Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4OboE/38/2013

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v exekučnej veci oprávnenej: P., zastúpenej

advokátskou kanceláriou F., proti povinnej: H., o vymoženie 36,31 eur s príslušenstvom,

vedenej na Okresnom súde Komárno pod sp. zn. , o odvolaní a dovolaní

oprávnenej proti uzneseniu Krajského súdu v Nitre č. k. -36 z 28. marca 2013,

takto

rozhodol:

I. Konanie o odvolaní oprávnenej z a s t a v u j e.

II. Návrh oprávnenej na prerušenie dovolacieho konania z a m i e t a.

III. Dovolanie oprávnenej o d m i e t a.

IV. Povinnej n e p r i z n á v a náhradu trov odvolacieho a dovolacieho konania.

O d ô v o d n e n i e :

Súdny exekútor požiadal o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie (§ 44 zákona

č. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších

zákonov v znení neskorších predpisov - ďalej len Exekučný poriadok) na základe notárskej

zápisnice z 25. 02. 2006 sp. zn. N 511/2006, NZ 7251/2006 spísanej notárom J. (ďalej len

2

notárska zápisnica). Okresný súd Komárno uvedenej žiadosti vyhovel a súdneho exekútora

poveril vykonaním exekúcie.

Následne Okresný súd Komárno uznesením č. k. -14 z 01. 08. 2012

exekúciu vyhlásil za neprípustnú a exekúciu zastavil, zároveň návrh oprávnenej na zmenu

súdneho exekútora zamietol a uviedol, že o trovách exekučného konania rozhodne

samostatným uznesením. Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva, že notárska zápisnica, ktorá je

exekučným titulom bola notárom spísaná na základe plnej moci M., advokátom

splnomocneným dlžníkom (povinnou v tomto konaní) splnomocnením obsiahnutým v zmluve

o úvere. Celý text splnomocnenia vrátane osoby splnomocnenca bol v štandardnej

formulárovej zmluve o úvere predtlačený. Súd prvého stupňa ďalej konštatoval, že povinná sa

podpisom zmluvy vopred vzdala svojich práv (ktoré môžu vzniknúť až v budúcnosti)

namietať akúkoľvek skutočnosť týkajúcu sa predmetnej zmluvy a svojho záväzku. Poukázal

tiež na ustanovenie a na rozpor záujmov povinnej a „ňou

zvoleného“ zástupcu, ktorého konkrétne meno bolo zakomponované v predtlači vopred

pripravenej zmluvy o úvere. Tým bol spochybnený základný predpoklad pri udelení plnej

moci, teda to, že splnomocnenec bude hájiť záujem povinnej ako aj slobodná voľba pri výbere

svojho splnomocnenca. Záverom uviedol, že pokiaľ plnomocenstvo nebolo platne udelené,

predložená notárska zápisnica nemôže byť exekučným titulom. Ak neexistuje notárska

zápisnica, ktorá je spôsobilá byť exekučným titulom buď z hľadiska formálneho alebo

z hľadiska materiálneho exekúcia je neprípustná.

Na odvolanie oprávnenej Krajský súd v Nitre ako súd odvolací uznesením

č. k. -36 z 28. 03. 2013 prvostupňové uznesenie v napadnutej zastavujúcej

časti potvrdil, v zamietajúcej časti odvolanie oprávnenej odmietol a návrh na prerušenie

konania zamietol. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého uznesenia súdu prvého stupňa

dospel k záveru, že súd prvého stupňa správne zistil skutkový stav a vec aj správne právne

posúdil a z toho dôvodu sa odvolací súd stotožnil s odôvodnením napadnutého rozhodnutia.

Na zdôraznenie správnosti uviedol, že exekučný súd je povinný zaoberať sa v každom štádiu

exekučného konania tým, či tu nie je nejaká prekážka, pre ktorú by exekúcia ďalej prebiehať

nemala, pretože opak by mohol byť v rozpore s platným právom. Námietku oprávnenej,

že súd prvého stupňa posudzoval vec, o ktorej už raz rozhodol, vyhodnotil ako nedôvodnú

a rovnako tak považoval za nedôvodnú námietku oprávnenej, že platnosť predmetného

plnomocenstva bola posúdená notárom. Zdôraznil, že súd nie je viazaný právnym názorom

3

notára pri spisovaní notárskej zápisnice. Odvolací súd po preštudovaní spisu zistil,

že splnomocnenie na spísanie notárskej zápisnice nie je platné. Splnomocnenie M. na spísanie

notárskej zápisnice ako exekučného titulu je uvedené v predtlači zmluvy o úvere a tak

povinná nemala možnosť túto skutočnosť zmeniť ani ovplyvniť a už podpisom zmluvy sa

vopred vzdala svojich práv namietať akúkoľvek skutočnosť týkajúcu sa predmetnej zmluvy

a svojho záväzku. Ak v čase uzavretia dohody o plnomocenstve neexistoval dlh a nebola

známa ani jeho výška, v tom čase nemohla povinná realizovať svoje právo dlh uznať alebo

nie, ani nemohla splnomocniť inú osobu na uznanie dlhu. V čase spísania notárskej zápisnice

ako exekučného titulu už musí právny záväzok existovať. Notárska zápisnica tak nespĺňala

požiadavky uvedené v § 41 ods. 2 písm. c/ Exekučného poriadku. Notárska zápisnica,

na podklade ktorej sa oprávnená domáhala nároku voči povinnej nie je spôsobilým

exekučným titulom. Na margo návrhu na prerušenie konania odvolací súd uviedol,

že Exekučný poriadok prerušenie konania upravuje v § 36 ods. 5 a to tak, že výslovne

zakotvuje, že exekučné konanie nemožno prerušiť, možno ho prerušiť iba, ak to výslovne

určuje osobitný predpis. Odvolací súd naviac dodal, že v prejednávanom prípade nezistil

potrebu obrátiť sa s predbežnou otázkou výkladu úniového práva na Súdny dvor EÚ, nakoľko

všetky otázky, ktoré oprávnená vo svojom návrhu uviedla, boli už judikatúrou vyriešené.

Uznesenie odvolacieho súdu nadobudlo právoplatnosť 22. 04. 2013.

Proti uzneseniu Krajského súdu v Nitre v časti výroku o zamietnutí návrhu

na prerušenie konania podala oprávnená odvolanie, ktoré odôvodnila tým, že v konaní jej bola

odňatá možnosť konať pred súdom ( v spojení s

písm. d/ - správne malo znieť „písm. f/“ O. s. p) a že napadnuté rozhodnutie súdu prvého

stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( ),

keď súd nesprávne interpretoval a aplikoval a

Zmluvy o fungovaní EÚ v spojení s § 36 ods. 5 Exekučného poriadku a súčasne, že napadnuté

rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov. Na základe uvedeného oprávnená

navrhla, aby odvolací súd napadnuté uznesenie v označenom rozsahu zrušil a vec vrátil

Krajskému súdu v Nitre na ďalšie konanie.

Proti uzneseniu Krajského súdu v Nitre podala oprávnená (ďalej aj dovolateľka)

tiež dovolanie, v ktorom uviedla, že súdy rozhodli „nad rámec zverenej právomoci“

( ), konali vo veci, v ktorej sa už právoplatne rozhodlo (

4

), oprávnenej odňali možnosť konať pred súdom ( )

tým, že nezohľadnili jej námietky, konali bez pojednávania a dokazovania a nerešpektovali jej

právo na to, aby jej právna vec bola rozhodovaná na základe správneho právneho základu,

súčasťou ktorého je aj výklad práva Európskej únie a súdy nevytýčili pojednávanie hoci tak

boli povinné urobiť, v konaní sa dopustili inej vady konania majúcej za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci ( ), pretože nesprávne zistili skutkový stav

a nevykonali náležité dokazovanie a napadnuté rozhodnutie založili na nesprávnom právnom

posúdení veci ( ). Dovolateľka žiadala, aby dovolací súd zrušil

napadnuté uznesenie odvolacieho súdu a tiež ním potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa

a vec vrátil prvostupňovému súdu na ďalšie konanie. Zároveň žiadala, aby bolo dovolacie

konanie prerušené podľa a Súdnemu dvoru Európskej únie

boli predložené prejudiciálne otázky, ktoré bližšie špecifikovala v podanom dovolaní.

Povinná a ani súdny exekútor sa k opravným prostriedkom oprávnenej nevyjadrili.

I. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len Najvyšší súd SR) skúmal najskôr,

či sú dané procesné predpoklady, za splnenia ktorých môže konať o odvolaní oprávnenej

proti uzneseniu Krajského súdu v Nitre.

Najvyšší súd SR konštatuje, že odvolaním možno napadnúť len rozhodnutie súdu

prvého stupňa a na rozhodnutie o odvolaní smerujúcom proti rozhodnutiu odvolacieho súdu

nie je Najvyšší súd SR funkčne príslušný ( a a a ).

Dodáva, že oprávnená v procesnom postavení, v ktorom sa nachádza v preskúmavanej veci

bola už účastníčkou konania vo viacerých iných, skutkovo a právne obdobných konaniach

pred Najvyšším súdom SR, v ktorých tak ako aj v tomto prípade podala odvolanie

proti rozhodnutiu odvolacieho súdu. Najvyšší súd SR konanie o jej odvolaniach v týchto

veciach zastavil (viď napríklad rozhodnutia Najvyššieho súdu SR z 24. júna 2013

sp. zn. a sp. zn. , zo 6. augusta 2013 sp. zn. ,

z 13. augusta 2013 sp. zn. , z 31. októbra 2013 sp. zn. ,

sp. zn. , z 31. decembra 2013 sp. zn. ). Najvyšší súd SR

na uvedené rozhodnutia v podrobnostiach poukazuje s tým, že aj v preskúmavanej veci sa

stotožňuje s právnymi závermi v nich vyjadrenými.

5

Vzhľadom k tomu, že funkčná príslušnosť Najvyššieho súdu SR na prejednanie

odvolania oprávnenej nie je daná, Najvyšší súd SR konanie o odvolaní oprávnenej

proti uzneseniu Krajského súdu v Nitre zastavil ( a ).

II. Najvyšší súd SR ako súd dovolací ( ) po zistení, že dovolanie

proti uzneseniu Krajského súdu v Nitre podala včas oprávnená zastúpená v dovolacom konaní

v súlade s vetou druhou skúmal ďalej, či je dôvodný jej návrh

na prerušenie dovolacieho konania podľa

K podobnému návrhu oprávnenej na prerušenie dovolacieho konania sa už Najvyšší

súd SR vyjadril vo viacerých iných, skutkovo a právne obdobných právnych veciach,

v ktorých tá istá oprávnená vystupovala v procesnom postavení dovolateľky. V prejednávanej

veci Najvyšší súd SR konštatuje, že Súdny dvor Európskej únie má právomoc vydať

rozhodnutie o prejudiciálnych otázkach, ktoré sa týkajú: a/ výkladu zmlúv; b/ platnosti

a výkladu aktov inštitúcii, orgánov alebo úradov alebo agentúr Európskej únie. Pokiaľ

ale procesný postup súdov vo veci, v ktorej sa navrhuje prerušenie konania podľa § 109 ods. 1

písm. c/ má podklad v aplikácii vnútroštátneho práva nie je žiadny dôvod

pre prerušenie konania. V danom prípade sa síce v dovolaním napadnutých rozhodnutiach

spomína aj smernica 93/13/EHS z určujúceho hľadiska však zo strany súdov nižších stupňov

išlo o aplikáciu a interpretáciu vnútroštátnych právnych predpisov. Ako príklad Najvyšší súd

SR uvádza rozhodnutia z 31. mája 2013 sp. zn. , sp. zn. ,

z 24. júna 2013 sp. zn. , z 31. júla 2013 sp. zn. a sp. zn.

z 22. augusta 2013 sp. zn. a z 30. septembra 2013 sp. zn.

, na ktoré Najvyšší súd SR v podrobnostiach poukazuje s tým, že s právnymi

závermi v nich vyjadrenými sa stotožňuje aj v preskúmavanej veci. S poukazom na uvedené

dovolací súd návrh na prerušenie konania ako nedôvodný zamietol.

III. V ďalšom Najvyšší súd SR bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a

ods. 3 ) skúmal, či oprávnenou podané dovolanie smeruje proti rozhodnutiu,

proti ktorému ho zákon pripúšťa.

Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ

to zákon pripúšťa ( ). V prejednávanej veci smeruje dovolanie proti

uzneseniu odvolacieho súdu. Uznesenia odvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie

6

prípustné sú uvedené v a Dovolateľkou napadnuté uznesenie však

nevykazuje znaky žiadneho z nich. Dovolanie oprávnenej preto podľa a

nie je prípustné.

Prípustnosť podaného dovolania by v preskúmavanej veci prichádzala do úvahy len

vtedy, ak by v konaní došlo k niektorej z procesných vád taxatívne vymenovaných v § 237

Oprávnená procesné vady konania v zmysle , , a netvrdila

a existencia týchto vád nevyšla v dovolacom konaní najavo. Prípustnosť jej dovolania preto

z týchto ustanovení nevyplýva.

Dovolací súd sa ďalej zaoberal oprávnenou namietanými vadami, pričom konštatoval:

1. Prípustnosť dovolania z dôvodu nedostatku právomoci súdu ( )

je daná iba vtedy, ak súd rozhodol o veci, o ktorej nemal rozhodnúť. Rozhodovanie súdov

v exekučných veciach však vyplýva priamo zo zákona (viď napríklad § 29, § 38 ods. 3 a § 44

ods. 1 Exekučného poriadku).

2. Vydanie poverenia na vykonanie exekúcie nie je rozhodnutím o veci samej,

preto nezakladá prekážku právoplatne rozhodnutej veci v zmysle v

(viď aj rozhodnutie Najvyššieho súdu SR z 1. februára 2012 sp. zn. a tiež

Ústavného súdu Slovenskej republiky z 13. júna 2012 sp. zn. ).

3. Nejde o vadu konania v zmysle , ak súd pri skúmaní,

či je exekučný titul vykonateľný (§ 44 ods. 2 Exekučného poriadku) vychádza z tvrdení

oprávnenej v návrhu na vykonanie exekúcie a z exekučného titulu a nevykonáva dokazovanie

(ako procesnú činnosť súdu osobitne upravenú v ustanoveniach až ), lebo

je postačujúce, ak sú rozhodujúce skutočnosti dostatočne osvedčené okolnosťami

vyplývajúcimi zo spisu.

4. Exekúciu možno vykonať len na podklade notárskej zápisnice, ktorá má náležitosti

uvedené v § 41 ods. 2 písm. c/ Exekučného poriadku; ak tieto náležitosti nemá, nejde

o vykonateľný exekučný titul. Ak je za exekučný titul označená notárska zápisnica

je exekučný súd povinný skúmať, či na jej podklade možno vykonať exekúciu (porovnaj

obdobne R 58/1997). Pokiaľ notárska zápisnica nie je vykonateľný exekučný titul je exekúcia

7

neprípustná, čo je dôvod na zastavenie exekučného konania (

a ). Najdôležitejšou náležitosťou notárskej zápisnice ako exekučného titulu je

súhlas povinnej osoby s vykonateľnosťou notárskej zápisnice. Ak niekto ako zástupca vysloví

za povinnú osobu takýto súhlas napriek tomu, že nie je oprávnený za ňu konať, nejde o súhlas

povinnej osoby. Zastupovať iného nemôže ten, záujmy ktorého sú v rozpore so záujmami

zastúpeného ( ) – o taký prípad ide tiež vtedy, keď určitý

nebankový subjekt má vopred vytypovaného „zástupcu“ druhej zmluvnej strany, následné

úkony ktorého sledujú nie záujmy ním zastupovanej zmluvnej strany, ale záujmy

nebankového subjektu. Dohoda o zastúpení je v tomto prípade neplatná (§ 39 Občianskeho

zákonníka), preto je absolútne neplatný aj splnomocnencom udelený „súhlas“

s vykonateľnosťou notárskej zápisnice, v dôsledku čoho chýba podstatná náležitosť jej

materiálnej vykonateľnosti (§ 41 ods. 2 písm. c/ Exekučného poriadku).

5. Nejde o vadu konania v zmysle , ak súd oboznamovanie

s obsahom listín, ktoré je zamerané na posúdenie, či k návrhu na vykonanie pripojený

exekučný titul je formálne aj materiálne vykonateľný nevykonal na pojednávaní

a za prítomnosti oprávnenej a povinnej; obdobne – teda aj bez nariadenia pojednávania,

vykonania dokazovania a osobnej účasti oprávnenej môže exekučný súd dospieť k tomuto

záveru aj pri riešení identickej otázky (vykonateľnosti exekučného titulu) v neskorších

štádiách exekučného konania (pozri aj ).

6. Ak sa exekúcia navrhuje na podklade notárskej zápisnice, ktorá nemá náležitosti

vykonateľného exekučného titulu (§ 41 ods. 2 písm. c/ Exekučného poriadku) ide o dôvod,

so zreteľom na ktorý treba žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie

exekúcie zamietnuť (prípadne, ak táto okolnosť vyjde najavo až po poverení súdneho

exekútora exekučné konanie zastaviť).

7. Skutkové a právne závery súdu prvého stupňa nie sú v danom prípade zjavne

neodôvodnené a nezlučiteľné s čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd

a a aj odôvodnenie dovolaním napadnutého

rozhodnutia odvolacieho súdu spĺňa parametre zákonného odôvodnenia (§ 157 ods. 2

v spojení s ). Za porušenie základného práva zaručeného v

nemožno považovať to, že odvolací súd neodôvodnil svoje

rozhodnutie podľa predstáv oprávnenej. Odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom

8

konaní nemá odpovedať na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba

na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní a zostali sporné alebo sú

nevyhnutné na doplnenie dôvodov prvostupňového rozhodnutia, ktoré sa preskúmava

v odvolacom konaní.

Keďže k obdobným dovolacím námietkam oprávnenej, z ktorých vyvodzuje

prípustnosť a opodstatnenosť jej dovolania podaného aj v preskúmavanej veci sa už Najvyšší

súd SR vyjadril vo viacerých iných, skutkovo a právne obdobných právnych veciach,

v ktorých tá istá oprávnená vystupovala v procesnom postavení dovolateľky dovolací súd

konštatuje, že právne závery, ku ktorým dospel v týchto rozhodnutiach sú plne opodstatnené

aj v preskúmavanej veci. Ako príklad uvádza Najvyšší súd SR rozhodnutia z 31. mája 2013

sp. zn. , z 31. júla 2013 sp. zn. , sp. zn. ,

z 22. augusta 2013 sp. zn. , sp. zn. , z 30. septembra 2013 sp. zn.

, z 31.októbra 2013 sp. zn. , z 09. januára 2014 sp. zn.

a z 29. januára 2014 sp. zn. .

Tieto právne závery (viď body 1. až 7.) zastáva Najvyšší súd SR aj v preskúmavanej

veci a stotožňuje sa s názorom, že v danom prípade notárska zápisnica – z dôvodov

vysvetlených už súdmi nižších stupňov – nie je vykonateľný exekučný titul.

Osobitne k námietke oprávnenej, že súdy oboch stupňov nevytýčili vo veci ústne

pojednávanie aj keď podľa zákona tak boli povinné urobiť Najvyšší súd SR konštatuje, že tak

ako správne poznamenala oprávnená účinným od 09. 08. 2012

(do 31. 12. 2012) bol novelizovaný Exekučný poriadok, ktorý ustanovenie § 57 Exekučného

poriadku doplnil o odsek 5, v zmysle ktorého súd nariadi pojednávanie, ak rozhoduje podľa

§ 57 ods. 1 písm. g/ a k/. Vzhľadom na uvedené dovolací súd konštatuje, že súd prvého stupňa

nemohol postupovať podľa uvedeného ustanovenia, nakoľko v danom prípade exekúciu

zastavil uznesením z 01. 08. 2012, teda pred účinnosťou uvedenej novely. Odvolací súd

v danom prípade postupoval v súlade s ustanovením , ak o odvolaní

oprávnenej rozhodol bez nariadenia pojednávania.

Dovolací súd ďalej dodáva, že súdy oprávnenej tiež neodňali možnosť konať

pred súdom tým, že jej neumožnili viesť kontradiktórne konanie, keďže vzhľadom

9

na predložené listinné dôkazy postačuje, ak sú rozhodujúce skutočnosti osvedčené

okolnosťami vyplývajúcimi zo spisu vrátane do neho založených listín a príloh.

V súvislosti s námietkou dovolateľky, že konanie je postihnuté inou vadou, ktorá má

za následok nesprávne rozhodnutie vo veci treba uviesť, že táto vada je relevantným

dovolacím dôvodom ( ), avšak (na rozdiel od vád taxatívne

vymenovaných v ) nezakladá (súčasne) aj prípustnosť dovolania. To isté platí

aj o nesprávnom právnom posúdení veci ( ).

Vzhľadom k tomu, že v dovolacom konaní sa nepotvrdila existencia procesných vád

konania tvrdených dovolateľkou a nevyšli najavo ani iné vady uvedené v ,

pričom prípustnosť podaného dovolania nevyplýva ani z Najvyšší súd SR

odmietol procesne neprípustné dovolanie oprávnenej podľa v spojení

s

IV. Oprávnená z procesného hľadiska zavinila, že sa konanie o jej odvolaní muselo

zastaviť a vznikla jej povinnosť nahradiť povinnej trovy tohto konania (

v spojení s ). V konaní o jej dovolaní vzniklo procesne úspešnej povinnej

právo na náhradu trov konania proti oprávnenej, ktorá úspech v dovolacom konaní nemala

( v spojení s a ). Najvyšší súd SR

nepriznal povinnej náhradu trov týchto konaní, lebo povinná nepodala návrh na ich priznanie

( ).

Rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu SR pomerom hlasov 3: 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave, 30. mája 2014

JUDr. Viera Pepelová, v. r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Bc. Ingrid Habánová