Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5OboE/37/2014

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v exekučnej veci oprávneného P., s. r. o., P., IČO:

X., zastúpený: F. P., s. r. o., G., IČO: X., proti povinnému M. J., nar. X., K., t. č.

na neznámom mieste, zastúpený opatrovníčkou Katarínou Mokošovou, o vymoženie 167,30

eur s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Topoľčany pod sp. zn. ,

o dovolaní oprávneného proti uzneseniu Krajského súdu v Nitre z 31. októbra 2012, č. k.

-76 a o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Krajského súdu v Nitre

z 31. októbra 2012, č. k. -76, takto

rozhodol:

Návrh oprávneného na prerušenie dovolacieho konania sa z a m i e t a .

Dovolanie oprávneného sa o d m i e t a .

Konanie o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Krajského súdu v Nitre z 31. októbra

2012, č. k. -76, v časti týkajúcej sa zamietnutia návrhu na prerušenie

konania, z a s t a v u j e .

Povinnému sa náhrada trov dovolacieho a odvolacieho konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Topoľčany 27. apríla 2006 poveril súdneho exekútora, aby vykonal

exekúciu na základe notárskej zápisnice spísanej 26. novembra 2005 notárom JUDr. O. Ď.

pod sp. zn. N 6335/2005, NZ 57398/2005.

Uznesením z 23. februára 2012, č. k. -40, Okresný súd Topoľčany

vyhlásil exekúciu za neprípustnú a exekúciu zastavil podľa § 57 ods. 1 písm. g/ zákona č.

o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene

a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „Exekučný poriadok“). O trovách konania rozhodol

tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

2

V odôvodnení rozhodnutia súd prvého stupňa uviedol, že 27. apríla 2006 poveril

súdneho exekútora JUDr. J. H. vykonaním predmetnej exekúcie na základe exekučného titulu

- notárskej zápisnice spísanej notárom JUDr. O. D. 26. novembra 2005 pod sp. zn.

N 6335/2005, NZ 57398/2005. Konštatoval, že uznesením z 13. apríla 2011 č. k.

-28 vyhovel návrhu oprávneného na zmenu súdneho exekútora a vykonaním

predmetnej exekúcie poveril súdneho exekútora JUDr. R. K.

Poukázal na notársku zápisnicu, v ktorej Mgr. T. K. na základe splnomocnenia

povinného v zmluve o úvere z 3. decembra 2004 uznal záväzky vyplývajúce zo zmluvy

a vyhlásil súhlas s vykonateľnosťou notárskej zápisnice. Opierajúc sa o ust. § 52 ods. 1-3,

, , , a , ako i Smernicu Rady č.

93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (ďalej len

„Smernica Rady č. 93/13/EHS“) uviedol, že zmluva o úvere, ktorá je neoddeliteľnou súčasťou

notárskej zápisnice obsahuje neprijateľnú podmienku, ktorú označil za neplatnú a ktorá sa

týka ustanovení o úroku z omeškania (čl. 6 zmluvy). Dospel k záveru, že notárska zápisnica

nespĺňa zákonom stanovené náležitosti, najmä s poukazom na absolútnu neplatnosť

plnomocenstva udeleného povinným Mgr. T. K. v úverovej zmluve z 3. decembra 2004

na spísanie notárskej zápisnice ako exekučného titulu, a to aby v jeho mene uznal záväzok

z úveru a aby sa notárska zápisnica stala vykonateľným titulom. Poukázal, že povinný nebol

osobne prítomný pri spisovaní notárskej zápisnice, čím neobsahuje jeho osobné vyhlásenie,

ale zastupoval ho advokát Mgr. K. na základe splnomocnenia udeleného mu povinným

v zmluve o úvere. Mal za to, že plnomocenstvo udelené Mgr. K. neobsahuje náležitosti

v zmysle ust. a nasl. , keďže v ňom nie je žiadnym spôsobom

špecifikovaný záväzok, ktorý mal splnomocnenec za povinného uznať. Splnomocnenie

označil za neurčité a nepoužiteľné pre spísanie notárskej zápisnice, pričom Mgr. T. K. ako

zástupca povinného nebol oprávnený uznať dlh vo forme notárskej zápisnice a súhlasiť s jej

vykonateľnosťou. Uzavrel, že záujmy Mgr. K. sú v rozpore so záujmami povinného, nakoľko

Mgr. K. súčasne vystupuje opakovane ako splnomocnenec povinných v ďalších obdobných

veciach a aj ako splnomocnenec spoločností, ktorých predmetom činnosti je poskytovanie

úverov.

3

V intenciách ust. § 57 ods. 1 písm. g/ Exekučného poriadku preto predmetnú exekúciu

vyhlásil za neprípustnú a túto zastavil. O trovách exekúcie rozhodol podľa tak,

že o nich rozhodne samostatným rozhodnutím po ich vyčíslení súdnym exekútorom.

O trovách konania rozhodol analogicky podľa tak, že žiaden

z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, ktoré bolo zastavené.

Na odvolanie oprávneného vec prejednal Krajský súd v Nitre ako súd odvolací.

Po preskúmaní napadnutého uznesenia rozhodol uznesením z 31. októbra 2012, č. k.

-76 tak, že napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa potvrdil a návrh

oprávneného na prerušenie konania zamietol.

V súvislosti s návrhom oprávneného na prerušenie konania postupom podľa § 109 ods.

1 písm. c/ a Zmluvy o fungovaní EÚ odvolací súd poukázal na ust.

Exekučného poriadku a uviedol, že toto zákonné ustanovenie vyjadruje zásadu, že exekučné

konanie je možné prerušiť iba vtedy, ak to stanoví osobitný zákon. Odvolací súd poukázal aj

na ust. a uviedol, že v danom prípade je osobitným predpisom Exekučný

poriadok, ktorý v ust. § 36 ods. 5 zakotvuje pravidlo neprípustnosti prerušenia exekučného

konania. Vychádzajúc z uvedených procesných právnych predpisov tak nie je daný dôvod

pre prerušenie predmetného konania v súlade s ust. a

Zmluvy o fungovaní EÚ tak, ako to vo svojom návrhu požadoval oprávnený.

Naviac odvolací súd poukázal, že povinnosť vnútroštátneho súdneho orgánu požiadať

Súdny dvor o vydanie rozhodnutia o predbežnej otázke v zmysle čl. 267 Zmluvy o fungovaní

EÚ nie je absolútna. Zo žiadneho ustanovenia totiž nevyplýva povinnosť všeobecného

súdu prerušiť konanie a predložiť Súdnemu dvoru návrh na rozhodnutie o prejudiciálnej

otázke o výklade právneho aktu Európskej únie len na návrh účastníka konania.

Predpokladom takéhoto postupu nie je len skutočnosť, že sa v konkrétnej veci aplikuje

ustanovenie zákona platného v Slovenskej republike, do ktorého bol prenesený obsah

úniových právnych noriem, alebo ak sa aplikuje ustanovenie úniového právneho predpisu.

Rozhodnutie o otázke hraníc aplikovateľnosti úniového práva, o jeho výklade alebo o jeho

platnosti musí bezprostredne súvisieť so sporom prejednávaným vnútroštátnym súdom,

pričom prejudiciálna otázka nastolená Súdnemu dvoru EÚ nesmie byť zjavne neopodstatnená

a irelevantná vo vzťahu k prebiehajúcemu konaniu. Z vyššie uvedených hľadísk tak

4

i v prípade prípustnosti prerušenia konania postupom podľa by

v danej veci neexistovala potreba obrátiť sa s prejudiciálnou otázkou výkladu úniového práva

na Súdny dvor EÚ, keďže podľa konštantnej judikatúry Súdneho dvora EÚ, začatie konania

o prejudiciálnej otázke nie je potrebné v prípadoch, keď sú výklad a aplikácia úniového práva

natoľko zrejmé, že nie je potrebné obracať sa s predbežnou otázkou na Súdny dvor EU.

Z uvedených dôvodov preto odvolací súd návrh oprávneného na prerušenie konania

ako nedôvodný zamietol.

Odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania ( ) ďalej

prejednal odvolanie oprávneného bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods.

2 a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné.

Odvolací súd mal za to, že Exekučný poriadok pre exekučný súd zakotvuje

oprávnenie a povinnosť skúmať v ktoromkoľvek štádiu už začatého exekučného konania

zákonnosť exekučného titulu, pričom exekučný súd tak môže urobiť na návrh účastníka

konania, ako aj bez návrhu (§ 58 ods. 1 Exekučného poriadku). Preskúmavacia činnosť

exekučného súdu sa uplatňuje kedykoľvek, nielen v súvislosti s vydaním poverenia

na vykonanie exekúcie, keďže právny predpis, resp. i jeho jednotlivé ustanovenia, je potrebné

vykladať v súlade s celkovým účelom právneho predpisu, a teda v ich vzájomných

súvislostiach a nie izolovane. Tento záver plne korešponduje zámeru zákonodarcu

vyjadrenému aj v iných ustanoveniach Exekučného poriadku, a nielen v ust. § 41 ods. 2.

Jedným z nich je i ust. § 57 ods. 1 Exekučného poriadku, z ktorého vyplýva viacero dôvodov,

pre ktoré exekučný súd už začaté konanie zastaví, pričom niektoré z týchto dôvodov závisia

práve od preskúmania exekučného titulu.

Odvolací súd poukázal na ust. § 41 ods. 1 a ods. 2 písm. c/ Exekučného poriadku

a mal za to, že povinnosť plnenia na základe notárskej zápisnice možno charakterizovať ako

plnenie, ktoré má svoj základ v procesnom práve, teda bez vzťahu na hmotnoprávny titul.

Notárska zápisnica so súhlasom k vykonateľnosti má povahu verejnej listiny a ako každá

verejná listina aj notárska zápisnica osvedčuje pravdivosť údajov v nej uvedených až do doby,

pokiaľ nie je preukázaný opak. Notárska zápisnica je spôsobilým exekučným titulom vtedy,

ak mimo formálnych podmienok vykonateľnosti spĺňa podmienky materiálnej vykonateľnosti.

5

Jednou z podmienok materiálnej vykonateľnosti je, aby notárska zápisnica obsahovala právny

záväzok (stanovenie konkrétnej povinnosti zo záväzkového právneho vzťahu, vzniknutej

na základe určitej právnej skutočnosti), ďalšími sú označenie oprávnenej osoby, povinnej

osoby, právneho dôvodu, predmetu a času plnenia a súhlas povinnej osoby s vykonateľnosťou

notárskej zápisnice. Dohoda oprávnenej osoby a povinnej osoby obsiahnutá v notárskej

zápisnici, ktorá vyjadruje súhlas povinnej osoby s vykonateľnosťou notárskej zápisnice, nemá

hmotnoprávnu povahu; ide o jednu z náležitostí, ktorú musí notárska zápisnica obsahovať

(§ 46 a nasl. Notárskeho poriadku), aby bola z materiálneho hľadiska vykonateľná (aby bola

exekučným titulom). Táto dohoda oprávnenej a povinnej osoby teda nemá sama osebe

za následok vznik, zmenu alebo zánik práv alebo povinností účastníkov právneho vzťahu.

V prípade notárskej zápisnice so súhlasom s vykonateľnosťou treba mať na zreteli osobitné

znaky tohto exekučného titulu v porovnaní s inými exekučnými titulmi. Takáto zápisnica nie

je rozhodnutím (súdu alebo iného orgánu) a nemá ani účinky, ktoré zákon s rozhodnutím

spája a nie je vybavená účinkami právoplatnosti ani záväznosti pre účastníkov a pre všetky

orgány, ktoré majú napríklad rozhodnutia súdu vydané v občianskom súdnom konaní (§ 159

). Absencia zákonom stanovených formálnych náležitostí má za následok, že listina

označená ako notárska zápisnica nie je verejnou listinou, u ktorej sa správnosť obsahu, ktorý

je v nej uvedený, predpokladá v zmysle , a ani spôsobilým exekučným titulom

v zmysle požiadavky ust. § 41 ods. 2 písm. c/ Exekučného poriadku. Dôsledkom takéhoto

zistenia je potom postup exekučného súdu podľa § 57 ods. 1 písm. g/, a to zastavenie

exekúcie, keďže jej ďalšie pokračovanie by sa priečilo zásadám exekučného konania. Jeho

podmienkou však je, že tento dôvod vznikol po vydaní exekučného titulu a rozhodnutím súdu

bolo vyslovené, že exekúcia je neprípustná, pričom nie je vylúčené, aby súd rozhodol

o neprípustnosti exekúcie a jej zastavení jedným uznesením. Simultánny spôsob rozhodovania

o týchto procesných skutočnostiach je dovolený, keďže osobitné rozhodovanie o prípustnosti

a o zastavení exekúcie by odporovalo hospodárnosti a účelu exekučného konania.

V preskúmavanej veci sa súd prvého stupňa vo svetle zhora popísaných záverov

a v intenciách citovaných zákonných ustanovení zaoberal právne relevantnou skutočnosťou,

či splnomocnenie, ktoré povinný udelil pri podpise zmluvy o úvere, uzavretej medzi

oprávneným a povinným 3. decembra 2004 a ktoré prijal advokát Mgr. T. K., konajúci za

oprávneného a ktorý uznal dlh v mene povinného voči oprávnenému na základe tohto

plnomocenstva v predmetnej notárskej zápisnici, je platným právnym úkonom. V tomto

6

smere dostatočne zistil skutkový stav veci a vyvodil z neho i správny právny záver. Nakoľko

odvolací súd sa v celom rozsahu stotožnil s odôvodnením napadnutého rozhodnutia,

s poukazom na ust. sa obmedzil len na skonštatovanie jeho správnosti.

Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia len poukázal, že s ohľadom na množstvo

obdobných prejednávaných exekučných vecí niet sporu o tom, že Mgr. T. K. súčasne

vystupuje opakovane ako splnomocnenec povinných a zároveň aj ako splnomocnenec

spoločností, ktorých predmetom činnosti je poskytovanie úverov. V tejto súvislosti zákonné

ust. vyžaduje, aby záujmy zástupcu neboli v rozpore

so záujmami zastúpeného. V prípade reálneho zistenia, že právne úkony osôb boli učinené

v rozpore s príslušným ustanovením, v zmysle ust. tieto

spôsobujú ich absolútnu neplatnosť, a to bez ohľadu na skutočnosť, či o tom účastníci

právneho úkonu vedeli. Je preto dôvodný záver súdu prvého stupňa o tom, že splnomocnenie,

ktoré povinný udelil Mgr. K. za účelom uznania jeho dlhu voči oprávnenému, ako

i uznanie dlhu na základe takto udeleného plnomocenstva v predmetnej notárskej zápisnici je

neplatným právnym úkonom, a preto ani notárska zápisnica nemôže byť spôsobilým

exekučným titulom, na základe ktorého by sa oprávnený mohol v rámci exekúcie domáhať

vymoženia plnenia. Súd prvého stupňa preto správne postupoval v intenciách ust. § 57 ods. 1

písm. g/ Exekučného poriadku, keď predmetnú exekúciu vyhlásil za neprípustnú a túto

zastavil.

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu podal oprávnený dovolanie a doplnenie

dovolania, ktoré odôvodnil tým, že:

a) súd rozhodol nad rámec zverenej právomoci (ust.

v spojení s ust. ),

b) v tej istej veci sa už právoplatne rozhodlo (ust.

v spojení s ust. ),

c) súd svojím postupom odňal účastníkovi možnosť konať pred súdom (ust. § 241

ods. 2 písm. a/ v spojení s ust. ),

d) konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie

vo veci, najmä súd nedostatočne zistil skutkový stav, pretože nevykonal náležite

dokazovanie (ust. ),

e) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci

(ust. ).

7

Na základe právnej argumentácie uvedenej v dovolaní oprávnený navrhuje, aby

dovolací súd napadnuté uznesenie odvolacieho súdu v celom rozsahu zrušil a keďže

rovnakými vadami je postihnuté aj rozhodnutie prvostupňového súdu žiada, aby dovolací súd

v celom rozsahu zrušil aj uznesenie prvostupňového súdu a vec vrátil prvostupňovému súdu

na ďalšie konanie a v prípade úspechu bola oprávnenému priznaná náhrada trov dovolacieho

konania. Oprávnený tiež navrhol, aby súd prerušil konanie podľa

v spojení s a Súdnemu dvoru EÚ na základe Zmluvy o fungovaní EÚ

predložil prejudiciálne otázky v znení, aký je uvedený v dovolaní. Oprávnený tiež navrhol,

aby dovolací súd postupoval podľa ust. a rozhodol o odložení vykonateľnosti

napadnutého uznesenia Krajského súdu v Nitre z 31. októbra 2012, sp. zn. ,

a to so zreteľom na uvedenú právnu argumentáciu a najmä skutočnosť, že napadnuté

rozhodnutie vykazuje tak závažné právne nedostatky, že jeho výkon v prostredí právneho

štátu je vylúčený.

Proti napadnutému uzneseniu odvolacieho súdu podal oprávnený aj odvolanie v časti,

ktorou odvolací súd zamietol jeho návrh na prerušenie konania podľa ustanovenia § 109 ods.

1 písm. c/ a článku 267 Zmluvy o fungovaní EÚ. Svoje odvolanie odôvodnil

predovšetkým tým, že súd mu svojím postupom odňal možnosť konať pred súdom podľa

a , že rozhodnutie vychádza z nesprávneho

právneho posúdenia podľa , keď súd nesprávne interpretoval

a aplikoval ustanovenia a Zmluvy o fungovaní EÚ

v spojení s ustanovením § 36 ods. 5 Exekučného poriadku. Zdôraznil tiež, že napadnuté

rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nedostatok odôvodnenia, a že v ňom bol nesprávne

poučený o nemožnosti napadnúť odvolaním výrok o zamietnutí návrhu na prerušenie konania.

Za týchto okolností je napadnuté rozhodnutie svojvoľné, arbitrárne, porušujúce jeho ústavné

právo vyplývajúce z článku 6 ods. 1 SR, ako aj z Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd. Navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie

v označenom rozsahu zrušil a vec vrátil súdu na ďalšie konanie.

Povinný sa k dovolaniu a odvolaniu oprávneného nevyjadril.

Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako súd dovolací

( ) po zistení, že dovolanie podal včas oprávnený zastúpený v súlade

8

s veta druhá , skúmal najskôr, či je dôvodný jej návrh na prerušenie

dovolacieho konania podľa

K podobnému návrhu oprávneného na prerušenie dovolacieho konania sa už najvyšší

súd vyjadril vo viacerých iných skutkovo a právne obdobných právnych veciach, v ktorých

ten istý oprávnený vystupoval v procesnom postavení dovolateľa. Ako príklad uvádza

najvyšší súd rozhodnutia sp. zn. z 15. mája 2013 a sp. zn.

z 15. mája 2013, na ktoré v podrobnostiach poukazuje s tým, že s právnymi závermi v nich

vyjadrenými sa stotožňuje aj v preskúmavanej veci, pre účely ktorej najvyšší súd dodáva, že

Súdny dvor má právomoc vydať rozhodnutie o prejudiciálnych otázkach, ktoré sa týkajú:

a) výkladu zmlúv; b) platnosti a výkladu aktov inštitúcii, orgánov alebo úradov alebo agentúr

Európskej únie. Pokiaľ ale procesný postup súdov vo veci, v ktorej sa navrhuje prerušenie

konania podľa , má podklad v aplikácii vnútroštátneho práva, nie

je žiadny dôvod pre prerušenie konania.

Najvyšší súd vzhľadom na to nedôvodný návrh na prerušenie konania zamietol.

V ďalšom najvyšší súd bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 3

) skúmal, či oprávneným podané dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému

ho zákon pripúšťa.

Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ

to zákon pripúšťa ( ). V prejednávanej veci smeruje dovolanie proti

uzneseniu odvolacieho súdu. Uznesenia odvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie

prípustné, sú uvedené v a , oprávneným napadnuté uznesenie ale

nevykazuje znaky žiadneho z nich. Dovolanie oprávneného preto podľa § 239 ods. 1 a 2

prípustné nie je.

Prípustnosť dovolania oprávneného by v preskúmavanej veci prichádzala do úvahy,

len ak by v konaní došlo k niektorej z procesných vád taxatívne vymenovaných v § 237

Oprávnený procesné vady konania v zmysle , , a netvrdil

a existencia týchto vád nevyšla v dovolacom konaní najavo. Prípustnosť jeho dovolania preto

z týchto ustanovení nevyplýva.

9

K obsahovo rovnakým námietkam oprávneného, z ktorých vyvodzuje prípustnosť

a opodstatnenosť jeho dovolania podaného v preskúmavanej veci, sa už najvyšší súd vyjadril

vo viacerých iných skutkovo a právne obdobných právnych veciach, v ktorých ten istý

oprávnený vystupoval v procesnom postavení dovolateľa. Ako príklad uvádza najvyšší súd

rozhodnutia sp. zn. z 15. mája 2013, sp. zn. z 15. mája 2013,

sp. zn. z 21. októbra 2013 a sp. zn. z 19. septembra 2013

a konštatuje, že právne závery, ku ktorým dospel v týchto rozhodnutiach, sú plne

opodstatnené aj v preskúmavanej veci.

V rozhodnutiach uvedených v predchádzajúcom odseku najvyšší súd konštatoval, že:

Prípustnosť dovolania z dôvodu nedostatku právomoci súdu ( ) je

daná, iba ak súd rozhodol vo veci, o ktorej nemal rozhodnúť; rozhodovanie súdov

v exekučných veciach ale vyplýva priamo zo zákona (viď napríklad § 29, § 38 ods. 3 a § 44

ods. 1 Exekučného poriadku).

Vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, nie je rozhodnutím o veci samej, a preto

nezakladá prekážku právoplatne rozhodnutej veci v zmysle v (viď aj

rozhodnutie najvyššieho súdu sp. zn. z 1. februára 2012 a tiež Ústavného

súdu Slovenskej republiky z 13. júna 2012 sp. zn. ).

Exekúciu možno vykonať aj na podklade notárskej zápisnice, ktorá má náležitosti

uvedené v § 41 ods. 2 písm. c/ Exekučného poriadku; ak tieto náležitosti nemá, nejde

o vykonateľný exekučný titul. Ak je za exekučný titul označená notárska zápisnica, je

exekučný súd povinný skúmať, či na jej podklade možno vykonať exekúciu (porovnaj

obdobne R 58/1997). Pokiaľ notárska zápisnica nie je vykonateľný exekučný titul, je exekúcia

neprípustná, čo je dôvod na zastavenie exekučného konania (

a ). Najdôležitejšou náležitosťou notárskej zápisnice ako exekučného titulu je

súhlas povinnej osoby s vykonateľnosťou notárskej zápisnice. Ak niekto ako zástupca vysloví

za povinnú osobu takýto súhlas napriek tomu, že nie je oprávnený za ňu konať, nejde o súhlas

povinnej osoby. Zastupovať iného nemôže ten, záujmy ktorého sú v rozpore so záujmami

zastúpeného ( ) – o taký prípad ide tiež vtedy, keď určitý

nebankový subjekt má vopred vytypovaného „zástupcu“ druhej zmluvnej strany, následné

10

úkony ktorého sledujú nie záujmy ním zastupovanej zmluvnej strany, ale záujmy

nebankového subjektu. Dohoda o zastúpení je v tomto prípade neplatná (§ 39 Občianskeho

zákonníka), preto je absolútne neplatný aj Mgr. T. K. udelený „súhlas“ s vykonateľnosťou

notárskej zápisnice, v dôsledku čoho chýba podstatná náležitosť jej materiálnej

vykonateľnosti (§ 41 ods. 2 písm. c/ Exekučného poriadku).

Ak sa exekúcia navrhuje na podklade notárskej zápisnice, ktorá nemá náležitosti

vykonateľného exekučného titulu (§ 41 ods. 2 písm. c/ Exekučného poriadku), ide o dôvod,

so zreteľom na ktorý treba žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie

exekúcie zamietnuť (prípadne, ak táto okolnosť vyjde najavo až po poverení súdneho

exekútora, exekučné konanie zastaviť).

V odôvodení svojho rozhodnutia súd prvého stupňa zrozumiteľným spôsobom uviedol

dôvody rozhodnutia. Rovnako odvolací súd v odôvodnení svojho rozhodnutia zrozumiteľným

spôsobom uviedol dôvody, pre ktoré rozhodnutie súdu prvého stupňa potvrdil (aj s poukazom

na obsah a dôvodnosť odvolania oprávneného). Ich rozhodnutia nemožno považovať

za svojvoľné, zjavne neodôvodnené, resp. ústavne nekonformné, pretože súdy sa pri výklade

a aplikácii zákonných predpisov neodchýlili od znenia príslušných ustanovení a nepopreli ich

účel a význam.

Tieto právne závery zastáva najvyšší súd aj v preskúmavanej veci. Najvyšší súd sa

stotožňuje s názorom, že v danom prípade notárska zápisnica – z dôvodov vysvetlených už

súdmi nižších stupňov – nie je vykonateľný exekučný titul.

Námietka oprávneného, že súdy oboch stupňov nevytýčili vo veci ústne pojednávanie,

aj keď podľa zákona tak boli povinné urobiť, nie je dôvodná. Tak, ako správne poznamenal

oprávnený, ,účinným od 9. augusta 2012, bol novelizovaný

Exekučný poriadok, ktorý ust. § 57 Exekučného poriadku doplnil o ods. 5, v zmysle ktorého

súd nariadi pojednávanie, ak rozhoduje podľa § 57 ods. 1 písm. g/ a k/. Oprávnený namietal,

že súd prvého stupňa v danom prípade vyhlásil exekúciu za neprípustnú, a následne ju

zastavil, preto mal postupovať podľa uvedeného ustanovenia. Tvrdenie oprávneného však nie

je dôvodné. Súd prvého stupňa nemohol postupovať podľa uvedeného ustanovenia, pretože

v danom prípade exekúciu zastavil uznesením z 23. februára 2012 a uvedené ustanovenie

11

nadobudlo účinnosť až 9. augusta 2012. Odvolací súd v danom prípade postupoval v súlade

s ust. § 214 ods. 2 a o odvolaní oprávneného rozhodol bez nariadenia pojednávania. V danej

veci nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie v zmysle

a rovnako nebol splnený ani jeden z ostatných dvoch dôvodov (§ 214 ods. 1 písm. b/ a c/

), pre ktoré predseda senátu odvolacieho súdu musí vždy nariadiť pojednávanie.

Z uvedeného vyplýva, že nariadenie pojednávania bolo na úvahe odvolacieho súdu. Rovnako

dovolací súd nevzhliadol dôvody, pre ktoré by bolo potrebné nariadiť pojednávanie, či už

pred súdom prvého stupňa alebo pred odvolacím súdom. V tejto súvislosti dovolací súd

považuje za potrebné uviesť, že v štádiu, pri ktorom súd skúma, či žiadosť o udelenie

poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrh na vykonanie exekúcie alebo exekučný titul nie

sú v rozpore so zákonom (§ 44 ods. 2 Exekučného poriadku), sa vychádza z tvrdení

oprávneného uvedených v návrhu na vykonanie exekúcie a z exekučného titulu. V tomto

štádiu súd nevykonáva dokazovanie ( až ), postačujúce je, ak sú

rozhodujúce skutočnosti dostatočne osvedčené okolnosťami vyplývajúcimi zo spisu, vrátane

do neho založených listín. Vzhľadom na to oboznamovanie sa obsahom listín za účelom

posúdenia predpokladov na zastavenie exekúcie nemusí vykonávať na pojednávaní

za prítomnosti oprávneného a povinného.

V súvislosti s námietkou oprávneného, že konanie je postihnuté inou vadou, ktorá má

za následok nesprávne rozhodnutie vo veci treba uviesť, že táto vada je relevantným

dovolacím dôvodom ( ), avšak (na rozdiel od vád taxatívne

vymenovaných v ) nezakladá (súčasne) aj prípustnosť dovolania. To isté platí aj

o nesprávnom právnom posúdení veci ( ).

Vzhľadom na to, že v dovolacom konaní sa nepotvrdila existencia procesných vád

konania tvrdených oprávneným, nevyšli najavo ani iné vady uvedené v

a prípustnosť podaného dovolania nevyplýva z , najvyšší súd odmietol procesne

neprípustné dovolanie oprávnenej podľa v spojení s

písm. c/

V dovolacom konaní úspešnému povinnému vzniklo právo na náhradu trov

dovolacieho konania proti oprávnenému, ktorý úspech nemal ( v spojení

s a ). Najvyšší súd Slovenskej republiky nepriznal

12

povinnému náhradu trov dovolacieho konania, lebo nepodal návrh na ich priznanie (§ 151

).

V súvislosti s odvolaním, ktoré oprávnený podal proti napadnutému uzneseniu

odvolacieho súdu, vo výroku, ktorým odvolací súd návrh oprávneného na prerušenie konania

zamietol, Najvyšší súd Slovenskej republiky skúmal predovšetkým podmienky, za ktorých

môže konať ( ) a dospel k záveru, že v predmetnej veci ide o taký nedostatok

podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť.

I keď výslovne nevypočítava procesné podmienky konania,

možno z neho vyvodiť, že procesné podmienky sú také vlastnosti súdu a účastníkov konania,

ktoré musia byť splnené na to, aby sa dosiahol cieľ občianskeho súdneho konania,

vyplývajúci zo základných ustanovení (v prvej hlave prvej

časti). Na strane súdu k podmienkam konania patria tie, ktoré vymedzujú jeho práva

a povinnosti ako orgánu štátu konať a vydať rozhodnutie. Takouto podmienkou je

nepochybne aj funkčná príslušnosť, z úpravy ktorej vyplýva, ktorý súd je príslušný

konať a rozhodovať o veci v inštančnom postupe. Chýbajúca funkčná príslušnosť na

prejednanie určitej veci predstavuje neodstrániteľný nedostatok podmienky konania.

V prejednávanej veci odvolanie oprávneného smeruje proti uzneseniu, ktorým

odvolací súd v odvolacom konaní nevyhovel návrhu oprávneného na prerušenie konania.

Podľa účastník môže napadnúť rozhodnutie súdu prvého stupňa

odvolaním, pokiaľ to zákon nevylučuje. Ak z právneho predpisu vyplýva určitý spôsob

vyrovnania vzťahu medzi účastníkom a vedľajším účastníkom, môže podať odvolanie aj

vedľajší účastník.

Podľa krajské súdy rozhodujú o odvolaniach proti rozhodnutiam

okresných súdov. Podľa o odvolaniach proti rozhodnutiam krajských

súdov ako súdov prvého stupňa rozhoduje Najvyšší súd Slovenskej republiky.

Citované zákonné ustanovenia upravujú funkčnú príslušnosť Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky tak, že tento súd je príslušný rozhodovať o odvolaniach vtedy, ak

13

odvolanie smeruje proti rozhodnutiu krajského súdu ako súdu prvého stupňa. Spôsobilým

predmetom odvolacieho konania sú teda len rozhodnutia súdu prvého stupňa.

Rozhodnutie krajského súdu o nevyhovení návrhu oprávneného na prerušenie konania,

vydané v priebehu odvolacieho konania, nie je rozhodnutím krajského súdu ako súdu prvého

stupňa, ale jedná sa o rozhodnutie odvolacieho súdu, proti ktorému nie je odvolanie

prípustné. v ustanovení výslovne predpokladá

rozhodovanie odvolacieho súdu napr. aj o návrhoch podľa § 138 ods. 1 vrátane tých,

o ktorých nerozhodol súd prvého stupňa. Odvolací súd sa pri takomto rozhodovaní nestáva

súdom prvého stupňa, ale zostáva odvolacím súdom. Napadnuté uznesenie krajského súdu

ako odvolacieho súdu teda neobsahuje (neuvádza) chybné poučenie o neprípustnosti

odvolania proti tomuto rozhodnutiu.

Oprávnený napadol predmetné uznesenie krajského súdu odvolaním, avšak funkčná

príslušnosť Najvyššieho súdu Slovenskej republiky na rozhodovanie o tomto opravnom

prostriedku nie je daná z dôvodu, že napadnuté rozhodnutie nebolo vydané krajským súdom

ako súdom prvého stupňa, ale ako súdom odvolacím.

Podľa kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené

podmienky, za ktorých môže konať vo veci (podmienky konania). Podľa ,

ak ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví.

Keďže na prejednanie odvolania podaného oprávneným proti uzneseniu odvolacieho

súdu nie je daná funkčná príslušnosť Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ide o taký

nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť. V súlade s posledne citovaným

ustanovením Najvyšší súd Slovenskej republiky preto konanie o tomto opravnom prostriedku

zastavil bez toho, aby skúmal vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia.

O náhrade trov odvolacieho konania Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol

podľa prvá veta v spojení s Oprávnený zavinil, že

konanie muselo byť zastavené. Povinnej však náhradu trov tohto konania nepriznal, lebo

v tomto konaní je žiadne nevznikli a ani nepodala návrh na ich priznanie.

14

Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky

pomerom hlasov 3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 20. marca 2014

JUDr. Darina Ličková, v. r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Hana Segečová