Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Cdo/161/2014

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol v právnej veci ţalobcu : J. G., bývajúci

v P., zastúpený JUDr. M. B., advokátkou v P., proti ţalovanému : C.,

so sídlom S., za účasti vedľajšieho účastníka na strane ţalovaného : Sociálna poisťovňa, so

sídlom v Bratislave, pobočka Poprad, 1. mája 4053/24, o náhradu škody z pracovného

úrazu, vedenej na Okresnom súde Poprad pod sp. zn. , o dovolaní ţalobcu

proti rozsudku Krajského súdu v Prešove z 21. mája 2013 sp. zn.

t a k t o :

Z r u š u j e rozsudok Krajského súdu v Prešove z 21. mája 2013 sp. zn.

a vec mu vracia na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e

Ţalobca sa podanou ţalobou domáhal zaplatenia 11 475 000 Sk s 10 % úrokom

z omeškania od 3. dňa po právoplatnosti rozsudku do zaplatenia titulom náhrady škody –

sťaţenie spoločenského uplatnenia z pracovného úrazu, ktorý utrpel dňa 14.6.1977 ako

pracovník C. na pracovisku v L..

Podaním z 30. októbra 2009 ţalobca „spresnil“ ţalobu a ţiadal bolestné pri stanovení

počtu 2095 bodov v hodnote po 60 Sk za jeden bod 125 700 Sk a pri poţadovanom

30 násobnom zvýšení sumu 3 771 000 Sk. V prípade sťaţenia spoločenského uplatnenia

určených 2505 bodov pri zohľadnení sadzby po 60 Sk za jeden bod, čo predstavuje

150 300 Sk, pri poţadovanom 50 násobnom zvýšení to činí 7 515 000 Sk, teda spolu

uplatňoval odškodnenie vo výške 11 286 000 Sk. Keďţe v ţalobe bolo pred znaleckým

dokazovaním uplatnených 11 475 000 Sk, zobral späť ţalobu o rozdiel vo výške 189 000 Sk

(6 273,65 €). Navrhol v tejto časti konanie zastaviť, týka sa to aj uplatňovaného 10 % úroku

z omeškania.

2

Okresný súd Poprad rozsudkom z 15. decembra 2009 č. k. -177 čiastočné

späťvzatie návrhu ohľadom čiastky 6 273,65 € pripustil a ohľadom tejto časti aj konanie

zastavil. Uloţil ţalovanému zaplatiť ţalobcovi čiastku 374 626,50 € do troch dní

od právoplatnosti rozsudku. Vyslovil, ţe o trovách konania súd rozhodne po právoplatnosti

rozhodnutia vo veci samej.

Krajský súd v Prešove uznesením z 2. septembra 2010 č. k. -224 zrušil

rozsudok súdu prvého stupňa a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V odôvodnení odvolací súd

uviedol, ţe ţalobu podal ţalobca na súde dňa 30. decembra 2005. V návrhu poţadoval

náhradu škody z pracovného úrazu ako 50 násobok priznaného bodového ohodnotenia,

o zvyšovaní bodového ohodnotenia môţe rozhodovať súd len za predpokladu, ţe Sociálna

poisťovňa o základnom bodovom ohodnotení právoplatne rozhodla. Okresný súd zistil, ţe bol

podaný návrh – ţiadosť o priznanie náhrady za bolesť a náhrady za sťaţenie spoločenského

uplatnenia na Sociálnu poisťovňu, pobočku Poprad dňa 26.10.2005, ale správne konanie bolo

prerušené z dôvodu nesúhlasu poisťovne s odborným posudkom MUDr. I. M.. Sociálna

poisťovňa dosiaľ nerozhodla o základnom bodovom ohodnotení za odškodnenie v dávkovom

konaní. Nemohol teda ani okresný súd ako príslušný na rozhodovanie o zvyšovaní

dávky vo veci rozhodovať, pretoţe nevedel, aký základ môţe navyšovať. Aţ potom, čo

Sociálna poisťovňa stanoví základ pre výpočet prípadného navýšenia, môţe súd rozhodovať

o návrhu ţalobcu na uplatnený nárok o násobku bodového ohodnotenia priznaného

v správnom konaní.

Podaním zo dňa 5. marca 2012 ţalobca navrhol pripustiť zmenu návrhu tak, aby

ţalovaný bol povinný zaplatiť ţalobcovi 316 645,43 €, ktorá istina predstavuje odškodnenie

za sťaţenie spoločenského uplatnenia, ktorá vychádza z určených 4025 bodov, čo pri

navrhovanom zvýšení na 80 násobok predstavuje 320 653,60 €, po odpočítaní uhradeného

základného odškodnenia podľa rozhodnutia Sociálnej poisťovne zo dňa 2.2.2012 vo výške

4 008,70 €.

Okresný súd Poprad dňa 16. októbra 2012 vyhlásil rozsudok v znení, ţe ţalovaný je

povinný zaplatiť ţalobcovi čiastku 159 390 € do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

V prevyšujúcej časti návrh zamieta. O trovách konania rozhodne po právoplatnosti

rozhodnutia vo veci samej.

Okresný súd Poprad v písomnom vyhotovení rozsudku zo 16. októbra 2012

č. k. -246 uloţil ţalovanému zaplatiť ţalobcovi čiastku 155 381,83 € do troch

3

dní od právoplatnosti rozsudku. V prevyšujúcej časti návrh zamietol. Vyslovil, ţe o trovách

konania rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

V odôvodnení uviedol, ţe v konaní bolo preukázané poškodenie zdravia ţalobcu,

ktorý utrpel rôznorodé rozsiahle a progredujúce poranenia, a to poškodenia jednotlivých

tkanív a orgánov tela, ktoré odborné vyšetrenia a odborní lekári dali do priamej príčinnej

súvislosti s úrazom zo dňa 14.6.1977, teda sú následkom zásahu bleskom. Niektoré

poškodenia zdravia sa u ţalobcu prejavovali ihneď po úraze, iné aţ v priebehu niekoľkých

mesiacov či rokov, avšak opakovane bola konštatovaná priama príčinná súvislosť s úrazom.

U ţalobcu najvýraznejšie obmedzenia spôsobujú predovšetkým poškodenia chrbtice a

pohybového aparátu, čo mu spôsobuje váţne problémy pri chôdzi ako aj pri beţných

úkonoch, napr. pri obliekaní, hygiene a pod. Ţalobca je v podstate úplne vylúčený z

pracovného procesu, nemôţe vykonávať vlastne ţiadnu profesiu. Kaţdodenné úkony

môţe ţalobca vykonávať len s výraznými ťaţkosťami a pomocou ďalšej osoby. Taktieţ je

značne obmedzený pri výkone rôznych domácich prác a je vylúčený z vykonávania

akýchkoľvek športových aktivít. Ţalobca utrpel úraz v produktívnom veku. S

prihliadnutím na zdravotné poškodenia ţalobcu a jeho obmedzenia vo vyššie uvedených

oblastiach pracovného, spoločenského a beţného ţivota povaţoval za primerané zvýšiť

náhradu za sťaţenie spoločenského uplatnenia. Ţalobca utrpel úraz vo veku 21 rokov, čo malo

veľký vplyv na jeho ďalší ţivot, ţivotné ciele, prejavilo sa to v ďalšom zamestnaní, v

ktorom sa mu nedarilo a to v dôsledku jeho nepriaznivého zdravotného stavu. Úraz

výrazným spôsobom zasiahol aj do jeho ekonomickej nezávislosti, vyradil ho z jednotlivých

aktivít, ktorým sa venoval, nepriaznivo pôsobil na psychiku ţalobcu a jeho ţivot bol v plnej

miere zmenený. Šumenie v hlave, zhoršenie sluchu, strata zubov, bolesti chrbtice, slabosť

pravej dolnej končatiny, bolesti kĺbov, problémy s močením a stolicou ako aj ďalšie

ťaţkosti spôsobili úplnú zmenu ţalobcu, jeho osobný, manţelský a profesionálny ţivot sa

zmenil na pravidelné časté hospitalizácie, návštevy rôznych odborných lekárov, opakované

operácie a vyšetrenia. Podľa názoru znalca je jeho ţivot od úrazu na okraji spoločnosti, bez

náznaku zlepšenia, naopak prognóza jeho zdravotného stavu je „dubiózna“, teda značne

neistá. Podľa záverov odborných lekárov moţno očakávať zhoršenie niektorých následkov

úrazu. Napriek tomu, ţe príjmy či predpokladané príjmy ţalobcu sa zníţili, a to podstatne,

nevyhnutné výdavky spojené s invaliditou ţalobcu sa naopak zvýšili. Jeho moţnosť uplatniť

sa na trhu práce sa zúţila, ba aţ úplne vylúčila.

Priznal ţalobcovi odškodnenie za sťaţenie spoločenského uplatnenia vo výške

poţadovanej 80 násobku základného bodového ohodnotenia, čo predstavuje sumu 159 390 €

( bodov x 0,99 € x 80 násobok). Vzhľadom na skutočnosť, ţe po právoplatnosti

rozhodnutia Sociálnej poisťovne zo dňa 6.2.2012 č. X. bola v prospech ţalobcu vykonaná

úhrada vo výške 4 008,17 €, súd ţalobcovi priznal nárok na náhradu sumy 155 381,83 €,

pričom táto suma predstavuje rozdiel medzi 80 násobkom základného bodového ohodnotenia

a dvojnásobkom základného bodového ohodnotenia, ktorý uţ bol ţalobcovi vyplatený

(4 008,17 €). Po zhodnotení vykonaných dôkazov dospel k záveru, ţe v prejednávanej veci sa

jedná o prípad hodný osobitného zreteľa, kde bolo namieste zvýšiť bodové ohodnotenie

sťaţenia spoločenského uplatnenia nad základnú výšku určenú rozhodnutím Sociálnej

poisťovne. Dospel k záveru, ţe základné bodové ohodnotenie sťaţenia spoločenského

uplatnenia aj po jeho zvýšení o 100 % nedostatočným spôsobom odškodňuje ţalobcu z titulu

trvalých následkov úrazu.

Čo sa týka zvyšku uplatneného nároku, má za to, ţe v prípade priznania výšky

zvýšeného odškodnenia nie je moţné vychádzať z uţ zvýšeného ohodnotenia tak, ako to

navrhol ţalobca. V tomto smere poukazuje predovšetkým na to, ţe vyhl. č.

uvádza, ţe zvýšenie pripadá do úvahy pri „základnom počte bodov“, je teda nepochybné, ţe

ak v zmysle rozhodnutia Sociálnej poisťovne zo dňa 6.2.2012 č. k. X. bolo základné bodové

ohodnotenie sťaţenia spoločenského uplatnenia stanovené na bodu, jedine s touto

hodnotou moţno pri prípadnom zvyšovaní náhrady uvaţovať. Z uvedeného dôvodu návrh

v sume prevyšujúcej 80 násobok priznaného bodového ohodnotenia zamietol.

Krajský súd v Prešove na odvolanie ţalobcu, ţalovaného a vedľajšieho účastníka

rozsudkom z 21. mája 2013 č. k. -343 zmenil rozsudok súdu prvého stupňa

v jeho napadnutej časti, t. j. vo výroku o povinnosti ţalovaného zaplatiť ţalobcovi čiastku

155 381,83 € tak, ţe ţalovaný je povinný zaplatiť ţalobcovi čiastku 26 053,07 € do troch dní

od právoplatnosti rozsudku. V prevyšujúcej časti návrh na zvýšenie sťaţenia spoločenského

uplatnenia zamietol. Potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku o zamietnutí návrhu

v prevyšujúcej časti.

Odvolací súd v odôvodnení uviedol, ţe okresný súd pri rozhodovaní o navýšení

sťaţenia spoločenského uplatnenia správne vychádzal zo základného bodového ohodnotenia

bodov, ale čo sa týka navýšenia odškodnenia aţ na 80 násobok, toto navýšenie nie je

primerané, pretoţe z hľadiska judikovaných rozhodnutí slovenských či českých súdov

5

v obdobných prípadoch sa toto odškodnenie pohybuje na úrovni 10 násobku a viac, nie

v rozsahu 80 násobku ako to urobil okresný súd.

K námietke ţalovaného ohľadne premlčania uviedol, ţe lekársky posudok MUDr. M.

bol vypracovaný 12.7.2005 týkajúci sa bolesti a sťaţenia spoločenského uplatnenia, kedy

tento lekár povaţoval zdravotný stav poškodeného za ustálený. Ak takýto posudok bol

vypracovaný 12.7.2005 a ţaloba bola podaná 30.12.2005 nie je moţné hovoriť o premlčaní

nároku z hľadiska , , ktorý rieši jednak dvojročnú

subjektívnu lehotu a jednak trojročnú objektívnu lehotu všeobecnú, ktorá ale pri nároku na

náhradu škody neplatí. Preto je nesporné, ţe ţalobca uplatnil nárok v dvojročnej

subjektívnej lehote. Vzhľadom na rozhodnutie Sociálnej poisťovne v roku 2012 je zbytočné aj

o tom polemizovať, ak o základe nároku uţ bolo právoplatne rozhodnuté Sociálnou

poisťovňou. Úlohou súdu je uţ len riešiť otázku moţnosti navýšenia tohto odškodnenia.

dáva právomoc súdom s odkazom na v prípadoch

hodných osobitného zreteľa navyšovať odškodnenie sťaţenia spoločenského uplatnenia.

Odvolací súd povaţuje takéto navýšenie primerané v rozsahu 15 násobku základného

bodového hodnotenia. Ţalobca sa od roku 1982 do roku 2005 stal plne invalidným

a odkázaným na pomoc druhých. Podľa posudku Sociálnej poisťovne má výrazný pokles

schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť na viac ako 70 % oproti zdravým občanom, nie je

spôsobilý na akúkoľvek činnosť, je plne invalidný a zaťaţuje svoju rodinu svojimi potrebami,

pretoţe sám nie je spôsobilý poskytnúť si pomoc a vykonávať jednoduché úkony. Zo

samostatného človeka sa stal odkázaný na pomoc druhých a jeho stav do budúcna bude stále

horší. U ţalobcu došlo k citeľnej strate moţnosti uplatniť sa vo vykonávanom alebo

zamýšľanom odbore, stratil svoju profesiu. K obmedzeniu jeho schopnosti dochádzalo v

relatívne mladom veku, stratil celý rad hodnôt v dôsledku zranenia a musí sa vysporiadať

s obmedzeniami v ţivote. Došlo k úplnému obmedzeniu jeho fyzickej pracovnej záťaţe,

nehovoriac o tom, ţe uţ nemôţe byť v ţiadnom prípade zapojený do spoločenského či

rodinného ţivota práve pre imobilitu, odkázanosť na vozík, resp. dve barly, kde z hľadiska

zdravotnej diagnózy jeho nepriaznivý zdravotný stav je trvalý s poruchou dynamiky a statiky

chrbtice. Má prejavy inkontinencie a urinnej s prognostickým zhoršovaním mobility pacienta.

V roku 2006 sa uţ konštatujú problémy psychické, depresívne stavy, úzkosť, defekty

pamäti s výraznou organickou patológiou a ţe nie je schopný systematickej zárobkovej

činnosti. Ţalobca sa nemôţe zúčastniť ţiadnej spoločenskej činnosti, resp. po roku 2005 je

z toho vylúčený.

Ak lekári skonštatovali závaţnosť poškodenia a navyšovali odškodnenie, potom

z hľadiska širších súvislostí vyššie uvedených o sťaţení ţivota ţalobcu je moţné uvaţovať

o navyšovaní sťaţenia spoločenského uplatnenia primerane aj z hľadiska doteraz

judikovaných rozhodnutí, ktoré riešili v obdobných prípadoch navyšovanie cca o minimálne

10 násobok základného hodnotenia.

Odvolací súd je toho názoru, ţe navyšovanie 80 násobok vykonané okresným súdom

nie je primerané a nezodpovedá poţiadavke predvídateľnosti súdnych rozhodnutí z hľadiska

toho, ţe pri obdobných poškodeniach súdy sa pohybovali v inej rovine odškodnenia akú

nastavil okresný súd. Aj keď nehovorí priamo o násobkoch zvýšenia

odškodnenia, ale primeranom zvýšení, primeranosť sa má posudzovať nie z hľadiska

bezbrehosti, ale má vyjadriť uţ naznačenú spoločensky únosnú kompenzáciu za poškodenie.

Preto aj odvolací súd je toho názoru, ţe 15 násobné navýšenie základného bodového

hodnotenia bude primeraným odškodnením ţalobcu za utrpený pracovný úraz. To zodpovedá

ustálenému zdravotnému stavu ţalobcu v roku 2005, kedy bol podaný návrh. Ustálenosť

zdravotného stavu je konštatovaná znaleckým posudkom MUDr. F., či v samotnom

rozhodnutí Sociálnej poisťovne, kde uţ tento moment nemôţe ani odvolací súd ináč hodnotiť,

a musí vychádzať z hodnotenia Sociálnej poisťovne a jej právoplatného rozhodnutia.

Odvolací súd povaţoval za primerané odškodnenie v rozsahu 15 násobku

základného bodového hodnotenia, potom dospel k výslednej sume odškodnenia sťaţenia

spoločenského uplatnenia na 26 053,07 €. Ak základné bodové hodnotenie je bodov

a Sociálnou poisťovňou priznané odškodné 30 Sk (0,99 €), dáva to základ pre odškodnenie

204 000,08 €. Po 15 násobku to predstavuje 30 061,24 €. Keďţe Sociálna poisťovňa vyplatila

4008,17 €, zostáva na výplatu ţalobcovi suma 26 053,07 €. Preto odvolací súd zmenil

rozsudok súdu prvého stupňa v jeho napadnutej časti a priznal sťaţenie spoločenského

uplatnenia tak, ţe ţalovaný je povinný zaplatiť ţalobcovi čiastku 26 053,07 € do troch dní od

právoplatnosti rozsudku. V prevyšujúcej časti návrh ţalobcu na zvýšenie sťaţenia

spoločenského uplatnenia zamietol. Pokiaľ ţalovaný namieta, ţe malo dôjsť k ďalšiemu

odpočtu uţ vyplatenej sumy na základe rozhodnutia okresného súdu z roku 1982, tak

predmetom nároku je doba od roku 1982 do roku 2005, t. j. nároky na sťaţenie spoločenského

uplatnenia na ktoré nie je moţné započítať prv vyplatené odškodnenie sťaţenia

spoločenského uplatnenia do roku 1982.

Odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku o zamietnutí

návrhu v prevyšujúcej časti. Uţ súd prvého stupňa nevyhovel navyšovaniu nad sumu priznanú

rozsudkom 155 381,83 €, kde odvolací súd konštatoval, ţe dôvodný je nárok len v rozsahu

26 053,07 €, preto odvolací súd musel potvrdiť zamietavú časť výroku rozsudku súdu prvého

stupňa.

Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podal dovolanie ţalobca, ktorého prípustnosť

odôvodňoval ustanovením a dôvodnosť ustanovením

Namietal, ţe v konaní došlo k vecnej nesprávnosti, ktorej základom je porušenie procesných

ustanovení upravujúcich postup súdu v konaní. Konštatoval, ţe odvolací súd ţiadne ďalšie

dokazovanie nevykonával, rozhodol a zmenil prvostupňové rozhodnutie len na základe

vlastnej úvahy bez doplnenia dokazovania. Len na základe dôkazov uţ vykonaných súdom

prvého stupňa dospel odvolací súd k inému skutkovému zisteniu, keď konštatuje, ţe

80 násobné zvýšenie vykonané okresným súdom nie je primerané a nezodpovedá poţiadavke

predvídateľnosti rozhodnutí z hľadiska toho, ţe pri obdobných poškodeniach súdy sa

pohybovali v inej rovine odškodnenia akú nastavil súd.

Okresný súd v Poprade rozhodol o nároku ţalobcu na odškodnenie pracovného

úrazu mimoriadnym zvýšením sťaţenia spoločenského uplatnenia. Ţalobca však ţiadal

mimoriadne zvýšenie bolestného, o čom súd vo svojom druhom rozsudku nerozhodol, ani

nárok nezamietol.

Pri odškodňovaní sťaţenia spoločenského uplatnenia sa vychádza z predpokladov,

ktoré mal poškodený (nie iná osoba) v čase úrazu, a nie je namieste porovnávať aká náhrada,

koľko násobné zvýšenie odškodnenia za sťaţenie spoločenského uplatnenia bolo prisúdené

inému poškodenému, či priznaním niţšej náhrady ponechávať priestor pre oveľa ťaţšie

prípady. Kaţdý človek je individuálnou osobnosťou s vnútornými danosťami, ovplyvnený

prostredím, v ktorom ţije. Práve z tohto dôvodu je kaţdý prípad osobitý a pre správne

posúdenie, do akej miery poškodený stratil predpoklady pre uplatnenie v ţivote a v

spoločnosti následkom úrazu je nevyhnutné podrobne skúmať spôsob ţivota poškodeného

pred úrazom a po ňom. Len tak je moţné spravodlivo uváţiť, aká náhrada je pre toho-ktorého

poškodeného primeraná, pretoţe zvýšenie náhrady nad vyhláškou ustanovený limit je

prípustná iba v celkom výnimočných prípadoch hodných osobitného zreteľa, kedy je to

primerané povahe poškodenia na zdraví a priebehu liečenia. Výnimočnosť a individualitu

osobnosti konkrétneho poškodeného však súdy neskúmali. Odvolací súd stanovil svoje

rozhodnutie primeranosti na vlastnej vzorke rozhodnutí slovenských a českých súdov

v obdobných prípadoch a bez hlbšieho odôvodnenia vo vzťahu k ţalobcovi, dospel k záveru,

ţe 80 násobné zvýšenie je privysoké a nezodpovedá primeranosti poškodenia zdravia ţalobcu.

Na základe akého úsudku dospel odvolací súd k záveru, ţe za primerané odškodnenie

povaţuje 15 násobné zvýšenie základného bodového hodnotenia, práve vo vzťahu k ţalobcovi

síce bliţšie nevysvetľuje, avšak z odôvodnenia viac-menej vyplýva, ţe tak stanovil na základe

vzorky obdobných judikovaných rozhodnutí, za ktorými samozrejme nie je vidieť

konkrétnu osobu a jej poškodenie.

Odvolací súd tieţ odôvodňuje toto 15 násobné zvýšenie celkovým zhodnotením

zdravotného stavu ţalobcu, avšak toto zhodnotenie zdravotného stavu sa vo vzťahu

k priznanému odškodneniu vo výške 26 053,07 € javí zjavne nepresvedčivo, najmä ak

uváţime, ţe priznanie náhrady sťaţenia spoločenského uplatnenia má reparovať následky

škody na zdraví, ktoré sú trvalého rázu a majú preukázateľne nepriaznivý vplyv na uplatnenie

poškodeného v ţivote, atď., čo odvolací súd vo svojom odôvodnení konštatuje. Ţalobca

nepochybne ten druh aj rozsah poškodení, o ktoré sa súd vo svojom rozhodnutí opiera má, ale

tento záver súdu o rozsahu poškodenia je v príkrom rozpore s priznanou výškou zvýšenia

nároku odškodnenia.

Poukázal na jednostrannosť hodnotenia odvolacieho súdu ak bez ďalšieho a

hlbšieho posúdenia veci vo vzťahu k následkom pracovného úrazu u poškodeného, ktoré videl

a aj skonštatoval, avšak svojím výrokom o priznaní náhrady zjavne neprimerane podhodnotil.

V tejto súvislosti poukázal na nesúlad rozsudku, ktorým súd hodnotí zdravotný stav

poškodeného k miere jeho priznaného odškodnenia vo výške 26 053,07 €, čím sa zmenené

rozhodnutie odvolacieho súdu javí ako nepresvedčivé, neobjektívne a bez logickej úvahy

výroku a skutkového zistenia.

Okrem toho nedáva mu ţiadny zmysel úvaha odvolacieho súdu o tom, ţe ak základné

bodové ohodnotenie je 2012,50 bodov a Sociálnou poisťovňou priznané odškodné je 30 Sk

(0,99 €) dáva základ pre odškodnenie 204 000,08 €. Tým sa mu javí rozsudok z hľadiska

skutkového zistenia vedúceho k rozhodnutiu ako nepreskúmateľný a nie je jasné, čo vlastne

chcel tým súd povedať.

Navrhol, aby dovolací súd zrušil rozsudok odvolacieho súdu ako aj rozsudok

prvostupňového súdu a vec vrátil súdu prvého stupňa na nové konanie a rozhodnutie. Zároveň

si uplatnil trovy dovolacieho konania.

Vedľajší účastník navrhol dovolanie ţalobcu zamietnuť.

Ţalovaný vo svojom vyjadrení k dovolaniu ţalobcu uviedol, ţe dovolateľom uplatnený

dovolací dôvod nie je daný a preto ţiada, aby dovolací súd neopodstatnené dovolanie ţalobcu

odmietol a priznal mu trovy dovolacieho konania.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, ţe

dovolanie podal včas účastník konania ( ), ktorý je zastúpený advokátom

( ), proti rozhodnutiu, ktoré moţno napadnúť týmto opravným prostriedkom

( ) – týka sa to zamietajúceho návrhu v prevyšujúcej časti (nad čiastku

26 053,07 € do 155 381,83 €), preskúmal v tejto časti napadnutý rozsudok bez nariadenia

dovolacieho pojednávania ( ) a dospel k záveru, ţe dovolanie je v tejto

časti dôvodné.

V zmysle môţe byť dovolanie podané iba z dôvodov, ţe

a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v , b/ konanie je postihnuté inou vadou,

ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ rozhodnutie spočíva na nesprávnom

právnom posúdení veci. Dovolací súd je viazaný nielen rozsahom dovolania, ale i v dovolaní

uplatnenými dôvodmi. Obligatórne ( ) sa zaoberá procesnými vadami

uvedenými v a tieţ tzv. inými vadami konania, pokiaľ mali za následok

nesprávne rozhodnutie vo veci. Dovolacie dôvody pritom neposudzuje len podľa toho, ako ich

dovolateľ označil, ale podľa obsahu tohto opravného prostriedku.

Vzhľadom na zákonnú povinnosť ( druhá veta ) skúmať vţdy, či

napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní postihnutom niektorou

z procesných vád uvedených v , zaoberal sa dovolací súd predovšetkým otázkou,

či konanie v tejto časti nie je postihnuté niektorou z vád vymenovaných v § 237 písm.a/ aţ g/

(t. j. či v danej veci nejde o prípad nedostatku právomoci súdu, nedostatku spôsobilosti

účastníka byť účastníkom konania, nedostatku riadneho zastúpenia procesne nespôsobilého

účastníka, o prekáţku veci právoplatne rozhodnutej alebo uţ prv začatého konania, prípad

nedostatku návrhu na začatie konania tam, kde konanie sa mohlo začať len na takýto návrh,

prípad odňatia moţnosti účastníka pred súdom konať, alebo prípad rozhodovania vylúčeným

sudcom či súdom nesprávne obsadeným). Dovolateľ v tejto časti ţiadnu z týchto vád

nenamietal a jej existencia nevyšla v dovolacom konaní najavo.

10

Inou vadou konania, na ktorú musí dovolací súd prihliadnuť aj vtedy, ak nie je

v dovolaní namietaná, je procesná vada, ktorá na rozdiel od vád taxatívne vymenovaných

v nezakladá zmätočnosť rozhodnutia. Jej dôsledkom je vecná nesprávnosť, ktorej

základom je porušenie procesných ustanovení upravujúcich postup súdu v občianskom

súdnom konaní. Ani vadu tejto povahy dovolateľ nenamietal avšak jej existencia vyšla

v dovolacom konaní najavo.

Ţalobca v podaní zo dňa 5. marca 2012 na č. l. 239 okrem iného uviedol, ţe navrhuje,

aby súd uznesením pripustil zmenu návrhu a vydal rozsudok, ktorým ţalovaný je povinný

zaplatiť ţalobcovi 316 645,43 € do 15 dní od právoplatnosti rozsudku ako aj trovy konania.

Situácia, keď ţalobca ţiada kvantitatívne menšie plnenie neţ v pôvodnej ţalobe,

nebude zmenou návrhu podľa , ale sa posúdi ako tzv. čiastočné späťvzatie návrhu

podľa

Naposledy Okresný súd Poprad v rozsudku z 15. decembra 2009 č. k.

177 ustálil petit ţaloby, keď čiastočné späťvzatie návrhu ohľadom čiastky 6 273,65 € pripustil

a ohľadom toho konanie zastavil a uloţil ţalovanému zaplatiť ţalobcovi čiastku 374 626,50 €.

Z uvedeného je zrejmé, ţe súdy nerozhodli o čiastočnom späťvzatí ţaloby, t. j.

medzi pôvodne uplatňovanou pohľadávkou v sume 374 626,50 € a pohľadávkou

uplatňovanou v podaní z 5. marca 2012 v sume 316 645,43 €.

Okrem toho súdy nerozhodli o späťvzatí ţaloby v časti úroku z omeškania, ktorý

ţalobca uplatnil v podaní zo dňa 30.10.2009, viď č. l. 160 a č. l. 161.

Odvolací súd uvedenú vadu konania, ku ktorej došlo v konaní na súde prvého stupňa

pri konečnom rozhodnutí prehliadol. V dôsledku vyššie uvedeného procesného pochybenia

došlo v konaní k tzv. inej procesnej vade konania majúcej za následok nesprávne rozhodnutie

vo veci ( ).

Ţalobca podal dovolanie do celého rozsudku odvolacieho súdu, teda aj do výroku,

ktorým odvolací súd zaviazal ţalovaného zaplatiť ţalobcovi istinu 26 053,07 € (ide

o potvrdzujúci výrok odvolacieho súdu) ako aj do potvrdzujúceho výroku odvolacieho súdu,

ktorým potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku o zamietnutí návrhu v prevyšujúcej

časti.

11

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, ţe

dovolanie podal včas účastník konania ( ) zastúpený advokátom (

ods. 1 ), bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( ), skúmal najskôr

to, či tento opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu (potvrdzujúce výroky odvolacieho

súdu), proti ktorému ho zákon pripúšťa ( a nasl. ).

Podľa dovolanie je prípustné proti rozsudku odvolacieho súdu,

ktorým bol zmenený rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej. V zmysle § 238 ods. 2

je dovolanie prípustné tieţ proti rozsudku, v ktorom sa odvolací súd odchýlil

od právneho názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci. Podľa je

dovolanie prípustné tieţ vtedy, ak smeruje proti potvrdzujúcemu rozsudku odvolacieho súdu,

vo výroku ktorého odvolací súd vyslovil, ţe dovolanie je prípustné, pretoţe ide o rozhodnutie

po právnej stránke zásadného významu, alebo ak ide o potvrdenie rozsudku súdu prvého

stupňa, ktorým súd prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa

§ 153 ods. 3 a 4.

V danom prípade dovolaním ţalobcu nie je napadnutý zmeňujúci rozsudok

odvolacieho súdu, ale taký potvrdzujúci rozsudok, vo výroku ktorého odvolací súd nevyslovil,

ţe dovolanie proti nemu je prípustné, a nejde ani o potvrdzujúci rozsudok súdu prvého stupňa,

ktorým by súd prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa

a Dovolací súd v prejednávanej veci dosiaľ nerozhodoval, preto ani

nevyslovil právny názor, ktorým by boli súdy viazané. Z týchto dôvodov dospel Najvyšší súd

Slovenskej republiky k záveru, ţe dovolanie ţalobcu nie je podľa aţ 3

(procesne) prípustné.

Dovolanie ţalobcu by mohlo byť procesne prípustné, len ak by v konaní, v ktorom bol

vydaný napadnutý rozsudok, bolo postihnuté niektorou zo závaţných procesných vád

uvedených v Povinnosť skúmať, či konanie nie je zaťaţené niektorou z nich

vyplýva pre dovolací súd z ustanovenia Dovolací súd sa preto neobmedzil

len na skúmanie prípustnosti dovolania podľa , ale zaoberal sa tieţ otázkou, či

konanie nie je postihnuté niektorou z vád vymenovaných v (tzv. vady

zmätočnosti). Toto ustanovenie pripúšťa dovolanie proti kaţdému rozhodnutiu (rozsudku aj

uzneseniu) odvolacieho súdu vtedy, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci

súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník nemal spôsobilosť byť účastníkom

konania, c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej

12

istej veci sa uţ prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa uţ prv začalo konanie,

e/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f/ účastníkovi

konania sa postupom súdu odňala moţnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca

alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaţe namiesto samosudcu rozhodoval senát.

Treba uviesť, ţe z hľadiska sú právne významné len tie procesné

nedostatky, ktoré vykazujú znaky procesných vád taxatívne vymenovaných v písmenách

a/ aţ g/ tohto ustanovenia. Iné vady ( ) a prípadne nesprávne právne

posúdenie veci ( ), i keby k nim v konaní došlo a prípadne aj mali

za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, nezakladajú prípustnosť dovolania podľa tohto

ustanovenia. Z hľadiska posúdenia existencie niektorých procesných vád v zmysle § 237

ako dôvodu, ktorý zakladá prípustnosť dovolania proti rozhodnutiu odvolacieho súdu,

nie je pritom významný subjektívny názor účastníka, ţe v konaní došlo k takejto vade, ale len

jednoznačné, všetky pochybnosti vylučujúce zistenie, ţe konanie je skutočne postihnuté

niektorou z taxatívne vymenovaných vád.

Dovolateľ existenciu procesných vád konania v zmysle aţ e/ a

netvrdil a procesné vady tejto povahy v dovolacom konaní nevyšli najavo. Prípustnosť jeho

dovolania preto z týchto ustanovení nevyplýva.

S prihliadnutím na obsah dovolania a v ňom vytýkané nesprávnosti sa dovolací súd

osobitne zaoberal otázkou, či postupom súdov nebola dovolateľovi odňatá moţnosť konať

pred súdom.

Odňatím moţnosti konať pred súdom ( ) sa rozumie taký závadný

procesný postup súdu, ktorý má za následok znemoţnenie realizácie tých procesných práv

účastníka konania, ktoré mu poskytuje . O procesnú vadu v zmysle

ide najmä vtedy, ak súd v konaní postupoval v rozpore so zákonom,

prípadne ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi a týmto postupom odňal

účastníkovi konania jeho procesné práva.

Dovolateľ v dovolaní namietal, ţe konanie je postihnuté práve takouto vadou

zaloţenou na nedostatočnom odôvodnení (resp. nepreskúmateľnosti) rozhodnutia odvolacieho

súdu ( ) týka sa potvrdzujúceho výroku odvolacieho súdu v čiastke

26 053,07 €.

13

Pokiaľ ţalobca namieta nedostatky týkajúce sa odôvodnenia dovolaním napadnutého

rozsudku odvolacieho súdu, treba uviesť, ţe právo na určitú kvalitu súdneho rozhodnutia,

ktorej súčasťou je aj právo účastníka na dostatočné odôvodnenie súdneho rozhodnutia, je

jedným z aspektov práva na spravodlivý proces. Z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské

práva ako aj z rozhodnutí Ústavného súdu Slovenskej republiky totiţ vyplýva, ţe tak základné

právo podľa ako aj právo podľa Dohovoru, v sebe zahŕňajú aj

právo na rovnosť zbraní, kontradiktórnosť konania a odôvodnenie rozhodnutia

(); právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia patrí medzi základné

zásady spravodlivého súdneho procesu.

Právo na spravodlivý proces je naplnené tým, ţe všeobecné súdy zistia skutkový stav

a po výklade a pouţití relevantných právnych noriem rozhodnú tak, ţe ich skutkové a právne

závery nie sú svojvoľné, neudrţateľné a nie sú prijaté v zrejmom omyle konajúcich súdov;

ktoré by popreli zmysel a podstatu práva na spravodlivý proces. Ústavný súd Slovenskej

republiky vo svojej judikatúre opakovane zdôraznil, ţe nezávislosť rozhodovania

všeobecných súdov sa má uskutočňovať v ústavnom a zákonnom procesnoprávnom

a hmotnoprávnom rámci. Procesnoprávny rámec predstavujú predovšetkým princípy riadneho

a spravodlivého procesu, ako vyplýva i z a nasl. a Dohovoru. Jedným

z týchto princípov predstavujúcich súčasť práva na spravodlivý proces (

a čl. 6 ods. 1 Dohovoru) a vylučujúcich ľubovôľu pri rozhodovaní je aj povinnosť súdu,

presvedčivo a správne vyhodnotiť dôkazy a svoje rozhodnutia náleţite odôvodniť (§ 132

a m. m. ), pritom starostlivo prihliadať na všetko, čo vyšlo

počas konania najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci. Z odôvodnenia súdneho rozhodnutia

( ) musí vyplývať vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri

hodnotení dôkazov na jednej strane a právnymi závermi na strane druhej. Všeobecný súd by

mal vo svojej argumentácii obsiahnutej v odôvodnení svojho rozhodnutia dbať tieţ na jeho

celkovú presvedčivosť, teda inými slovami, na to, aby premisy zvolené v rozhodnutí rovnako

ako závery, ku ktorým na základe týchto premís dospel, boli pre širšiu právnickú (ale aj

laickú) verejnosť prijateľné, racionálne ale v neposlednom rade aj spravodlivé a presvedčivé.

Všeobecný súd pritom musí súčasne vychádzať z materiálnej ochrany zákonnosti tak, aby

bola zabezpečená spravodlivá ochrana práv a oprávnených záujmov účastníkov ( ;

obdobne napr. , , , , ).

Z práva na spravodlivé súdne konanie v tejto súvislosti vyplýva aj povinnosť všeobecného

súdu zaoberať sa účinne námietkami, argumentmi a návrhmi strán (avšak) s výhradou, ţe

14

majú význam pre rozhodnutie (, , obdobne Kraska c/a Švajčiarsko

z 29. apríla 1993, séria A, č. 254-B, str. 49, § 30). Štruktúra práva na odôvodnenie je rámcovo

upravená v Táto norma sa uplatňuje aj v odvolacom konaní (

). Vo svojej ustálenej judikatúre ústavný súd zdôraznil, ţe odôvodnenia rozhodnutí

prvostupňového súdu a odvolacieho súdu nemoţno posudzovať izolovane

(m. m. , , , ), pretoţe prvostupňové

a odvolacie konanie z hľadiska predmetu konania tvoria jeden celok ().

Tento právny názor zahŕňa aj poţiadavku komplexného posudzovania všetkých rozhodnutí

všeobecných súdov (tak prvostupňového súdu, ako aj odvolacieho súdu a prípadne aj

dovolacieho súdu), ktoré boli vydané v priebehu príslušného súdneho konania

().

Za arbitrárny, resp. nedostatočne zdôvodnený treba povaţovať rozsudok všeobecného

súdu aj v situácii, keď všeobecný súd svoj právny záver nezdôvodní zo všetkých zákonných

hľadísk, ktoré v danej veci prichádzajú do úvahy (nález Ústavného súdu Slovenskej republiky

sp. zn. z 28. februára 2006).

Dovolací súd dospel k záveru, ţe potvrdzujúci rozsudok odvolacieho súdu jednak

v čiastke 26 053,07 € ako aj vo výroku o zamietnutí návrhu v prevyšujúcej časti nespĺňa

vyššie uvedené kritériá pre odôvodňovanie rozhodnutí v zmysle (

ods. 1, 2 ) a preto ho nemoţno povaţovať za preskúmateľný, odôvodnený.

Odôvodnenie rozsudku odvolacieho súdu nezodpovedá v týchto častiach základnej

(formálnej) štruktúre odôvodnenia rozhodnutia ( , , ).

Odvolací súd jasne a dostatočne nevysvetlil právne dôvody ako pri primeranom

odškodnení v rozsahu 15 násobku základného bodového hodnotenia dospel k výslednej sume

odškodnenia sťaţenia spoločenského uplatnenia na 26 053,07 €. Ak základné bodové

hodnotenie je 2012,50 bodov a Sociálnou poisťovňou priznané odškodné 30 Sk (0,99 €),

nemôţe to dávať základ pre odškodnenie 204 000,08 €, nevedno aký základ pre odškodnenie

v sume 204 000,08 € má odvolací súd na mysli. Nesedí ani číselný prepočet 15 násobku, ktorý

podľa odvolacieho súdu predstavuje 30 061,24 € a tým ani po odpočte výplaty Sociálnej

poisťovne v sume 4 008,17 € suma, na ktorú zaviazal zaplatiť ţalovaného ţalobcovi a to

čiastka 26 053,07 €. Rozhodnutie odvolacieho súdu v tejto potvrdzujúcej časti ohľadne istiny

26 053,07 € je nezrozumiteľné a nepreskúmateľné.

15

Pokiaľ ide o potvrdzujúci rozsudok odvolacieho súdu vo výroku o zamietnutí návrhu

v prevyšujúcej časti je potrebné uviesť, ţe uniklo pozornosti odvolacieho súdu, ţe súd prvého

stupňa na pojednávaní dňa 16. októbra 2012 vyhlásil rozsudok v znení, ţe ţalovaný je

povinný zaplatiť ţalobcovi čiastku 159 390 € do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

V prevyšujúcej časti návrh zamietol. Vyslovil, ţe o trovách konania rozhodne

po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. V písomnom vyhotovení rozsudku uţ súd

prvého stupňa uloţil ţalovanému zaplatiť ţalobcovi čiastku 155 381,83 € do troch dní

od právoplatnosti rozsudku a v prevyšujúcej časti návrh zamietol a vyslovil, ţe o trovách

konania rozhodne súd po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. Ide tu o nesúlad

vyhláseného rozsudku v časti istiny a písomného vyhotovenia rozsudku. Tento nesúlad síce

nespôsobuje odňatie moţnosti účastníkovi konať pred súdom, ale nepreskúmateľnosť

rozhodnutia odvolacieho súdu v jeho potvrdzujúcej časti výroku rozsudku súdu prvého stupňa

o zamietnutí návrhu v prevyšujúcej časti. Odvolací súd zhodne so súdom prvého stupňa

konštatuje, ţe súd prvého stupňa nevyhovel navyšovaniu nad sumu priznanú rozsudkom

155 381,83 €, s čím sa odvolací súd stotoţnil napriek tomu, ţe prvostupňový súd vyhlásil

rozsudok, ktorým uloţil ţalovanému zaplatiť ţalobcovi 159 390 €. Odôvodnenie rozhodnutia

odvolacieho súdu v tejto časti je nepreskúmateľné a extrémne nesúladné so zmyslom

a účelom ustanovenia

Uvedená skutočnosť, ţe v konaní došlo k procesným vadám podľa

je okolnosťou, pre ktorú musí dovolací súd napadnuté rozhodnutie vţdy zrušiť, pretoţe

rozhodnutie vydané v konaní postihnutom tak závaţnou procesnou vadou nemôţe byť

povaţované za správne.

Pokiaľ ţalobca ako dovolací dôvod uvádzal i nesprávne právne posúdenie veci (§ 241

ods. 2 písm.c/ ), dovolací súd uvádza, ţe napadnutý rozsudok nemôţe v dovolacom

konaní podrobiť prieskumu z hľadiska správnosti zaujatých právnych záverov vzhľadom

na zistené procesné vady, z dôvodu ktorých rozhodnutie odvolacieho súdu nie je pre toto

posúdenie dostatočným podkladom.

Z uvedených dôvodov dospel Najvyšší súd Slovenskej republiky k záveru, ţe konanie

a rozhodnutie odvolacieho súdu je zaťaţené vadou konania podľa ako aj

inou vadou konania v zmysle ustanovenia Preto napadnutý

rozsudok odvolacieho súdu v jeho potvrdzujúcej ako aj zmeňujúcej časti zrušil a vec mu vrátil

na ďalšie konanie ( ).

16

V novom rozhodnutí rozhodne súd znova aj o trovách pôvodného konania

a dovolacieho konania ( ).

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov

3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 25. februára 2015

JUDr. Jozef Kolcun, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia : Jarmila Uhlířová