Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Cdo/565/2014

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobkyne L., so sídlom v B., IČO:

X., zastúpenej spoločnosťou Advokátska kancelária C., so sídlom v B., IČO: X., proti

žalovanému Ž., bývajúcemu v K., o zaplatenie 30,87 Eur s príslušenstvom, vedenej na

Okresnom súde Spišská Nová Ves pod sp. zn. , o dovolaní žalobkyne proti

uzneseniu Krajského súdu v Košiciach z 23. septembra 2014 sp. zn. , takto

rozhodol:

Dovolanie o d m i e t a.

Žalovanému náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Spišská Nová Ves uznesením z 15. januára 2014, č.k. -16,

uložil žalobkyni povinnosť zaplatiť súdny poplatok za vytvorenie súdneho spisu vo výške

6,50 Eur podľa položky 20a Sadzobníka súdnych poplatkov o súdnych

poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov (ďalej

len „“) v lehote 8 dní od doručenia uznesenia.

Na odvolanie žalobkyne Krajský súd v Košiciach uznesením z 23. septembra 2014,

sp. zn. , potvrdil napadnuté uznesenie ako vecne správne v zmysle § 219

ods. 2 V odôvodnení sa odvolací súd stotožnil so záverom súdu prvého stupňa

o poplatkovej povinnosti žalobkyne a o výške vyrubeného súdneho poplatku. Za nepodloženú

považoval námietku, že žalobný návrh bol v prejednávanej veci podaný už v roku 2006,

pretože z obsahu spisu je zrejmé, že žalobkyňa tento návrh doručila súdu až v roku 2013

2

a ničím nedoložila a nepreukázala tvrdenie, že toto podanie súvisí s podaním doručeným

na DVD nosiči v roku 2006. Za nedôvodnú považoval odvolací súd aj námietku premlčania

voči právu vyrubiť súdny poplatok, a to s poukazom na § 5 ods. 1 písm. a/, § 8 ods. 1 a § 13

ods. 1 , keď poplatková povinnosť a zároveň splatnosť poplatku

vznikla žalobkyni podaním návrhu v roku 2013, preto v čase vyrubenia súdneho poplatku

9. decembra 2013 neuplynula lehota troch rokov od splatnosti, uplynutím ktorej by nebolo

možné poplatok vyrubiť.

Proti tomuto uzneseniu odvolacieho súdu podala žalobkyňa dovolanie, ktorého

dôvodnosť a zároveň prípustnosť odôvodňovala tým, že jej v konaní pred súdmi nižších

stupňov bola odňatá možnosť konať ( v spojení s

písm. f/ ). Uviedla, že žaloba vo veci podaná nebola novým žalobným návrhom, keďže

bola podaná na Okresný súd Spišská Nová Ves už v roku 2006 elektronickými prostriedkami

podpísanými zaručeným elektronickým podpisom. Súd však toto podanie odmietol prijať

a DVD nosiče so žalobami vrátil žalobkyni späť. V zmysle nálezu Ústavného súdu Slovenskej

republiky, sp. zn. - 81, bol okresný súd povinný opätovne konať o podaniach

žalobkyne z roku 2006 podľa príslušných ustanovení , pričom

právne účinky týchto podaní ostali zachované s účinnosťou ku dňu ich podania. Na tomto

závere podľa názoru žalobkyne nič nemení ani okolnosť, že súd z technických príčin nemohol

jej podanie spätne zaevidovať ku dňu jeho podania. Žalobkyňa sa nestotožnila ani s tvrdením,

že bolo jej povinnosťou preukázať, že žaloby doručované v roku 2013 boli totožné s tými

z roku 2006. Bolo totiž povinnosťou konajúceho súdu ako „škodcu“ urobiť také opatrenia,

aby v prípade potreby vedel posúdiť, ktoré návrhy odmietol. Postup okresného súdu pri

vyrubení súdneho poplatku nemal oporu v zákone, keďže v čase, kedy súd žalobkyňu vyzýval

na jeho zaplatenie, takýto poplatok nebolo možné vyrubiť pre absenciu právnej úpravy.

Navyše podľa súd už ani nemal právo takýto súdny

poplatok žiadať, keďže splatnosť poplatku nastala v roku 2006. Žalobkyňa s poukazom

na uvedené žiadala napadnuté uznesenie odvolacieho súdu a tiež súdu prvého stupňa v tejto

veci zrušiť a vec vrátiť prvostupňovému súdu na ďalšie konanie.

Najvyšší súd ako súd dovolací ( ) po zistení, že dovolanie podala

včas žalobkyňa zastúpená v súlade s veta druhá , bez nariadenia

dovolacieho pojednávania ( ) skúmal, či tento opravný prostriedok smeruje

proti rozhodnutiu, proti ktorému ho zákon pripúšťa.

3

Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ

to zákon pripúšťa ( ). V prejednávanej veci smeruje dovolanie proti

uzneseniu odvolacieho súdu. Uznesenia odvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie

prípustné, sú uvedené v a Dovolateľkou napadnuté uznesenie

nevykazuje znaky žiadneho z nich, preto dovolanie podľa a prípustné

nie je.

Prípustnosť podaného dovolania by v preskúmavanej veci prichádzala do úvahy,

len ak by v konaní došlo k niektorej z procesných vád uvedených v Podľa tohto

ustanovenia je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu (aj uzneseniu),

ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval

ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú

spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo

v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa

zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať

pred súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto

samosudcu rozhodoval senát. Z hľadiska prípustnosti dovolania podľa uvedeného ustanovenia

nie je predmet konania významný; ak je konanie postihnuté niektorou z vád vymenovaných

v , možno ním napadnúť aj rozhodnutia, proti ktorým je inak dovolanie procesne

neprípustné (viď napríklad R 117/1999, R 34/1995, a tiež rozhodnutia najvyššieho súdu

uverejnené v časopise Zo súdnej praxe pod č. 38/1998, a č. 23/1998). Treba však podotknúť,

že pre záver o prípustnosti dovolania v zmysle nie je významný subjektívny

názor účastníka konania tvrdiaceho, že došlo k vade vymenovanej v tomto ustanovení;

rozhodujúcim je zistenie, že k tejto procesnej vade skutočne došlo.

Žalobkyňa procesné vady konania v zmysle až e/ a netvrdila

a ich existencia nevyšla v dovolacom konaní najavo. Prípustnosť jej dovolania preto z týchto

ustanovení nevyplýva.

Podľa názoru žalobkyne jej postupom súdov bola odňatá možnosť pred súdom konať

( ).

Uvedenému dovolaciemu dôvodu sú preto vlastné tri pojmové znaky: 1/ odňatie

možnosti konať pred súdom, 2/ to, že k odňatiu možnosti konať došlo v dôsledku postupu

4

súdu, 3/ možnosť konať pred súdom sa odňala účastníkovi konania. Vzhľadom k tej

skutočnosti, že zákon bližšie v žiadnom zo svojich ustanovení pojem odňatie možnosti konať

pred súdom nešpecifikuje, pod odňatím možnosti konať pred súdom je potrebné

vo všeobecnosti rozumieť taký postup súdu, ktorý znemožňuje účastníkovi konania realizáciu

jeho procesných práv a právom chránených záujmov priznaných mu Občianskym súdnym

poriadkom na zabezpečenie svojich práv a oprávnených záujmov. Ide najmä o právo

predniesť (doplniť, či doplňovať) návrhy, vyjadriť sa k rozhodným skutočnostiam, k návrhom

na dôkazy a k vykonaným dôkazom, etc.

K odňatiu možnosti konať pred súdom môže dôjsť aj v prípade, ak súd rozhoduje

o povinnosti platiť súdny poplatok. Podmienkou však je, aby v dôsledku takéhoto rozhodnutia

došlo k odopretiu prístupu účastníka k súdu, ktoré právo je garantované v čl. 6

ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, a pokiaľ je takéto

rozhodnutie v priamej príčinnej súvislosti s tým, že sa účastníkovi znemožní domáhať

sa ochrany svojich práv na súde. V zmysle konštantnej judikatúry Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky, ako aj Ústavného súdu Slovenskej republiky, k odňatiu možnosti

účastníka konania konať pred súdom dôjde v súvislosti s rozhodnutiami súdov o poplatkovej

povinnosti účastníka v prípade nesprávneho procesného postupu súdu, ktorý zastavil konanie

z dôvodu nezaplatenia súdneho poplatku z návrhu na začatie konania (§ 10 ods. 1 zákona

o súdnych poplatkoch) napriek tomu, že poplatník bol od platenia súdneho poplatku

oslobodený (viď R 50/1997, ). V prejednávanej veci však o takýto prípad nešlo,

vzhľadom k tomu, že k zastaveniu súdneho konania vo veci nedošlo, ako to vo svojom

dovolaní žalobkyňa nesprávne tvrdila. Napadnutým uznesením súdu prvého stupňa bolo

rozhodnuté o povinnosti zaplatiť súdny poplatok za vytvorenie súdneho spisu vo výške

6,50 Eura, pričom takýto súdny poplatok sa nachádza v Sadzobníku súdnych poplatkov

v položke 20a. Žalobkyňa využila právo podať proti tomuto uzneseniu odvolanie, ktoré

odvolací súd riadne prejednal a povinnosť zaplatiť súdny poplatok vo svojom rozhodnutí

potvrdil. V dôsledku tohto postupu súdov nižších stupňov žalobkyni nebolo odňaté žiadne

procesné oprávnenie, ani právo na prístup k súdu. Skutočnosť, že žalobný návrh žalobkyne

bol súdom pre nedostatky odmietnutý uznesením z 15. januára 2014, č.k. -14,

proti ktorému žalobkyňa navyše nevyužila možnosť podať opravný prostriedok, nemá

na správnosť postupu súdov žiaden dopad.

Pokiaľ ide o námietku dovolateľky, že povinnosť preukazovať totožnosť žalobných

návrhov z roku 2006 a 2013 nezaväzovala ňu, ale konajúci súd ako škodcu, s ňou súvisiaci

argument týkajúci sa splatnosti súdneho poplatku a uplynutie lehoty na jeho vyrubenie,

dovolací súd uvádza, že v predmetnom náleze ústavný súd konštatoval, že žalobkyňa právne

účinným spôsobom podala v roku 2006 návrh na začatie konania v elektronickej podobe

a treba rešpektovať právne účinky, ktoré vyvolalo toto podanie. Malo ísť o DVD, na ktorom

boli uložené viaceré návrhy žalobkyne proti rôznym žalovaným. Nález ale neobsahuje žiadny

údaj o tom, konkrétne ktorých vecí a ktorých žalovaných sa toto podanie týkalo. Žalobkyňa,

ktorá v roku 2013 doručila súdu návrh (s dátumom vyhotovenia v roku 2006) na vydanie

platobného rozkazu ukladajúceho protistrane povinnosť zaplatiť jej predmetnú sumu spolu

s náhradou trov konania, ničím nedoložila, že podanie doručené súdu v roku 2013 je identické

s tým podaním doručeným súdu na DVD nosiči v roku 2006, na ktoré sa vzťahuje nález

a ním vyslovený príkaz ústavného súdu vychádzať z toho, že podanie bolo doručené

s účinkami pôvodného doručenia. V danej procesnej situácii, v ktorej nič nepreukazovalo,

že nález a príkaz ústavného súdu sa týka aj preskúmavanej veci (t.j. že na daných DVD

nosičoch bol uložený aj návrh žalobkyne proti tomu, kto je uvedený v záhlaví tohto uznesenia

dovolacieho súdu) a z ničoho nevyplývala totožnosť podania z roku 2006 s podaním z roku

2013, nemožno prvostupňovému ani odvolaciemu súdu vytýkať ako nesprávny procesný

postup, pokiaľ vychádzali z toho, že v preskúmavanej právnej veci vyvolalo právne účinky

podania návrhu na začatie konania to podanie, o urobení a obsahu ktorého nemožno mať

pochybnosti – to znamená podanie doručené v roku 2013 súdu prvého stupňa, a zároveň

nepostupovali tak, ako by postupovali v prípade, keby návrh na začatie konania bol podaný

už v roku 2006 doručením takého návrhu, o urobení a obsahu ktorého nemožno mať žiadne

pochybnosti. V preskúmavanej veci súdy mali a mohli rešpektovať príkaz vyplývajúci

z nálezu ústavného súdu len vo vzťahu k tomu návrhu na začatie konania podanému v roku

2006, ktorého sa predmetný nález týkal. Z logiky veci potom vyplýva, že bolo na žalobkyni,

aby preukázala totožnosť návrhu podaného v roku 2006 v elektronickej podobe s návrhom

podaným v písomnej podobe v roku 2013. Pokiaľ žalobkyňa v súvislosti s tým poukazovala

na to, že už nemá k dispozícii originálne DVD s jej návrhmi podanými v roku 2006 a vytýkala

súdom, že mali prijať opatrenia na zachovanie možnosti preveriť totožnosť návrhov na začatie

konania podaných v roku 2006 a 2013, dovolací súd uvádza, že je predovšetkým vecou

nositeľov práv, aby svoje práva bránili a starali sa o ne, lebo ich podcenením, či zanedbaním

môžu o ne prísť. V súlade so zásadou, že právo patrí bdelým, pozorným, ostražitým, bedlivým

(„vigilantibus iura scripta sunt“), teda tým, ktorí sa aktívne a prezieravo zaujímajú o ochranu

6

a výkon svojich práv, nespoliehajú sa na náhodu, predvídajú aj možnosti vzniku

komplikovaných situácií sťažujúcich výkon práv a ich praktické uplatnenie, bolo práve

na žalobkyni, aby – najmä po „neprijatí“ jej návrhov podaných v roku 2006 v elektronickej

podobe – uchovala pôvodné DVD, neuvážene sa ich nezbavila a nevystavila sa tým sama

riziku, že v súčasnosti nevie súdom hodnoverne a preukázateľne doložiť, konkrétne aký návrh

na začatie konania podala v roku 2006. Za tejto situácie nemožno konajúcim súdom vyčítať,

že návrh žalobkyne z roku 2006, doručený okresnému súdu až v roku 2013, nepovažovali

za totožný s návrhom, ktorý mal byť obsahom podaní z roku 2006, a že nevychádzali

v zmysle nálezu z toho, že tento návrh bol doručený okresnému súdu s účinkami doručenia

podaní z roku 2006. Krajský súd preto dospel k správnemu záveru, že poplatková povinnosť

žalobkyne vznikla podaním návrhu v roku 2013 a teda, že trojročná lehota na vyrubenie

súdneho poplatku uvedená v neuplynula.

Na základe vyššie uvedeného dovolací súd konštatuje, že nedošlo k odňatiu žalobkyne

konať pred súdom v zmysle vady podľa

Čo do vzniku poplatkovej povinnosti je z obsahu podaného dovolania zrejmé,

že dovolateľka ním namietala nesprávne právne posúdenie veci odvolacím i prvostupňovým

súdom, nie vadu podľa Dovolateľka totiž v dovolaní netvrdila,

že sa odvolací súd prípadne prvostupňový súd dopustili procesného pochybenia ani

že niektoré z jej procesných oprávnení priznaných nemohla

v dôsledku nesprávneho procesného postupu súdov nižšieho stupňa realizovať, podstatou

jej dovolacích námietok bolo, že rozhodnutia súdov nižších stupňov neboli správne a súladné

so . Dovolací súd opakovane zdôrazňuje, že k odňatiu

možnosti konať pred súdom môže dôjsť len procesne nesprávnou činnosťou súdu a túto vadu

nemožno vidieť v právnych záveroch, ku ktorým odvolací súd dospel pri posudzovaní

uloženej povinnosti. V súvislosti s touto námietkou dovolateľky je potrebné uviesť,

že nesprávne právne posúdenie veci je relevantným dovolacím dôvodom (§ 241

ods. 2 písm. c/ ), avšak (na rozdiel od vád taxatívne vymenovaných v )

nezakladá (súčasne) aj prípustnosť dovolania. Právne posúdenie veci je totiž realizáciou

vlastnej rozhodovacej činnosti súdu, ktorou sa účastníkovi konania neodnímajú žiadne

procesné práva, ktoré mu dáva. V dôsledku toho by posúdenie,

či odvolací súd (ne)použil správny právny predpis a či ho (ne)správne interpretoval alebo

či zo správnych skutkových záverov vyvodil (ne)správne právne závery, prichádzalo

do úvahy až vtedy, keby dovolanie bolo procesne prípustné, ale o taký prípad v danej veci

nejde (viď R 54/2012 a tiež niektoré ďalšie rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky, napr. rozhodnutie z 29. júna 2010 sp. zn. , z 29. novembra 2010

sp. zn. , z 9. júna 2011 sp. zn. , z 24. mája 2011 sp. zn.

, z 3. mája 2011 sp. zn. , z 23. júna 2011 sp. zn. ,

zo 14. augusta 2013 sp. zn. ).

Vzhľadom na to, že v dovolacom konaní sa nepotvrdila existencia procesných vád

konania tvrdených dovolateľkou, nevyšli najavo ani iné vady uvedené v

a prípustnosť podaného dovolania nevyplýva z , Najvyšší súd Slovenskej

republiky odmietol procesne neprípustné dovolanie žalobkyne podľa

v spojení s

V dovolacom konaní úspešnému žalovanému vzniklo právo na náhradu trov

dovolacieho konania proti žalobkyni, ktorá úspech nemala ( v spojení

s a ). Najvyšší súd Slovenskej republiky mu však žiadne

trovy dovolacieho konania nepriznal z dôvodu, že nepodal návrh na ich priznanie.

Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 20. januára 2015

JUDr. Eva S a k á l o v á, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Lenka Pošová