Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 1 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (9)Rozhodnutie_7S-101-2012.pdf
PDF · 86.89 KB
Case nature
Area
Subarea
7S/101/2012
Rozhodnutie
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Judity Jurákovej a členov JUDr. Jozefa Kuruca a JUDr. Evy Baranovej, v právnej veci žalobcu: HaRT spol. s.r.o., IČO 31 648 568, Hrnčiarska 12, Košice, zastúpeného JUDr. Jozefom Vaškom, advokátom, Szakkayho 1, Košice, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná 63, Banská Bystrica, o preskúmanie rozhodnutia žalovaného č. 1020503/1/532724-997685/2012/5309 zo dňa 24.5.2012, č. 1020503/1/532739-997752/2012/5942 zo dňa 25.5.2012 a č. 1020503/1/532150-993422/2012/4897 zo dňa 23.5.2012, takto
rozhodol:
Žalobu z a m i e t a.
Žalobcovi sa nepriznáva právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Napadnutým rozhodnutím č. 1020503/1/532724-997685/2012/5309 zo dňa 24.5.2012 /ďalej len „Rl“/ žalovaný podľa § 48 ods. 5 zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov /ďalej len „zákon o správe daní“/, v nadväznosti na § 165 ods. 2 zákona č. 563/2009 o správe daní /daňový poriadok/ a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov /ďalej len „daňový poriadok“/, zmenil rozhodnutie / dodatočný platobný výmer/ Daňového úradu Košice č.9800304/1350/2012/Pav zo dňa 6.2.2012, vo výroku, ktorým bol žalobcovi vyrubený rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie jún 2007 v sume 10 609,70 EUR a na základe podaného odvolania bol takto vyrubený rozdiel dane znížený na sumu 8 915,70 EUR, podľa § 44 ods. 6 písm. b/ bod 1 zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení nesk. predpisov.
Napadnutým rozhodnutím č. 1020503/1/532739-997752/2012/5924 zo dňa 25.5.2012 /ďalej len „R2“/ z tých istých dôvodov, ako je uvedené v predchádzajúcom odseku, žalovaný zmenil výrok prvostupňového správneho rozhodnutia - Daňového úradu Košice č. 9800304/1/1359/2012 zo dňa 6.2.2012 a znížil vyrubený rozdiel dane za zdaňovacie obdobie marec 2008 zo sumy 18 381,29 EUR na sumu 15 446,47 EUR.
Napadnutým rozhodnutím č. 1020503/1/532150-993422/2012/4897 zo dňa 23.5.2012 /ďalej len „R3“/ žalovaný z rovnakých právnych dôvodov ako je vyššie uvedené, zmenil výrok rozhodnutia Daňového úradu Košice č. 9800304/1/1371/2012 zo dňa 6.2.2012 tak, že vyrubený rozdiel dane za zdaňovacie obdobie marec 2009 znížil zo sumy 7 602,10 EUR na sumu 6.388,15 EUR.
V dôvodoch rozhodnutia R1 žalovaný uviedol, že u žalobcu vykonal daňovú kontrolu za obdobie celého roka 2007, záverečné prerokovanie protokolu sa uskutočnilo dňa 30.1.2012, dodatok č. 1 k nemu vyhotovený dňa 18.1.2012, č. protokolu 695/321/116732/2011/Tom, za celý rok 2008, záverečné prerokovanie protokolu dňa 30.1.2012 č. protokolu: 695/321/116733/2011/TOM a jeho dodatku č. 1 zo
dňa 18.1.2012, za celý rok 2009, záverečné prerokovanie protokolu sa uskutočnilo dňa 30.1.2012, č. protokolu: 695/321/116734/2011/TOM a jeho dodatku č. 1 zo dňa 18.1.2012, pri ktorom žalobca trval na zrušení vyrubeného rozdielu dane z tejto daňovej kontroly. Dôvodom pre vydanie dodatočného platobného výmeru bola skutočnosť, že daňový subjekt predal pozemky v k.ú. Č. na základe kúpnych zmlúv uzavretých medzi HaRT, s.r.o. /predávajúci/ a kupujúcimi: B.. G. L., bytom I., Q.Á. XXXX/X a manželkou B. L., R. D. XXXX/X, D. zo dňa 16.5.2007, ďalej B..U. L., Š.Ú. XXXX/X, T. zo dňa 16.5.2007, M. L., R. T. XXX/XX, E. a B. G., R. H. V. XX, D. A.-G., B. zo dňa 31.5.2007, ďalej v zdaňovacom období za III/2008, IV/ 2009 boli obdobné kúpne zmluvy uzavreté s rôznymi subjektami zo dňa 18.2.2008, 21.2.2008 a 4x zo dňa 11.2.2009.
V predmetných kúpnych zmluvách parcely špecifikované na LV č. XXXX v katastrálnom území Č. vedené ako orná pôda, boli odpredané bez DPH /1 m2 za 750,- Sk/.
Správca dane zistil, že na hraniciach predávaných pozemkov bola technická vybavenosť: voda, kanalizácia, plyn, elektrina, v zmluvách sa kupujúci zaviazali, že na pozemkoch zrealizujú výstavbu rodinného domu podľa vlastného výberu projektu a nebudú vykonávať inú činnosť, ktorá je neprípustná v obytnej zóne. Konateľ spoločnosti HaRT s.r.o. uviedol, že úhrady za pozemky väčšinou išli na účet sprostredkovateľa Kapitál profi s.r.o., po zápise do katastra. Daňový subjekt pozemky kúpil bez DPH, projekčne sa rozčlenili na chodníky a komunikácie, v ktorých mala byť realizovaná technická vybavenosť aj s upozornením pre kupujúcich, že prípojky si musia realizovať na vlastné náklady, ako aj požiadať príslušné úrady o vyňatie týchto pozemkov z pôdneho fondu. Pozemky, na ktorých sa mala realizovať technická vybavenosť firma HaRT s.r.o. darovala Obci Č. bezodplatne.
Zaradenie pozemkov v k.ú. Obce Č. bolo predmetom miestneho zisťovania, čo potvrdzuje zápisnica č. 695/321/117042/TOM Obec Č. schválila územný plán obce, v lokalite Juhovýchod bola plánovaná výstavba rodinných domov, predmetná lokalita bola schválená v územnom pláne obce uznesením č. 4/20004/b zo dňa 28.5.2004. V tejto súvislosti poukázal na ust. § 43h ods. 1, 2 zákona č. 50/1976 Zb. /ďalej len stavebný zákon/. Krajský pozemkový úrad pred schválením územného plánu udelil súhlas na budúce možné využitie pre nepoľnohospodárske účely zo dňa 2.3.2004, vrátane obvodného pozemkového úradu.
Z vyššie uvedených skutočností správca dane vyvodil záver, že aj pozemky, ktoré sú v katastri nehnuteľností vedené ako orná pôda, ale sú územným plánom obce určené na zastavanie, sú podľa stavebného zákona stavebnými pozemkami, a teda sú stavebnými pozemkami aj pre účely zákona č. 222/2004 Z.z. /ďalej zákon o DPH/. Predaj predmetných pozemkov bez DPH je porušením ust. § 19 ods. 1 zákona o DPH, citujúc aj zákonné ustanovenie § 38 ods. 1, 2 zákona o DPH, povinnosť odviesť DPH bola stanovená v sume v sume 319.628,- Sk.
Správca dane sa zaoberal so všetkými odvolacími dôvodmi žalobcu :
- stanoviskom Krajského stavebného úradu v Košiciach,
- rozsudkom NS SR č. 5Sžf/47/2011,
- územným plánom obce, ktorý predovšetkým tvorí urbanistickú koncepciu rozvoja územia obce, funkčné využitie jednotlivých plôch a i., v dôsledku čoho neuznal odvolaciu námietku, týkajúcu sa absencie parcelných čísiel predávaných pozemkov, riešených v územnom pláne obce ako plošná rezerva.
Nakoniec odvolací orgán postupom podľa ust. § 22 ods. 1 zákona o DPH odstránil chybu konania, týkajúcu sa nesprávne vyrubenej výšky dane a zmenil výšku dane, ktorú správca vypočítal z ceny uvedenej v kúpnych zmluvách zo sumy 10 609,70 EUR na sumu 8 915,70 EUR.
Druhé a tretie napadnuté rozhodnutie žalovaného /R2 a R3/, má tie isté skutkové a právne dôvody ako rozhodnutie R1, týka sa iba iného zdaňovacieho obdobia - marec 2008 a marec 2009, iní sú iba účastníci na strane kupujúcich, povinnosť odviesť DPH bola stanovená vo výške 19 % z ceny predmetu predaja, čo je suma 553.755,- Sk /R2/ a 7.601,89EUR /R3/. Výroky týchto rozhodnutí boli tiež zmenené postupom podľa ust. § 22 ods. 1 zákona o DPH, rozdiel dane vyčíslený správcom dane sa znížil o 2 934,82 EUR, zo sumy 18 381,29 EUR na sumu 15 446,47 EUR /R2/ a v treťom prípade zo sumy 7 602,10 EUR na sumu 6 388,15 EUR /o 1 213,95 EUR/.
Žalobca proti vyššie uvedeným rozhodnutiam žalovaného podal žaloby v zákonnej lehote na tunajší súd. Žalobné dôvody sú vo všetkých prípadoch rovnaké, medzi ktoré patrili najmä tieto:
- parcely uvedené v kúpno - predajných zmluvách zo dňa 16.5.2007 a 31.5.2007 zapísané na LV č. XXXX, k.ú. Č. sú oslobodené od dane, pretože v čase ich predaja a v čase vzniku daňovej povinnosti boli ornou pôdou a nie stavebnými pozemkami,
- územný plán obce riešil iba lokalitu Juhovýchod bez presných parcelných čísiel s tým, že táto lokalita je vedená ako plošná rezerva na rodinné domy,
- tvrdil, že stavebným pozemkom môžu byť iba pozemky s konkrétnym parcelným číslom, zapracované už v územno-plánovacej dokumentácii obce,
- predmetné pozemky sa nachádzajú mimo zastavaného územia obce,
- nešlo o pozemky zastavané stavbou,
- nebolo vydané právoplatné územné rozhodnutie na jeho zastavanie,
- v relevantnom čase nebol vypracovaný a teda ani schválený územný plán zóny, ktorý by riešil predmetné pozemky /LV č. XXXX, k.ú. Č./,
- územný plán obce Č.K. dané územie kvalifikuje ako plošnú rezervu bez uvedenia konkrétnych pozemkov.
Navrhol napadnuté rozhodnutia zrušiť.
K predmetným žalobám podal vyjadrenie žalovaný podaním zo dňa 29.10.2012. Zotrval na dôvodoch, ktoré boli obsahom napadnutých rozhodnutí,, pričom sa odvolal aj na vyhl.č. 55/2001 Z.z. o územnoplánovacích podkladoch a územnoplánovacej dokumentácii.
Podľa § 12 ods. 4 písm. a/ cit. vyhlášky, riešenie územného plánu obce obsahuje vymedzenie riešeného územia /územie jednej obce alebo viacerých obcí na základe údajov z katastra nehnuteľností/ a jeho geografický opis. Územný plán obce Č. vymedzené územie popisuje aj s jeho geografickým opisom. V zmysle citovanej vyhlášky územný plán obce nemusí obsahovať konkrétne označenie pozemkov aj s parcelnými číslami. Takéto podrobné označenie by mohol obsahovať len územný plán zóny, ktorý sa odvíja od územného plánu obce a podrobnejšie ho rozpracováva. Obec Č. územný plán zóny nevypracovala a v stavebnom povolení sa odvoláva na územný plán obce zo dňa 28.5.2004.
Súd preskúmal napadnuté rozhodnutia žalovaného, v intenciách ust. § 247 a nasl. O.s.p., spojil žaloby žalobcu na spoločné konanie uznesením zo dňa 12.10.2012, pod č.k.7S/101/2012-12 a dospel k záveru, že nebol daný dôvod na zrušenie dotknutých rozhodnutí žalovaného.
K prvej žalobnej námietke, že predávané parcely boli v čase predaja a vzniku daňovej povinnosti, ornou pôdou, je potrebné uviesť, že údaje v katastrálnom operáte, napr. o druhoch pozemkoch majú len evidenčný charakter a nemusia byť tieto údaje totožné s aktuálnym stavom, napr. pre účely stavebného a iného zákona.
Z administratívneho spisu vyplýva, že Obec Č. už v roku 2004 mala vypracovaný územný plán obce, v ktorom lokalita Juhovýchod bola určená pre výstavbu rodinných domov. Územný plán Obce Č. / jeho záväzná časť/ bola schválená dňa 28.5.2004, uznesením obecného zastupiteľstva č.4/2004/b, teda takmer 3 roky pred predajom sporných nehnuteľností. V lokalite Juhovýchod má byť postavených maximálne 140 bytových jednotiek.
Podľa ust. § 43h ods. 1 stavebného zákona, stavebným pozemkom sa rozumie časť územia určená územným plánom obce alebo územným plánom zóny, alebo územným rozhodnutím na zastavanie a pozemok zastavaný stavbou.
Z vyššie uvedeného zákonného ustanovenia vyplýva, že nebolo potrebné vydávať osobitné územné rozhodnutie, pretože časť územia určená územným plánom obce je charakterizovaná ako stavebný pozemok a v žiadnom zákone nie je stanovená podmienka, aby tieto pozemky boli označované konkrétnym parcelným číslom. Tým sú zodpovedané všetky žalobné námietky žalobcu, na ktoré sa v žalobe odvolával žalobca. Fakt, že pozemky pri riešení v územnom pláne obce ešte neboli rozparcelované, neznamená, že daná lokalita nebola Územným plánom obce z roku 2004 určená na zastavanie.
Nepravdivé sa ukázalo aj tvrdenie, že lokalita Juhovýchod bola v územnom pláne obce určená ako územná /plošná/ rezerva, pre možnosť riešenia výstavby rodinných domov.
Krajský stavebný úrad v Košiciach dňa 1.3.2004 udelil súhlas na budúce možné použitie poľnohospodárskej pôdy pre poľnohospodárske účely v rozsahu ÚPN Obce Č., spolu vo výmere 75-47-00 ha, z toho 67-76-00 ha mimo zastavaného územia a 07-71-00 ha v zastavanom území, celkovo vrátane nepoľnohospodárskej pôdy 97-03-00 v k.ú. Č. v okrese Košice-okolie, s navrhovaným obdobím platnosti ÚPN -0 do roku 2015, z ktorého tiež vyplýva, že prevažná časť PPF bola určená pre výstavbu rodinných domov.
Nie je možné žalobné námietky žalobcu, z hľadiska kvalifikácie druhu pozemku v čase jeho predaja kvalifikovať ako ornú pôdu, pretože tieto pozemky, v čase predaja v rokoch 2007, 2008 a 2009 boli stavebnými pozemkami.
Súd si na pojednávací deň - 23.1.2013 zadovážil originál mapy potvrdzujúci hranice zastavaného územia podľa zákona č. 237/2000 Z.z., /fotokópia uložená v súdnom spise/, z ktorej vyplýva, že lokalita Juhovýchod k.ú. Č. bola v roku 2004 určená na výstavbu rodinných domov, nie je pritom rozhodujúce, aký názov uvádza legenda. Žalobca pritom nadobudol tieto pozemky v roku 2002 a s odpredajom sa začalo až potom, čo boli riešené v územnom pláne obce v rokoch 2006 až 2009. Ani námietka žalobcu, že tieto pozemky boli v extraviláne obce, nemá vplyv pre účely zákona o DPH.
Podľa ust. § 38 ods. 1 zákona o DPH, oslobodené od dane je dodanie stavby alebo jej časti vrátane dodania stavebného pozemku, /19/ na ktorom stavba stojí, ak je dodanie uskutočnené po piatich rokoch od prvej kolaudácie stavby alebo jej časti, na základe ktorej bolo povolené užívanie stavby alebo jej časti alebo po piatich rokoch odo dňa začatia prvého užívania stavby alebo jej časti; platiteľ sa môže rozhodnúť, že dodanie uvedenej nehnuteľnosti nebude oslobodené od dane. Byty a nebytové priestory sa na účely oslobodenia od dane podľa prvej vety považujú za časť stavby.
Podľa § 38 ods. 2 prvá veta cit zákona o DPH, oslobodené od dane je dodanie pozemku okrem dodania stavebného pozemku.
Nie je možné vytýkať správcovi dane to, že z hľadiska vyššie uvedených zákonných ustanovení, predaj pozemkov v Obci Č.K. uskutočnených v rokoch 2007, 2008 a 2009, pre účely DPH charakterizoval ako stavebné pozemky, v dôsledku čoho zistil, že v danom prípade daňový subjekt porušil ust. § 19 ods. 1 zákona o DPH, keďže predmetné pozemky neboli oslobodené od dane.
Podľa ust. § 19 ods. 1 zákona o DPH, účinnom ku dňu predaja týchto pozemkov, daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru. Dňom dodania tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník. Pri prevode alebo prechode nehnuteľnosti je dňom dodania deň odovzdania nehnuteľnosti do užívania, ak je tento deň skorší ako deň zápisu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností. Pri dodaní stavby na základe zmluvy o dielo alebo inej obdobnej zmluvy je dňom dodania deň odovzdania stavby.
Pre úplnosť je potrebné uviesť, že žalobcom uvádzané rozhodnutie NS SR č. 5 Sžf 47/2011 neriešilo otázku obdobnú, teda či predávané pozemky patrili medzi ornú pôdu alebo stavebné pozemky na základe ÚPN, pretože v prípade tohto rozsudku pre účely využitia sporných pozemkov ešte nebola spracovaná územnoplánovacia dokumentácia zóny, ktorá by stanovovala zastavovacie podmienky na konkrétnych parcelách. V konkrétnom prípade Obce Č., už existoval územný plán obce na zastavanie pozemkov v lokalite Juhovýchod pre účel - výstavba 140 rodinných domov.
Vzhľadom na vyššie uvedené, súd dospel k záveru, že žalobca nebol ukrátený na svojich právach rozhodnutím a postupom správneho orgánu, v medziach žalobou napadnutých rozhodnutí, preto žalobu zamietol.
Podľa ust. § 250j ds. 1 O.s.p., ak súd po preskúmaní rozhodnutia a postupu správneho orgánu v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe /ďalej len „v medziach žaloby“/ dospel k záveru, že rozhodnutie a postup správneho orgánu v medziach žaloby sú v súlade so zákonom, vysloví rozsudkom, že sa žaloba zamieta.
O náhrade trov konania bolo rozhodnuté v súlade s ust. § 250k ods. 1 prvá veta O.s.p., neúspešnému účastníkovi nepriznal právo na náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd SR v Bratislave prostredníctvom Krajského súdu v Košiciach, a to písomne v dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods.3 O.s.p.) uviesť proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1 O.s.p., konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a rozhodnutie prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.