Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6S/159/2012

Potvrdené rozhodnutím 8Sžf/25/2013
„Identifikačné číslo spisu: 7012200683 Dátum vydania rozhodnutia: 13.02.2014 Meno a priezvisko: CSc., JUDr. Eva Babiaková Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:2014:7012200683.1 ROZSUDOK Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Babiakovej, CSc. a členov senátu JUDr. Jaroslavy Fúrovej a Mgr. Petra Melichera, v právnej veci žalobcu: HaRT, spol. s r. o. (resp. s. r. o.), Hrnčiarska 12, Košice, zastúpeného JUDr. Jozefom Vaškom, advokátom, Szakkayho 1, Košice, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná 63, Banská Bystrica, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného z 24. mája 2012, č. 1020503/1/532724-997678/2012/5309, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach z 24. januára 2013, č. k. 6S/159/2012-44, jednohlasne, takto rozhodol: Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Košiciach z 24. januára 2013, č. k. 6S/159/2012-44, p o t v r d z u j e . Žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a ."

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Baranovej, členov senátu JUDr. Milana Končeka a JUDr. Jozefa Kuruca, v právnej veci žalobcu HaRT spol. s r. o. (resp. s.r.o.), Košice, Hrnčiarska 12, zastúpeného JUDr. Jozefom Vaškom, advokátom, Košice, Szakkayho 1, proti žalovanému Finančnému riaditeľstvu SR Banská Bystrica, Lazovná 63, o žalobe na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného zo dňa 24.05.2012 č. 1020503/1/532724-997678/2012/5309, takto

rozhodol:

Žalobu z a m i e t a .

Žalobcovi právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

Daňový úrad Košice dodatočným platobným výmerom zo dňa 06.02.2012 č. 9800304/1/1348/2012 vyrubil žalobcovi na základe výsledkov kontroly dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobia január

- december 2007 rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie apríl 2007 vo výške 12.548,76 eur. Žalovaný ako odvolací orgán rozhodnutím z 24.05.2012 č. 1020503/1/532724-997678/2012/5309 zmenil dodatočný platobný výmer Daňového úradu Košice tak, že znížil vyrubený rozdiel dane zo sumy 12.548,20 eur na sumu 10.545,42 eur.

Žalobca žalobou podanou na Krajskom súde v Košiciach dňa 18.06.2012 žiadal, aby súd po preskúmaní rozhodnutia žalovaného toto rozhodnutie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Zároveň žiadal zaviazať žalovaného na náhradu trov konania vo výške 389,49 eur s DPH.

V žalobe žalobca uviedol, že Daňový úrad Košice svoje rozhodnutia odôvodnil tým, že pozemky, ktoré v zdaňovacom období apríl 2007 predal (išlo o pozemok parc.č. 1214/55 - orná pôda o výmere 1127 m2 zapísaný na LV č. 3119 katastrálneho územia Č., pozemok parc.č. 1214/49 - orná pôda o výmere 736 m2 zapísaný na LV č. 3119 kat. územia Č. a pozemok parc.č. 1214/46 - orná pôda o výmere 790 m2 zapísaný na LV č. 3119 kat. územia Č.) v zmysle územno-plánovacej dokumentácie spĺňajú podmienky stavebného pozemku v zmysle stavebného zákona, ktoré nie sú oslobodené od dane z pridanej hodnoty v zmysle o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej len „“). Sumy, za ktoré uvedené pozemky predal, neuviedol vo svojom daňovom priznaní, a preto daňový úrad tieto vyrubil dodatočným platobným výmerom ako rozdiel dane.

Proti tomuto rozhodnutiu žalobca podal odvolanie z dôvodu nesprávne zisteného skutkového stavu a jeho rozpor s platnými právnymi predpismi. V odvolaní poukázal na to, že v čase predaja pozemky neboli stavebnými pozemkami, a teda ich predaj nepodliehal dani z pridanej hodnoty, pretože žalobca odpredal pozemky ako ornú pôdu a predaj takýchto druhov pozemkov je oslobodený od dane z pridanej hodnoty. Poukázal tiež na právny názor Najvyššieho súdu SR vyslovený v rozsudku z 24.11.2011 č.k. , ktorý pri riešení obdobného prípadu vo svojom odôvodnení poukázal na to, že stavebnými pozemkami môžu byť iba pozemky s konkrétnymi parcelnými číslami, ktoré sú takto uvedené v územno- plánovacej dokumentácii, čiže v územnom pláne obce, resp. v územnom pláne zóny.

Žalovaný sa nestotožnil s odvolacími dôvodmi žalobcu a napadnutým rozhodnutím prvostupňové rozhodnutie správneho orgánu zmenil tak, že vyrubený rozdiel dane znížil zo sumy 12.548,20 eur na sumu 10.545,42 eur. V odôvodnení svojho rozhodnutia sa zásadne stotožnil s dôvodmi, ktoré boli uvedené v prvostupňovom správnom rozhodnutí.

Žalobca rozhodnutie žalovaného považuje za nezákonné z týchto dôvodov: predmetné pozemky, ktoré boli predmetom prevodu v zdaňovacom období apríl 2007, neboli v čase predaja, resp. v čase povolenia vkladu do katastra nehnuteľností stavebnými pozemkami v zmysle § 43h stavebného zákona, pretože:

- nejde o pozemok zastavaný stavbou,

- na jeho zastavanie nebolo vydané právoplatné územné rozhodnutie,

- v relevantnom čase nebol vypracovaný, a teda ani schválený územný plán zóny, ktorý by riešil predmetné pozemky parc.č. 1214/55, 1214/49 a 1214/46 kat. územia Č. vedené na LV č. 3119,

- územný plán obce Č. dané územie kvalifikuje ako plošnú rezervu bez uvedenia konkrétnych pozemkov, teda aj týchto pozemkov,

- predmetné pozemky sa nachádzajú mimo zastavaného územia obce.

Žalobca v žalobe poukázal na to, že územno-plánovacie informácie, ktoré boli podané prvostupňovému správnemu orgánu, mali iba charakter informatívny, a nie záväzný. Z dikcie § 43h stavebného zákona jednoznačne vyplýva, že stavebným pozemkom môže byť iba časť územia s konkrétnym parcelným číslom, a táto časť územia musí byť uvedená v platnej a schválenej územno-plánovacej dokumentácii príslušnej obce, resp. zóny. Z toho vyplýva jednoznačný záver, že obidva správne orgány vychádzali z nedostatočne zisteného skutkového stavu a nesprávne aplikovali príslušnú zákonnú normu. Vzhľadom na to, že podľa je dodanie pozemku, resp. jeho predaj, ktorý nie je stavebným pozemkom v zmysle stavebného zákona oslobodený od dane, žalobca má za to, že žalovaný svojím rozhodnutím porušil citované právne predpisy, a preto napadnuté rozhodnutie žalovaného je nezákonné.

Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe zo dňa 02.08.2012 navrhol, aby súd žalobu zamietol a nepriznal žalobcovi právo na náhradu trov konania.

Uviedol, že u žalobcu bola vykonaná kontrola dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobia január - december 2007, o výsledku ktorej bol vyhotovený protokol zo dňa 15.12.2011 č. 695/321/116732/2011/ TOM. Protokol o daňovej kontrole bol podkladom pre vydanie dodatočného platobného výmeru Daňového úradu Košice zo 06.02.2012 č. /Pav, ktorým žalobcovi vyrubil rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie apríl 2007 vo výške 12.548,76 eur. Kontrolou bolo zistené, že žalobca predal podľa predložených kúpnych zmlúv pozemky v kat. území Č. zapísané na LV č. 3119 ako parc.č. 1214/55 orná pôda o výmere 1127 m2, parc.č. 1214/49 orná pôda o výmere 736 m2 a parcela č. 1214/46 orná pôda o výmere 790 m2. Pozemky boli predané za dohodnutú kúpnu cenu spolu v sume 1,989.750,-- Sk bez dane z pridanej hodnoty. Žalobca neuplatnil ku kúpnej cene daň z pridanej hodnoty z dôvodu, že v čase predaja boli pozemky vedené v katastri nehnuteľností ako orná pôda, a preto žalobca mal za to, že na predaj takého pozemku sa vzťahuje oslobodenie od dane podľa .

V daňovom konaní bolo sporné, či tieto pozemky, ktoré boli vedené v katastri nehnuteľností ako orná pôda, sú pre účely aplikácie zákona o dani z pridanej hodnoty stavebnými pozemkami. Žalovaný konštatoval, že zákon o dani z pridanej hodnoty nedefinuje pojem stavebný pozemok, ale odkazuje na ustanovenie o územnom plánovaní a stavebnom poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej iba „stavebný zákon“).

Podľa § 43h ods.1 stavebného zákona sa stavebným pozemkom rozumie časť územia určená územným plánom obce alebo územným plánom zóny, alebo územným rozhodnutím na zastavanie a pozemok zastavaný stavbou.

Podľa odseku 2 citovaného ustanovenia nezastavaný pozemok, ktorý je súčasťou poľnohospodárskeho pôdneho fondu alebo lesného pôdneho fondu, možno v územnom pláne obce alebo v územnom pláne zóny určiť za stavebný pozemok, ak sú splnené podmienky na jeho trvalé vyňatie z poľnohospodárskeho pôdneho fondu, alebo z lesného pôdneho fondu, alebo ak je v zastavanom území. To znamená, že poľnohospodárska pôda sa môže použiť na nepoľnohospodárske, teda stavebné účely len na základe rozhodnutia o odňatí poľnohospodárskej pôdy.

Správca dane za účelom správneho právneho posúdenia, či v prípade prevodu vlastníctva k pozemku ide o stavebný pozemok, požiadal o súčinnosť Katastrálny úrad Košice - okolie, od ktorého vyžiadal kúpne zmluvy, požiadal o súčinnosť Obec Č., ktorej adresoval niekoľko výziev, vypočul konateľa žalobcu a vykonal miestne zisťovanie na Krajskom stavebnom úrade v Košiciach. Uvedenými zisteniami jednoznačne preukázal, že pozemky zapísané na LV č. 3119 kat. územia Č. boli už v čase predaja stavebnými pozemkami. K tomuto záveru dospel predovšetkým na základe územného plánu Obce Č. z roku 2004, ktorý bol schválený uznesením obecného zastupiteľstva č. 4/2004/b zo dňa 28.05.2004. Lokalita Juhovýchod, v ktorej sa pozemok nachádza, je v územnom pláne obce zaznačená vnútri riešeného územia, a tiež vnútri hranice zastavaného územia podľa Starosta obce vo svojom vyjadrení uviedol, že lokalita Juhovýchod je v územnom pláne obce ako územná rezerva pre možnosť riešenia výstavby rodinných domov, ale toto jeho vyjadrenie nezodpovedá samotnému územnému plánu. Žalovaný poukázal na to, že na strane 7 v územnom pláne obce sú popísané zóny bývania a v časti na strane 8 územného plánu v časti priestorové usporiadanie nových lokalít bývania je lokalita Juhovýchod jednoznačne označená ako lokalita na umiestnenie bytových jednotiek. V tabuľkovej časti je uvedené, že maximálny počet bytových jednotiek v danej lokalite má byť 140. Teda z územného plánu obce je jednoznačné, že lokalita Juhovýchod nebola označená ako rezerva, ale bola v územnom pláne riadne schválená ako lokalita na výstavbu rodinných domov. Tomuto záveru zodpovedá aj zistenie správcu dane na krajskom stavebnom úrade zo dňa 19.12.2011, o čom bola spísaná zápisnica. Krajský stavebný úrad pri miestnom zisťovaní potvrdil, že Obec Č. schválila územný plán obce uznesením č. 4/2004/d zo dňa 28.05.2004. V predmetnom územnom pláne obce bola riešená aj lokalita Juhovýchod, ktorá riešila funkčne výstavbu rodinných domov. Predmetná lokalita v územnom pláne obce nebola riešená ako územná rezerva, ale bola riešená v návrhu, t.z. na výstavbu, ktorú schválilo obecné zastupiteľstvo. Z uvedeného vyplýva, že keďže sú jednotlivé pozemky územným plánom obce určené na zastavanie, sú v zmysle stavebného zákona stavebnými pozemkami. Z miestneho zisťovania ďalej vyplynulo, že krajský pozemkový úrad pred schválením územného plánu dňa 02.03.2004 udelil súhlas na budúce možné využitie pozemkov pre nepoľnohospodárske účely. Obvodné pozemkové úrady dali súhlas na vyňatie poľnohospodárskej pôdy na účely výstavby rodinných domov pri jednotlivých parcelách, na základe ktorých boli vydané stavebné povolenia na jednotlivé rozparcelované pozemky.

Žalovaný ďalej uviedol, že ďalšia skutočnosť, ktorá preukazuje, že pozemky zapísané na LV č. 3119 v kat. území Č. boli stavebnými pozemkami v čase predaja, vyplýva zo samotných stavebných povolení, v ktorých sa konštatuje, že vzhľadom na to, že Obec Č. má spracovanú a schválenú územno-plánovaciu dokumentáciu uznesením č. 4/2004/b zo dňa 28.05.2004, stavebný úrad podľa § 39a ods.4 stavebného zákona spojil konanie o umiestnení stavby so stavebným konaním. Týmto vyjadrením obec potvrdila, že lokalita Juhovýchod, v ktorej sa predmetné parcely nachádzajú, bola už v roku 2004 schválená na výstavbu rodinných domov. V neposlednom rade aj zo samotného obsahu kúpnych zmlúv vyplýva, že pozemky zapísané na LV č. 3119 boli už v čase predaja stavebnými pozemkami. V článku IV. Osobitné dojednania bod 6 sa kupujúci zaviazali, že na svojom pozemku zrealizujú výstavbu rodinného domu podľa vlastného výberu projektu a nebude na ňom vykonávať inú činnosť, ktorá je neprípustná v obytnej zóne. Tým, že kupujúci pristúpili na takýto záväzok, je nepochybné, že pozemky v čase predaja boli stavebnými pozemkami určenými na výstavbu rodinných domov. V opačnom prípade, by požadovanie takéhoto záväzku od kupujúceho postrádal akúkoľvek logiku.

Žalovaný ďalej konštatoval, že z ustanovenia § 43h stavebného zákona vyplýva, že obec si môže určiť časť územia na zastavanie alternatívne tromi spôsobmi, a to buď územným plánom obce alebo územným plánom zóny, alebo územným rozhodnutím. Stavebným pozemkom je aj pozemok zastavaný stavbou. V danom prípade Obec Č. schválila územný plán obce, v ktorom označila lokalitu Juhovýchod na funkčnú výstavbu rodinných domov. Náležitosti územného plánu obce upravuje vyhláška Ministerstva životného prostredia č. o územno-plánovacích podkladoch a územno-plánovacej dokumentácie.

Podľa § 12 ods.4 písm.a) tejto vyhlášky riešenie územného plánu obce obsahuje vymedzenie riešeného územia (územie jednej obce alebo viacerých obcí na základe údajov z katastra nehnuteľností) a jeho geografický opis. V zmysle citovanej vyhlášky územný plán obce nemusí obsahovať konkrétne označenie pozemkov aj s parcelnými číslami. Takéto podrobné označenie by mohol obsahovať len územný plán zóny, ktorý však Obec Č. nevypracovala a v stavebných povoleniach sa odvoláva na územný plán obce z 28.05.2004. S poukazom na citovanú právnu úpravu a územný plán obce pozemok vedený na LV č. 3119 nachádzajúci sa v lokalite Juhovýchod kat. územie Č. bol už v čase predaja, t.j. v roku 2007 stavebným pozemkom napriek tomu, že v katastri nehnuteľností bol zapísaný ako orná pôda. Žalobca teda porušil ustanovenie , keď k cene pozemku nevyčíslil daň z pridanej hodnoty.

K žalobným námietkam žalovaný uviedol, že v konaní nebolo sporné, že pozemky zapísané na LV č. 3119 neboli zastavané stavbou, že na pozemky neboli vydané právoplatné územné rozhodnutia, a tiež nebolo sporné, že v čase predaja pozemkov nebol vypracovaný územný plán zóny, pretože obec ho nevypracovala vôbec. Sporné nebolo ani to, že predmetné pozemky sa nachádzajú mimo zastavaného územia. Za nepravdivé žalovaný považuje tvrdenie žalobcu, že územný plán obce dané územie kvalifikuje ako plošnú rezervu bez uvedenia konkrétnych pozemkov. Územný plán obce takúto kvalifikáciu neobsahuje a krajský stavebný úrad potvrdil, že lokalita Juhovýchod bola riešená v návrhu, t.z. na výstavbu, ktorú schválilo obecné zastupiteľstvo.

Pokiaľ sa žalobca odvolával na rozsudok Najvyššieho súdu SR z 24.11.2011 č.k. žalovaný uviedol, že v prípade žalobcu boli skutkové zistenia a dôkazy odlišné ako v prípade, o ktorom rozhodoval Najvyšší súd SR. Správca dane pri vydaní svojho rozhodnutia vychádzal z územného plánu obce schváleného obecným zastupiteľstvom uznesením č. 4/2004/b zo dňa 28.05.2004, podľa ktorého je lokalita Juhovýchod, v ktorej sa nachádzajú pozemky zapísané na LV č. 3119 určená na funkčnú výstavbu rodinných domov. Územný plán zóny, ktorý by územný plán obce konkretizoval, obec nevypracovala ani ku dňu prevodu pozemkov, ani následne. V stavebných povoleniach sa obec odvoláva len na územný plán obce, ktorý sa tak stal základným územno-plánovacím dokumentom na komunálnej úrovni. Aj ďalšie zistenia správcu dane, a to súhlas krajského pozemkového úradu daný pred schválením územného plánu na budúce možné využitie pozemkov pre nepoľnohospodárske účely, obsah kúpnych zmlúv uzavretých medzi žalobcom ako predávajúcim a kupujúcimi, preukazuje že pozemky už v čase prevodu boli stavebnými pozemkami, a preto právny názor Najvyššieho súdu SR vyslovený v spomínanom rozsudku nie je možné aplikovať na daný prípad. Pretože žalobca postupom správcu dane a žalovaného nebol ukrátený na svojich právach, žalovaný považuje žalobu za nedôvodnú.

Súd postupom podľa a nasl. preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného, oboznámil sa s rozhodnutím Daňového úradu Košice, administratívnym spisom vzťahujúcim sa na vec a so súhlasom účastníkov rozhodol bez nariadenia pojednávania podľa rozsudkom, ktorý verejne vyhlásil dňa 24.01.2013.

Žalobca žiadal preskúmať postup a zákonnosť rozhodnutia žalovaného z 24.05.2012 č. 1020503/1/532724-997678/2012/5309, ktorým v odvolacom konaní zmenil dodatočný platobný výmer Daňového úradu Košice zo 06.02.2012 č. /Pav, ktorým podľa § 44 ods.6 písm.b) bod 1 zákona o správe daní a poplatkov vyrubil žalobcovi rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie apríl 2007 v sume 12.548,76 eur tak, že vyrubený rozdiel dane znížil na sumu 10.545,42 eur. Podkladom pre vydanie dodatočného platobného výmeru bol protokol o výsledku zistenia daňovej kontroly na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobia január - december 2007 z 15.12.2011 č.j. /TOM, ktorú vykonal u žalobcu Daňový úrad Košice I. Pri daňovej kontrole správca dane zistil, že žalobca v zdaňovacom období apríl 2007 uzavrel tri kúpne zmluvy, ktorých predmetom boli pozemky vedené na LV č. 3119 v kat. území Č. parc.č. 1214/55, 1214/49 a 1214/46. Všetky tri parcely boli v čase uzavretia kúpnych zmlúv vedené v katastri nehnuteľností ako orná pôda, a preto žalobca v domnení, že sa na tento predaj vzťahuje oslobodenie od dane podľa , pri kúpnej cene neuplatnil daň z pridanej hodnoty. Pretože z obsahu kúpnych zmlúv bolo zrejmé, že išlo o odpredaj pozemkov za účelom výstavby rodinných domov, pričom žalobca predával pozemky s technickou vybavenosťou na hraniciach pozemkov a predmetné pozemky boli odpredávané bez DPH, správca dane požiadal žalobcu o vyjadrenie k tejto skutočnosti. Konateľ žalobcu do zápisnice správcovi dane uviedol, že pozemky kúpil od reštituentov bez DPH, projekčne sa rozčlenili na chodníky a komunikácie, ktorých sa mala realizovať technická vybavenosť a o tieto žalobca daroval Obci Č.. Pozemky, ktoré ostali v držbe žalobcu, sa predávali bez technickej vybavenosti, prípojky sa nachádzajú 1

- 2 metre od jednotlivých pozemkov, t.j. v ceste. Kupujúci boli upozornení, že jednotlivé prípojky si musia realizovať na svoje náklady, riadiť sa predpismi jednotlivých majiteľov sietí a pozemky pod budúcou zástavbou musia sami požiadať o vyňatie z pôdneho fondu.

Správca dane v priebehu daňovej kontroly zistil, že Obecné zastupiteľstvo Obce Č. dňa 28.05.2004 schválilo územný plán Obce Č. uznesením č. 4/2004/b. Z územného plánu zistil, že preverované pozemky nachádzajúce sa v lokalite Juhovýchod sú v územnom pláne obce zaznačené vnútri riešeného územia, a tiež vnútri hranice zastavaného územia podľa Starosta Obce Č. sa správcovi dane vyjadril, že lokalita Juhovýchod je v územnom pláne obce ako územná rezerva pre možnosť riešenia výstavby rodinných domov. Správca dane ďalej v priebehu daňovej kontroly zistil, že vlastníkom pozemkov, ktoré boli predmetom preverovaných kúpnych zmlúv, boli vydané v spojenom územnom a stavebnom konaní stavebné povolenia na výstavbu rodinných domov.

Správca dane vykonal miestne zisťovanie na krajskom stavebnom úrade, zápisnicu o miestnom zisťovaní č. /TOM sa konštatuje, že územný plán obce bol schválený uznesením miestneho zastupiteľstva č. 4/2004 zo dňa 28.05.2004 a v tomto územnom pláne bola zahrnutá aj lokalita Juhovýchod, ktorá riešila funkčne výstavbu rodinných domov. Táto lokalita nebola riešená ako územná rezerva, ale bola navrhovaná na zástavbu rodinných domov. Krajský pozemkový úrad pred schválením územného plánu udelil súhlas na budúce možné využitie pozemkov pre nepoľnohospodárske účely, a to rozhodnutím zo dňa 02.03.2004. Obvodné pozemkové úrady vydali súhlas na vyňatie poľnohospodárskej pôdy na účel výstavby rodinných domov pri jednotlivých parcelách, na ktorých boli vydané stavebné povolenia na jednotlivé rozparcelované pozemky. Správca dane z týchto zistení dospel k záveru, že pozemok, ktorý je v katastri nehnuteľností vedený ako orná pôda, ale je územným plánom obce, resp. zóny určenej na zastavanie, je podľa stavebného zákona stavebným pozemkom a je preto stavebným pozemkom aj pre účely .

Podľa prvá, druhá a tretia veta daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru. Dňom dodania tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník. Pri prevode alebo prechode nehnuteľnosti je v dňom dodania deň odovzdania nehnuteľnosti do užívania, ak je tento deň skorší ako deň zápisu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností.

Podľa prvá veta oslobodené od dane je dodanie pozemku okrem dodania stavebného pozemku.

Podľa § 43h ods.1 stavebného zákona stavebným pozemkom sa rozumie časť územia určená územným plánom obce, alebo územným plánom zóny, alebo územným rozhodnutím na zastavanie a pozemok zastavaný stavbou.

Podľa § 43h ods.2 stavebného zákona nezastavaný pozemok, ktorý je súčasťou poľnohospodárskeho pôdneho fondu alebo lesného pôdneho fondu, možno v územnom pláne obce alebo v územnom pláne zóny určiť za stavebný pozemok, ak sú splnené podmienky na jeho trvalé vyňatie z poľnohospodárskeho pôdneho fondu, alebo z lesného pôdneho fondu, alebo ak je v zastavanom území.

Podľa vyhlášky č. o územno-plánovacích podkladoch a územno-plánovacej dokumentácie dokumentácia územného plánu obce sa člení na textovú časť a grafickú časť; obsahuje smernú časť a záväznú časť.

Záväzná časť obsahuje návrh regulatívov územného rozvoja a s presne formulovanými zásadami priestorového usporiadania a funkčného využívania územia vyjadrených vo forme regulatívov obsahujúcich záväzné pravidlá, ktoré stanovujú opatrenia v území, podmienky využitia územia a umiestnenia stavieb (§ 12 ods.6 prvá veta citovanej vyhlášky).

Podľa o ochrane poľnohospodárskeho pôdneho fondu v znení neskorších predpisov možné využitie poľnohospodárskej pôdy na nepoľnohospodárske účely sa posudzuje spravidla pri návrhoch územno-plánovacej dokumentácie, územno-plánovacích podkladov a pri návrhoch projektov pozemkových úprav.

Dokumenty uvedené v odseku 2 musia byť pred schválením podľa osobitných predpisov odsúhlasené orgánom ochrany poľnohospodárskeho pôdneho fondu. Súhlas sa vydáva podľa zásad uvedených v odseku 1 a môžu v ňom byť určené podmienky na jej zabezpečenie. Pre vydanie súhlasu a určení podmienok je rozhodujúci celkový konečný rozsah zamýšľaného odňatia poľnohospodárskej pôdy z poľnohospodárskeho pôdneho fondu ( v znení neskorších predpisov).

Medzi účastníkmi je sporné, či pozemky, ktoré boli predmetom prevodu na základe kúpnych zmlúv uzavretých medzi žalobcom ako predávajúcim a kupujúcimi v zdaňovacom období apríl 2007 boli stavebnými pozemkami, a preto podliehali dani z pridanej hodnoty a žalobca bol povinný z kúpnej ceny túto daň odviesť, alebo sa na ne vzťahuje oslobodenie od dane podľa .

sa v ustanovení v súvislosti s definíciou stavebného pozemku odvoláva v poznámke č. 19 na ustanovenie stavebného zákona. Z tohto ustanovenia vyplýva, že stavebným pozemkom je okrem iného aj časť územia určená územným plánom obce na zastavanie. Nezastavaný pozemok, ktorý je súčasťou poľnohospodárskeho pôdneho fondu alebo lesného pôdneho fondu, možno v územnom pláne obce alebo v územnom pláne zóny určiť za stavebný pozemok, ak sú splnené podmienky na jeho trvalé vyňatie z poľnohospodárskeho pôdneho fondu alebo z lesného pôdneho fondu, alebo ak je v zastavanom území.

Je nepochybné, že pozemky parc.č. 1214/55, 1214/49 a č. 1214/46 vedené na LV č. 3119 kat. územia Č. sa nachádzajú v lokalite Juhovýchod územného plánu Obce Č., ktorý bol schválený uznesením obecného zastupiteľstva č. 4/2004/b z 28.05.2004. V záväznej časti územného plánu sa v bode 1.3. uvádza okrem iných plochy v lokalite Juhovýchod zabezpečiť na funkciu bývania. V bode 7.1. záväznej časti územného plánu je vymedzené zastavané územie obce v zmysle rozšírené o nové lokality bývania v rodinných domoch v južnej, západnej a východnej časti obce. V tabuľkovej časti priestorového usporiadania nových lokalít bývania sa pre lokalitu Juhovýchod v územnom pláne počíta so 140 bytovými jednotkami.

Z ustanovenia § 43h ods.2 stavebného zákona vyplýva, že nezastavaný pozemok, ktorý je súčasťou poľnohospodárskeho pôdneho fondu, možno v územnom pláne obce určiť zastavaný pozemok, ak sú splnené podmienky na jeho trvalé vyňatie z poľnohospodárskeho pôdneho fondu alebo ak je v zastavanom území. Bolo preukázané, že pred schválením územného plánu Obce Č. Krajský pozemkový úrad v Košiciach dňa 02.03.2004 pod č. 2004/00005 udelil podľa súhlas na budúce možné použitie poľnohospodárskej pôdy pre nepoľnohospodárske účely v rozsahu návrhu územného plánu Obce Č. spolu vo výmere 75-47-00h, z toho 65-76-00h mimo zastavaného územia a 07-71-00h v zastavanom území, celkovo vrátane nepoľnohospodárskej pôdy 97-03-00h v kat. území Č. v okrese W. - C. s navrhovaným obdobím platnosti územného plánu obce do roku 2015 podľa tabuľkových prehľadov, ktoré sú súčasťou udeleného súhlasu.

Vzhľadom na to, že stavebný zákon v ustanovení § 43h ods.1 obsahuje alternatívne štyri definície stavebného pozemku, stavebným pozemkom je preto časť územia, ktoré je určené na zastavanie územným plánom. V prípade, že nezastavaný pozemok je súčasťou poľnohospodárskeho pôdneho fondu, pred schválením územného plánu je potrebné, aby príslušný špeciálny orgán štátnej správy súhlasil s využitím takého pozemku na nepoľnohospodárske účely. Pretože v preskúmavanom prípade tieto podmienky splnené boli, nie je možné považovať žalobné námietky žalobcu, že predmetné pozemky v čase predaja neboli zastavané stavbou, že nebolo na ne vydané právoplatné územné rozhodnutie na jeho zastavanie, v relevantnom čase nebol vypracovaný a ani schválený územný plán zóny, ktorý by predmetné pozemky riešil a že tieto pozemky sa nachádzajú mimo zastavaného územia, za dôvodné. Ako to vyplýva z ustanovenia § 43h ods.1 a 2 stavebného zákona stavebným pozemkom je časť územia určená na zastavanie územným plánom obce, a preto nemusí spĺňať aj ďalšie znaky charakterizujúce stavebný pozemok alternatívnym spôsobom.

Žalobná námietka žalobcu, že územný plán Obce Č. územie Juhovýchod kvalifikuje ako plošnú rezervu bez uvedenia konkrétnych pozemkov, ktoré sa opiera o vyjadrenie starostu Obce Č., súd taktiež nepovažuje za opodstatnenú, pretože záväzná časť územného plánu obce upravuje funkčné využitie územia Juhovýchod na bývanie. Ani textová časť územného plánu obce neobsahuje údaj o tom, že lokalita Juhovýchod je považovaná za územnú rezervu pre možnosť riešenia výstavby rodinných domov. Za takúto rezervu územný plán považuje lokalitu Sever. Aj v kúpnych zmluvách, ktoré žalobca uzatváral s kupujúcimi, sa nadobúdatelia pozemkov zaväzovali, že na nich budú stavať rodinné domy, čo sa aj realizovalo následne vydanými stavebnými povoleniami. Súd preto považuje záver žalovaného, že ak sú predmetné pozemky určené územným plánom obce na zastavanie, sú v zmysle stavebného zákona stavebným pozemkom, sú stavebným pozemkom aj pre účely , za správny. Súd zistil, že správca dane, ako aj žalovaný postupoval v súlade s ustanovením zákona o správe daní a poplatkov, pretože bral do úvahy vždy skutočný obsah právneho úkonu, eventuálne inej skutočnosti, ktorá je rozhodujúca pre určenie alebo vybratie dane. Správca dane zabezpečil dôkazy v spolupráci s inými správnymi orgánmi a tieto dôkazy vyhodnotil každý samostatne a potom všetky dôkazy vo vzájomnej súvislosti. Záver správcu dane, ako aj žalovaného že žalobca porušil ustanovenie , súd považuje na základe zistení v daňovom konaní za správny a súladný so zákonom.

Pokiaľ žalobca v žalobe poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR č.k. zo dňa 24.11.2011 s tým, že riešil skutkovo aj právne obdobný prípad, súd uvádza, že v preskúmavanom prípade nie je možné sa opierať o právny názor Najvyššieho súdu SR, ktorý vyslovil v spomínanom rozsudku, pretože v ňom riešil skutkovo iný prípad, v ktorom správca dane rozhodol o tom, že ide o stavebný pozemok iba na základe informácie Magistrátu hlavného mesta SR Bratislava. Preto právny názor Najvyššieho súdu SR vyslovený v spomínanom rozsudku nie je relevantný pre túto preskúmavanú vec.

Keďže žalovaný rozhodol v súlade so zákonom, a v rámci ktorého sa súd podľa žalobu žalobcu zamietol.

Pretože žalobca nebol v konaní úspešný, súd mu nepriznal právo na náhradu trov konania. Rozhodol v zmysle ustanovenia

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd SR v Bratislave prostredníctvom Krajského súdu v Košiciach, a to písomne v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.