Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2ECdo/317/2013

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v exekučnej veci oprávnenej POHOTOVOSŤ,

s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pribinova č. 25, zastúpenej advokátskou kanceláriou Fridrich

Paľko, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Grösslingova č. 4, proti povinnému L. G., bývajúcemu

v P.6, o vymoženie 724,96 € s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Prievidza pod

sp. zn. , o odvolaní a dovolaní oprávnenej proti uzneseniu Krajského súdu

v Trenčíne z 31. mája 2013 sp. zn. , takto

rozhodol:

Konanie o odvolaní proti uzneseniu Krajského súdu v Trenčíne z 31. mája 2013 sp. zn.

z a s t a v u j e .

Návrh na prerušenie dovolacieho konania z a m i e t a .

Dovolanie proti uzneseniu Krajského súdu v Trenčíne z 31. mája 2013 sp. zn.

o d m i e t a .

Povinnému náhradu trov odvolacieho a dovolacieho konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Prievidza poveril súdneho exekútora, aby vykonal exekúciu na základe

rozhodcovského rozsudku z 29. novembra 2007 sp. zn. SR 8556/07 Stáleho rozhodcovského

súdu, ktorý zriadila Slovenská rozhodcovská a.s. (ďalej len „označený rozhodcovský

rozsudok“).

2

Uznesením zo 16. augusta 2012 č.k. -14 Okresný súd Prievidza

exekúciu zastavil. Súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie nepriznal. V odôvodnení

uviedol, že v danom prípade bola uzavretá zmluva o úvere, ktorú treba považovať

za spotrebiteľskú zmluvu. V spotrebiteľskej zmluve obsiahnutá rozhodcovská doložka nebola

osobitne dojednaná a povinný ju nemohol ovplyvniť, pretože je inkorporovaná

do obchodných podmienok, teda v prípade, ak chcel zmluvu o úvere uzavrieť, musel ju

akceptovať. Podľa názoru súdu, ak si veriteľ vynúti od spotrebiteľa prijatie rozhodcovskej

doložky, nadobudne tak voči spotrebiteľovi neprimeranú výhodu v tom, že sám môže určiť,

kto s konečnou platnosťou ich spor rozhodne. Rozhodcovskú doložku v zmluve uzavretej

medzi dodávateľom a spotrebiteľom, na podklade ktorej veriteľ – dodávateľ iniciuje voči

spotrebiteľovi rozhodcovské konanie a ktorá nebola dojednaná individuálne, súd považuje

za neprijateľnú podmienku a z tohto dôvodu za absolútne neplatnú. Súd prvého stupňa

v dôsledku toho považoval exekučný titul za materiálne nevykonateľný a absenciu tejto jeho

vlastnosti za neodstrániteľnú prekážku brániacu vo vykonaní exekúcie. Na základe uvedeného

okresný súd exekúciu zastavil v zmysle § 57 ods. 2 Exekučného poriadku. V závere

odôvodnenia uviedol, že napriek výzve súdu si súdny exekútor trovy exekúcie neuplatnil,

preto mu ich náhradu súd nepriznal.

Na odvolanie oprávnenej Krajský súd v Trenčíne uznesením z 31. mája 2013 sp. zn.

uznesenie súdu prvého stupňa potvrdil. Návrh oprávnenej na prerušenie

odvolacieho konania zamietol. V odôvodnení uviedol, že súd prvého stupňa v dostatočnom

rozsahu zistil skutkový stav a svoje skutkové zistenia správne právne posúdil. Aj podľa

názoru odvolacieho súdu bola v danom prípade uzavretá zmluva o úvere, ktorá obsahovala

neprijateľnú (neplatnú) podmienku. Rozhodcovskú doložku koncipovanú v takom znení,

v akom vyplýva z bodu 17. Všeobecných podmienok poskytovania úveru, správne súd právne

posúdil ako neprijateľnú, a s poukazom na ustanovenie

tým absolútne neplatnú zmluvnú podmienku obsiahnutú v spotrebiteľskej zmluve, keďže

spôsobuje značnú nerovnováhu medzi právami a povinnosťami zmluvných strán, a to výrazne

v neprospech spotrebiteľa. Odvolací súd ďalej uviedol, že túto rozhodcovskú doložku si

spotrebiteľ (povinný) nedojednal individuálne a pri jej akceptácii nemal na výber, vzhľadom

na jej spojenie s ďalšími podmienkami zmluvy. Z týchto dôvodov odvolací súd napadnuté

uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne potvrdil ( ). Napokon

odvolací súd uviedol, že v predmetnom konaní nenastal žiadny z dôvodov prerušenia konania

podľa osobitného zákona, preto návrh oprávnenej na prerušenie konania zamietol.

Proti uzneseniu Krajského súdu v Trenčíne z 31. mája 2013 sp. zn.

podala oprávnená odvolanie (vo výroku o zamietnutí návrhu na prerušenie konania), ktorým

žiadala napadnuté rozhodnutie v označenom rozsahu zrušiť a vec vrátiť tomuto súdu na ďalšie

konanie

Proti uzneseniu odvolacieho súdu podala oprávnená aj dovolanie, ktoré doplnila

„o dôležitú právnu argumentáciu vyplývajúcu z uznesenia Krajského súdu v Bratislave

zo dňa 30.11.2012“, v ktorom uviedla, že súdy: rozhodli „nad rámec

zverenej právomoci“ ( ), lebo nesprávne interpretovali

Exekučného poriadku a a o rozhodcovskom konaní

(ďalej len „“); konali vo veci, v ktorej sa už právoplatne rozhodlo

( ), lebo vykonateľnosť označeného rozhodcovského rozsudku už bola

právoplatne posúdená tým, že exekučný súd poveril súdneho exekútora vykonaním exekúcie;

rozhodovali napriek tomu, že sa nepodal návrh na začatie konania, hoci bol podľa zákona

potrebný ( ); oprávnenej odňali možnosť konať pred súdom (

písm. f/ ) tým, že s ňou nekomunikovali o jej právnych a skutkových návrhoch, nevzali

na zreteľ jej námietky proti prejednaniu veci, konali bez nariadenia pojednávania

a dokazovania a nerešpektovali jej právo, aby jej právna vec bola „vnútroštátnym súdom

rozhodovaná na základe správneho a adekvátneho právneho základu, súčasťou ktorého je

po vstupe Slovenskej republiky do EÚ aj výklad práva EÚ“; sa v konaní dopustili inej vady

konania majúcej za následok nesprávne rozhodnutie vo veci ( ),

lebo nesprávne zistili skutkový stav a nevykonali dokazovanie; napadnuté rozhodnutie

založili na nesprávnom právnom posúdení veci ( ), základom

ktorého je nesprávna aplikácia a interpretácia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, § 45 ods. 1

a 2 , a tiež Smernice. Oprávnená

ďalej namietla, že súdy oboch stupňov nevytýčili vo veci ústne pojednávanie aj keď tak boli

podľa zákona povinné učiniť (ustanovenie § 57 ods. 5 Exekučného poriadku). Uviedla, že jej

nebolo umožnené viesť kontradiktórne konanie. Tvrdila, že slovenské znenie ustanovenia

čl. 3 ods. 3 bod 1. písm. q/ Smernice Rady 93/13/EHS je nesprávne. Poukázala na judikatúru

Súdneho dvora EÚ, Spolkového súdneho dvora, Ústavného súdu Českej republiky, Ústavného

súdu Slovenskej republiky ako aj na rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave. Poukázala aj

na nález Ústavného súdu SR z 12. apríla 2012, sp. zn. . Namietala

nedostatočné odôvodnenie rozhodnutí súdov nižšieho stupňa. Z týchto dôvodov oprávnená

žiadala, aby dovolací súd zrušil napadnuté uznesenie odvolacieho súdu a tiež ním potvrdené

uznesenie súdu prvého stupňa a vec vrátil prvostupňovému súdu na ďalšie konanie; ďalej

navrhla odložiť vykonateľnosť napadnutého uznesenia a konanie prerušiť podľa § 109 ods. 1

písm. c/ a Súdnemu dvoru Európskej únie predložiť prejudiciálne otázky, ktoré bližšie

špecifikovala v podanom dovolaní.

Povinný sa k odvolaniu a dovolaniu nevyjadril.

Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) najskôr skúmal,

či sú dané procesné predpoklady, za splnenia ktorých môže konať o odvolaní oprávnenej proti

uzneseniu odvolacieho súdu.

Oprávnená v procesnom postavení, v ktorom sa nachádza v preskúmavanej veci, bola

už účastníčkou konania vo viacerých iných, skutkovo a právne obdobných konaniach

pred najvyšším súdom, v ktorých – tak, ako aj v tomto prípade – podala odvolanie proti

rozhodnutiu krajského súdu; najvyšší súd konanie o jej odvolaniach v týchto veciach zastavil

(viď napríklad rozhodnutia najvyššieho súdu z 30. apríla 2013 sp. zn. , sp. zn.

, sp. zn. ako aj z 26. júna 2013 sp. zn. a z 25. júla

2013 sp. zn. ) s tým, že a/ odvolaním možno napadnúť len rozhodnutie súdu

prvého stupňa, b/ rozhodnutie krajského súdu, ktorým bol v odvolacom konaní zamietnutý

návrh na prerušenie konania a ktorým bolo potvrdené odvolaním napadnuté rozhodnutie, nie

je rozhodnutím krajského súdu ako súdu prvého stupňa (ale je rozhodnutím odvolacieho súdu)

a c/ najvyšší súd na rozhodnutie o odvolaní smerujúcom proti rozhodnutiu odvolacieho súdu

nie je funkčne príslušný ( a a a ). Najvyšší súd

na uvedené rozhodnutia v podrobnostiach poukazuje s tým, že aj v preskúmavanej veci sa

stotožňuje s právnymi závermi v nich vyjadrenými.

Vzhľadom na to, že funkčná príslušnosť najvyššieho súdu na prejednanie odvolania

oprávnenej nie je daná, najvyšší súd konanie o odvolaní zastavil ( a ).

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ), po zistení, že

dovolanie podala včas oprávnená zastúpená v súlade s veta druhá , bez

nariadenia dovolacieho pojednávania ( ), predovšetkým nezistil splnenie

podmienok pre odloženie vykonateľnosti (dovolaním) napadnutého rozhodnutia v zmysle

ustanovenia Následne sa zaoberal otázkou predloženou oprávnenou a to, či je

dôvodný jej návrh na prerušenie dovolacieho konania podľa

K podobnému návrhu oprávnenej na prerušenie dovolacieho konania sa už najvyšší

súd vyjadril vo viacerých iných skutkovo a právne obdobných právnych veciach, v ktorých

tá istá oprávnená vystupovala v procesnom postavení dovolateľky. Ako príklad uvádza

najvyšší súd rozhodnutia z 30. apríla 2013 sp. zn. , z 24. mája 2013 sp. zn.

, z 26. júna 2013 sp. zn. , ,

a z 26. júla 2013 sp. zn. , na ktoré v podrobnostiach poukazuje s tým, že

s právnymi závermi v nich vyjadrenými sa stotožňuje aj v preskúmavanej veci, pre účely

ktorej opakuje, že Súdny dvor Európskej únie má právomoc vydať rozhodnutie

o prejudiciálnych otázkach, ktoré sa týkajú: a/ výkladu zmlúv; b/ platnosti a výkladu aktov

inštitúcií, orgánov alebo úradov alebo agentúr Európskej únie. Pokiaľ ale procesný postup

súdov vo veci, v ktorej sa navrhuje prerušenie konania podľa ,

má podklad v aplikácii vnútroštátneho práva, nie je žiadny dôvod pre prerušenie konania.

V danej veci sa síce v dovolaním napadnutých rozhodnutiach spomína aj Smernica,

z určujúceho hľadiska išlo ale zo strany súdov nižších stupňov o aplikáciu a interpretáciu

vnútroštátnych právnych predpisov ( a Exekučného poriadku).

Dovolací súd vzhľadom na to nedôvodný návrh na prerušenie konania zamietol.

V ďalšom dovolací súd bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 3

) skúmal, či oprávnenou podané dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému ho

zákon pripúšťa.

Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ

to zákon pripúšťa ( ). V prejednávanej veci smeruje dovolanie proti

uzneseniu odvolacieho súdu. Uznesenia odvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie

prípustné, sú uvedené v a , dovolateľkou napadnuté uznesenie ale

nevykazuje znaky žiadneho z nich. Dovolanie oprávnenej preto podľa a

prípustné nie je.

Prípustnosť podaného dovolania by v preskúmavanej veci prichádzala do úvahy, len

ak v konaní došlo k niektorej z procesných vád taxatívne vymenovaných v

Oprávnená procesné vady konania v zmysle , a netvrdila

a existencia týchto vád nevyšla v dovolacom konaní najavo. Prípustnosť jej dovolania preto

z týchto ustanovení nevyplýva.

K obsahovo rovnakým námietkam oprávnenej, z ktorých vyvodzuje prípustnosť

a opodstatnenosť jej dovolania podaného v preskúmavanej veci, sa už najvyšší súd vyjadril

vo viacerých iných skutkovo a právne obdobných právnych veciach, v ktorých tá istá

oprávnená vystupovala v procesnom postavení dovolateľky. Ako príklad uvádza najvyšší súd

rozhodnutia z 28. februára 2013 sp. zn. , z 30. apríla 2013 sp. zn.

, z 24. mája 2013 sp. zn. , z 26. júna 2013 sp. zn.

, z 26. júla 2013 sp. zn. a konštatuje, že právne závery,

ku ktorým dospel v týchto rozhodnutiach, sú plne opodstatnené aj v preskúmavanej veci.

V rozhodnutiach uvedených v predchádzajúcom odseku najvyšší súd konštatoval, že :

Prípustnosť dovolania z dôvodu nedostatku právomoci súdu ( )

je daná iba ak súd rozhodol vo veci, o ktorej nemal rozhodnúť; rozhodovanie súdov

v exekučných veciach ale vyplýva priamo zo zákona (viď napríklad § 29, § 38 ods. 3 a § 44

ods. 1 Exekučného poriadku).

Vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, nie je rozhodnutím o veci samej, a preto

nezakladá prekážku právoplatne rozhodnutej veci v zmysle (viď aj

rozhodnutie najvyššieho súdu z 1. februára 2012 sp. zn. a tiež Ústavného

súdu Slovenskej republiky z 13. júna 2012 sp. zn. ).

Ustanovenie dopadá iba na prípady, kedy súd prejednal

a meritórne rozhodol vec, hoci nebola splnená jedna z procesných podmienok konania – nebol

podaný (žiadny) návrh na začatie konania vo veci, ktorá nemôže začať bez návrhu; v danom

prípade ale bol podaný návrh na vykonanie exekúcie.

Nejde o vadu konania v zmysle , ak súd pri skúmaní,

či je exekučný titul vykonateľný (§ 44 ods. 2 Exekučného poriadku), vychádza z tvrdení

oprávneného v návrhu na vykonanie exekúcie a z exekučného titulu a nevykonáva

dokazovanie (ako procesnú činnosť súdu osobitne upravenú v ustanoveniach § 122 až § 124

), lebo je postačujúce, ak sú rozhodujúce skutočnosti dostatočne osvedčené okolnosťami

vyplývajúcimi zo spisu.

Nejde o vadu konania v zmysle , ak súd oboznamovanie

s obsahom listín, ktoré je zamerané na posúdenie, či k návrhu na vykonanie pripojený

exekučný titul je formálne aj materiálne vykonateľný, nevykonal na pojednávaní

a za prítomnosti oprávneného a povinného; obdobne – teda aj bez nariadenia pojednávania,

vykonania dokazovania a osobnej účasti oprávneného – môže exekučný súd dospieť k tomuto

záveru aj pri riešení identickej otázky (vykonateľnosti exekučného titulu) v neskorších

štádiách exekučného konania.

Ak sa exekúcia navrhuje na podklade rozhodnutia takého rozhodcovského súdu, ktorý

nemal právomoc vydať ho, zastavením exekúcie sa neodopiera právo na výkon rozhodnutia

a neznemožňuje oprávnenému možnosť konať pred súdom ( ); pokiaľ

v určitej veci nedošlo k uzavretiu (platnej) rozhodcovskej zmluvy, nemohol spor prejednať

rozhodcovský súd a v takom prípade ani nemohol vydať rozhodcovský rozsudok (R 46/2012).

Osobitne k námietke oprávnenej, že súdy oboch stupňov nevytýčili vo veci ústne

pojednávanie aj keď podľa zákona tak boli povinné urobiť, najvyšší súd konštatuje, že tak ako

správne poznamenala oprávnená, účinným od 9. augusta 2012

(zákon bol účinný do 31. decembra 2012) bol novelizovaný Exekučný poriadok, ktorý

ustanovenie § 57 Exekučného poriadku doplnil o ods. 5, v zmysle ktorého súd nariadi

pojednávanie, ak rozhoduje podľa § 57 ods. 1 písm. g/ a k/. Dovolateľka namietala, že pokiaľ

súd prvého stupňa v danom prípade exekúciu zastavil, mal postupovať podľa uvedeného

ustanovenia. Tvrdenie dovolateľky je však mylné. Súd prvého stupňa nemohol postupovať

podľa uvedeného ustanovenia, pretože v danej veci exekúciu zastavil uznesením podľa

ustanovenia § 57 ods. 2 Exekučného poriadku v spojení s § 45 ods. 1 písm. c/ a § 45 ods. 2

, a nie podľa ustanovenia alebo k/ Exekučného

poriadku. Odvolací súd v danom prípade postupoval v súlade s ustanovením § 214 ods. 2

, ak o odvolaní oprávnenej rozhodol bez nariadenia pojednávania. V danej veci nebolo

potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie v zmysle a rovnako nebol

splnený ani jeden z ostatných dvoch dôvodov v zmysle písm. b/ a c/ uvedeného ustanovenia,

pre ktoré predseda senátu odvolacieho súdu musí vždy nariadiť pojednávanie; nariadenie

pojednávania bolo na úvahe odvolacieho súdu.

V odôvodení svojho rozhodnutia súd prvého stupňa zrozumiteľným spôsobom uviedol

dôvody rozhodnutia. Rovnako odvolací súd v odôvodnení svojho rozhodnutia zrozumiteľným

spôsobom uviedol dôvody, pre ktoré rozhodnutie súdu prvého stupňa potvrdil (aj s poukazom

na obsah a dôvodnosť odvolania oprávnenej). Ich rozhodnutia nemožno považovať

za svojvoľné, zjavne neodôvodnené, resp. ústavne nekonformné, pretože súdy sa pri výklade

a aplikácii zákonných predpisov neodchýlili od znenia príslušných ustanovení a nepopreli ich

účel a význam. Námietka dovolateľky týkajúca sa nedostatočného odôvodnenia písomného

vyhotovenia rozhodnutí súdov oboch stupňov rovnako nie je dôvodná.

Tieto právne závery zastáva najvyšší súd aj v preskúmavanej veci. Dovolací súd sa

stotožňuje s názorom, že v danom prípade uzavretá rozhodcovská doložka – z dôvodov

vysvetlených už súdmi nižších stupňov – je neprijateľná podmienka spotrebiteľskej zmluvy

( ), čo zakladá jej neplatnosť. Neplatná rozhodcovská

doložka nemohla založiť právomoc rozhodcovského súdu vydať označený rozhodcovský

rozsudok, ktorý vzhľadom na to nie je vykonateľný exekučný titul.

Pokiaľ dovolateľka tvrdila existenciu vady v zmysle z dôvodu, že

jej nebolo umožnené viesť kontradiktórne konanie, lebo sa nemohla vopred vyjadriť

k právnym dôvodom, ktoré súd prvého stupňa vo veci uplatnil ex offo a na ktorých založil

svoje rozhodnutie, ani táto jej námietka neobstojí. Oprávnená predsa mala možnosť predniesť

svoju argumentáciu a vyjadriť sa ku všetkým vo veci rozhodujúcim otázkam, a to v odvolaní

proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa, čo aj využila, pričom odvolací súd sa s jej námietkami,

ktoré pôvodne hodlala predostrieť súdu prvého stupňa, v odôvodnení svojho rozhodnutia

dostatočne vyporiadal. Dovolací súd poukazuje, že v danej situácii oprávnená už cestou

riadneho opravného prostriedku dosiahla sledovaný účel, jej tvrdenie o odňatí možnosti pred

súdom konať nemá tak žiadne opodstatnenie (k tomu porovnaj m. m. R 39/1993). Aj podľa

konštantnej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva nedostatok pri uplatňovaní

niektorých záruk spravodlivého súdneho konania, napr. na súde prvého stupňa, môže byť

korigovaný konaním na druhostupňovom súde (Le Compte, Van Leuven a De Meyere

v. Belgicko z 23. júna 1981, Adolf v Rakúsko z 26. marca 1982, Feldbrugge v. Holandsko

z 29. mája 1986; porovnaj tiež uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn.

zo 16. januára 2013).

K námietke oprávnenej, že slovenský preklad čl. 3 ods. 3 bod 1. písm. q/ Smernice nie

je správny, Najvyšší súd Slovenskej republiky uvádza, že až do nadobudnutia účinnosti

nariadenia Rady č. 216/2013 zo 7. marca 2013 o elektronickom uverejňovaní Úradného

vestníka Európskej únie je právne záväznou jeho písomná podoba, ktorej vyhotovenia

v slovenskom jazyku zabezpečuje Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky (§ 3

o úradnom vestníku Európskej únie).

Doplnenie dovolania oprávnenej o dôležité dôvody vyplývajúce z odôvodnenia

uznesenia Krajského súdu v Bratislave z 30. novembra 2012 sp. zn. ,

najvyšší súd vzal na vedomie a poznamenáva, že v predmetnom rozhodnutí bol vyslovený

právny názor senátu krajského súdu v individuálnej veci. Krajský súd zrušil uznesenie súdu

prvého stupňa a vrátil vec na nové konanie najmä z dôvodu absencie riadneho zdôvodnenia

uznesenia súdu prvého stupňa. Právne otázky, ktorými sa uznesenie Krajského súdu

v Bratislave z 30. novembra 2012 sp. zn. zaoberalo sú v súčasnej dobe

široko judikované v rozhodovacej činnosti Najvyššieho súdu Slovenskej republiky.

V súvislosti s námietkou dovolateľky, že konanie je postihnuté inou vadou, ktorá má

za následok nesprávne rozhodnutie vo veci treba uviesť, že táto vada je relevantným

dovolacím dôvodom ( ), avšak (na rozdiel od vád taxatívne

vymenovaných v ) nezakladá (súčasne) aj prípustnosť dovolania. To isté platí aj

o nesprávnom právnom posúdení veci ( ).

Vzhľadom na to, že v dovolacom konaní sa nepotvrdila existencia procesných vád

konania tvrdených dovolateľkou, nevyšli najavo ani iné vady uvedené v

a prípustnosť podaného dovolania nevyplýva z , najvyšší súd odmietol procesne

neprípustné dovolanie oprávnenej podľa v spojení s

písm. c/

V dovolacom konaní úspešnému povinnému vzniklo právo na náhradu trov

dovolacieho konania proti oprávnenej, ktorá úspech nemala ( v spojení

s a ). Najvyšší súd Slovenskej republiky mu však žiadne

trovy dovolacieho konania nepriznal z dôvodu, že v dovolacom konaní mu žiadne nevznikli.

O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky

podľa prvá veta v spojení s (per analogiam).

Oprávnená zavinila, že konanie muselo byť zastavené. Povinnému náhradu trov tohto konania

10

súd nepriznal, lebo v tomto konaní mu žiadne trovy nevznikli i keď mu vzniklo právo na ich

náhradu v zmysle ustanovenia v spojení s prvá veta

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov

3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 29. mája 2014

JUDr. Viera Petríková, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia : Jarmila Uhlířová