Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Cdo/315/2012

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobkyne M. V., bývajúcej v B.,

zastúpenej Mgr. Igorom Schweighoferom, advokátom v Bratislave, Holíčska 28, proti

žalovaným 1/ A. F., bývajúcej v B., 2/ P. F., bývajúcemu v B., 3/ T. G., bývajúcej v B., všetci

zastúpení v dovolacom konaní JUDr. Jurajom Kuráňom CSc., advokátom v Bratislave,

Kresánkova 8, o vydanie bezdôvodného obohatenia, vedenej na Okresnom súde Bratislava

IV pod sp.zn. , o dovolaní žalovaných 1/ až 3/ proti rozsudku Krajského súdu

v Bratislave z 13. januára 2010 sp.zn. v spojení s opravným uznesením

Krajského súdu v Bratislave z 10. marca 2010 sp.zn.

rozhodol:

Dovolanie o d m i e t a .

Žalovaní 1/ až 3/ sú povinní zaplatiť žalobkyni náhradu trov dovolacieho konania

v sume 778,97 € k rukám JUDr. Igora Schweighofera, advokáta v Bratislave, do troch dní.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Bratislava IV rozsudkom zo 17. júla 2008 č.k. -276 zaviazal

žalovaných 1/ a 2/ (pôvodne žalovaný 1/ Ing. M. F. zomrel dňa 10. februára 2014, t.j.

v priebehu dovolacieho konania a na základe dedičského konania vedeného

na Okresnom súde Bratislava IV pod sp.zn. D 154/2014, dedičmi po ňom, ako právni

nástupcovia, sú žalovaní 1/ až 3/, keď pôvodne žalovaná 2/ vstúpila do konania ako žalovaná

1/), na zaplatenie sumy 5 245 520 Sk so 17,6 % úrokom z omeškania od 12. januára 1997

do zaplatenia. Žalobkyni priznal i náhradu trov konania vo výške 629 011,75 Sk, ktorú

zaviazal zaplatiť žalovaných k rukám právneho zástupcu žalobkyne. V odôvodnení uviedol,

po vykonanom dokazovaní mal preukázané, že žalobkyňa sa domáhala vydania

bezdôvodného obohatenia na tom skutkovom základe, že bola výlučnou vlastníčkou

nehnuteľností nachádzajúcich sa v katastrálnom území B., zapísaných

na LV č. X. ako parc. č. Z - ostatná plocha o výmere 924 m2 parc. č. Y - ostatná plocha o

výmere 5755 m2, parc. č. X - ostatná plocha o výmere 8053 m2, parc. č. V – ostatná plocha

o výmere 2622 m2. Tieto nehnuteľnosti boli odpredané spoločnosti RENOME, s.r.o. so

sídlom v Bratislave – Záhorskej Bystrici, za kúpnu cenu 18.869.400,- Sk, a to

na základe kúpnej zmluvy zo dňa 9. januára 1997. Žalobkyňa splnomocnila k odpredaju

vyššie uvedených nehnuteľností pôvodne žalovaného 1/ za dohodnutú odmenu, ktorá mala

predstavovať 10 % z ceny predaných nehnuteľností. Ďalej súd prvého stupňa uviedol, že

v zmysle čl. 3 predmetnej kúpnej zmluvy bola kúpna cena vyplatená jej uložením na vkladné

knižky, a to na vkladnú knižku s heslom M.M. v sume 3.400.000,- Sk, na vkladnú knižku

s heslom M.M. v sume 3.400.000,- Sk, na vkladnú knižku s heslom M.M. v sume 3.400.000,-

Sk a na vkladnú knižku s heslom M.M. v sume 8.669.000,- Sk. Zo strany kupujúceho bola

táto povinnosť splnená. Pôvodne žalovaný 1/ však odovzdal žalobkyni len

3 vkladné knižky s heslami M.M., M.M. a M.M.. Neskôr uhradil daň z prevodu nehnuteľnosti

vo výške 1.536.940,- Sk. Súd mal ďalej za preukázané, že žalobkyňa až v marci v roku 2000

žiadala o vydanie predmetnej kúpnej zmluvy, avšak pôvodne žalovaný 1/ jej tvrdil, že zmluvu

zlikvidoval ako nepotrebnú. Žalobkyňa neskôr navštívila bývalého štatutárneho zástupcu

spoločnosti kupujúceho Ing. J. K., ktorý si na vec dobre pamätal a informoval ju o skutočnej

kúpnej cene predmetnej nehnuteľnosti. Až v apríli v roku 2000 získala fotokópiu kúpnej

zmluvy a daňového výmeru a dozvedela sa, že nehnuteľnosť bola predaná za vyššiu cenu, a že

bola kúpna cena uložená ešte na vkladnej knižke M.M. v sume 8.669,400,- Sk a po odpočítaní

dane vo výške 1.536.940,- Sk, 10 % provízie odporcu vo výške 1.886.940,- Sk, jej teda

pôvodne žalovaný 1/ mal zaplatiť ešte žalovanú sumu 5.245.520,- Sk. Súd prvého stupňa

ďalej uviedol, že nebolo možné prihliadnuť k vznesenej námietke premlčania zo strany

pôvodne žalovaného 1/, pretože mal za to, že uplatnený nárok nie je premlčaný.

Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že pôvodne žalovaný 1/ vydal žalobkyni

len tri vkladné knižky dňa 9. januára 1997. Ďalej skonštatoval, že navrhovateľka sa o tom, že

kúpna cena za odpredaj jej pozemkov bola podstatne vyššia, ako jej odporca odovzdal,

dozvedela v mesiaci apríl 1998. Konštatoval, že vtedy začala plynúť 10-ročná premlčacia

doba, ktorá uplynula v apríli 2008. Návrh na začatie konania bol na súde podaný až dňa 29.

septembra 2000, preto návrh žalobkyne na vydanie bezdôvodného obohatenia nie je

premlčaný. Ďalej súd prvého stupňa konštatoval, že keďže finančný obnos 8.669.400,- Sk bol

vnesený do spoločného majetku pôvodne žalovaného 1/ a jeho manželky

(pôvodne žalovanej 2/), stal sa predmetom ich bezpodielového spoluvlastníctva, a preto boli

3

obaja žalovaní povinní sumu 8.669.00,- Sk, o ktorú sa bezdôvodne obohatili, žalobkyni

vydať, keďže išlo o prípad majetkového prospechu získaného z nepoctivých zdrojov. Ďalej

uviedol, že po odpočítaní dane z prevodu nehnuteľností vo výške 1.536.940, Sk, ktorú

pôvodne žalovaný 1/ zaplatil a dojednanej 10 % provízie vo výške 1.886.940,- Sk, boli

žalovaní povinní vydať navrhovateľke žalovanú sumu 5.245.520,- Sk. Súd priznal žalobkyni

i úroky z omeškania za obdobie od 12. januára 1997 vo výške 17,6 %, pretože v uvedenom

období bola diskontná sadzba NBS vo výške 8,8 %. Pokiaľ išlo o obranu pôvodne žalovaného

1/, že žalobkyňa mu ešte dlží nejaké peniaze, konštatoval, že pôvodne žalovaný 1/ žiadnym

relevantným dôkazom nepreukázal, že má vôbec právo na nejaké plnenie od žalobkyne,

nepreukázal žiadnu právnu povinnosť žalobkyne a pôvodne žalovaný 1/ neurobil započítací

prejav ako obranu proti žalobe, ktorou žalobkyňa uplatnila svoju pohľadávku proti nemu, keď

neboli splnené zákonné predpoklady pre započítanie.

Krajský súd v Bratislave rozsudkom z 13. januára 2010 sp.zn. spolu

s opravným uznesením z 10. marca 2010 sp.zn. rozsudok súdu prvého stupňa

zmenil tak, že zaviazal pôvodne žalovaného 1/ na povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu

174 119,36 € so 17,6% úrokom z omeškania od 12. januára 1997 až do zaplatenia, v lehote

do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Voči pôvodne žalovanej 2/ žalobu zamietol. Pôvodne

žalovaného 1/ zaviazal zaplatiť žalobkyni náhradu trov prvostupňového konania 20 879,36 Sk

a náhradu trov odvolacieho konania 1 557,94 Sk rukám právneho zástupcu žalobkyne

do troch dní, žalobkyňu zaviazal zaplatiť pôvodne žalovanej 2/ náhradu trov odvolacieho

konania 2 776,02 € k rukám jej právneho zástupcu, náhradu trov prvostupňového konania

žalovanej 2/ nepriznal. Odvolací súd uviedol, že pôvodne žalovaný 1/ získal majetkový

prospech z nepoctivých zdrojov, t.j. konal v rozpore s dobrými mravmi a s úmyslom ukrátiť

navrhovateľku, keď jej neodovzdal celú kúpnu cenu predanej nehnuteľnosti, preto aj

neakceptoval námietky žalovaných vznesené v podanom odvolaní, že uplatnený nárok je

premlčaný. Akceptoval však ich námietky, pokiaľ išlo o podanie žaloby voči pôvodne

žalovanej 2/. Odvolací súd sa stotožnil s ich právnym názorom, že pôvodne žalovaná 2/

v danom prípade nebola v predmetnej veci pasívne legitimovaná, keďže nebola v právnom

vzťahu so žalobkyňou. Bezpodielové spoluvlastníctvo manželov, t.j. žalovaných účastníkov,

bolo právoplatne zrušené rozsudkom Okresného súdu Bratislava IV zo dňa 21. mája 1996

č.k. -9, ktorý nadobudol právoplatnosť 4. júla 1996 a v čase, keď došlo

k uzatvoreniu kúpnej zmluvy na predaj predmetnej nehnuteľnosti, a k vyplateniu kúpnej ceny,

už medzi žalovanými bezpodielové spoluvlastníctvo manželov neexistovalo. Vzhľadom

k vyššie uvedeným skutočnostiam odvolací súd zmenil s poukazom na rozsudok

súdu prvého stupňa tak, že žalobu voči pôvodne žalovanej 2/ zamietol a zaviazal pôvodne

žalovaného 1/ na vydanie bezdôvodného obohatenia spolu s úrokom z omeškania, ktorý si

žalobkyňa uplatnila oprávnene s poukazom na . Pokiaľ

išlo o ďalšie námietky, že podanie, ktoré urobili žalovaní pod názvom výpočet odmeny

za práce od roku 1993 do roku 1999 (založené na č.l. 265 v spise) je podľa

vzájomným návrhom, alebo podľa návrhom na započítanie, odvolací súd mal

za to, že ani táto námietka nebola dôvodná, pretože zo žiadneho prejavu žalovaných

nevyplývalo, že by tento výpočet odmeny uplatnili pred súdom prvého stupňa ako návrh

na započítanie, alebo ako vzájomný návrh. Predmetným výpočtom iba dokumentovali nejaké

pohľadávky vo vzťahu k žalobkyni, avšak nikdy takýto prejav zo strany žalovaných pred

súdom prvého stupňa urobený nebol a neboli ani predložené listinné dôkazy o existencii

týchto pohľadávok.

Proti rozsudku odvolacieho súdu podal dovolanie pôvodne žalovaný 1/, ktorý

namietal, že vydaniu napadnutého rozsudku predchádzalo konanie, ktoré je postihnuté vadou,

ktorá má za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a súčasne, že rozhodnutie odvolacieho

súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia. V odôvodnení svojho mimoriadneho

opravného prostriedku uviedol, že odvolací súd nesprávne vyhodnotil vo vzájomnej súvislosti

vykonané dôkazy v konaní a na základe týchto dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam,

ktoré nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní. Pri dôslednom a objektívnom porovnaní

výpovedí účastníkov a svedkov nebolo možné nepostrehnúť zjavné rozpory v ich

výpovediach, ako aj indície, ktoré nasvedčovali účelovému postupu žalobkyne proti

žalovanému. Dovolateľ ďalej poukázal na neprávny právny záver odvolacieho súdu, ktorý

zaujal ohľadom nepremlčania nároku, mal za to, že úmysel, ktorý by smeroval

k bezdôvodnému obohateniu, nebol zo strany žalovaného preukázaný, a preto mal súd

vychádzať z dvojročnej subjektívnej lehoty premlčania na vydanie údajného bezdôvodného

obohatenia, ktorá uplynula 9. januára 1999, t.j. viac ako rok a pol pred podaním žaloby

na súd. Potom, ako vo svojom mimoriadnom opravnom prostriedku zopakoval podrobne celý

skutkový stav vo veci, žiadal, aby dovolací súd rozsudok odvolacieho i prvostupňového súdu

zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie súdu prvého stupňa.

Žalobkyňa vo svojom vyjadrení k dovolaniu uviedla, že žiada dovolanie zamietnuť

z dôvodu, že v konaní neexistujú žiadne vady, pre ktoré by bolo možné právoplatné

rozhodnutie súdu zrušiť, poukázala na svoje vyjadrenia k opakovane vzneseným námietkam

zo strany žalovaného. Súčasne si uplatnila i náhradu trov dovolacieho konania.

Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako súd dovolací (§ 10a

ods. 1 ) po zistení, že dovolanie podal včas účastník konania ( ),

v predmetnej veci konal s právnymi nástupcami pôvodného dovolateľa, skúmal

bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( ), či tento opravný prostriedok

smeruje proti rozhodnutiu, ktoré ním možno napadnúť.

Právo na súdnu ochranu nie je absolútne a v záujme zaistenia právnej istoty a riadneho

výkonu spravodlivosti podlieha určitým obmedzeniam. Toto právo, súčasťou ktorého

je bezpochyby tiež právo domôcť sa na opravnom súde nápravy chýb a nedostatkov v konaní

a rozhodovaní súdu nižšieho stupňa, sa v občianskoprávnom konaní zaručuje len vtedy,

ak sú splnené všetky procesné podmienky, za splnenia ktorých občianskoprávny súd môže

konať a rozhodnúť o veci samej. Platí to pre všetky štádiá konania pred občianskoprávnym

súdom, vrátane dovolacieho konania ().

Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu, pokiaľ

to zákon pripúšťa ( ).

Pokiaľ ide o podmienky prípustnosti dovolania smerujúceho proti výroku rozsudku

odvolacieho súdu , sú uvedené v ustanovení V zmysle tohto ustanovenia platí,

že ak dovolanie smeruje proti rozhodnutiu vydanému v tejto procesnej forme, je dovolanie

prípustné, ak je ním napadnutý zmeňujúci rozsudok vo veci samej ( ) alebo

rozsudok, v ktorom sa odvolací súd odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu

vysloveného v tejto veci ( ), alebo rozsudok potvrdzujúci rozsudok súdu

prvého stupňa, ak odvolací súd v jeho výroku vyslovil, že je dovolanie prípustné, pretože

po právnej stránke ide o rozhodnutie zásadného významu alebo ide o potvrdenie rozsudku

súdu prvého stupňa, ktorým súd prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej

podmienky podľa a ( ). Dovolanie naopak nie je prípustné

vo veciach upravených zákonom o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov okrem

rozsudku o obmedzení alebo pozbavení rodičovských práv a povinností, alebo o pozastavení

ich výkonu, o priznaní rodičovských práv a povinností maloletému rodičovi dieťaťa, o určení

otcovstva, o zapretí rodičovstva alebo o osvojení ( ) ani vo veciach,

6

v ktorých bolo napadnuté právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu o peňažnom plnení

neprevyšujúcom trojnásobok minimálnej mzdy a v obchodných veciach desaťnásobok

minimálnej mzdy ( ).

V predmetnej veci odvolací súd síce vo výroku rozhodnutia uviedol, že „mení“

rozsudok súdu prvého stupňa, avšak na celý žalobou uplatnený nárok zaviazal pôvodne

žalovaného 1/ (ďalej len dovolateľa), keď výrok rozsudku súdu prvého stupňa na celý

uplatnený nárok zaväzoval dovolateľa a pôvodne žalovanú 2/. Prípustnosť dovolania proti

zmeňujúcemu rozsudku odvolacieho súdu je založená na zásade diformity, t.j. na rozdielnosti

rozsudku odvolacieho súdu s rozsudkom súdu prvého stupňa. O rozdielnosť rozsudkov ide

vtedy, ak boli okolnosti, ktoré sú významné pre rozhodnutie vo veci, oboma súdmi posúdené

rozdielne a práva a povinnosti stanovené účastníkom konaniu sú podľa záverov týchto

rozsudkov odlišné, teda rozdielne konštituujú alebo deklarujú práva a povinnosti v právnych

vzťahov účastníkov konania. Za rozdielnosť sa nepovažuje odlišné právne posúdenie veci

súdmi, ak nemalo vplyv na obsah práv a povinností účastníkov konania. Pri posudzovaní

prípustnosti dovolania nie je podstatné, či odvolací súd rozhodol podľa alebo či

postupoval podľa ustanovenia a nie je významným ani formulácia výroku

rozsudku odvolacím súdom. Rozhodujúcim hľadiskom je vždy obsahový vzťah rozsudkov

súdov oboch stupňov v tom, ako posúdili práva a povinnosti v právnych vzťahoch účastníkov

konania a teda či právny vzťah bol rozsudkom odvolacieho súdu upravený odlišne ako

v rozsudku súdu prvého stupňa. Ak ide o zhodné rozsudky súdov oboch stupňov, pokiaľ ide

o vymedzenie práv a povinnosti účastníkov, i keď rozsudok odvolacieho súdu je označený

ako zmeňujúci, prípustnosť dovolania sa neposudzuje podľa ale podľa

, upravujúceho prípustnosť dovolania proti potvrdzujúcemu rozsudku

odvolacieho súdu.

Vzhľadom k uvedenému dovolací súd dospel k záveru, že vo vzťahu k dovolateľovi

nejde o zmeňujúci rozsudok odvolacieho súdu, ale o rozsudok, ktorým bol rozsudok súdu

prvého stupňa potvrdený a keďže nevykazuje znaky ani jedného z rozhodnutí uvedených

v až 3 , prípustnosť dovolania z týchto ustanovení nemožno vyvodiť.

S prihliadnutím na ustanovenie veta druhá ukladajúce dovolaciemu

súdu povinnosť prihliadnuť vždy na prípadnú procesnú vadu uvedenú v (či už to

účastník namieta alebo nie), neobmedzil sa Najvyšší súd Slovenskej republiky len

na skúmanie podmienok prípustnosti dovolania smerujúceho proti rozsudku ( ), ale

sa zaoberal aj otázkou, či podané dovolanie nie je prípustné podľa Uvedené

zákonné ustanovenie pripúšťa dovolanie proti každému rozhodnutiu (rozsudku alebo

uzneseniu) odvolacieho súdu, ak konanie, v ktorom bolo vydané, je postihnuté niektorou

zo závažných procesných vád vymenovaných v písmenách a/ až g/ tohto ustanovenia (t.j. či

v danej veci nejde o prípad nedostatku právomoci súdu, nedostatku spôsobilosti účastníka,

nedostatku riadneho zastúpenia procesne nespôsobilého účastníka, o prekážku veci

právoplatne rozhodnutej alebo už prv začatého konania, o prípad odňatia možnosti účastníka

pred súdom konať, o prípad nedostatku návrhu na začatie konania vo veciach, ktoré možno

začať len na návrh, či o prípad rozhodovania vylúčeným sudcom alebo súdom nesprávne

obsadeným).

Dovolateľ procesné vady konania uvedené v až f / nenamietal

a ich existenciu nezistil ani dovolací súd. Prípustnosť dovolania preto z týchto ustanovení

vyvodiť nemožno.

Ak dovolateľ namietal vadu konania, ktorá mala mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci, a v tomto smere spochybnil správnosť skutkových zistení súdov a z nich

vyvodených skutkových záverov, dovolací súd uvádza, že v prípade neúplnosti alebo

nesprávnosti skutkových zistení a skutkových záverov nejde o nedostatok, ktorý by bol

v rozhodovacej praxi najvyššieho súdu považovaný za dôvod zakladajúci procesnú vadu

konania v zmysle (obdobne tiež R 42/1993, R 37/1993, R 125/1999,

R 6/2000 a viaceré rozhodnutia najvyššieho súdu, napríklad sp.zn. ,

, , 6 Cdo 185/2011a ). Ak k tejto nesprávnosti

v niektorom súdnom konaní dôjde, nezakladá procesnú vadu konania uvedenú v

Dovolateľom tvrdená neúplnosť alebo nesprávnosť skutkových zistení môže prípadne viesť

k tzv. inej vade konania majúcej za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 241 ods. 2

písm. b/ ); vadu takej povahy ale možno úspešne uplatniť iba v procesne prípustnom

dovolaní (o tento prípad ale v danej veci nejde). Sama tzv. iná vada prípustnosť dovolania

nezakladá.

Dovolateľ odôvodňuje dovolanie aj tým, že napadnuté rozhodnutie spočíva

na nesprávnom právnom posúdení veci ( ). Nesprávnym právnym

posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu

aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce

aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych

skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Nesprávne právne posúdenie veci je

síce relevantným dovolacím dôvodom, samo o sebe ale prípustnosť dovolania nezakladá

(nemá základ vo vade konania v zmysle a nespôsobuje zmätočnosť rozhodnutia).

I keby teda tvrdenia dovolateľa boli opodstatnené (dovolací súd ich z uvedeného aspektu

neposudzoval), dovolateľom vytýkaná skutočnosť by mala za následok vecnú nesprávnosť

napadnutého rozsudku, nezakladala by ale prípustnosť dovolania v zmysle

V dôsledku toho by posúdenie, či odvolací súd (ne)použil správny právny predpis a či ho

(ne)správne interpretoval alebo či zo správnych skutkových záverov vyvodil (ne)správne

právne závery, prichádzalo do úvahy až vtedy, keby dovolanie bolo procesne prípustné

(o taký prípad ale v prejednávanej veci nešlo).

Vzhľadom na uvedené možno zhrnúť, že v danom prípade prípustnosť dovolania

nemožno vyvodiť z ustanovenia a iné vady konania v zmysle neboli

dovolacím súdom zistené. Preto Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie v súlade s § 218

ods. 1 písm. c/ v spojení s ako dovolanie smerujúce proti

rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok neprípustný, odmietol. Pritom,

riadiac sa právnou úpravou dovolacieho konania, nezaoberal sa napadnutým rozsudkom

odvolacieho súdu z hľadiska jeho vecnej správnosti.

V dovolacom konaní žalobkyňa bola úspešná a vzniklo jej právo na náhradu trov

dovolacieho konania ( v spojení s a

). Dovolací súd jej priznal náhradu trov dovolacieho konania spočívajúcej v odmene

za jeden úkon právnej pomoci, a to podanie písomného vyjadrenia k dovolaniu v sume

778,97 €, ktorú zaviazal zaplatiť žalovaných 1/ až3/ k rukám jej právneho zástupcu do troch

dní.

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov

3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 4. februára 2015

JUDr. Soňa Mesiarkinová, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Dagmar Falbová