Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
cd3/392214.54c845.pdf
PDF · 147.05 KB
No categories available
4Cdo/173/2013
Najvyšší súd
Slovenskej republiky 4 Cdo 173/2013
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu RNDr. A., bývajúceho v B.,
zastúpeného Mgr. M., advokátom v B., proti žalovanému S., so sídlom v B., zastúpenému
JUDr. J., advokátom v B., o neplatnosť výpovede nájmu bytu, vedenej na Okresnom súde
Bratislava IV pod sp. zn. 25 C 222/2010, o dovolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu
v Bratislave z 27. septembra 2011 sp. zn. 14 Co 213/2011, 14 Co 376/2011, takto
rozhodol:
Dovolanie o d m i e t a.
Žalobca je povinný zaplatiť žalovanému náhradu trov dovolacieho konania v sume
79,58 Eur k rukám právneho zástupcu JUDr. J. do troch dní.
O d ô v o d n e n i e
Okresný súd Bratislava IV rozsudkom zo 6. decembra 2012 č.k. 25 C 222/2010-34
zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal určenia neplatnosti výpovede nájmu bytu č. X.
na 7. poschodí bytového domu na V. a žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť žalovanému
náhradu trov konania vo výške 144,46 Eur k rukám advokáta do troch dní. Rozhodnutie vo
veci samej odôvodnil ustanovením § 710 ods. 1 a 6 (správne 711 ods. 6 – zrejmá nesprávnosť
v písaní – pozn. dovolacieho súdu) a § 122 ods. 1, 2, 3 Občianskeho zákonníka, keď
z vykonaného dokazovania mal preukázané, že nájom predmetného bytu žalobcovi zanikol
výpoveďou doručenou mu 26. marca 2010, pretože žalobca neplatnosť výpovede neuplatnil
na súde v trojmesačnej lehote v zmysle § 711ods. 6 Občianskeho zákonníka. Keďže žalobca
doručil žalobu na súd osobne až 30. júna 2010, súd sa nezaoberal dôvodmi neplatnosti
výpovede v nej uvádzanými, pretože takéto dokazovanie by bolo nadbytočné. Rozhodnutie
o trovách konania odôvodnil ustanovením § 142 ods. 1 O.s.p., úspechom v konaní a vznikom
trov na právnom zastúpení.
Na odvolanie žalobcu Krajský súd v Bratislave rozsudkom z 27. septembra 2011 sp. zn.
14 Co 213/2011, 14 Co 376/2011, potvrdil uznesenie súdu prvého stupňa zo 14. apríla 2011
č.k. 25 C 222/2010-57, ktorým súd žalobcovi nepriznal oslobodenie od súdnych poplatkov
a tiež jeho rozsudok zo 6. decembra 2012 č.k. 25 C 222/2010-34, ktorým zamietol žalobu
žalobcu a žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť žalovanému náhradu trov odvolacieho konania
v sume 60,90 Eur na účet advokáta do troch dní. V odôvodnení svojho rozhodnutia vo vzťahu
k potvrdzujúcemu rozsudku uviedol, že súd prvého stupňa náležite zistil skutkový stav veci,
vec správne posúdil po právnej stránke a svoje rozhodnutie aj náležite odôvodnil, na ktoré
v celom rozsahu poukazuje. Vzhľadom na námietky žalobcu uvádzané v dôvodoch odvolania
uviedol, že ustanovenie § 711 ods. 6 Občianskeho zákonníka chráni nájomcu bytu a poskytuje
mu ochrannú lehotu troch mesiacov na podanie žaloby, ak považuje výpoveď nájmu bytu
za neplatnú. Ak nájomca toto právo nevyužije, nastávajú s konečnou platnosťou účinky danej
výpovede. Právny výklad navrhovateľa márneho uplynutia trojmesačnej lehoty na podanie
žaloby zo strany nájomcu uvádzaný žalobcom v dôvodoch odvolania, by výrazne zasahoval
do právnej istoty nielen prenajímateľa, ale aj ďalších osôb, ktoré by vstúpili do nájomného
vzťahu s prenajímateľom. Uviedol, že v danom prípade ide v zmysle § 578 Občianskeho
zákonníka o prekluzívnu lehotu, ktorej márnym uplynutím zanikajú práva s ňou spojené.
Rozhodnutie o trovách konania odôvodnil ustanovením § 142 ods. 1 a § 224 ods. 1 O.s.p.
Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu do výroku, ktorým bol potvrdený rozsudok
súdu prvého stupňa, podal dovolanie žalobca s poukazom na ustanovenie § 237
písm. f/ O.s.p., keď postupom oboch súdov mu bola odňatá možnosť konať pred súdom tým,
že sa nezaoberali meritom veci, t.j. tým, či daná výpoveď z nájmu bytu je platná alebo
nie, teda súd nedal odpoveď na argumenty žalobcu ohľadne neplatnosti výpovede. Ďalej
doslovne zopakoval obsiahly obsah podaného odvolania, z ktorého vyvodil, že odvolací súd
„sa odchýlil nielen od jasného znenia zákona, ale bez akceptovateľného dôvodu aj od názorov
právnej doktríny a zámeru zákonodarcu, ktorý osvetľuje účel a zmysel ustanovenia § 583
Občianskeho zákonníka.“ Navrhol rozsudok súdu prvého stupňa aj odvolacieho súdu zrušiť
a vec vrátiť na ďalšie konanie.
Žalovaný vo vyjadrení k dovolaniu navrhol dovolanie ako nedôvodné zamietnuť
a priznať mu náhradu trov dovolacieho konania. Uviedol, že argumentácia žalobcu nemá
oporu v skutočnom stave veci, ani v platnej právnej úprave obsiahnutej v príslušných
ustanoveniach Občianskeho zákonníka, pretože zavinením žalobcu nastal stav, za ktorého
stratil možnosť iniciovať po zmeškaní prekluzívnej 3-mesačnej lehoty svojim návrhom
určenie neplatnosti výpovede nájmu bytu.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení,
že dovolanie podal včas účastník konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.), zastúpený advokátom (§ 241
ods. 1 O.s.p.), bez nariadenia pojednávania (§ 243a ods. 3 O.s.p.), skúmal najskôr,
či jeho opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, ktoré ním možno napadnúť.
V zmysle § 236 ods. 1 O.s.p., dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia
odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa.
V prejednávanej veci je dovolaním napadnutý rozsudok odvolacieho súdu. Podľa § 238
ods. 1 až 3 O.s.p. je dovolanie prípustné proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol
zmenený rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej, proti rozsudku, v ktorom sa odvolací
súd odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci, a proti
potvrdzujúcemu rozsudku odvolacieho súdu, vo výroku ktorého odvolací súd vyslovil,
že dovolanie je prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu,
alebo ak ide o potvrdenie rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým súd prvého stupňa vo výroku
vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa § 153 ods. 3 a 4.
V prejednávanej veci dovolaním žalobcu nie je napadnutý zmeňujúci rozsudok
odvolacieho súdu, ale taký potvrdzujúci rozsudok odvolacieho súdu, vo výroku ktorého
odvolací súd nevyslovil, že dovolanie proti nemu je prípustné. Dovolací súd v prejednávanej
veci dosiaľ nerozhodoval, preto ani nevyslovil právny názor, ktorým by boli súdy viazané.
Z týchto dôvodov dospel Najvyšší súd Slovenskej republiky k záveru, že dovolanie žalobcu
nie je podľa § 238 ods. 1 až 3 O.s.p. procesne prípustné.
Prípustnosť dovolania by v danom prípade prichádzala do úvahy len vtedy,
ak by v konaní došlo k niektorej z procesných vád uvedených v § 237 O.s.p. Dovolací súd
preto so zreteľom na § 242 ods. 1 O.s.p. skúmal, či prípustnosť dovolania nezakladá niektorá
z nich. Podľa § 237 O.s.p. je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho
súdu (rozsudku i uzneseniu), ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci
sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ sa nepodal
návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania
sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo
bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát.
Žalobca existenciu procesných vád konania v zmysle § 237 písm. a/ až e/ a g/ O.s.p.
netvrdil a procesné vady tejto povahy v dovolacom konaní ani nevyšli najavo.
Dovolateľ namieta, že v konaní mu bola odňatá možnosť pred súdom konať. Odňatím
možnosti konať pred súdom (§ 237 písm. f/ O.s.p.) sa rozumie procesne nesprávny postup
súdu priečiaci sa zákonu alebo inému všeobecne záväznému právnemu predpisu, ktorý
má za následok znemožnenie realizácie procesných oprávnení účastníka občianskeho súdneho
konania (napríklad právo zúčastniť sa pojednávania, vyjadrovať sa k veci, k vykonanému
dokazovaniu, podávať návrhy a opravné prostriedky).
Dovolacia námietka dovolateľa, že v konaní pred oboma súdmi došlo k procesnej vade
konania zakladajúcej prípustnosť dovolania podľa § 237 písm. f/ O.s.p., sa však
z rozhodujúceho – obsahového hľadiska netýka procesného postupu súdu (tiež nedostatok
náležitostí odôvodnenia, ktorý nedostatok inak podľa názoru dovolacieho súdu nemožno
vyvodiť – odvolací súd odôvodnil prečo sa nezaoberal dôvodmi neplatnosti výpovede
a nevykonával dôkazy na preukazovanie žalobcových tvrdení v žalobe), ale tej zložky činnosti
súdu v občianskom súdnom konaní, pri ktorej na základe priebehu a výsledkov konania volí
právnu normu, ktorú bude pri rozhodovaní aplikovať, zvolenú normu aplikuje, bližšie
interpretuje a prijíma svoje právne závery o posudzovanej veci. Dovolateľ súdom v dovolaní
vytýka, že v danom prípade nesprávne aplikovali ustanovenie § 711 ods. 6 Občianskeho
zákonníka, pretože podľa jeho názoru zákonodarca nemal zámer, aby právo namietať
neplatnosť výpovede po uplynutí 3 mesiacov zaniklo, pretože by to minimálne v dôvodovej
správe bolo uvedené. Námietka, že súd nesprávne aplikoval určité ustanovenie zákona alebo
že podal jeho nesprávnu interpretáciu, je vo svojej podstate námietkou, že súd svoje
rozhodnutie založil na nesprávnom právnom posúdení veci.
Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje
právne závery a na zistený skutkový stav aplikuje konkrétnu právnu normu. Nesprávnym
právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav.
O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis
alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho však interpretoval alebo
ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Súd sa ale právnym
posúdením veci nedopúšťa procesnej vady konania v zmysle § 237 O.s.p. Právne posúdenie
veci súdmi nižších stupňov je Najvyšším súdom Slovenskej republiky považované
za relevantný dovolací dôvod, ktorým však možno úspešne odôvodniť (len) procesne
prípustné dovolanie (viď § 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.); zároveň je zhodne zastávaný názor,
že nesprávne právne posúdenie veci súdmi nižších stupňov nezakladá procesnú prípustnosť
dovolania (porovnaj napríklad rozhodnutia sp. zn. 1 Cdo 62/2010, sp. zn. 2 Cdo 97/2010,
sp. zn. 3 Cdo 53/2011, sp. zn. 4 Cdo 68/2011, sp. zn. 5 Cdo 44/2011, sp. zn. 6 Cdo 41/2011
a sp. zn. 7 Cdo 26/2010).
Pre prípad, že žalobca namieta neúplnosť skutkových zistení súdov (prehliadnutie,
nezohľadnenie alebo nedostatočné zohľadnenie určitých skutočností, ktoré zo svojho pohľadu
považuje za rozhodujúce), môže ísť o námietku, že v konaní došlo k takejto „inej procesnej
vade“. Aj v súvislosti s tým treba ale zopakovať, že s výskytom danej procesnej vady, i keby
k nej došlo (dovolací súd vec z tohto aspektu neskúmal), Občiansky súdny poriadok nespája
prípustnosť dovolania.
Z vyššie uvedených dôvodov Najvyšší súd Slovenskej republiky odmietol dovolanie
žalobcu podľa § 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 218 ods. 1 písm. c/ O.s.p. ako smerujúce
proti rozhodnutiu, proti ktorému je dovolanie neprípustné. Pritom, riadiac sa právnou úpravou
dovolacieho konania, nezaoberal sa vecnou správnosťou napadnutého rozsudku odvolacieho
súdu, a to ani z hľadísk, na ktoré v dovolaní poukazoval žalobca.
V dovolacom konaní nebol žalobca úspešný a právo na náhradu trov dovolacieho
konania vzniklo žalovanému (§ 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p. a § 142
ods. 1 O.s.p.). Dovolací súd priznal žalovanému náhradu trov dovolacieho konania
spočívajúcu v odmene advokáta za 1 úkon právnej služby, ktorú poskytol žalovanému
vypracovaním vyjadrenia k dovolaniu žalobcu (§ 14 ods. 1 písm. b/ vyhlášky č. 655/2004 Z.z.
o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb). Základnú sadzbu
tarifnej odmeny za tento úkon právnej služby určil podľa § 11 ods. 1 písm. c/ vyhlášky
vo výške 58,69 €, čo s náhradou výdavkov za miestne telekomunikačné výdavky a miestne
prepravné vo výške jednej stotiny výpočtového základu [§ 1 ods. 3 a § 16 ods. 3 vyhlášky
(t.j. 7,63 Eur)] a po pripočítaní DPH v sume 13,26 Eur (§ 18 ods. 3 vyhlášky) predstavuje
spolu 79,58 Eur.
Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov
3 : 0.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 26. marca 2014
JUDr. Eva S a k á l o v á, v.r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia: Lenka Pošová