Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Oboer/343/2013

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v exekučnej veci oprávneného P., s. r. o., P., IČO:

X., zastúpený: F. P., s. r. o., G., IČO: X., proti povinnému B. S., nar. X., D., o zastavení

exekúcie a trovách exekúcie, vedenej na Okresnom súde Nitra pod sp. zn. ,

o dovolaní oprávneného proti uzneseniu Krajského súdu v Nitre z 29. apríla 2013, č. k.

-68 a o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Krajského súdu v Nitre

z 29. apríla 2013, č. k. -68, takto

rozhodol:

Návrh oprávneného na prerušenie do volacieho konania sa z a m i e t a .

Dovolanie oprávneného sa o d m i e t a .

Konanie o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Krajského súdu v Nitre z 29. apríla

2013, č. k. -68, v časti týkajúcej sa zamietnutia návrhu na prerušenie

konania, z a s t a v u j e .

Povinnému sa náhrada trov dovolacieho a odvolacieho konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Nitra 16. februára 2005 poveril súdneho exekútora, aby vykonal exekúciu

na základe notárskej zápisnice spísanej 12. septembra 2004 notárom JUDr. J. K. pod sp. zn. N

2391/2004, NZ 69352/2004.

Uznesením zo 16. mája 2012, č. k. -44, Okresný súd Nitra vyhlásil

exekúciu za neprípustnú a zastavil ju. Oprávnenému uložil povinnosť zaplatiť pôvodnej súdnej

exekútorke Mgr. K. B. trovy exekúcie vo výške 182,43 eur a súdnemu exekútorovi JUDr. R.

K. náhradu trov exekúcie nepriznal.

2

Svoje rozhodnutie súd prvého stupňa v časti vyhlásenia exekúcie za neprípustnú a jej

zastavenia odôvodnil ustanovením § 57 ods. 1 písm. g/, § 58 ods. 1, § 238 ods. 1, ods. 2

o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučný

poriadok"); , . O náhrade trov

exekúcie súdneho exekútora rozhodol s poukazom na ustanovenie § 196, § 199, § 200 ods. 2,

Exekučného poriadku, , , , vyhlášky č.

o odmenách a náhradách súdnych exekútorov (ďalej len "vyhláška").

Súd prvého stupňa uviedol, že splnomocnenie, ktoré je súčasťou zmluvy o úvere č.

4061555 z 20. októbra 2003 je v zmysle považované za neplatný

právny úkon, na základe ktorého nemohlo dôjsť Mgr. K. k uznaniu právneho záväzku,

a teda ani k vydaniu a podpísaniu notárskej zápisnice, ktorá je podkladom pre toto exekučné

konanie. Dodal, že dohoda, ktorou sa niekto vzdáva práv, ktoré môžu vzniknúť až

v budúcnosti, je neplatná, pričom konanie povinného o splnomocnení Mgr. K.

na spísanie notárskej zápisnice ako exekučného titulu považuje súd za konanie, ktoré je

v rozpore so zákonom. Poznamenal, že v čase uzatvorenia zmluvy o úvere a splnomocnení

neexistoval dlh a nebola známa ani jeho výška a tak povinná osoba nemohla realizovať svoje

právo uznať dlh. Na základe uvedeného súd rozhodol o neprípustnosti exekúcie a následne

o zastavení exekúcie.

O náhrade trov exekúcie vo výške 182,43 eur pre pôvodnú súdnu exekútorku Mgr. K.

B. rozhodol v zmysle príslušných ustanovení Exekučného poriadku, ako aj vyhlášky

Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. o odmenách

a náhradách súdnych exekútorov tak, že na ich úhradu zaviazal oprávneného. Súdnemu

exekútorovi JUDr. K. trovy exekúcie nepriznal, keďže tento podaním zo 17. apríla 2012

oznámil, že si trovy exekučného konania neuplatňuje.

Na odvolanie oprávneného vec prejednal Krajský súd v Nitre ako súd odvolací.

Po preskúmaní napadnutého uznesenia rozhodol uznesením z 29. apríla 2013, č. k.

-68 tak, že napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa potvrdil a návrh

oprávneného na prerušenie konania zamietol.

3

Odvolací súd poukázal na ust. § 58 ods. 1 Exekučného poriadku a uviedol, že

Exekučný poriadok pre exekučný súd zakotvuje oprávnenie a povinnosť skúmať

v ktoromkoľvek štádiu už začatého exekučného konania zákonnosť exekučného titulu, pričom

exekučný súd tak môže urobiť na návrh účastníka konania, ako aj bez návrhu. Podľa názoru

odvolacieho súdu preskúmavacia činnosť exekučného súdu sa uplatňuje kedykoľvek, nielen

v súvislosti s vydaním poverenia na vykonanie exekúcie, keďže právny predpis, resp. i jeho

jednotlivé ustanovenia, je potrebné vykladať v súlade s celkovým účelom právneho predpisu,

a teda v ich vzájomných súvislostiach a nie izolovane. Odvolací súd preskúmal napadnuté

uznesenie, ako aj postup súdu, ktorý mu predchádzal a zistil, že napadnuté uznesenie je

potrebné ako vecne správne potvrdiť.

Odvolací súd poukázal na ust. a a podľa jeho názoru súd

prvého stupňa správne zistil skutkový stav, vzťahujúci sa k vyhláseniu exekúcie

za neprípustnú a z takto zisteného skutkového stavu urobil aj správny právny záver a svoje

rozhodnutie aj správne odôvodnil. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožnil s odôvodnením

napadnutého uznesenia, a preto, s poukazom na ustanovenie , sa

v odôvodnení tohto rozhodnutia obmedzil iba na skonštatovanie správnosti dôvodov

napadnutého rozhodnutia bez toho, aby odvolací súd tieto dôvody opakoval.

Na zdôraznenie správnosti súd dodal, že podľa ,

zastupovať iného nemôže ten, kto sám nie je spôsobilý na právny úkon, o ktorý ide, ani ten,

záujmy ktorého sú v rozpore so záujmami zastúpeného. V danom prípade podstatnou a právne

relevantnou skutočnosťou je, či splnomocnenie je platným právnym úkonom a uznanie dlhu

na základe takto udeleného plnomocenstva v notárskej zápisnici je platným právnym úkonom,

nakoľko podľa zastupovať iného nemôže ten, ktorého

záujmy sú v rozpore so záujmami zastúpeného. Rozpor v záujmoch musí reálne existovať,

preto nestačí len potenciálna možnosť takéhoto rozporu. Právne úkony osôb, ktoré nespĺňajú

náležitosti upravené v , v zmysle spôsobia absolútnu

neplatnosť takýchto právnych úkonov, a to bez ohľadu na skutočnosť, či o tom účastníci

právneho úkonu vedeli.

Ďalej odvolací súd dodal, že otázku naplnenia formálnych a materiálnych

predpokladov môže posudzovať iba exekučný súd. Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku,

4

exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu. Exekučný poriadok pre exekučný súd

zakotvuje oprávnenie a povinnosť skúmať v ktoromkoľvek štádiu už začatého exekučného

konania zákonnosť exekučného titulu, pričom exekučný súd tak môže urobiť na návrh

účastníka konania, ako aj bez návrhu. Podľa názoru odvolacieho súdu preskúmavacia činnosť

exekučného súdu sa uplatňuje kedykoľvek, nielen v súvislosti s vydaním poverenia

na vykonanie exekúcie, keďže právny predpis, resp. i jeho jednotlivé ustanovenia, je potrebné

vykladať v súlade s celkovým účelom právneho predpisu, a teda v ich vzájomných

súvislostiach a nie izolovane.

Súd ďalej konštatoval, že nepovažuje za potrebné prebiehajúce exekučné konanie

prerušiť z dôvodu, že požiada Súdny dvor ES o rozhodnutie o predbežnej otázke tak, ako to

požadoval oprávnený. Odvolací súd poukázal na ust. a dodal, že

povinnosť vnútroštátneho súdneho orgánu požiadať Súdny dvor o vydanie rozhodnutia

o predbežnej otázke je zakotvená v druhej vete článku 267 ZFEU. Túto povinnosť požiadať

o vydanie rozhodnutia o predbežnej otázke však vnútroštátny orgán nemá vždy

a za akýchkoľvek okolností. Zo žiadneho ustanovenia totiž nevyplýva, že všeobecný

súd môže prerušiť konanie a predložiť Súdnemu dvoru návrh na rozhodnutie o prejudiciálnej

otázke o výklade právneho aktu Európskej únie len na návrh účastníka konania.

Predpokladom povinnosti začať konanie o predbežnej otázke, týkajúcej sa výkladu

komunitárneho práva, je v zmysle ustálenej judikatúry Súdneho dvora predovšetkým

skutočnosť, či otázka komunitárneho práva, týkajúca sa platnosti alebo výkladu úniového

práva je pre riešenie daného prípadu relevantná. Zmyslom riešenia predbežnej otázky je

zabezpečiť jednotný výklad komunitárneho práva. Prejudiciálna otázka nastolená Súdnemu

dvoru EÚ nesmie byť zjavne neopodstatnená a irelevantná vo vzťahu k prebiehajúcemu

konaniu, jej zodpovedanie musí mať reálny dosah na prebiehajúci spor, a zároveň nesmie ísť

o otázku akademickú v tom zmysle, že táto otázka nemá reálny základ v prejednávanom

spore.

V zmysle rozhodnutí Súdneho dvora EÚ veci Elisa Maria Mostaza Claro proti Centro

Móvil Milénium SL (C-168/05), vo veci Océano Grupo Editorial a Salvat Editores {C-240/98

až C-244/98) a vo veci Pohotovosť (C-76/10)) je možné konštatovať, že Judikatúra súdneho

dvora EU umožňuje, aby sa aj vo fáze výkonu rozhodnutia posudzovala nekalosť podmienok

v spotrebiteľských zmluvách s tým, že v prípade, ak súd pri posudzovaní tejto otázky dospeje

5

k záveru, že takáto podmienka je nekalá, je povinný vyvodiť z daného posúdenia všetky

dôsledky, ktoré z toho vyplývajú z vnútroštátneho práva. Na základe uvedeného je preto

následkom v zmysle práva Slovenskej republiky zamietnutie žiadosti o vydanie poverenia

podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku alebo zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1, 2

Exekučného poriadku a pohľadávku veriteľa voči spotrebiteľovi nie je preto možné v danom

exekučnom konaní vymôcť. Na základe uvedeného možno dôjsť k záveru (rovnako ako

Krajský súd v Banskej Bystrici vo svojom uznesení sp. zn. z 30. augusta

2012), že nie je dôvod mať pochybnosti o tom, že vnútroštátny súd vo všeobecnosti

(za predpokladu, že postupuje zákonným spôsobom) môže svojím rozhodnutím zabrániť

vymožiteľnosti pohľadávky veriteľa voči spotrebiteľovi, a uvedené zabránenie potom nie je

v rozpore s článkom 17 Charty základných práv EÚ o ochrane vlastníckeho práva a ani

v rozpore s článkom 47 tejto Charty o práve na spravodlivý proces. Uvedené posúdenie bol

odvolací súd spôsobilý uskutočniť sám, na základe už existujúcej konštantnej judikatúry

Súdneho dvora EÚ, bez potreby predložiť prejudiciálnu otázku Súdnemu dvoru EÚ, keď toto

jeho posúdenie a zhodnotenie neexistencie potreby zahájiť prejudiciálne konanie je plne

v súlade s doktrínou acte éclaire, ako aj s doktrínou acte clairé, ktoré stanovujú výnimky

z povinnosti predkladania predbežných otázok Súdnemu dvoru EÚ. Doktrína acte éclaire

(konanie objasnené alebo konanie už rozsúdené) je pritom založená na koherencii a vnútornej

konzistencii judikatúry Súdneho dvora EÚ, teda na konštantnej judikatúre, judikatúre

ustálenej, nemeniacej sa v čase. Predstavuje snahu o to, aby sa neodpovedalo

na už zodpovedané a neriešili sa „problémy", ktoré už problémami v dôsledku existencie

konštantnej judikatúry vlastne nie sú. Doktrína acté clairé (konanie jasné alebo konanie

zrozumiteľné) je potom založená na postuláte, že začatie konania o predbežnej otázke nie je

potrebné v prípadoch, keď sú výklad a aplikácia úniového práva natoľko zrejmé, že nie je

potrebné obracať sa s predbežnou otázkou na Súdny dvor ES.

Odvolací súd ďalej na zdôraznenie správnosti svojho rozhodnutia dodal, že ak

v zmysle § 36 ods. 5 Exekučného poriadku osobitný zákon neustanovuje inak, exekučné

konanie nemožno prerušiť, nemožno odpustiť zmeškanie lehôt a po skončení exekučného

konania nemožno podať návrh na obnovu exekučného konania. V zmysle uvedeného je

potrebné zdôrazniť, že exekučný poriadok vylučuje použitie ustanovení , ktoré

umožňujú súdu za určitých okolností konanie prerušiť. Exekučné konanie sa prerušuje, iba ak

to výslovne určuje osobitný predpis.

6

Na základe uvedeného, nakoľko odvolací súd nedospel k záveru, že by

v prejednávanom prípade existovala potreba obrátiť sa s predbežnou otázkou výkladu

úniového práva na Súdny dvor EU, návrh oprávneného na prerušenie konania zamietol.

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu podal oprávnený dovolanie a doplnenie

dovolania, ktoré odôvodnil tým, že:

a) súd rozhodol nad rámec zverenej právomoci (ust.

v spojení s ust. ),

b) v tej istej veci sa už právoplatne rozhodlo (ust.

v spojení s ust. ),

c) súd svojím postupom odňal účastníkovi možnosť konať pred súdom (ust. § 241

ods. 2 písm. a/ v spojení s ust. ),

d) konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie

vo veci, najmä súd nedostatočne zistil skutkový stav, pretože nevykonal náležité

dokazovanie (ust. ),

e) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci

(ust. ).

Na základe právnej argumentácie uvedenej v dovolaní oprávnený navrhuje, aby

dovolací súd napadnuté uznesenie odvolacieho súdu v celom rozsahu zrušil a keďže

rovnakými vadami je postihnuté aj rozhodnutie prvostupňového súdu žiada, aby dovolací súd

v celom rozsahu zrušil aj uznesenie prvostupňového súdu a vec vrátil prvostupňovému súdu

na ďalšie konanie a v prípade úspechu bola oprávnenému priznaná náhrada trov dovolacieho

konania. Oprávnený tiež navrhol, aby súd prerušil konanie podľa

v spojení s a Súdnemu dvoru EÚ na základe č1. 267 Zmluvy o fungovaní EÚ

predložil prejudiciálne otázky v znení, aký je uvedený v dovolaní. Oprávnený tiež navrhol,

aby dovolací súd postupoval podľa ust. a rozhodol o odložení vykonateľnosti

napadnutého uznesenia Krajského súdu v Nitre z 29. apríla 2013, sp. zn. ,

a to so zreteľom na uvedenú právnu argumentáciu a najmä skutočnosť, že napadnuté

rozhodnutie vykazuje tak závažné právne nedostatky, že jeho výkon v prostredí právneho

štátu je vylúčený.

7

Proti napadnutému uzneseniu odvolacieho súdu podal oprávnený aj odvolanie v časti,

ktorou odvolací súd zamietol jeho návrh na prerušenie konania podľa ustanovenia § 109 ods.

1 písm. c/ a článku 267 Zmluvy o fungovaní EÚ. Svoje odvolanie odôvodnil

predovšetkým tým, že súd mu svojím postupom odňal možnosť konať pred súdom podľa

a , že rozhodnutie vychádza z nesprávneho

právneho posúdenia podľa , keď súd nesprávne interpretoval

a aplikoval ustanovenia a Zmluvy o fungovaní EÚ

v spojení s ustanovením § 36 ods. 5 Exekučného poriadku. Zdôraznil tiež, že napadnuté

rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nedostatok odôvodnenia, a že v ňom bol nesprávne

poučený o nemožnosti napadnúť odvolaním výrok o zamietnutí návrhu na prerušenie konania.

Za týchto okolností je napadnuté rozhodnutie svojvoľné, arbitrárne, porušujúce jeho ústavné

právo, vyplývajúce z článku 6 ods. 1 SR, ako aj z Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd. Navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie

v označenom rozsahu zrušil a vec vrátil súdu na ďalšie konanie.

Povinný sa k dovolaniu a odvolaniu oprávneného nevyjadril.

Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd") ako súd dovolací (§ 10a

ods. 1 ) po zistení, že dovolanie podal včas oprávnený, zastúpený v súlade s ods.

1 veta druhá , skúmal najskôr, či je dôvodný jej návrh na prerušenie dovolacieho

konania podľa písmu c/

K podobnému návrhu oprávneného na prerušenie dovolacieho konania sa už najvyšší

súd vyjadril vo viacerých iných skutkovo a právne obdobných právnych veciach, v ktorých

ten istý oprávnený vystupoval v procesnom postavení dovolateľa. Ako príklad uvádza

najvyšší súd rozhodnutia sp. zn. z 15. mája 2013 a sp. zn.

z 15. mája 2013, na ktoré v podrobnostiach poukazuje s tým, že s právnymi závermi v nich

vyjadrenými sa stotožňuje aj v preskúmavanej veci, pre účely ktorej najvyšší súd dodáva, že

Súdny dvor má právomoc vydať rozhodnutie o prejudiciálnych otázkach, ktoré sa týkajú:

a) výkladu zmlúv; b) platnosti a výkladu aktov inštitúcii, orgánov alebo úradov alebo agentúr

Európskej únie. Pokiaľ ale procesný postup súdov vo veci, v ktorej sa navrhuje prerušenie

konania podľa , má podklad v aplikácii vnútroštátneho práva, nie

je žiadny dôvod pre prerušenie konania.

8

Najvyšší súd vzhľadom na to nedôvodný návrh na prerušenie konania zamietol.

V ďalšom najvyšší súd bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 3

) skúmal, či oprávneným podané dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému

ho zákon pripúšťa.

Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to

zákon pripúšťa ( ). V prejednávanej veci smeruje dovolanie proti

uzneseniu odvolacieho súdu. Uznesenia odvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie

prípustné, sú uvedené v a , oprávneným napadnuté uznesenie ale

nevykazuje znaky žiadneho z nich. Dovolanie oprávneného preto podľa § 239 ods. 1 a 2

prípustné nie je.

Prípustnosť dovolania oprávneného by v preskúmavanej veci prichádzala do úvahy,

len ak by v konaní došlo k niektorej z procesných vád taxatívne vymenovaných v § 237

Oprávnený procesné vady konania v zmysle , , a netvrdil

a existencia týchto vád nevyšla v dovolacom konaní najavo. Prípustnosť jeho dovolania preto

z týchto ustanovení nevyplýva.

K obsahovo rovnakým námietkam oprávneného, z ktorých vyvodzuje prípustnosť

a opodstatnenosť jeho dovolania, podaného v preskúmavanej veci, sa už najvyšší súd vyjadril

vo viacerých iných skutkovo a právne obdobných právnych veciach, v ktorých ten istý

oprávnený vystupoval v procesnom postavení dovolateľa. Ako príklad uvádza najvyšší súd

rozhodnutia sp. zn. z 15. mája 2013, sp. zn. z 15. mája 2013,

sp. zn. z 21. októbra 2013 a sp. zn. z 19. septembra 2013

a konštatuje, že právne závery, ku ktorým dospel v týchto rozhodnutiach, sú plne

opodstatnené aj v preskúmavanej veci.

V rozhodnutiach uvedených v predchádzajúcom odseku najvyšší súd konštatoval, že:

Prípustnosť dovolania z dôvodu nedostatku právomoci súdu ( ) je

daná, iba ak súd rozhodol vo veci, o ktorej nemal rozhodnúť; rozhodovanie súdov

9

v exekučných veciach ale vyplýva priamo zo zákona (viď napríklad § 29, § 38 ods. 3 a § 44

ods. 1 Exekučného poriadku).

Vydanie poverenia na vykonanie exekúcie nie je rozhodnutím o veci samej, a preto

nezakladá prekážku právoplatne rozhodnutej veci v zmysle v (viď aj

rozhodnutie najvyššieho súdu sp. zn. z 1. februára 2012 a tiež Ústavného

súdu Slovenskej republiky z 13. júna 2012 sp. zn. ).

Exekúciu možno vykonať aj na podklade notárskej zápisnice, ktorá má náležitosti

uvedené v § 41 ods. 2 písm. c/ Exekučného poriadku; ak tieto náležitosti nemá, nejde

o vykonateľný exekučný titul. Ak je za exekučný titul označená notárska zápisnica, je

exekučný súd povinný skúmať, či na jej podklade možno vykonať exekúciu (porovnaj

obdobne R 58/1997). Pokiaľ notárska zápisnica nie je vykonateľný exekučný titul, je exekúcia

neprípustná, čo je dôvod na zastavenie exekučného konania (

a ). Najdôležitejšou náležitosťou notárskej zápisnice ako exekučného tituluje

súhlas povinnej osoby s vykonateľnosťou notárskej zápisnice. Ak niekto ako zástupca vysloví

za povinnú osobu takýto súhlas napriek tomu, že nie je oprávnený za ňu konať, nejde o súhlas

povinnej osoby. Zastupovať iného nemôže ten, záujmy ktorého sú v rozpore so záujmami

zastúpeného ( ) - o taký prípad ide tiež vtedy, keď určitý

nebankový subjekt má vopred vytypovaného „zástupcu" druhej zmluvnej strany, následné

úkony ktorého sledujú nie záujmy ním zastupovanej zmluvnej strany, ale záujmy

nebankového subjektu. Dohoda o zastúpení je v tomto prípade neplatná ( § 3 9 Občianskeho

zákonníka), preto je absolútne neplatný aj Mgr. T. K. udelený „súhlas"

s vykonateľnosťou notárskej zápisnice, v dôsledku čoho chýba podstatná náležitosť jej

materiálnej vykonateľnosti (§ 41 ods. 2 písm. c) Exekučného poriadku).

Ak sa exekúcia navrhuje na podklade notárskej zápisnice, ktorá nemá náležitosti

vykonateľného exekučného titulu (§ 41 ods. 2 písm. c/ Exekučného poriadku), ide o dôvod,

so zreteľom na ktorý treba žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie

exekúcie zamietnuť (prípadne, ak táto okolnosť vyjde najavo až po poverení súdneho

exekútora, exekučné konanie zastaviť).

10

V odôvodení svojho rozhodnutia súd prvého stupňa zrozumiteľným spôsobom uviedol

dôvody rozhodnutia. Rovnako odvolací súd v odôvodnení svojho rozhodnutia zrozumiteľným

spôsobom uviedol dôvody, pre ktoré rozhodnutie súdu prvého stupňa potvrdil (aj s poukazom

na obsah a dôvodnosť odvolania oprávneného). Ich rozhodnutia nemožno považovať

za svojvoľné, zjavne neodôvodnené, resp. ústavne nekonformné, pretože súdy sa pri výklade

a aplikácii zákonných predpisov neodchýlili od znenia príslušných ustanovení a nepopreli ich

účel a význam.

Tieto právne závery zastáva najvyšší súd aj v preskúmavanej veci. Najvyšší súd sa

stotožňuje s názorom, že v danom prípade notárska zápisnica - z dôvodov vysvetlených už

súdmi nižších stupňov - nie je vykonateľný exekučný titul.

Námietka oprávneného, že súdy oboch stupňov ne vytýčili vo veci ústne

pojednávanie, aj keď podľa zákona tak boli povinné urobiť, nie je dôvodná. Tak, ako

správne poznamenal oprávnený, , účinným od 9. augusta 2012,

bol novelizovaný Exekučný poriadok, ktorý ust. § 57 Exekučného poriadku doplnil o ods. 5,

v zmysle ktorého súd nariadi pojednávanie ak rozhoduje podľa § 57 ods. 1 písm. g/ a k / .

Oprávnený namietal, že súd prvého stupňa v danom prípade vyhlásil exekúciu

za neprípustnú, a následne ju zastavil, preto mal postupovať podľa uvedeného ustanovenia.

Tvrdenie oprávneného však nie je dôvodné. Súd prvého stupňa nemohol postupovať podľa

uvedeného ustanovenia, pretože v danom prípade exekúciu zastavil uznesením zo 16. mája

2012 a uvedené ustanovenie nadobudlo účinnosť až 9. augusta 2012. Odvolací súd v danom

prípade postupoval v súlade s ust. § 214 ods. 2 a o odvolaní oprávneného rozhodol

bez nariadenia pojednávania. V danej veci nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť

dokazovanie v zmysle a rovnako nebol splnený ani jeden z ostatných

dvoch dôvodov ( 1 4 ods. 1 písm. b/ a c/ ), pre ktoré predseda senátu odvolacieho

súdu musí vždy nariadiť pojednávanie. Z uvedeného vyplýva, že nariadenie pojednávania

bolo na úvahe odvolacieho súdu. Rovnako dovolací súd nevzhliadol dôvody, pre ktoré by

bolo potrebné nariadiť pojednávanie, či už pred súdom prvého stupňa alebo pred odvolacím

súdom. V tejto súvislosti dovolací súd považuje za potrebné uviesť, že v štádiu, pri ktorom

súd skúma, či žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrh na vykonanie

exekúcie alebo exekučný titul nie sú v rozpore so zákonom (§ 44 ods. 2 Exekučného

poriadku), sa vychádza z tvrdení oprávneného uvedených v návrhu na vykonanie exekúcie

11

a z exekučného titulu. V tomto štádiu súd nevykonáva dokazovanie ( až ),

postačujúce je, ak sú rozhodujúce skutočnosti dostatočne osvedčené okolnosťami

vyplývajúcimi zo spisu, vrátane do neho založených listín. Vzhľadom na to oboznamovanie

sa s obsahom listín za účelom posúdenia predpokladov na zastavenie exekúcie nemusí

vykonávať na pojednávaní za prítomnosti oprávneného a povinného.

V súvislosti s námietkou oprávneného, že konanie je postihnuté inou vadou, ktorá

má za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, treba uviesť, že táto vada je relevantným

dovolacím dôvodom ( ), avšak (na rozdiel od vád taxatívne

vymenovaných v ) nezakladá (súčasne) aj prípustnosť dovolania. To isté platí aj

o nesprávnom právnom posúdení veci ( ).

Vzhľadom na to, že v dovolacom konaní sa nepotvrdila existencia procesných vád

konania, tvrdených oprávneným, nevyšli najavo ani iné vady uvedené v

a prípustnosť podaného dovolania nevyplýva z , najvyšší súd odmietol procesne

neprípustné dovolanie oprávneného podľa v spojení s písm.

c/

V dovolacom konaní úspešnému povinnému vzniklo právo na náhradu trov

dovolacieho konania proti oprávnenému, ktorý úspech nemal (

v spojení s a ). Najvyšší súd Slovenskej republiky

nepriznal povinnému náhradu trov dovolacieho konania, lebo nepodal návrh na ich priznanie

( ).

V súvislosti s odvolaním, ktoré oprávnený podal proti napadnutému uzneseniu

odvolacieho súdu, vo výroku, ktorým odvolací súd návrh oprávneného na prerušenie konania

zamietol, Najvyšší súd Slovenskej republiky skúmal predovšetkým podmienky, za ktorých

môže konať ( ) a dospel k záveru, že v predmetnej veci ide o taký nedostatok

podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť.

I keď výslovne nevypočítava procesné podmienky konania,

možno z neho vyvodiť, že procesné podmienky sú také vlastnosti súdu a účastníkov konania,

ktoré musia byť splnené na to, aby sa dosiahol cieľ občianskeho súdneho konania,

12

vyplývajúci zo základných ustanovení (v prvej hlave prvej

časti). Na strane súdu k podmienkam konania patria tie, ktoré vymedzujú jeho práva

a povinnosti ako orgánu štátu konať a vydať rozhodnutie. Takouto podmienkou je

nepochybne aj funkčná príslušnosť, z úpravy ktorej vyplýva, ktorý súd je príslušný konať

a rozhodovať o veci v inštančnom postupe. Chýbajúca funkčná príslušnosť na prejednanie

určitej veci predstavuje neodstrániteľný nedostatok podmienky konania.

V prejednávanej veci odvolanie oprávneného smeruje proti uzneseniu, ktorým

odvolací súd v odvolacom konaní nevyhovel návrhu oprávneného na prerušenie konania.

Podľa účastník môže napadnúť rozhodnutie súdu prvého stupňa

odvolaním, pokiaľ to zákon nevylučuje. Ak z právneho predpisu vyplýva určitý spôsob

vyrovnania vzťahu medzi účastníkom a vedľajším účastníkom, môže podať odvolanie aj

vedľajší účastník.

Podľa krajské súdy rozhodujú o odvolaniach proti rozhodnutiam

okresných súdov. Podľa o odvolaniach proti rozhodnutiam krajských

súdov ako súdov prvého stupňa rozhoduje Najvyšší súd Slovenskej republiky.

Citované zákonné ustanovenia upravujú funkčnú príslušnosť Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky tak, že tento súd je príslušný rozhodovať o odvolaniach vtedy, ak

odvolanie smeruje proti rozhodnutiu krajského súdu ako súdu prvého stupňa. Spôsobilým

predmetom odvolacieho konania sú teda len rozhodnutia súdu prvého stupňa.

Rozhodnutie krajského súdu o nevyhovení návrhu oprávneného na prerušenie

konania vydané v priebehu odvolacieho konania, nie je rozhodnutím krajského súdu ako

súdu prvého stupňa, ale jedná sa o rozhodnutie odvolacieho súdu, proti ktorému nie je

odvolanie prípustné. v ustanovení výslovne

predpokladá rozhodovanie odvolacieho súdu, napr. aj o návrhoch podľa § 138 ods. 1,

vrátane tých, o ktorých nerozhodol súd prvého stupňa. Odvolací súd sa pri takomto

rozhodovaní nestáva súdom prvého stupňa, ale zostáva odvolacím súdom. Napadnuté

uznesenie krajského súdu ako odvolacieho súdu teda neobsahuje (neuvádza) chybné

poučenie o neprípustnosti odvolania proti tomuto rozhodnutiu.

13

Oprávnený napadol predmetné uznesenie krajského súdu odvolaním, avšak funkčná

príslušnosť Najvyššieho súdu Slovenskej republiky na rozhodovanie o tomto opravnom

prostriedku nie je daná z dôvodu, že napadnuté rozhodnutie nebolo vydané krajským súdom

ako súdom prvého stupňa, ale ako súdom odvolacím.

Podľa kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené

podmienky, za ktorých môže konať vo veci (podmienky konania). Podľa ,

ak ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví.

Keďže na prejednanie odvolania podaného oprávneným proti uzneseniu odvolacieho

súdu nie je daná funkčná príslušnosť Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ide o taký

nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť. V súlade s posledne citovaným

ustanovením Najvyšší súd Slovenskej republiky preto konanie o tomto opravnom prostriedku

zastavil bez toho, aby skúmal vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia.

O náhrade trov odvolacieho konania Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol

podľa prvá veta v spojení s Oprávnený zavinil, že

konanie muselo byť zastavené. Povinnému však náhradu trov tohto konania nepriznal, lebo

v tomto konaní mu žiadne nevznikli a ani nepodal návrh na ich priznanie.

Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky

pomerom hlasov 3 : 0 .

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 29. apríla 2014

JUDr. Darina Ličková, v. r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Hana Segečová