Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Cdo/297/2013

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcu J. Š., bývajúceho v Č.,

zastúpeného JUDr. S. Z., advokátom v Č., proti ţalovanému J. B., bývajúcemu v P.,

zastúpenému JUDr. C. S., advokátom v Č., o náhradu škody, vedenej na Okresnom súde

Čadca pod sp. zn. , o dovolaní ţalovaného proti rozsudku Krajského súdu

v Ţiline z 15. apríla 2013 sp. zn. , takto

rozhodol:

Dovolanie o d m i e t a .

Ţalovaný je povinný zaplatiť ţalobcovi náhradu trov dovolacieho konania v sume

109,05 € do rúk JUDr. S. Z. do troch dní.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Čadca rozsudkom z 24. októbra 2006 č.k. -173 uloţil

ţalovanému zaplatiť ţalobcovi sumu 71 341,-- Sk so 17,6 % úrokom z omeškania ročne

od 3. novembra 1996 do zaplatenia v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšku

ţalobu zamietol a vyslovil, ţe ţiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

V odôvodnení uviedol, ţe v predmetnej právnej veci sa ţalobca domáhal zaplatenia sumy

135 888,-- Sk s príslušenstvom voči ţalovanému z titulu náhrady škody tvrdiac, ţe

v súvislosti s opravou, ktorú vykonal ţalovaný na jeho vozidle a to výmenu rozvodového

remeňa, vznikla na motore motorového vozidla vo vlastníctve ţalobcu porucha, ktorej

odstránenie si vyţiadalo náklady vo výške 135 888,-- Sk, čo povaţuje za vzniknutú škodu.

Z vykonaného dokazovania bolo medzi účastníkmi nesporné, ţe ţalovaný vykonal pre

ţalobcu na jeho objednávku opravu – výmenu rozvodového remeňa. Za túto opravu zaplatil

ţalobca ţalovanému v sume 300,-- Sk. Na základe takto zisteného skutkového stavu mal súd

za to, ţe medzi účastníkmi bola uzatvorená zmluva o dielo v zmysle ustanovenia § 631

a nasledujúcich . Pri vykonaní diela – opravy motorového vozidla

2

spočívajúcej vo výmene rozvodového remeňa, bolo povinnosťou ţalovaného vykonať dielo

riadne, ako to vyplýva z ustanovenia , podľa ktorého

zhotoviteľ je povinný dielo vykonať podľa zmluvy, riadne a v dohodnutom čase. Ak je

na vykonanie diela ustanovená záväzná technická norma, musí vykonanie zodpovedať tejto

norme. Zároveň mal ţalovaný povinnosť v zmysle vyššie citovaného ustanovenia § 415

počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám na majetku. Toto

zákonné ustanovenie sa vzťahuje na všetkých účastníkov občiansko-právnych vzťahov. Ak si

účastník občiansko-právneho vzťahu neplní svoju všeobecnú prevenčnú povinnosť,

vyplývajúcu z tohto ustanovenia má sa za to, ţe si neplní svoju právnu povinnosť a teda koná

protiprávne. Z vykonaného dokazovania a to z výsluchu účastníkov, svedkov a predovšetkým

zo znaleckého posudku, opierajúceho sa o správu rakúskej opravovne súd dospel k záveru, ţe

ţalovaný nevykonal opravu riadne, nepočínal si teda tak, aby nedochádzalo ku škodám

na majetku, teda porušil právnu povinnosť vyplývajúcu mu z ustanovenia § 633 ods. 1 a § 415

. Ako vyplynulo z dokazovania, nasledujúci deň po uskutočnenej

oprave motorového vozidla ţalobcu ţalovaným (výmene rozvodového remeňa), došlo

ku škode na vozidle ţalobcu spočívajúcej v tom, ţe zubový remeň riadenia motora bol príliš

voľný a vyskočil. Dôsledkom bolo dosadnutie ventilu k piestu, čo zapríčinilo škody

na motore. Príčinou škody na motore bolo nesprávne napnutie rozvodového remeňa –

uvoľnená napínacia kladka, pričom pri správnej montáţi a dotiahnutí momentovým kľúčom

na predpísaný moment nesmie dôjsť k jej uvoľneniu. Vychádzajúc z vykonaných dôkazov súd

dospel k záveru, ţe vykonaná oprava rozvodového remeňa bola vykonaná nesprávne, nedošlo

k správnemu dotiahnutiu napínacej kladky, v dôsledku čoho došlo ku škode na motore. Ďalšia

oprava bola vykonaná tak, ţe došlo k výmene bloku motora, piestov a hlavy s ventilmi.

Náklady na opravu, ktoré zaplatil ţalobca v rakúskej opravovni predstavovali sumu

45 600 ATS (rakúskych šilingov), čo pri prepočte predstavuje 135 888,-- Sk. V dôsledku tejto

opravy, ako to vyplýva zo znaleckého dokazovania, došlo však k zhodnoteniu motorového

vozidla. Zvýšila sa ţivotnosť motora a teda aj cena motorového vozidla. Skutočnú škodu

znalec stanovil na sumu 101 916,-- Sk, pričom od ceny opravy odpočítal zhodnotenie vozidla.

Súd sa s takto ustálenou výškou škody vo výške 101 916,-- Sk stotoţnil majúc za to, ţe

zhodnotenie vozidla a tým zvýšenie ceny vozidla musí byť zohľadnené, inak by na strane

ţalobcu došlo k bezdôvodnému obohateniu. Súd skúmal, či medzi porušením povinnosti

ţalovaného a vznikom škody existuje príčinná súvislosť. Svoje zistenia zameral jednak

na hľadisko časovej súvislosti medzi porušením právnej povinnosti ţalovaného a vecnú

súvislosť príčiny a následku. Pokiaľ ide o vecnú súvislosť príčiny a následku súd mal

3

nesporne preukázané, ţe ţalovaný vykonával opravu na vozidle ţalobcu, výmenu

rozvodového remeňa. Ako vyplýva zo znaleckého posudku, výmena rozvodového remeňa

musí byť vykonaná veľmi precízne a musí byť dodrţaný postup výrobcu. V opačnom prípade

dochádza k haváriám motora, ktoré potom vyţadujú celkovú opravu. S výmenou

rozvodových remeňov majú problém aj značkové opravovne a havárie motorov nie sú aţ také

zriedkavé. Z uvedeného vyplýva, ţe havária motora, ktorá nastala na vozidle ţalobcu, je

následkom nekvalitne vykonanej opravy, výmeny rozvodového remeňa. K takejto oprave

došlo aj na vozidle ţalobcu. Bezprostredne po vykonanej oprave a to v nasledujúci deň, došlo

k havárii motora na vozidle ţalobcu v dôsledku preskočenia rozvodového remeňa. Znalec

povaţoval za najpravdepodobnejšiu príčinu havárie motora z technického hľadiska nesprávne

napnutie rozvodového remeňa. Súd sa stotoţnil s týmto záverom znaleckého posudku. Vecná

súvislosť vykonanej opravy výmeny rozvodového remeňa na vozidle a vzniknutej škody

havárie motora je podporená aj časovou súvislosťou. Súd mal rovnako zato, ţe totoţnosť

vymeneného motora je dostatočne preukázaná, keďţe príčina havárie motora zistená znalcom

na obhliadanom polomotore, ako aj opis poškodenia motora vyplývajúci zo správy rakúskej

opravovne sú zhodné. Ţalovaný ako osoba znalá problematiky, keďţe v minulosti podnikal

v predmete činnosti oprava motorových vozidiel a tieţ v takomto odbore pracoval ako

zamestnanec musel predpokladať, ţe pri nesprávnej výmene rozvodového remeňa môţe

dôjsť k roztrhnutiu, resp. preskočeniu rozvodového remeňa a v dôsledku tejto skutočnosti

k následku – k havárii motora. Čiţe vzniknutú škodu zavinil z nedbanlivosti. Súd prvého

stupňa v danom prípade dospel k záveru, ţe na vzniku škody sa podieľal aj samotný

poškodený, teda ţalobca. Podľa názoru súdu, ţalobca tým, ţe potom za účelom výmeny

rozvodového remeňa nenavštívil autorizovaný servis, resp. opravovňu, ktorá sa zaoberá

opravou motorových vozidiel, ako predmetom svojej činnosti, ale nechal si vymeniť

rozvodový remeň v domácom prostredí ţalobcom, ktorý na uskutočňovanie takýchto opráv

nemal ţivnostenské ani iné oprávnenie, spolupodieľal sa na vzniku škody. Súd stanovil mieru

zavinenia poškodeného na vzniknutej škode na 30 %. Vychádzajúc zo skutočnej škody

101 916,-- Sk, 30 % predstavuje sumu 30 574,80 Sk a v tejto časti súd ţalobu zamietol ako aj

v časti úrokov z omeškania.

Na odvolanie ţalovaného Krajský súd v Ţiline rozsudkom z 31. marca 2010 sp. zn.

rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti (t.j. v časti o uloţení povinnosti

ţalovanému zaplatiť ţalobcovi sumu 71 341,-- Sk s príslušenstvom) zmenil tak, ţe ţalobu

zamietol a vyslovil, ţe ţiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

V nenapadnutej časti ostal rozsudok okresného súdu nedotknutý.

Na dovolanie ţalobcu Najvyšší súd Slovenskej republiky uvedený rozsudok

odvolacieho súdu uznesením z 31. januára 2012 sp. zn. v napadnutom výroku

zrušil a vec mu v rozsahu zrušenia vrátil na ďalšie konanie. V odôvodnení rozhodnutia

uviedol, ţe odvolací súd z dokazovania vykonaného súdom prvého stupňa vyvodil odlišné

skutkové zistenia a na ich základe aj právne závery ako súd prvého stupňa bez toho, aby

vo veci vykonal potrebné dokazovanie (zopakovanie alebo doplnenie). Z obsahu zápisníc

o pojednávaní pred odvolacím súdom vyplynulo, ţe krajský súd nevykonal vo veci ďalšie

dokazovanie, ani nezopakoval zákonným spôsobom dôkazy vykonané súdom prvého stupňa.

V tejto súvislosti mal za to, ţe odvolací súd si nezadováţil rovnocenný procesný podklad pre

odlišné hodnotenie dôkazov, a preto sú jeho skutkové a na ne nadväzujúce právne závery

zatiaľ predčasné a dovolaciemu súdu neprislúchalo v súčasnom štádiu konania oprávnenie

na ich hodnotenie. Z týchto dôvodov Najvyšší súd SR rozhodnutie odvolacieho súdu

v napadnutom výroku zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie v zmysle

Následne Krajský súd v Ţiline rozsudkom z 15. apríla 2013 sp. zn.

rozsudok Okresného súdu Čadca z 24. októbra 2006 č. k. -173 vo výrokoch,

ktorými je ţalovaný povinný zaplatiť ţalobcovi sumu 2 368,09 € so 17,6 % úrokom

z omeškania ročne od 3. novembra 1996 do zaplatenia v lehote 3 dní od právoplatnosti

rozsudku a trovách konania potvrdil. V ďalšom výroku ţalovaného zaviazal nahradiť

ţalobcovi trovy odvolacieho a dovolacieho konania v sume 1 091,99 € k rukám

JUDr. S. Z., advokáta so sídlom v Č., do troch dní od právoplatnosti rozsudku. V konaní mal

za nesporne preukázané, ţe ţalovaný vykonal pre ţalobcu na jeho objednávku opravu

predstavujúcu výmenu rozvodového remeňa. Za túto opravu zaplatil ţalobca ţalovanému

sumu 300,-- Sk. Uviedol, ţe na základe zisteného skutkového stavu správne súd prvého

stupňa ustálil, ţe bola medzi účastníkmi uzavretá zmluva o dielo podľa § 631 a nasl.

. Pri vykonaní diela, ktoré predstavovalo opravu motorového vozidla

spočívajúcu vo výmene rozvodového remeňa bolo povinnosťou ţalovaného vykonať dielo

riadne, ako to vyplýva z ust. , podľa ktorého zhotoviteľ je

povinný dielo vykonať podľa zmluvy riadne a v dohodnutom čase. Vykonaným dokazovaním

bolo zistené, ţe vlastníkom motorového vozidla značky P., ŠPZ C.X. bol ţalobca. Tento

5. júla 1995 pristavil vozidlo k ţalovanému, ktorý na vozidle vykonal výmenu rozvodového

remeňa a následne potom ţalobca svojím motorovým vozidlom 7. júla 1995 vykonal cestu,

ktorá smerovala cez štát R., pričom v R. došlo k tomu, ţe vozidlo ţalobcu sa stalo

nepojazdným. Ţalobca v R. navštívil opravovňu motorových vozidiel P. a v tejto opravovni

vo firme H. mu bola zabezpečená oprava na vozidle P. č. podvozku č. V., ktorého stav

kilometrov bol 199.500. Na tomto vozidle bola vykonaná oprava a úprava vozidla

v celkovom rozsahu ceny 45 600 ATS, čo predstavovalo pri strednom kurze stanovenom

Národnou bankou Slovenska sumu 2,98 Sk za jeden ATS, takţe v slovenských korunách

rozsah tejto opravy predstavoval čiastku 135 888,-- Sk. Znalec G. K., vo svojom písomnom

znaleckom posudku uviedol, ţe sa oboznámil s vozidlom P. ŠPZ C., konkrétne

s motorom, ktorý presne vo svojom znaleckom posudku špecifikoval vrátane označenia čísla

motora, ktorý sa zhoduje s číslom ako je uvedený v technickom preukaze od vozidla. Znalec

v posudku uviedol, ţe pri rozkladacích prácach na stanovenie škody boli zistené závady a síce

regulácia motora, kľukový hriadeľ, vačkový hriadeľ, nesúhlasila upevňovacia skrutka

kľukových hriadeľov, remeňový kotúč bol uvoľnený (otáčavý rukou navonok), upínací valec

zubného remeňa riadenia bol uvoľnený. Tieto závady viedli k tomu, ţe zubový remeň riadenia

motora bol príliš voľný, a preto vyskočil, dôsledkom čoho bolo dosadnutie ventilu piestu, čo

zapríčinilo škodu na motore. Viditeľne poškodené boli súčiastky a síce hlava valca, ventily,

piest a ojnica. Znalec v identifikácii vozidla uviedol, ţe ide o vozidlo P. a ide o osobný

automobil, ktorý má vystavený technický preukaz č. B. na výrobné číslo karosérie V.,

výrobné číslo motora X., mal pridelenú značku ŠPZ C. a stav tachometra 62 000 km v čase

výmeny rozvodového remeňa. Ohliadka vozidla bola vykonaná 11. septembra 1997, pričom

znalec výšku škody po odpočítaní amortizácie stanovil sumou 101 916,-- Sk. Ďalej odvolací

súd uviedol, ţe z obsahu znaleckého posudku vyplynulo, ţe rozsah škody, ktorú znalec

špecifikoval je totoţný s tým čo bolo uvedené v dokladoch, ktoré predloţil ţalobca a pokiaľ

išlo o rozsah opravy, ktorú bolo potrebné vykonať v rakúskej opravovni, v tejto súvislosti súd

prvého stupňa a aj odvolací súd mali jednoznačne preukázané, ţe nebola správne vykonaná

oprava ţalovaným na vozidle ţalobcu. Pokiaľ ide o výšku škody, ţalovaný v konaní a ani

v odvolaní nenamietal mieru spoluzavinenia určenú súdom prvého stupňa, preto odvolací súd

k tejto otázke uviedol len to, ţe sa s mierou spoluzavinenia stanovenou súdom prvého stupňa

v plnom rozsahu stotoţnil. Odvolací súd mal za nepochybné, ţe škoda na vozidle ţalobcu

bola v príčinnej súvislosti s nesprávnou výmenou rozvodového remeňa, ktorú vykonával

ţalovaný na poţiadanie ţalobcu. O trovách odvolacieho a dovolacieho konania odvolací súd

rozhodol podľa ust. v spojení s ust. ods. l s tým, ţe

v odvolacom konaní mal ţalobca plný úspech.

Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podal dovolanie ţalovaný, ktorého

prípustnosť a dôvodnosť odvodzoval z ustanovenia Uviedol, ţe odvolací

súd sa v odôvodnení svojho rozhodnutia s argumentmi a tvrdeniami ţalovaného ohľadom

identity motora predloţeného znalcovi ţiadnym spôsobom nevyporiadal a nezdôvodnil

na základe čoho dospel k záveru, ţe znalcovi bol predloţený polomotor, na ktorom došlo

k predmetnej havárii. Ďalej dovolateľ namietal, ţe odvolací súd ţiadnym spôsobom

nezdôvodnil, na základe čoho dospel k záveru o nepochybnosti príčinnej súvislosti vzniku

škody s výmenou rozvodového remeňa, keď ani samotný znalec nedokázal nepochybne

a jednoznačne stanoviť príčinu vzniku škody. Napokon uviedol, ţe napadnuté rozhodnutie je

nepresvedčivé a nepreskúmateľné aj v smere stanovenia porušenia právnej povinnosti

vyplývajúcej z . Podľa názoru dovolateľa súdy niţšieho

stupňa primeraným spôsobom nevysvetlili, na základe čoho dospeli k záveru, ţe medzi

účastníkmi konania došlo k uzavretiu zmluvy o dielo. Na základe uvedeného navrhol, aby

Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok odvolacieho súdu ako aj rozsudok

súdu prvého stupňa zrušil a vrátil vec súdu prvého stupňa na nové konanie a rozhodnutie.

Ţalobca vo vyjadrení k dovolaniu uviedol, ţe má za to, ţe odôvodnenie napadnutého

rozhodnutia je v súlade s ustanovením v spojení s ustanovením

ods. 2 a obsahuje všetky náleţitosti kladené zákonom. Zároveň poţiadal o priznanie

trov právneho zastúpenia v dovolacom konaní.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, ţe

dovolanie podal včas účastník konania ( ) zastúpený advokátom (

ods. 1 ), bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( ), skúmal najskôr

to, či tento opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému ho zákon pripúšťa

( a nasl. ).

Dovolanie má v systéme opravných prostriedkov občianskeho súdneho konania

osobitné postavenie. Ide o mimoriadny opravný prostriedok, ktorým moţno napadnúť (len)

právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, avšak nie v kaţdom prípade, ale iba ak ho právna

úprava pripúšťa ( ). Najvyšší súd Slovenskej republiky je v dovolacom

konaní oprávnený rozhodnutia odvolacieho súdu preskúmavať len v rozsahu, v ktorom bol

jeho výrok napadnutý, pričom je viazaný uplatneným dovolacím dôvodom vrátane toho, ako

ho dovolateľ obsahovo vymedzil ( ). Dovolací súd nie je viazaný rozsahom

dovolacích návrhov v prípadoch uvedených v ustanovení aţ d/ Ak

nejde o vady uvedené v , neprihliada na vady konania, ktoré neboli uplatnené

v dovolaní, iba ţe by tieto vady mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

Pre účely predmetného dovolacieho konania je vhodné zdôrazniť, ţe dovolanie nie je

„ďalším odvolaním“ a nemoţno sa ním úspešne domáhať revízie skutkových zistení súdov

niţších stupňov, ani výsledkov nimi vykonaného dokazovania. Dovolací súd tu nie je treťou

inštanciou, v ktorej by bolo moţné preskúmať rozhodnutie z akýchkoľvek hľadísk. Posúdiť

správnosť a úplnosť skutkových zistení, a to ani v súvislosti s právnym posúdením

veci nemôţe dovolací súd uţ len z toho dôvodu, ţe nie je oprávnený prehodnocovať vykonané

dôkazy. Dovolacie konanie má (a to je potrebné osobitne zdôrazniť) prieskumnú povahu; aj

so zreteľom na ňu dovolací súd – na rozdiel od súdu prvého stupňa a odvolacieho súdu –

nemá moţnosť vykonávať dokazovanie (viď veta druhá ).

Podľa dovolanie je prípustné proti rozsudku odvolacieho súdu,

ktorým bol zmenený rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej. V zmysle § 238 ods. 2

je dovolanie prípustné tieţ proti rozsudku, v ktorom sa odvolací súd odchýlil

od právneho názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci. Podľa je

dovolanie prípustné tieţ vtedy, ak smeruje proti potvrdzujúcemu rozsudku odvolacieho súdu,

vo výroku ktorého odvolací súd vyslovil, ţe dovolanie je prípustné, pretoţe ide o rozhodnutie

po právnej stránke zásadného významu, alebo ak ide o potvrdenie rozsudku súdu prvého

stupňa, ktorým súd prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa

§ 153 ods. 3 a 4.

V danom prípade dovolaním ţalovaného nie je napadnutý zmeňujúci rozsudok

odvolacieho súdu, ale taký potvrdzujúci rozsudok, vo výroku ktorého odvolací súd nevyslovil,

ţe dovolanie proti nemu je prípustné, a nejde ani o potvrdzujúci rozsudok súdu prvého stupňa,

ktorým by súd prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa

a Dovolací súd v prejednávanej veci dosiaľ nerozhodoval, preto ani

nevyslovil právny názor, ktorým by boli súdy viazané. Z týchto dôvodov dospel Najvyšší súd

Slovenskej republiky k záveru, ţe dovolanie ţalovaného nie je podľa aţ 3

(procesne) prípustné.

Dovolanie ţalovaného by mohlo byť procesne prípustné, len ak by v konaní, v ktorom

bol vydaný napadnutý rozsudok, bolo postihnuté niektorou zo závaţných procesných vád

uvedených v Povinnosť skúmať, či konanie nie je zaťaţené niektorou z nich

vyplýva pre dovolací súd z ustanovenia Dovolací súd sa preto neobmedzil

len na skúmanie prípustnosti dovolania podľa , ale zaoberal sa tieţ otázkou, či

konanie nie je postihnuté niektorou z vád vymenovaných v (tzv. vady

zmätočnosti). Toto ustanovenie pripúšťa dovolanie proti kaţdému rozhodnutiu (rozsudku aj

uzneseniu) odvolacieho súdu vtedy, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci

súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník nemal spôsobilosť byť účastníkom

konania, c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej

istej veci sa uţ prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa uţ prv začalo konanie, e/ sa

nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa

postupom súdu odňala moţnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol

súd nesprávne obsadený, ibaţe namiesto samosudcu rozhodoval senát.

Treba uviesť, ţe z hľadiska sú právne významné len tie procesné

nedostatky, ktoré vykazujú znaky procesných vád taxatívne vymenovaných v písmenách

a/ aţ g/ tohto ustanovenia. Iné vady ( ) a prípadne nesprávne právne

posúdenie veci ( ), i keby k nim v konaní došlo a prípadne aj mali

za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, nezakladajú prípustnosť dovolania podľa tohto

ustanovenia. Z hľadiska posúdenia existencie niektorých procesných vád v zmysle § 237

ako dôvodu, ktorý zakladá prípustnosť dovolania proti rozhodnutiu odvolacieho súdu,

nie je pritom významný subjektívny názor účastníka, ţe v konaní došlo k takejto vade, ale len

jednoznačné, všetky pochybnosti vylučujúce zistenie, ţe konanie je skutočne postihnuté

niektorou z taxatívne vymenovaných vád.

Dovolateľ existenciu procesných vád konania v zmysle aţ e/ a

netvrdil a procesné vady tejto povahy v dovolacom konaní nevyšli najavo. Prípustnosť jeho

dovolania preto z týchto ustanovení nevyplýva.

S prihliadnutím na obsah dovolania a v ňom vytýkané nesprávnosti sa dovolací súd

osobitne zaoberal otázkou, či postupom súdov nebola dovolateľovi odňatá moţnosť konať

pred súdom.

Odňatím moţnosti konať pred súdom ( ) sa rozumie taký závadný

procesný postup súdu, ktorý má za následok znemoţnenie realizácie tých procesných práv

účastníka konania, ktoré mu poskytuje . O procesnú vadu v zmysle

ide najmä vtedy, ak súd v konaní postupoval v rozpore so zákonom,

prípadne ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi a týmto postupom odňal

účastníkovi konania jeho procesné práva.

Dovolateľ v dovolaní namietal, ţe konanie je postihnuté práve takouto vadou

zaloţenou na nedostatočnom odôvodnení (resp. nepreskúmateľnosti) rozhodnutia odvolacieho

súdu ( ), čo súčasne zakladá porušenie jeho práv na súdnu ochranu (

) a právo na spravodlivé súdne konanie ( Dohovoru) v tom, ţe rozhodnutie

odvolacieho súdu je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, nepresvedčivosť

a nevyporiadanie sa so všetkými jeho odvolacími námietkami a námietkami uvádzanými

v konaní.

Pokiaľ ţalovaný namieta nedostatky týkajúce sa odôvodnenia dovolaním napadnutého

rozsudku odvolacieho súdu, treba uviesť, ţe právo na určitú kvalitu súdneho konania, ktorej

súčasťou je aj právo účastníka na dostatočné odôvodnenie súdneho rozhodnutia, je jedným

z aspektov práva na spravodlivý proces. Z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva ako

aj z rozhodnutí Ústavného súdu Slovenskej republiky totiţ vyplýva, ţe tak základné právo

podľa ako aj právo podľa Dohovoru, v sebe zahŕňajú aj právo

na rovnosť zbraní, kontradiktórnosť konania a odôvodnenie rozhodnutia ();

právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia patrí medzi základné zásady spravodlivého

súdneho procesu.

Právo na spravodlivý proces je naplnené tým, ţe všeobecné súdy zistia skutkový stav

a po výklade a pouţití relevantných právnych noriem rozhodnú tak, ţe ich skutkové a právne

závery nie sú svojvoľné, neudrţateľné a nie sú prijaté v zrejmom omyle konajúcich súdov;

ktoré by popreli zmysel a podstatu práva na spravodlivý proces. Ústavný súd Slovenskej

republiky vo svojej judikatúre opakovane zdôraznil, ţe nezávislosť rozhodovania

všeobecných súdov sa má uskutočňovať v ústavnom a zákonnom procesnoprávnom

a hmotnoprávnom rámci. Procesnoprávny rámec predstavujú predovšetkým princípy riadneho

a spravodlivého procesu, ako vyplýva i z a nasl. a Dohovoru. Jedným

z týchto princípov predstavujúcich súčasť práva na spravodlivý proces ( ,

čl. 6 ods. 1 Dohovoru) a vylučujúcich ľubovôľu pri rozhodovaní je aj povinnosť súdu,

presvedčivo a správne vyhodnotiť dôkazy a svoje rozhodnutia náleţite odôvodniť (§ 132

a m.m. ), pritom starostlivo prihliadať na všetko, čo vyšlo

počas konania najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci. Z odôvodnenia súdneho rozhodnutia

( ) musí vyplývať vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri

hodnotení dôkazov na jednej strane a právnymi závermi na strane druhej. Všeobecný súd by

mal vo svojej argumentácii obsiahnutej v odôvodnení svojho rozhodnutia dbať tieţ na jeho

celkovú presvedčivosť, teda inými slovami, na to, aby premisy zvolené v rozhodnutí rovnako

10

ako závery, ku ktorým na základe týchto premís dospel, boli pre širšiu právnickú (ale aj

laickú) verejnosť prijateľné, racionálne ale v neposlednom rade aj spravodlivé a presvedčivé.

Všeobecný súd pritom musí súčasne vychádzať z materiálnej ochrany zákonnosti tak, aby

bola zabezpečená spravodlivá ochrana práv a oprávnených záujmov účastníkov ( ;

obdobne napr. , , , , ).

Z práva na spravodlivé súdne konanie v tejto súvislosti vyplýva aj povinnosť všeobecného

súdu zaoberať sa účinne námietkami, argumentmi a návrhmi strán (avšak) s výhradou, ţe

majú význam pre rozhodnutie (, , obdobne Kraska c/a Švajčiarsko

z 29. apríla 1993, séria A, č. 254-B, str. 49, § 30). Štruktúra práva na odôvodnenie je rámcovo

upravená v Táto norma sa uplatňuje aj v odvolacom konaní (

). Vo svojej ustálenej judikatúre ústavný súd zdôraznil, ţe odôvodnenia rozhodnutí

prvostupňového súdu a odvolacieho súdu nemoţno posudzovať izolovane (m.m. ,

, , ), pretoţe prvostupňové a odvolacie konanie

z hľadiska predmetu konania tvoria jeden celok (). Tento právny názor

zahŕňa aj poţiadavku komplexného posudzovania všetkých rozhodnutí všeobecných súdov

(tak prvostupňového súdu, ako aj odvolacieho súdu a prípadne aj dovolacieho súdu), ktoré

boli vydané v priebehu príslušného súdneho konania ().

Za arbitrárny, resp. nedostatočne zdôvodnený treba povaţovať rozsudok všeobecného

súdu aj v situácii, keď všeobecný súd svoj právny záver nezdôvodní zo všetkých zákonných

hľadísk, ktoré v danej veci prichádzajú do úvahy (nález Ústavného súdu Slovenskej republiky

sp. zn. z 28. februára 2006).

Dovolací súd dospel k záveru, ţe rozsudok súdu prvého stupňa (v spojení

s potvrdzujúcim rozsudkom odvolacieho súdu v zmysle ) spĺňa vyššie

uvedené kritériá pre odôvodňovanie rozhodnutí v zmysle (,

) a preto ho nemoţno povaţovať za nepreskúmateľný, neodôvodnený, či zjavne

arbitrárny (svojvoľný). Odôvodnenie rozsudku zodpovedá základnej (formálnej) štruktúre

odôvodnenia rozhodnutia, čo platí tak pre rozsudok prvého stupňa ( ), ako aj

pre rozsudok odvolacieho súdu ( ). Súslednosti jednotlivých častí

odôvodnení a ich obsahové (materiálne) náplne, zakladajú súhrnne ich zrozumiteľnosť

i všeobecnú interpretačnú presvedčivosť; tým však nie je zodpovedaná (ani inak dotknutá)

otázka správnosti právneho posúdenia veci konajúcimi súdmi.

11

Súdy oboch stupňov jasne a dostatočne vysvetlili právne dôvody, pre ktoré ţalobe

v časti vyhoveli. Zhodli sa na tom, ţe medzi účastníkmi bola uzavretá zmluva o dielo podľa

a nasledujúcich . K tomuto záveru súdy niţšieho stupňa dospeli

po preukázaní skutočnosti, ţe ţalovaný pre ţalobcu na jeho objednávku vykonal opravu

predstavujúcu výmenu rozvodového remeňa, a to za dohodnutú odplatu v sume 300,- Sk.

Súdy mali taktieţ za preukázanú príčinnú súvislosť medzi ţalovaným vykonanou opravou

motora (výmenou rozvodového remeňa) a vzniknutou škodou havárie motora, a to správou

rakúskej opravovne a znaleckým posudkom. Súdy niţšieho stupňa sa rovnako zhodli aj

na argumentácii na námietku ţalovaného, ţe polomotor, ktorý bol predloţený znalcovi

na ohliadku, nebol dostatočným spôsobom identifikovaný a nie je teda preukázané, ţi ide

o vymenený polomotor z vozidla ţalobcu. Súdy mali za to, ţe totoţnosť vymeneného

polomotora je dostatočne preukázaná, keďţe príčina havárie motora zistená znalcom

na obhliadanom polomotore, ako aj opis poškodenia motora vyplývajúci zo správy rakúskej

opravovne súd zhodné. Súdy niţšieho stupňa teda dostatočne odôvodnili svoje rozhodnutia

ako aj poskytli dostatočnú odpoveď na námietky (významné pre rozhodnutie vo veci) vnesené

v konaní.

Na základe uvedeného dospel dovolací súd k záveru, ţe ţalovaný neopodstatnene

namieta, ţe v konaní mu postupom súdu bola odňatá moţnosť pred súdom konať (§ 237

písm.f/ ).

Z dôvodov vyššie uvedených dospel dovolací súd k záveru, ţe prípustnosť dovolania

ţalovaného nevyplýva z aţ 3 ani z Dovolanie preto odmietol

podľa v spojení s bez toho, aby skúmal

opodstatnenosť dovolateľom uplatnených dovolacích dôvodov v zmysle § 241 ods. 2 písm. b/

a c/ So zreteľom na odmietnutie dovolania sa nezaoberal napadnutým rozhodnutím

odvolacieho súdu z hľadiska jeho vecnej správnosti.

Ţalovaný nebol v dovolacom konaní úspešný. Právo na náhradu trov konania vzniklo

ţalobcovi a neboli zistené ţiadne dôvody osobitného zreteľa, ktoré by odôvodňovali

nepriznanie náhrady trov dovolacieho konania ( v spojení s

a a ). Ţalobca podal návrh na rozhodnutie o priznaní

náhrady trov dovolacieho konania ( v spojení s ) a tieto

aj vyčíslil. Dovolací súd mu priznal náhradu spočívajúcu v odmene advokáta (ktorý ho

zastupoval aj pred súdmi niţších stupňov) za jeden úkon právnej sluţby poskytnutej

12

vypracovaním vyjadrenia k dovolaniu z 24. júla 2013 [§ 14 ods. 1 písm.b/ vyhlášky

č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych sluţieb (ďalej

len „vyhláška“)]. Základnú sadzbu tarifnej odmeny za tento úkon právnej sluţby určil podľa

§ 10 ods. 1 vyhlášky vychádzajúc zo základu 2 368,09 €, kde jeden úkon právnej sluţby činí

101,25 €, k tomu náhrada za miestne telekomunikačné výdavky a miestne prepravné (§ 16

ods. 1 vyhlášky) vo výške 7,81 € čo predstavuje spolu 109,06 €. Právny zástupca ţalobcu si

však uplatnil za jeden úkon právnej sluţby 109,05 €, preto mu Najvyšší súd Slovenskej

republiky priznal práve túto sumu.

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov

3 : 0

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 27. februára 2014

JUDr. Martin Vladik v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia : Jarmila Uhlířová