Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5ECdo/211/2013

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v exekučnej veci oprávnenej POHOTOVOSŤ,

s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, zastúpenej advokátskou

kanceláriou Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Grösslingova 4, IČO: 36 864 421,

proti povinnému G. Č., bývajúcemu v D., o vymoženie 807,94 € s príslušenstvom, vedenej

na Okresnom súde Dolný Kubín

pod sp.zn. , o odvolaní a dovolaní oprávnenej proti uzneseniu Krajského súdu

v Ţiline z 30. mája 2013 sp.zn. , takto

rozhodol:

Konanie o odvolaní oprávnenej proti uzneseniu Krajského súdu v Ţiline z 30. mája

2013 sp.zn. z a s t a v u j e.

Návrh oprávnenej na prerušenie dovolacieho konania z a m i e t a.

Dovolanie oprávnenej proti uzneseniu Krajského súdu v Ţiline z 30. mája 2013 sp.zn.

o d m i e t a.

Povinnému náhradu trov odvolacieho a dovolacieho konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e

Súdny exekútor ţiadosťou doručenou na Okresný súd Dolný Kubín 22. februára 2007

poţiadal o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie (

o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení

neskorších predpisov – ďalej len „Exekučný poriadok“), a to na základe exekučného titulu –

rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu, zriadeného zriaďovateľom

Slovenská rozhodcovská a.s. , so sídlom v Bratislave, Karloveské rameno 8, IČO: 35 922 761,

2

z 26. októbra 2006, sp.zn. SR 4860/06. Okresný súd Dolný Kubín poverením z 23. februára

2007, č. 5503 020585* poveril súdneho exekútora vykonaním exekúcie na základe uvedeného

exekučného titulu.

Okresný súd Dolný Kubín uznesením zo 7. februára 2013 č.k. -62

nevyhovel návrhu oprávnenej na zmenu súdneho exekútora a exekúciu zastavil. Návrh

oprávnenej na prerušenie konania zo 7. decembra 2012 zamietol. Oprávnenej uloţil povinnosť

zaplatiť súdnemu exekútorovi Mgr. Mariánovi Kráľovi trovy exekúcie vo výške 65,22 €

do troch dní od právoplatnosti tohto uznesenia. Zároveň rozhodol, ţe doručením písomného

oznámenia OMBUDSPOT, Zdruţenia na ochranu práv spotrebiteľov, so sídlom v Poprade,

Šrobárova 2676/30 o vstupe do exekučného konania vedeného na tunajšom súde pod sp.zn.

ako vedľajšieho účastníka na strane povinného nenastali účinky vzniku

vedľajšieho účastníctva tohto subjektu v konaní. O zastavení exekúcie súd rozhodol podľa

§ 57 ods. 1 písm. a/ Exekučného poriadku s odôvodnením, ţe exekučný titul je rozhodcovský

rozsudok, ktorý vydal orgán bez právomoci vo veci konať, pretoţe jeho právomoc je zaloţená

na neplatnej rozhodcovskej doloţke. Exekučný súd konštatoval, ţe právomoc rozhodcovského

súdu bola zaloţená na neplatnej rozhodcovskej doloţke, ktorú vyhodnotil, z dôvodu, ţe má

z pohľadu spotrebiteľa de facto povahu výhradnej rozhodcovskej doloţky, ako neprijateľnú

zmluvnú podmienku podľa . Dodal, ţe rozhodcovská doloţka

obsiahnutá v bode 17 Všeobecných zmluvných podmienok nebola s povinným individuálne

dojednaná. Na základe uvedeného dospel k záveru, ţe také neplatné zmluvné dojednanie

nemohlo mať za následok vznik oprávnenia rozhodcovského súdu vo veci konať a rozhodnúť,

a preto rozhodcovský rozsudok trpí nedostatkom materiálnej vykonateľnosti. S ohľadom

na výrok o zastavení exekúcie súd povaţoval zmenu exekútora za bezpredmetnú. Vo vzťahu

k návrhu na prerušenie konania podľa súd prvého stupňa uviedol,

ţe v danom prípade nebolo potrebné sa obrátiť s predbeţnou otázkou týkajúcou sa úniového

práva na Súdny dvor EÚ z dôvodu, ţe súd svoje závery zaloţil výlučne na aplikácii

vnútroštátnych právnych predpisov. O trovách konania medzi účastníkmi rozhodol

s poukazom na

Podaním z 3. septembra 2012 doručeným súdu 7. septembra 2012 podala oprávnená

návrh na prerušenie konania podľa

Na odvolanie oprávnenej Krajský súd v Ţiline uznesením z 30. mája 2013 sp.zn.

napadnuté uznesenie okresného súdu v napadnutom výroku o zastavení

exekúcie a nadväznom výroku o trovách exekúcie súdneho exekútora ako vecne správne

potvrdil podľa a V odvolaním nenapadnutej časti ostalo uznesenie

okresného súdu nedotknuté. Povinnému náhradu trov odvolacieho konania nepriznal. Podľa

názoru odvolacieho súdu exekučný súd postupoval správne, keď (aj po udelení poverenia

na vykonanie exekúcie) skúmal, či neexistujú dôvody pre zastavenie exekúcie v zmysle § 45

o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej len

„zákon o rozhodcovskom konaní“). Odvolací súd sa stotoţnil so závermi prvostupňového

súdu, ţe zmluva medzi oprávnenou a povinným má charakter zmluvy spotrebiteľskej

a na zmluvný právny vzťah sa majú aplikovať spotrebiteľské právne normy. Uviedol, ţe

rozhodcovská doloţka obsiahnutá v úverovej zmluve spĺňa všetky podmienky preto, aby bola

podľa a 54 a podľa Smernice 93/13/EHS z 5. apríla 1993

o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách kvalifikovaná ako nekalá. Rovnako sa

stotoţnil aj so záverom, ţe predmetná rozhodcovská doloţka je neprijateľnou zmluvnou

podmienkou a rozhodcovský rozsudok vydaný na jej základe, vzhľadom na absenciu

právomoci rozhodcovského súdu, nie je moţné povaţovať za spôsobilý exekučný titul.

Nepovaţoval za dôvodné rozhodovať o podanom návrhu na prerušenie odvolacieho konania

a poloţenie prejudiciálnych otázok Súdnemu dvoru EÚ, nakoľko o tomto prerušení uţ

rozhodol súd prvého stupňa a tento návrh zamietol. O trovách odvolacieho konania rozhodol

podľa v spojení s ods 1

Proti uzneseniu odvolacieho súdu (pozn. dovolacieho súdu: v chýbajúcom výroku

o zamietnutí návrhu na prerušenie konania) podala oprávnená odvolanie, ktoré odôvodnila

tým, ţe postupom odvolacieho súdu jej bola odňatá moţnosť konať pred súdom (§ 205 ods. 2

písm. a/), keď súd nerešpektoval jej právo na rozhodnutie veci na základe správneho

a adekvátneho právneho základu, súčasťou ktorého je aj výklad práva Európskej únie podľa

čl. 267 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ďalej len „ZFEÚ“) v konaní o prejudiciálnej

otázke (m.m. ). Mala za to, ţe rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza

z nesprávneho právneho posúdenia veci ( ), keď súd nesprávne

interpretoval a aplikoval ustanovenie a ZFEÚ v spojení

s ustanovením § 36 ods. 5 Exekučného poriadku. Taktieţ namietala nepreskúmateľnosť

napadnutého rozhodnutia pre nedostatok dôvodov. Navrhla napadnuté rozhodnutie

odvolacieho súdu v označenom rozsahu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.

Proti potvrdzujúcemu výroku uznesenia odvolacieho súdu podala oprávnená dovolanie

(č.l. 111). Navrhla, aby dovolací súd napadnuté uznesenie odvolacieho súdu a uznesenie súdu

prvého stupňa zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Taktieţ navrhla, aby

dovolací súd konanie prerušil podľa a Súdnemu dvoru EÚ

na základe čl. 267 ZFEÚ predloţil prejudiciálne otázky, ktoré bliţšie špecifikovala v

podanom dovolaní. Svoje dovolanie odôvodnila tým, ţe súdy : 1. rozhodli „nad rámec

zverenej právomoci“ ( v spojení s ), lebo

nesprávne interpretovali § 58 ods. 1 Exekučného poriadku a § 45 ods. 1 a 2 zákona

č. o rozhodcovskom konaní (ďalej len „“),

bez oprávnenia preskúmali exekučný titul „metódou ktorá im v rámci zverenej právomoci

neprináleţí“, 2. konali vo veci, v ktorej sa uţ právoplatne rozhodlo (§ 241 ods. 2 písm. a/

v spojení s ), lebo formálna a materiálna vykonateľnosť uţ bola

právoplatne posúdená tým, ţe exekučný súd poveril súdneho exekútora vykonaním exekúcie,

3. rozhodovali napriek tomu, ţe sa nepodal návrh na začatie konania, hoci bol podľa zákona

potrebný ( ), .oprávnenej odňali moţnosť konať (

v spojení s ), a to tým, ţe s ňou „nekomunikovali o jej právnych

a skutkových návrhoch“, nezohľadnili jej námietky, konali bez nariadenia pojednávania

a dokazovania a nerešpektovali jej právo na to, aby jej právna vec bola „vnútroštátnym súdom

rozhodovaná na základe správneho a adekvátneho právneho základu, súčasťou ktorého je

po vstupe Slovenskej republiky do EÚ aj výklad práva EÚ podľa čl. 267 ZFEÚ. Ďalej

uviedla, ţe konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie

vo veci ( ), keď súd nedostatočne zistil skutkový stav, pretoţe

nevykonal náleţite dokazovanie a rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho

právneho posúdenia veci ( ).

Povinný ani súdny exekútor sa k odvolaniu a dovolaniu oprávnenej nevyjadrili.

I. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“) najskôr skúmal,

či sú dané procesné predpoklady, za splnenia ktorých môţe konať o odvolaní oprávnenej.

Oprávnená v procesnom postavení, v ktorom sa nachádza v preskúmavanej veci, bola

uţ účastníčkou konania vo viacerých iných, skutkovo a právne obdobných konaniach pred

Najvyšším súdom Slovenskej republiky, v ktorých tak, ako aj v tomto prípade, podala

odvolanie proti rozhodnutiu odvolacieho súdu. Konanie o týchto jej odvolaniach bolo

zastavené s odôvodnením, ţe odvolaním moţno napadnúť len rozhodnutie súdu prvého stupňa

a Najvyšší súd Slovenskej republiky na rozhodnutie o odvolaní smerujúcom proti rozhodnutiu

odvolacieho súdu nie je funkčne príslušný ( a a a ).

Porovnaj napríklad rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 8. januára 2014

sp.zn. , z 20. januára 2014 sp.zn. , z 11. septembra 2013 sp.zn.

, z 21. januára 2014 sp.zn. , z 3. októbra 2013 sp.zn.

, z 12. decembra 2013 sp.zn. . Dovolací súd sa stotoţňuje

s právnymi závermi vyjadrenými v týchto rozhodnutiach a v podrobnostiach na ne odkazuje.

Dovolací súd poznamenáva, ţe odvolanie oprávnenej smeruje proti výroku

o zamietnutí jej návrhu na prerušenie konania, takýto výrok však napadnuté rozhodnutie

odvolacieho súdu neobsahuje, pričom odvolací súd sa návrhom oprávnenej na prerušenie

konania vo svojom rozhodnutí nezaoberal ani o ňom nerozhodoval. Z tohto dôvodu nemohlo

byť vo veci podané odvolanie (neexistujúce rozhodnutie totiţ nemôţe zasiahnuť do práv

a právom chránených záujmov odvolateľa). Keďţe vo veci v prvom rade nie je splnená

základná procesná podmienka – funkčná príslušnosť Najvyššieho súdu Slovenskej republiky

na prejednanie podaného odvolania oprávnenej, ktorá predstavuje neodstrániteľný nedostatok

podmienky konania, Najvyšší súd Slovenskej republiky konanie o odvolaní oprávnenej proti

uzneseniu odvolacieho súdu zastavil.

II. Najvyšší súd ako súd dovolací ( ) po zistení, ţe dovolanie proti

uzneseniu odvolacieho súdu podala včas oprávnená zastúpená v súlade s § 241 ods. 1 veta

druhá , skúmal najskôr, či je dôvodný jej návrh na prerušenie dovolacieho konania

podľa

K totoţnému návrhu oprávnenej na prerušenie dovolacieho konania sa uţ najvyšší súd

vyjadril vo viacerých iných skutkovo a právne obdobných právnych veciach, v ktorých

tá istá oprávnená vystupovala v procesnom postavení dovolateľky (viď rozhodnutia

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 8. januára 2014 sp.zn. , z 20. januára

2014 sp.zn. , z 11. septembra 2013 sp.zn. , z 21. januára 2014

sp.zn. , z 3. júla 2013 sp.zn. , z 25. novembra 2013 sp.zn.

, z 3. októbra 2013 sp.zn. , z 12. decembra 2013 sp.zn.

, z 25. novembra 2013 sp.zn. ). Dovolací súd na ne

v podrobnostiach odkazuje s tým, ţe s právnymi závermi v nich vyjadrenými sa stotoţňuje aj

6

v preskúmavanej veci. Súdny dvor EÚ má právomoc vydať rozhodnutie o prejudiciálnych

otázkach, ktoré sa týkajú: a/ výkladu zmlúv; b/ platnosti a výkladu aktov inštitúcii, orgánov

alebo úradov alebo agentúr Európskej únie. Pokiaľ ale procesný postup súdov vo veci,

v ktorej sa navrhuje prerušenie konania podľa , má podklad

v aplikácii vnútroštátneho práva, nie je ţiadny dôvod pre prerušenie konania.

V danom prípade sa síce v dovolaním napadnutých rozhodnutiach spomína

aj Smernica Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských

zmluvách, z určujúceho hľadiska išlo ale zo strany súdov niţších stupňov o aplikáciu

a interpretáciu vnútroštátnych právnych predpisov (, Exekučného

poriadku a ). Dovolací súd vzhľadom na to nedôvodný návrh

na prerušenie konania zamietol.

III. V ďalšom dovolací súd bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a

ods. 3 ) skúmal, či oprávnenou podané dovolanie smeruje proti rozhodnutiu,

proti ktorému ho zákon pripúšťa.

Dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ

to zákon pripúšťa ( ). V prejednávanej veci smeruje dovolanie proti

uzneseniu odvolacieho súdu. Uznesenia odvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie

prípustné, sú uvedené v a , dovolateľkou napadnuté uznesenie ale

nevykazuje znaky ţiadneho z nich. Dovolanie oprávnenej preto podľa a

prípustné nie je.

Prípustnosť podaného dovolania by v preskúmavanej veci prichádzala do úvahy, len

ak v konaní došlo k niektorej z procesných vád taxatívne vymenovaných v

Oprávnená procesné vady konania v zmysle , a netvrdila

a existencia týchto vád nevyšla v dovolacom konaní najavo. Prípustnosť jej dovolania preto

z týchto ustanovení nevyplýva.

K obsahovo rovnakým námietkam oprávnenej, z ktorých vyvodzuje prípustnosť

a opodstatnenosť jej dovolania podaného v preskúmavanej veci, sa uţ Najvyšší súd

Slovenskej republiky vyjadril vo viacerých rozhodnutiach týkajúcich sa iných skutkovo

a právne obdobných právnych vecí, v ktorých tá istá oprávnená vystupovala v procesnom

postavení dovolateľky (porovnaj napríklad rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky z 8. januára 2014 sp.zn. , z 20. januára 2014 sp.zn. ,

z 11. septembra 2013 sp.zn. , z 21. januára 2014 sp.zn. ,

z 3. júla 2013 sp.zn. , z 25. novembra 2013 sp.zn. , z 3. októbra

2013 sp.zn. , z 12. decembra 2013 sp.zn. , z 25. novembra

2013 sp.zn. ) a konštatuje, ţe právne závery, ku ktorým dospel v týchto

rozhodnutiach, sú plne opodstatnené aj v preskúmavanej veci.

V rozhodnutiach uvedených v predchádzajúcom odseku Najvyšší súd Slovenskej

republiky konštatoval, ţe:

1. prípustnosť dovolania z dôvodu nedostatku právomoci súdu ( )

je daná, iba ak súd rozhodol vo veci, o ktorej mal rozhodnúť iný orgán; rozhodovanie

súdov v exekučných veciach ale vyplýva priamo zo zákona (viď napríklad § 29, § 38

ods. 3 a § 44 ods. 1 a 2 Exekučného poriadku),

2. vydanie poverenia na vykonanie exekúcie nie je rozhodnutím o veci samej, a preto

nezakladá prekáţku právoplatne rozhodnutej veci v zmysle

Poverenie súdneho exekútora, aby vykonal exekúciu, je individuálny právno-

aplikačný akt, ktorý má priame právne účinky len voči osobe súdneho exekútora (viď

aj rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 1. februára 2012 sp.zn.

a tieţ Ústavného súdu Slovenskej republiky z 13. júna 2012 sp.zn.

),

3. ustanovenie dopadá iba na prípady, kedy súd prejednal

a meritórne rozhodol vec, hoci nebola splnená jedna z procesných podmienok konania

– nebol podaný (ţiadny) návrh na začatie konania vo veci, ktorá nemôţe začať

bez návrhu; v danom prípade ale bol podaný návrh na vykonanie exekúcie,

4. nejde o vadu konania v zmysle , ak súd pri skúmaní,

či je exekučný titul vykonateľný (§ 44 ods. 2 Exekučného poriadku), vychádza

z tvrdení oprávneného v návrhu na vykonanie exekúcie a z exekučného titulu

a nevykonáva dokazovanie (ako procesnú činnosť súdu osobitne upravenú

v ustanoveniach aţ ), lebo je postačujúce, ak sú rozhodujúce

skutočnosti dostatočne osvedčené okolnosťami vyplývajúcimi zo spisu,

5. nejde o vadu konania v zmysle , ak súd oboznamovanie

s obsahom listín, ktoré je zamerané na posúdenie, či k návrhu na vykonanie pripojený

exekučný titul je formálne aj materiálne vykonateľný, nevykonal na pojednávaní a za

prítomnosti oprávneného a povinného; obdobne – teda aj bez nariadenia pojednávania,

vykonania dokazovania a osobnej účasti oprávneného – môţe exekučný súd dospieť

k tomuto záveru aj pri riešení identickej otázky (vykonateľnosti exekučného titulu)

v neskorších štádiách exekučného konania. Na podporu týchto tvrdení dovolací súd

poukázal na rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn. ,

v ktorom konštatoval, ţe vnútroštátny súd je povinný „vyšetrovaním“ ex offo zisťovať

skutkový stav na účely efektívnej ochrany spotrebiteľa podľa úniového práva

a takýmto postupom nedochádza k porušeniu práv oprávnenej na verejné prejednanie

veci a vyjadrenie sa k vykonaným dôkazom,

6. nedôvodná je námietka oprávnenej, ţe jej súdy svojím postupom odňali moţnosť

konať pred súdom, keďţe vo veci nebolo nariadené pojednávanie v zmysle § 57 ods. 5

Exekučného poriadku. Toto ustanovenie bolo zavedené do Exekučného poriadku aţ

novelou účinnou od 9. augusta 2012 do 31. decembra 2012 (ďalej

len „novela zákona“). Stanovovalo povinnosť nariadiť pojednávanie v prípadoch

zastavenia exekúcie v zmysle § 57 ods. 1 písm. g/ a k/. Súd prvého stupňa túto

povinnosť nemal, pretoţe jeho rozhodnutie o zastavení bolo zaloţené na aplikácii

ustanovenia § 57 ods. 1 písm. a/ Exekučného poriadku, na ktorý sa povinnosť

nariadenia pojednávania nevzťahovala. Odvolací súd v tomto prípade postupoval

v súlade s ustanovením , ak o odvolaní oprávnenej rozhodol

bez nariadenia pojednávania,

7. ak sa exekúcia navrhuje na podklade rozhodnutia takého rozhodcovského súdu, ktorý

nemal právomoc vydať ho, zastavením exekúcie sa neodopiera právo na výkon

rozhodnutia a neznemoţňuje oprávnenému moţnosť konať pred súdom (§ 237

písm. f/ ); pokiaľ v určitej veci nedošlo k uzavretiu (platnej) rozhodcovskej

zmluvy, nemohol spor prejednať rozhodcovský súd a v takom prípade ani nemohol

vydať rozhodcovský rozsudok (R 46/2012),

8. skutkové a právne závery súdu prvého stupňa nie sú v danom prípade zjavne

neodôvodnené a nezlučiteľné s čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a slobôd a , a aj odôvodnenie dovolaním

napadnutého rozhodnutia odvolacieho súdu spĺňa parametre zákonného odôvodnenia

( , v spojení s ). Za porušenie základného práva

zaručeného v nemoţno povaţovať to, ţe

odvolací súd neodôvodnil svoje rozhodnutie podľa predstáv oprávnenej. Odôvodnenie

9

súdneho rozhodnutia v opravnom konaní nemá odpovedať na kaţdú námietku alebo

argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam

pre rozhodnutie o odvolaní a zostali sporné alebo sú nevyhnutné na doplnenie

dôvodov prvostupňového rozhodnutia, ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní

().

Tieto právne závery (viď 1. aţ 8.) zastáva Najvyšší súd Slovenskej republiky aj

v preskúmavanej veci.

Dovolací súd sa stotoţňuje s názorom súdov niţších stupňov, ţe v danom prípade

rozhodcovský rozsudok nie je vykonateľný exekučný titul, a ţe v danom prípade uzavretá

rozhodcovská doloţka – z dôvodov vysvetlených uţ súdmi niţších stupňov – je neprijateľná

podmienka spotrebiteľskej zmluvy ( ), čo zakladá jej

neplatnosť. Neplatná rozhodcovská doloţka nemohla zaloţiť právomoc rozhodcovského súdu

vydať označený rozhodcovský rozsudok, ktorý vzhľadom na to nie je vykonateľný exekučný

titul.

V súvislosti s námietkou dovolateľky, ţe konanie je postihnuté inou vadou, ktorá má

za následok nesprávne rozhodnutie vo veci treba uviesť, ţe táto vada je relevantným

dovolacím dôvodom ( ), avšak (na rozdiel od vád taxatívne

vymenovaných v ) nezakladá (súčasne) aj prípustnosť dovolania. To isté platí aj

o nesprávnom právnom posúdení veci ( ); aj za predpokladu, ţe by

tvrdenia dovolateľky boli opodstatnené, mohli by mať za následok nanajvýš vecnú

nesprávnosť napadnutého uznesenia, ale nezakladali by súčasne prípustnosť dovolania

v zmysle V dôsledku toho by posúdenie, či odvolací súd (ne)pouţil správny

právny predpis a či ho (ne)správne interpretoval alebo či zo správnych skutkových záverov

vyvodil (ne)správne právne závery, prichádzalo do úvahy aţ vtedy, keby dovolanie bolo

procesne prípustné, ale o taký prípad v danej veci nejde (viď R 54/2012 a tieţ niektoré ďalšie

rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, napr. rozhodnutie z 29. júna 2010 sp.zn.

, z 29. novembra 2010 sp.zn. , z 9. júna 2011 sp.zn.

, z 24. mája 2011 sp.zn. , z 3. mája 2011 sp.zn. ,

z 23. júna 2011 sp.zn. , zo 14. augusta 2013 sp.zn. ).

10

Vzhľadom na to, ţe v dovolacom konaní sa nepotvrdila existencia procesných vád

konania tvrdených dovolateľkou, nevyšli najavo ani iné vady uvedené v

a prípustnosť podaného dovolania nevyplýva z , Najvyšší súd Slovenskej

republiky odmietol procesne neprípustné dovolanie oprávnenej podľa

v spojení s

Oprávnená z procesného hľadiska zavinila, ţe sa konanie o jej odvolaní muselo

zastaviť, preto jej vznikla povinnosť nahradiť povinnému trovy tohto konania (§ 224 ods. 1

v spojení s ). V dovolacom konaní úspešnému povinnému vzniklo

právo na náhradu trov dovolacieho konania proti oprávnenej, ktorá úspech nemala (§ 243b

ods. 5 v spojení s a ). Najvyšší súd Slovenskej

republiky mu však ţiadne trovy odvolacieho a dovolacieho konania nepriznal z dôvodu, ţe

nepodal návrh na ich priznanie ( ).

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov

3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 24. septembra 2014

JUDr. Helena Haukvitzová, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Dagmar Falbová