Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Cdo/552/2014

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobkyne P., so sídlom v B.,

zastúpenej advokátskou kanceláriou F., so sídlom v B., proti žalovanej Slovenskej republike,

za ktorú koná Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom v Bratislave,

Župné nám. č. 13, o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, vedenej

na Okresnom súde Žilina pod sp. zn. , o dovolaní žalobkyne proti uzneseniu

Krajského súdu v Žiline z 11. septembra 2014 sp. zn. , takto

rozhodol:

Dovolanie o d m i e t a .

Žalovanej náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Žilina uznesením z 11. júla 2014 č. k. -119 uložil

žalobkyni povinnosť zaplatiť súdny poplatok za odvolanie vo výške 20 €, v lehote 3 dní

po nadobudnutí právoplatnosti tohto uznesenia. Súdny poplatok vyrubil súd prvého stupňa

podľa pol. č. 7a Sadzobníka súdnych poplatkov o súdnych poplatkoch

v platnom znení (ďalej len ,,“) s poukazom na ,

, .

Na odvolanie žalobkyne Krajský súd v Žiline uznesením z 11. septembra 2014 sp. zn.

napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa potvrdil ako vecne správne (§ 219

ods. 1 ). V odôvodnení poznamenal, že v preskúmavanej veci odôvodnenie rozhodnutia

súdu prvého stupňa o poplatkovej povinnosti spočívajúce v citácii aplikovanej právnej úpravy

a vo vyjadrení vzniku poplatkovej povinnosti vyhovuje

požiadavke dostatočného odôvodnenia rozhodnutia a nenapĺňa intenzitu odňatia možnosti

konať pred súdom.

2

Proti uvedenému uzneseniu odvolacieho súdu podala dovolanie žalobkyňa. Žiadala

rozhodnutia súdov oboch nižších stupňov zrušiť bez náhrady. Dovolanie odôvodnila tým, že

účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom (§ 241 ods. 2

písm. a/ v spojení s ), ktoré malo spočívať v prekvapivosti

rozhodnutia odvolacieho súdu a v porušení jej práva na súdnu ochranu zaručenú čl. 46 ods. 1

, pretože jej súd uložil poplatkovú povinnosť v prípade, kde ju

nemal. Podľa jej názoru rozhodnutie odvolacieho súdu popiera doterajšiu konštantnú

judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, poukázala pritom na rozsudok

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 29. marca 2007 sp. zn. . Vyrubenie

súdneho poplatku za odvolanie bolo podľa nej v rozpore so

a tiež ústavnou úpravou , z ktorej vyplýva zákaz

použitia analógie legis pri určovaní okruhu úkonov podliehajúcich spoplatneniu. Dovolateľka

mala za to, že spoplatneniu v danej veci podlieha len samotná žaloba na náhradu škody nie

však odvolanie. Tvrdila, že žalobu podala pred účinnosťou novely č. , a preto

mali súdy vychádzať zo znenia prechodného ustanovenia § 18ca zákona o súdnych

poplatkoch a aplikovať právnu úpravu platnú do 30. septembra 2012, podľa ktorej bolo toto

konanie od súdneho poplatku vecne oslobodené.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ), po zistení,

že dovolanie podala včas účastníčka konania ( ) zastúpená v súlade s

ods. 1 veta druhá ), bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( )

skúmal, či tento opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému ho zákon

pripúšťa.

Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to

zákon pripúšťa ( ).

V prejednávanej veci odvolací súd rozhodol uznesením. V zmysle ustanovenia § 239

platí, že ak dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, vydanému v tejto procesnej forme, je

prípustné, ak je ním napadnuté zmeňujúce uznesenie odvolacieho súdu (§ 239 ods. 1 písm. a/

), alebo ak odvolací súd rozhodol vo veci postúpenia návrhu Súdnemu dvoru

Európskych spoločenstiev na zaujatie stanoviska ( veta prvá ).

Podľa (účinného v čase podania dovolania) je dovolanie prípustné tiež

proti uzneseniu odvolacieho súdu, ktorým bolo potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa, ak

a/ odvolací súd vyslovil vo svojom potvrdzujúcom uznesení, že je dovolanie prípustné,

3

pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu, alebo b/ ide o uznesenie

o návrhu na zastavenie výkonu rozhodnutia na podklade cudzozemského rozhodnutia, alebo

c/ ide o uznesenie o uznaní (neuznaní) cudzieho rozhodnutia alebo o jeho vyhlásení

za vykonateľné (nevykonateľné) na území Slovenskej republiky.

Dovolaním napadnuté uznesenie odvolacieho súdu nemá znaky vyššie uvedených

uznesení. Odvolací súd potvrdil uznesenie súdu prvého stupňa a vo svojom uznesení

nevyslovil, že je proti nemu dovolanie prípustné. V danej veci nejde ani o uznesenie o návrhu

na zastavenie výkonu rozhodnutia na podklade cudzozemského rozhodnutia a ani o uznesenie

o uznaní (neuznaní) cudzieho rozhodnutia alebo o jeho vyhlásení za vykonateľné

(nevykonateľné) na území Slovenskej republiky.

S prihliadnutím na ustanovenie § 242 ods. 1 veta druhá O.s.p, ukladajúce dovolaciemu

súdu povinnosť prihliadnuť vždy na prípadnú procesnú vadu uvedenú v (či už to

účastník namieta alebo nie) neobmedzil sa Najvyšší súd Slovenskej republiky len

na skúmanie prípustnosti dovolania smerujúceho proti uzneseniu podľa , ale sa

zaoberal aj otázkou, či dovolanie nie je prípustné podľa (účinného v čase podania

dovolania). Uvedené zákonné ustanovenie pripúšťa dovolanie proti každému rozhodnutiu

odvolacieho súdu (rozsudku alebo uzneseniu), ak konanie, v ktorom bolo vydané, je

postihnuté niektorou zo závažných procesných vád vymenovaných v písmenách a/ až g/ tohto

ustanovenia (ide tu o nedostatok právomoci súdu, spôsobilosti účastníka, riadneho zastúpenia

procesne nespôsobilého účastníka, prekážku veci právoplatne rozhodnutej alebo už prv

začatého konania, ak sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

prípad odňatia možnosti účastníka pred súdom konať a prípad rozhodovania vylúčeným

sudcom alebo nesprávne obsadeným súdom.

Treba uviesť, že z hľadiska sú právne významné len tie procesné

nedostatky, ktoré vykazujú znaky procesných vád taxatívne vymenovaných v písmenách a/

až g/ tohto ustanovenia. Iné vady, i keby k nim v konaní došlo a prípadne aj mali za následok

nesprávne rozhodnutie vo veci, nezakladajú prípustnosť dovolania podľa tohto ustanovenia.

Z hľadiska posúdenia existencie niektorej z procesných vád v zmysle ako

dôvodu, ktorý zakladá prípustnosť dovolania proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, nie je

pritom významný subjektívny názor účastníka, že v konaní došlo k takejto vade, ale len

jednoznačné, všetky pochybnosti vylučujúce zistenie, že konanie je skutočne postihnuté

niektorú z taxatívne vymenovaných vád.

Procesné vady konania v zmysle až e/ a dovolateľka

nenamietala a v dovolacom konaní ich existencia nevyšla najavo. Prípustnosť dovolania

žalobkyne preto z týchto ustanovení nemožno vyvodiť.

So zreteľom na dovolateľkou tvrdený dôvod prípustnosti dovolania sa Najvyšší súd

Slovenskej republiky osobitne zameral na otázku opodstatnenosti tvrdenia, že v prejednávanej

veci jej súdom bola odňatá možnosť pred ním konať ( ).

Odňatím možnosti konať sa v zmysle uvedeného ustanovenia rozumie taký chybný

procesný postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemožní realizácia tých jeho procesných práv,

ktoré mu priznáva za účelom ochrany jeho práv a právom

chránených záujmov.

O vadu, ktorá je z hľadiska významná, ide najmä vtedy, ak súd

v konaní postupoval v rozpore so zákonom, prípadne s ďalšími všeobecne záväznými

právnymi predpismi a týmto postupom odňal účastníkovi konania jeho procesné práva, ktoré

mu právny poriadok priznáva.

V zmysle konštantnej judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ako aj

Ústavného súdu Slovenskej republiky, o odňatie možnosti účastníka konania konať pred

súdom ide tiež v prípade procesného postupu súdu, ktorý zastavil konanie z dôvodu

nezaplatenia súdneho poplatku z návrhu na začatie konania (§ 10 ods. 1 zákona o súdnych

poplatkoch) napriek tomu, že poplatník bol od platenia súdneho poplatku oslobodený (viď

R 50/1997, ). V danej veci však o takýto prípad nešlo, vzhľadom k tomu, že

odvolací súd riadne prejednal odvolanie podané žalobkyňou vo veci samej. Žalobkyňa tak

mala právo domáhať sa ochrany svojich práv na súde vyššieho stupňa na základe riadneho

opravného prostriedku a zo strany súdov nižšieho stupňa, ktoré rozhodli o poplatkovej

povinnosti žalobkyne, nedošlo k odopretiu jej práva na prístup k súdu garantovaného

čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ktorého porušenie by

malo za následok odňatie možnosti žalobkyne konať pred súdom a zakladalo by procesnú

prípustnosť podaného dovolania.

Dovolacia námietka o odňatí možnosti žalobkyne konať pred súdom tým,

že rozhodnutie odvolacieho súdu bolo podľa jej názoru prekvapivé, nebola opodstatnená.

Za prekvapujúce je v rozhodovacej praxi Najvyššieho súdu Slovenskej republiky považované

rozhodnutie odvolacieho súdu „nečakane“ založené na iných právnych záveroch než

rozhodnutie súdu prvého stupňa (viď uznesenie zo 17. septembra 2009 sp. zn.

), resp. rozhodnutie z pohľadu výsledkov konania na súde prvého stupňa

„nečakane“ založené nepredvídateľne na iných („nových“) dôvodoch, než na ktorých založil

svoje rozhodnutie súd prvého stupňa, pričom účastník konania v danej procesnej situácii

nemal možnosť namietať správnosť „nového“ právneho názoru zaujatého až v odvolacom

konaní (viď uznesenie zo 14. júla 2011 sp. zn. ). V danom prípade ale

rozhodnutie odvolacieho súdu vo vzťahu k rozhodnutiu súdu prvého stupňa nevyznieva ani

prekvapujúco, ani nečakane – súdy oboch stupňov založili svoje rozhodnutia o poplatkovej

povinnosti žalobkyne za podané odvolanie na rovnakých skutkových a právnych záveroch.

Z obsahu podaného dovolania je navyše zrejmé, že dovolateľka ním v skutočnosti

namietala nesprávne právne posúdenie veci odvolacím i prvostupňovým súdom. V súvislosti

s touto námietkou dovolateľky je potrebné uviesť, že nesprávne právne posúdenie veci (§ 241

ods. 2 písm. c/ ) je relevantným dovolacím dôvodom ( ),

avšak (na rozdiel od vád taxatívne vymenovaných v ) nezakladá (súčasne) aj

prípustnosť dovolania. Právne posúdenie veci je totiž realizáciou vlastnej rozhodovacej

činnosti súdu, ktorou sa účastníkovi konania neodnímajú žiadne procesné práva, ktoré mu

dáva. V dôsledku toho by posúdenie, či odvolací súd (ne)použil

správny právny predpis a či ho (ne)správne interpretoval alebo či zo správnych skutkových

záverov vyvodil (ne)správne právne závery, prichádzalo do úvahy až vtedy, keby dovolanie

bolo procesne prípustné, ale o taký prípad v danej veci nejde (viď R 54/2012 a tiež niektoré

ďalšie rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, napr. rozhodnutie z 29. júna 2010

sp. zn. , z 29. novembra 2010 sp. zn. , z 9. júna 2011 sp. zn.

, z 24. mája 2011 sp. zn. , z 3. mája 2011 sp. zn. ,

z 23. júna 2011 sp. zn. , zo 14. augusta 2013 sp. zn. ).

Vzhľadom na to, že v dovolacom konaní sa nepotvrdila existencia procesných vád

konania tvrdených dovolateľkou, nevyšli najavo ani iné vady uvedené v

a prípustnosť podaného dovolania nevyplýva z , Najvyšší súd Slovenskej

republiky odmietol procesne neprípustné dovolanie žalobkyne podľa

v spojení s Pritom riadiac sa právnou úpravou dovolacieho

konania, nemohol sa zaoberať otázkou vecnej správnosti napadnutého rozhodnutia

odvolacieho súdu, ani opodstatnenosťou tých dovolacích námietok, ktorými dovolateľka

spochybňovala správnosť skutkových a právnych záverov odvolacieho súdu.

V dovolacom konaní úspešnej žalovanej vzniklo právo na náhradu trov dovolacieho

konania proti žalobkyni, ktorá úspech nemala ( v spojení s

a ). Najvyšší súd Slovenskej republiky jej však žiadne trovy

dovolacieho konania nepriznal z dôvodu, že nepodala návrh na ich priznanie.

Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 25. februára 2015

JUDr. Jozef Kolcun, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia : Jarmila Uhlířová