Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8CoE/113/2014

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v exekučnej veci oprávnenej POHOTOVOSŤ,

s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pribinova č. 25, IČO: 35 807 598, zastúpenej advokátskou

kanceláriou Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Grösslingova č. 4,

IČO: 36 864 421, proti povinnej Z. Č., bývajúcej v S., o vymoženie 892,38 € s

príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Senica pod sp. zn. , o odvolaní a

dovolaní oprávnenej proti uzneseniu Krajského súdu v Trnave z 28. apríla 2014 sp. zn. 26

CoE 8/2014, takto

rozhodol:

Konanie o odvolaní proti uzneseniu Krajského súdu v Trnave z 28. apríla 2014

sp. zn. z a s t a v u j e .

Návrh na prerušenie dovolacieho konania z a m i e t a.

Dovolanie proti uzneseniu Krajského súdu v Trnave z 28. apríla 2014 sp. zn.

o d m i e t a .

Povinnej náhradu trov odvolacieho a dovolacieho konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e

Súdny exekútor poţiadal o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie (§ 44 zákona

č. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších

zákonov v znení neskorších predpisov – ďalej len „Exekučný poriadok“) na základe

rozhodcovského rozsudku z 26. mája 2009 sp. zn. SR 02259/09 vydaného Stálym

rozhodcovským súdom, ktorý zriadila Slovenská rozhodcovská a.s. (ďalej len „označený

2

rozhodcovský rozsudok“). Okresný súd Senica uvedenej ţiadosti vyhovel a súdneho

exekútora poveril vykonaním exekúcie.

Okresný súd Senica uznesením z 3. septembra 2012 č. k. -14 v spojení

s opravným uznesením z 25. novembra 2013 č.k. -38 exekučné konanie

zastavil, oprávnenej uloţil povinnosť zaplatiť súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie

40 € do troch dní od právoplatnosti uznesenia. Rozhodol s poukazom na ustanovenia § 44

ods. 2, Exekučného poriadku, a

o rozhodcovskom konaní, a nasl. , smernica Rady EÚ

č. 93/13/EHS. Mal preukázané zo zmluvy o úvere a jej všeobecných obchodných podmienok,

ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou, uzatvorenej medzi účastníkmi a na základe ktorej

bol vydaný exekučný titul, ţe obsahuje neprijateľnú podmienku – rozhodcovskú doloţku.

Tá ustanovuje, ţe v prípade sporu bude príslušný na rozhodnutie rozhodcovský súd, ak

niektorá zo strán podá na ňom ţalobu, čo je výlučne vţdy v prípade dodávateľa.

Spotrebiteľovi je tak fakticky odopretá moţnosť brániť svoje práva na všeobecnom súde.

Ustanovenie rozhodcovskej doloţky je preto v rozpore so znením § 53 ods. 4 písm. r/

. Preto súd dospel k záveru, ţe takáto rozhodcovská doloţka

je neprimeranou zmluvnou podmienkou a je podľa

neplatná, súd na ňu prihliada z úradnej povinnosti. Takáto rozhodcovská doloţka, nemôţe

zaloţiť právomoc rozhodcovského súdu konať a rozhodovať, preto je rozhodcovský rozsudok

nulitný a ako exekučný titul neúčinný. Z uvedeného dôvodu súd exekučné konanie

pre rozpor so zákonom zastavil.

Na odvolanie oprávnenej Krajský súd v Trnave uznesením z 28. apríla 2014 sp. zn.

uznesenie súdu prvého stupňa v časti zastavenia exekučného konania zmenil

tak, ţe exekúciu zastavil, uznesenie súdu prvého stupňa v časti trov exekúcie potvrdil, návrhy

na prerušenie konania zamietol, povinnej ani súdnemu exekútorovi náhradu trov odvolacieho

konania nepriznal. Odvolací súd konštatoval, ţe súd prvého stupňa vyslovil správny záver, ţe

oprávnenou sformulovaná zmluvná podmienka- rozhodcovská doloţka mala charakter

neprijateľnej zmluvnej podmienky a preto ju treba povaţovať zo zákona za neplatnú. Preto

rozhodnutie vydané na jej podklade nebolo moţné akceptovať a teda pokračovať

aj v exekúcii. Právnym prostriedkom spôsobilým zrušiť nevykonateľný exekučný titul

je zastavenie exekúcie podľa § 45 ods. 1 písm. b/ a ods. 2 zákona o rozhodcovskom konaní

v spojení s § 57 ods. 2 Exekučného poriadku. Súd preto správne rozhodol, keď exekúciu ako

celok zastavil, avšak mu je potrebné vytknúť terminologicky formálne nesprávne spojenie

exekučné konanie, pričom správne mala byť exekúcia. Tento rozpor preto odvolací súd

odstránil vo výroku.

Proti výroku uznesenia odvolacieho súdu o zamietnutí návrhov na prerušenie konania

podala oprávnená odvolanie ( č.l. 76 spisu ), ktoré odôvodnila tým, ţe v konaní jej bola

odňatá moţnosť pred súdom konať ( ). Podľa jej názoru napadnuté

rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205

ods. 2 písm. f/ ) a je nepreskúmateľné. Nakoľko zamietajúci výrok uznesenie

odvolacieho súdu neobsahuje, najvyšší súd sa takýmto odvolaním nemohol zaoberať.

Oprávnená zároveň uviedla, ţe odvolanie voči uzneseniu odvolacieho súdu podáva v celosti.

Proti uzneseniu odvolacieho súdu podala oprávnená dovolanie (č. l.85), v ktorom

uviedla, ţe súdy: 1. rozhodli „nad rámec zverenej právomoci“ ( ),

2. ten kto v konaní vystupoval ak účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania ( § 237

písm. b/ ) pre prípad, ţe v konaní na stranr povinného vystupoval vedľajší účastník,

nakoľko je v exekučnom konaní vedľajšie účastníctvo vylúčené ( rozhodnutie Súdneho dvora

vo veci C- 470/12 ), 3. konali vo veci, v ktorej sa uţ právoplatne rozhodlo (§ 237 písm. d/

), 4. rozhodovali napriek tomu, ţe sa nepodal návrh na začatie konania, hoci bol podľa

zákona potrebný ( ), . oprávnenej odňali moţnosť konať pred súdom

( ), . sa v konaní dopustili inej vady majúcej za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci ( ), najmä nesprávne zistili skutkový stav

a nevykonali náleţite dokazovanie, 7. napadnuté rozhodnutie zaloţili na nesprávnom právnom

posúdení veci ( ). Ţiadala uznesenia súdov niţších stupňov zrušiť

a vec vrátiť na ďalšie konanie prvostupňovému súdu; zároveň ţiadala dovolacie konanie

prerušiť podľa a Súdnemu dvoru Európskej únie (ďalej len

„Súdny dvor“) predloţiť prejudiciálne otázky, ktoré bliţšie špecifikovala v podanom

dovolaní.

I. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) najskôr skúmal,

či sú dané procesné predpoklady, za splnenia ktorých môţe konať o odvolaní oprávnenej.

Oprávnená v procesnom postavení, v ktorom sa nachádza v preskúmavanej veci, bola

uţ účastníčkou konania vo viacerých iných, skutkovo a právne obdobných konaniach pred

najvyšším súdom, v ktorých – tak, ako aj v tomto prípade, podala odvolanie proti rozhodnutiu

odvolacieho súdu; najvyšší súd konanie o jej odvolaniach v týchto veciach zastavil

(viď napríklad rozhodnutia najvyššieho súdu sp. zn. , ,

, , , s tým, ţe odvolaním moţno

napadnúť len rozhodnutie súdu prvého stupňa a najvyšší súd na rozhodnutie o odvolaní

smerujúcom proti rozhodnutiu odvolacieho súdu nie je funkčne príslušný (§ 9 ods. 1 a 2

a a ). Najvyšší súd na uvedené rozhodnutia v podrobnostiach

poukazuje s tým, ţe aj v preskúmavanej veci sa stotoţňuje s právnymi závermi v nich

vyjadrenými.

II. Najvyšší súd ako súd dovolací ( ) po zistení, ţe dovolanie proti

uzneseniu odvolacieho súdu podala včas oprávnená zastúpená v súlade s § 241 ods. 1 veta

druhá , skúmal najskôr, či je dôvodný jej návrh na prerušenie dovolacieho konania

podľa

K podobnému návrhu oprávnenej na prerušenie dovolacieho konania sa uţ najvyšší

súd vyjadril vo viacerých iných skutkovo a právne obdobných právnych veciach, v ktorých

tá istá oprávnená vystupovala v procesnom postavení dovolateľky. Ako príklad uvádza

najvyšší súd rozhodnutia sp. zn. , , ,

, , , na ktoré v podrobnostiach poukazuje s tým, ţe

s právnymi závermi v nich vyjadrenými sa stotoţňuje aj v preskúmavanej veci, pre účely

ktorej opakuje, ţe Súdny dvor má právomoc vydať rozhodnutie o prejudiciálnych otázkach,

ktoré sa týkajú: a/ výkladu zmlúv; b/ platnosti a výkladu aktov inštitúcii, orgánov alebo

úradov alebo agentúr Európskej únie. Pokiaľ ale procesný postup súdov vo veci, v ktorej

sa navrhuje prerušenie konania podľa , má podklad v aplikácii

vnútroštátneho práva, nie je ţiadny dôvod pre prerušenie konania.

V danom prípade sa síce v dovolaním napadnutých rozhodnutiach spomína

aj Smernica Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských

zmluvách, z určujúceho hľadiska išlo ale zo strany súdov niţších stupňov o aplikáciu

a interpretáciu vnútroštátnych právnych predpisov (, Exekučného

poriadku a ). Dovolací súd vzhľadom na to nedôvodný návrh

na prerušenie konania zamietol.

III. V ďalšom dovolací súd bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a

ods. 3 ) skúmal, či oprávnenou podané dovolanie smeruje proti rozhodnutiu,

proti ktorému ho zákon pripúšťa.

Dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ

to zákon pripúšťa ( ). V prejednávanej veci smeruje dovolanie proti

uzneseniu odvolacieho súdu. Uznesenia odvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie

prípustné, sú uvedené v a , dovolateľkou napadnuté uznesenie ale

nevykazuje znaky ţiadneho z nich. Dovolanie oprávnenej preto podľa a

prípustné nie je.

Prípustnosť podaného dovolania by v preskúmavanej veci prichádzala do úvahy, len

ak v konaní došlo k niektorej z procesných vád taxatívne vymenovaných v

Oprávnená procesné vady konania v zmysle písm., c/ a g/ netvrdila a existencia

týchto vád nevyšla v dovolacom konaní najavo. Prípustnosť jej dovolania preto z týchto

ustanovení nevyplýva.

K obsahovo rovnakým námietkam oprávnenej, z ktorých vyvodzuje prípustnosť

a opodstatnenosť jej dovolania podaného v preskúmavanej veci, sa uţ najvyšší súd vyjadril

vo viacerých iných skutkovo a právne obdobných právnych veciach, v ktorých tá istá

oprávnená vystupovala v procesnom postavení dovolateľky. Ako príklad uvádza najvyšší súd

rozhodnutia sp. zn. , , , ,

, , a konštatuje, ţe právne závery, ku ktorým dospel v týchto

rozhodnutiach, sú plne opodstatnené aj v preskúmavanej veci.

V rozhodnutiach uvedených v predchádzajúcom odseku najvyšší súd konštatoval, ţe:

1. prípustnosť dovolania z dôvodu nedostatku právomoci súdu ( )

je daná iba ak súd rozhodol vo veci, o ktorej nemal rozhodnúť; rozhodovanie súdov

v exekučných veciach ale vyplýva priamo zo zákona (viď napríklad § 29, § 38 ods. 3

a § 44 ods. 1 Exekučného poriadku),

6

2. pokiaľ ide o vadu konania v zmysle (ten, kto v konaní vystupoval

ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania) pre prípad, ţe v konaní

vystupoval vedľajší účastník na strane povinného, čo Exekučný poriadok vylučuje

je vhodné poukázať na to, ţe spôsobilosť byť účastníkom konania znamená

spôsobilosť mať procesné práva a povinnosti, ktoré zákon priznáva účastníkom

občianskeho súdneho konania. Túto spôsobilosť má podľa ten,

kto má spôsobilosť mať práva a povinnosti; inak len ten, komu ju priznáva zákon.

V občianskoprávnych vzťahoch majú spôsobilosť byť účastníkom konania

predovšetkým fyzické osoby [ich spôsobilosť vzniká narodením a zaniká smrťou

( a )]. Okamihom narodenia má kaţdá fyzická osoba spôsobilosť

na práva a povinnosti (právnu subjektivitu), smrťou právna subjektivita fyzickej

osoby zaniká. Spôsobilosť fyzickej osoby vlastnými právnymi úkonmi nadobúdať

práva a povinnosti vzniká v plnom rozsahu plnoletosťou. Povinnému zákon priznáva

právnu subjektivitu, jej pozbavenie alebo obmedzenie nebolo preukázané ţiadnym

súdnym rozhodnutím, preto je potrebné vychádzať zo stavu, ţe má aj spôsobilosť

byť účastníkom občianskeho súdneho konania ( ). Vedľajší účastník

na strane povinného v tomto konaní nevystupuje. Z uvedených dôvodov konanie

netrpí vadou podľa ,

3. vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, nie je rozhodnutím o veci samej, a preto

nezakladá prekáţku právoplatne rozhodnutej veci v zmysle v

(viď aj rozhodnutie najvyššieho súdu z 1. februára 2012 sp. zn. a tieţ

Ústavného súdu Slovenskej republiky z 13. júna 2012 sp. zn. ),

4. ustanovenie dopadá iba na prípady, kedy súd prejednal

a meritórne rozhodol vec, hoci nebola splnená jedna z procesných podmienok konania

– nebol podaný (ţiadny) návrh na začatie konania vo veci, ktorá nemôţe začať

bez návrhu; v danom prípade ale bol podaný návrh na vykonanie exekúcie,

5. nejde o vadu konania v zmysle , ak súd pri skúmaní,

či je exekučný titul vykonateľný (§ 44 ods. 2 Exekučného poriadku), vychádza

z tvrdení oprávneného v návrhu na vykonanie exekúcie a z exekučného titulu

a nevykonáva dokazovanie (ako procesnú činnosť súdu osobitne upravenú

v ustanoveniach aţ ), lebo je postačujúce, ak sú rozhodujúce

skutočnosti dostatočne osvedčené okolnosťami vyplývajúcimi zo spisu,

7

6. nejde o vadu konania v zmysle , ak súd oboznamovanie s obsahom

listín, ktoré je zamerané na posúdenie, či k návrhu na vykonanie pripojený exekučný

titul je formálne aj materiálne vykonateľný, nevykonal na pojednávaní

a za prítomnosti oprávneného a povinného; obdobne – teda aj bez nariadenia

pojednávania, vykonania dokazovania a osobnej účasti oprávneného – môţe exekučný

súd dospieť k tomuto záveru aj pri riešení identickej otázky (vykonateľnosti

exekučného titulu) v neskorších štádiách exekučného konania. Na podporu týchto

tvrdení dovolací súd poukázal na rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky

sp.zn. , v ktorom konštatoval, ţe vnútroštátny súd je povinný

„vyšetrovaním“ ex offo zisťovať skutkový stav na účely efektívnej ochrany

spotrebiteľa podľa úniového práva a takýmto postupom nedochádza k porušeniu práv

oprávnenej na verejné prejednanie veci a vyjadrenie sa k vykonaným dôkazom,

7. nedôvodnou sa javí preto i námietka oprávnenej, ţe jej súdy svojím postupom odňali

moţnosť konať pred súdom, keďţe nebolo nariadené v zmysle § 57 ods. 5

Exekučného poriadku ústne pojednávanie. Toto ustanovenie však bolo účinné

aţ novelou od 8.8.2012 do 31.12.2012. Stanovovalo povinnosť

nariadiť pojednávanie v prípadoch zastavenia exekúcie v zmysle § 57 ods. 1 písm. g/

a k/. Dovolateľka namietala, ţe pokiaľ súd prvého stupňa v danom prípade vyhlásil

exekúciu za neprípustnú a následne ju zastavil, mal postupovať podľa uvedeného

ustanovenia. Tvrdenie dovolateľky je však mylné. Pokiaľ dovolateľka namieta, ţe

exekučný súd jej osobitne neumoţnil viesť kontradiktórne konanie v ktorom by mohla

uplatňovať svoje stanoviská k skutkovým a právnym otázkam nastoleným súdom

v súvislosti s neprijateľnosťou zmluvnej podmienky ani táto námietka nie je dôvodná.

Oprávnená mala moţnosť predniesť svoju argumentáciu a vyjadriť sa k nastoleným

otázkam a to v odvolaní proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa čo aj vyuţila a odvolací

súd sa s jej námietkami vyporiadal. Oprávnená mala moţnosť svoje argumenty

predniesť aj v rámci ďalšieho a to mimoriadneho opravného prostriedku teda

dovolania a dovolací súd na ne reagoval. Dovolací súd v tomto smere poukazuje na

závery európskych súdov, ktoré aj vo vzťahu ku kontradiktórnemu vyjadreniu

účastníkov konania stanovujú, ţe sa to má uskutočňovať spôsobom, ktorý na tento

účel stanovujú vnútroštátne procesnoprávne predpisy. V právnom poriadku súd

slovenskej republiky v prípade exekučného konania sa to uskutočňuje práve cestou

dvojinštančného konania teda moţnosti namietať skutkové a právne skutočnosti

pokiaľ boli súdom v exekučnom konaní zistené cestou opravných prostriedkov,

8. ak sa exekúcia navrhuje na podklade rozhodnutia takého rozhodcovského súdu, ktorý

nemal právomoc vydať ho, zastavením exekúcie sa neodopiera právo na výkon

rozhodnutia a neznemoţňuje oprávnenému moţnosť konať pred súdom (§ 237

písm. f/ ); pokiaľ v určitej veci nedošlo k uzavretiu (platnej) rozhodcovskej

zmluvy, nemohol spor prejednať rozhodcovský súd a v takom prípade ani nemohol

vydať rozhodcovský rozsudok (R 46/2012),

9. skutkové a právne závery súdu prvého stupňa nie sú v danom prípade zjavne

neodôvodnené a nezlučiteľné s čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a slobôd a , a aj odôvodnenie dovolaním

napadnutého rozhodnutia odvolacieho súdu spĺňa parametre zákonného odôvodnenia

( , v spojení s ). Za porušenie základného práva

zaručeného v nemoţno povaţovať to, ţe

odvolací súd neodôvodnil svoje rozhodnutie podľa predstáv oprávnenej. Odôvodnenie

súdneho rozhodnutia v opravnom konaní nemá odpovedať na kaţdú námietku alebo

argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre

rozhodnutie o odvolaní a zostali sporné alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov

prvostupňového rozhodnutia, ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní ().

Tieto právne závery (viď 1. aţ 9.) zastáva najvyšší súd aj v preskúmavanej veci.

K bodu 5 dovolací súd navyše poukazuje na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej

republiky vo veci vedenej pod sp. zn. PLz. o návrhu na zjednotenie právnych

názorov senátov Ústavného súdu Slovenskej republiky ohľadom zabezpečenia záruk

kontradiktórnosti konania, v ktorom prijal stanovisko, ţe pri preskúmavaní ţiadosti exekútora

o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie sa môţu primerane uplatniť ustanovenia

vzťahujúce sa na dokazovanie. Ak exekučný súd

pri preskúmavaní ţiadosti exekútora na udelenie poverenia na vykonanie exekúcie vychádza

aj z iných listín (či iných dôkazov) neţ tých, ktoré sú výslovne uvedené v § 44 ods. 2

Exekučného poriadku (exekučný titul, návrh na vykonanie exekúcie a ţiadosť o vydanie

poverenia) a na tomto základe posúdi exekučný titul v neprospech oprávnenej, je povinný dať

jej moţnosť vyjadriť sa k podkladom svojho preskúmania. V prípade, ţe tak exekučný súd

9

neurobí, zakladá jeho rozhodnutie dôvod na vyslovenie porušenia základného práva

oprávnenej vyjadriť sa ku všetkým vykonávaným dôkazom podľa

Slovenskej republiky. Pre ústavnú konformnosť konania ako celku však postačuje,

ak je oprávnenej táto moţnosť reálne poskytnutá v odvolacom konaní.

Dovolací súd sa stotoţňuje s názorom, ţe v danom prípade rozhodcovský rozsudok –

z dôvodov vysvetlených uţ súdmi niţších stupňov – nie je vykonateľný exekučný titul.

Dovolací súd sa stotoţňuje s názorom, ţe v danom prípade uzavretá rozhodcovská

doloţka – z dôvodov vysvetlených uţ súdmi niţších stupňov – je neprijateľná podmienka

spotrebiteľskej zmluvy ( ), čo zakladá jej neplatnosť.

Neplatná rozhodcovská doloţka nemohla zaloţiť právomoc rozhodcovského súdu vydať

označený rozhodcovský rozsudok, ktorý vzhľadom na to nie je vykonateľný exekučný titul.

V súvislosti s námietkou dovolateľky, ţe konanie je postihnuté inou vadou, ktorá

má za následok nesprávne rozhodnutie vo veci treba uviesť, ţe táto vada je relevantným

dovolacím dôvodom ( ), avšak (na rozdiel od vád taxatívne

vymenovaných v ) nezakladá (súčasne) aj prípustnosť dovolania. To isté platí

aj o nesprávnom právnom posúdení veci ( ); aj za predpokladu, ţe

by tvrdenia dovolateľky boli opodstatnené, mohli by mať za následok nanajvýš vecnú

nesprávnosť napadnutého uznesenia, ale nezakladali by súčasne prípustnosť dovolania

v zmysle V dôsledku toho by posúdenie, či odvolací súd (ne)pouţil správny

právny predpis a či ho (ne)správne interpretoval alebo či zo správnych skutkových záverov

vyvodil (ne)správne právne závery, prichádzalo do úvahy aţ vtedy, keby dovolanie bolo

procesne prípustné, ale o taký prípad v danej veci nejde (viď R 54/2012 a tieţ niektoré ďalšie

rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, napr. rozhodnutie z 29. júna 2010 sp. zn.

, z 29. novembra 2010 sp. zn. , z 9. júna 2011 sp. zn.

, z 24. mája 2011 sp. zn. , z 3. mája 2011 sp. zn. ,

z 23. júna 2011 sp. zn. , zo 14. augusta 2013 sp. zn. ).

Vzhľadom na to, ţe v dovolacom konaní sa nepotvrdila existencia procesných vád

konania tvrdených dovolateľkou, nevyšli najavo ani iné vady uvedené v

a prípustnosť podaného dovolania nevyplýva z , najvyšší súd odmietol procesne

10

neprípustné dovolania oprávnenej podľa v spojení s

písm. c/

Oprávnená z procesného hľadiska zavinila, ţe sa konanie o jej odvolaní muselo

zastaviť a vznikla jej povinnosť nahradiť povinnej trovy tohto konania (

v spojení s ).V dovolacom konaní vzniklo procesne úspešnej povinnej

právo na náhradu trov konania proti oprávnenej, ktorá úspech v dovolacom konaní nemala

( v spojení s a ). Najvyšší súd

Slovenskej republiky nepriznal povinnej náhradu trov týchto konaní, lebo nepodala návrh

na ich priznanie ( ).

Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 14. januára 2015

JUDr. Ladislav G ó r á s z, v. r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: Vanda Šimová