Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Oboer/191/2013

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v exekučnej veci oprávneného: P., s. r. o.,

so sídlom P., X. B., IČO: X., zast. advokátskou kanceláriou F., s. r. o., so sídlom G., X. B.,

IČO: X., konajúca prostredníctvom svojho konateľa, advokáta doc. JUDr. B., PhD., proti

povinnému: M., nar. X., bytom L., X. Ž., o vymoženie pohľadávky oprávneného 353,61

eur (pôvodne 10 653 Sk) s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Žilina pod sp. zn.

, na dovolanie a odvolanie oprávneného proti uzneseniu Krajského súdu

v Žiline č. k. -38 zo dňa 28. februára 2013, takto

rozhodol:

I. Konanie o odvolaní oprávneného z a s t a v u j e.

II. Návrh oprávneného na prerušenie dovolacieho konania z a m i e t a.

III. Dovolanie oprávneného o d m i e t a.

IV. Povinnému náhradu trov odvolacieho a dovolacieho konania n e p r i z n á v a.

2

O d ô v o d n e n i e :

Súdny exekútor JUDr. Jozef Rišian so sídlom Exekútorského úradu v Žiline žiadosťou

zo dňa 12. 04. 2006 Okresnému súdu Žilina ako súdu prvého stupňa doručenou dňa

24. 04. 2006 (č. l. 1) na základe návrhu oprávneného (č. l. 2) požiadal o udelenie poverenia

na vykonanie exekúcie o vymoženie pohľadávky oprávneného podľa

Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení

ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „EP“). Exekučným titulom

na vykonanie exekúcie je notárska zápisnica sp. zn. N 6660/2005, NZ 62372/2005 napísaná

dňa 10. 12. 2005 na Notárskom úrade JUDr. Ondreja Ďuriača so sídlom v Bratislave (č. l. 3 -

4). Okresný súd dňa 28. 06. 2006 v zmysle § 45 ods. 1 EP vydal poverenie číslo: 5511

015486* na vykonanie exekúcie proti povinnému (č. l. 9). Následne uznesením č. k.

-17 zo dňa 07. 08. 2012 vyhlásil exekúciu za neprípustnú a v celom

rozsahu ju zastavil. Súčasne zamietol návrh oprávneného na zmenu súdneho exekútora a

vyslovil, že o trovách exekúcie rozhodne samostatným uznesením.

Súd prvého stupňa vec právne odôvodnil ust. § 57 ods. 1 písm. g/ a § 58 ods. 1 EP,

EP a (ďalej len „“). Uviedol, že

povinný na spísanie notárskej zápisnice ako exekučného titulu, t. j., aby v jeho mene uznal

jeho záväzok z úveru a vyjadril súhlas s vykonateľnosťou tejto notárskej zápisnice ako

exekučného titulu splnomocnil v zmluve o úvere Mgr. T., advokáta so sídlom v B., a to tak,

že udelené plnomocenstvo bolo v zmluve vopred predtlačené s vopred určeným advokátom -

Mgr. T.. Súd mal za to, že splnomocnenie udelené povinným v zmluve o úvere je

koncipované veľmi všeobecne a široko, čo dáva veľmi široký priestor pre splnomocnenca M.

na konanie a právne úkony v mene povinného, súčasne však spôsobuje pochybnosti o

skutočnom rozsahu oprávnenia M. konať v mene povinného, pričom tieto pochybnosti nie je

možné odstrániť ani výkladom splnomocnenia. Konštatoval, že takáto všeobecná a široká

formulácia splnomocnenia udeleného Mgr. K. spôsobuje jeho neurčitosť a tým i jeho

neplatnosť. Povinný splnomocnením v zmluve o úvere splnomocnil M., aby v jeho mene

uznal záväzok, ktorého konkrétnu výšku v čase udelenia plnej moci nebolo možné

predpokladať. V tejto súvislosti súd zdôraznil, že neistý záväzok v budúcnosti nie je

dostatočne určitý a určiteľný, navyše, keď ani nemožno predpokladať, či vôbec k omeškaniu

3

dôjde a ak áno tak v akom rozsahu. Okrem toho splnomocnený Mgr. K. v notárskej zápisnici

za povinného určil lehotu, v ktorej má povinný uhradiť záväzok, hoci takéto oprávnenie mu

z udeleného splnomocnenia priamo nevyplýva. Povinného tak zaviazal k povinnosti a lehote,

o ktorej povinný nemohol mať vedomosť. S poukazom na uvedené súd prvého stupňa

vyhodnotil splnomocnenie udelené povinným Mgr. K. v zmluve o úvere ako absolútne

neplatné v zmysle a , ktorá skutočnosť spôsobuje, že toto splnomocnenie

nevyvoláva žiadne právne účinky a teda ani z neskorších právnych úkonov splnomocneného

zástupcu vykonaných v mene povinného nemohli pre povinného nastať žiadne právne účinky.

Z týchto dôvodov je notárska zápisnica, na základe ktorej podal oprávnený návrh na začatie

exekúcie nulitným právnym aktom (paaktom) a ako taká nie je spôsobilým exekučným

titulom, na podklade ktorého by bolo možné ďalej danú exekúciu viesť. Prvostupňový súd

preto exekúciu vyhlásil v celom rozsahu za neprípustnú a v súlade s ust. § 57 ods. 1 písm. g/

EP ju zastavil. Vzhľadom na túto skutočnosť súd zamietol návrh oprávneného na zmenu

súdneho exekútora. S poukazom na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej len

„Ústavný súd SR“) sp. zn. zo dňa 13. 04. 2011 zdôraznil, že i keby

neexistovala prekážka vyvolávajúca neprípustnosť ďalšieho pokračovania v exekúcii bol by

súd vzhľadom k tomu, že mal z vlastnej úradnej činnosti zistené, že súdny exekútor

JUDr. Rišian bol zamestnancom oprávneného, ktorá skutočnosť odôvodnene vyvoláva

pochybnosti o jeho nezaujatosti nútený návrh oprávneného na zmenu súdneho exekútora

zamietnuť.

Na odvolanie oprávneného Krajský súd v Žiline ako súd odvolací podľa §10 ods. 1

(ďalej len „“) prejednajúc vec podľa

bez nariadenia pojednávania podľa svojím uznesením č. k.

-38 zo dňa 28. 02. 2013 odvolanie oprávneného proti výroku uznesenia

prvostupňového súdu, ktorým zamietol jeho návrh na zmenu súdneho exekútora podľa § 218

ods. 1 písm. c/ ako neprípustné s poukazom na v spojení s

ods. 8 EP odmietol. Súčasne ako vecne správne podľa potvrdil uznesenie

prvostupňového súdu vo výroku o vyhlásení exekúcie za neprípustnú a jej zastavení

a vo výroku o trovách exekúcie. Ako nedôvodný zamietol návrh oprávneného na prerušenie

konania podľa

Stotožňujúc sa so skutkovými a právnymi závermi prvostupňového súdu vo vzťahu

k jeho rozhodnutiu o zastavení exekúcie a trovách exekúcie odvolací súd sa obmedzil iba

na konštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia ( ). Na ich

doplnenie odvolací súd zdôraznil, že povinný vôľu byť zastúpený splnomocneným zástupcom

Mgr. K. neprejavil samostatne a slobodne, ale v pozícii slabšej zmluvnej strany ako

spotrebiteľ prijal predložené zmluvné podmienky. Nedostatok prejavu vôle mal preto

jednoznačne za následok neplatnosť udeleného plnomocenstva. Konštatoval, že oprávneným

vopred určený splnomocnenec nemôže zastupovať povinného, pretože to nedovoľuje znenie

pre rozpor záujmov zástupcu a zastúpeného. Keďže notárska zápisnica bola

vyhotovená na podklade vadnej plnej moci, táto pre nedostatok prejavenej vôle nemôže

vyvolať vo vzťahu k povinnému žiadne právne dôsledky. Povinný v skutočnosti vôľu spísať

spornú zápisnicu neprejavil. Odvolací súd mal za to, že už spôsob samotného udelenia plnej

moci povinným Mgr. K. bol zaťažený tak závažnými vadami, že to malo za následok

neplatnosť daného právneho úkonu, a to bez ohľadu na to, či posudzovaný vzťah mal

spotrebiteľský charakter, resp., či tu došlo k ďalším pochybeniam pri vyhotovovaní spornej

notárskej zápisnice. Pre úplnosť a na podporu prezentovanej právnej argumentácie poukázal

odvolací súd na rozhodnutie Ústavného súdu SR č. k. -19 zo dňa 23. 11. 2011.

Vzhľadom na závislosť výroku o trovách exekúcie (resp. výroku o tom, že o trovách

exekúcie bude rozhodnuté samostatným uznesením) odvolací súd potvrdil rozhodnutie aj

v tejto časti.

Uznesenie odvolacieho súdu nadobudlo právoplatnosť dňa 25. 04. 2013.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu v časti výroku o zamietnutí návrhu oprávneného

na prerušenie konania podal oprávnený odvolanie (č. l. 47 – 48) argumentujúc, že súd mu

svojím postupom odňal možnosť konať pred súdom ( v spojení

s - správne malo znieť „písm. f/“), ďalej, že napadnuté

rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( ),

keď súd nesprávne interpretoval a aplikoval ust. a

Zmluvy o fungovaní Európskej únie v spojení s ust. § 36 ods. 5 EP, súčasne, že napadnuté

rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov. Namietol, že Krajský súd v Žiline

ho nesprávne poučil o nemožnosti napadnúť výrok o zamietnutí návrhu na prerušenie konania

odvolaním. Má za to, že za týchto okolností je napadnuté rozhodnutie svojvoľné, arbitrárne,

5

porušujúce jeho ústavné právo vyplývajúce z článku 46 ods. 1

ako aj právo podľa článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

Na základe uvedeného oprávnený navrhol uznesenie odvolacieho súdu v označenom rozsahu

zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.

Proti uzneseniu odvolacieho súdu v jeho potvrdzujúcej časti podal oprávnený (ďalej

tiež ako „dovolateľ“) aj dovolanie argumentujúc tým, že:

a/ súd rozhodol nad rámec zverenej právomoci ( v spojení

s ),

b/ v tej istej veci sa už právoplatne rozhodlo ( v spojení s

písm. d/ ), pretože vykonateľnosť exekučného titulu už bola právoplatne posúdená

pri poverení súdneho exekútora vykonaním exekúcie,

c/ vo veci konajúce súdy svojím postupom odňali oprávnenému možnosť konať pred súdom

( v spojení s ) tým, že nezohľadnili jeho

námietky proti prejednaniu veci, konali bez nariadenia pojednávania a dokazovania

a nerešpektovali jeho právo na to, aby jeho právna vec bola vnútroštátnym súdom

rozhodovaná na základe správneho právneho základu, súčasťou ktorého je aj výklad práva

Európskej únie,

d/ konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

najmä súd nedostatočne zistil skutkový stav, pretože nevykonal náležité dokazovanie

( ),

e/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, pretože

nesprávne interpretoval a aplikoval a EP, ,

ods. 2 o ochrane spotrebiteľa ako aj ustanovenia Smernice Rady

93/13/EHS ( ).

Dovolateľ svoju argumentáciu v dovolaní podrobne a rozsiahlo rozvinul (č. l. 55 - 60).

Na základe tvrdení uvedených v dovolaní dovolaciemu súdu navrhol, aby dovolaním

napadnuté uznesenie odvolacieho súdu ako aj uznesenie súdu prvého stupňa zrušil a vec vrátil

prvostupňovému súdu na ďalšie konanie. Súčasne navrhol konanie prerušiť podľa § 109

ods. 1 písm. c/ a Súdnemu dvoru Európskej únie na základe Zmluvy

o fungovaní Európskej únie predložiť prejudiciálne otázky, ktoré bližšie špecifikoval

v podanom dovolaní. Navrhol tiež, aby dovolací súd postupoval podľa ust.

6

a rozhodol o odložení vykonateľnosti uznesenia odvolacieho súdu. Dovolateľ si zároveň

uplatnil náhradu trov dovolacieho konania.

Povinný ani súdny exekútor sa k dovolaniu oprávneného nevyjadrili.

I. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej tiež ako „Najvyšší súd SR“ alebo

„najvyšší súd“) najskôr skúmal, či sú dané procesné predpoklady, za splnenia ktorých môže

konať o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Krajského súdu v Žiline v časti jeho výroku

o zamietnutí návrhu oprávneného na prerušenie konania podľa

Oprávnený v procesnom postavení, v ktorom sa nachádza v preskúmavanej veci bol

účastníkom konania už v mnohých iných, skutkovo a právne obdobných konaniach

pred Najvyšším súdom SR, v ktorých tak ako aj v tomto prípade podal odvolanie

proti rozhodnutiam odvolacích súdov, ktorými zamietli jeho návrhy na prerušenie konania.

Najvyšší súd konanie o jeho odvolaniach zastavil (viď napríklad rozhodnutia Najvyššieho

súdu SR sp. zn. z 09. 07. 2013, sp. zn. zo 06. 08. 2013, sp. zn.

z 22. 08. 2013, sp. zn. z 11. 09. 2013, sp. zn.

z 13. 08. 2013, sp. zn. z 31. 10. 2013, sp. zn. z 30. 12. 2013,

sp. zn. z 31. 01. 2014 a ďalšie) zdôrazniac skutočnosť, že odvolaním možno

napadnúť len rozhodnutie súdu prvého stupňa a Najvyšší súd SR na rozhodnutie o odvolaní

smerujúcom proti rozhodnutiu odvolacieho súdu nie je funkčne príslušný (§ 9 ods. 1 a 2

a a ). Najvyšší súd SR na uvedené rozhodnutia v podrobnostiach

poukazuje s tým, že aj v preskúmavanej veci sa s právnymi závermi v nich vyjadrenými

stotožňuje v celom rozsahu.

Vzhľadom na vyššie uvedené, keďže funkčná príslušnosť Najvyššieho súdu SR

na prejednanie odvolania oprávneného nie je daná, najvyšší súd konanie o odvolaní

oprávneného proti uzneseniu Krajského súdu v Žiline ako súdu odvolacieho v časti výroku,

ktorým zamietol návrh oprávneného na prerušenie konania zastavil (§ 103 a 104 ods. 1

).

II. Najvyšší súd Slovenskej republiky ďalej ako súd dovolací ( )

po zistení, že dovolanie proti uzneseniu Krajského súdu v Žiline podal oprávnený včas

zastúpený v dovolacom konaní v súlade s vetou druhou skúmal, či je

dôvodný jeho návrh na prerušenie dovolacieho konania podľa § 109 ods. 1 písm. c/

Aj k tomuto návrhu oprávneného sa Najvyšší súd SR vyjadril vo viacerých iných,

skutkovo a právne obdobných právnych veciach, v ktorých ten istý oprávnený vystupoval

v procesnom postavení dovolateľa. Ako príklad najvyšší súd uvádza rozhodnutia sp. zn.

z 21. 08. 2013, sp. zn. a obdive z 22. 08. 2013,

sp. zn. a obidve z 30. 09. 2013, na ktoré Najvyšší súd

Slovenskej republiky v podrobnostiach poukazuje s tým, že s právnymi závermi v nich

vyjadrenými sa stotožňuje aj v preskúmavanej veci, pre účely ktorej opakuje, že Súdny dvor

Európskej únie síce má právomoc vydať rozhodnutie o prejudiciálnych otázkach, ktoré

sa týkajú: a/ výkladu zmlúv; b/ platnosti a výkladu aktov inštitúcii, orgánov alebo úradov

alebo agentúr Európskej únie, pokiaľ ale procesný postup súdov vo veci, v ktorej sa navrhuje

prerušenie konania podľa má podklad v aplikácii vnútroštátneho

práva nie je žiadny dôvod pre prerušenie konania. S poukazom na uvedené dovolací súd návrh

oprávneného na prerušenie konania ako nedôvodný zamietol.

III. V ďalšom Najvyšší súd Slovenskej republiky bez nariadenia dovolacieho

pojednávania ( ) skúmal, či oprávneným podané dovolanie smeruje proti

rozhodnutiu, proti ktorému ho zákon pripúšťa.

Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ

to zákon pripúšťa ( ). V prejednávanej veci smeruje dovolanie

proti uzneseniu odvolacieho súdu. Uznesenia odvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie

prípustné sú uvedené v a Dovolateľom napadnuté uznesenie však

nevykazuje znaky žiadneho z nich, preto dovolanie oprávneného podľa § 239 ods. 1 a 2

prípustné nie je.

Prípustnosť podaného dovolania by v preskúmavanej veci prichádzala do úvahy len

vtedy, ak by v konaní došlo k niektorej z procesných vád taxatívne vymenovaných v § 237

Oprávnený procesné vady konania v zmysle , , a netvrdil

a existencia týchto vád v dovolacom konaní najavo nevyšla, preto prípustnosť jeho dovolania

nevyplýva ani z týchto ustanovení

8

Najvyšší súd opäť pripomína, že k obsahovo rovnakým námietkam oprávneného,

z ktorých vyvodzuje prípustnosť a opodstatnenosť svojho dovolania podaného

v preskúmavanej veci sa vyjadril vo viacerých iných skutkovo a právne obdobných právnych

veciach, v ktorých ten istý oprávnený vystupoval v procesnom postavení dovolateľa. Ako

príklad najvyšší súd uvádza rozhodnutia sp. zn. z 31. 05. 2013, sp. zn.

a obidve z 31. 07. 2013, sp. zn.

a obidve z 22. 08. 2013, sp. zn. z 30. 09. 2013, sp. zn.

z 31. 10. 2013, sp. zn. z 09. 01. 2014, sp. zn.

z 29. 01. 2014 a opakuje, že právne závery, ku ktorým dospel v týchto

rozhodnutiach sú plne opodstatnené aj v preskúmavanej veci.

V rozhodnutiach uvedených v predchádzajúcom odseku Najvyšší súd SR konštatoval,

že:

1. Prípustnosť dovolania z dôvodu nedostatku právomoci súdu ( ) je

daná, iba ak súd rozhodol vo veci, o ktorej nemal rozhodnúť; rozhodovanie súdov

v exekučných veciach ale vyplýva priamo zo zákona (napr. ust. § 29, § 38 ods. 3 a § 44

ods. 1 EP).

2. Vydanie poverenia na vykonanie exekúcie nie je rozhodnutím o veci samej, preto

nezakladá prekážku právoplatne rozhodnutej veci v zmysle (viď aj

rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 01. 02.

2012 a tiež Ústavného súdu SR sp. zn. zo dňa 13. 06. 2012).

3. Nejde o vadu konania v zmysle , ak súd pri skúmaní, či je exekučný

titul vykonateľný (§ 44 ods. 2 EP) vychádza z tvrdení oprávneného v návrhu na vykonanie

exekúcie a z exekučného titulu a nevykonáva dokazovanie (ako procesnú činnosť súdu

osobitne upravenú v ustanoveniach až ), lebo je postačujúce, ak sú

rozhodujúce skutočnosti dostatočne osvedčené okolnosťami vyplývajúcimi zo spisu.

4. Exekúciu možno vykonať len na podklade notárskej zápisnice, ktorá má náležitosti

uvedené v § 41 ods. 2 písm. c/ EP; ak tieto náležitosti nemá, nejde o vykonateľný

exekučný titul. Ak je za exekučný titul označená notárska zápisnica je exekučný súd

povinný skúmať, či na jej podklade možno vykonať exekúciu (porovnaj obdobne

R 58/1997). Pokiaľ notárska zápisnica nie je vykonateľný exekučný titul je exekúcia

neprípustná, čo je dôvod na zastavenie exekučného konania ( a I. ÚS

155/2011). Najdôležitejšou náležitosťou notárskej zápisnice ako exekučného titulu je

súhlas povinnej osoby s vykonateľnosťou notárskej zápisnice. Ak niekto ako zástupca

vysloví za povinnú osobu takýto súhlas napriek tomu, že nie je oprávnený za ňu konať,

nejde o súhlas povinnej osoby. Zastupovať iného nemôže ten, záujmy ktorého sú v rozpore

so záujmami zastúpeného ( ); o taký prípad ide tiež vtedy, keď určitý

nebankový subjekt má vopred vytypovaného „zástupcu“ druhej zmluvnej strany, následné

úkony ktorého sledujú nie záujmy ním zastupovanej zmluvnej strany, ale záujmy

nebankového subjektu. Dohoda o zastúpení je v tomto prípade neplatná ( ), preto je

absolútne neplatný aj Mgr. T. udelený „súhlas“ s vykonateľnosťou notárskej zápisnice,

v dôsledku čoho chýba podstatná náležitosť jej materiálnej vykonateľnosti (§ 41 ods. 2

písm. c/ EP).

5. Nejde o vadu konania v zmysle , ak súd oboznamovanie s obsahom

listín (ktoré je zamerané na posúdenie, či k návrhu na vykonanie exekúcie pripojený

exekučný titul je formálne aj materiálne vykonateľný) nevykonal na pojednávaní

a za prítomnosti oprávneného a povinného; obdobne, teda aj bez nariadenia pojednávania,

vykonania dokazovania a osobnej účasti oprávneného môže exekučný súd dospieť

k tomuto záveru aj pri riešení identickej otázky (vykonateľnosti exekučného titulu)

v neskorších štádiách exekučného konania ().

6. Ak sa exekúcia navrhuje na podklade notárskej zápisnice, ktorá nemá náležitosti

vykonateľného exekučného titulu (§ 41 ods. 2 písm. c/ EP) ide o dôvod so zreteľom,

na ktorý treba žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie

zamietnuť (prípadne, ak táto okolnosť vyjde najavo až po poverení súdneho exekútora,

exekučné konanie zastaviť).

7. Skutkové a právne závery súdu prvého stupňa nie sú v danom prípade zjavne

neodôvodnené a nezlučiteľné s čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd

a a aj odôvodnenie dovolaním napadnutého

rozhodnutia odvolacieho súdu parametre zákonného odôvodnenia (§ 157 ods. 2 v spojení

s ) spĺňa. Za porušenie základného práva zaručeného v

nemožno považovať to, že odvolací súd neodôvodnil svoje

rozhodnutie podľa predstáv oprávneného. Odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom

konaní nemá odpovedať na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba

na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní a zostali sporné alebo sú

nevyhnutné na doplnenie dôvodov prvostupňového rozhodnutia, ktoré sa preskúmava

v odvolacom konaní.

10

Tieto právne závery (viď body 1. až 7.) zastáva najvyšší súd aj v preskúmavanej veci.

Dovolací súd sa stotožňuje s názorom, že v danom prípade označená notárska zápisnica

z dôvodov vysvetlených už súdmi nižších stupňov nie je vykonateľný exekučný titul.

Dovolací súd osobitne k námietke oprávneného, že súdy oboch stupňov (tak

prvostupňový ako aj súd odvolací) nevytýčili vo veci ústne pojednávanie aj keď podľa zákona

tak boli povinné urobiť, poukazuje na skutočnosť, na ktorú správne poukázal aj samotný

oprávnený, a to, že účinným od 09. 08. 2012 bol novelizovaný

Exekučný poriadok, ktorý ustanovenie §-u 57 EP doplnil o odsek 5, v zmysle ktorého súd

nariadi pojednávanie, ak rozhoduje podľa § 57 ods. 1 písm. g/ a k/. Dovolateľ namietal, že súd

prvého stupňa v danom prípade vyhlásil exekúciu za neprípustnú a následne ju zastavil, preto

mal postupovať podľa uvedeného ustanovenia. Tvrdenie dovolateľa však nie je dôvodné.

V danom prípade súd síce exekúciu zastavil podľa § 57 ods. 1 písm. g/ EP, avšak urobil tak

uznesením zo dňa 07. 08. 2012 a teda ešte pred účinnosťou novely EP. Vzhľadom

na uvedené nariadenie pojednávania podľa § 57 ods. 5 EP potrebné nebolo. Pokiaľ ide

o postup odvolacieho súdu, tento postupoval v súlade s ust. , keď

o odvolaní oprávneného rozhodol tiež bez nariadenia pojednávania. V danej veci nebolo

potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie v zmysle

a rovnako nebol splnený ani jeden z ďalších dvoch dôvodov (podľa písm. b/ a c/ ),

pre ktoré predseda senátu odvolacieho súdu musí vždy nariadiť pojednávanie. Z uvedeného

dôvodu bolo nariadenie pojednávania na úvahe odvolacieho súdu.

Dovolací súd ďalej dodáva, že súdy oprávnenému neodňali možnosť konať

pred súdom ani tým, že mu neumožnili viesť kontradiktórne konanie, keďže vzhľadom

na predložené listinné dôkazy postačuje, ak sú rozhodujúce skutočnosti osvedčené

okolnosťami vyplývajúcimi zo spisu vrátane do neho založených listín a príloh.

V súvislosti s námietkou dovolateľa, že konanie je postihnuté inou vadou, ktorá má

za následok nesprávne rozhodnutie vo veci treba uviesť, že táto vada je relevantným

dovolacím dôvodom ( ), avšak (na rozdiel od vád taxatívne

vymenovaných v ) nezakladá (súčasne) aj prípustnosť dovolania. To isté platí aj

o nesprávnom právnom posúdení veci ( ).

11

Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti, keďže v danom prípade dovolanie

oprávneného proti rozhodnutiu odvolacieho súdu nie je podľa prípustné a vady

uvedené v , a (ani žiadne iné procesné vady v zmysle citovaného

ustanovenia) zistené neboli, Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací dovolanie

oprávneného podľa veta prvá v spojení s

ako neprípustné odmietol, a to bez toho, aby sa zaoberal napadnutým rozhodnutím z hľadiska

jeho vecnej správnosti.

IV. Oprávnený z procesného hľadiska zavinil, že konanie o jeho odvolaní muselo byť

zastavené, preto mu vznikla povinnosť nahradiť trovy tohto konania povinnému (§ 224

ods. 1 v spojení s ). V konaní o jeho dovolaní vzniklo procesne

úspešnému povinnému právo na náhradu trov konania proti oprávnenému, ktorý úspech

v dovolacom konaní nemal ( veta prvá v spojení s

a ). Najvyšší súd SR však povinnému náhradu trov týchto konaní

nepriznal, pretože mu žiadne trovy nevznikli.

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov

3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.

V Bratislave, 25. júna 2014

JUDr. Gabriela Mederová, v. r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Bc. Ingrid Habanová