Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Cdo/464/2014

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobkyne L., so sídlom v B., IČO:

X., zastúpenej spoločnosťou Advokátska kancelária C., so sídlom v B., IČO: X., proti

žalovanému I., bývajúcemu v S., o zaplatenie 34,52 Eur, vedenej na Okresnom súde Spišská

Nová Ves pod sp. zn. , o dovolaní žalobkyne proti uzneseniu Krajského súdu

v Košiciach z 5. augusta 2014 sp. zn. , takto

rozhodol:

Dovolanie o d m i e t a.

Žalovanému náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Spišská Nová Ves uznesením z 11. decembra 2013, č.k.

-16, uložil žalobkyni povinnosť zaplatiť súdny poplatok za vytvorenie súdneho

spisu vo výške 6,50 Eur podľa položky 20a Sadzobníka súdnych poplatkov

Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov

(ďalej len „“) v lehote 3 dní od právoplatnosti uznesenia.

Na odvolanie žalobkyne Krajský súd v Košiciach uznesením z 5. augusta 2014,

sp. zn. , potvrdil napadnuté uznesenie ako vecne správne v zmysle

V odôvodnení sa stotožnil so záverom súdu prvého stupňa o poplatkovej povinnosti

žalobkyne a o výške vyrubeného súdneho poplatku. Za nepodloženú považoval námietku,

že žalobný návrh bol v prejednávanej veci podaný už v roku 2006, pretože mal na základe

lustrácie súdnych spisov za preukázané, že na základe doslovne totožného žalobného návrhu

podaného zo strany žalobkyne súd už vo veci konal a toto konanie zastavil pre nezaplatenie

2

súdneho poplatku za návrh. Z uvedených dôvodov považoval odvolací súd za nedôvodnú

aj námietku žalobkyne o tom, že právo vyrubiť súdny poplatok bolo premlčané, keďže

poplatková povinnosť žalobkyni vznikla podaním návrhu v roku 2013 a lehota troch rokov

uplynúť nemohla.

Proti tomuto uzneseniu odvolacieho súdu podala žalobkyňa dovolanie, ktorého

dôvodnosť a zároveň prípustnosť odôvodňovala tým, že jej v konaní pred súdmi nižších

stupňov bola odňatá možnosť konať ( v spojení s

písm. f/ ). Uviedla, že žaloba vo veci podaná nebola novým žalobným návrhom, keďže

bola podaná na Okresný súd Spišská Nová Ves už v roku 2006 elektronickými prostriedkami

podpísanými zaručeným elektronickým podpisom. Súd však toto podanie odmietol prijať

a DVD nosiče so žalobami vrátil žalobkyni späť. V zmysle nálezu Ústavného súdu Slovenskej

republiky, sp. zn. -81, bol okresný súd povinný opätovne konať o podaniach

žalobkyne z roku 2006 podľa príslušných ustanovení , pričom

právne účinky týchto podaní ostali zachované s účinnosťou ku dňu ich podania. Na tomto

závere podľa názoru žalobkyne nič nemení ani okolnosť, že súd z technických príčin nemohol

jej podanie spätne zaevidovať ku dňu jeho podania. Žalobkyňa sa nestotožnila ani s tvrdením,

že bolo jej povinnosťou preukázať, že žaloby doručované v roku 2013 boli totožné s tými

z roku 2006. Bolo totiž povinnosťou konajúceho súdu ako „škodcu“ urobiť také opatrenia,

aby v prípade potreby vedel posúdiť, ktoré návrhy odmietol. Postup okresného súdu pri

vyrubení súdneho poplatku nemal oporu v zákone, keďže v čase, kedy súd žalobkyňu vyzýval

na jeho zaplatenie, takýto poplatok nebolo možné vyrubiť pre absenciu právnej úpravy.

Navyše podľa súd už ani nemal právo takýto súdny

poplatok žiadať, keďže splatnosť poplatku nastala v roku 2006. Žalobkyňa s poukazom

na uvedené žiadala napadnuté uznesenie odvolacieho súdu a tiež súdu prvého stupňa v tejto

veci zrušiť a vec vrátiť prvostupňovému súdu na ďalšie konanie.

Najvyšší súd ako súd dovolací ( ) po zistení, že dovolanie podala

včas žalobkyňa zastúpená v súlade s veta druhá , bez nariadenia

dovolacieho pojednávania ( ) skúmal, či tento opravný prostriedok smeruje

proti rozhodnutiu, proti ktorému ho zákon pripúšťa.

Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ

to zákon pripúšťa ( ). V prejednávanej veci smeruje dovolanie proti

3

uzneseniu odvolacieho súdu. Uznesenia odvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie

prípustné, sú uvedené v a Dovolateľkou napadnuté uznesenie

nevykazuje znaky žiadneho z nich, preto dovolanie podľa a prípustné

nie je.

Prípustnosť podaného dovolania by v preskúmavanej veci prichádzala do úvahy,

len ak by v konaní došlo k niektorej z procesných vád uvedených v Podľa tohto

ustanovenia je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu (aj uzneseniu),

ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval

ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú

spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo

v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa

zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať

pred súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto

samosudcu rozhodoval senát. Z hľadiska prípustnosti dovolania podľa uvedeného ustanovenia

nie je predmet konania významný; ak je konanie postihnuté niektorou z vád vymenovaných

v , možno ním napadnúť aj rozhodnutia, proti ktorým je inak dovolanie procesne

neprípustné (viď napríklad R 117/1999, R 34/1995, a tiež rozhodnutia najvyššieho súdu

uverejnené v časopise Zo súdnej praxe pod č. 38/1998, a č. 23/1998). Treba však podotknúť,

že pre záver o prípustnosti dovolania v zmysle nie je významný subjektívny

názor účastníka konania tvrdiaceho, že došlo k vade vymenovanej v tomto ustanovení;

rozhodujúcim je zistenie, že k tejto procesnej vade skutočne došlo.

Žalobkyňa procesné vady konania v zmysle až e/ a netvrdila

a ich existencia nevyšla v dovolacom konaní najavo. Prípustnosť jej dovolania preto z týchto

ustanovení nevyplýva.

Podľa názoru žalobkyne jej postupom súdov bola odňatá možnosť pred súdom konať

( ). Uvedenému dovolaciemu dôvodu sú preto vlastné tri pojmové znaky:

1/ odňatie možnosti konať pred súdom, 2/ to, že k odňatiu možnosti konať došlo v dôsledku

postupu súdu, 3/ možnosť konať pred súdom sa odňala účastníkovi konania. Vzhľadom k tej

skutočnosti, že zákon bližšie v žiadnom zo svojich ustanovení pojem odňatie možnosti konať

pred súdom nešpecifikuje, pod odňatím možnosti konať pred súdom je potrebné

vo všeobecnosti rozumieť taký postup súdu, ktorý znemožňuje účastníkovi konania realizáciu

jeho procesných práv a právom chránených záujmov priznaných mu Občianskym súdnym

poriadkom na zabezpečenie svojich práv a oprávnených záujmov. Ide najmä o právo

predniesť (či doplňovať) návrhy, vyjadriť sa k rozhodným skutočnostiam, k návrhom

na dôkazy a k vykonaným dôkazom, etc.

K odňatiu možnosti konať pred súdom môže dôjsť aj v prípade, ak súd rozhoduje

o povinnosti platiť súdny poplatok. Podmienkou však je, aby v dôsledku takéhoto rozhodnutia

došlo k odopretiu prístupu účastníka k súdu, ktoré právo je garantované v čl. 6

ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, a pokiaľ je takéto

rozhodnutie v priamej príčinnej súvislosti s tým, že sa účastníkovi znemožní domáhať

sa ochrany svojich práv na súde. V zmysle konštantnej judikatúry Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky, ako aj Ústavného súdu Slovenskej republiky, k odňatiu možnosti

účastníka konania konať pred súdom dôjde v súvislosti s rozhodnutiami súdov o poplatkovej

povinnosti účastníka v prípade nesprávneho procesného postupu súdu, ktorý zastavil konanie

z dôvodu nezaplatenia súdneho poplatku z návrhu na začatie konania (§ 10 ods. 1 zákona

o súdnych poplatkoch) napriek tomu, že poplatník bol od platenia súdneho poplatku

oslobodený (viď R 50/1997, ). V prejednávanej veci však o takýto prípad nešlo,

vzhľadom k tomu, že k zastaveniu súdneho konania vo veci nedošlo, ako to vo svojom

dovolaní žalobkyňa nesprávne tvrdila. Napadnutým uznesením súdu prvého stupňa bolo

rozhodnuté o povinnosti zaplatiť súdny poplatok za vytvorenie súdneho spisu vo výške

6,50 Eura, pričom takýto súdny poplatok sa nachádza v Sadzobníku súdnych poplatkov

v položke 20a. Žalobkyňa využila právo podať proti tomuto uzneseniu odvolanie, ktoré

odvolací súd riadne prejednal a povinnosť zaplatiť súdny poplatok vo svojom rozhodnutí

potvrdil. V dôsledku tohto postupu súdov nižších stupňov žalobkyni nebolo odňaté žiadne

procesné oprávnenie, ani právo na prístup k súdu. Skutočnosť, že žalobný návrh žalobkyne

bol súdom pre nedostatky odmietnutý uznesením z 11. decembra 2013, č.k.

-14, proti ktorému žalobkyňa navyše nevyužila možnosť podať opravný

prostriedok, nemá na správnosť postupu súdov žiaden dopad.

Pokiaľ ide o námietku dovolateľky, že povinnosť preukazovať totožnosť žalobných

návrhov z roku 2006 a 2013 nezaväzovala ňu, ale konajúci súd ako škodcu, s ňou súvisiaci

argument týkajúci sa splatnosti súdneho poplatku a uplynutie lehoty na jeho vyrubenie,

dovolací súd poukazuje na skutočnosť, že o totožnom návrhu z roku 2006 okresný súd

už riadne konal pod spisovou značkou , pričom v tomto konaní nebol zaplatený

5

súdny poplatok za žalobný návrh, preto muselo byť z tohto dôvodu zastavené. Konanie

o pôvodnom návrhu teda právoplatne skončilo a keďže konečné rozhodnutie netvorilo

prekážku veci rozsúdenej, žalobkyňa sa opätovne mohla na súde domáhať svojho nároku,

čo aj urobila v roku 2013, keď podala totožný žalobný návrh. Krajský súd preto dospel

k správnemu záveru, že poplatková povinnosť žalobkyne vznikla podaním návrhu v roku

2013, a teda, že trojročná lehota na vyrubenie súdneho poplatku uvedená v § 13

ods. 1 neuplynula.

Dovolací súd navyše poznamenáva, že aj keby o návrhu z roku 2006 nebolo

rozhodnuté, námietky žalobkyne by neboli opodstatnené. V náleze sp. zn. -81

Ústavný súd Slovenskej republiky totiž konštatoval, že žalobkyňa právne účinným spôsobom

podala v roku 2006 návrh na začatie konania v elektronickej podobe a treba rešpektovať

právne účinky, ktoré vyvolalo toto podanie. Malo ísť o DVD, na ktorom boli uložené viaceré

návrhy žalobkyne proti rôznym žalovaným. Nález ale neobsahoval žiadny údaj o tom,

konkrétne ktorých vecí a ktorých žalovaných sa toto podanie týkalo. Bolo by potom

na žalobkyni preukazovať totožnosť žalobných návrhov z roku 2006 a z roku 2013,

a to v súlade so zásadou, že právo patrí bdelým, pozorným, ostražitým, bedlivým

(„vigilantibus iura scripta sunt“), teda tým, ktorí sa aktívne a prezieravo zaujímajú o ochranu

a výkon svojich práv, nespoliehajú sa na náhodu, predvídajú aj možnosti vzniku

komplikovaných situácií sťažujúcich výkon práv a ich praktické uplatnenie. Keďže žalobkyňa

v konaní túto skutočnosť nepreukázala, nebolo by možné ani z uvedených dôvodov priznať

jej opravnému prostriedku úspech.

Na základe vyššie uvedeného dovolací súd konštatuje, že nedošlo k odňatiu žalobkyne

konať pred súdom v zmysle vady podľa

Čo do vzniku poplatkovej povinnosti je z obsahu podaného dovolania zrejmé,

že dovolateľka ním namietala nesprávne právne posúdenie veci odvolacím i prvostupňovým

súdom, nie vadu podľa Dovolateľka totiž v dovolaní netvrdila,

že sa odvolací súd prípadne prvostupňový súd dopustili procesného pochybenia ani

že niektoré z jej procesných oprávnení priznaných nemohla

v dôsledku nesprávneho procesného postupu súdov nižšieho stupňa realizovať, podstatou

jej dovolacích námietok bolo, že rozhodnutia súdov nižších stupňov neboli správne a súladné

so . Dovolací súd opakovane zdôrazňuje, že k odňatiu

6

možnosti konať pred súdom môže dôjsť len procesne nesprávnou činnosťou súdu a túto vadu

nemožno vidieť v právnych záveroch, ku ktorým odvolací súd dospel pri posudzovaní

uloženej povinnosti. V súvislosti s touto námietkou dovolateľky je potrebné uviesť,

že nesprávne právne posúdenie veci je relevantným dovolacím dôvodom (§ 241

ods. 2 písm. c/ ), avšak (na rozdiel od vád taxatívne vymenovaných v )

nezakladá (súčasne) aj prípustnosť dovolania. Právne posúdenie veci je totiž realizáciou

vlastnej rozhodovacej činnosti súdu, ktorou sa účastníkovi konania neodnímajú žiadne

procesné práva, ktoré mu dáva. V dôsledku toho by posúdenie,

či odvolací súd (ne)použil správny právny predpis a či ho (ne)správne interpretoval alebo

či zo správnych skutkových záverov vyvodil (ne)správne právne závery, prichádzalo

do úvahy až vtedy, keby dovolanie bolo procesne prípustné, ale o taký prípad v danej veci

nejde (viď R 54/2012 a tiež niektoré ďalšie rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky, napr. rozhodnutie z 29. júna 2010, sp. zn. , z 29. novembra 2010,

sp. zn. , z 9. júna 2011, sp. zn. , z 24. mája 2011, sp. zn.

, z 3. mája 2011, sp. zn. , z 23. júna 2011, sp. zn.

, zo 14. augusta 2013, sp. zn. ).

Vzhľadom na to, že v dovolacom konaní sa nepotvrdila existencia procesných vád

konania tvrdených dovolateľkou, nevyšli najavo ani iné vady uvedené v

a prípustnosť podaného dovolania nevyplýva z , Najvyšší súd Slovenskej

republiky odmietol procesne neprípustné dovolanie žalobkyne podľa

v spojení s

V dovolacom konaní úspešnému žalovanému vzniklo právo na náhradu trov

dovolacieho konania proti žalobkyni, ktorá úspech nemala ( v spojení

s a ). Najvyšší súd Slovenskej republiky mu však žiadne

trovy dovolacieho konania nepriznal z dôvodu, že nepodal návrh na ich priznanie.

Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 19. februára 2015

JUDr. Edita B a k o š o v á, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Lenka Pošová