Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
1ea/390697.601f06.pdf
PDF · 117.26 KB
No categories available
7Cdo/157/2013
Najvyšší súd 7 Cdo 157/2013
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcu: Ing. M. Ď., bytom v U.,
v dovolacom konaní zastúpený Mgr. Martinom Berecom, advokátom so sídlom v Trenčíne,
Domus Petra, Pod Sokolice 1/B, proti ţalovanému: SAD Prievidza, a.s., Ciglianska cesta 1,
Prievidza, v dovolacom konaní zastúpený spoločnosťou ADVOKÁTI, s.r.o., Klariská 7,
Bratislava, v mene ktorej koná Mgr. Ján Buocik, konateľ a advokát, za účasti
vedľajšej účastníčky: KOOPERATÍVA, a.s., Vienna Insurance Group, Štefanovičova 4,
Bratislava, o náhradu škody, ktorá vec sa viedla na Okresnom súde Bánovce nad Bebravou
pod sp. zn. 4 C 97/2008, o dovolaní ţalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Trenčíne z 24.
mája 2012, sp. zn. 4 Co 276/2011, takto
rozhodol:
Dovolanie o d m i e t a .
Ţalobca je povinný zaplatiť ţalovanému, na účet jeho zástupcu vedený v Tatra
banke, a.s., číslo účtu: X., náhradu trov dovolacieho konania v sume 118,92 € do troch dní.
Vedľajšej účastníčke nepriznáva náhradu trov dovolacieho konania.
O d ô v o d n e n i e
Okresný súd Bánovce nad Bebravou (ďalej len „súd prvého stupňa“) rozsudkom
zo 14. júna 2011, č. k. 4 C 97/2008-374 uloţil ţalovanému povinnosť zaplatiť ţalobcovi
do troch dní od právoplatnosti rozsudku 19,05 €. Ţalobu vo zvyšku zamietol a rozhodnutie
o trovách konania si vyhradil osobitným rozhodnutím po právoplatnosti rozhodnutia vo veci
samej. Vo veci samej dospel k záveru, ţe ţaloba o zvýšenie náhrady za sťaţenie
spoločenského uplatnenia ţalobcu v zmysle § 5 ods. 5 zákona č. 437/2004 Z. z. je síce
opodstatnená, nie však v rozsahu 50 % poţadovanom ţalobcom, ale vzhľadom na okolnosti
prípadu len vo výške 10 %, t. j. v sume 460,86 €. Z tejto sumy ţalobcovi ale patrí iba 19,05 €,
pretoţe vedľajší účastník na strane ţalovaného úspešne uplatnil voči nemu svoju pohľadávku
na započítanie vo výške 441,85 €.
Krajský súd v Trenčíne (ďalej len „odvolací súd“) rozsudkom z 24. mája 2012, sp. zn.
4 Co 276/2011 zmenil rozsudok súdu prvého stupňa v jeho odvolaním ţalobcu napadnutej
zamietajúcej časti tak, ţe ţalovanému uloţil povinnosť zaplatiť ţalobcovi 441,81 €.
Zamietajúci výrok rozsudku súdu prvého stupňa potvrdil. Stotoţnil sa so záverom súdu
prvého stupňa o primeranosti zvýšenia náhrada za sťaţenie spoločenského uplatnenia ţalobcu
len o 10 % a na zdôraznenie správnosti jeho záverov doplnil svoje rozhodnutie o ďalšie
dôvody. Nepovaţoval ale za správny záver súdu prvého stupňa o dôvodnosti započítania
vzájomnej pohľadávky vedľajšej účastníčky.
Proti rozsudku odvolacieho súdu ţalobca podal dovolanie, v ktorom ţiada dovolací
súd „o prehodnotenie rozhodnutia“ a „o úpravu navýšenia odškodného na 20 % - 25 %“,
resp. (podľa dôvodov dovolania doplnených advokátom) „o 50 %“.
Ţalovaný navrhol dovolanie ţalobcu zamietnuť, pretoţe v ňom nie sú tvrdené ţiadne
skutočnosti, ktoré by mohli spochybniť správnosť záverov odvolacieho súdu. Navrhol, aby
mu bola priznaná náhrada trov dovolacieho konania, spočívajúcich v odmene zástupcu
za podanie vyjadrenia k dovolaniu.
Vedľajšia účastníčka navrhla dovolanie zamietnuť, prípadne rozhodnutie odvolacieho
súdu „potvrdiť“.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.), po zistení,
ţe dovolanie podal včas účastník konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.) zastúpený advokátom (§ 241
ods. 1 O.s.p.), skúmal najskôr, či jej mimoriadny opravný prostriedok smeruje proti
rozhodnutiu, ktoré moţno napadnúť dovolaním (§ 236 a nasl. O.s.p.), a bez nariadenia
dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 1 O.s.p.), dospel k záveru, ţe dovolanie bolo podané
proti rozhodnutiu, voči ktorému takýto mimoriadny opravný prostriedok nie je prípustný.
Dovolací súd pritom vychádzal z týchto záverov:
Právo na súdnu ochranu nie je absolútne. V záujme zaistenia právnej istoty a riadneho
výkonu spravodlivosti podlieha obmedzeniam, resp. podmienkam (čl. 46 ods. 4 v spojení
s čl. 51 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky). Právo na súdnu ochranu sa v občianskoprávnom
konaní účinne zaručuje len vtedy, ak sú splnené všetky procesné podmienky, za splnenia
ktorých občianskoprávny súd môţe konať a rozhodnúť o veci samej. Platí to pre všetky štádiá
konania pred občianskoprávnym súdom, vrátane dovolacieho konania. V dovolacom konaní
procesné podmienky upravujú ustanovenia § 236 a nasl. O.s.p. (I. ÚS 4/2011).
Z dovolania ţalobcu (č. l. 445-446 spisu) ani z jeho doplnenia povinne zastupujúcim
advokátom (č. l. 477-479 spisu) nemoţno vyvodiť, ţe by napadol rozsudok odvolacieho súdu
len v jeho niektorých výrokoch. Dovolací súd, vychádzajúc z obsahu dovolania, ktorým sa
ţiada „o prehodnotenie rozhodnutia“ a „o úpravu navýšenia odškodného na 20 % - 25 %“,
resp. (podľa dôvodov dovolania doplnených advokátom) „o 50 %“, mal za to, ţe ţalobca
napadol dovolaním rozsudok odvolacieho súdu v celom rozsahu.
Prípustnosť dovolania má vo všeobecnosti stránku objektívnu a subjektívnu.
Objektívna stránka prípustnosti dovolania zohľadňuje (len) vecný aspekt tohto opravného
prostriedku, t. j. to, či dovolanie smeruje proti rozhodnutiu vykazujúcemu zákonné znaky
rozhodnutia, proti ktorému je dovolanie prípustné.
Objektívna prípustnosť dovolania je vymedzená ustanoveniami § 236 aţ § 239 O.s.p.
Podmienky prípustnosti dovolania smerujúceho proti rozsudku odvolacieho súdu sú
upravené v ustanoveniach § 238 O.s.p. Dovolanie proti rozsudku je prípustné, ak je napadnutý
rozsudok odvolacieho súdu, ktorým bol zmenený rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej
(§ 238 ods. 1 O.s.p.). Dovolanie je prípustné aj proti rozsudku odvolacieho súdu, v ktorom sa
odvolací súd odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci (§ 238
ods. 2 O.s.p.). Dovolanie je prípustné tieţ proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol
potvrdený rozsudok súdu prvého stupňa, ak odvolací súd vyslovil vo výroku svojho
potvrdzujúceho rozsudku, ţe je dovolanie prípustné, pretoţe ide o rozhodnutie po právnej
stránke zásadného významu, alebo ak ide o potvrdenie rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým
súd prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa § 153 ods. 3 a 4
Na rozdiel od toho, subjektívna stránka prípustnosti dovolania sa viaţe na osobu
konkrétneho dovolateľa a zohľadňuje osobný aspekt toho, kto podáva dovolanie, t. j. to, či je
u neho daný dôvod, ktorý ho oprávňuje podať dovolanie. Pri skúmaní subjektívnej stránky
prípustnosti dovolania treba vziať na zreteľ, či dovolateľ bol negatívne dotknutý napadnutým
rozhodnutím (viď tieţ R 50/1999). Subjektívna prípustnosť teda odráţa stav procesnej ujmy
určitého účastníka konania, ktorá sa prejavuje v porovnaní najpriaznivejšieho výsledku, ktorý
odvolací súd pre účastníka mohol zaloţiť svojím rozhodnutím a výsledku, ktorý svojím
rozhodnutím skutočne zaloţil. Oprávnenie podať dovolanie (subjektívna prípustnosť)
Občiansky súdny poriadok priznáva len tomu účastníkovi, v ktorého neprospech toto
porovnanie vyznieva, ak je spôsobená ujma na základe dovolania odstrániteľná tým, ţe
dovolací súd toto rozhodnutie zruší. Pri posudzovaní subjektívnej stránky prípustnosti
dovolania nemoţno brať do úvahy subjektívne presvedčenie účastníka konania, ale len
objektívnu skutočnosť, či rozhodnutím odvolacieho súdu bola spôsobená ujma na jeho
právach.
Ţalobca napadol dovolaním rozsudok odvolacieho súdu v celom rozsahu, t. j. tak
vo výroku, ktorým odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvého stupňa v jeho zamietajúcej
časti tak, ţe ţalovanému uloţil povinnosť zaplatiť ţalobcovi 441,81 € do 3 dní, ako aj
vo výroku, ktorým odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa „vo zvyšujúcej
zamietajúcej časti“. Dovolanie ţalobcu ale nie je prípustné ani proti jednému z uvedených
výrokov rozsudku odvolacieho súdu.
Pokiaľ dovolanie ţalobcu smeruje proti vyššie prv uvedenému výroku rozsudku
odvolacieho súdu, napáda sa ním síce zmeňujúca časť rozhodnutia odvolacieho súdu
(proti ktorej zákon dovolanie zásadne pripúšťa), ide však o takú časť rozhodnutia, ktorou bolo
(sčasti) vyhovené odvolaniu ţalobcu a v porovnaní s rozsudkom súdu prvého stupňa bolo mu
priznané z dôvodu odškodnenia za sťaţenie spoločenského uplatnenia viac o 441,81 €, teda
bolo touto časťou rozhodnutia odvolacieho súdu rozhodnuté v prospech ţalobcu. Zmenou
rozsudku súdu prvého stupňa tak ţalobca nebol negatívne dotknutý na svojich právach, ale
práve naopak.
Z týchto dôvodov v uvedenej časti ide o dovolanie podané tým, kto nie je subjektívne
oprávnený podať dovolanie. Mimoriadny opravný prostriedok ţalobcu bolo preto potrebné
v časti napádajúcej predmetnú časť rozsudku odvolacieho súdu odmietnuť podľa § 243b
ods. 5 O.s.p. v spojení s § 218 ods. 1 písm. b/ O.s.p.
Ţalobca napadol dovolaním aj výrok rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol
potvrdený rozsudok súdu prvého stupňa „vo zvyšujúcej zamietajúcej časti“. Proti tejto časti
rozsudku odvolacieho súdu ale ustanovenia § 238 O.s.p. mimoriadny opravný prostriedok
nepripúšťajú. Nejde totiţ o zmeňujúci rozsudok odvolacieho súdu vo veci samej, ani
o rozsudok, v ktorom by sa odvolací súd odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu
vysloveného v tejto veci, pretoţe dovolací súd v tejto veci ešte nerozhodoval. Rovnako nejde
o rozsudok, vo výroku ktorého by odvolací súd vyslovil prípustnosť dovolania, pretoţe ide
o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu, ani o rozsudok, ktorým by bol
potvrdený rozsudok súdu prvého stupňa, ktorým by súd prvého stupňa vo výroku vyslovil
neplatnosť zmluvnej podmienky podľa § 153 ods. 3 a 4 O.s.p. Chýba tu teda objektívna
stránka prípustnosti dovolania účastníka.
Vzhľadom na uvedené by bolo dovolanie ţalobcu v tejto časti prípustné len vtedy, ak
by konanie súdov malo závaţné procesné vady uvedené v ustanovení § 237 písm. a/ aţ g/
O.s.p. majúce za následok tzv. zmätočnosť konania a rozhodnutia.
Ustanovenie § 237 O.s.p. vyjadruje zámer, aby v prípade výskytu mimoriadne
závaţných procesných vád bolo dovolanie prípustné proti kaţdému rozhodnutiu odvolacieho
súdu. O vadu takejto povahy ide vtedy, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci
súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom
konania, c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej
istej veci sa uţ prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa uţ prv začalo konanie, e/ sa
nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa
postupom súdu odňala moţnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol
súd nesprávne obsadený, ibaţe namiesto samosudcu rozhodoval senát. Z hľadiska prípustnosti
dovolania podľa uvedeného ustanovenia nie je predmet konania významný; ak v konaní došlo
k niektorej z vymenovaných procesných vád, moţno dovolaním napadnúť aj rozhodnutia
vo veciach, v ktorých je inak dovolanie vylúčené.
So zreteľom na § 242 ods. 1 druhá veta O.s.p. dovolací súd skúmal, či v konaní
nedošlo k procesnej vade vymenovanej v § 237 O.s.p. Dospel k záveru, ţe konanie
odvolacieho súdu nemá vady uvedené v uvedenom rozhodnutí (existenciu takýchto vád
naostatok netvrdí ani ţalobca v dovolaní).
Iná procesná vada konania (vada, ktorá nie je uvedená v ustanovení § 237 O.s.p.
na rozdiel od vád taxatívne vymenovaných v § 237 O.s.p.), nezakladá zmätočnosť
rozhodnutia majúcu za následok prípustnosť dovolania, a je preto významná len v prípade, ţe
dovolanie je v danej právnej veci prípustné (o tento prípad ale v prejednávanej veci nejde).
Rovnako, prípustnosť dovolania bez ďalšieho nezakladá vada pri právnom posúdení veci.
Nesprávne právne posúdenie veci súdmi niţších stupňov je v rozhodovacej praxi Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky povaţovaný za relevantný dovolací dôvod, ktorým moţno úspešne
odôvodniť (len) procesne prípustné dovolanie (viď § 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.); zároveň je
zhodne zastávaný názor, ţe samo nesprávne právne posúdenie veci súdmi niţších stupňov
nezakladá procesnú prípustnosť dovolania (porovnaj napríklad rozhodnutia sp. zn.
1 Cdo 62/2010, sp. zn. 2 Cdo 97/2010, sp. zn. 3 Cdo 53/2011, sp. zn. 4 Cdo 68/2011, sp. zn.
5 Cdo 44/2011, sp. zn. 6 Cdo 41/2011 a sp. zn. 7 Cdo 26/2010). Vzhľadom na uvedené, ani
v prípade, ţe by námietka ţalobcu o nesprávnom právnom posúdení veci bola opodstatnená,
nebola by namietaná okolnosť spôsobilá zaloţiť prípustnosť jeho dovolania.
Na základe vyššie uvedeného Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie ţalobcu
ako celok odmietol.
K uplatneniu tzv. dovolacích dôvodov v zmysle § 241 ods. 2 písm. b/ a c/ O.s.p. treba
ešte uviesť, ţe ich úspešné uplatnenie je podmienené záverom dovolacieho súdu, ţe dovolanie
je procesne prípustné. Pokiaľ dovolací súd nedospeje k tomuto záveru, platná právna úprava
mu neumoţňuje postúpiť v dovolacom konaní ďalej a pristúpiť k posúdeniu napadnutého
rozhodnutia a konania, v ktorom bolo vydané. Ak by dovolací súd posudzoval opodstatnenosť
uplatnenia jednotlivých dovolacích dôvodov napriek tomu, ţe boli uplatnené v procesne
neprípustnom dovolaní, porušil by základné právo na súdnu ochranu účastníka na opačnej
procesnej strane (porovnaj II. ÚS 172/03).
Nakoľko prípustnosť dovolania ţalobcu vo veci samej nemoţno vyvodiť
z ustanovení § 238 O.s.p., a v dovolacom konaní nevyšlo najavo, ţe by konanie na súdoch
niţšieho stupňa bolo postihnuté vadami uvedenými v § 237 O.s.p., Najvyšší súd Slovenskej
republiky jeho dovolanie odmietol podľa § 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 218 ods. 1 písm. b/
a c/ O.s.p. ako dovolanie, ktoré bolo sčasti podané niekým, kto na dovolanie nie je
subjektívne oprávnený, resp. ako dovolanie, ktoré sčasti smeruje proti rozhodnutiu,
proti ktorému nie je tento opravný prostriedok prípustný.
Ţalobca nebol v dovolacom konaní úspešný, preto právo na náhradu trov konania
vzniklo ţalovanému, ktorý v dovolacom konaní podal návrh na rozhodnutie o trovách tohto
konania a poţadovanú náhradu vyčíslil sumou 118,92 € za jeden úkon právnej pomoci
(vyjadrenie k dovolaniu). Dovolací súd mal za to, ţe výška uplatnenej náhrady trov konania je
správna. Vychádzal z § 10 ods. 1 a § 14 ods. 1 písm. b/ vyhlášky č. 655/2004 Z. z.
o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych sluţieb a ţalovanému priznal
náhradu trov dovolacieho konania vo výške 118,92 € (odmena 91,29 € + reţijný paušál 7,81 €
+ DPH 19,82 €). Priznanú náhradu trov dovolacieho konania je ţalobca povinný zaplatiť
na účet právneho zástupcu ţalovaného do troch dní.
Vedľajšej účastníčke dovolací súd nepriznal náhradu trov dovolacieho konania,
pretoţe o ňu nepoţiadala.
Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov
3 : 0.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 14. mája 2014
JUDr. Ladislav G ó r á s z, v. r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia: Mgr. Monika Poliačiková