Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
cf7/435148.fec21c.pdf
PDF · 128.32 KB
No categories available
4OboE/38/2013
Najvyšší súd 4Oboer/166/2013
Slovenskej republiky 4OboE/38/2013
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v exekučnej veci oprávnenej: P., zastúpenej
advokátskou kanceláriou F., proti povinnej: H., o vymoženie 36,31 eur s príslušenstvom,
vedenej na Okresnom súde Komárno pod sp. zn. 8Er/799/2006, o odvolaní a dovolaní
oprávnenej proti uzneseniu Krajského súdu v Nitre č. k. 6CoE/139/2012-36 z 28. marca 2013,
takto
rozhodol:
I. Konanie o odvolaní oprávnenej z a s t a v u j e.
II. Návrh oprávnenej na prerušenie dovolacieho konania z a m i e t a.
III. Dovolanie oprávnenej o d m i e t a.
IV. Povinnej n e p r i z n á v a náhradu trov odvolacieho a dovolacieho konania.
O d ô v o d n e n i e :
Súdny exekútor požiadal o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie (§ 44 zákona
č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších
zákonov v znení neskorších predpisov - ďalej len Exekučný poriadok) na základe notárskej
zápisnice z 25. 02. 2006 sp. zn. N 511/2006, NZ 7251/2006 spísanej notárom J. (ďalej len
notárska zápisnica). Okresný súd Komárno uvedenej žiadosti vyhovel a súdneho exekútora
poveril vykonaním exekúcie.
Následne Okresný súd Komárno uznesením č. k. 8Er/799/2006-14 z 01. 08. 2012
exekúciu vyhlásil za neprípustnú a exekúciu zastavil, zároveň návrh oprávnenej na zmenu
súdneho exekútora zamietol a uviedol, že o trovách exekučného konania rozhodne
samostatným uznesením. Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva, že notárska zápisnica, ktorá je
exekučným titulom bola notárom spísaná na základe plnej moci M., advokátom
splnomocneným dlžníkom (povinnou v tomto konaní) splnomocnením obsiahnutým v zmluve
o úvere. Celý text splnomocnenia vrátane osoby splnomocnenca bol v štandardnej
formulárovej zmluve o úvere predtlačený. Súd prvého stupňa ďalej konštatoval, že povinná sa
podpisom zmluvy vopred vzdala svojich práv (ktoré môžu vzniknúť až v budúcnosti)
namietať akúkoľvek skutočnosť týkajúcu sa predmetnej zmluvy a svojho záväzku. Poukázal
tiež na ustanovenie § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka a na rozpor záujmov povinnej a „ňou
zvoleného“ zástupcu, ktorého konkrétne meno bolo zakomponované v predtlači vopred
pripravenej zmluvy o úvere. Tým bol spochybnený základný predpoklad pri udelení plnej
moci, teda to, že splnomocnenec bude hájiť záujem povinnej ako aj slobodná voľba pri výbere
svojho splnomocnenca. Záverom uviedol, že pokiaľ plnomocenstvo nebolo platne udelené,
predložená notárska zápisnica nemôže byť exekučným titulom. Ak neexistuje notárska
zápisnica, ktorá je spôsobilá byť exekučným titulom buď z hľadiska formálneho alebo
z hľadiska materiálneho exekúcia je neprípustná.
Na odvolanie oprávnenej Krajský súd v Nitre ako súd odvolací uznesením
č. k. 6CoE/139/2012-36 z 28. 03. 2013 prvostupňové uznesenie v napadnutej zastavujúcej
časti potvrdil, v zamietajúcej časti odvolanie oprávnenej odmietol a návrh na prerušenie
konania zamietol. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého uznesenia súdu prvého stupňa
dospel k záveru, že súd prvého stupňa správne zistil skutkový stav a vec aj správne právne
posúdil a z toho dôvodu sa odvolací súd stotožnil s odôvodnením napadnutého rozhodnutia.
Na zdôraznenie správnosti uviedol, že exekučný súd je povinný zaoberať sa v každom štádiu
exekučného konania tým, či tu nie je nejaká prekážka, pre ktorú by exekúcia ďalej prebiehať
nemala, pretože opak by mohol byť v rozpore s platným právom. Námietku oprávnenej,
že súd prvého stupňa posudzoval vec, o ktorej už raz rozhodol, vyhodnotil ako nedôvodnú
a rovnako tak považoval za nedôvodnú námietku oprávnenej, že platnosť predmetného
plnomocenstva bola posúdená notárom. Zdôraznil, že súd nie je viazaný právnym názorom
notára pri spisovaní notárskej zápisnice. Odvolací súd po preštudovaní spisu zistil,
že splnomocnenie na spísanie notárskej zápisnice nie je platné. Splnomocnenie M. na spísanie
notárskej zápisnice ako exekučného titulu je uvedené v predtlači zmluvy o úvere a tak
povinná nemala možnosť túto skutočnosť zmeniť ani ovplyvniť a už podpisom zmluvy sa
vopred vzdala svojich práv namietať akúkoľvek skutočnosť týkajúcu sa predmetnej zmluvy
a svojho záväzku. Ak v čase uzavretia dohody o plnomocenstve neexistoval dlh a nebola
známa ani jeho výška, v tom čase nemohla povinná realizovať svoje právo dlh uznať alebo
nie, ani nemohla splnomocniť inú osobu na uznanie dlhu. V čase spísania notárskej zápisnice
ako exekučného titulu už musí právny záväzok existovať. Notárska zápisnica tak nespĺňala
požiadavky uvedené v § 41 ods. 2 písm. c/ Exekučného poriadku. Notárska zápisnica,
na podklade ktorej sa oprávnená domáhala nároku voči povinnej nie je spôsobilým
exekučným titulom. Na margo návrhu na prerušenie konania odvolací súd uviedol,
že Exekučný poriadok prerušenie konania upravuje v § 36 ods. 5 a to tak, že výslovne
zakotvuje, že exekučné konanie nemožno prerušiť, možno ho prerušiť iba, ak to výslovne
určuje osobitný predpis. Odvolací súd naviac dodal, že v prejednávanom prípade nezistil
potrebu obrátiť sa s predbežnou otázkou výkladu úniového práva na Súdny dvor EÚ, nakoľko
všetky otázky, ktoré oprávnená vo svojom návrhu uviedla, boli už judikatúrou vyriešené.
Uznesenie odvolacieho súdu nadobudlo právoplatnosť 22. 04. 2013.
Proti uzneseniu Krajského súdu v Nitre v časti výroku o zamietnutí návrhu
na prerušenie konania podala oprávnená odvolanie, ktoré odôvodnila tým, že v konaní jej bola
odňatá možnosť konať pred súdom (§ 205 ods. 2 písm. a/ O. s. p. v spojení s § 221 ods. 1
písm. d/ - správne malo znieť „písm. f/“ O. s. p) a že napadnuté rozhodnutie súdu prvého
stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 písm. f/ O. s. p.),
keď súd nesprávne interpretoval a aplikoval § 109 ods. 1 písm. c/ O. s. p. a článok 267
Zmluvy o fungovaní EÚ v spojení s § 36 ods. 5 Exekučného poriadku a súčasne, že napadnuté
rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov. Na základe uvedeného oprávnená
navrhla, aby odvolací súd napadnuté uznesenie v označenom rozsahu zrušil a vec vrátil
Krajskému súdu v Nitre na ďalšie konanie.
Proti uzneseniu Krajského súdu v Nitre podala oprávnená (ďalej aj dovolateľka)
tiež dovolanie, v ktorom uviedla, že súdy rozhodli „nad rámec zverenej právomoci“
(§ 237 písm. a/ O. s. p.), konali vo veci, v ktorej sa už právoplatne rozhodlo (§ 237 písm. d/
O. s. p.), oprávnenej odňali možnosť konať pred súdom (§ 237 písm. f/ O. s. p.)
tým, že nezohľadnili jej námietky, konali bez pojednávania a dokazovania a nerešpektovali jej
právo na to, aby jej právna vec bola rozhodovaná na základe správneho právneho základu,
súčasťou ktorého je aj výklad práva Európskej únie a súdy nevytýčili pojednávanie hoci tak
boli povinné urobiť, v konaní sa dopustili inej vady konania majúcej za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci (§ 241 ods. 2 písm. b/ O. s. p.), pretože nesprávne zistili skutkový stav
a nevykonali náležité dokazovanie a napadnuté rozhodnutie založili na nesprávnom právnom
posúdení veci (§ 241 ods. 2 písm. c/ O. s. p.). Dovolateľka žiadala, aby dovolací súd zrušil
napadnuté uznesenie odvolacieho súdu a tiež ním potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa
a vec vrátil prvostupňovému súdu na ďalšie konanie. Zároveň žiadala, aby bolo dovolacie
konanie prerušené podľa § 109 ods. 1 písm. c/ O. s. p. a Súdnemu dvoru Európskej únie
boli predložené prejudiciálne otázky, ktoré bližšie špecifikovala v podanom dovolaní.
Povinná a ani súdny exekútor sa k opravným prostriedkom oprávnenej nevyjadrili.
I. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len Najvyšší súd SR) skúmal najskôr,
či sú dané procesné predpoklady, za splnenia ktorých môže konať o odvolaní oprávnenej
proti uzneseniu Krajského súdu v Nitre.
Najvyšší súd SR konštatuje, že odvolaním možno napadnúť len rozhodnutie súdu
prvého stupňa a na rozhodnutie o odvolaní smerujúcom proti rozhodnutiu odvolacieho súdu
nie je Najvyšší súd SR funkčne príslušný (§ 9 ods. 1 a 2 O. s. p. a § 10 ods. 1 a 2 O. s. p.).
Dodáva, že oprávnená v procesnom postavení, v ktorom sa nachádza v preskúmavanej veci
bola už účastníčkou konania vo viacerých iných, skutkovo a právne obdobných konaniach
pred Najvyšším súdom SR, v ktorých tak ako aj v tomto prípade podala odvolanie
proti rozhodnutiu odvolacieho súdu. Najvyšší súd SR konanie o jej odvolaniach v týchto
veciach zastavil (viď napríklad rozhodnutia Najvyššieho súdu SR z 24. júna 2013
sp. zn. 4OboE/13/2013 a sp. zn. 4OboE/32/2013, zo 6. augusta 2013 sp. zn. 3CoE/43/2013,
z 13. augusta 2013 sp. zn. 3OboE/39/2013, z 31. októbra 2013 sp. zn. 4OboE/7/2013,
sp. zn. 4OboE/26/2013, z 31. decembra 2013 sp. zn. 4OboE/33/2013). Najvyšší súd SR
na uvedené rozhodnutia v podrobnostiach poukazuje s tým, že aj v preskúmavanej veci sa
stotožňuje s právnymi závermi v nich vyjadrenými.
Vzhľadom k tomu, že funkčná príslušnosť Najvyššieho súdu SR na prejednanie
odvolania oprávnenej nie je daná, Najvyšší súd SR konanie o odvolaní oprávnenej
proti uzneseniu Krajského súdu v Nitre zastavil (§ 103 a § 104 ods. 1 O. s. p.).
II. Najvyšší súd SR ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O. s. p.) po zistení, že dovolanie
proti uzneseniu Krajského súdu v Nitre podala včas oprávnená zastúpená v dovolacom konaní
v súlade s § 241 ods. 1 vetou druhou O. s. p. skúmal ďalej, či je dôvodný jej návrh
na prerušenie dovolacieho konania podľa § 109 ods. 1 písm. c/ O. s. p.
K podobnému návrhu oprávnenej na prerušenie dovolacieho konania sa už Najvyšší
súd SR vyjadril vo viacerých iných, skutkovo a právne obdobných právnych veciach,
v ktorých tá istá oprávnená vystupovala v procesnom postavení dovolateľky. V prejednávanej
veci Najvyšší súd SR konštatuje, že Súdny dvor Európskej únie má právomoc vydať
rozhodnutie o prejudiciálnych otázkach, ktoré sa týkajú: a/ výkladu zmlúv; b/ platnosti
a výkladu aktov inštitúcii, orgánov alebo úradov alebo agentúr Európskej únie. Pokiaľ
ale procesný postup súdov vo veci, v ktorej sa navrhuje prerušenie konania podľa § 109 ods. 1
písm. c/ O. s. p. má podklad v aplikácii vnútroštátneho práva nie je žiadny dôvod
pre prerušenie konania. V danom prípade sa síce v dovolaním napadnutých rozhodnutiach
spomína aj smernica 93/13/EHS z určujúceho hľadiska však zo strany súdov nižších stupňov
išlo o aplikáciu a interpretáciu vnútroštátnych právnych predpisov. Ako príklad Najvyšší súd
SR uvádza rozhodnutia z 31. mája 2013 sp. zn. 4Cdo/304/2012, sp. zn. 7Cdo/174/2012,
z 24. júna 2013 sp. zn. 4Cdo/319/2012, z 31. júla 2013 sp. zn. 4Cdo/399/2012 a sp. zn.
4Cdo/369/2012 z 22. augusta 2013 sp. zn. 4Cdo/24/2013 a z 30. septembra 2013 sp. zn.
4Oboer/85/2013, na ktoré Najvyšší súd SR v podrobnostiach poukazuje s tým, že s právnymi
závermi v nich vyjadrenými sa stotožňuje aj v preskúmavanej veci. S poukazom na uvedené
dovolací súd návrh na prerušenie konania ako nedôvodný zamietol.
III. V ďalšom Najvyšší súd SR bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a
ods. 3 O. s. p.) skúmal, či oprávnenou podané dovolanie smeruje proti rozhodnutiu,
proti ktorému ho zákon pripúšťa.
Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ
to zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O. s. p.). V prejednávanej veci smeruje dovolanie proti
uzneseniu odvolacieho súdu. Uznesenia odvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie
prípustné sú uvedené v § 239 ods. 1 a 2 O. s. p. Dovolateľkou napadnuté uznesenie však
nevykazuje znaky žiadneho z nich. Dovolanie oprávnenej preto podľa § 239 ods. 1 a 2 O. s. p.
nie je prípustné.
Prípustnosť podaného dovolania by v preskúmavanej veci prichádzala do úvahy len
vtedy, ak by v konaní došlo k niektorej z procesných vád taxatívne vymenovaných v § 237
O. s. p. Oprávnená procesné vady konania v zmysle § 237 písm. b/, c/, e/ a g/ O. s. p. netvrdila
a existencia týchto vád nevyšla v dovolacom konaní najavo. Prípustnosť jej dovolania preto
z týchto ustanovení nevyplýva.
Dovolací súd sa ďalej zaoberal oprávnenou namietanými vadami, pričom konštatoval:
1. Prípustnosť dovolania z dôvodu nedostatku právomoci súdu (§ 237 písm. a/ O. s. p.)
je daná iba vtedy, ak súd rozhodol o veci, o ktorej nemal rozhodnúť. Rozhodovanie súdov
v exekučných veciach však vyplýva priamo zo zákona (viď napríklad § 29, § 38 ods. 3 a § 44
ods. 1 Exekučného poriadku).
2. Vydanie poverenia na vykonanie exekúcie nie je rozhodnutím o veci samej,
preto nezakladá prekážku právoplatne rozhodnutej veci v zmysle v § 237 písm. d/ O. s. p.
(viď aj rozhodnutie Najvyššieho súdu SR z 1. februára 2012 sp. zn. 5Cdo/205/2011 a tiež
Ústavného súdu Slovenskej republiky z 13. júna 2012 sp. zn. III. ÚS 254/2012).
3. Nejde o vadu konania v zmysle § 237 písm. f/ O. s. p., ak súd pri skúmaní,
či je exekučný titul vykonateľný (§ 44 ods. 2 Exekučného poriadku) vychádza z tvrdení
oprávnenej v návrhu na vykonanie exekúcie a z exekučného titulu a nevykonáva dokazovanie
(ako procesnú činnosť súdu osobitne upravenú v ustanoveniach § 122 až § 124 O. s. p.), lebo
je postačujúce, ak sú rozhodujúce skutočnosti dostatočne osvedčené okolnosťami
vyplývajúcimi zo spisu.
4. Exekúciu možno vykonať len na podklade notárskej zápisnice, ktorá má náležitosti
uvedené v § 41 ods. 2 písm. c/ Exekučného poriadku; ak tieto náležitosti nemá, nejde
o vykonateľný exekučný titul. Ak je za exekučný titul označená notárska zápisnica
je exekučný súd povinný skúmať, či na jej podklade možno vykonať exekúciu (porovnaj
obdobne R 58/1997). Pokiaľ notárska zápisnica nie je vykonateľný exekučný titul je exekúcia
neprípustná, čo je dôvod na zastavenie exekučného konania (I. ÚS 151/2011
a I. ÚS 155/2011). Najdôležitejšou náležitosťou notárskej zápisnice ako exekučného titulu je
súhlas povinnej osoby s vykonateľnosťou notárskej zápisnice. Ak niekto ako zástupca vysloví
za povinnú osobu takýto súhlas napriek tomu, že nie je oprávnený za ňu konať, nejde o súhlas
povinnej osoby. Zastupovať iného nemôže ten, záujmy ktorého sú v rozpore so záujmami
zastúpeného (§ 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka) – o taký prípad ide tiež vtedy, keď určitý
nebankový subjekt má vopred vytypovaného „zástupcu“ druhej zmluvnej strany, následné
úkony ktorého sledujú nie záujmy ním zastupovanej zmluvnej strany, ale záujmy
nebankového subjektu. Dohoda o zastúpení je v tomto prípade neplatná (§ 39 Občianskeho
zákonníka), preto je absolútne neplatný aj splnomocnencom udelený „súhlas“
s vykonateľnosťou notárskej zápisnice, v dôsledku čoho chýba podstatná náležitosť jej
materiálnej vykonateľnosti (§ 41 ods. 2 písm. c/ Exekučného poriadku).
5. Nejde o vadu konania v zmysle § 237 písm. f/ O. s. p., ak súd oboznamovanie
s obsahom listín, ktoré je zamerané na posúdenie, či k návrhu na vykonanie pripojený
exekučný titul je formálne aj materiálne vykonateľný nevykonal na pojednávaní
a za prítomnosti oprávnenej a povinnej; obdobne – teda aj bez nariadenia pojednávania,
vykonania dokazovania a osobnej účasti oprávnenej môže exekučný súd dospieť k tomuto
záveru aj pri riešení identickej otázky (vykonateľnosti exekučného titulu) v neskorších
štádiách exekučného konania (pozri aj II. ÚS 160/2013).
6. Ak sa exekúcia navrhuje na podklade notárskej zápisnice, ktorá nemá náležitosti
vykonateľného exekučného titulu (§ 41 ods. 2 písm. c/ Exekučného poriadku) ide o dôvod,
so zreteľom na ktorý treba žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie zamietnuť (prípadne, ak táto okolnosť vyjde najavo až po poverení súdneho
exekútora exekučné konanie zastaviť).
7. Skutkové a právne závery súdu prvého stupňa nie sú v danom prípade zjavne
neodôvodnené a nezlučiteľné s čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd
a čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a aj odôvodnenie dovolaním napadnutého
rozhodnutia odvolacieho súdu spĺňa parametre zákonného odôvodnenia (§ 157 ods. 2
v spojení s § 167 ods. 2 O. s. p.). Za porušenie základného práva zaručeného v čl. 46 ods. 1
Ústavy Slovenskej republiky nemožno považovať to, že odvolací súd neodôvodnil svoje
rozhodnutie podľa predstáv oprávnenej. Odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom
konaní nemá odpovedať na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba
na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní a zostali sporné alebo sú
nevyhnutné na doplnenie dôvodov prvostupňového rozhodnutia, ktoré sa preskúmava
v odvolacom konaní.
Keďže k obdobným dovolacím námietkam oprávnenej, z ktorých vyvodzuje
prípustnosť a opodstatnenosť jej dovolania podaného aj v preskúmavanej veci sa už Najvyšší
súd SR vyjadril vo viacerých iných, skutkovo a právne obdobných právnych veciach,
v ktorých tá istá oprávnená vystupovala v procesnom postavení dovolateľky dovolací súd
konštatuje, že právne závery, ku ktorým dospel v týchto rozhodnutiach sú plne opodstatnené
aj v preskúmavanej veci. Ako príklad uvádza Najvyšší súd SR rozhodnutia z 31. mája 2013
sp. zn. 7Cdo/174/2012, z 31. júla 2013 sp. zn. 4Cdo/369/2012, sp. zn. 4Cdo/409/2012,
z 22. augusta 2013 sp. zn. 5Cdo/374/2012, sp. zn. 4Cdo/24/2013, z 30. septembra 2013 sp. zn.
4Oboer/85/2013, z 31.októbra 2013 sp. zn. 4Oboer/101/2013, z 09. januára 2014 sp. zn.
7ECdo/152/2013 a z 29. januára 2014 sp. zn. 7ECdo/146/2013.
Tieto právne závery (viď body 1. až 7.) zastáva Najvyšší súd SR aj v preskúmavanej
veci a stotožňuje sa s názorom, že v danom prípade notárska zápisnica – z dôvodov
vysvetlených už súdmi nižších stupňov – nie je vykonateľný exekučný titul.
Osobitne k námietke oprávnenej, že súdy oboch stupňov nevytýčili vo veci ústne
pojednávanie aj keď podľa zákona tak boli povinné urobiť Najvyšší súd SR konštatuje, že tak
ako správne poznamenala oprávnená zákonom č. 230/2012 Z. z. účinným od 09. 08. 2012
(do 31. 12. 2012) bol novelizovaný Exekučný poriadok, ktorý ustanovenie § 57 Exekučného
poriadku doplnil o odsek 5, v zmysle ktorého súd nariadi pojednávanie, ak rozhoduje podľa
§ 57 ods. 1 písm. g/ a k/. Vzhľadom na uvedené dovolací súd konštatuje, že súd prvého stupňa
nemohol postupovať podľa uvedeného ustanovenia, nakoľko v danom prípade exekúciu
zastavil uznesením z 01. 08. 2012, teda pred účinnosťou uvedenej novely. Odvolací súd
v danom prípade postupoval v súlade s ustanovením § 214 ods. 2 O. s. p., ak o odvolaní
oprávnenej rozhodol bez nariadenia pojednávania.
Dovolací súd ďalej dodáva, že súdy oprávnenej tiež neodňali možnosť konať
pred súdom tým, že jej neumožnili viesť kontradiktórne konanie, keďže vzhľadom
na predložené listinné dôkazy postačuje, ak sú rozhodujúce skutočnosti osvedčené
okolnosťami vyplývajúcimi zo spisu vrátane do neho založených listín a príloh.
V súvislosti s námietkou dovolateľky, že konanie je postihnuté inou vadou, ktorá má
za následok nesprávne rozhodnutie vo veci treba uviesť, že táto vada je relevantným
dovolacím dôvodom (§ 241 ods. 2 písm. b/ O. s. p.), avšak (na rozdiel od vád taxatívne
vymenovaných v § 237 O. s. p.) nezakladá (súčasne) aj prípustnosť dovolania. To isté platí
aj o nesprávnom právnom posúdení veci (§ 241 ods. 2 písm. c/ O. s. p.).
Vzhľadom k tomu, že v dovolacom konaní sa nepotvrdila existencia procesných vád
konania tvrdených dovolateľkou a nevyšli najavo ani iné vady uvedené v § 237 O. s. p.,
pričom prípustnosť podaného dovolania nevyplýva ani z § 239 O. s. p. Najvyšší súd SR
odmietol procesne neprípustné dovolanie oprávnenej podľa § 243b ods. 5 O. s. p. v spojení
s § 218 ods. 1 písm. c/ O. s. p.
IV. Oprávnená z procesného hľadiska zavinila, že sa konanie o jej odvolaní muselo
zastaviť a vznikla jej povinnosť nahradiť povinnej trovy tohto konania (§ 224 ods. 1 O. s. p.
v spojení s § 146 ods. 2 O. s. p.). V konaní o jej dovolaní vzniklo procesne úspešnej povinnej
právo na náhradu trov konania proti oprávnenej, ktorá úspech v dovolacom konaní nemala
(§ 243b ods. 5 O. s. p. v spojení s § 224 ods. 1 a § 142 ods. 1 O. s. p.). Najvyšší súd SR
nepriznal povinnej náhradu trov týchto konaní, lebo povinná nepodala návrh na ich priznanie
Rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu SR pomerom hlasov 3: 0.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave, 30. mája 2014
JUDr. Viera Pepelová, v. r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia: Bc. Ingrid Habánová