Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
d8b/394005.b40465.pdf
PDF · 147.84 KB
No categories available
2Cdo/160/2014
Najvyšší súd 2 Cdo 160/2014
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky vo veci starostlivosti súdu o maloletú D. K.,
narodenú X., bytom u matky, zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych
vecí a rodiny Zvolen, dieťa rodičov J. K., bývajúcej v S., zastúpenej JUDr. J. V., advokátom
vo V. a otca M. K., bývajúceho v S., zastúpeného JUDr. M. U., advokátom vo Z.,
a v právnej veci navrhovateľky T. K., bývajúcej u matky J. K., zastúpenej
JUDr. J. V., advokátom vo V., o návrhu matky maloletej a o návrhu navrhovateľky
o zvýšenie výživného, vedenej na Okresnom súde Zvolen pod sp. zn. 5 P 224/2010,
o dovolaní otca proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici z 30. januára 2014 sp. zn.
16 CoP 70/2013, takto
rozhodol:
Dovolanie otca M. K. o d m i e t a .
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov dovolacieho konania.
Navrhovateľke nepriznáva náhradu trov dovolacieho konania.
O d ô v o d n e n i e
Okresný súd Zvolen rozsudkom z 18. júna 2013 č. k. 5 P 224/2010-512 otcovi
M. K., nar. X. uložil povinnosť prispievať zvýšeným výživným na mal. D. K., nar. X. sumou
350 € mesačne z toho 300 € bežné výživné a 50 € na tvorbu úspor počnúc dňom 1.9.2010
vždy do 15-teho dňa v mesiaci k rukám matky. Nedoplatok na bežnom výživnom za obdobie
september 2010 až jún 2013 vo výške 2 864,84 € povolil otcovi splácať v 119,36 €
mesačných splátkach spolu s bežným výživným počnúc dňom právoplatnosti rozsudku pod
následkom straty výhody splátok neuhradením čo i len jednej splátky. V prevyšujúcej časti
návrh zamietol. Týmto došlo k zmene rozsudku Krajského súdu Banská Bystrica č. k.
14 Co 154/2008-110 zo dňa 16. septembra 2008 v časti bežného výživného. V prevyšujúcej
časti ostal rozsudok nezmenený. Vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov
konania. Otcovi M. K., nar. X. uložil povinnosť prispievať zvýšeným výživným na mal. T. K.,
nar. X. sumou 349,79 € mesačne z toho 300 € bežné výživné a 49,79 € na tvorbu úspor
počnúc dňom 1.9.2010 do 18.2.2012 vždy do 15-teho dňa v mesiaci k rukám matky.
Nedoplatok na výživnom za obdobie september 2010 do 17.2.2012 vo výške 1 192,48 €
povolil otcovi splácať v 198,74 € mesačných splátkach spolu s bežným výživným počnúc
dňom právoplatnosti rozsudku pod následkom straty výhody splátok neuhradením čo i len
jednej splátky. Odporcovi M. K., nar. X. uložil povinnosť prispievať na výživu navrhovateľky
T. K., nar. X. sumou 350 € mesačne počnúc dňom 18.2.2012 vždy do 15-teho dňa v mesiaci
k jej rukám. Nedoplatok na výživnom za obdobie 18.2.2012 do júna 2013 vo výške
1 010,60 € súd povolil odporcovi splácať v 168,43 € mesačných splátkach spolu s bežným
výživným počnúc dňom právoplatnosti rozsudku pod následkom straty výhody splátok
neuhradením čo i len jednej splátky. V prevyšujúcej časti návrh zamietol. Týmto došlo
k zmene rozsudku Krajského súdu Banská Bystrica č. k. 14 Co 154/2008-110 zo dňa
16. septembra 2008. Vyslovil, že o trovách konania bude rozhodnuté po právoplatnosti vo
veci samej.
Na odvolanie matky maloletej D. a navrhovateľky Krajský súd v Banskej Bystrici
rozsudkom z 30. januára 2014 sp. zn. 16 CoP 70/2013 zmenil rozsudok okresného súdu tak,
že otcovi M. K., nar. X. uložil povinnosť prispievať zvýšeným výživným na maloletú D. K.,
nar. X. sumou 350 € mesačne od 1.6.2010 do 31.8.2013 a od 1.9.2013 sumou 400 € mesačne
vždy do 15. dňa v mesiaci k rukám matky, zrušil tvorbu úspor pre maloletú D. K. počnúc
dňom 31.1.2014. Nedoplatok na bežnom výživnom na obdobie od 1.6.2010 do 30.1.2014
spolu vo výške 6 156,56 € povolil otcovi splácať po 200 € mesačne, ktoré je povinný zasielať
spolu s bežným výživným počnúc dňom právoplatnosti tohto rozhodnutia k rukám matky, pod
následkom straty výhody splátok. Pokiaľ ide o určenie výživného pre maloletú D. K.,
v prevyšujúcej časti súd návrh zamietol. Otcovi uložil povinnosť prispievať pre maloletú
T. K. zvýšeným výživným v sume 350 € mesačne od 1.6.2010 do 18.2.2012, ktoré je povinný
zasielať vždy do 15. dňa v mesiaci k rukám matky, zrušil tvorbu úspor pre T. K. dňom
30.1.2014. Nedoplatok na výživnom za obdobie od 1.6.2010 do 18.2.2012 spolu vo výške
2 294,18 € súd povolil otcovi splácať po 100 € mesačne k rukám matky pod následkom straty
výhody splátok. Odporcovi uložil povinnosť prispievať na výživu navrhovateľky sumou
450 € mesačne od 19.2.2012 vždy do 15. dňa v mesiaci k rukám navrhovateľky. Nedoplatok
na výživnom za obdobie od 19.2.2012 do 30.1.2014 spolu vo výške 5 114,77 € povolil
odporcovi splácať po 200 € mesačne spolu s bežným výživným počnúc dňom právoplatnosti
tohto rozsudku k rukám navrhovateľky pod následkom straty výhody splátok. V prevyšujúcej
časti, pokiaľ ide o výživné na T. K., návrh zamietol. Týmto rozsudkom došlo k zmene
rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 14 Co 154/2008-110 zo dňa 16. septembra
2008. Rozsudok okresného súdu vo výroku o náhrade trov prvostupňového konania vo vzťahu
k výživnému pre maloletú D. K. a maloletú T. K. potvrdil. Vyslovil, že žiaden z účastníkov
konania nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania vo vzťahu k maloletej D.
a maloletej T. K..
Okresný súd Zvolen uznesením z 25. marca 2014 č. k. 5 P 224/2010-598 nepriznal
navrhovateľke náhradu trov konania voči odporcovi.
Proti tomuto rozsudku krajského súdu podal dovolanie otec a otec ako odporca.
Žiadal, aby dovolací súd napadnutý rozsudok odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil
na ďalšie konanie. Dovolanie odôvodnil odňatím možnosti konať pred súdom (§ 237 písm.f/
O.s.p.). Za odňatie možnosti konať pred súdom uviedol zmätočnosť, nepreskúmateľnosť
a vnútornú rozpornosť rozsudku odvolacieho súdu. Spôsob rozhodnutia odvolacieho súdu
uvedený vo výroku rozsudku nemá oporu v odôvodnení. Odvolací súd neuviedol, čo ho viedlo
k zmene rozsudku súdu prvého stupňa a danú skutočnosť ani bližšie neodôvodnil.
Rozhodnutie sa nedostatočne opiera o skutkový stav a je v rozpore so Zákonom o rodine
a Občianskym súdnym poriadkom. Skutkové a právne závery odvolacieho súdu sú preto
svojvoľné, arbitrárne a popierajúce zmysel práva na súdnu ochranu. Podanie svojho dovolania
odôvodnil zároveň s poukazom na § 241 ods. 2 písm.a/, b/, c/ O.s.p.
Matka maloletej D. a navrhovateľka vo svojom vyjadrení k dovolaniu navrhli, aby
dovolací súd dovolanie zamietol, pretože nie sú dané dôvody dovolania a neboli zistené ani
vady konania.
Kolízny opatrovník vo svojom vyjadrení k dovolaniu odporučil rozsudok odvolacieho
súdu potvrdiť ako vecne správny. Poukázal, že v danej veci dovolanie nie je prípustné.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) skúmal
predovšetkým prípustnosť dovolania a dospel k záveru, že smeruje proti takému rozhodnutiu,
proti ktorému nie je prípustné, preto ho treba odmietnuť.
Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu, pokiaľ to
zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O.s.p.). Podmienky prípustnosti dovolania proti rozsudku
odvolacieho súdu sú upravené v ustanoveniach § 237 a § 238 O.s.p.
Prípustnosť dovolania podľa § 238 O.s.p. v predmetnej veci neprichádza do úvahy.
Uvedené ustanovenie v odsekoch 1 až 3 pripúšťa dovolanie proti zmeňujúcemu rozsudku
odvolacieho súdu a za určitých podmienok aj proti potvrdzujúcemu rozsudku. V zmysle
odseku 4 tohto ustanovenia však dovolanie nie je prípustnú vo veciach upravených Zákonom
o rodine, ibaže ide o rozsudok o obmedzení alebo pozbavení rodičovských práv a povinností
alebo o pozastavení ich výkonu, o priznaní rodičovských práv a povinností maloletému
rodičovi dieťaťa, o určení rodičovstva, o zapretí rodičovstva alebo o osvojení.
V preskúmavanej veci sú predmetom konania práva a povinnosti vyplývajúce z právneho
vzťahu upraveného Zákonom o rodine (zvýšenie výživného), nejde však o obmedzenie alebo
pozbavenie rodičovských práv a povinností alebo o pozastavenie ich výkonu, ani o priznanie
rodičovských práv a povinností maloletému rodičovi dieťaťa, ani o určenie alebo zapretie
rodičovstva a ani o osvojenie. Prípustnosť dovolania podľa uvedeného ustanovenia je preto
vylúčená.
Dovolací súd preskúmal prípustnosť dovolania otca maloletého dieťaťa a odporcu aj
z hľadísk uvedených v § 237 O.s.p. Podľa tohto ustanovenia dovolanie je prípustné proti
každému rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci
súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom
konania, c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej
istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ sa
nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa
postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol
súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát. Nezistil však
existenciu žiadnej podmienky prípustnosti dovolania uvedenej v tomto zákonnom ustanovení.
Nezistil teda ani podmienku prípustnosti dovolania, na ktorú poukazoval dovolateľ a ktorá
mala spočívať v odňatí jeho možnosti konať pred súdom tým, že rozsudok odvolacieho súdu
nebol dostatočne odôvodnený, zmätočný, nepreskúmateľný, arbitrárny a rozporný.
Oboznámením sa so spisom dovolací súd nedospel k záveru, že v konaní bola
dovolateľovi odňatá možnosť pred súdom konať.
Pokiaľ dovolateľ namieta, že v konaní došlo k tzv. inej (než v § 237 O.s.p. uvedenej)
procesnej vade, dovolací súd uvádza, že o vadu tejto povahy ide okrem iného tiež v prípade
nepreskúmateľnosti rozhodnutia súdu (k tomu viď tiež bod 5.), resp. vtedy, keď súd skutkové
závery, z ktorých vyvodil svoje právne závery, založil na výsledkoch dokazovania, ktoré
nebolo vykonané v súlade so zákonnými ustanoveniami upravujúcimi spôsob vykonania
dokazovania určitým dôkazným prostriedkom alebo že jeho skutkové závery sú v rozpore
s tým, čo vyšlo za konania najavo.
Dovolateľom namietaná tzv. iná procesná vada je síce relevantným dovolacím
dôvodom (§ 241 ods. 2 písm.b/ O.s.p.), tento dôvod ale môže byť úspešne uplatnený iba
v procesne prípustnom dovolaní. Sama vada tejto povahy prípustnosť dovolania nezakladá.
V tomto smere sú preto námietky dovolateľa právne bezvýznamné.
Dovolateľ v dovolaní uviedol, že napadnutý rozsudok odvolacieho súdu spočíva
na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 241 ods. 2 písm.c/ O.s.p.).
Právnym posúdením veci je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje
právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. O nesprávnu
aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce
aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych
skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Nesprávne právne posúdenie veci je
síce relevantný dovolací dôvod, môže byť ale úspešne uplatnený iba v procesne prípustnom
dovolaní. Samo nesprávne právne posúdenie veci prípustnosť dovolania nezakladá
(viď R 54/2012 a tiež napríklad rozhodnutia najvyššieho súdu sp. zn. 1 Cdo 62/2010,
2 Cdo 97/2010, 3 Cdo 53/2011, 4 Cdo 68/2011, 5 Cdo 44/2011, 6 Cdo 41/2011
a 7 Cdo 26/2010). Nejde totiž o vadu konania uvedenú v § 237 O.s.p., ani znak (atribút,
stránku) rozhodnutia, ktorý by bol uvedený v § 238 O.s.p. ako zakladajúci prípustnosť
dovolania. Keďže odporca tento dovolací dôvod uplatnil v dovolaní, ktoré nie je procesne
prípustné, nemohol dovolací súd podrobiť napadnutý rozsudok posúdeniu z hľadiska
správnosti v ňom zaujatých právnych záverov.
S poukazom na to, že prípustnosť dovolania dovolateľa z § 238 a § 237 O.s.p.
nemožno vyvodiť, dospel najvyšší súd k záveru, že tento opravný prostriedok je v danom
prípade procesne neprípustný. Dovolací súd preto dovolanie otca maloletej a odporcu
odmietol podľa § 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 218 ods. 1 písm.c/ O.s.p. So zreteľom
na dôvody odmietnutia dovolania sa dovolací súd nezaoberal napadnutým rozhodnutím
odvolacieho súdu z hľadiska jeho vecnej správnosti.
O náhrade trov dovolacieho konania týkajúceho sa zvýšenia výživného pre maloleté
dieťa, dovolací súd rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm.a/ O.s.p. v spojení s § 243b ods. 5
O.s.p., keď vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov dovolacieho konania.
V dovolacom konaní úspešnej navrhovateľke vzniklo právo na náhradu trov konania
proti odporcovi, ktorý úspech v dovolacom konaní nemal (§ 243b ods. 5 O.s.p. v spojení
s ustanoveniami § 224 ods. 1 O.s.p. a § 142 ods. 1 O.s.p.). Dovolací súd nepriznal
navrhovateľke náhradu trov dovolacieho konania, lebo v dovolacom konaní nepodala návrh
na ich priznanie (§ 151 ods. 1 O.s.p.).
Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov
3 : 0.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 30. októbra 2014
JUDr. Martin Vladik, v.r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia : Jarmila Uhlířová