Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7Cdo/101/2013

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcov 1/ A. O., a 2/ Š. O.,

obaja bývajúci v P., proti ţalovanému JUDr. P., bývajúcemu v P., o zaplatenie 427,90 €,

vedenej na Okresnom súde Prešov pod sp. zn. , o dovolaní ţalovaného proti

rozsudku Krajského súdu v Prešove zo 6. septembra 2012, sp. zn. , takto

rozhodol:

Dovolanie o d m i e t a .

Ţalobkyni 1/ nepriznáva náhradu trov dovolacieho konania.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Prešov rozsudkom z 21. septembra 2011, č. k. -44 uloţil

ţalovanému povinnosť zaplatiť spoločne a nerozdielne do 3 dní ţalobcom 1/ a 2/ sumu

411,03 €; ţalobu v prevyšujúcej časti zamietol a ţalovaného zaviazal na náhradu trov konania

25,50 €. Rozhodnutie vo veci samej odôvodnil tým, ţe ţalobkyňa 1/ poţiadala ţalovaného

o poskytnutie právnych sluţieb týkajúcich sa obnovy dedičského konania po jej nebohom

otcovi J. Š.. Ţalovaný vyúčtoval ţalobkyni oprávnenie za poskytnuté právne sluţby (len)

sumu 120,91 €, vzhľadom na preddavok zloţený ţalobkyňou 531,94 €, súd povaţoval rozdiel

411,03 € za bezdôvodné obohatenie v zmysle § 451, § 456 a § 145 ods. 2 Občianskeho

zákonníka (ďalej len „OZ“), ktoré dal k náhrade ţalovanému a ţalobu v zostávajúcej časti

zamietol (427,90 € - 411,03 €). O trovách konania rozhodol podľa

Na odvolanie ţalovaného Krajský súd v Prešove rozsudkom zo 6. septembra 2012,

sp. zn. rozsudok súdu prvého stupňa zmenil tak, ţe ţalobu voči ţalobcovi

2/ zamietol; rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil vo výroku o povinnosti ţalovaného

zaplatiť ţalobkyni 1/ sumu 411,03 € a vo výroku o náhrade trov prvostupňového konania

25,50 €; ţalovanému voči ţalobcovi 2/ nepriznal náhradu trov odvolacieho konania

a ţalovanému uloţil povinnosť nahradiť ţalobkyni 1/ trovy odvolacieho konania 6,40 €.

2

V odôvodnení uviedol rozhodujúce skutkové zistenia a to, ţe v právnom vzťahu (príkazná

zmluva uzavretá v zmysle aţ ) so ţalovaným, ktorý poskytoval právne sluţby

bola len ţalobkyňa 1/ a k dohode o cene právnej sluţby medzi účastníkmi nedošlo.

Skonštatoval, ţe súd prvého stupňa správne posúdil výšku tarifnej odmeny advokáta, aj

účelnosť vykonaných úkonov a dospel k náleţitému záveru, podľa ktorého za poskytnutú

právnu sluţbu patrí ţalovanému odmena vo výške 120,91 €, vzhľadom na ţalobkyňou

1/ zloţenú zálohu 531,94 €, potom bezdôvodné obohatenie vo výške 411,03 € je ţalovaný

povinný vrátiť tomu, na úkor koho sa bezdôvodne obohatil a tým je ţalobkyňa 1/, pretoţe len

s tou bol v právnom vzťahu. Z týchto dôvodov odvolací súd potom podľa zmenil

rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku o povinnosti ţalovaného plniť ţalobcovi 2/ tak, ţe

ţalobu v tejto časti zamietol a vo zvyšnej časti rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 219

ods. 1, 2 potvrdil. O náhrade trov odvolacieho konania úspešnej ţalobkyne rozhodol

podľa v spojení s Úspešnému ţalovanému (voči ţalobcovi

2/) súd nepriznal náhradu trov odvolacieho konania, lebo ţalovaný sa zriekol tohto práva.

Proti rozsudku odvolacieho súdu v jeho potvrdzujúcej časti (o povinnosti ţalovaného

zaplatiť ţalobkyni 411,03 € spolu s náhradou trov konania 25,50 €) podal dovolanie ţalovaný

s tým, ţe jeho opravný prostriedok je prípustný podľa Namietol, ţe

odvolací súd sa nezaberal celým jeho odvolaním, odmietol vykonať dôkaz v jeho prospech

(výzvu zo 14. mája 2009), a preto vec nesprávne právne posúdil ( ).

Podľa jeho názoru ţalobcovia mu počas doby zastúpenia uvádzali nepravdivé informácie a

neposkytli mu potrebné listiny k uplatneniu ich práv pred súdom i keď ich k tomu viackrát

vyzýval. Ţalovaný ako zástupca podal odvolanie v deň keď bol o to ţalobkyňou 1/ poţiadaný.

Necíti sa byť zodpovedný za výsledok konania vo veci v ktorej zastupoval ţalobkyňu 1/.

Z týchto dôvodov dovolateľ ţiadal napadnutý rozsudok odvolacieho súdu (v jeho

potvrdzujúcej časti) v spojení s rozsudkom súdu prvého stupňa zrušiť a vec v rozsahu

zrušenia vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Ţalobkyňa 1/ sa vo vyjadrení k dovolaniu stotoţnila s napadnutým rozhodnutím

odvolacieho súdu a dovolacie dôvody označila za neopodstatnené.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) skúmal

bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( ), či dovolanie smeruje

proti rozhodnutiu, ktoré moţno napadnúť týmto opravným prostriedkom.

Právo na súdnu ochranu nie je absolútne a v záujme zaistenia právnej istoty a riadneho

výkonu spravodlivosti podlieha určitým obmedzeniam. Toto právo sa v občianskoprávnom

konaní zaručuje len vtedy, ak sú splnené všetky procesné podmienky, za splnenia ktorých

občianskoprávny súd môţe konať a rozhodnúť o veci samej. Platí to pre všetky štádiá konania

pred občianskoprávnym súdom, vrátane dovolacieho konania ().

Dovolanie moţno podať iba ak to výslovne pripúšťa zákon ( ).

upravuje dovolanie ako mimoriadny opravný prostriedok, ktorý

moţno podať 1. len proti právoplatným rozhodnutiam odvolacieho súdu výslovne uvedeným

v zákone [viď (pokiaľ ide o rozsudok) a (pokiaľ ide o uznesenie)],

alebo 2. len v prípade výskytu zákonom osobitne vymenovaných závaţných procesných vád

(viď ).

V prejednávanej veci je dovolaním napadnutý rozsudok odvolacieho súdu.

Podľa je dovolanie prípustné proti rozsudku odvolacieho súdu,

ktorým bol zmenený rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej. V zmysle § 238

ods. 2 je dovolanie prípustné tieţ proti rozsudku, v ktorom sa odvolací súd odchýlil

od právneho názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci. Podľa

je dovolanie prípustné tieţ proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol potvrdený rozsudok

súdu prvého stupňa, ak odvolací súd vyslovil vo výroku svojho potvrdzujúceho rozsudku, ţe

je dovolanie prípustné, pretoţe ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu,

alebo ak ide o potvrdenie rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým súd prvého stupňa vo výroku

vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa a Podľa

ods. 5 dovolanie nie je prípustné ani vo veciach, v ktorých bolo napadnuté právoplatné

rozhodnutie odvolacieho súdu o peňaţnom plnení neprevyšujúcom trojnásobok minimálnej

mzdy a v obchodných veciach desaťnásobok minimálnej mzdy, pričom na príslušenstvo

sa neprihliada. Ak je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky,

dovolanie nie je prípustné, ak výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania

neprevyšuje sumu podľa prvej vety. Na určenie minimálnej mzdy je rozhodujúci deň podania

návrhu na prvostupňovom súde.

Z hľadiska legislatívno-technického bol v zvolený taký spôsob vyjadrenia

prípustnosti dovolania proti rozsudku odvolacieho súdu, so zreteľom na ktorý je zrejmé,

ţe ustanovenie je [špeciálnym (v zmysle konkrétnejším a tak i prioritne

aplikovateľnejším)] ustanovením, ktorého aplikácia má v zmysle právneho princípu „lex

specialis derogat legi generali“ prednosť pred (všeobecnejšími) ustanoveniami § 238 ods. 1 aţ

3 V nadväznosti na to treba konštatovať, ţe ak výška peňaţného plnenia, o ktorom

rozhodoval odvolací súd, neprekročila v určitej veci násobky minimálnej mzdy uvedené

v , je dovolanie proti rozhodnutiu odvolacieho súdu neprípustné, i keď

smeruje proti potvrdzujúcemu rozsudku odvolacieho súdu ( neprípustnosť

dovolania vyvodená výkladom z opaku „a contrario“).

V preskúmavanej veci bol návrh na začatie konania podaný súdu 24. februára 2011;

v deň jeho podania určovalo výšku minimálnej mzdy ustanovenie § 1 písm. a/ nariadenia

vlády č. , ktorým sa ustanovuje výška minimálnej mzdy. Podľa tohto

ustanovenia minimálna mzda na rok 2011 predstavovala suma 317,- €. Trojnásobok tejto

sumy je 951,- €.

Pokiaľ ide o predmet sporu, ţalobcovia sa v konaní domáhali spoločne a nerozdielne

zaplatenia 427,- €, súd prvého stupňa im z tejto priznal 411,03 €, vo zvyšku ţalobu zamietol

Odvolací súd vo vyhovujúcej časti (411,03 €) potvrdil prvostupňové rozhodnutie voči

ţalobkyni 1/ a vo zvyšnej vyhovujúcej časti (o zaplatenie 411,03 € voči ţalobcovi 2/) zmenil

prvostupňové rozhodnutie, tak ţe ţalobu v tejto časti zamietol. Dovolanie ţalovaného teda

smeruje proti rozsudku odvolacieho súdu o peňaţnom plnení neprevyšujúcom trojnásobok

minimálnej mzdy (411,03 € < 951,- €). Dovolanie ţalovaného, ktoré navyše smeruje proti

potvrdzujúcemu rozsudku a nejedná sa o prípad v zmysle , je v zmysle

neprípustné.

Dovolanie ţalovaného by vzhľadom na to bolo procesne prípustné, iba ak v konaní

došlo k niektorej z procesných vád uvedených v O vadu tejto povahy ide,

ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval

ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú

spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa uţ prv právoplatne rozhodlo alebo

v tej istej veci sa uţ prv začalo konanie, e/ nepodal sa návrh na začatie konania, hoci podľa

zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala moţnosť konať

pred súdom a g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaţe

namiesto samosudcu rozhodoval senát. Z hľadiska prípustnosti dovolania podľa uvedeného

ustanovenia nie je predmet konania významný; ak v konaní došlo k niektorej z vád

vymenovaných v , moţno dovolaním napadnúť aj rozhodnutia, proti ktorým je

inak dovolanie procesne neprípustné (viď napríklad R 117/1999 a R 34/1995). Pre záver

o prípustnosti dovolania v zmysle nie je však významný subjektívny názor

účastníka konania tvrdiaceho, ţe došlo k vade vymenovanej v tomto ustanovení;

rozhodujúcim je záver (zistenie) dovolacieho súdu, ţe k tejto procesnej vade skutočne došlo.

Ţalovaný procesné vady konania v zmysle aţ e/ a netvrdil

a ich existencia nevyšla v dovolacom konaní najavo. Prípustnosť jeho dovolania preto z tohto

ustanovenia nevyplýva.

S prihliadnutím na obsah dovolania a v ňom vytýkané nesprávnosti, ktorých sa mali

dopustiť súdy oboch niţších stupňov, sa dovolací súd osobitne zaoberal otázkou, či konanie

nie je postihnuté vadou v zmysle , t. j. či postupom súdu nebola

dovolateľovi odňatá moţnosť konať pred súdom. Odňatím moţnosti konať pred súdom (§ 237

písm. f/ ) sa rozumie taký závadný postup súdu, ktorý má za následok znemoţnenie

realizácie tých procesných práv účastníka konania, ktoré mu poskytuje Občiansky súdny

poriadok. O procesnú vadu v zmysle ide vtedy, ak súd v konaní

postupoval v rozpore so zákonom, prípadne ďalšími všeobecne záväznými právnymi

predpismi a týmto postupom odňal účastníkovi konania jeho procesné práva.

Dovolateľ v dovolaní výslovne namietala, ţe konanie je postihnuté vadou v zmysle

§237 písm. f/ O.sp. zaloţenou na tom, ţe a/ „odvolací súd sa nezaoberal celým odvolaním“,

b/ súd „odmietol vykonať dôkaz, ktorý bol v prospech ţalovaného“ (výzvu zo 14. mája 2009)

a preto vec nesprávne právne posúdil.

1. Pokiaľ dovolateľ namieta, ţe odvolací súd sa nezaoberal celým odvolaním

v podstate namieta, ţe nezohľadnil všetky jeho odvolacie argumenty. V takom prípade, však

bolo povinnosťou dovolateľa uviesť, ktorý z uplatnených odvolacích argumentov nebol

odvolacím súdom zohľadnený a vysvetliť v čom dovolateľ vidí namietaný nedostatok. V tejto

súvislosti je potrebné poznamenať, ţe odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní

nemusí odpovedať na kaţdú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie,

ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie (). Podľa názoru dovolacieho

súdu odvolací súd v odôvodnení napadnutého rozhodnutia podrobne rozviedol dôvody

rozhodnutia súdu prvého stupňa (pokiaľ ide o zistený skutkový stav i právne posúdenie veci),

uviedol podstatný obsah odvolania ţalovaného, vrátane toho ako sa k nemu vyjadrili

ţalobcovia, označil právne predpisy, na základe ktorých vec prerokoval a z ktorých vyvodil

svoje závery. Prijaté závery primerane vysvetlil (pozn.: dovolací súd sa ich správnosťou

nezaoberal). Skutočnosť, ţe ţalovaný má odlišný názor, neţ konajúce súdy, bez ďalšieho

nezakladá a nedokazuje ním tvrdenú vadu v zmysle

2. Za dôvodné nemoţno povaţovať ani ďalšiu námietky dovolateľa (týkajúce sa

nevyhovenia jeho návrhu na vykonanie dokazovania, prípadne i nesprávneho alebo neúplného

zistenia skutkového stavu veci, napríklad pokiaľ ide o nesplnenie povinností ţalobcov

na ktoré boli vyzvaní advokátom, o poskytovaní nepravdivých informácii advokátovi a pod.).

V tejto súvislosti dovolací súd poukazuje na svoju ustálenú judikatúru uverejnenú

R 37/1993, R 125/1999 a R 6/2000. Treba zdôrazniť, ţe do obsahu základného práva podľa

a práva na spravodlivý proces podľa

Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd nepatrí právo účastníka konania vyjadrovať sa

k spôsobu hodnotenia ním navrhnutých dôkazov súdom, prípadne sa doţadovať ním

navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (). Súd neodníme

účastníkovi moţnosť pred ním konať ani tým, ţe (prípadne) nevykoná navrhnuté dokazovanie

( ) alebo nesprávne vyhodnotí niektorý z vykonaných dôkazov ( ); jeho

rozhodnutie môţe byť síce z tohto dôvodu vecne nesprávne, ale to ešte samo osebe nevedie

k zmätočnosti rozhodnutia a nezakladá prípustnosť dovolania v zmysle

(viď rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky uverejnené v Zbierke stanovísk

najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod č. 42/1993). Najvyšší súd to

vyjadril uţ v rozhodnutí uverejnenom v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí

súdov Slovenskej republiky pod č. 37/1993, v ktorom vysvetlil, ţe prípadné nevykonanie

určitého dôkazu môţe mať za následok len neúplnosť skutkových zistení (vedúcu k vydaniu

nesprávneho rozhodnutia), nie však procesnú vadu v zmysle ; v rozhodnutí

uverejnenom v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky

pod č. 125/1999 uviedol, ţe ak súd v priebehu konania nevykonal všetky navrhované dôkazy

alebo vykonal iné dôkazy na zistenie skutočného stavu, dovolanie proti rozhodnutiu

odvolacieho súdu podľa nie je prípustné, lebo to nemoţno povaţovať

za odňatie moţnosti konať pred súdom. Je totiţ vecou právnej úvahy súd, nie však účastníka

konania, či a prípadne aký dôkaz súd vykoná ( ). Súdna prax je teda

pri posudzovaní prípustnosti dovolania jednotná v názore, ţe nevykonanie všetkých

navrhovaných dôkazov nezakladá vadu konania v zmysle Nevykonanie

dôkazov súdom nie je samostatným dovolacím dôvodom ani vtedy, keď je dovolanie procesne

prípustné – viď aţ c/ Pokiaľ dovolateľ namieta, ţe súdy

pri rozhodovaní vychádzali z neúplných skutkových zistení a prípadne nevykonali relevantné

na vec sa vzťahujúce dôkazy, ide po stránke obsahovej o námietku, ţe v konaní došlo k tzv.

inej (neţ v vymenovanej) procesnej vade majúcej za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci; takáto dovolateľom tvrdená vada (i keby k nej v konaní došlo) by bola

síce relevantným dovolacím dôvodom ( ), sama osebe ale

nezakladá prípustnosť dovolania v zmysle

3. Dovolateľ namieta, ţe rozsudok v dovolaním napadnutej časti spočíva

na nesprávnom právnom posúdení veci. Právne posúdenie veci súdmi niţších stupňov je síce

relevantný dovolací dôvod, ktorým moţno úspešne odôvodniť procesne prípustné dovolanie

(viď ); nesprávne právne posúdenie veci súdmi niţších stupňov

(napr. v otázke, či ţalovaný ako advokát nesie zodpovednosť za výsledok konania) nezakladá

však prípustnosť dovolania (viď R 54/2012, a tieţ ďalšie rozhodnutia Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky, napríklad sp. zn. , , ,

, , , ).

Na základe uvedeného dospel dovolací súd k záveru, ţe ţalovaný neopodstatnene

namieta, ţe v konaní mu postupom súdu bola odňatá moţnosť pred súdom konať (§ 237

písm. f/ ).

Ţalovaný dovolaním napadol aj výrok rozsudku odvolacieho súdu o trovách konania.

Tento výrok, i keď bol súčasťou rozsudku, má povahu uznesenia (§ 167 ods. 1 O.s.p).

Dovolanie proti uzneseniu odvolacieho súdu o náhrade trov konania je ale v zmysle

ustanovenia procesne neprípustné. Jeho prípustnosť by mohla zaloţiť iba

procesná vada konania v zmysle (viď R 117/1999), vada tejto povahy ale

v dovolacom konaní nevyšla najavo.

Keďţe prípustnosť dovolania ţalovaného nemoţno vyvodiť zo ţiadneho ustanovenia

, Najvyšší súd Slovenskej republiky odmietol jeho dovolanie

podľa v spojení s ako smerujúce

proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je dovolanie prípustné. So zreteľom na odmietnutie

dovolania (z procesných dôvodov) sa nezaoberal vecnou správnosťou napadnutého

rozhodnutia odvolacieho súdu.

V dovolacom konaní právo na náhradu trov vzniklo ţalobkyni 1/ (

v spojení s a ). Dovolací súd jej nepriznal náhradu trov

dovolacieho konania, lebo nepodala návrh na rozhodnutie o priznaní náhrady trov tohto

konania ( v spojení s ).

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom

hlasov 3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 9. apríla 2014

JUDr. Ladislav G ó r á s z, v. r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: Mgr. Monika Poliačiková