Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8ECdo/217/2014

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v exekučnej veci oprávnenej UNION poisťovňa,

a.s., so sídlom v Bratislave, Bajkalská 29/A, proti povinnému M. S., bytom L. t. č. v Ústave

pre výkon väzby Bratislava, Chorvátska 5, o vymoženie 33 193,92 € s príslušenstvom,

vedenej na Okresnom súde Bratislava V pod sp. zn. Er 59/1996, o dovolaní povinného proti

uzneseniu Krajského súdu v Bratislave zo 14. mája 2014 sp. zn.18 CoE 130/2014, takto

rozhodol:

Dovolanie o d m i e t a .

Oprávnenej nepriznáva náhradu trov dovolacieho konania.

O d ô v o d n e n i e :

Krajský súd v Bratislave (ďalej len „odvolací súd“) uznesením zo 14. mája 2014

sp. zn.18 CoE 130/2014 zrušil uznesenie Okresného súdu Bratislava V (ďalej len „exekučný

súd“) z 18. novembra 2013 č.k. Er 59/1996-969 [ktorým exekučný súd zastavil exekúciu

podľa o súdnych exekútoroch a exekučnej

činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len

„Exekučný poriadok“)] a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Odvolací súd tak rozhodol majúc

za to, že exekučný súd svoje závery o nemožnosti uplatnenia fikcie doručenia exekučného

titulu (rozsudok bývalého Mestského súdu v Bratislave z 29. júna 1995 č.k. )

riadne neodôvodnil, resp. niektoré dôkazy nesprávne vyhodnotil, v dôsledku čoho riadne

nezistil ani skutkový stav. Okrem toho, oprávnenej nebolo umožnené vyjadril sa k dôkazom

predloženým povinným, čím jej bola odňatá možnosť konať pred súdom.

Proti uzneseniu odvolacieho súdu povinný podal dovolanie „a to z dôvodu, že

postupom KS Bratislava došlo k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci [...] čím mi bola

odňatá možnosť konať pred súdom“. Povinný v doplnení dôvodov dovolania, doručenom

2

exekučnému súdu 18. septembra 2014, v ktorom sa vyjadril aj k replike oprávnenej na jeho

dovolanie, uviedol, že postupom a rozhodnutím odvolacieho súdu bolo porušené jeho právo

na súdnu ochranu a spravodlivé súdne konanie aj tým, že odôvodnenie napadnutého

rozhodnutia nie je presvedčivé a je arbitrárne. Odvolací súd nerešpektoval ani ustálenú

judikatúru týkajúcu sa predpokladov vzniku fikcie doručenia podľa Navrhol

z uvedených dôvodov napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu zrušiť a vec mu vrátiť

na ďalšie konanie.

Oprávnená navrhla dovolanie zamietnuť.

Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako súd dovolací (§ 10a

ods.1 ), po zistení, že dovolanie podal včas účastník konania ( ), ktorý

sám má právnické vzdelanie ( ), skúmal bez nariadenia dovolacieho

pojednávania ( ), či dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, ktoré možno

napadnúť týmto opravným prostriedkom. Vychádzal pritom z týchto záverov:

Jedným zo základných princípov právneho štátu je princíp právnej istoty. Európsky

súd pre ľudské práva vo svojich rozhodnutiach opakovane poukazuje na potrebu

rešpektovania tohto princípu, a to osobitne vo vzťahu k súdnym rozhodnutiam, ktoré

už nadobudli právoplatnosť. Princíp právnej istoty nachádza svoje miesto aj Občianskom

súdnom poriadku v ustanoveniach, ktorými sú upravené podmienky prípustnosti dovolania.

Dovolanie má v systéme opravných prostriedkov občianskeho súdneho konania

osobitné postavenie. Ide o mimoriadny opravný prostriedok, ktorým možno – v prípadoch

výslovne stanovených – napadnúť rozhodnutie odvolacieho

súdu, ktoré už nadobudlo právoplatnosť. Najvyšší súd vo svojich rozhodnutiach túto osobitosť

dovolania často vysvetľuje konštatovaním, že dovolanie nie je „ďalším odvolaním“ a dovolací

súd nie je treťou inštanciou, v ktorej by bolo možné preskúmať akékoľvek rozhodnutie

(viď napríklad rozhodnutia najvyššieho súdu sp. zn. , ,

, , , a ).

Právo na súdnu ochranu nie je absolútne a v záujme zaistenia právnej istoty a riadneho

výkonu spravodlivosti podlieha určitým obmedzeniam. Toto právo, súčasťou ktorého

je nepochybne tiež právo domôcť sa na opravnom súde nápravy chýb a nedostatkov v konaní

a rozhodovaní súdu nižšieho stupňa, sa v občianskoprávnom konaní zaručuje len vtedy, ak

sú splnené všetky procesné podmienky, za splnenia ktorých občianskoprávny súd môže konať

a rozhodnúť o veci samej. Platí to pre všetky štádiá konania pred občianskoprávnym súdom,

vrátane dovolacieho konania ().

Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu, pokiaľ

to zákon pripúšťa ( ).

Dovolanie povinného smeruje proti uzneseniu odvolacieho súdu, ktorým bolo zrušené

uznesenie exekučného súdu a vec mu bola vrátená na ďalšie konanie.

Dovolanie proti uzneseniu je prípustné, ak je ním napadnuté zmeňujúce uznesenie

odvolacieho súdu ( ) alebo ak odvolací súd rozhodoval vo veci

postúpenia návrhu Súdnemu dvoru Európskych spoločenstiev na zaujatie stanoviska (§ 239

ods. 1 písm. b/ veta prvá ). Podľa je dovolanie prípustné tiež proti

uzneseniu odvolacieho súdu, ktorým bolo potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa,

ak a/ odvolací súd vyslovil vo svojom potvrdzujúcom uznesení, že je dovolanie prípustné,

pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu, b/ ide o uznesenie o návrhu

na zastavenie výkonu rozhodnutia na podklade cudzozemského rozhodnutia,

c/ ide o uznesenie o uznaní (neuznaní) cudzieho rozhodnutia alebo o jeho vyhlásení

za vykonateľné (nevykonateľné) na území Slovenskej republiky.

Keďže povinným podané dovolanie smeruje proti takému uzneseniu odvolacieho

súdu, ktoré nemá znaky v ustanoveniach uvedených rozhodnutí, prípustnosť jeho

dovolania z týchto ustanovení nemožno vyvodiť.

Prípustnosť dovolania povinného by zakladala iba procesná vada konania v zmysle

Podľa tohto ustanovenia je dovolanie prípustné, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá

nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť

byť účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne

zastúpený, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv

začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

4

f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval

vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval

senát. Ustanovenie totiž nemá žiadne obmedzenia vo výpočte rozhodnutí

odvolacieho súdu, ktoré sú spôsobilým predmetom dovolania. Ak je konanie postihnuté

niektorou z týchto vád, možno dovolaním napadnúť aj rozhodnutia, proti ktorým dovolanie

nie je podľa prípustné.

Vady konania v zmysle až e/, v dovolaní namietané neboli

a v dovolacom konaní ani nevyšli najavo. Prípustnosť dovolania preto z týchto ustanovení

nemožno vyvodiť.

S prihliadnutím na obsah dovolania povinného dovolací súd sa potom osobitne

zaoberal otázkou, či postupom súdu nebola povinnému odňatá možnosť konať pred súdom

v zmysle ustanovenia

Pod odňatím možnosti konať pred súdom treba vo všeobecnosti rozumieť taký postup

súdu, ktorým sa účastníkovi konania znemožní realizáciu tých procesných práv, ktoré

mu právna úprava priznáva za účelom zabezpečenia spravodlivej ochrany jeho práv a právom

chránených záujmov.

Povinný v dovolaní (v doplnení jeho dôvodov) tvrdí, že postupom a rozhodnutím

odvolacieho súdu bolo porušené jeho právo na súdnu ochranu a spravodlivé súdne konanie

tým, že odôvodnenie napadnutého rozhodnutia nie je presvedčivé a arbitrárne.

Úvodom k tejto dovolacej námietke treba pripomenúť, že podľa uznesenia Ústavného

súdu Slovenskej republiky sp. zn. z 3. júla 2003: „Všeobecný súd nemusí

dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú

pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ

rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi

konania. Preto odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu (prvostupňového,

ale aj odvolacieho), ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, stačí

na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka

na spravodlivý proces“. Dovolací súd považuje za potrebné v tejto súvislosti upozorniť

aj na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo 16. marca 2005,

podľa ktorého: „Súčasťou základného práva na súdnu ochranu v občianskom súdnom konaní

podľa je právo na odôvodnenie, ktorého štruktúra

je rámcovo upravená v Táto norma sa uplatňuje aj v odvolacom konaní

( ). Odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní nemá odpovedať

na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú

rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní, zostali sporné alebo sú nevyhnutné

na doplnenie dôvodov prvostupňového rozhodnutia, ktoré sa preskúmava v odvolacom

konaní“. Za porušenie základného práva zaručeného v Slovenskej

republiky v žiadnom prípade nemožno považovať to, že súdy neodôvodnili svoje rozhodnutia

podľa predstáv povinného.

Preskúmaním veci dovolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie odvolacieho súdu

zodpovedá vyššie uvedeným požiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutia. Odvolací

súd v odôvodnení svojho rozhodnutia náležite a veľmi podrobne vysvetlil dôvody, z ktorých

mal za to, že uznesenie exekučného súdu o zastavení exekúcie treba zrušiť (str. 3 až 8

napadnutého rozhodnutia).

Vychádzajúc z uvedeného dovolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie odvolacieho

súdu netrpí nedostatkom riadneho odôvodnenia, ktoré by malo za následok vznik vady podľa

Z odôvodnenia dovolania povinného vyplýva, že z určujúceho – obsahového –

hľadiska ( ) z jeho strany nejde len o námietku vady v zmysle ustanovenia

, ale aj o námietku inú, ktorú povinný uvádza vo väzbe na otázku

zákonnosti a vecnej správnosti postupu a právnych záverov odvolacieho súdu (ich právneho

posúdenia veci), na ktorých v danom prípade založili svoje rozhodnutia (porovnaj dôvody

pôvodného dovolania: „Podávam dovolanie [...] a to z dôvodu, že postupom KS Bratislava

došlo k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci [...] čím mi bola odňatá možnosť konať

pred súdom“.

Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje

právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym

právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácií práva na zistený skutkový stav.

O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis

alebo ak síce použil správny právny predpis, ale ho nesprávne interpretoval, alebo

ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Do kategórie vád

pri právnom posúdení veci patrí aj námietka povinného, že odvolací súd nerešpektoval

doterajšiu judikatúru ak sa nestotožnil so závermi exekučného súdu o nedostatku

predpokladov vzniku fikcie doručenia exekučného titulu.

Nesprávne právne posúdenie veci je síce relevantným dovolacím dôvodom, samo

o sebe ale prípustnosť dovolania nezakladá (nemá základ vo vadách konania podľa § 237

a nespôsobuje zmätočnosť rozhodnutia). I keby boli tvrdenia navrhovateľa o existencii

tohto dovolacieho dôvodu opodstatnené (dovolací súd ich z uvedeného aspektu

neposudzoval), vytýkaná skutočnosť by mala za následok vecnú nesprávnosť napadnutého

rozsudku, nezakladala by ale prípustnosť dovolania v zmysle V dôsledku toho

by posúdenie, či súdy (ne)použili správny právny predpis a či ho (ne)správne interpretovali

alebo či zo správnych skutkových záverov vyvodili (ne)správne právne závery, prichádzalo

do úvahy až vtedy, keby dovolanie bolo procesne prípustné; to však v prejednávanej veci

nie je.

Možno teda uzavrieť, že dovolací súd nezistil skutočnosti, ktoré by opodstatňovali

prípustnosť dovolania podľa a keďže dovolanie nie je prípustné ani podľa

, Najvyšší súd Slovenskej republiky mimoriadny opravný prostriedok povinného

odmietol podľa ods. l písm. c/ v spojení s bez toho, aby

sa zaoberal vecnou správnosťou napadnutého uznesenia odvolacieho súdu.

V dovolacom konaní procesne úspešnej oprávnenej vzniklo právo na náhradu trov

dovolacieho konania proti povinnému, ktorý úspech nemal. Najvyšší súd Slovenskej

republiky jej však náhradu trov dovolacieho konania nepriznal, nakoľko jej žiadne trovy

nevznikli ( v spojení s a ).

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov

3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 10. februára 2015

JUDr. Ladislav G ó r á s z, v. r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: Vanda Šimová