Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5ECdo/88/2013

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v exekučnej veci oprávnenej P., so sídlom v B.,

IČO: X., zastúpenej advokátskou kanceláriou F., so sídlom v B., IČO: X., proti povinnému

R., bývajúcemu v P., o vymoženie 46,90 € s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde

Partizánske pod sp. zn. , o odvolaní a dovolaní oprávnenej proti uzneseniu

Krajského súdu v Trenčíne z 20. februára 2013 sp. zn. , takto

rozhodol:

Konanie o odvolaní z a s t a v u j e.

Návrh na prerušenie dovolacieho konania z a m i e t a.

Dovolanie o d m i e t a.

Povinnému náhradu trov odvolacieho a dovolacieho konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e

Súdny exekútor požiadal o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie (§ 44 zákona

č. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších

zákonov v znení neskorších predpisov – ďalej len „Exekučný poriadok“) na základe

rozhodcovského rozsudku z 11. mája 2009 sp. zn. S. vydaného Stálym rozhodcovským

súdom, ktorý zriadila S. (ďalej len „označený rozhodcovský rozsudok“). Okresný súd

Partizánske uvedenej žiadosti vyhovel a súdneho exekútora poveril vykonaním exekúcie.

2

Okresný súd Partizánske uznesením zo 4. októbra 2012 č.k. -56

exekúciu podľa § 57 ods. 2 Exekučného poriadku v spojení s § 45 ods. 1 a 2 zákona

č. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov zastavil. Súd zmluvu

uzavretú medzi účastníkmi konania (ďalej len „zmluva o úvere“), na základe ktorej sa vymáha

plnenie v exekučnom konaní, považoval za spotrebiteľskú zmluvu a vzťah založený touto

zmluvou za vzťah spotrebiteľský. S poukazom na ustanovenia a nasl.

Zb. a podporne ustanovenia smernice Rady č. 93/13/EHS

z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (ďalej len „smernice

Rady č. 93/13/EHS“) rozhodcovskú doložku nepovažoval za osobitne dojednanú, nakoľko

ju povinný nemohol ovplyvniť, pretože bola inkorporovaná do všeobecných podmienok. Mal

za to, že ak si oprávnený (veriteľ) vynúti od spotrebiteľa prijatie rozhodcovskej doložky

jej včlenením do formulára zmluvy alebo do všeobecných obchodných podmienok,

nadobudne voči spotrebiteľovi neprimeranú výhodu, pretože tým sám môže určiť rozhodcu,

ktorý rozhodne vo veci s konečnou platnosťou. Konštatoval, že rozhodcovská doložka, ktorá

je súčasťou úverovej zmluvy medzi oprávnenou a povinným je neprijateľnou podmienkou

podľa . Z dôvodu absolútnej neplatnosti

rozhodcovskej doložky podľa dospel exekučný súd

k záveru, že rozhodcovský rozsudok vydaný na podklade takejto doložky nie je spôsobilým

exekučným titulom. Zároveň uviedol, že o trovách exekúcie rozhodne samostatným

uznesením.

Na odvolanie oprávnenej Krajský súd v Trenčíne uznesením z 20. februára 2013

sp. zn. napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne potvrdil

podľa a návrh oprávnenej na prerušenie konania zamietol. Stotožnil

sa s názorom súdu prvého stupňa, ktorý predmetnú zmluvu o úvere považoval za

spotrebiteľskú. Poznamenal, že exekučný súd je oprávnený a povinný bez ohľadu na štádium,

v ktorom sa exekučné konanie nachádza, preskúmať materiálnu správnosť rozhodcovského

rozsudku, prípadne exekúciu zastaviť, ak sú na to splnené podmienky. Dospel k záveru,

že súd správne zastavil exekúciu, ak rozhodcovský rozsudok vydal rozhodca, konajúci

na základe rozhodcovskej doložky, ktorej dojednanie je neprimeranou podmienkou. K návrhu

na prerušenie konania podľa odvolací súd uviedol, že v zmysle

§ 36 ods. 5 Exekučného poriadku exekučné konanie nemožno prerušiť. S poukazom

na konštantnú judikatúru Súdneho dvora EÚ (Elisa María Mostaza Claro C-168/05 a Océano

Grupo Editorial C-240/98 až C-244/98) uviedol, že je úlohou vnútroštátneho súdu (aj vo fáze

3

výkonu rozhodnutia) posudzovať nekalosť podmienok v spotrebiteľských zmluvách s tým,

že v prípade ak dospeje k takému záveru, je povinný vyvodiť všetky dôsledky, ktoré

vyplývajú z vnútroštátneho práva s cieľom zabrániť vymožiteľnosti pohľadávky veriteľa voči

spotrebiteľovi. Konštatoval, že neexistencia potreby zahájiť prejudiciálne konanie je plne

v súlade s doktrínou acte éclaire (konanie objasnené alebo konanie už rozsúdené),

ako aj s doktrínou acte clair (konanie jasné alebo konanie zrozumiteľné) na základe

už existujúcej konštantnej judikatúry Súdneho dvora EÚ.

Proti výroku uznesenia odvolacieho súdu o zamietnutí návrhu na prerušenie konania

podala oprávnená odvolanie, ktoré odôvodnila tým, že postupom odvolacieho súdu jej bola

odňatá možnosť konať pred súdom (§ 205 ods. 2 písm. a/), keď súd nerešpektoval jej právo

na rozhodnutie veci na základe správneho a adekvátneho právneho základu, súčasťou ktorého

je aj výklad práva Európskej únie podľa čl. 267 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ďalej

len „ZFEÚ“) v konaní o prejudiciálnej otázke (m.m. ). Mala

za to, že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci

( ), keď súd nesprávne interpretoval a aplikoval ustanovenie

ods. 1 písm. c/ a ZFEÚ v spojení s ustanovením Exekučného

poriadku. Taktiež namietala nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia pre nedostatok

dôvodov. Navrhla napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu v označenom rozsahu zrušiť a vec

mu vrátiť na ďalšie konanie.

Proti tomu istému rozhodnutiu odvolacieho súdu v potvrdzujúcej časti podala

oprávnená dovolanie (č.l. 88). Navrhla, aby dovolací súd napadnuté uznesenie odvolacieho

súdu a uznesenie súdu prvého stupňa zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Taktiež navrhla, aby dovolací súd konanie prerušil podľa

a Súdnemu dvoru EÚ na základe čl. 267 ZFEÚ predložil prejudiciálne otázky, ktoré bližšie

špecifikovala v podanom dovolaní. Svoje dovolanie odôvodnila tým, že súdy: 1. rozhodli

„nad rámec zverenej právomoci“ ( v spojení s

písm. a/ ), lebo nesprávne interpretovali Exekučného poriadku a

ods. 1 a 2 o rozhodcovskom konaní (ďalej len „

Z.z.“), bez oprávnenia preskúmali exekučný titul „metódou ktorá im v rámci zverenej

právomoci neprináleží“, 2. konali vo veci, v ktorej sa už právoplatne rozhodlo (§ 241

ods. 2 písm. a/ v spojení s ), lebo formálna a materiálna vykonateľnosť

už bola právoplatne posúdená tým, že exekučný súd poveril súdneho exekútora vykonaním

exekúcie, 3. rozhodovali napriek tomu, že sa nepodal návrh na začatie konania, hoci bol podľa

zákona potrebný ( ), . oprávnenej odňali možnosť konať (

ods. 2 písm. a/ v spojení s ), a to tým, že s ňou „nekomunikovali

o jej právnych a skutkových návrhoch“, nezohľadnili jej námietky, konali bez nariadenia

pojednávania a dokazovania a nerešpektovali jej právo na to, aby jej právna vec bola

„vnútroštátnym súdom rozhodovaná na základe správneho a adekvátneho právneho základu,

súčasťou ktorého je po vstupe Slovenskej republiky do EÚ aj výklad práva EÚ podľa čl. 267

ZFEÚ. Ďalej uviedla, že konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci ( ), keď súd nedostatočne zistil skutkový stav,

pretože nevykonal náležite dokazovanie a rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza

z nesprávneho právneho posúdenia veci ( ).

Povinný sa k odvolaniu a dovolaniu oprávnenej nevyjadril.

I. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“) najskôr skúmal,

či sú dané procesné predpoklady, za splnenia ktorých môže konať o odvolaní oprávnenej.

Oprávnená v procesnom postavení, v ktorom sa nachádza v preskúmavanej veci, bola

už účastníčkou konania vo viacerých iných, skutkovo a právne obdobných konaniach pred

Najvyšším súdom Slovenskej republiky, v ktorých tak, ako aj v tomto prípade, podala

odvolanie proti rozhodnutiu odvolacieho súdu. Konanie o týchto jej odvolaniach bolo

zastavené s odôvodnením, že odvolaním možno napadnúť len rozhodnutie súdu prvého stupňa

a Najvyšší súd Slovenskej republiky na rozhodnutie o odvolaní smerujúcom proti rozhodnutiu

odvolacieho súdu nie je funkčne príslušný ( a a a ).

Porovnaj napríklad rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 8. januára 2014

sp. zn. , z 20. januára 2014 sp. zn. , z 11. septembra 2013 sp. zn.

, z 21. januára 2014 sp. zn. , z 3. októbra 2013 sp. zn.

, z 12. decembra 2013 sp. zn. . Dovolací súd sa stotožňuje

s právnymi závermi vyjadrenými v týchto rozhodnutiach a v podrobnostiach na ne odkazuje.

II. Najvyšší súd ako súd dovolací ( ) po zistení, že dovolanie proti

uzneseniu odvolacieho súdu podala včas oprávnená zastúpená v súlade s § 241 ods. 1 veta

druhá , skúmal najskôr, či je dôvodný jej návrh na prerušenie dovolacieho konania

podľa

K totožnému návrhu oprávnenej na prerušenie dovolacieho konania sa už najvyšší súd

vyjadril vo viacerých iných skutkovo a právne obdobných právnych veciach, v ktorých

tá istá oprávnená vystupovala v procesnom postavení dovolateľky (viď rozhodnutia

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 8. januára 2014 sp. zn. ,

z 20. januára 2014 sp. zn. , z 11.septembra 2013 sp. zn. ,

z 21. januára 2014 sp. zn. , z 3. júla 2013 sp. zn. ,

z 25. novembra 2013 sp. zn. , z 3. októbra 2013 sp. zn. ,

z 12. decembra 2013 sp. zn. , z 25. novembra 2013 sp. zn. ).

Dovolací súd na ne v podrobnostiach odkazuje s tým, že s právnymi závermi v nich

vyjadrenými sa stotožňuje aj v preskúmavanej veci. Súdny dvor EÚ má právomoc vydať

rozhodnutie o prejudiciálnych otázkach, ktoré sa týkajú: a/ výkladu zmlúv; b/ platnosti

a výkladu aktov inštitúcii, orgánov alebo úradov alebo agentúr Európskej únie. Pokiaľ

ale procesný postup súdov vo veci, v ktorej sa navrhuje prerušenie konania podľa § 109

ods. 1 písm. c/ , má podklad v aplikácii vnútroštátneho práva, nie je žiadny dôvod pre

prerušenie konania.

V danom prípade sa síce v dovolaním napadnutých rozhodnutiach spomína

aj Smernica Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských

zmluvách, z určujúceho hľadiska išlo ale zo strany súdov nižších stupňov o aplikáciu

a interpretáciu vnútroštátnych právnych predpisov (, Exekučného

poriadku a o rozhodcovskom konaní). Dovolací súd vzhľadom

na to nedôvodný návrh na prerušenie konania zamietol.

III. V ďalšom dovolací súd bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a

ods. 3 ) skúmal, či oprávnenou podané dovolanie smeruje proti rozhodnutiu,

proti ktorému ho zákon pripúšťa.

Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ

to zákon pripúšťa ( ). V prejednávanej veci smeruje dovolanie proti

uzneseniu odvolacieho súdu. Uznesenia odvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie

prípustné, sú uvedené v a , dovolateľkou napadnuté uznesenie

ale nevykazuje znaky žiadneho z nich. Dovolanie oprávnenej preto podľa § 239

ods. 1 a 2 prípustné nie je.

6

Prípustnosť podaného dovolania by v preskúmavanej veci prichádzala do úvahy,

len ak v konaní došlo k niektorej z procesných vád taxatívne vymenovaných v

Oprávnená procesné vady konania v zmysle , a netvrdila

a existencia týchto vád nevyšla v dovolacom konaní najavo. Prípustnosť jej dovolania preto

z týchto ustanovení nevyplýva.

K obsahovo rovnakým námietkam oprávnenej, z ktorých vyvodzuje prípustnosť

a opodstatnenosť jej dovolania podaného v preskúmavanej veci, sa už Najvyšší súd

Slovenskej republiky vyjadril vo viacerých rozhodnutiach týkajúcich sa iných skutkovo

a právne obdobných právnych vecí, v ktorých tá istá oprávnená vystupovala v procesnom

postavení dovolateľky (porovnaj napríklad rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky z 8. januára 2014 sp. zn. , z 20. januára 2014 sp. zn.

, z 11.septembra 2013 sp. zn. , z 21. januára 2014 sp. zn.

, z 3. júla 2013 sp. zn. , z 25. novembra 2013 sp. zn.

, z 3. októbra 2013 sp. zn. , z 12. decembra 2013 sp. zn.

, z 25. novembra 2013 sp. zn. ) a konštatuje, že právne

závery, ku ktorým dospel v týchto rozhodnutiach, sú plne opodstatnené aj v preskúmavanej

veci.

V rozhodnutiach uvedených v predchádzajúcom odseku Najvyšší súd Slovenskej

republiky konštatoval, že:

1. prípustnosť dovolania z dôvodu nedostatku právomoci súdu ( )

je daná, iba ak súd rozhodol vo veci, o ktorej mal rozhodnúť iný orgán; rozhodovanie

súdov v exekučných veciach ale vyplýva priamo zo zákona (viď napríklad § 29, § 38

ods. 3 a § 44 ods. 1 a 2 Exekučného poriadku),

2. vydanie poverenia na vykonanie exekúcie nie je rozhodnutím o veci samej, a preto

nezakladá prekážku právoplatne rozhodnutej veci v zmysle

Poverenie súdneho exekútora, aby vykonal exekúciu, je individuálny právno-

aplikačný akt, ktorý má priame právne účinky len voči osobe súdneho exekútora

(viď aj rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 1. februára 2012 sp. zn.

a tiež Ústavného súdu Slovenskej republiky z 13. júna 2012 sp. zn.

),

7

3. ustanovenie dopadá iba na prípady, kedy súd prejednal

a meritórne rozhodol vec, hoci nebola splnená jedna z procesných podmienok konania

– nebol podaný (žiadny) návrh na začatie konania vo veci, ktorá nemôže začať bez

návrhu; v danom prípade ale bol podaný návrh na vykonanie exekúcie,

4. nejde o vadu konania v zmysle , ak súd pri skúmaní,

či je exekučný titul vykonateľný (§ 44 ods. 2 Exekučného poriadku), vychádza

z tvrdení oprávneného v návrhu na vykonanie exekúcie a z exekučného titulu

a nevykonáva dokazovanie (ako procesnú činnosť súdu osobitne upravenú

v ustanoveniach až ), lebo je postačujúce, ak sú rozhodujúce

skutočnosti dostatočne osvedčené okolnosťami vyplývajúcimi zo spisu,

5. nejde o vadu konania v zmysle , ak súd oboznamovanie

s obsahom listín, ktoré je zamerané na posúdenie, či k návrhu na vykonanie pripojený

exekučný titul je formálne aj materiálne vykonateľný, nevykonal na pojednávaní

a za prítomnosti oprávneného a povinného; obdobne – teda aj bez nariadenia

pojednávania, vykonania dokazovania a osobnej účasti oprávneného – môže exekučný

súd dospieť k tomuto záveru aj pri riešení identickej otázky (vykonateľnosti

exekučného titulu) v neskorších štádiách exekučného konania. Na podporu týchto

tvrdení dovolací súd poukázal na rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky

sp. zn. , v ktorom konštatoval, že vnútroštátny súd je povinný

„vyšetrovaním“ ex offo zisťovať skutkový stav na účely efektívnej ochrany

spotrebiteľa podľa úniového práva a takýmto postupom nedochádza k porušeniu práv

oprávnenej na verejné prejednanie veci a vyjadrenie sa k vykonaným dôkazom,

6. nedôvodná je námietka oprávnenej, že jej súdy svojím postupom odňali možnosť

konať pred súdom, keďže vo veci nebolo nariadené pojednávanie v zmysle § 57

ods. 5 Exekučného poriadku. Toto ustanovenie bolo zavedené do Exekučného

poriadku až novelou účinnou od 9. augusta 2012 do 31. decembra

2012 (ďalej len „novela zákona“). Stanovovalo povinnosť nariadiť pojednávanie

v prípadoch zastavenia exekúcie v zmysle § 57 ods. 1 písm. g/ a k/. Súd prvého stupňa

túto povinnosť nemal, pretože jeho rozhodnutie o zastavení bolo založené na aplikácii

ustanovenia § 57 ods. 2 Exekučného poriadku, na ktorý sa povinnosť nariadenia

pojednávania nevzťahovala. Odvolací súd v tomto prípade postupoval v súlade

s ustanovením , ak o odvolaní oprávnenej rozhodol bez nariadenia

pojednávania.

7. ak sa exekúcia navrhuje na podklade rozhodnutia takého rozhodcovského súdu, ktorý

nemal právomoc vydať ho, zastavením exekúcie sa neodopiera právo na výkon

rozhodnutia a neznemožňuje oprávnenému možnosť konať pred súdom (§ 237

písm. f/ ); pokiaľ v určitej veci nedošlo k uzavretiu (platnej) rozhodcovskej

zmluvy, nemohol spor prejednať rozhodcovský súd a v takom prípade ani nemohol

vydať rozhodcovský rozsudok (R 46/2012),

8. skutkové a právne závery súdu prvého stupňa nie sú v danom prípade zjavne

neodôvodnené a nezlučiteľné s čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a slobôd a , a aj odôvodnenie dovolaním

napadnutého rozhodnutia odvolacieho súdu spĺňa parametre zákonného odôvodnenia

( , v spojení s ). Za porušenie základného práva

zaručeného v nemožno považovať

to, že odvolací súd neodôvodnil svoje rozhodnutie podľa predstáv oprávnenej.

Odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní nemá odpovedať na každú

námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú

rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní a zostali sporné alebo sú nevyhnutné

na doplnenie dôvodov prvostupňového rozhodnutia, ktoré sa preskúmava v odvolacom

konaní ().

Tieto právne závery (viď 1. až 8.) zastáva Najvyšší súd Slovenskej republiky

aj v preskúmavanej veci.

Dovolací súd sa stotožňuje s názorom súdov nižších stupňov, že v danom prípade

rozhodcovský rozsudok nie je vykonateľný exekučný titul, a že v danom prípade uzavretá

rozhodcovská doložka – z dôvodov vysvetlených už súdmi nižších stupňov – je neprijateľná

podmienka spotrebiteľskej zmluvy ( ), čo zakladá

jej neplatnosť. Neplatná rozhodcovská doložka nemohla založiť právomoc rozhodcovského

súdu vydať označený rozhodcovský rozsudok, ktorý vzhľadom na to nie je vykonateľný

exekučný titul.

V súvislosti s námietkou dovolateľky, že konanie je postihnuté inou vadou, ktorá

má za následok nesprávne rozhodnutie vo veci treba uviesť, že táto vada je relevantným

dovolacím dôvodom ( ), avšak (na rozdiel od vád taxatívne

vymenovaných v ) nezakladá (súčasne) aj prípustnosť dovolania. To isté platí

9

aj o nesprávnom právnom posúdení veci ( ); aj za predpokladu,

že by tvrdenia dovolateľky boli opodstatnené, mohli by mať za následok nanajvýš vecnú

nesprávnosť napadnutého uznesenia, ale nezakladali by súčasne prípustnosť dovolania

v zmysle V dôsledku toho by posúdenie, či odvolací súd (ne)použil správny

právny predpis a či ho (ne)správne interpretoval alebo či zo správnych skutkových záverov

vyvodil (ne)správne právne závery, prichádzalo do úvahy až vtedy, keby dovolanie bolo

procesne prípustné, ale o taký prípad v danej veci nejde (viď R 54/2012 a tiež niektoré ďalšie

rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, napr. rozhodnutie z 29. júna 2010 sp. zn.

, z 29. novembra 2010 sp. zn. , z 9. júna 2011 sp. zn.

, z 24. mája 2011 sp. zn. , z 3. mája 2011 sp. zn. ,

z 23. júna 2011 sp. zn. , zo 14. augusta 2013 sp. zn. ).

Vzhľadom na to, že v dovolacom konaní sa nepotvrdila existencia procesných vád

konania tvrdených dovolateľkou, nevyšli najavo ani iné vady uvedené v

a prípustnosť podaného dovolania nevyplýva z , Najvyšší súd Slovenskej

republiky odmietol procesne neprípustné dovolanie oprávnenej podľa

v spojení s

Oprávnená z procesného hľadiska zavinila, že sa konanie o jej odvolaní muselo

zastaviť, preto jej vznikla povinnosť nahradiť povinnému trovy tohto konania (§ 224

ods. 1 v spojení s ). V dovolacom konaní úspešnému povinnému

vzniklo právo na náhradu trov dovolacieho konania proti oprávnenej, ktorá úspech nemala

( v spojení s a ). Najvyšší súd

Slovenskej republiky mu však žiadne trovy odvolacieho a dovolacieho konania nepriznal

z dôvodu, že nepodal návrh na ich priznanie ( ).

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov

3 : 0.

10

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 29. apríla 2014

JUDr. Soňa M e s i a r k i n o v á, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Lenka Pošová