Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
cbb/392679.f6cd0b.pdf
PDF · 156.88 KB
No categories available
5ECdo/162/2013
Najvyšší súd 5 ECdo 162/2013
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v exekučnej veci oprávnenej PRO CIVITAS
s.r.o., so sídlom v Bratislave, Astrová 2/A, IČO: 45 869 464, zastúpenej advokátskou
kanceláriou verita, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Karpatská č. 18, IČO: 35 940 875, proti
povinnej E. V., bývajúcej v K., o vymoženie 938,57 € s príslušenstvom, vedenej na
Okresnom súde Komárno pod sp.zn. 8 Er 1641/2011, o dovolaní oprávnenej proti uzneseniu
Krajského súdu v Nitre z 28. februára 2013 sp.zn.
15 CoE 24/2013, takto
rozhodol:
Dovolanie o d m i e t a .
Povinnej náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.
O d ô v o d n e n i e
Okresný súd Komárno (ďalej len „exekučný súd“) uznesením zo 7. marca 2012 č.k.
8 Er 1641/2011-20 žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
zamietol. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že oprávnená sa návrhom na vykonanie
exekúcie domáhala vymoženia pohľadávky s príslušenstvom na podklade rozhodcovského
rozsudku vydaného Stálym rozhodcovským súdom zriadeným pri ROZHODCOVSKEJ,
ARBITRÁŽNEJ A MEDIAČNEJ, a.s., zo 6. mája 2011 sp.zn. IDC0410301. S poukazom
na § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka a § 45 ods. 1 a 2 zákona č. 244/2002 Z.z.
o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o rozhodcovskom
konaní“) konštatoval, že formuláciu rozhodcovskej doložky nie je možné považovať za platnú
rozhodcovskú zmluvu (rozhodcovskú doložku), pretože si ju spotrebiteľ osobitne nevyjednal
a nemal na výber vzhľadom na jej splynutie s ostatnými štandardnými podmienkami. Uviedol,
že takto formulovaná doložka spôsobuje značnú nerovnováhu v právach povinnostiach
zmluvných strán, a preto je v zmysle Občianskeho zákonníka neplatná. Poukázal
na rozsiahlu judikatúru Súdneho dvora Európskej únie (napr. C-240/98, C-241/98, C-40/08)
a uviedol, že rozhodcovská doložka je neprijateľná, pretože nebola so spotrebiteľom osobitne
vyjednaná, prieči sa dobrým mravom a výkon práv a povinností z tejto doložky odporuje
dobrým mravom. Dospel k záveru, že exekučný titul vydaný na základe neplatnej
rozhodcovskej doložky je materiálne nevykonateľný, čo predstavuje neodstrániteľnú prekážku
brániacu vykonaniu exekúcie.
Krajský súd v Nitre (ďalej len „odvolací súd“) na odvolanie oprávnenej uznesením
z 28. februára 2013 sp.zn. 15 CoE 24/2013 uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne
podľa § 219 O.s.p. ods. 1 a 2 potvrdil; v celom rozsahu si osvojil skutkové a právne závery
exekučného súdu. Konštatoval, že exekučný súd je oprávnený preskúmavať rozhodcovský
rozsudok podľa § 45 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších
predpisov (ďalej len „zákon o rozhodcovskom konaní“) aj čo do jeho materiálnej
právoplatnosti (či rozhodcovský rozsudok nezaväzuje účastníka na plnenie, ktoré je
objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom). Stotožnil sa
s názorom súdu prvého stupňa, ktorý správne posúdil predmetný vzťah medzi účastníkmi ako
spotrebiteľský a rozhodcovskú doložku považoval za neprijateľnú zmluvnú podmienku,
spôsobujúcu značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach medzi dodávateľom
a spotrebiteľom v neprospech spotrebiteľa. Rovnako dospel k záveru, že takáto doložka je
v zmysle § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neplatná, a keďže na jej základe súd nemal ani
právomoc rozhodovať spor a vydať predmetný exekučný titul, rozhodcovský rozsudok
nemôže byť podkladom pre vykonanie exekúcie.
Uznesenie odvolacieho súdu napadla oprávnená dovolaním (č.l. 58), v ktorom navrhla,
aby dovolací súd uznesenie odvolacieho súdu zmenil a poveril súdneho exekútora vykonaním
exekúcie, alternatívne, aby uznesenie odvolacieho súdu a uznesenie súdu prvého stupňa zrušil
a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Dôvodnosť dovolania odvodila
z ustanovení § 241 ods. 2 O.s.p. (a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 237, b/ konanie je
postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ rozhodnutie
spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci). Dovolací dôvod v zmysle § 241 ods. 2
písm. a/ O.s.p. konkretizovala vadami podľa § 237 písm. a/, d/, e/ a f/ O.s.p. (rozhodlo sa
vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo
alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, nepodal sa návrh na začatie konania, hoci
podľa zákona bol potrebný, účastníkom konania sa postupom súdu odňala možnosť konať
pred súdom).
Oprávnená v dovolaní poukázala aj na ustanovenie § 238 ods. 3 O.s.p., z ktorého
odvodila prípustnosť svojho dovolania.
Povinná sa k dovolaniu oprávnenej písomne nevyjadrila.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, že
dovolanie podala včas účastníčka konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.) zastúpená v súlade s § 241
ods. 1 veta druhá O.s.p., bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 3 O.s.p.)
skúmal, či tento opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému ho zákon
pripúšťa.
Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to
zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O.s.p.). V prejednávanej veci smeruje dovolanie proti uzneseniu
odvolacieho súdu. Uznesenia odvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné, sú
uvedené v § 239 ods. 1 a 2 O.s.p., dovolateľkou napadnuté uznesenie ale nevykazuje znaky
žiadneho z nich. Dovolanie oprávnenej preto podľa § 239 ods. 1 a 2 O.s.p. prípustné nie je.
Dovolateľka zastáva nesprávny názor, že jej dovolanie je prípustné podľa § 238
ods. 3 O.s.p. Oprávnená prehliada, že aplikácia tohto ustanovenia prichádza do úvahy len
v prípade, ak dovolanie smeruje proti potvrdzujúcemu rozsudku odvolacieho súdu uvedenému
v tomto ustanovení. Keďže dovolanie oprávnenej smeruje proti uzneseniu, neprichádza
do úvahy použitie § 238 O.s.p.
Prípustnosť podaného dovolania by v preskúmavanej veci prichádzala do úvahy, len
ak v konaní došlo k niektorej z procesných vád taxatívne vymenovaných v § 237 O.s.p.
Oprávnená procesné vady konania v zmysle § 237 písm. b/, c/, g/ O.s.p. netvrdila a existencia
týchto vád nevyšla v dovolacom konaní najavo. Prípustnosť jej dovolania preto
z týchto ustanovení nevyplýva.
K obsahovo rovnakým námietkam oprávnenej, z ktorých vyvodzuje prípustnosť
a opodstatnenosť jej dovolania podaného v preskúmavanej veci, sa už najvyšší súd vyjadril
vo viacerých iných skutkovo a právne obdobných právnych veciach, v ktorých tá istá
oprávnená vystupovala v procesnom postavení dovolateľky. Ako príklad uvádza najvyšší súd
rozhodnutia z 10. októbra 2013 sp.zn. 5 ECdo 160/2013, z 24. októbra 2013 sp.zn.
5 ECdo 4/2013, z 8. januára 2014 sp.zn. 5 ECdo 220/2013, z 28. januára 2013 sp.zn.
1 Cdo 136/2012, z 21. novembra 2013 sp.zn. 1 ECdo 18/2013, z 5. decembra 2013 sp.zn.
1 ECdo 1/2013, z 12. júna 2013 sp.zn. 3 ECdo 9/2013, sp.zn. 3 ECdo 37/2013, z 3. júla 2013
sp.zn. 3 ECdo 106/2013, a konštatuje, že právne závery, ku ktorým dospel v týchto
rozhodnutiach, sú plne opodstatnené aj v preskúmavanej veci.
V rozhodnutiach uvedených v predchádzajúcom odseku najvyšší súd konštatoval, že:
1. dovolateľkou napadnuté rozhodnutie bolo vydané v exekučnom konaní, v ktorom
rozhodovanie súdov vyplýva priamo zo zákona (porovnaj napr. ustanovenia § 29, § 38
ods. 3 a § 44 ods. 1 Exekučného poriadku),
2. prekážku rozsúdenej veci (§ 237 písm. d/ O.s.p.) pre exekučné konanie netvorí
rozhodcovský rozsudok vydaný v rozhodcovskom konaní, lebo rozhodcovské konanie
nemá charakter exekučného konania,
3. ustanovenie § 237 písm. e/ O.s.p. dopadá len na tie prípady, v ktorých súd prejednal
a meritórne rozhodol vec, hoci nebol podaný žiadny návrh na začatie konania vo veci,
ktorá nemôže začať bez návrhu (oprávnená ale podala návrh na vykonanie exekúcie),
4. ak sa exekúcia navrhuje na podklade rozhodnutia takého rozhodcovského súdu, ktorý
nemal právomoc vydať ho, zamietnutím žiadosti súdneho exekútora o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie sa oprávnenej neodopiera právo na výkon
rozhodnutia,
5. pokiaľ v určitej veci nedošlo k uzavretiu (platnej) rozhodcovskej zmluvy, nemohol
spor so spotrebiteľom prejednať rozhodcovský súd a v takom prípade ani nemohol
vydať rozhodcovský rozsudok (R 46/2012); nedostatok právomoci rozhodcovského
súdu odvíjajúci sa od neexistencie či neplatnosti rozhodcovskej zmluvy má
v spotrebiteľskej veci za následok materiálnu nevykonateľnosť
(nezáväznosť) rozhodcovského rozsudku,
6. nejde o vadu konania v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p., ak súd pri skúmaní, či je
exekučný titul vykonateľný (§ 44 ods. 2 Exekučného poriadku), vychádza z tvrdení
oprávnenej osoby v návrhu na vykonanie exekúcie a z exekučného titulu a nevykonáva
dokazovanie (ako procesnú činnosť súdu osobitne upravenú v ustanoveniach § 122 až
§ 124 O.s.p.), lebo je postačujúce, ak sú rozhodujúce skutočnosti dostatočne osvedčené
okolnosťami vyplývajúcimi zo spisu,
7. postup banky nezodpovedal § 93b ods. 1 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách, lebo
rozhodcovská doložka nebola naformulovaná tak, aby založila právomoc
rozhodcovského súdu zriadeného bankami alebo ich záujmovým združením (porovnaj
§ 67 ods. 1 a 2 zákona č. 510/2002 Z.z. o platobnom styku a o doplnení a zmene
niektorých zákonov),
8. skutkové a právne závery súdov nižšieho stupňa nie sú v danom prípade zjavne
neodôvodnené a nezlučiteľné s čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd
a čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a odôvodnenie dovolaním napadnutého
uznesenia odvolacieho súdu ako celok spĺňa parametre zákona na odôvodnenie
rozhodnutia (§ 157 ods. 2 v spojení s § 167 ods. 2 a § 211 ods. 2 O.s.p.).
K vyššie uvedeným záverom dospel najvyšší súd aj v preskúmavanej veci. Dovolací súd
sa stotožňuje s názorom, že uzavretá rozhodcovská doložka v danom prípade – z dôvodov
vysvetlených už súdmi nižších stupňov – je neprijateľná podmienka spotrebiteľskej zmluvy
(§ 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka); to zakladá jej neplatnosť. Neplatná rozhodcovská
doložka nemohla založiť právomoc rozhodcovského súdu vydať označený rozhodcovský
rozsudok, ktorý za opísaného stavu nepredstavuje vykonateľný exekučný titul.
Dovolací súd sa stotožňuje aj s dôvodmi, ktorými súdy v exekučnom konaní
odôvodnili nevyváženosť dohodnutej rozhodcovskej doložky, a uzatvára, že oba nižšie súdy
vo svojich rozhodnutiach aplikovali správny vnútroštátny predpis, ktorého výklad uskutočnili
v súlade so smernicou Rady 93/13/EHS. Rozhodnutím o zamietnutí žiadosti súdneho
exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie nedošlo k odňatiu možnosti
oprávnenej konať pred súdom. V danej veci nižšie súdy konali v medziach svojej právomoci,
keď príslušné ustanovenia podstatné pre posúdenie veci interpretovali a aplikovali
v súlade s právnymi predpismi, ich úvahy vychádzali z konkrétnych faktov, sú legitímne
a logické. Aj v rámci daného exekučného konania bol súd oprávnený, a to ex offo, skúmať
rozhodnutie označené v exekučnom konaní ako exekučný titul z hľadiska, či nejde
o rozhodnutie ničotné, ktoré nevyvoláva žiadne právne účinky (IV. ÚS 78/2011).
Z týchto dôvodov dospel dovolací súd k záveru, že v preskúmavanej veci nešlo
o prípad zamietnutia žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
v procesnej situácii, v ktorej pre toto zamietnutie neboli splnené zákonné predpoklady
(denegatio iustitiae).
V súvislosti s námietkou dovolateľky, že konanie je postihnuté inou vadou, ktorá má
za následok nesprávne rozhodnutie vo veci treba uviesť, že táto vada je relevantným
dovolacím dôvodom (§ 241 ods. 2 písm. b/ O.s.p.), avšak (na rozdiel od vád taxatívne
vymenovaných v § 237 O.s.p.) nezakladá (súčasne) aj prípustnosť dovolania. To isté platí aj
o nesprávnom právnom posúdení veci (§ 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.); aj za predpokladu, že by
tvrdenia dovolateľky boli opodstatnené, mohli by mať za následok nanajvýš vecnú
nesprávnosť napadnutého uznesenia, ale nezakladali by súčasne prípustnosť dovolania
v zmysle § 237 O.s.p. V dôsledku toho by posúdenie, či odvolací súd (ne)použil správny
právny predpis a či ho (ne)správne interpretoval alebo či zo správnych skutkových záverov
vyvodil (ne)správne právne závery, prichádzalo do úvahy až vtedy, keby dovolanie bolo
procesne prípustné, ale o taký prípad v danej veci nejde (viď R 54/2012 a tiež niektoré ďalšie
rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, napríklad sp.zn. 1 Cdo 62/2010, sp.zn.
2 Cdo 97/2010, sp.zn. 3 Cdo 53/2011, sp.zn. 4 Cdo 68/2011, sp.zn. 5 Cdo 44/2011 a sp.zn.
6 Cdo 41/2011, sp.zn. 7 Cdo 236/2013).
Vzhľadom na to, že v dovolacom konaní sa nepotvrdila existencia procesných vád
konania tvrdených dovolateľkou (§ 237 písm. a/, d/, e/ a f/ O.s.p.), nevyšli najavo ani iné
procesné vady konania vymenované v § 237 O.s.p. a prípustnosť podaného dovolania
nevyplýva z ustanovenia § 239 O.s.p. ani § 238 ods. 3 O.s.p., Najvyšší súd Slovenskej
republiky odmietol dovolanie oprávnenej podľa § 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 218 ods. 1
písm. c/ O.s.p. ako smerujúce proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je dovolanie prípustné.
V dovolacom konaní úspešnej povinnej vzniklo právo na náhradu trov dovolacieho
konania proti oprávnenej, ktorá úspech nemala (§ 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1
O.s.p., § 142 ods. 1 O.s.p.). Najvyšší súd Slovenskej republiky jej však žiadne trovy
dovolacieho konania nepriznal z dôvodu, že nepodala návrh na ich priznanie (§ 151 ods. 1
O.s.p).
Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov
3 : 0.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 24. septembra 2014
JUDr. Soňa Mesiarkinová, v.r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia: Dagmar Falbová