Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8Cdo/201/2014

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľa I. K., bývajúceho

v B., zastúpeného Mgr. V. Š., advokátom v B., proti odporcovi D., so sídlom v B.,

IČO: X., o 92,94 € s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn.

, o dovolaní navrhovateľa proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave

z 22. augusta 2013 sp. zn. , takto

rozhodol:

Dovolanie o d m i e t a .

Odporcovi náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Bratislava I rozsudkom zo 6. novembra 2012 č. k. -63 návrh

na zaplatenie sumy 92,94 € titulom bezdôvodného obohatenia zamietol a odporcovi náhradu

trov konania nepriznal. V odôvodnení uviedol, že v konaní bolo nesporné, že 4. septembra

2009 navrhovateľ porušil dopravné predpisy tým, že nerešpektoval dopravné značenie –

dopravnú značku B31 a zaparkoval osobné motorové vozidlo (Š.) na mieste zákazu

zastavenia. Príslušníkom MsP bolo realizované rozhodnutie o odstránení motorového vozidla

(protokol o odstránení motorového vozidla). Navrhovateľ motorové vozidlo spolu so šekom

na zaplatenie sumy 92,94 € za odťah vozidla prevzal v B. (zápis o výdaji motorového vozidla

zo 4. septembra 2008) a uvedenú sumu aj zaplatil (11. septembra 2008). Námietky

navrhovateľa, že odporca vykonal nútený odťah vozidla bez jeho súhlasu a vedomia, čím

ho dočasne obmedzil vo výkone jeho vlastníckeho práva a o vykonaní odťahu v rozpore

s , vyhodnotil za nedôvodné. Tiež námietku, že náklady za odťah

vozidla prekračovali výšku priamych nákladov (akú nešpecifikoval). Naopak za dôvodnú

vyhodnotil námietku odporcu, že navrhovateľ nevyužil svoje právo na prešetrenie postupu

policajta, ktorý odťah vozidla nariadil, keď tvrdil, že vozidlo netvorilo prekážku. Návrh na

2

vydanie bezdôvodného obohatenia podal až 31. marca 2010. Preto vyvodil záver, že odťah

bol vykonaný na základe rozhodnutia príslušníka MsP v súlade s § 40 ods. 5 zákona

č. vykonávajúceho službu v Mestskej časti Ružinov v zmysle zmluvy

o odstraňovaní vozidiel uzavretou 21. decembra 2007 medzi Mestskou časťou Bratislava –

Ružinov a odporcom. Súd poukázal na rozsudok Krajského súdu v Bratislave z 8. apríla 2008

sp. zn. v obdobnej veci vo vzťahu k výške nákladov za odťah stanovených

znaleckým dokazovaním (101,82 €). O trovách konania rozhodol podľa

Krajský súd v Bratislave na odvolanie navrhovateľa rozsudkom z 22. augusta 2013

sp. zn. rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdil (§ 219

ods. 1 ). Po citácii príslušných ustanovení , zákona

č. , a dospel odvolací súd k záveru, že

prvostupňový súd rozhodol správne, ak pri svojom rozhodnutí vychádzal zo skutočnosti, že

navrhovateľ uznal rozhodnutie policajta a nežiadal o prešetrenie jeho postupu, ktorým nariadil

odťah vozidla z dôvodu, že netvorilo prekážku. V konaní nebolo preukázané, že by išlo

o plnenie bez právneho dôvodu – právnym dôvodom bolo rozhodnutie o priestupku

a zaplatenie pokuty v blokovom konaní a ani nebolo preukázané, že by tento právny dôvod

zanikol. V odvolaní sa neargumentuje skutočnosťami, ktoré by mali za následok zmenu

súdom prvého stupňa zisteného stavu alebo jeho právneho hodnotenia, ani takými, o ktorých

by súd prvého stupňa pri rozhodovaní o veci nebol mal vedomosť alebo ktoré by nebol zvážil.

K námietke, že odporca nebol oprávnený nariadiť odťah podľa § 40 ods. 4 zákona

č. odvolací súd uviedol, že v danej veci išlo o aplikáciu

v spojení s , a

a z nej vychádzajúce posúdenie, či uskutočnené odstránenie motorového vozidla navrhovateľa

odporcom bolo možné považovať za odstránenie vozidla vykonané na toto konanie

legitímnym subjektom. Zakladateľom odporcu je Hlavné mesto Slovenskej republiky

Bratislava, ktorý uznesením svojho mestského zastupiteľstva č. 597/2005 schválil zmenu

stanov odporcu v predmete činnosti tak, že do neho bude patriť aj „odťahovacia služba“. Táto

zmena stanov odporcu bola zapísaná do podnikového registra. Odporca, ktorý odstránil

vozidlo navrhovateľa, bol založený Hlavným mestom SR Bratislava, správcom miestnej

komunikácie, z ktorej bolo vozidlo odstránené (). Vydanie bezdôvodného

obohatenia na tom základe, že suma za odťah vozidla nereprezentovala skutočné,

preukázateľne a priamo vynaložené náklady na odstránenie vozidla, nie je možné taktiež

podriadiť pod žiaden z dôvodov uvedených v . O trovách

3

odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa v spojení s

ods. 1

Proti tomuto rozsudku krajského súdu podal dovolanie navrhovateľ. Navrhol ho

zrušiť. Namietal, že odvolací súd nereagoval na námietky uvedené pod bodmi 1 až 5

smerujúce k samej podstate veci, dôsledkom čoho je porušenie jeho práva na súdnu ochranu.

Toto zakladá vadu rozsudku podľa , t. j. odňatie mu možnosti konať

pred súdom. V tejto súvislosti citoval rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky

a Ústavného súdu Slovenskej republiky a výňatky z ich odôvodnení. Podľa jeho názoru sa

odvolací súd odchýlil od konštantnej judikatúry, čím konal v rozpore s princípom právnej

istoty a právne posúdenie veci odvolacím súdom teda odporuje účelu a zmyslu právnej normy

a nesie zjavné znaky svojvôle a arbitrárnosti. Rozsudok odvolacieho súdu tak trpí jednak

vadou podľa a tiež vadou podľa

Odporca navrhol dovolanie odmietnuť.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení,

že dovolanie podal včas navrhovateľ ( ) zastúpený advokátom (

ods. 1 ) skúmal najskôr, či dovolanie smeruje proti rozhodnutiu odvolacieho súdu,

proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný.

Podľa dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia

odvolacieho súdu len, pokiaľ to zákon pripúšťa.

V prejednávanej veci je dovolaním napadnutý rozsudok odvolacieho súdu. Podľa

je dovolanie prípustné proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol

zmenený rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej. Podľa je dovolanie

prípustné tiež proti rozsudku, v ktorom sa odvolací súd odchýlil od právneho názoru

dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci. Napokon podľa je dovolanie

prípustné tiež vtedy, ak smeruje proti potvrdzujúcemu rozsudku odvolacieho súdu, vo výroku

ktorého odvolací súd vyslovil, že je dovolanie prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej

stránke zásadného významu alebo ide o potvrdenie rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým súd

prvého stupňa vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa ,

Podľa a , ktoré odseky majú vo vzťahu k ods. 1 až 3 tohto

ustanovenia povahu špeciálnej úpravy, dovolanie nie je prípustné vo veciach upravených

Zákonom o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov okrem rozsudku o obmedzení

alebo pozbavení rodičovských práv a povinností, alebo o pozastavení ich výkonu, o priznaní

rodičovských práv a povinností maloletému rodičovi dieťaťa, o určení rodičovstva, o zapretí

rodičovstva alebo o osvojení. Dovolanie nie je prípustné ani vo veciach, v ktorých bolo

napadnuté právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšujúcom

trojnásobok minimálnej mzdy a v obchodných veciach desaťnásobok minimálnej mzdy,

pričom na príslušenstvo sa neprihliada. Ak je predmetom dovolacieho konania len

príslušenstvo pohľadávky, dovolanie nie je prípustné, ak výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa prvej vety. Na určenie minimálnej mzdy je

rozhodujúci deň podania návrhu na prvostupňovom súde.

Citované odseky 4 a 5 ustanovenia vyjadrujú zámer zákona, aby určité

rozhodnutia (buď so zreteľom na povahu prejednávanej veci alebo vzhľadom na určité

špecifiká predmetu konania) neboli v dovolacom konaní prejednávané. V § 238 ods. 5 je

vyslovená neprípustnosť dovolania proti rozsudkom vo veciach, v ktorých bolo napadnuté

právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu o peňažnom plnení nepresahujúcom trojnásobok

minimálnej mzdy rozhodnej v čase podania návrhu na prvostupňovom súde. Teda v týchto

veciach je zo zákona vylúčená prípustnosť dovolania, a to aj za predpokladu, že by smerovalo

voči rozsudkom uvedeným v až 3

V prejednávanej veci je dovolaním napadnutý potvrdzujúci rozsudok odvolacieho

súdu, ktorým bolo rozhodnuté o peňažnom plnení 92,94 €.

Výška minimálnej mzdy ku dňu podania návrhu, t. j. ku dňu 31. marca 2010

predstavovala sumu 307,70 € a jej trojnásobok sumu 923,10 €. Dovolanie teda smeruje proti

potvrdzujúcemu rozsudku odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšujúcom trojnásobok

minimálnej mzdy (92,94 € < 923,10 €). Na danú vec sa preto vzťahuje ustanovenie § 238

ods. 5

S prihliadnutím na ustanovenie veta druhá ukladajúce

dovolaciemu súdu povinnosť prihliadnuť vždy na prípadnú procesnú vadu uvedenú v § 237

(či už to účastník namieta alebo nie) neobmedzil sa Najvyšší súd Slovenskej republiky

len na skúmanie prípustnosti dovolania podľa , ale zaoberal sa aj otázkou, či

dovolanie nie je prípustné podľa Uvedené zákonné ustanovenie pripúšťa

dovolanie proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu (rozsudku či uzneseniu), ak konanie,

v ktorom bolo vydané, je postihnuté niektorou zo závažných procesných vád vymenovaných

v písmenách a/ až g/ tohto ustanovenia (ide tu o nedostatok právomoci súdov, spôsobilosti

účastníka, zastúpenia procesne nespôsobilého účastníka, o prekážku veci právoplatne

rozhodnutej alebo už prv začatého konania, o nepodanie návrhu na začatie konania, hoci

podľa zákona bol potrebný, o odňatie možnosti konať pred súdom a o rozhodovanie

vylúčeným sudcom alebo nesprávne obsadeným súdom). Vady konania podľa ustanovenia

až g/ dovolateľ nenamietal a ich existenciu po preskúmaní spisu

nezistil ani dovolací súd.

Vychádzajúc z obsahu dovolania a v ňom vytýkaných nedostatkov, dovolací súd sa

osobitne zameral na skúmanie otázky, či postupom alebo rozhodnutím odvolacieho súdu bola

navrhovateľovi odňatá možnosť konať pred súdom podľa

Pod odňatím možnosti konať pre súdom treba rozumieť taký postup súdu, ktorým sa

účastníkovi konania odnímajú tie jeho procesné práva, ktoré mu zákon priznáva. O vadu

konania, ktorá je z hľadiska významná ide najmä vtedy, ak súd

v konaní postupoval v rozpore so zákonom, prípadne s ďalšími všeobecne záväznými

právnymi predpismi a týmto postupom odňal účastníkovi konania jeho procesné práva, ktoré

mu právny poriadok priznáva. Takáto vada konania znamená porušenie základného práva

účastníka súdneho konania na spravodlivý súdny proces, ktoré právo zaručujú v podmienkach

právneho poriadku Slovenskej republiky okrem zákonov aj a nasl. Slovenskej

republiky (ďalej len „ústava“) a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd (ďalej len „dohovor“).

Z hľadiska posúdenia existencie procesnej vady podľa ako

dôvodu zakladajúceho prípustnosť dovolania proti rozhodnutiu odvolacieho súdu (v danej

veci proti potvrdzujúcemu rozsudku) nie je pritom významný subjektívny názor dovolateľa,

že v konaní k takejto vade došlo, ale len jednoznačné, všetky pochybnosti vylučujúce zistenie,

že konanie je skutočne takouto vadou zaťažené, t. j., že nastali skutočnosti, v dôsledku

ktorých vada vznikla (prejavila sa), resp. nebola odstránená v postupe – rozhodnutí

odvolacieho súdu.

Navrhovateľ vo vzťahu k vade konania podľa namietal

nepreskúmateľnosť odôvodnenia rozsudku odvolacieho súdu z hľadiska vysporiadania sa

s jeho odvolacími námietkami.

Podľa v odôvodnení súd uvedie, čoho sa navrhovateľ (žalobca)

domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (žalovaný), prípadne iný

účastník konania, stručne, jasne a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané

a ktoré nie, z akých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil,

prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá na to, aby

odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

Rozhodnutie súdu ako orgánu verejnej moci nemusí byť totožné s očakávaniami

a predstavami účastníka konania, ale z hľadiska odôvodnenia musí spĺňať parametre

zákonného rozhodnutia ( ), pričom účastníkovi konania musí dať odpoveď

na podstatné (zásadné) otázky a námietky spochybňujúce závery namietaného rozhodnutia

v závažných a samotné rozhodnutie ovplyvňujúcich súvislostiach. Citované zákonné

ustanovenie sa totiž chápe aj z hľadiska práv účastníka na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1

, ktorého súčasťou je aj právo na súdne konanie spĺňajúce garancie spravodlivosti,

a toto ustanovenie treba vykladať a uplatňovať aj s ohľadom na príslušnú judikatúru

Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“), porovnaj napr. rozsudok vo veci

Garcia Ruiz proti Španielsku z 21. januára 1999, sťažnosť č. 30544/96, Zbierka rozsudkov

a rozhodnutí 1999-I tak, že rozhodnutie súdu musí uviesť presvedčivé a dostatočné dôvody,

na základe ktorých je založené. Rozsah tejto povinnosti sa môže meniť podľa povahy

rozhodnutia a musí sa posúdiť vo svetle okolností každej veci. Judikatúra ESĽP teda

nevyžaduje, aby na každý argument strany (účastníka) bola daná odpoveď v odôvodnení

rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa

špecifická odpoveď práve na tento argument (rozsudok Georgiadis proti Grécku z 29. mája

1997, sťažnosť č. 21522/93, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1997-III, rozsudok Higginsova

a ďalší proti Francúzsku z 19. februára 1998, sťažnosť č. 20124/92, Zbierka rozsudkov

a rozhodnutí 1998-I). Ústavný súd Slovenskej republiky vyslovil, že „súčasťou obsahu

základného práva na spravodlivé súdne konanie podľa a

Listina základných práva slobôd (ďalej len „listina“) je aj právo účastníka konania na také

odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky

právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením

nárokov a obranou proti takému uplatneniu“ a že „takéto odôvodnenie musí obsahovať aj

rozsudok opravného (odvolacieho) súdu (pozri uznesenie z 3. júla 2003 sp. zn.

).

V prejednávanej veci sa odvolací súd v dôvodoch svojho rozhodnutia po tom, čo

konštatoval, že nebol dôvod na zmenu ani zrušenie odvolaním napadnutého rozhodnutia,

podrobne vysporiadal so skutkovými okolnosťami danej veci preukázanými dokazovaním

vykonaným súdom prvého stupňa a z nich vyplývajúcim právnym záverom pri citácii

aplikovaných ustanovení príslušných právnych predpisov. Vysporiadal sa aj s odvolacími

námietkami navrhovateľa z hľadiska právneho posúdenia veci, pričom konštatoval, že

v odvolaní navrhovateľ neargumentuje skutočnosťami, ktoré by mali za následok zmenu

súdom prvého stupňa zisteného stavu veci alebo jeho právneho hodnotenia, ani takými,

o ktorých by súd prvého stupňa pri rozhodovaní o veci mal vedomosť alebo ktoré by nebol

zvážil. Uzavrel, že z konania pred súdom prvého stupňa i odvolacím súdom iný, než

napadnutým rozhodnutím vyslovený právny záver nevyplýva a v odvolaní uvedené

argumenty nie sú spôsobilé privodiť iné právne posúdenie stavu veci. Odvolací súd sa

osobitne vysporiadal aj s odvolacou námietkou oprávnenosti odporcu nariadiť odťah

motorového vozidla ( ). Preto rozhodnutie odvolacieho

súdu nemožno považovať za nepreskúmateľné, arbitrárne.

Pokiaľ navrhovateľ namietal – a to aj z hľadiska vysporiadania sa odvolacieho súdu

s jeho odvolacími námietkami – nesprávne právne posúdenie veci (§ 241 ods. 2 písm. c/

) treba uviesť, že právnym posúdením veci je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových

zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav.

Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový

stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny

predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo

ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Nesprávne právne

posúdenie veci je síce relevantným dovolacím dôvodom, samo osebe ale prípustnosť

dovolania nezakladá (nemá základ vo vade konania v zmysle a nespôsobuje

zmätočnosť rozhodnutia). Aj za predpokladu, že by tvrdenia dovolateľa boli opodstatnené

(dovolací súd ich z uvedeného aspektu neposudzoval), dovolateľom vytýkané skutočnosti by

mali za následok vecnú nesprávnosť napadnutého rozsudku, nezakladali by ale prípustnosť

dovolania v zmysle V dôsledku toho by posúdenie, či odvolací súd (ne)použil

správny právny predpis a či ho (ne)správne interpretoval alebo či zo správnych skutkových

záverov vyvodil (ne)správne právne závery, prichádzalo do úvahy až vtedy, keby dovolanie

bolo procesne prípustné (o taký prípad v danej veci nešlo). Nesprávne právne posúdenie veci

súdmi nižších stupňov nie je ani procesnou vadou konania v zmysle ,

lebo ani (prípadným) nesprávnym právnym posúdením veci súd účastníkom konania

neznemožňuje realizáciu žiadneho jeho procesného oprávnenia (pozri napr. rozhodnutia

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. , ,

8

, , , , ). Preto

dovolací súd (s ohľadom na zdôrazňovanú právnu úpravu dovolacieho konania) nemohol

preskúmavať rozhodnutia súdov nižších stupňov vo vzťahu k námietkam navrhovateľa

z hľadiska správnosti ich právnych záverov.

Vzhľadom na uvedené možno uzavrieť, že prípustnosť dovolania navrhovateľa

nemožno vyvodiť z ustanovenia a v dovolacom konaní neboli zistené ani

dôvody prípustnosti dovolania uvedené v ustanovení Preto Najvyšší súd

Slovenskej republiky dovolanie navrhovateľa podľa v spojení s

ods. 1 písm. c/ ako dovolanie smerujúce proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je

prípustné, odmietol.

V dovolacom konaní úspešnému odporcovi Najvyšší súd Slovenskej republiky

nepriznal náhradu trov dovolacieho konania, pretože nepodal návrh na priznanie mu trov

tohto konania ( v spojení s ,

a ).

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov

3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 10. decembra 2014

JUDr. Oľga Trnková, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia : Jarmila Uhlířová