Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7Cdo/157/2013

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcu: Ing. M. Ď., bytom v U.,

v dovolacom konaní zastúpený Mgr. Martinom Berecom, advokátom so sídlom v Trenčíne,

Domus Petra, Pod Sokolice 1/B, proti ţalovanému: SAD Prievidza, a.s., Ciglianska cesta 1,

Prievidza, v dovolacom konaní zastúpený spoločnosťou ADVOKÁTI, s.r.o., Klariská 7,

Bratislava, v mene ktorej koná Mgr. Ján Buocik, konateľ a advokát, za účasti

vedľajšej účastníčky: KOOPERATÍVA, a.s., Vienna Insurance Group, Štefanovičova 4,

Bratislava, o náhradu škody, ktorá vec sa viedla na Okresnom súde Bánovce nad Bebravou

pod sp. zn. , o dovolaní ţalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Trenčíne z 24.

mája 2012, sp. zn. , takto

rozhodol:

Dovolanie o d m i e t a .

Ţalobca je povinný zaplatiť ţalovanému, na účet jeho zástupcu vedený v Tatra

banke, a.s., číslo účtu: X., náhradu trov dovolacieho konania v sume 118,92 € do troch dní.

Vedľajšej účastníčke nepriznáva náhradu trov dovolacieho konania.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Bánovce nad Bebravou (ďalej len „súd prvého stupňa“) rozsudkom

zo 14. júna 2011, č. k. -374 uloţil ţalovanému povinnosť zaplatiť ţalobcovi

do troch dní od právoplatnosti rozsudku 19,05 €. Ţalobu vo zvyšku zamietol a rozhodnutie

o trovách konania si vyhradil osobitným rozhodnutím po právoplatnosti rozhodnutia vo veci

samej. Vo veci samej dospel k záveru, ţe ţaloba o zvýšenie náhrady za sťaţenie

spoločenského uplatnenia ţalobcu v zmysle je síce

opodstatnená, nie však v rozsahu 50 % poţadovanom ţalobcom, ale vzhľadom na okolnosti

prípadu len vo výške 10 %, t. j. v sume 460,86 €. Z tejto sumy ţalobcovi ale patrí iba 19,05 €,

2

pretoţe vedľajší účastník na strane ţalovaného úspešne uplatnil voči nemu svoju pohľadávku

na započítanie vo výške 441,85 €.

Krajský súd v Trenčíne (ďalej len „odvolací súd“) rozsudkom z 24. mája 2012, sp. zn.

zmenil rozsudok súdu prvého stupňa v jeho odvolaním ţalobcu napadnutej

zamietajúcej časti tak, ţe ţalovanému uloţil povinnosť zaplatiť ţalobcovi 441,81 €.

Zamietajúci výrok rozsudku súdu prvého stupňa potvrdil. Stotoţnil sa so záverom súdu

prvého stupňa o primeranosti zvýšenia náhrada za sťaţenie spoločenského uplatnenia ţalobcu

len o 10 % a na zdôraznenie správnosti jeho záverov doplnil svoje rozhodnutie o ďalšie

dôvody. Nepovaţoval ale za správny záver súdu prvého stupňa o dôvodnosti započítania

vzájomnej pohľadávky vedľajšej účastníčky.

Proti rozsudku odvolacieho súdu ţalobca podal dovolanie, v ktorom ţiada dovolací

súd „o prehodnotenie rozhodnutia“ a „o úpravu navýšenia odškodného na 20 % - 25 %“,

resp. (podľa dôvodov dovolania doplnených advokátom) „o 50 %“.

Ţalovaný navrhol dovolanie ţalobcu zamietnuť, pretoţe v ňom nie sú tvrdené ţiadne

skutočnosti, ktoré by mohli spochybniť správnosť záverov odvolacieho súdu. Navrhol, aby

mu bola priznaná náhrada trov dovolacieho konania, spočívajúcich v odmene zástupcu

za podanie vyjadrenia k dovolaniu.

Vedľajšia účastníčka navrhla dovolanie zamietnuť, prípadne rozhodnutie odvolacieho

súdu „potvrdiť“.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ), po zistení,

ţe dovolanie podal včas účastník konania ( ) zastúpený advokátom (

ods. 1 ), skúmal najskôr, či jej mimoriadny opravný prostriedok smeruje proti

rozhodnutiu, ktoré moţno napadnúť dovolaním ( a nasl. ), a bez nariadenia

dovolacieho pojednávania ( ), dospel k záveru, ţe dovolanie bolo podané

proti rozhodnutiu, voči ktorému takýto mimoriadny opravný prostriedok nie je prípustný.

Dovolací súd pritom vychádzal z týchto záverov:

Právo na súdnu ochranu nie je absolútne. V záujme zaistenia právnej istoty a riadneho

výkonu spravodlivosti podlieha obmedzeniam, resp. podmienkam (čl. 46 ods. 4 v spojení

3

s ). Právo na súdnu ochranu sa v občianskoprávnom

konaní účinne zaručuje len vtedy, ak sú splnené všetky procesné podmienky, za splnenia

ktorých občianskoprávny súd môţe konať a rozhodnúť o veci samej. Platí to pre všetky štádiá

konania pred občianskoprávnym súdom, vrátane dovolacieho konania. V dovolacom konaní

procesné podmienky upravujú ustanovenia a nasl. ().

Z dovolania ţalobcu (č. l. 445-446 spisu) ani z jeho doplnenia povinne zastupujúcim

advokátom (č. l. 477-479 spisu) nemoţno vyvodiť, ţe by napadol rozsudok odvolacieho súdu

len v jeho niektorých výrokoch. Dovolací súd, vychádzajúc z obsahu dovolania, ktorým sa

ţiada „o prehodnotenie rozhodnutia“ a „o úpravu navýšenia odškodného na 20 % - 25 %“,

resp. (podľa dôvodov dovolania doplnených advokátom) „o 50 %“, mal za to, ţe ţalobca

napadol dovolaním rozsudok odvolacieho súdu v celom rozsahu.

Prípustnosť dovolania má vo všeobecnosti stránku objektívnu a subjektívnu.

Objektívna stránka prípustnosti dovolania zohľadňuje (len) vecný aspekt tohto opravného

prostriedku, t. j. to, či dovolanie smeruje proti rozhodnutiu vykazujúcemu zákonné znaky

rozhodnutia, proti ktorému je dovolanie prípustné.

Objektívna prípustnosť dovolania je vymedzená ustanoveniami aţ

Podmienky prípustnosti dovolania smerujúceho proti rozsudku odvolacieho súdu sú

upravené v ustanoveniach Dovolanie proti rozsudku je prípustné, ak je napadnutý

rozsudok odvolacieho súdu, ktorým bol zmenený rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej

( ). Dovolanie je prípustné aj proti rozsudku odvolacieho súdu, v ktorom sa

odvolací súd odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci (§ 238

ods. 2 ). Dovolanie je prípustné tieţ proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol

potvrdený rozsudok súdu prvého stupňa, ak odvolací súd vyslovil vo výroku svojho

potvrdzujúceho rozsudku, ţe je dovolanie prípustné, pretoţe ide o rozhodnutie po právnej

stránke zásadného významu, alebo ak ide o potvrdenie rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým

súd prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa § 153 ods. 3 a 4

( ).

Na rozdiel od toho, subjektívna stránka prípustnosti dovolania sa viaţe na osobu

konkrétneho dovolateľa a zohľadňuje osobný aspekt toho, kto podáva dovolanie, t. j. to, či je

4

u neho daný dôvod, ktorý ho oprávňuje podať dovolanie. Pri skúmaní subjektívnej stránky

prípustnosti dovolania treba vziať na zreteľ, či dovolateľ bol negatívne dotknutý napadnutým

rozhodnutím (viď tieţ R 50/1999). Subjektívna prípustnosť teda odráţa stav procesnej ujmy

určitého účastníka konania, ktorá sa prejavuje v porovnaní najpriaznivejšieho výsledku, ktorý

odvolací súd pre účastníka mohol zaloţiť svojím rozhodnutím a výsledku, ktorý svojím

rozhodnutím skutočne zaloţil. Oprávnenie podať dovolanie (subjektívna prípustnosť)

priznáva len tomu účastníkovi, v ktorého neprospech toto

porovnanie vyznieva, ak je spôsobená ujma na základe dovolania odstrániteľná tým, ţe

dovolací súd toto rozhodnutie zruší. Pri posudzovaní subjektívnej stránky prípustnosti

dovolania nemoţno brať do úvahy subjektívne presvedčenie účastníka konania, ale len

objektívnu skutočnosť, či rozhodnutím odvolacieho súdu bola spôsobená ujma na jeho

právach.

Ţalobca napadol dovolaním rozsudok odvolacieho súdu v celom rozsahu, t. j. tak

vo výroku, ktorým odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvého stupňa v jeho zamietajúcej

časti tak, ţe ţalovanému uloţil povinnosť zaplatiť ţalobcovi 441,81 € do 3 dní, ako aj

vo výroku, ktorým odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa „vo zvyšujúcej

zamietajúcej časti“. Dovolanie ţalobcu ale nie je prípustné ani proti jednému z uvedených

výrokov rozsudku odvolacieho súdu.

Pokiaľ dovolanie ţalobcu smeruje proti vyššie prv uvedenému výroku rozsudku

odvolacieho súdu, napáda sa ním síce zmeňujúca časť rozhodnutia odvolacieho súdu

(proti ktorej zákon dovolanie zásadne pripúšťa), ide však o takú časť rozhodnutia, ktorou bolo

(sčasti) vyhovené odvolaniu ţalobcu a v porovnaní s rozsudkom súdu prvého stupňa bolo mu

priznané z dôvodu odškodnenia za sťaţenie spoločenského uplatnenia viac o 441,81 €, teda

bolo touto časťou rozhodnutia odvolacieho súdu rozhodnuté v prospech ţalobcu. Zmenou

rozsudku súdu prvého stupňa tak ţalobca nebol negatívne dotknutý na svojich právach, ale

práve naopak.

Z týchto dôvodov v uvedenej časti ide o dovolanie podané tým, kto nie je subjektívne

oprávnený podať dovolanie. Mimoriadny opravný prostriedok ţalobcu bolo preto potrebné

v časti napádajúcej predmetnú časť rozsudku odvolacieho súdu odmietnuť podľa § 243b

ods. 5 v spojení s

Ţalobca napadol dovolaním aj výrok rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol

potvrdený rozsudok súdu prvého stupňa „vo zvyšujúcej zamietajúcej časti“. Proti tejto časti

rozsudku odvolacieho súdu ale ustanovenia mimoriadny opravný prostriedok

nepripúšťajú. Nejde totiţ o zmeňujúci rozsudok odvolacieho súdu vo veci samej, ani

o rozsudok, v ktorom by sa odvolací súd odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu

vysloveného v tejto veci, pretoţe dovolací súd v tejto veci ešte nerozhodoval. Rovnako nejde

o rozsudok, vo výroku ktorého by odvolací súd vyslovil prípustnosť dovolania, pretoţe ide

o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu, ani o rozsudok, ktorým by bol

potvrdený rozsudok súdu prvého stupňa, ktorým by súd prvého stupňa vo výroku vyslovil

neplatnosť zmluvnej podmienky podľa a Chýba tu teda objektívna

stránka prípustnosti dovolania účastníka.

Vzhľadom na uvedené by bolo dovolanie ţalobcu v tejto časti prípustné len vtedy, ak

by konanie súdov malo závaţné procesné vady uvedené v ustanovení § 237 písm. a/ aţ g/

majúce za následok tzv. zmätočnosť konania a rozhodnutia.

Ustanovenie vyjadruje zámer, aby v prípade výskytu mimoriadne

závaţných procesných vád bolo dovolanie prípustné proti kaţdému rozhodnutiu odvolacieho

súdu. O vadu takejto povahy ide vtedy, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci

súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom

konania, c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej

istej veci sa uţ prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa uţ prv začalo konanie, e/ sa

nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa

postupom súdu odňala moţnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol

súd nesprávne obsadený, ibaţe namiesto samosudcu rozhodoval senát. Z hľadiska prípustnosti

dovolania podľa uvedeného ustanovenia nie je predmet konania významný; ak v konaní došlo

k niektorej z vymenovaných procesných vád, moţno dovolaním napadnúť aj rozhodnutia

vo veciach, v ktorých je inak dovolanie vylúčené.

So zreteľom na druhá veta dovolací súd skúmal, či v konaní

nedošlo k procesnej vade vymenovanej v Dospel k záveru, ţe konanie

odvolacieho súdu nemá vady uvedené v uvedenom rozhodnutí (existenciu takýchto vád

naostatok netvrdí ani ţalobca v dovolaní).

6

Iná procesná vada konania (vada, ktorá nie je uvedená v ustanovení

na rozdiel od vád taxatívne vymenovaných v ), nezakladá zmätočnosť

rozhodnutia majúcu za následok prípustnosť dovolania, a je preto významná len v prípade, ţe

dovolanie je v danej právnej veci prípustné (o tento prípad ale v prejednávanej veci nejde).

Rovnako, prípustnosť dovolania bez ďalšieho nezakladá vada pri právnom posúdení veci.

Nesprávne právne posúdenie veci súdmi niţších stupňov je v rozhodovacej praxi Najvyššieho

súdu Slovenskej republiky povaţovaný za relevantný dovolací dôvod, ktorým moţno úspešne

odôvodniť (len) procesne prípustné dovolanie (viď ); zároveň je

zhodne zastávaný názor, ţe samo nesprávne právne posúdenie veci súdmi niţších stupňov

nezakladá procesnú prípustnosť dovolania (porovnaj napríklad rozhodnutia sp. zn.

, sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. , sp. zn.

, sp. zn. a sp. zn. ). Vzhľadom na uvedené, ani

v prípade, ţe by námietka ţalobcu o nesprávnom právnom posúdení veci bola opodstatnená,

nebola by namietaná okolnosť spôsobilá zaloţiť prípustnosť jeho dovolania.

Na základe vyššie uvedeného Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie ţalobcu

ako celok odmietol.

K uplatneniu tzv. dovolacích dôvodov v zmysle a treba

ešte uviesť, ţe ich úspešné uplatnenie je podmienené záverom dovolacieho súdu, ţe dovolanie

je procesne prípustné. Pokiaľ dovolací súd nedospeje k tomuto záveru, platná právna úprava

mu neumoţňuje postúpiť v dovolacom konaní ďalej a pristúpiť k posúdeniu napadnutého

rozhodnutia a konania, v ktorom bolo vydané. Ak by dovolací súd posudzoval opodstatnenosť

uplatnenia jednotlivých dovolacích dôvodov napriek tomu, ţe boli uplatnené v procesne

neprípustnom dovolaní, porušil by základné právo na súdnu ochranu účastníka na opačnej

procesnej strane (porovnaj ).

Nakoľko prípustnosť dovolania ţalobcu vo veci samej nemoţno vyvodiť

z ustanovení , a v dovolacom konaní nevyšlo najavo, ţe by konanie na súdoch

niţšieho stupňa bolo postihnuté vadami uvedenými v , Najvyšší súd Slovenskej

republiky jeho dovolanie odmietol podľa v spojení s

a c/ ako dovolanie, ktoré bolo sčasti podané niekým, kto na dovolanie nie je

subjektívne oprávnený, resp. ako dovolanie, ktoré sčasti smeruje proti rozhodnutiu,

proti ktorému nie je tento opravný prostriedok prípustný.

Ţalobca nebol v dovolacom konaní úspešný, preto právo na náhradu trov konania

vzniklo ţalovanému, ktorý v dovolacom konaní podal návrh na rozhodnutie o trovách tohto

konania a poţadovanú náhradu vyčíslil sumou 118,92 € za jeden úkon právnej pomoci

(vyjadrenie k dovolaniu). Dovolací súd mal za to, ţe výška uplatnenej náhrady trov konania je

správna. Vychádzal z a vyhlášky č.

o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych sluţieb a ţalovanému priznal

náhradu trov dovolacieho konania vo výške 118,92 € (odmena 91,29 € + reţijný paušál 7,81 €

+ DPH 19,82 €). Priznanú náhradu trov dovolacieho konania je ţalobca povinný zaplatiť

na účet právneho zástupcu ţalovaného do troch dní.

Vedľajšej účastníčke dovolací súd nepriznal náhradu trov dovolacieho konania,

pretoţe o ňu nepoţiadala.

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov

3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 14. mája 2014

JUDr. Ladislav G ó r á s z, v. r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: Mgr. Monika Poliačiková