Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7Cdo/253/2013

R O Z S U D O K

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu

JUDr. Oľgy Trnkovej a členov senátu JUDr. Ladislava Górásza a JUDr. Mariána Sluka, PhD.,

v právnej veci navrhovateľa D. D. – P., so sídlom v B., IČO: X., zastúpeného Advokátskou

kanceláriou V., so sídlom v B., v mene a na účet ktorej koná konateľ JUDr. V. K., proti

odporkyni Slovenskej republike – Ministerstvu dopravy, výstavby a regionálneho

rozvoja, so sídlom v Bratislave, Nám. slobody 6, o zaplatenie 61 442,44 €

s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Bratislava II pod sp. zn. ,

o dovolaniach navrhovateľa a odporkyne proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave zo

16. apríla 2013 sp. zn. , takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie odporkyne proti rozsudku Krajského

súdu v Bratislave zo 16. apríla 2013 sp. zn.

vo výroku, ktorým odporkyni uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu

21 465,12 € z a m i e t a ,

vo výroku, ktorým odporkyni uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu

39 977,32 € a vo výroku, ktorým zamietol návrh v časti úrokov z omeškania, o d m i e t a ,

vo výroku, ktorým zamietol návrh v časti úrokov z omeškania rozsudok z r u š u j e

a vec v rozsahu zrušenia vracia Krajskému súdu v Bratislave na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e

2

Okresný súd Bratislava II rozsudkom zo 4. júna 2012 č. k. -241 uložil

odporkyni povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu 39 977,32 € spolu s 8,5 % úrokom

z omeškania od 12. marca 2008 do zaplatenia. V časti o zaplatenie 21 465,12 € návrh zamietol

a vyslovil, že o trovách konania rozhodne až po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej

( ). Mal za preukázané, že v danej veci došlo k nesprávnemu úradnému

postupu tým, že stavebný úrad napriek tomu, že mal k dispozícii všetky podklady pre vydanie

stavebného povolenia na predmetnú stavbu („A.“), stavebné povolenie nevydal, bez právneho

základu vyzval navrhovateľa na doloženie stanoviska starostu Mestskej časti Bratislava

Ružinov k umiestneniu stavby, hoci v oznámení o začatí konania z 21. januára 2004 uviedol,

že žiadosť o vydanie stavebného povolenia poskytuje dostatočný podklad pre jeho posúdenie.

Nesprávnosť postupu prvostupňového stavebného úradu konštatoval i Krajský stavebný

úrad v Bratislave v rozhodnutí z 12. októbra 2004, ktorým zrušil rozhodnutie Mestskej časti

Bratislava Ružinov (o zastavení stavebného konania), pričom v odvolacom konaní bolo

zistené, že požadovaný doklad nie je potrebný pre pokračovanie v stavebnom konaní.

Uvedený postup stavebného úradu teda napĺňa znaky nesprávneho úradného postupu podľa

o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci

(ďalej len „zákon č. 514/20003 Z. z.“). V danej veci bolo stavebné povolenie vydané

9. januára 2005 a právoplatné 24. januára 2005. Kolaudačné rozhodnutie bolo vydané 13. júla

2005 a právoplatnosť nadobudlo 18. júla 2005. Doba od právoplatnosti stavebného povolenia

do právoplatnosti kolaudačného rozhodnutia predstavuje 164 dní. Podľa názoru súdu aj

v prípade včasného vydania stavebného povolenia by do právoplatnosti kolaudačného

rozhodnutia prešlo uvedených 164 dní. V znaleckom posudku vyhodnotenom súdom ako

listinný dôkaz (dal ho vypracovať navrhovateľ) bolo rozhodné obdobie určené dobou

od 12. februára 2004 do 24. januára 2005, t. j. 11 mesiacov a 10 dní, teda celkovo 347 dní.

Vzhľadom na to, že stavbu možno užívať až na základe právoplatného kolaudačného

rozhodnutia, od tejto doby odpočítal dobu 164 dní (vydanie kolaudačného rozhodnutia), čo

predstavuje 183 dní. Navrhovateľovi nepriznal výšku škody spočívajúcu vo zvýšení cien

materiálu a stavebných prác ako i vo zvýšení cien za dodávku umývacej linky. Išlo

o podnikateľské riziko a bolo na slobodnej vôli navrhovateľa, aby zvážil všetky riziká.

Za podnikateľské riziko vyhodnotil aj nerealizáciu leasingových zmlúv v celkovej výške

43 819,06 €. Súd priznal navrhovateľovi len ušlý zisk, pričom vychádzal z toho, čo

poškodený (navrhovateľ) mohol získať nebyť danej udalosti súvisiacej s vydaním stavebného

povolenia. Pri určení výšky ušlého zisku vychádzal zo sumy uvedenej v znaleckom posudku –

75 804 €, keď rozhodné obdobie bolo určené od 12. februára 2004 do 24. januára 2005,

3

t. j. v rozsahu 347 dní, z ktorých odpočítal 164 dní (dobu do vydania kolaudačného

rozhodnutia). Potom výška priznaného ušlého zisku je vypočítaná za 183 dní, t. j. 75 804 € :

347 dní = 218,45 (jeden deň) x 183 dní = 39 977,32 € (navrhovateľ si uplatňoval sumu

61 442,44 € – 39 977,32 € = 21 465,12 €, v ktorej časti návrh zamietol). O úrokoch

z omeškania rozhodol podľa , v spojení s nariadením

vlády č. v znení neskorších predpisov, t. j. odo dňa nasledujúceho po dni

doručenia oznámenia odporkyne o neuznaní nároku navrhovateľa na náhradu škody pri

predbežnom prerokovaní.

Krajský súd v Bratislave na odvolanie navrhovateľa a odporkyne rozsudkom

zo 16. apríla 2013 sp. zn. napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zmenil tak,

že odporkyni uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľovi 61 442,44 € do troch dní a vo zvyšnej

časti, t. j. v časti úrokov z omeškania návrh zamietol. Dospel k záveru, že súd prvého stupňa

nesprávne posúdil nárok navrhovateľa na náhradu ušlého zisku, pokiaľ ide o rozhodné

obdobie, za ktoré navrhovateľovi tento nárok vznikol. Vychádzal zo znaleckého posudku

č. X. vypracovaného organizáciou C., v ktorom znalecká organizácia vyčíslila ušlý zisk

v sume 75 804,64 € a to za obdobie od 12. februára 2004, t. j. od uplynutia lehoty 10 dní,

v ktorej sa mali dotknuté orgány štátnej správy vyjadriť k oznámeniu o začatí konania, do

24. januára 2005, t. j. do právoplatnosti vydaného stavebného povolenia. Súd prvého stupňa

uviedol, že z tohto obdobia 347 dní treba odpočítať 164 dní, t. j. obdobie od právoplatnosti

kolaudačného rozhodnutia (t. j. do 18. júla 2005). Odvolací súd však dospel k záveru, že do

uplynutia 60-dňovej zákonnej lehoty na vydanie rozhodnutia stavebným úradom podľa

správneho poriadku, t. j. do 28. februára 2004 nedošlo zo strany odporkyne k nesprávnemu

úradnému postupu, preto sa stotožnil s názorom odporkyne, že začiatok obdobia, za ktoré

navrhovateľovi vznikol nárok na náhradu ušlého zisku, je od 28. februára 2004. Správne by

mal navrhovateľ nárok na náhradu ušlého zisku až odvtedy, kedy by pri správnom úradnom

postupe stavebného úradu došlo k nadobudnutiu právoplatnosti kolaudačného rozhodnutia

a to až do 18. júla 2005, kedy kolaudačné rozhodnutie skutočne nadobudlo právoplatnosť

v dôsledku nesprávneho úradného postupu stavebného úradu, avšak obdobie od právoplatnosti

stavebného povolenia do právoplatnosti kolaudačného rozhodnutia bolo zohľadnené aj

v znaleckom posudku tým, že i keď ušlý zisk nebol vypočítaný až od predpokladanej

právoplatnosti kolaudačného rozhodnutia, nebol vypočítaný ani do skutočnej právoplatnosti

kolaudačného rozhodnutia, ale len do nadobudnutia právoplatnosti stavebného povolenia.

Vzhľadom na to, prvostupňový súd nesprávne znížil náhradu ušlého zisku, určenú znaleckou

organizáciou, o náhradu za obdobie od právoplatnosti stavebného povolenia do právoplatnosti

kolaudačného rozhodnutia. Odvolací súd za nedôvodnú vyhodnotil námietku, že ušlý zisk mal

byť vypočítaný len do vydania stavebného povolenia, a nie do jeho právoplatnosti, keď

z uvedeného je zrejmé, že podľa názoru odvolacieho súdu navrhovateľ by mal nárok na

náhradu ušlého zisku za obdobie do právoplatnosti kolaudačného rozhodnutia. Zo znaleckého

posudku, v ktorom bola určená výška ušlého zisku v sume 75 804 € za 347 dní, predstavuje

náhrada ušlého zisku za jeden deň 218,45 € a teda za obdobie od 28. februára 2004 do

24. januára 2005, t. j. 331 dní 72 306,95 € a preto je nárok navrhovateľa v uplatnenej výške

61 442,44 € dôvodný. Námietky odporkyne o odpočítaní nákladov na leasingové splátky

posúdil odvolací súd za nedôvodné s poukazom na vyjadrenia svedka M. M., ktorými bolo

preukázané, že leasingové splátky pri ušlom zisku neboli zohľadňované. Za dôvodné ale

odvolací súd posúdil námietky odporkyne, že navrhovateľovi nevznikol nárok na úroky

z omeškania a to vzhľadom na , pretože až rozhodnutím

súdu vzniká záväzok odporkyne na náhradu škody.

Proti rozsudku krajského súdu v časti zamietnutia nároku na príslušenstvo pohľadávky

– úroky z omeškania – vo výške 8,5 % od 12. marca 2008 do zaplatenia podal dovolanie

navrhovateľ. Navrhol v tejto časti rozsudok odvolacieho súdu zrušiť a vec mu v rozsahu

zrušenia vrátiť na ďalšie konanie. Namietal nesprávne právne posúdenie veci v tejto časti

odvolacím súdom ( ). Poukázal na to, že úroky z omeškania si

uplatnil v súlade s v spojení s nariadenia vlády

č. a vychádzal z názorov právnej teórie a aplikačnej praxe súdov v rozhodovaní

o tomto nároku. Uviedol, že v prípade nároku na náhradu škody sa jedná o nárok, kedy nie je

dohodnutý čas plnenia a teda je potrebné čas plnenia posudzovať v zmysle § 563

neobsahuje žiadnu osobitnú úpravu času

plnenia dlhu – nároku na náhradu škody spôsobenú orgánmi verejnej moci nesprávnym

úradným postupom. Nie je možné prisvedčiť názoru odvolacieho súdu, ktorý sa odvoláva

na stanovujúci možnosť poškodeného domáhať sa

uspokojenia nároku, resp. jeho časti na súde v prípade, ak nárok na náhradu škody nebude

uspokojený pri predbežnom prerokovaní nároku. Súd svojím rozhodovaním o nároku

na náhradu škody nezakladá ani jeden z predpokladov vzniku nároku na náhradu škody

v zmysle , po splnení zákonných predpokladov právo na náhradu

škody poškodenému vznikne, pričom splatnosť pohľadávky spočívajúcej v spôsobenej škode

nastáva v súlade s právnou teóriou, ako aj ustálenou judikatúrou v súlade s § 563

5

. Naviac odvolací súd sa vôbec nevysporiadal s existujúcou

judikatúrou k otázke splatnosti nároku na náhradu škody, aj s poukazom na rozhodnutia súdov

o nároku na náhradu škody voči štátu, čím bol porušený princíp právnej istoty. Nárok

na úroky z omeškania si uplatnil deň nasledujúci po dni, kedy mu bolo doručené oznámenie

odporkyne o neuznaní ním uplatneného nároku na náhradu škody, t. j. od 12. marca 2008,

ktorý postup je v súlade s

Proti rozsudku krajského súdu (spolu s rozsudkom súdu prvého stupňa) v celom

rozsahu podala dovolanie odporkyňa. Navrhla, aby dovolací súd zrušil rozsudky oboch súdov

nižšieho stupňa a vec vrátil na ďalšie konanie prvostupňovému súdu. Namietala nesprávne

právne posúdenie veci ( ). Nesúhlasila so spôsobom výpočtu

obdobia nároku na náhradu škody vypočítaného súdmi nižšieho stupňa, lebo rozhodným

obdobím, za ktoré mal byť navrhovateľovi priznaný nárok na náhradu škody malo byť

obdobie 167 dní, t. j. obdobie od 28. februára 2004 do 24. januára 2005 (331 dní) znížení

o obdobie od 24. januára 2005 do 18. júla 2005 (164 dní). Namietala, že pri výpočte nebolo

zohľadnené obdobie uplynutia 60 dňovej lehoty na vydanie rozhodnutia podľa § 49 ods. 2

Správneho poriadku. Preto začiatok lehoty sa mal počítať od 28. februára 2004 a nie

od 12. februára 2004. Krajský súd nesprávne neodpočítal lehotu 164 dní tak, ako postupoval

prvostupňový súd.

Odporkyňa navrhla dovolanie navrhovateľa zamietnuť.

Navrhovateľ navrhol dovolanie odporkyne zamietnuť a priznať mu trovy dovolacieho

konania.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení,

že dovolanie podali včas obaja účastníci konania ( ) skúmal najskôr, či

dovolania smerujú proti (jednotlivým výrokom) rozhodnutia, ktoré možno napadnúť týmto

opravným prostriedkom ( a nasl. ).

Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to

zákon pripúšťa ( ).

Podľa je dovolanie prípustné, ak smeruje proti rozsudku

odvolacieho súdu, ktorým bol zmenený rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej.

Prípustnosť dovolania proti takému zmeňujúcemu rozsudku je založená na rozdielnosti

rozsudku odvolacieho súdu a rozsudku súdu prvého stupňa. O rozdielne rozsudky ide vtedy,

6

ak okolnosti významné pre rozhodnutie veci posúdili oba súdy rozdielne, v dôsledku čoho

odlišne určili alebo deklarovali práva a povinnosti účastníkov. Odlišnosťou sa pritom nemá

na mysli rozdielne právne posúdenie veci, pokiaľ nemalo vplyv na obsah práv a povinností

účastníkov, ale záver súdu odlišne konštituujúci alebo deklarujúci práva a povinnosti

v právnom vzťahu účastníkov. Pre posúdenie, či ide o zmeňujúci rozsudok odvolacieho súdu,

nie je významné formálne hľadisko (ako odvolací súd formálne rozhodol alebo ako formálne

svoj výrok označil), ale obsahové hľadisko (vzájomný vzťah rozsudku odvolacieho súdu

a rozsudku súdu prvého stupňa v tom zmysle, či práva a povinnosti účastníkov v danom

právnom vzťahu posúdili odlišne). Významné nie je ani to, či výroky rozsudkov súdov oboch

stupňov sú alebo nie sú odlišne naformulované – aj v tomto zmysle je rozhodujúce obsahové

hľadisko. Pokiaľ odvolací súd posúdil práva a povinnosti účastníkov daného právneho vzťahu

rovnako (zhodne), nejde o zmeňujúci rozsudok, ale o potvrdzujúci rozsudok.

Pri riešení otázky prípustnosti dovolania odporkyne proti rozsudku odvolacieho súdu

v celom rozsahu, t. j. vo vyhovujúcom i zamietajúcom výroku a dovolania navrhovateľa proti

zamietajúcemu výroku v časti úrokov z omeškania treba vychádzať z toho, že súd prvého

stupňa uložil odporkyni povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu 39 977,32 € spolu s úrokom

z omeškania a v časti o zaplatenie sumy 21 465,12 € návrh zamietol. Odvolací súd uložil

odporkyni povinnosť zaplatiť aj sumu 21 465,12 €, t. j. spolu so sumou priznanou súdom

prvého stupňa – 39 977,32 € – sumu 61 442,44 € (39 977,32 + 21 465,12 = 61 442,44 €)

a návrh v časti úrokov z omeškania zamietol.

Rozhodnutia súdov nižšieho stupňa sú teda zhodné v sume 39 977,32 € (vyhovujúcej),

preto v tejto časti je rozsudok odvolacieho súdu len formálne označený ako „zmeňujúci“, lebo

po obsahovej stránke ide o výrok potvrdzujúci. Rozsudky súdu prvého stupňa a odvolacieho

súdu sú rozdielne čo do sumy istiny 21 465,12 € a v časti úrokov z omeškania (súd prvého

stupňa vyhovel návrhu v tejto časti a odvolací súd návrh v tejto časti zamietol) a preto len

v časti istiny 21 465,12 € a v časti úrokov z omeškania je rozsudok odvolacieho súdu

„zmeňujúci“ tak po formálnej ako aj po obsahovej stránke.

Vychádzajúc z uvedeného možno uzavrieť, že dovolanie odporkyne smerujúce proti

výroku rozsudku odvolacieho súdu, ktorým priznal navrhovateľovi sumu istiny 39 977,32 €

napáda potvrdzujúci výrok rozsudku odvolacieho súdu.

Podľa dovolanie je prípustné proti rozsudku odvolacieho súdu,

ktorým bol zmenený rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej. Podľa

je dovolanie prípustné tiež proti rozsudku, v ktorom sa odvolací súd odchýlil od právneho

názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci. Napokon podľa je

dovolanie prípustné tiež vtedy, ak smeruje proti potvrdzujúcemu rozsudku odvolacieho súdu,

vo výroku ktorého odvolací súd vyslovil, že je dovolanie prípustné, pretože ide o rozhodnutie

po právnej stránke zásadného významu alebo ide o potvrdenie rozsudku súdu prvého stupňa,

ktorým súd prvého stupňa vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa § 153 ods. 3, 4

Dovolaním odporkyne v časti sumy 39 977,32 € nie je napadnutý zmeňujúci

rozsudok, ale potvrdzujúci výrok rozsudku odvolacieho súdu, v ktorom súd nevyslovil, že

dovolanie proti nemu je prípustné. Dovolací súd v prejednávanej veci dosiaľ nevyslovil ani

záväzný právny názor, od ktorého by sa odvolací súd mohol odchýliť a nejde ani o prípad

týkajúci sa neplatnosti zmluvnej podmienky podľa , Z týchto dôvodov

dospel Najvyšší súd Slovenskej republiky k záveru, že dovolanie odporkyne proti výroku

rozsudku odvolacieho súdu v tejto časti nie je podľa ustanovenia prípustné.

S prihliadnutím na ustanovenie veta druhá ukladajúce

dovolaciemu súdu povinnosť prihliadnuť vždy na prípadnú procesnú vadu uvedenú v § 237

(či už to účastník namieta alebo nie) neobmedzil sa Najvyšší súd Slovenskej republiky

len na skúmanie prípustnosti dovolania podľa , ale zaoberal sa aj otázkou, či

dovolanie nie je prípustné podľa Uvedené zákonné ustanovenie pripúšťa

dovolanie proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu (rozsudku či uzneseniu), ak konanie,

v ktorom bolo vydané, je postihnuté niektorou zo závažných procesných vád vymenovaných

v písmenách a/ až g/ tohto ustanovenia (ide tu o nedostatok právomoci súdov, spôsobilosti

účastníka, zastúpenia procesne nespôsobilého účastníka, o prekážku veci právoplatne

rozhodnutej alebo už prv začatého konania, o nepodanie návrhu na začatie konania, hoci

podľa zákona bol potrebný, o odňatie možnosti konať pred súdom a o rozhodovanie

vylúčeným sudcom alebo nesprávne obsadeným súdom). Vady konania podľa ustanovenia

odporkyňa nenamietala a ich existenciu po preskúmaní spisu nezistil ani

dovolací súd.

Odporkyňa namietala nesprávne právne posúdenie veci ( ).

Právnym posúdením veci je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje

právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym

právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav.

O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis

alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak

zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Nesprávne právne

posúdenie veci je síce relevantným dovolacím dôvodom, samo osebe ale prípustnosť

dovolania nezakladá (nemá základ vo vade konania v zmysle a nespôsobuje

zmätočnosť rozhodnutia). Aj za predpokladu, že by tvrdenia dovolateľa boli opodstatnené

(dovolací súd ich z uvedeného aspektu neposudzoval), dovolateľom vytýkané skutočnosti by

mali za následok vecnú nesprávnosť napadnutého rozsudku, nezakladali by ale prípustnosť

dovolania v zmysle V dôsledku toho by posúdenie, či odvolací súd (ne)použil

správny právny predpis a či ho (ne)správne interpretoval alebo či zo správnych skutkových

záverov vyvodil (ne)správne právne závery, prichádzalo do úvahy až vtedy, keby dovolanie

bolo procesne prípustné (o taký prípad v danej veci nešlo). Nesprávne právne posúdenie veci

súdmi nižších stupňov nie je ani procesnou vadou konania v zmysle ,

lebo ani (prípadným) nesprávnym právnym posúdením veci súd účastníkom konania

neznemožňuje realizáciu žiadneho jeho procesného oprávnenia (pozri napr. rozhodnutia

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. , ,

, , , , ). Preto

dovolací súd (s ohľadom na zdôrazňovanú právnu úpravu dovolacieho konania) nemohol

preskúmavať rozhodnutia súdov nižších stupňov vo vzťahu k námietkam odporkyne

z hľadiska správnosti ich právnych záverov v tejto časti.

Vo vzťahu k dovolaniu odporkyne proti zamietajúcemu výroku rozsudku odvolacieho

súdu v časti úroku z omeškania treba uviesť, že na rozdiel od objektívnych podmienok

vymedzených zákonom, stanovením lehoty na podanie dovolania, prípustnosti dovolania len

proti v zákone uvedeným rozhodnutiam odvolacieho súdu, zastúpenia dovolateľa a pod., ktoré

musia byť pri podaní dovolania splnené a ktoré sa nevzťahujú na osobu konkrétneho

dovolateľa, ustanovenie prvá veta určuje okrem iného aj subjektívnu

podmienku prípustnosti dovolania, ktorá sa viaže na osobu konkrétneho dovolateľa

a zohľadňuje osobný aspekt toho, kto dovolanie podáva. Teda, či je u neho daný dôvod, ktorý

ho oprávňuje podať dovolanie (hoci aj proti rozhodnutiu objektívne napadnuteľnému týmto

opravným prostriedkom). Právo podať dovolanie proti rozhodnutiam odvolacieho súdu

zveruje účastníkovi. Z účelu dovolania, ale vyplýva, že nie každému účastníkovi prislúcha

právo podať dovolanie. Toto právo nie je dané tomu účastníkovi, v neprospech ktorého

rozhodnutie odvolacieho súdu nevyznelo a ktorý týmto rozhodnutím nebol dotknutý

9

na svojich právach. Teda tomu účastníkovi, ktorý mal v konaní úspech. Úspech v konaní treba

pritom chápať v závislosti od výsledku súdneho sporu, pričom pod úspechom treba rozumieť

úspech v zmysle procesného výsledku. Procesný úspech v plnom rozsahu na strane žalobcu

znamená stav, pri ktorom súd v plnom rozsahu vyhovie jeho žalobe a vydá rozhodnutie

v súlade s navrhovaným výrokom. Plný úspech na strane žalovaného je stav, pri ktorom súd

žalobu v celom rozsahu zamietne.

V danej vec odvolací súd tým, že zmenil rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku

o úrokoch z omeškania a návrh v tejto časti zamietol, rozhodol v prospech odporkyne. Táto

mala teda v odvolacom) konaní podľa procesného výsledku (zamietnutia návrhu v tejto časti)

čiastočný úspech vo veci. Preto nie je účastníkom konania (subjektívne) oprávneným

na podanie dovolania v tejto (zmeňujúcej) časti.

Vzhľadom na uvedené možno uzavrieť, že prípustnosť dovolania odporkyne

vo výrokoch vo (vyhovujúcej) časti istiny 39 977,32 € a v (zamietajúcej) časti úrokov

z omeškania nemožno vyvodiť z ustanovenia a v dovolacom konaní neboli

zistené ani dôvody prípustnosti dovolania uvedené v ustanovení Preto Najvyšší

súd Slovenskej republiky dovolanie odporkyne podľa v spojení s

ods. 1 písm. b/, c/ ako dovolanie smerujúce proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je

prípustné, odmietol.

Dovolanie odporkyne vo zvyšnej časti, ktorou napadla výrok rozsudku odvolacieho

súdu, ktorým priznal navrhovateľovi sumu 21 465,12 € – na rozdiel od súdu prvého stupňa,

ktorý v tejto časti návrh zamietol a dovolanie navrhovateľa v zamietajúcej časti úrokov

z omeškania – na rozdiel od súdu prvého stupňa, ktorý návrhu v tejto časti vyhovel – sú

procesne prípustné podľa Len v tejto časti mohol byť dovolaniami

napadnutý rozsudok preskúmaný v dovolacom konaní (v ďalšom sa dovolací súd zaoberá len

touto časťou dovolania).

V zmysle môže byť dovolanie podané iba z dôvodov, že

a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v , b/ konanie je postihnuté inou vadou,

ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ rozhodnutie spočíva na nesprávnom

právnom posúdení veci. Dovolací súd je viazaný nielen rozsahom dovolania, ale aj

v dovolaní uplatnenými dôvodmi ( ), obligatórne sa zaoberá procesnými

vadami uvedenými v a tzv. inými vadami konania, pokiaľ mali za následok

nesprávne rozhodnutie vo veci.

10

Vzhľadom na vyššie uvedenú zákonnú povinnosť ( druhá veta )

skúmať vždy, či napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní

postihnutom niektorou z procesných vád uvedených v , zaoberal sa dovolací súd

otázkou, či konanie v tejto veci nie je postihnuté niektorou z vád vymenovaných v § 237

písm. a/ až g/ (t. j. či v danej veci nejde o prípad nedostatku právomoci súdov, spôsobilosti

účastníka byť účastníkom konania, riadneho zastúpenia procesne nespôsobilého účastníka,

o prekážku veci právoplatne rozhodnutej alebo už prv začatého konania, prípad nedostatku

návrhu na začatie konania tam, kde konanie sa mohlo začať len na takýto návrh, prípad

odňatia možnosti účastníkovi konať pred súdom alebo prípad rozhodovania vylúčeným

sudcom či nesprávne obsadeným súdom). Vady konania uvedené v dovolatelia

nenamietali a ich existenciu nezistil ani dovolací súd.

Inou vadou konania ( ), na ktorú musí dovolací súd

prihliadnuť aj vtedy, ak nie je v dovolaní namietaná, je procesná vada, ktorá na rozdiel od vád

taxatívne vymenovaných v nezakladá zmätočnosť rozhodnutia. Takúto vadu

konania dovolatelia nenamietali a jej existenciu nezistil ani dovolací súd.

Dovolatelia namietali nesprávne právne posúdenie veci, navrhovateľ v časti úroku

z omeškania a odporkyňa v časti istiny (21 465,12 €).

Právnym posúdením veci, ako vyplýva zhora, je činnosť súdu, pri ktorej

zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený

skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva

na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd

nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne

ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne

závery.

Je nepochybné, že predmetom konania v danej veci bol nárok na náhradu škody

uplatnený navrhovateľom titulom nesprávneho úradného postupu podľa zákona

č.

Z hľadiska skutkového stavu bolo v preskúmavanej veci zistené, že navrhovateľ sa

návrhom podaným na súde prvého stupňa 8. apríla 2008 domáhal titulom uvedeného nároku

zaplatenia sumy 61 442,44 € spolu s 8,5 % úrokom z omeškania od 12. marca 2008, t. j. odo

dňa nasledujúceho po dni doručenia oznámenia odporkyne o neuznaní nároku pri predbežnom

11

prerokovaní do zaplatenia. Navrhovateľ 29. decembra 2003 podal na Miestny úrad mestskej

časti Bratislava Ružinov žiadosť o vydanie stavebného povolenia na stavbu „A.“, ktorým

dňom bolo začaté územné konanie spojené so stavebným konaním o vydanie povolenia na

uvedenú stavbu pod č. R.. Miestny úrad mestskej časti Bratislava Ružinov zaslal 21. januára

2004 navrhovateľovi oznámenie o začatí konania, v ktorom ho súčasne vyzval len na

doloženie dokladu preukazujúceho oprávnenosť na prenájom pozemku parcela č. X. kat. úz.

R., ktoré navrhovateľ prevzal 2. februára 2004. Dňa 23. marca 2004 stavebný úrad vydal

rozhodnutie o prerušení stavebného konania a navrhovateľa vyzval na predloženie stanoviska

starostu príslušnej mestskej časti k umiestneniu stavby. Stavebný úrad rozhodnutím zo

4. augusta 2004 stavebné konanie zastavil, proti nemu podal navrhovateľ odvolanie a Krajský

stavebný úrad v Bratislave rozhodnutím z 12. októbra 2004 toto rozhodnutie zrušil a vec vrátil

na nové rozhodnutie. Stavebný úrad následne rozhodnutím z 30. decembra 2004 vydal

stavebné povolenie, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňom 24. januára 2005. Dňa 13. júla 2005

bolo vydané kolaudačné rozhodnutie, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňom 18. júla 2005.

Podľa štát zodpovedá za podmienok ustanovených

týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti

tohto zákona, pri výkone verejnej moci

a/ nezákonným rozhodnutím,

b/ nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody,

c/ rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, alebo

d/ nesprávnym úradným postupom.

Podľa štát zodpovedá za škodu spôsobenú

nesprávnym úradným postupom.

Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci

urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu

verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný

zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických a právnických osôb.

Podľa ods. 2 tohto ustanovenia právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym

úradným postupom má ten, komu bola takýmto postupom spôsobená škoda.

12

Podľa nárok na náhradu škody je vopred

predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti poškodeného o predbežné prerokovanie

nároku s príslušným orgánom.

Podľa ak príslušný orgán neuspokojí nárok

na náhradu škody alebo jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti, môže sa

poškodený domáhať uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde.

Podľa uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak

osobitný predpis neustanovuje inak.

Podľa ods. 2 tohto ustanovenia v žiadosti na predbežné prerokovanie nároku a pri

uplatnení nároku na súde je poškodený povinný uviesť požadovanú výšku úhrady podľa

odsekov 1 a 2.

V konaní súdy nižšieho stupňa pri skúmaní splnenia

stanovených podmienok vzniku zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nesprávnym

úradným postupom vychádzali zo zhodného právneho názoru, že postup prvostupňového

stavebného úradu pri vydávaní stavebného povolenia na stavbu „A.“ na základe žiadosti

navrhovateľa (podanej 29. decembra 2003) naplnil znaky nesprávneho úradného postupu (§ 9

). Tento záver nebol v konaní ani (účastníkmi konania) spochybnený.

Súdy nižšieho stupňa tiež dospeli k zhodnému právnemu záveru, že nárok uplatnený

navrhovateľom na náhradu škody je dôvodným v časti nároku na zaplatenie ušlého zisku.

Rozdielne ale posúdili rozhodné obdobie, za ktoré navrhovateľovi tento nárok vznikol.

Dovolacie námietky odporkyne sa týkali práve správnosti určenia rozhodného

obdobia, za ktoré navrhovateľovi nárok na zaplatenie ušlého zisku vznikol (dôvodnosť tohto

nároku nespochybnila), a to vo vzťahu k výslednej výške tohto nároku, ktorá mala byť

navrhovateľovi priznaná.

Pri určení samotnej výšky ušlého zisku súdy vychádzali zo znaleckého posudku

č. X. vypracovaného znaleckou organizáciou C., v ktorom táto vyčíslila ušlý zisk v sume

75 804,64 € a to za obdobie od 12. februára 2004 (od uplynutia lehoty 10 dní, v ktorej sa mali

dotknuté orgány štátnej správy vyjadriť k oznámeniu o začatí konania) do 24. januára 2005

(právoplatnosti vydaného stavebného povolenia). Pokiaľ potom súd prvého stupňa znížil

náhradu ušlého zisku (určenú znaleckou organizáciou) za obdobie od právoplatnosti

13

stavebného povolenia, t. j. od 24. januára 2004 do právoplatnosti kolaudačného rozhodnutia, t.

j. do 18. júla 2005 o sumu 21 465,12 € urobil tak nesprávne, pretože za toto obdobie, ako

z uvedeného vyplýva, ani v znaleckom posudku ušlý zisk (určený) vypočítaný nebol.

Z (v znaleckom posudku určenej) výšky ušlého zisku v sume 75 804,64 €, t. j.

za 347 dní potom vyplýva, že ušlý zisk za jeden deň predstavuje sumu 218,45 € (75 804,64 € :

347). Preto aj zohľadnenie námietky odporkyne odvolacím súdom, podľa ktorej do uplynutia

60-dňovej zákonnej lehoty na vydanie stavebného povolenia podľa Správneho poriadku,

nedošlo k nesprávnemu úradnému postupu, keď sa začiatok rozhodného obdobia posúva

na deň 28. februára 2004, nemá vplyv na dôvodnosť nároku uplatneného navrhovateľom.

Za obdobie od 28. februára 2004 do 24. januára 2005, t. j. 331 dní by navrhovateľovi (podľa

znaleckého posudku) patrila náhrada ušlého zisku vo výške 72 306,95 € (218,45 € x 331 dní

= 72 306,95 €), ako správne konštatoval odvolací súd. Keďže navrhovateľ si uplatňoval ušlý

zisk „len“ v sume 61 442,44 € správne mu odvolací súd priznal túto ním uplatňovanú sumu.

Napokon sama odporkyňa (v dovolaní) potvrdila, že rozhodné obdobie, za ktoré mal byť

navrhovateľovi priznaný nárok na náhradu škody titulom ušlého zisku, je obdobie

od 28. februára 2004 do 24. januára 2005, t. j. tak ako ho určil odvolací súd. Obdobie

od 24. januára 2005 do 18. júla 2005, t. j. od právoplatnosti stavebného povolenia

do právoplatnosti kolaudačného rozhodnutia, t. j. obdobie 167 dní nemohlo byť z uvedených

dôvodov odpočítané (za toto obdobie znalecká organizácia vo svojom posudku ušlý zisk

nevypočítavala).

Z uvedeného vyplýva, že pokiaľ odvolací súd zmenil zamietajúce rozhodnutie súdu

prvého stupňa v časti istiny 21 465,12 € rozhodol správne. Preto dovolací súd dovolanie

odporkyne smerujúcej proti tomuto výroku rozsudku odvolacieho súdu zamietol (§ 243b

ods. 1 ).

Podľa prvá veta dlžník, ktorý svoj dlh riadne

a včas nesplní, je v omeškaní.

Podľa ak ide o omeškanie s plnením peňažného

dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa

tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania, výšku úrokov z omeškania a poplatku

z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

14

Navrhovateľ si okrem istiny v priznanej sume 61 442,44 € uplatňoval aj úroky

z omeškania za obdobie od 12. marca 2008, t. j. odo dňa nasledujúceho po dni doručenia

oznámenia odporkyne o neuznaní nároku na náhradu škody pri predbežnom prerokovaní

nároku do zaplatenia podľa citovaných ustanovení. Súdy nižšieho stupňa tento nárok

uplatnený navrhovateľom posúdili rozdielne. Súd prvého stupňa dospel k záveru o jeho

dôvodnosti a na rozdiel od neho odvolací súd k záveru o jeho nedôvodnosti aplikujúc pritom

ustanovenie

Tento záver odvolacieho súdu však nemožno považovať za správny. Je v rozpore

s citovaným , z ktorého vyplýva, že štát je povinný

nahradiť škodu najneskôr do 6 mesiacov odo dňa, kedy poškodený nárok riadne uplatnil.

Márnym uplynutím tejto lehoty sa štát ako dlžník dostáva do omeškania a tak najskôr odo dňa

nasledujúceho po uplynutí 6-mesačnej lehoty ho postihuje povinnosť zaplatiť poškodenému

tiež úroky z omeškania. Preto záver krajského súdu, že „až rozhodnutím súdu vzniká záväzok

odporkyne na náhradu škody“ je nesprávny (viď uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky z 21. decembra 2010 sp. zn. ). Dovolací súd poukazuje tiež na záver

vyslovený v uznesení Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 26. mája 2011 sp. zn.

, podľa ktorého ak sa omeškanie týka peňažného dlhu vo forme náhrady škody

(škody na zdraví), pre určenie, kedy dochádza k omeškaniu dlžníka (škodcu), je rozhodujúca

povaha požadovaného (súdom priznaného) odškodnenia. Len v prípade, ak bolo súdom

rozhodnuté o primeranom zvýšení odškodnenia za bolesť a za sťaženie spoločenského

uplatnenia podľa vyhlášky č. , čas splnenia nastáva rozhodnutím súdu

( ), a teda k omeškaniu dlžníka dochádza až uplynutím lehoty na splnenie

povinnosti. V ostatných prípadoch je potrebné, z hľadiska určenia času splnenia, vychádzať

z ustanovenia (t. j. dlžník je povinný splniť dlh prvého dňa

po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal). Ďalej na záver vyslovený v rozsudku NS ČR

z 24. apríla 2003 sp. zn. – štát sa dostáva do omeškania s náhradou škody

spôsobenej pri výkone verejnej moci rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom

márnym uplynutím lehoty šesť mesiacov odo dňa, kedy poškodený nárok riadne uplatnil

u ústredného orgánu a odo dňa nasledujúceho po uplynutí lehoty má povinnosť zaplatiť

poškodenému tiež úrok z omeškania.

Z uvedených dôvodov Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok odvolacieho súdu

vo výroku, ktorým zamietol návrh v časti úrokov z omeškania zrušil a v tejto časti mu vrátil

vec na ďalšie konanie ( ).

15

O trovách konania (vrátane dovolacieho konania) rozhodne súd prvého stupňa (§ 224

ods. 4 ).

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov

3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 10. decembra 2014

JUDr. Oľga Trnková, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia : Jarmila Uhlířová