Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
58c/391737.0a0f74.pdf
PDF · 140.07 KB
No categories available
2Cdo/297/2013
Najvyšší súd 2 Cdo 297/2013
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcu J. Š., bývajúceho v Č.,
zastúpeného JUDr. S. Z., advokátom v Č., proti ţalovanému J. B., bývajúcemu v P.,
zastúpenému JUDr. C. S., advokátom v Č., o náhradu škody, vedenej na Okresnom súde
Čadca pod sp. zn. 10 C 410/1996, o dovolaní ţalovaného proti rozsudku Krajského súdu
v Ţiline z 15. apríla 2013 sp. zn. 8 Co 355/2012, takto
rozhodol:
Dovolanie o d m i e t a .
Ţalovaný je povinný zaplatiť ţalobcovi náhradu trov dovolacieho konania v sume
109,05 € do rúk JUDr. S. Z. do troch dní.
O d ô v o d n e n i e
Okresný súd Čadca rozsudkom z 24. októbra 2006 č.k. 10 C 410/1996-173 uloţil
ţalovanému zaplatiť ţalobcovi sumu 71 341,-- Sk so 17,6 % úrokom z omeškania ročne
od 3. novembra 1996 do zaplatenia v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšku
ţalobu zamietol a vyslovil, ţe ţiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
V odôvodnení uviedol, ţe v predmetnej právnej veci sa ţalobca domáhal zaplatenia sumy
135 888,-- Sk s príslušenstvom voči ţalovanému z titulu náhrady škody tvrdiac, ţe
v súvislosti s opravou, ktorú vykonal ţalovaný na jeho vozidle a to výmenu rozvodového
remeňa, vznikla na motore motorového vozidla vo vlastníctve ţalobcu porucha, ktorej
odstránenie si vyţiadalo náklady vo výške 135 888,-- Sk, čo povaţuje za vzniknutú škodu.
Z vykonaného dokazovania bolo medzi účastníkmi nesporné, ţe ţalovaný vykonal pre
ţalobcu na jeho objednávku opravu – výmenu rozvodového remeňa. Za túto opravu zaplatil
ţalobca ţalovanému v sume 300,-- Sk. Na základe takto zisteného skutkového stavu mal súd
za to, ţe medzi účastníkmi bola uzatvorená zmluva o dielo v zmysle ustanovenia § 631
a nasledujúcich Občianskeho zákonníka. Pri vykonaní diela – opravy motorového vozidla
spočívajúcej vo výmene rozvodového remeňa, bolo povinnosťou ţalovaného vykonať dielo
riadne, ako to vyplýva z ustanovenia § 633 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého
zhotoviteľ je povinný dielo vykonať podľa zmluvy, riadne a v dohodnutom čase. Ak je
na vykonanie diela ustanovená záväzná technická norma, musí vykonanie zodpovedať tejto
norme. Zároveň mal ţalovaný povinnosť v zmysle vyššie citovaného ustanovenia § 415
Občianskeho zákonníka počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám na majetku. Toto
zákonné ustanovenie sa vzťahuje na všetkých účastníkov občiansko-právnych vzťahov. Ak si
účastník občiansko-právneho vzťahu neplní svoju všeobecnú prevenčnú povinnosť,
vyplývajúcu z tohto ustanovenia má sa za to, ţe si neplní svoju právnu povinnosť a teda koná
protiprávne. Z vykonaného dokazovania a to z výsluchu účastníkov, svedkov a predovšetkým
zo znaleckého posudku, opierajúceho sa o správu rakúskej opravovne súd dospel k záveru, ţe
ţalovaný nevykonal opravu riadne, nepočínal si teda tak, aby nedochádzalo ku škodám
na majetku, teda porušil právnu povinnosť vyplývajúcu mu z ustanovenia § 633 ods. 1 a § 415
Občianskeho zákonníka. Ako vyplynulo z dokazovania, nasledujúci deň po uskutočnenej
oprave motorového vozidla ţalobcu ţalovaným (výmene rozvodového remeňa), došlo
ku škode na vozidle ţalobcu spočívajúcej v tom, ţe zubový remeň riadenia motora bol príliš
voľný a vyskočil. Dôsledkom bolo dosadnutie ventilu k piestu, čo zapríčinilo škody
na motore. Príčinou škody na motore bolo nesprávne napnutie rozvodového remeňa –
uvoľnená napínacia kladka, pričom pri správnej montáţi a dotiahnutí momentovým kľúčom
na predpísaný moment nesmie dôjsť k jej uvoľneniu. Vychádzajúc z vykonaných dôkazov súd
dospel k záveru, ţe vykonaná oprava rozvodového remeňa bola vykonaná nesprávne, nedošlo
k správnemu dotiahnutiu napínacej kladky, v dôsledku čoho došlo ku škode na motore. Ďalšia
oprava bola vykonaná tak, ţe došlo k výmene bloku motora, piestov a hlavy s ventilmi.
Náklady na opravu, ktoré zaplatil ţalobca v rakúskej opravovni predstavovali sumu
45 600 ATS (rakúskych šilingov), čo pri prepočte predstavuje 135 888,-- Sk. V dôsledku tejto
opravy, ako to vyplýva zo znaleckého dokazovania, došlo však k zhodnoteniu motorového
vozidla. Zvýšila sa ţivotnosť motora a teda aj cena motorového vozidla. Skutočnú škodu
znalec stanovil na sumu 101 916,-- Sk, pričom od ceny opravy odpočítal zhodnotenie vozidla.
Súd sa s takto ustálenou výškou škody vo výške 101 916,-- Sk stotoţnil majúc za to, ţe
zhodnotenie vozidla a tým zvýšenie ceny vozidla musí byť zohľadnené, inak by na strane
ţalobcu došlo k bezdôvodnému obohateniu. Súd skúmal, či medzi porušením povinnosti
ţalovaného a vznikom škody existuje príčinná súvislosť. Svoje zistenia zameral jednak
na hľadisko časovej súvislosti medzi porušením právnej povinnosti ţalovaného a vecnú
súvislosť príčiny a následku. Pokiaľ ide o vecnú súvislosť príčiny a následku súd mal
nesporne preukázané, ţe ţalovaný vykonával opravu na vozidle ţalobcu, výmenu
rozvodového remeňa. Ako vyplýva zo znaleckého posudku, výmena rozvodového remeňa
musí byť vykonaná veľmi precízne a musí byť dodrţaný postup výrobcu. V opačnom prípade
dochádza k haváriám motora, ktoré potom vyţadujú celkovú opravu. S výmenou
rozvodových remeňov majú problém aj značkové opravovne a havárie motorov nie sú aţ také
zriedkavé. Z uvedeného vyplýva, ţe havária motora, ktorá nastala na vozidle ţalobcu, je
následkom nekvalitne vykonanej opravy, výmeny rozvodového remeňa. K takejto oprave
došlo aj na vozidle ţalobcu. Bezprostredne po vykonanej oprave a to v nasledujúci deň, došlo
k havárii motora na vozidle ţalobcu v dôsledku preskočenia rozvodového remeňa. Znalec
povaţoval za najpravdepodobnejšiu príčinu havárie motora z technického hľadiska nesprávne
napnutie rozvodového remeňa. Súd sa stotoţnil s týmto záverom znaleckého posudku. Vecná
súvislosť vykonanej opravy výmeny rozvodového remeňa na vozidle a vzniknutej škody
havárie motora je podporená aj časovou súvislosťou. Súd mal rovnako zato, ţe totoţnosť
vymeneného motora je dostatočne preukázaná, keďţe príčina havárie motora zistená znalcom
na obhliadanom polomotore, ako aj opis poškodenia motora vyplývajúci zo správy rakúskej
opravovne sú zhodné. Ţalovaný ako osoba znalá problematiky, keďţe v minulosti podnikal
v predmete činnosti oprava motorových vozidiel a tieţ v takomto odbore pracoval ako
zamestnanec musel predpokladať, ţe pri nesprávnej výmene rozvodového remeňa môţe
dôjsť k roztrhnutiu, resp. preskočeniu rozvodového remeňa a v dôsledku tejto skutočnosti
k následku – k havárii motora. Čiţe vzniknutú škodu zavinil z nedbanlivosti. Súd prvého
stupňa v danom prípade dospel k záveru, ţe na vzniku škody sa podieľal aj samotný
poškodený, teda ţalobca. Podľa názoru súdu, ţalobca tým, ţe potom za účelom výmeny
rozvodového remeňa nenavštívil autorizovaný servis, resp. opravovňu, ktorá sa zaoberá
opravou motorových vozidiel, ako predmetom svojej činnosti, ale nechal si vymeniť
rozvodový remeň v domácom prostredí ţalobcom, ktorý na uskutočňovanie takýchto opráv
nemal ţivnostenské ani iné oprávnenie, spolupodieľal sa na vzniku škody. Súd stanovil mieru
zavinenia poškodeného na vzniknutej škode na 30 %. Vychádzajúc zo skutočnej škody
101 916,-- Sk, 30 % predstavuje sumu 30 574,80 Sk a v tejto časti súd ţalobu zamietol ako aj
v časti úrokov z omeškania.
Na odvolanie ţalovaného Krajský súd v Ţiline rozsudkom z 31. marca 2010 sp. zn.
7 Co 39/2007 rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti (t.j. v časti o uloţení povinnosti
ţalovanému zaplatiť ţalobcovi sumu 71 341,-- Sk s príslušenstvom) zmenil tak, ţe ţalobu
zamietol a vyslovil, ţe ţiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
V nenapadnutej časti ostal rozsudok okresného súdu nedotknutý.
Na dovolanie ţalobcu Najvyšší súd Slovenskej republiky uvedený rozsudok
odvolacieho súdu uznesením z 31. januára 2012 sp. zn. 2 Cdo 13/2012 v napadnutom výroku
zrušil a vec mu v rozsahu zrušenia vrátil na ďalšie konanie. V odôvodnení rozhodnutia
uviedol, ţe odvolací súd z dokazovania vykonaného súdom prvého stupňa vyvodil odlišné
skutkové zistenia a na ich základe aj právne závery ako súd prvého stupňa bez toho, aby
vo veci vykonal potrebné dokazovanie (zopakovanie alebo doplnenie). Z obsahu zápisníc
o pojednávaní pred odvolacím súdom vyplynulo, ţe krajský súd nevykonal vo veci ďalšie
dokazovanie, ani nezopakoval zákonným spôsobom dôkazy vykonané súdom prvého stupňa.
V tejto súvislosti mal za to, ţe odvolací súd si nezadováţil rovnocenný procesný podklad pre
odlišné hodnotenie dôkazov, a preto sú jeho skutkové a na ne nadväzujúce právne závery
zatiaľ predčasné a dovolaciemu súdu neprislúchalo v súčasnom štádiu konania oprávnenie
na ich hodnotenie. Z týchto dôvodov Najvyšší súd SR rozhodnutie odvolacieho súdu
v napadnutom výroku zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie v zmysle § 243b ods. 1 O.s.p.
Následne Krajský súd v Ţiline rozsudkom z 15. apríla 2013 sp. zn. 8 Co 355/2012
rozsudok Okresného súdu Čadca z 24. októbra 2006 č. k. 10 C 410/1996-173 vo výrokoch,
ktorými je ţalovaný povinný zaplatiť ţalobcovi sumu 2 368,09 € so 17,6 % úrokom
z omeškania ročne od 3. novembra 1996 do zaplatenia v lehote 3 dní od právoplatnosti
rozsudku a trovách konania potvrdil. V ďalšom výroku ţalovaného zaviazal nahradiť
ţalobcovi trovy odvolacieho a dovolacieho konania v sume 1 091,99 € k rukám
JUDr. S. Z., advokáta so sídlom v Č., do troch dní od právoplatnosti rozsudku. V konaní mal
za nesporne preukázané, ţe ţalovaný vykonal pre ţalobcu na jeho objednávku opravu
predstavujúcu výmenu rozvodového remeňa. Za túto opravu zaplatil ţalobca ţalovanému
sumu 300,-- Sk. Uviedol, ţe na základe zisteného skutkového stavu správne súd prvého
stupňa ustálil, ţe bola medzi účastníkmi uzavretá zmluva o dielo podľa § 631 a nasl.
Občianskeho zákonníka. Pri vykonaní diela, ktoré predstavovalo opravu motorového vozidla
spočívajúcu vo výmene rozvodového remeňa bolo povinnosťou ţalovaného vykonať dielo
riadne, ako to vyplýva z ust. § 633 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého zhotoviteľ je
povinný dielo vykonať podľa zmluvy riadne a v dohodnutom čase. Vykonaným dokazovaním
bolo zistené, ţe vlastníkom motorového vozidla značky P., ŠPZ C.X. bol ţalobca. Tento
5. júla 1995 pristavil vozidlo k ţalovanému, ktorý na vozidle vykonal výmenu rozvodového
remeňa a následne potom ţalobca svojím motorovým vozidlom 7. júla 1995 vykonal cestu,
ktorá smerovala cez štát R., pričom v R. došlo k tomu, ţe vozidlo ţalobcu sa stalo
nepojazdným. Ţalobca v R. navštívil opravovňu motorových vozidiel P. a v tejto opravovni
vo firme H. mu bola zabezpečená oprava na vozidle P. č. podvozku č. V., ktorého stav
kilometrov bol 199.500. Na tomto vozidle bola vykonaná oprava a úprava vozidla
v celkovom rozsahu ceny 45 600 ATS, čo predstavovalo pri strednom kurze stanovenom
Národnou bankou Slovenska sumu 2,98 Sk za jeden ATS, takţe v slovenských korunách
rozsah tejto opravy predstavoval čiastku 135 888,-- Sk. Znalec G. K., vo svojom písomnom
znaleckom posudku uviedol, ţe sa oboznámil s vozidlom P. ŠPZ C., konkrétne
s motorom, ktorý presne vo svojom znaleckom posudku špecifikoval vrátane označenia čísla
motora, ktorý sa zhoduje s číslom ako je uvedený v technickom preukaze od vozidla. Znalec
v posudku uviedol, ţe pri rozkladacích prácach na stanovenie škody boli zistené závady a síce
regulácia motora, kľukový hriadeľ, vačkový hriadeľ, nesúhlasila upevňovacia skrutka
kľukových hriadeľov, remeňový kotúč bol uvoľnený (otáčavý rukou navonok), upínací valec
zubného remeňa riadenia bol uvoľnený. Tieto závady viedli k tomu, ţe zubový remeň riadenia
motora bol príliš voľný, a preto vyskočil, dôsledkom čoho bolo dosadnutie ventilu piestu, čo
zapríčinilo škodu na motore. Viditeľne poškodené boli súčiastky a síce hlava valca, ventily,
piest a ojnica. Znalec v identifikácii vozidla uviedol, ţe ide o vozidlo P. a ide o osobný
automobil, ktorý má vystavený technický preukaz č. B. na výrobné číslo karosérie V.,
výrobné číslo motora X., mal pridelenú značku ŠPZ C. a stav tachometra 62 000 km v čase
výmeny rozvodového remeňa. Ohliadka vozidla bola vykonaná 11. septembra 1997, pričom
znalec výšku škody po odpočítaní amortizácie stanovil sumou 101 916,-- Sk. Ďalej odvolací
súd uviedol, ţe z obsahu znaleckého posudku vyplynulo, ţe rozsah škody, ktorú znalec
špecifikoval je totoţný s tým čo bolo uvedené v dokladoch, ktoré predloţil ţalobca a pokiaľ
išlo o rozsah opravy, ktorú bolo potrebné vykonať v rakúskej opravovni, v tejto súvislosti súd
prvého stupňa a aj odvolací súd mali jednoznačne preukázané, ţe nebola správne vykonaná
oprava ţalovaným na vozidle ţalobcu. Pokiaľ ide o výšku škody, ţalovaný v konaní a ani
v odvolaní nenamietal mieru spoluzavinenia určenú súdom prvého stupňa, preto odvolací súd
k tejto otázke uviedol len to, ţe sa s mierou spoluzavinenia stanovenou súdom prvého stupňa
v plnom rozsahu stotoţnil. Odvolací súd mal za nepochybné, ţe škoda na vozidle ţalobcu
bola v príčinnej súvislosti s nesprávnou výmenou rozvodového remeňa, ktorú vykonával
ţalovaný na poţiadanie ţalobcu. O trovách odvolacieho a dovolacieho konania odvolací súd
rozhodol podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. § 224 ods. l O.s.p. s tým, ţe
v odvolacom konaní mal ţalobca plný úspech.
Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podal dovolanie ţalovaný, ktorého
prípustnosť a dôvodnosť odvodzoval z ustanovenia § 237 písm.f/ O.s.p. Uviedol, ţe odvolací
súd sa v odôvodnení svojho rozhodnutia s argumentmi a tvrdeniami ţalovaného ohľadom
identity motora predloţeného znalcovi ţiadnym spôsobom nevyporiadal a nezdôvodnil
na základe čoho dospel k záveru, ţe znalcovi bol predloţený polomotor, na ktorom došlo
k predmetnej havárii. Ďalej dovolateľ namietal, ţe odvolací súd ţiadnym spôsobom
nezdôvodnil, na základe čoho dospel k záveru o nepochybnosti príčinnej súvislosti vzniku
škody s výmenou rozvodového remeňa, keď ani samotný znalec nedokázal nepochybne
a jednoznačne stanoviť príčinu vzniku škody. Napokon uviedol, ţe napadnuté rozhodnutie je
nepresvedčivé a nepreskúmateľné aj v smere stanovenia porušenia právnej povinnosti
vyplývajúcej z § 633 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Podľa názoru dovolateľa súdy niţšieho
stupňa primeraným spôsobom nevysvetlili, na základe čoho dospeli k záveru, ţe medzi
účastníkmi konania došlo k uzavretiu zmluvy o dielo. Na základe uvedeného navrhol, aby
Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok odvolacieho súdu ako aj rozsudok
súdu prvého stupňa zrušil a vrátil vec súdu prvého stupňa na nové konanie a rozhodnutie.
Ţalobca vo vyjadrení k dovolaniu uviedol, ţe má za to, ţe odôvodnenie napadnutého
rozhodnutia je v súlade s ustanovením § 157 ods. 2 O.s.p. v spojení s ustanovením § 211
ods. 2 O.s.p. a obsahuje všetky náleţitosti kladené zákonom. Zároveň poţiadal o priznanie
trov právneho zastúpenia v dovolacom konaní.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, ţe
dovolanie podal včas účastník konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.) zastúpený advokátom (§ 241
ods. 1 O.s.p.), bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 1 O.s.p.), skúmal najskôr
to, či tento opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému ho zákon pripúšťa
Dovolanie má v systéme opravných prostriedkov občianskeho súdneho konania
osobitné postavenie. Ide o mimoriadny opravný prostriedok, ktorým moţno napadnúť (len)
právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, avšak nie v kaţdom prípade, ale iba ak ho právna
úprava pripúšťa (§ 236 ods. 1 O.s.p.). Najvyšší súd Slovenskej republiky je v dovolacom
konaní oprávnený rozhodnutia odvolacieho súdu preskúmavať len v rozsahu, v ktorom bol
jeho výrok napadnutý, pričom je viazaný uplatneným dovolacím dôvodom vrátane toho, ako
ho dovolateľ obsahovo vymedzil (§ 242 ods. 1 O.s.p.). Dovolací súd nie je viazaný rozsahom
dovolacích návrhov v prípadoch uvedených v ustanovení § 242 ods. 2 písm.a/ aţ d/ O.s.p. Ak
nejde o vady uvedené v § 237 O.s.p., neprihliada na vady konania, ktoré neboli uplatnené
v dovolaní, iba ţe by tieto vady mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.
Pre účely predmetného dovolacieho konania je vhodné zdôrazniť, ţe dovolanie nie je
„ďalším odvolaním“ a nemoţno sa ním úspešne domáhať revízie skutkových zistení súdov
niţších stupňov, ani výsledkov nimi vykonaného dokazovania. Dovolací súd tu nie je treťou
inštanciou, v ktorej by bolo moţné preskúmať rozhodnutie z akýchkoľvek hľadísk. Posúdiť
správnosť a úplnosť skutkových zistení, a to ani v súvislosti s právnym posúdením
veci nemôţe dovolací súd uţ len z toho dôvodu, ţe nie je oprávnený prehodnocovať vykonané
dôkazy. Dovolacie konanie má (a to je potrebné osobitne zdôrazniť) prieskumnú povahu; aj
so zreteľom na ňu dovolací súd – na rozdiel od súdu prvého stupňa a odvolacieho súdu –
nemá moţnosť vykonávať dokazovanie (viď § 243a ods. 2 veta druhá O.s.p.).
Podľa § 238 ods. 1 O.s.p. dovolanie je prípustné proti rozsudku odvolacieho súdu,
ktorým bol zmenený rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej. V zmysle § 238 ods. 2
O.s.p. je dovolanie prípustné tieţ proti rozsudku, v ktorom sa odvolací súd odchýlil
od právneho názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci. Podľa § 238 ods. 3 O.s.p. je
dovolanie prípustné tieţ vtedy, ak smeruje proti potvrdzujúcemu rozsudku odvolacieho súdu,
vo výroku ktorého odvolací súd vyslovil, ţe dovolanie je prípustné, pretoţe ide o rozhodnutie
po právnej stránke zásadného významu, alebo ak ide o potvrdenie rozsudku súdu prvého
stupňa, ktorým súd prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa
§ 153 ods. 3 a 4.
V danom prípade dovolaním ţalovaného nie je napadnutý zmeňujúci rozsudok
odvolacieho súdu, ale taký potvrdzujúci rozsudok, vo výroku ktorého odvolací súd nevyslovil,
ţe dovolanie proti nemu je prípustné, a nejde ani o potvrdzujúci rozsudok súdu prvého stupňa,
ktorým by súd prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa
§ 153 ods. 3 a 4 O.s.p. Dovolací súd v prejednávanej veci dosiaľ nerozhodoval, preto ani
nevyslovil právny názor, ktorým by boli súdy viazané. Z týchto dôvodov dospel Najvyšší súd
Slovenskej republiky k záveru, ţe dovolanie ţalovaného nie je podľa § 238 ods. 1 aţ 3 O.s.p.
(procesne) prípustné.
Dovolanie ţalovaného by mohlo byť procesne prípustné, len ak by v konaní, v ktorom
bol vydaný napadnutý rozsudok, bolo postihnuté niektorou zo závaţných procesných vád
uvedených v § 237 O.s.p. Povinnosť skúmať, či konanie nie je zaťaţené niektorou z nich
vyplýva pre dovolací súd z ustanovenia § 242 ods. 1 O.s.p. Dovolací súd sa preto neobmedzil
len na skúmanie prípustnosti dovolania podľa § 238 O.s.p., ale zaoberal sa tieţ otázkou, či
konanie nie je postihnuté niektorou z vád vymenovaných v § 237 O.s.p. (tzv. vady
zmätočnosti). Toto ustanovenie pripúšťa dovolanie proti kaţdému rozhodnutiu (rozsudku aj
uzneseniu) odvolacieho súdu vtedy, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci
súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník nemal spôsobilosť byť účastníkom
konania, c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej
istej veci sa uţ prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa uţ prv začalo konanie, e/ sa
nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa
postupom súdu odňala moţnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol
súd nesprávne obsadený, ibaţe namiesto samosudcu rozhodoval senát.
Treba uviesť, ţe z hľadiska § 237 O.s.p. sú právne významné len tie procesné
nedostatky, ktoré vykazujú znaky procesných vád taxatívne vymenovaných v písmenách
a/ aţ g/ tohto ustanovenia. Iné vady (§ 241 ods. 2 písm.b/ O.s.p.) a prípadne nesprávne právne
posúdenie veci (§ 241 ods. 2 písm.c/ O.s.p.), i keby k nim v konaní došlo a prípadne aj mali
za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, nezakladajú prípustnosť dovolania podľa tohto
ustanovenia. Z hľadiska posúdenia existencie niektorých procesných vád v zmysle § 237
O.s.p. ako dôvodu, ktorý zakladá prípustnosť dovolania proti rozhodnutiu odvolacieho súdu,
nie je pritom významný subjektívny názor účastníka, ţe v konaní došlo k takejto vade, ale len
jednoznačné, všetky pochybnosti vylučujúce zistenie, ţe konanie je skutočne postihnuté
niektorou z taxatívne vymenovaných vád.
Dovolateľ existenciu procesných vád konania v zmysle § 237 písm.a/ aţ e/ a g/ O.s.p.
netvrdil a procesné vady tejto povahy v dovolacom konaní nevyšli najavo. Prípustnosť jeho
dovolania preto z týchto ustanovení nevyplýva.
S prihliadnutím na obsah dovolania a v ňom vytýkané nesprávnosti sa dovolací súd
osobitne zaoberal otázkou, či postupom súdov nebola dovolateľovi odňatá moţnosť konať
pred súdom.
Odňatím moţnosti konať pred súdom (§ 237 písm.f/ O.s.p.) sa rozumie taký závadný
procesný postup súdu, ktorý má za následok znemoţnenie realizácie tých procesných práv
účastníka konania, ktoré mu poskytuje Občiansky súdny poriadok. O procesnú vadu v zmysle
§ 237 písm.f/ O.s.p. ide najmä vtedy, ak súd v konaní postupoval v rozpore so zákonom,
prípadne ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi a týmto postupom odňal
účastníkovi konania jeho procesné práva.
Dovolateľ v dovolaní namietal, ţe konanie je postihnuté práve takouto vadou
zaloţenou na nedostatočnom odôvodnení (resp. nepreskúmateľnosti) rozhodnutia odvolacieho
súdu (§ 157 ods. 2 O.s.p.), čo súčasne zakladá porušenie jeho práv na súdnu ochranu (čl. 46
ústavy) a právo na spravodlivé súdne konanie (čl. 6 Dohovoru) v tom, ţe rozhodnutie
odvolacieho súdu je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, nepresvedčivosť
a nevyporiadanie sa so všetkými jeho odvolacími námietkami a námietkami uvádzanými
v konaní.
Pokiaľ ţalovaný namieta nedostatky týkajúce sa odôvodnenia dovolaním napadnutého
rozsudku odvolacieho súdu, treba uviesť, ţe právo na určitú kvalitu súdneho konania, ktorej
súčasťou je aj právo účastníka na dostatočné odôvodnenie súdneho rozhodnutia, je jedným
z aspektov práva na spravodlivý proces. Z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva ako
aj z rozhodnutí Ústavného súdu Slovenskej republiky totiţ vyplýva, ţe tak základné právo
podľa čl. 46 ods. 1 ústavy ako aj právo podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru, v sebe zahŕňajú aj právo
na rovnosť zbraní, kontradiktórnosť konania a odôvodnenie rozhodnutia (II. ÚS 383/2006);
právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia patrí medzi základné zásady spravodlivého
súdneho procesu.
Právo na spravodlivý proces je naplnené tým, ţe všeobecné súdy zistia skutkový stav
a po výklade a pouţití relevantných právnych noriem rozhodnú tak, ţe ich skutkové a právne
závery nie sú svojvoľné, neudrţateľné a nie sú prijaté v zrejmom omyle konajúcich súdov;
ktoré by popreli zmysel a podstatu práva na spravodlivý proces. Ústavný súd Slovenskej
republiky vo svojej judikatúre opakovane zdôraznil, ţe nezávislosť rozhodovania
všeobecných súdov sa má uskutočňovať v ústavnom a zákonnom procesnoprávnom
a hmotnoprávnom rámci. Procesnoprávny rámec predstavujú predovšetkým princípy riadneho
a spravodlivého procesu, ako vyplýva i z čl. 46 a nasl. ústavy a čl. 6 ods. 1 Dohovoru. Jedným
z týchto princípov predstavujúcich súčasť práva na spravodlivý proces (čl. 46 ods. 1 ústavy,
čl. 6 ods. 1 Dohovoru) a vylučujúcich ľubovôľu pri rozhodovaní je aj povinnosť súdu,
presvedčivo a správne vyhodnotiť dôkazy a svoje rozhodnutia náleţite odôvodniť (§ 132
a § 157 ods. 1 O.s.p. m.m. I. ÚS 243/2007), pritom starostlivo prihliadať na všetko, čo vyšlo
počas konania najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci. Z odôvodnenia súdneho rozhodnutia
(§ 157 ods. 2 O.s.p.) musí vyplývať vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri
hodnotení dôkazov na jednej strane a právnymi závermi na strane druhej. Všeobecný súd by
mal vo svojej argumentácii obsiahnutej v odôvodnení svojho rozhodnutia dbať tieţ na jeho
celkovú presvedčivosť, teda inými slovami, na to, aby premisy zvolené v rozhodnutí rovnako
ako závery, ku ktorým na základe týchto premís dospel, boli pre širšiu právnickú (ale aj
laickú) verejnosť prijateľné, racionálne ale v neposlednom rade aj spravodlivé a presvedčivé.
Všeobecný súd pritom musí súčasne vychádzať z materiálnej ochrany zákonnosti tak, aby
bola zabezpečená spravodlivá ochrana práv a oprávnených záujmov účastníkov (§ 1 O.s.p.;
obdobne napr. IV. ÚS 1/2002, II. ÚS 174/04, III. ÚS 117/07, III. ÚS 332/09, I. ÚS 501/11).
Z práva na spravodlivé súdne konanie v tejto súvislosti vyplýva aj povinnosť všeobecného
súdu zaoberať sa účinne námietkami, argumentmi a návrhmi strán (avšak) s výhradou, ţe
majú význam pre rozhodnutie (I. ÚS 46/05, II. ÚS 76/07, obdobne Kraska c/a Švajčiarsko
z 29. apríla 1993, séria A, č. 254-B, str. 49, § 30). Štruktúra práva na odôvodnenie je rámcovo
upravená v § 157 ods. 2 O.s.p. Táto norma sa uplatňuje aj v odvolacom konaní (§ 211 ods. 2
O.s.p.). Vo svojej ustálenej judikatúre ústavný súd zdôraznil, ţe odôvodnenia rozhodnutí
prvostupňového súdu a odvolacieho súdu nemoţno posudzovať izolovane (m.m. II. ÚS 78/05,
III. ÚS 264/08, IV. ÚS 372/08, IV. ÚS 350/09), pretoţe prvostupňové a odvolacie konanie
z hľadiska predmetu konania tvoria jeden celok (IV. ÚS 489/2011). Tento právny názor
zahŕňa aj poţiadavku komplexného posudzovania všetkých rozhodnutí všeobecných súdov
(tak prvostupňového súdu, ako aj odvolacieho súdu a prípadne aj dovolacieho súdu), ktoré
boli vydané v priebehu príslušného súdneho konania (IV. ÚS 350/2009).
Za arbitrárny, resp. nedostatočne zdôvodnený treba povaţovať rozsudok všeobecného
súdu aj v situácii, keď všeobecný súd svoj právny záver nezdôvodní zo všetkých zákonných
hľadísk, ktoré v danej veci prichádzajú do úvahy (nález Ústavného súdu Slovenskej republiky
sp. zn. I. ÚS 154/2005 z 28. februára 2006).
Dovolací súd dospel k záveru, ţe rozsudok súdu prvého stupňa (v spojení
s potvrdzujúcim rozsudkom odvolacieho súdu v zmysle § 219 ods. 2 O.s.p.) spĺňa vyššie
uvedené kritériá pre odôvodňovanie rozhodnutí v zmysle § 157 ods. 2 O.s.p. (§ 219 ods. 1, 2
O.s.p.) a preto ho nemoţno povaţovať za nepreskúmateľný, neodôvodnený, či zjavne
arbitrárny (svojvoľný). Odôvodnenie rozsudku zodpovedá základnej (formálnej) štruktúre
odôvodnenia rozhodnutia, čo platí tak pre rozsudok prvého stupňa (§ 157 ods. 2 O.s.p.), ako aj
pre rozsudok odvolacieho súdu (§ 219 ods. 2 O.s.p.). Súslednosti jednotlivých častí
odôvodnení a ich obsahové (materiálne) náplne, zakladajú súhrnne ich zrozumiteľnosť
i všeobecnú interpretačnú presvedčivosť; tým však nie je zodpovedaná (ani inak dotknutá)
otázka správnosti právneho posúdenia veci konajúcimi súdmi.
Súdy oboch stupňov jasne a dostatočne vysvetlili právne dôvody, pre ktoré ţalobe
v časti vyhoveli. Zhodli sa na tom, ţe medzi účastníkmi bola uzavretá zmluva o dielo podľa
§ 631 a nasledujúcich Občianskeho zákonníka. K tomuto záveru súdy niţšieho stupňa dospeli
po preukázaní skutočnosti, ţe ţalovaný pre ţalobcu na jeho objednávku vykonal opravu
predstavujúcu výmenu rozvodového remeňa, a to za dohodnutú odplatu v sume 300,- Sk.
Súdy mali taktieţ za preukázanú príčinnú súvislosť medzi ţalovaným vykonanou opravou
motora (výmenou rozvodového remeňa) a vzniknutou škodou havárie motora, a to správou
rakúskej opravovne a znaleckým posudkom. Súdy niţšieho stupňa sa rovnako zhodli aj
na argumentácii na námietku ţalovaného, ţe polomotor, ktorý bol predloţený znalcovi
na ohliadku, nebol dostatočným spôsobom identifikovaný a nie je teda preukázané, ţi ide
o vymenený polomotor z vozidla ţalobcu. Súdy mali za to, ţe totoţnosť vymeneného
polomotora je dostatočne preukázaná, keďţe príčina havárie motora zistená znalcom
na obhliadanom polomotore, ako aj opis poškodenia motora vyplývajúci zo správy rakúskej
opravovne súd zhodné. Súdy niţšieho stupňa teda dostatočne odôvodnili svoje rozhodnutia
ako aj poskytli dostatočnú odpoveď na námietky (významné pre rozhodnutie vo veci) vnesené
v konaní.
Na základe uvedeného dospel dovolací súd k záveru, ţe ţalovaný neopodstatnene
namieta, ţe v konaní mu postupom súdu bola odňatá moţnosť pred súdom konať (§ 237
písm.f/ O.s.p.).
Z dôvodov vyššie uvedených dospel dovolací súd k záveru, ţe prípustnosť dovolania
ţalovaného nevyplýva z § 238 ods. 1 aţ 3 O.s.p. ani z § 237 O.s.p. Dovolanie preto odmietol
podľa § 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 218 ods. 1 písm.c/ O.s.p. bez toho, aby skúmal
opodstatnenosť dovolateľom uplatnených dovolacích dôvodov v zmysle § 241 ods. 2 písm. b/
a c/ O.s.p. So zreteľom na odmietnutie dovolania sa nezaoberal napadnutým rozhodnutím
odvolacieho súdu z hľadiska jeho vecnej správnosti.
Ţalovaný nebol v dovolacom konaní úspešný. Právo na náhradu trov konania vzniklo
ţalobcovi a neboli zistené ţiadne dôvody osobitného zreteľa, ktoré by odôvodňovali
nepriznanie náhrady trov dovolacieho konania (§ 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1
O.s.p. a § 142 ods. 1 O.s.p. a § 150 O.s.p.). Ţalobca podal návrh na rozhodnutie o priznaní
náhrady trov dovolacieho konania (§ 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 151 ods. 1 O.s.p.) a tieto
aj vyčíslil. Dovolací súd mu priznal náhradu spočívajúcu v odmene advokáta (ktorý ho
zastupoval aj pred súdmi niţších stupňov) za jeden úkon právnej sluţby poskytnutej
vypracovaním vyjadrenia k dovolaniu z 24. júla 2013 [§ 14 ods. 1 písm.b/ vyhlášky
č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych sluţieb (ďalej
len „vyhláška“)]. Základnú sadzbu tarifnej odmeny za tento úkon právnej sluţby určil podľa
§ 10 ods. 1 vyhlášky vychádzajúc zo základu 2 368,09 €, kde jeden úkon právnej sluţby činí
101,25 €, k tomu náhrada za miestne telekomunikačné výdavky a miestne prepravné (§ 16
ods. 1 vyhlášky) vo výške 7,81 € čo predstavuje spolu 109,06 €. Právny zástupca ţalobcu si
však uplatnil za jeden úkon právnej sluţby 109,05 €, preto mu Najvyšší súd Slovenskej
republiky priznal práve túto sumu.
Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov
3 : 0
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 27. februára 2014
JUDr. Martin Vladik v.r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia : Jarmila Uhlířová