Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8Sžf/26/2013

Potvrdené rozhodnutím 8Sžf/28/2013, 8Sžf/27/2013
„Najvyšší súd 8Sžf/26/2013 Slovenskej republiky 8Sžf/27/2013 8Sžf/28/2013 R O Z S U D O K V M E N E S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Babiakovej, CSc. a členov senátu JUDr. Jaroslavy Fúrovej a Mgr. Petra Melichera, v právnej veci žalobcu: HaRT, spol. s r. o. (resp. s. r. o.), Hrnčiarska 12, Košice, zastúpeného JUDr. Jozefom Vaškom, advokátom, Szakkayho 1, Košice, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná 63, Banská Bystrica, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutí žalovaného č. 1020503/1/532724-997685/2012/5309 z 24. mája 2012, č. 1020503/1/532739-997752/2012/5924 z 25. mája 2012 a č. 1020503/1/532150-993422/2012/4897 z 23. mája 2012 o odvolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach č. k. 7S/101/2012-32 zo dňa 23. januára 2013, jednohlasne, takto rozhodol: Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Košiciach č. k. 7S/101/2012-32 zo dňa 23.januára 2013, p o t v r d z u j e . Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a ."
„Najvyšší súd 8Sžf/26/2013 Slovenskej republiky 8Sžf/27/2013 8Sžf/28/2013 R O Z S U D O K V M E N E S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Babiakovej, CSc. a členov senátu JUDr. Jaroslavy Fúrovej a Mgr. Petra Melichera, v právnej veci žalobcu: HaRT, spol. s r. o. (resp. s. r. o.), Hrnčiarska 12, Košice, zastúpeného JUDr. Jozefom Vaškom, advokátom, Szakkayho 1, Košice, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná 63, Banská Bystrica, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutí žalovaného č. 1020503/1/532724-997685/2012/5309 z 24. mája 2012, č. 1020503/1/532739-997752/2012/5924 z 25. mája 2012 a č. 1020503/1/532150-993422/2012/4897 z 23. mája 2012 o odvolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach č. k. 7S/101/2012-32 zo dňa 23. januára 2013, jednohlasne, takto rozhodol: Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Košiciach č. k. 7S/101/2012-32 zo dňa 23.januára 2013, p o t v r d z u j e . Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a ."

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

R O Z S U D O K

V M E N E S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu

JUDr. Evy Babiakovej, CSc. a členov senátu JUDr. Jaroslavy Fúrovej a Mgr. Petra Melichera,

v právnej veci žalobcu: HaRT, spol. s r. o. (resp. s. r. o.), Hrnčiarska 12, Košice,

zastúpeného JUDr. Jozefom Vaškom, advokátom, Szakkayho 1, Košice, proti žalovanému:

Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná 63, Banská Bystrica, v konaní

o preskúmanie zákonnosti rozhodnutí žalovaného č. 1020503/1/532724-997685/2012/5309

z 24. mája 2012, č. 1020503/1/532739-997752/2012/5924 z 25. mája 2012

a č. 1020503/1/532150-993422/2012/4897 z 23. mája 2012 o odvolaní žalobcu proti rozsudku

Krajského súdu v Košiciach č. k. -32 zo dňa 23. januára 2013, jednohlasne, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Košiciach č. k.

-32 zo dňa 23.januára 2013, p o t v r d z u j e .

Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

O d ô v o d n e n i e :

Krajský súd v Košiciach napadnutým rozsudkom zamietol žalobu žalobcu,

ktorou sa domáhal preskúmanie zákonnosti rozhodnutí žalovaného č. 1020503/1/532724-

997685/2012/5309 z 24. mája 2012, č. 1020503/1/532739-997752/2012/5924 z 25. mája 2012

a č. 1020503/1/532150-993422/2012/4897 z 23. mája 2012.

2

Rozhodnutím č. 1020503/1/532724-997685/2012/5309 z 24. mája 2012 zmenil

žalovaný rozhodnutie Daňového úradu Košice č. /Pav zo 6. februára

2012, že znížil vyrubený rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie jún 2007

zo sumy 10 609,70 Eura na sumu 8 915,70 Eura.

Rozhodnutím č. 1020503/1/532739-997752/2012/5924 z 25. mája 2012 zmenil

žalovaný rozhodnutie Daňového úradu Košice č. zo 6. februára 2012,

že znížil vyrubený rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie marec 2008

zo sumy 18 381,29 Eura na sumu 15 446,47 Eura

Rozhodnutím č. 1020503/1/532150-993422/2012/4897 z 23. mája 2012 zmenil

žalovaný rozhodnutie Daňového úradu Košice č. zo 6. februára 2012,

že znížil vyrubený rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie marec 2009

zo sumy 7602,10 Eura na sumu 6388,15 Eura.

Žalobcovi právo na náhradu trov konania nepriznal.

Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že krajský súd po preskúmaní zákonnosti

rozhodnutia a postupu žalovaného v rozsahu žalobných bodov dospel k záveru,

že rozhodnutie i postup žalovaného bol v súlade so zákonom.

Súd prvého stupňa zhodne s žalovaným dospel k záveru, že pozemky zapísané

v Katastri nehnuteľností, Správa katastra Košice – okolie na LV č. X., kat. územie Č., vedené

v katastri nehnuteľností ako orná pôda, boli v čase ich predaja, t. j. v kontrolovaných

zdaňovacích obdobiach rokov 2007, 2008 a 2009 stavebnými pozemkami. Žalobca prevod

predmetných pozemkov na kupujúcich oslobodenie od dane z pridanej hodnoty podľa § 38

ods. 2 o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej

len „zákon o DPH“). Krajský súd konštatoval, že podľa § 38 ods. 2 prvá veta zákona o DPH

oslobodenie od dane je dodanie pozemku okrem dodania stavebného pozemku.

Krajský súd ďalej uviedol, že zákon o DPH sa v ustanovení § 38 ods. 1 v súvislosti

s definíciou stavebného pozemku odvoláva v poznámke č. 19 na ustanovenie § 43h zákona

č. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku v znení neskorších predpisov

(ďalej len „stavebný zákon“). Z tohto ustanovenia vyplýva, že stavebným pozemkom

je okrem iného aj časť územia určená územným plánom obce na zastavanie. Nezastavaný

pozemok, ktorý je súčasťou poľnohospodárskeho pôdneho fondu alebo lesného pôdneho

fondu, možno v územnom pláne obce alebo v územnom pláne zóny určiť za stavebný

3

pozemok, ak sú splnené podmienky na jeho trvalé vyňatie z poľnohospodárskeho pôdneho

fondu alebo z lesného pôdneho fondu, alebo ak je v zastavanom území.

Súd prvého stupňa poukázal na skutočnosť, že je nepochybné, že predmetne pozemky

zapísané na LV č. X. v kat. územia Č. sa nachádzajú v lokalite Juhovýchod územného plánu

Obce Čaňa, ktorý bol schválený uznesením obecného zastupiteľstva č. 4/2004/b z 28. mája

2004. V záväznej časti územného plánu sa v bode 1.3. uvádza okrem iných plochy v lokalite

Juhovýchod zabezpečiť na funkciu bývania. V bode 7.1. záväznej časti územného plánu je

vymedzené zastavané územie obce v zmysle rozšírené o nové

lokality bývania v rodinných domoch v južnej, západnej a východnej časti obce. V tabuľkovej

časti priestorového usporiadania nových lokalít bývania sa pre lokalitu Juhovýchod

v územnom pláne počíta so 140 bytovými jednotkami.

Súd uviedol, že z ustanovenia § 43h ods. 1 stavebného zákona vyplýva, že stavebným

pozemkom sa rozumie časť územia určená územným plánom obce alebo územným plánom

zóny, alebo územným rozhodnutím na zastavanie a pozemok zastavaný stavbou. Bolo

preukázané, že pred schválením územného plánu Obce Čaňa, Krajský pozemkový úrad

v Košiciach dňa 2. marca 2004 pod č. 2004/0005 udelil podľa

súhlas na budúce možné použitie poľnohospodárskej pôdy pre nepoľnohospodárske účely

v rozsahu návrhu územného plánu Obce Čaňa spolu vo výmere 75-47-00h, z toho 67-76-00h

mimo zastavaného územia a 07-71-00h v zastavanom území, celkovo vrátane

nepoľnohospodárskej pôdy 97-03-00h v kat. území Č. v okrese Košice – okolie

s navrhovaným obdobím platnosti územného plánu obce do roku 2015 podľa tabuľkových

prehľadov, ktoré sú súčasťou udeleného súhlasu.

Napokon žalobnú námietku žalobcu, že územný plán obce Čaňa územie Juhovýchod

kvalifikuje ako plošnú územnú rezervu bez uvedenia konkrétnych pozemkov, ktoré sa opiera

o vyjadrenia starostu obce Čaňa, súd tiež sú považoval za nedôvodné. V územnom pláne obce

bola ako rezerva pre bytovú výstavbu označená lokalita Sever.

Záver správcu dane, ako aj žalovaného, že žalobca porušil ustanovenia § 19 ods. 1

zákona o DPH krajský súd považoval na základe zistení v daňovom konaní za správny

a súladný so zákonom.

4

Pokiaľ žalobca v žalobe dal do pozornosti súdu rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky sp. zn. z 24. novembra 2011 s tým, že v rozsudku bol riešený

skutkovo a právne obdobný prípad, súd poukázal na skutočnosť, že nejde o skutkovo zhodné

veci. Preto právny názor najvyššieho súdu vyslovený v rozsudku sp. zn.

z 24. novembra 2011 nie je relevantný pre vec žalobcu.

Keďže podľa názoru krajského súdu v právnej veci žalobcu bolo rozhodnuté v súlade

so zákonom, súd postupujúc podľa ustanovenia § 250j ods. 1 žalobu zamietol.

Žalobca podal proti rozsudku v zákonnej lehote odvolanie a žiadal, aby odvolací súd

bez pojednávania zmenil rozsudok krajského súdu a zrušil rozhodnutia žalovaného,

č. 1020503/1/532724-997685/2012/5309 z 24. mája 2012 v spojení s rozhodnutím Daňového

úradu Košice č. /Pav zo 6. februára 2012, rozhodnutie žalovaného

č. 1020503/1/532739-997752/2012/5924 z 25. mája 2012 v spojení s rozhodnutím Daňového

úradu Košice č. zo 6. februára 2012 a rozhodnutie žalovaného

č. 1020503/1/532150-993422/2012/4897 z 23. mája 2012 v spojení s rozhodnutím Daňového

úradu Košice č. zo 6. februára 2012 a vec vrátil žalovanému na ďalšie

konanie. Súčasne žiadal, aby mu súd priznal právo na náhradu trov konania vo výške

389,49 Euro.

Žalobca namietal, že súd prvého stupňa nedostatočne zistil skutkový stav - § 221

ods. 1 písm. h/ , vec nesprávne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho

predpisu. Odôvodnenie rozsudku nemá oporu v logickom výklade základného právneho

ustanovenia, t. j. § 43h ods. 1, resp. ods. 2 stavebného zákona. Žalobca zastáva názor, že len

pozemky zahrnuté do územnoplánovacích dokumentov prijatých a schválených obcou

označené konkrétnym parcelným číslom môžu byť považované za stavebné pozemky. V tejto

súvislosti poukázal na ustanovenia § 3 katastrálneho zákona, ktoré pojem pozemok

charakterizuje a toto ustanovenie v odvolaní citoval. Vychádzajúc z citácie tejto zákonnej

normy poukázal na to, že žiadny z územnoplánovacích dokumentov prijatých a schválených

obcou Čaňa, pozemky s príslušným parcelným číslom ako parcely neobsahuje. Namietal,

že tvrdenie krajského súdu, že rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.

z 24. novembra 2011 vychádzal z odlišného skutkového stavu veci neobstojí.

Je toho názoru, že najvyšší súd v danom prípade jasne deklaroval, že v prípade, že územný

5

plán obce neobsahuje parcelné čísla pozemkov je nekonkrétnym dokumentom, čiže právne

irelevantným čo do zmeny pozemku na stavebný pozemok. Vychádzajúc z tohto tvrdenia

poukázal na ústavne zakotvený princíp právnej istoty, na základe ktorého sú súdy povinné na

určitú právne relevantnú otázku pri opakovaní v rovnakých podmienkach dávať rovnakú

odpoveď. Iný postup by bol v rozpore s princípom právneho štátu.

Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu navrhol, aby odvolací súd napadnutý

rozsudok ako vecne správny potvrdil. Správca dane na základe daňovej kontroly

a vykonaného dokazovania dospel k jednoznačnému záveru, že pozemky už v čase predaja

boli stavebnými pozemkami a žalobcovi vznikla daňová povinnosť podľa § 19 ods. 1 zákona

o DPH. V súlade s platnou právnou úpravou - § 43h stavebného zákona boli predmetné

pozemky nachádzajúce sa v lokalite Juhovýchod posudzované ako stavebné pozemky, a to aj

pre účely zákona o DPH. Na stavebné pozemky sa nevzťahuje oslobodenie podľa § 38 zákona

o DPH, a preto bol žalobca povinný uplatniť k cene pozemkov daň z pridanej hodnoty

v súlade s ustanovením § 19 ods. 1 zákona o DPH. Žalovaný v ďalšom poukázal na písomné

vyjadrenie k žalobe z 2. augusta 2012.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 v spojení s § 246c

ods. 1 ) preskúmal odvolaním napadnutí rozsudok ako aj konanie, ktoré mu

predchádzalo, a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné. Rozhodol bez

nariadenia odvolacieho pojednávania v zmysle , s tým, že

termín verejného vyhlásenia rozsudku bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej

tabuli súdu a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk.

Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 24. apríla 2014 ( a ).

Senát odvolacieho súdu zistil, že v obdobnej veci už rozhodol Najvyšší súd Slovenskej

republiky rozsudkom sp. zn. zo dňa 13. februára 2014, ktorým rozsudok

Krajského súdu v Košiciach č. k. -44 zo dňa 24. januára 2013 potvrdil.

Predmetom súdneho prieskumu v uvedenej veci bolo rozhodnutie Finančného riaditeľstva

Slovenskej republiky č. 1020503/1/532724-997678/2012/5309 zo dňa 24. mája 2012, ktorým

rozhodnutím Finančné riaditeľstvo SR zmenilo rozhodnutie Daňového úradu Košice

č. 9800304/1/1348/2012 zo dňa 6. februára 2012 tak, že znížil vyrubený rozdiel dane

z pridanej hodnoty zo sumy 12 548,76 Eura na sumu 10 545,42 Eura.

6

Z uvedených dôvodov odvolací súd podľa poukazuje na rozsudok

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 13. februára 2014,

ktorého text uvádza nasledovne:

Podľa veta prvá je Slovenská republiky

zvrchovaným, demokratickým a právnym štátom. Neoddeliteľným atribútom právneho štátu

je aj správne súdnictvo.

Ochranca verejných subjektívnych práv fyzických a právnických osôb zo strany

správnych súdov má subsidiárny charakter vo vzťahu k ochrane, ktoré poskytujú orgánu

verejnej správy. Preto fyzickú alebo právnickú osobu, ktorej práva boli porušené alebo

ohrozené má sa prioritne domáhať ochrany svojich práv na správnom orgáne. Ak nedošlo

k náprave a ochrane zo strany orgánov verejnej správy, je moţné, aby fyzická alebo

právnická osoba sa domáhala ochrany svojich práv na správnom súde. Vyplýva to

z historicky daného a v Slovenskej republike ústavne garantovaného postavenia správneho

súdnictva, ktorého úlohou nie je nahrádzanie kompetencií orgánov verejnej správy, ale

zabezpečenie ich kontroly nezávislou súdnou mocou.

Podľa SR súdy preskúmavajú aj zákonnosť rozhodnutí orgánov

a zákonnosť rozhodnutí, opatrení alebo iných zásahov orgánov verejnej moci, ak tak ustanoví

zákon. Preskúmavanie zákonnosti rozhodnutia orgánov verejnej správy v intenciách čl. 46

ods. 2 SR sa uskutočňuje podľa ustanovení druhej a tretej hlavy piatej časti

.

Podľa v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe ţalôb

alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.

Podľa rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia

vydané nimi v správnom konaní, ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo

zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými môţu byť

práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb

alebo ktorými môţu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb

7

alebo právnických osôb priamo dotknuté. Postupom správneho orgánu sa rozumie aj jeho

nečinnosť.

Na rozdiel od súdu konajúceho v občianskoprávnych veciach, správny súd nie je

súdom skutkovým.

Podľa pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia je pre súd

rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia. Súd môţe

vykonať dôkazy nevyhnutné na preskúmanie napadnutého rozhodnutia.

Podľa ustálenej judikatúry správny súd vykonáva dokazovanie iba výnimočne, a to

spravidla na verifikáciu uţ vykonaných dôkazov.

Preto neobstojí podľa názoru odvolacieho súdu námietka ţalobcu, ţe krajský súd

vychádzal z nedostatočne zisteného skutkového stavu veci. Napokon ţalobca ani v odvolaní

neuviedol v akom smere mal prvostupňový súd doplniť dokazovanie.

Odvolací súd sa oboznámil so spisom v predmetnej veci, pričom zistil nasledovné

skutočnosti:

Daňový úrad Košice I. vykonal u ţalobcu daňovú kontrolu na dani z pridanej hodnoty

za zdaňovacie obdobie január – december 2007. Správca dane pri daňovej kontrole zistil,

ţe ţalobca v zdaňovacom období apríl 2007 uzavrel tri kúpne zmluvy, ktorých predmetom boli

pozemky uvedené na LV č. X. v kat. území Č. parc. č. X., X. a X.. V čase uzavretia kúpnych

zmlúv boli všetky tri parcely vedené v katastri nehnuteľností ako orná pôda. Pozemky boli

predané za dohodnutú kúpnu cenu spolu v sume 1 989 750 Sk bez dane z pridanej hodnoty.

Keďţe z obsahu kúpnych zmlúv bolo zrejmé, ţe išlo o odpredaj pozemkov za účelom výstavby

rodinných domov. Ţalobca predával pozemky s technickou vybavenosťou na hraniciach

pozemkov. Konateľ ţalobcu do zápisnice správcovi dane uviedol, ţe pozemky kúpil od

reštituentov bez DPH. Pozemky projekčne rozčlenili na chodníky a komunikácie a tieto

pozemky ţalobca daroval obci Čaňa. Pozemky, ktoré ostali ţalobcovi, boli predávané bez

technickej vybavenosti, pričom prípojky sa nachádzali 1 – 2 metre od jednotlivých pozemkov,

t. j. v ceste. Kupujúci boli upozornení, ţe jednotlivé prípojky si musia realizovať na svoje

náklady, pričom sa musia riadiť predpísanými jednotlivých majiteľov sietí. Pokiaľ ide

8

o pozemky pod budúcou zástavbou musia sami poţiadať o vyňatie z pôdneho fondu. V článku

IV. osobitné dojednania bod 6 sa kupujúci zaviazali, ţe na svojom pozemku zrealizujú

výstavbu rodinného domu podľa vlastného výberu projektu a nebudú na ňom vykonávať inú

činnosť, ktorá je neprípustná v obytnej zóne.

Správca dane v priebehu daňovej kontroly ďalej zistil, ţe Obecné zastupiteľstvo Obce

Čaňa dňa 28. mája 2004 schválilo územný plán Obce Čaňa uznesením č. 4/2004/b.

Z územného plánu zistil ţe preverované pozemky nachádzajúce sa v lokalite Juhovýchod sú

v územnom pláne obce zaznačené vnútri riešeného územia, a tieţ vnútri hranice zastavaného

územia podľa Starosta Obce Čaňa sa správcovi dane vyjadril,

ţe lokalita Juhovýchod je v územnom pláne obce ako územná rezerva pre moţnosť riešenia

výstavby rodinných domov. Správca dane ďalej v priebehu daňovej kontroly zistil,

ţe vlastníkom pozemkov, ktoré boli predmetom preverovaných kúpnych zmlúv, boli vydané

v spojenom územnom a stavebnom konaní stavebné povolania na výstavbu rodinných domov.

Správca dane vykonal dňa 19. decembra 2011 miestne zisťovanie na krajskom

stavebnom úrade. V zápisnici o miestnom zisťovaní č. /TOM sa konštatuje,

ţe územný plán obce bol schválený uznesením miestneho zastupiteľstva č. 4/2004 z 28. mája

2004 a v tomto územnom pláne bola zahrnutá aj lokalita Juhovýchod, ktorá riešila funkčne

výstavbu rodinných domov. Táto lokalita nebola riešená ako územný rezerva, ale bola

navrhovaná na zástavbu rodinných domov. Krajský pozemkový úrad pred schválením

územného plánu udelil súhlas na budúce moţné vyuţitie pozemkov pre nepoľnohospodárske

účely, a to rozhodnutím z 2. marca 2004. Obvodné pozemkové úrady vydali súhlas na vyňatie

poľnohospodárskej pôdy na účel výstavby rodinných domov pri jednotlivých parcelách,

na ktorých boli vydané stavebné povolenia na jednotlivé rozparcelované pozemky. Správca

dane z týchto zistení dospel k záveru, ţe pozemok, ktorý je v katastri nehnuteľností vedený ako

orná pôda, ale je územným plánom obce, resp. zóny určenej na zastavanie, je podľa

stavebného zákona stavebným pozemkom a je preto stavebným pozemkom aj pre účely zákona

o DPH.

Daňový úrad Košice dodatočným platobným výmerom zo 6. februára 2012

č. 9800304/1/1348/2012 vyrubil ţalobcovi na základe výsledkov kontroly dane z pridanej

hodnoty za zdaňovacie obdobia január – december 2007 rozdiel dane z pridanej hodnoty

9

za zdaňovacie obdobie apríl 2007 vo výške 12 548,76 Eura. Ţalovaný ako odvolací orgán

rozhodnutím z 24. mája 2012 č. 1020503/1/532724-997678/2012/5309 zmenil dodatočný

platobný výmer Daňového úradu Košice tak, ţe zníţil vyrubený rozdiel dane zo sumy

12 548,20 Eura na sumu 10 545,42 Eura.

Krajský súd v Košiciach preskúmal v intenciách ţalobných bodov napadnuté

rozhodnutie ţalovaného ako aj postup ţalovaného a dospel k záveru, ţe správca dane

zabezpečil dôkazy v spolupráci s inými správnymi orgánmi a tieto dôkazy vyhodnotil kaţdý

samostatne a potom všetky dôkazy vo vzájomnej súvislosti. Súd prvého stupňa záver správcu

dane, ako aj ţalovaného, ţe ţalobca porušil ustanovenie § 19 ods. 1 zákona o DPH,

povaţoval na základe zistení v daňovom konaní za správny a súladný so zákonom o DPH.

Preto postupujúc podľa ţalobu ţalobcu zamietol. Pretoţe ţalobca nebol

v konaní úspešný, súd mu nepriznal právo na náhradu trov konania. Rozhodol v zmysle

ustanovenia .

Pokiaľ ţalobca v ţalobe poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky

sp. zn. z 24. novembra 2011 s tým, ţe riešil skutkovo aj právne obdobný prípad,

súd uviedol, ţe v preskúmavanom prípade nie je moţné sa opierať o právny názor Najvyššieho

súdu Slovenskej republiky, ktorý vyslovil v spomínanom rozsudku, pretoţe v ňom riešil

skutkovo iný prípad, v ktorom správca dane rozhodol o tom, ţe ide o stavebný pozemok iba na

základe informácie Magistrátu hlavného mesta SR Bratislava. Preto právny názor

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vyslovený v spomínanom rozsudku nepovaţoval za

relevantný pre túto preskúmavanú vec.

Najvyšší súd Slovenskej republiky sa v plnom rozsahu stotoţňuje s odôvodnením

rozhodnutia krajského súdu a dôvody v ňom uvedené si osvojil ako vlastné s poukazom na

ustanovenie veta práv v spojení s . Odvolací súd konštatuje, ţe

dôvody odvolania sa neodlišovali od dôvodov podanej ţaloby, s ktorými sa súd prvého stupňa

v odôvodnení rozsudku v plnom rozsahu vyporiadal.

Daňové úrady a Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky chránia fiskálne záujmy

štátu. Ich úlohou je vykonávať zisťovanie, či daňové subjekty si splnili v súlade

s hmotnoprávnymi predpismi svoje povinnosti voči štátnemu rozpočtu.

10

Podľa § 19 ods. 1 prvá, druhá a tretia veta zákona o DPH daňová povinnosť vzniká

dňom dodania tovaru. Dňom dodania tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať

s tovarom ako vlastník. Pri prevode alebo prechode nehnuteľnosti je v dňom dodania deň

odovzdania nehnuteľnosti do uţívania, ak je tento deň skorší ako deň zápisu vlastníckeho

práva k nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností.

Podľa § 38 ods. 2 prvá veta zákona o DPH oslobodené od dane je dodanie pozemku

okrem dodania stavebného pozemku.

Podľa § 43h ods. 1 stavebného zákona stavebným pozemkom sa rozumie časť územia

určená územným plánom obce, alebo územným plánom zóny, alebo územným rozhodnutím na

zastavanie a pozemok zastavaný stavbou.

Podľa § 43h ods. 2 stavebného zákona nezastavaný pozemok, ktorý je súčasťou

poľnohospodárskeho pôdneho fondu alebo lesného pôdneho fondu, moţno v územnom pláne

obce alebo v územnom pláne zóny určiť za stavebný pozemok, ak sú splnené podmienky na

jeho trvalé vyňatie z poľnohospodárskeho pôdneho fondu, alebo z lesného pôdneho fondu,

alebo ak je v zastavanom území.

Podľa ods. l vyhlášky č. o územno-plánovacích podkladoch

a územno-plánovacej dokumentácie dokumentácia územného plánu obce sa člení na textovú

časť a grafickú časť; obsahuje smernú časť a záväznú časť.

Záväzná časť obsahuje návrh regulatívov územného rozvoja a s presne formulovanými

zásadami priestorového usporiadania a funkčného vyuţívania územia vyjadrených vo forme

regulatívov obsahujúcich záväzné pravidlá, ktoré stanovujú opatrenia v území, podmienky

vyuţitia územia a umiestnenia stavieb (§ 12 ods.6 prvá veta citovanej vyhlášky).

Podľa o ochrane poľnohospodárskeho pôdneho

fondu v znení neskorších predpisov moţné vyuţitie poľnohospodárskej pôdy na

nepoľnohospodárske účely sa posudzuje spravidla pri návrhoch územno-plánovacej

dokumentácie, územno-plánovacích podkladov a pri návrhoch projektov pozemkových úprav.

11

Dokumenty uvedené v odseku 2 musia byť pred schválením podľa osobitných

predpisov odsúhlasené orgánom ochrany poľnohospodárskeho pôdneho fondu. Súhlas sa

vydáva podľa zásad uvedených v odseku l a môţu v ňom byť určené podmienky na jej

zabezpečenie. Pre vydanie súhlasu a určení podmienok je rozhodujúci celkový konečný rozsah

zamýšľaného odňatia poľnohospodárskej pôdy z poľnohospodárskeho pôdneho fondu (§ 7

ods. 3 v znení neskorších predpisov).

Zákon o DPH sa v ustanovení § 38 ods. 1 v súvislosti s definíciou stavebného pozemku

odvoláva v poznámke č. 19 na ustanovenie § 43h stavebného zákona. Z tohto ustanovenia

vyplýva, ţe stavebným pozemkom je okrem iného aj časť územia určená územným plánom

obce na zastavanie. Nezastavaný pozemok, ktorý je súčasťou poľnohospodárskeho pôdneho

fondu alebo lesného pôdneho fondu, moţno v územnom pláne obce alebo v územnom pláne

zóny určiť za stavebný pozemok, ak sú splnené podmienky na jeho trvalé vyňatie

z poľnohospodárskeho pôdneho fondu alebo z lesného pôdneho fondu, alebo ak je

v zastavanom území.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací skúmal namietané ţalobcom

poučenie práv interpretáciou a aplikácia ustanovenia § 43h ods. 1, 2 stavebného zákona.

Ústavný súd Slovenskej republiky pokiaľ ide o interpretáciu ustanovení zákonov

judikoval, ţe zisťovanie obsahu a zmyslu právnej normy je nevyhnutnou súčasťou

rozhodovacej činnosti súdov zahŕňajúcej aplikáciu abstraktných právnych noriem

na konkrétne okolnosti individuálnych prípadov. Realizuje sa uplatňovaním jednotlivých

metód výkladu práva. Ide spravidla o taký spôsob objasňovania zmyslu interpretovaného

textu, v rámci ktorého sa jednotlivé metódy výkladu uplatňujú vo vzájomnom prepojení,

pričom ţiadna z nich nemá mať absolútnu prednosť. Jednotlivé uplatnené metódy by sa mali

navzájom dopĺňať a viesť k zrozumiteľnému a racionálne zdôvodnenému vysvetleniu textu

právneho predpisu. Východiskom v procese interpretácie a aplikácie práva je síce gramatický

výklad textu právneho predpisu, interpret však musí zohľadniť účel zákona, systematickú

súvislosť a logické väzby medzi jednotlivými normami zákona. Jednou zo základných

interpretačných metód ústavného súdu je príkaz ústavne konformnej interpretácie

jednoduchého práva. (nález Ústavného súdu SR sp. zn. -54 z 2. júna 2009)

12

V intenciách ústavným súdom judikovaného postupu pri interpretácii právnych noriem

postupoval aj odvolací súd.

Podľa názoru odvolacieho súdu zákonodarca s cieľom jednoznačne vymedziť pozemky

oslobodené od dane z pridanej hodnoty zvolil odkaz na ustanovenie § 43h ods. 1, 2

stavebného zákona, keďţe zákon o DPH nedefinuje pojem stavebný pozemok.

Z ustanovenia § 43h stavebného zákona vyplýva, ţe obec si môţe určiť časť územia na

zastavanie alternatívne tromi spôsobmi, a to buď územným plánom obce alebo územným

plánom zóny, alebo územným rozhodnutím. Stavebným pozemkom je aj pozemok zastavaný

stavbou. V danom prípade Obec Čaňa schválila územný plán obce, v ktorom označila lokalitu

Juhovýchod na funkčnú výstavbu rodinných domov. Náleţitosti územného plánu obce

upravuje vyhláška Ministerstva ţivotného prostredia č. o územno-plánovacích

podkladoch a územno-plánovacej dokumentácie.

Podľa § 12 ods. 4 písm. a/ tejto vyhlášky riešenie územného plánu obce obsahuje

vymedzenie riešeného územia (územie jednej obce alebo viacerých obcí na základe údajov

z katastra nehnuteľností) a jeho geografický opis. V zmysle citovanej vyhlášky územný plán

obce nemusí obsahovať konkrétne označenie pozemkov aj s parcelnými číslami. Takéto

podrobné označenie by mohol obsahovať len územný plán zóny, ktorý však Obec Čaňa

nevypracovala a v stavebných povoleniach sa odvoláva na územný plán obce z 28. mája 2004.

S poukazom na citovanú právnu úpravu a územný plán obce pozemok vedený na LV č. X.

nachádzajúci sa v lokalite Juhovýchod kat. územie Č. bol uţ v čase predaja, t. j. v roku 2007

stavebným pozemkom napriek tomu, ţe v katastri nehnuteľností bol zapísaný ako orná pôda.

Ţalobca teda aj podľa názoru odvolacieho súdu porušil ustanovenie § 19 ods. l zákona

o DPH, keď k cene pozemku nevyčíslil daň z pridanej hodnoty.

Aj podľa názoru odvolacieho súdu z vykonaných dôkazov nemoţno mať pochybnosti

o tom, ţe pozemky parc. č. X., X. a č. X. vedené na LV č. X. kat. územia Č. sa nachádzajú v

lokalite Juhovýchod územného plánu Obce Čaňa, ktorý bol schválený uznesením obecného

zastupiteľstva č. 4/2004/b z 28. mája 2004. V záväznej časti územného plánu sa v bode 1.3.

uvádza okrem iných plochy v lokalite Juhovýchod zabezpečiť na funkciu bývania. V bode 7.1.

13

záväznej časti územného plánu je vymedzené zastavané územie obce v zmysle zákona č.

rozšírené o nové lokality bývania v rodinných domoch v juţnej, západnej a

východnej časti obce. V tabuľkovej časti priestorového usporiadania nových lokalít bývania

sa pre lokalitu Juhovýchod v územnom pláne počíta so 140 bytovými jednotkami.

Z ustanovenia § 43h ods. 2 stavebného zákona vyplýva, ţe nezastavaný pozemok, ktorý

je súčasťou poľnohospodárskeho pôdneho fondu, moţno v územnom pláne obce určiť

zastavaný pozemok, ak sú splnené podmienky na jeho trvalé vyňatie z poľnohospodárskeho

pôdneho fondu alebo ak je v zastavanom území. Bolo preukázané, ţe pred schválením

územného plánu Obce Čaňa Krajský pozemkový úrad v Košiciach dňa 2. marca 2004 pod

č. 2004/00005 udelil podľa súhlas na budúce moţné pouţitie

poľnohospodárskej pôdy pre nepoľnohospodárske účely v rozsahu návrhu územného plánu

Obce Čaňa spolu vo výmere 75-47-00h, z toho 65-76-00h mimo zastavaného územia a 07-71-

00h v zastavanom území, celkovo vrátane nepoľnohospodárskej pôdy 97-03-00h v kat. území

Č. v okrese Košice - okolie s navrhovaným obdobím platnosti územného plánu obce do roku

2015 podľa tabuľkových prehľadov, ktoré sú súčasťou udeleného súhlasu.

Stavebný zákon v ustanovení § 43h ods. 1 obsahuje alternatívne štyri definície

stavebného pozemku. Stavebným pozemkom je preto časť územia, ktoré je určené na

zastavenie územným plánom. V prípade, ţe nezastavaný pozemok je súčasťou

poľnohospodárskeho pôdneho fondu, pred schválením územného plánu je potrebné, aby

príslušný špeciálny orgán štátnej správy súhlasil s vyuţitím takého pozemku na

nepoľnohospodárske účely. Aj odvolací súd dospel k záveru, ţe v preskúmavanom prípade

tieto podmienky splnené boli.

Preto zhodne so súdom prvého stupňa námietky ţalobcu, ţe predmetné pozemky

v čase predaja neboli zastavené stavbou, ţe nebolo na ne vydané právoplatné územné

rozhodnutie na jeho zastavenie, v relevantnom čase nebol vypracovaný a ani schválený

územný plán zóny, ktorý by predmetné pozemky riešil a ţe tieto pozemky sa nachádzajú mimo

zastavaného územia, za dôvodné. Ako to vyplýva z ustanovenia § 43h ods. 1, 2 stavebného

zákona stavebným pozemkom je časť územia určená na zastavania územným plánom obce,

a preto nemusí spĺňať aj ďalšie znaky charakterizujúce stavebný pozemok alternatívnym

spôsobom.

14

Taktieţ námietku ţalobcu, ţe územný plán Obce Čaňa územie Juhovýchod kvalifikuje

ako plošnú rezervu bez uvedenia konkrétnych pozemkov, ktoré sa opiera o vyjadrenie starostu

Obce Čaňa, súd taktieţ nepovaţuje za opodstatnenú, pretoţe záväzná časť územného plánu

obce upravuje funkčné vyuţitie územia Juhovýchod na bývanie. Ani textová časť územného

plánu obce neobsahuje údaj o tom, ţe lokalita Juhovýchod je povaţovaná na územnú rezervu

pre moţnosť riešenia výstavby rodinných domov. Za takúto rezervu územný plán povaţuje

lokalitu Sever.

Odvolací súd súhlasí s názorom ţalobcu, ţe princíp právnej istoty je implicitne

obsiahnutý v SR. Súčasťou tohto princípu je princíp legitímneho očakávania.

Ústavný súd SR definoval účel legitímneho očakávania ako garanciu čitateľnosti

správania sa orgánov verejnej moci a ochrany súkromných osôb pred nepredvídateľným

mocenským zásahom do ich právnej situácie, na vyústenie ktorej do určitého výsledku sa

spoliehali (nález Ústavného súdu SR sp. zn. z 24. júna 2009). Podobne aj

uznesenie Ústavného súdu SR č. k. -25 z 22. novembra 2011, na ktorý sa

odvolával ţalobca.

Od orgánov verejnej moci, t. j. aj od súdov sa vyţaduje, aby dodrţiavali kontinuitu

rozhodnutia. V praxi to znamená, ţe súd je povinný pri rozhodovaní o skutkovo zhodných

prípadoch rozhodovať podľa ustálenej judikatúry, resp. aj v intenciách predtým prijatých

rozhodnutí.

Pokiaľ sa ţalobca odvolával na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky

z 24. novembra 2011, sp. zn. , ktorý mali súdy aplikovať v právnej veci ţalobcu,

odvolací súd po oboznámení sa s predmetným rozsudkom, zhodne s názorom krajského súdu

dospel k záveru, ţe v prípade ţalobcu boli skutkové zistenia a dôkazy odlišné, ako v prípade,

o ktorom rozhodoval Najvyšší súd Slovenskej republiky vo veci sp. zn. .

Správca dane pri vydaní svojho rozhodnutia vychádzal z územného plánu obce

schváleného obecným zastupiteľstvom uznesením č. 4/2004/b z 28. mája 2004, podľa ktorého

je lokalita Juhovýchod, v ktorej sa nachádzajú pozemky zapísané na LV č. X. určená na

15

funkčnú výstavbu rodinných domov. Územný plán zóny, ktorý by územný plán obce

konkretizoval, obec nevypracovala ani ku dňu prevodu pozemkov, ani následne. V stavebných

povoleniach sa obec odvoláva len na územný plán obce, ktorý sa tak stal základným územno-

plánovacím dokumentom na komunálnej úrovni. Aj ďalšie zistenia správcu dane, a to súhlas

krajského pozemkového úradu daný pred schválením územného plánu na budúce moţné

vyuţitie pozemkov pre nepoľnohospodárske účely, obsah kúpnych zmlúv uzavretých medzi

ţalobcom ako predávajúcim a kupujúcimi, preukazuje, ţe pozemky uţ v čase prevodu boli

stavebnými pozemkami, a preto právny názor Najvyššieho súdu Slovenskej republiky

vyslovený v spomínanom rozsudku nie je moţné aplikovať na daný prípad.

Ústavný súd SR uţ v rámci svojej judikatúry vyslovil, ţe obsahom základného práva

na súdnu ochranu podľa (i práva podľa Dohovoru) je umoţniť

kaţdému reálny prístup k súdu, pričom tomuto základnému právu zodpovedá povinnosť súdu

o veci konať a rozhodnúť (napr. ), ako aj konkrétne procesné garancie v súdnom

konaní. Obdobne čl. 6 ods. 1 Dohovoru zahŕňa ,,právo na súd“, to znamená právo začať

konanie na súde v ,,občianskoprávnych veciach“ ako jeden z jeho aspektov. K nemu

pristupujú záruky ustanovení čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o organizáciu, zloţenie súdu

a vedenie procesu. Kvalita procesu zahrnutá v práve na spravodlivé súdne konanie v zmysle

čl. 6 ods. 1 Dohovoru je zabezpečená zárukami procesného a inštitucionálneho charakteru

().

Ústavný súd SR tieţ judikoval, ţe reálne uplatnenie a garantovanie základného práva

na súdnu ochranu nielenţe neznamená právo na úspech v konaní, ale ani nárok na to, aby

všeobecné súdy preberali alebo sa riadili výkladom všeobecne záväzných právnych predpisov,

ktorý predpokladá účastník konania. Procesný postoj účastníka konania zásadne nemôţe bez

ďalšieho dokazovania implikovať povinnosť všeobecného súdu akceptovať jeho návrhy,

procesné úkony a obsah opravných prostriedkov a rozhodovať podľa nich (III. ÚS 369/2010-

12).

Podľa doterajšej judikatúry ústavného súdu z ani Dohovoru nemoţno

vyvodzovať, ţe dôvody uvedené súdom sa musia zaoberať zvlášť kaţdým bodom, ktorý

niektorý z účastníkov konania môţe povaţovať za zásadný pre svoju argumentáciu (mutatis

mutandis ).

16

Aj Európsky súd pre ľudské práva, napr. v rozsudku z 21. januára 1999 vo veci Garcia

Ruiz v. Španielsko konštatoval, ţe podľa štandardnej judikatúry súdu reflektujúcej princíp

riadneho chodu spravodlivosti musia súdne rozhodnutia v dostatočnej miere obsahovať

dôvody, na ktorých sú zaloţené : Povinnosť odôvodňovať rozhodnutie nemôţe byť ponímaná

v takom zmysle, ţe je potrebné vyporiadať sa s kaţdým argumentom. Podľa rozsudku tohto

súdu vo veci Helle v. Fínsko z 19. decembra 1998 sa odvolací súd pri potvrdení

prvostupňového rozhodnutia (zamietnutí odvolania) v princípe môţe obmedziť na prevzatie

odôvodnenia súdu niţšieho stupňa.

Podľa názoru odvolacieho súdu, z obsahu spisového materiálu, súčasťou ktorého je

i administratívny spis ţalovaného, je nesporne zrejmé, ţe krajský súd sa pri svojom

rozhodovaní náleţite vyporiadal so všetkými relevantnými námietkami uvedenými v ţalobe.

V súdnom konaní obsahom administratívneho spisu bolo preukázané, ţe vykonané

dokazovanie bolo náleţite vyhodnotené a v hodnotení dôkazov tak ako prvostupňový ani

odvolací súd nezistil právne pochybenia ani logické nesprávnosti ani takú vadu konania,

ktorá by mala vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia.

Preto, ak krajský súd dospel k právnemu záveru totoţnému so záverom správnych

orgánov oboch stupňov a rozhodol, ţe preskúmavaným rozhodnutím ţalovaného správneho

orgánu nedošlo k porušeniu zákona a chránených záujmov ţalobcu, tento jeho názor

povaţoval aj odvolací súd, z dôvodov uvedených vyššie, za správny.

Skutočnosti, ktorými ţalobca v odvolaní spochybňuje predmetné rozhodnutie

krajského súdu neboli zistené v odvolacom konaní. Tieto boli totoţné s námietkami, ktoré

ţalobca namietal uţ v prvostupňovom konaní a s ktorými sa krajský súd náleţite vyporiadal.

Z uvedených dôvodov Najvyšší súd Slovenskej republiky odvolaniu ţalobcu nevyhovel

a s prihliadnutím na všetky individuálne okolnosti daného prípadu rozsudok Krajského súdu

v Košiciach ako vecne správny podľa a potvrdil.

17

Pri rozhodovaní o náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd vychádzal

z ustanovení a tak, že žalobcovi nepriznal ich náhradu, pretože nebol

v odvolacom konaní úspešný a žalovanému ich náhrada nepatrí zo zákona.

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v pomere hlasov

3:0 ( veta tretia o súdoch a o zmene a doplnení niektorých

zákonov v znení účinnom od 1. mája 2011).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 24. apríla 2014

JUDr. Eva Babiaková, CSc., v. r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia :

Dagmar Bartalská