Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Cdo/129/2014

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu I. K., bývajúceho

v T., zastúpeného Mgr. M. H., advokátom so sídlom v Ž., proti žalovanému V. D.,

bývajúcemu v T., zastúpeného Mgr. S. G., advokátkou so sídlom v I., o odstránenie

stavby, vedenej na Okresnom súde Žilina pod sp. zn. , o dovolaní žalobcu proti

rozsudku Krajského súdu v Žiline z 30. augusta 2013 sp. zn. , takto

rozhodol:

Dovolanie o d m i e t a .

Žalobca je povinný zaplatiť žalovanému náhradu trov dovolacieho konania v sume

83,89 € do rúk jeho právnej zástupkyne Mgr. S. G. do troch dní.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Žilina rozsudkom z 5. decembra 2012 č. k. -129 žalobu

zamietol. Žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť žalovanému trovy konania vo výške 234,17 €

priamo k rukám právnej zástupkyne žalovaného, a to do troch dní po právoplatnosti tohto

rozsudku. V odôvodnení uviedol, že vo všeobecnosti žaloba na poskytnutie ochrany pred

hroziacou vážnou škodou, ktorou sa žalobca domáhal odstránenia stavby realizovanej

žalovaným, podľa smeruje k tomu, aby bolo žalovanému

uložené vykonanie určitých opatrení, najmä takých, ktorými sa má zabrániť hroziacej vážnej

škode. Poznamenal, že na úspech žaloby sa vyžaduje, aby žalobcovi hrozila vážna škoda

v čase rozhodovania súdu, nestačí len obťažovanie alebo hrozba menej vážnej škody. Ďalej

uviedol, že v danej veci žalobca na jednej strane tvrdil, že vážne ohrozenie spočíva v samotnej

stavbe a na druhej strane, že vznik tohto rizika je zároveň spôsobený činnosťou žalovaného,

ktorú v tejto stavbe vykonáva. Napriek tomu, že žalobcom oslovený špecialista požiarnej

ochrany vo svojom odbornom vyjadrení z 10/2010 uviedol, že konštrukčný celok predmetnej

2

stavby je z hľadiska ochrany pred požiarmi posúdený ako horľavý a v prípade požiaru hrozí

jeho prenos, pri svojom posudzovaní vychádzal z tej skutočnosti, že v predmetnej stavbe sa

vykonáva povrchová úprava drevených materiálov, čím bolo vytvorené otvorené

technologické zariadenie, ktoré zanecháva odpad – drevené piliny do výšky 50 cm, ktoré

predstavujú otvorenú skládku s vysokou plošnou hustotou tepelného toku a teda stavba

nespĺňa požiadavky protipožiarnej bezpečnosti a ohrozuje jestvujúce stavby prenosom

prípadného požiaru. Okresný súd poznamenal, že takáto činnosť žalovaného v čase

rozhodovania nebola preukázaná. Tvrdenie žalobcu, že v tejto činnosti žalovaný v predmetnej

stavbe aj naďalej pokračuje v konaní v čase rozhodovania súdu nebolo preukázané

a na preukázanie týchto tvrdení žalobca, okrem predložených fotografií, nenavrhol vykonať

žiadne dokazovanie. Vzhľadom na tieto skutočnosti nemal okresný súd za preukázané, že

činnosťou žalovaného v predmetnej stavbe vzniká vážne ohrozenie žalobcu na jeho živote,

zdraví a majetku. Samotná skutočnosť, že vlastník pozemku zriadi stavbu pri hranici

pozemku, nie je neoprávneným zásahom do práv vlastníka susedného pozemku, tým môžu

byť len účinky stavby. Pokiaľ aj samotná stavba, resp. jej konštrukcia je z horľavého

materiálu, okresný súd nepovažoval za vhodné a primerané opatrenie na odvrátenie hroziacej

škody z prípadného požiaru, ktorého reálna hrozba len samotnou existenciou stavby nebola

preukázaná, odstránenie stavby. Uviedol, že aj v opačnom prípade prichádzajú do úvahy iné

vhodné opatrenia – protipožiarne opatrenia, ktoré môžu zabrániť vzniku požiaru samotnej

stavby. Na základe zisteného skutkového stavu okresný súd návrh žalobcu na odstránenie

predmetnej stavby s poukazom na ako nedôvodný

zamietol. O trovách konania rozhodol podľa v spojení s

Na odvolanie žalobcu Krajský súd v Žiline rozsudkom z 30. augusta 2013 sp. zn.

rozsudok okresného súdu potvrdil. Žalobcovi uložil povinnosť nahradiť

žalovanému trovy odvolacieho konania v sume 81,46 €, pozostávajúce z trov právneho

zastúpenia, k rukám advokátky Mgr. S. G., do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia. V

odôvodnení uviedol, že prvostupňový súd vo veci samej v dostatočnom rozsahu zistil

skutočnosti potrebné pre posúdenie veci, vykonal dokazovanie a dospel k skutkovým

a právnym záverom, s ktorými sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožnil, a preto s poukazom

na , keďže sa v celom rozsahu stotožnil s odôvodnením napadnutého

rozhodnutia, obmedzil sa len na skonštatovanie správnosti jeho dôvodov. Aj odvolací súd bol

zhodne s okresným súdom toho názoru, že len samotnou existenciou stavby postavenou

žalovaným, hoci bez stavebného povolenia, žalobca v konaní nepreukázal vážne ohrozenie na

3

jeho živote, zdraví a majetku. Uviedol, že z hľadiska správnosti záverov okresného

súdu, nemal žiaden dôvod prihliadať na žalobcom predložený nový dôkaz, Technické

posúdenie – Protipožiarna bezpečnosť stavby, vyhotovené špecialistom požiarnej ochrany

s dátumom 10/12, keďže pre žalobcu nebol spôsobilý privodiť priaznivejšie rozhodnutie

vo veci. Odvolací súd dospel k záveru, že skutkové a právne závery okresného súdu nie sú

v danom prípade zjavne neodôvodnené a nezlučiteľné s Slovenskej

republiky a že odôvodnenie odvolaním napadnutého rozsudku ako celok spĺňa parametre

zákonného odôvodnenia. Na záver považoval za potrebné uviesť, že aj keď bol žalobca

v konaní neúspešný, neznamená to ešte, že príslušný stavebný úrad nemôže žalovanému

v stavebnom konaní uložiť odstránenie stavby, pretože bude rozhodovať podľa iných

zákonných kritérií a limitov, než súd v prejednávanej veci. O trovách odvolacieho konania

rozhodol podľa v spojení s

Proti rozsudku odvolacieho súdu podal žalobca dovolanie. Navrhol, aby Najvyšší súd

Slovenskej republiky zrušil rozsudky oboch súdov nižších stupňov a vec vrátil na ďalšie

konanie okresnému súdu. Prípustnosť dovolania žalobca vyvodil z ust.

Uviedol, že odvolací súd bez toho, aby vykonal dôkaz, technické posúdenie, ktorý doložil

v odvolacom konaní, vyslovil, že tento dôkaz nebol spôsobilý privodiť mu priaznivejšie

rozhodnutie vo veci. Poznamenal, že vyhodnotenie dôkazu bez toho, aby ho súd vykonal, je

neprípustné. Ďalej uviedol, že ak odvolací súd bez presvedčivého odôvodnenia neakceptoval

listinné dôkazy o nebezpečenstve stavby, ktoré žalovaný nenamietal, rozhodnutie nie je

presvedčivé, pretože nedáva logickú odpoveď na vznesené skutkové a právne nezrovnalosti,

ktoré zostali odvolacím súdom nevysvetlené. Takýmto postupom odvolacieho súdu mu bola

odňatá možnosť konať pred súdom. Ďalej v dovolaní namietal nesprávne právne posúdenie

zisteného skutkového stavu a nesprávne rozhodnutie vo veci.

Žalovaný navrhol dovolanie žalobcu ako neprípustné odmietnuť. Uviedol, že v danom

prípade súdy nižších stupňov správne vyhodnotili, že odstránenie stavby by bolo

neprimeraným opatrením na odvrátenie prípadnej hroziacej škody. K dovolacej námietke

žalobcu o odňatí možnosti konať pred súdom tým, že odvolací súd nevykonal dôkaz, ktorý

žalobca doložil v odvolacom konaní, uviedol, že nie je opodstatnená, nakoľko tento dôkaz bol

predložený až v odvolacom konaní, hoci bol vyhotovený v mesiaci október 2012, a teda ešte

počas konania pred súdom prvého stupňa. Poznamenal, že sa jedná o neprípustný dôkaz,

nakoľko dôkazy a skutočnosti mal žalobca predložiť alebo označiť najneskôr do vyhlásenia

uznesenia, ktorým sa končí dokazovanie. Mal za to, že napadnuté rozhodnutie odvolacieho

súdu nie je postihnuté niektorou z procesných vád uvedených v

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, že

dovolanie podal včas účastník konania ( ), zastúpený advokátom (

ods. 1 ), bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( ) skúmal najskôr

to, či tento opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť dovolaním

( a nasl. ). Dospel k záveru, že dovolanie žalobcu proti rozsudku odvolacieho súdu

nie je prípustné.

Dovolanie má v systéme opravných prostriedkov občianskeho súdneho konania

osobitné postavenie. Ide o mimoriadny opravný prostriedok, ktorým možno napadnúť (len)

právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, avšak nie v každom prípade, ale iba ak ho právna

úprava pripúšťa ( ). Najvyšší súd Slovenskej republiky je v dovolacom

konaní oprávnený rozhodnutia odvolacieho súdu preskúmavať len v rozsahu, v ktorom bol

jeho výrok napadnutý, pričom je viazaný uplatneným dovolacím dôvodom, vrátane toho, ako

ho dovolateľ obsahovo vymedzil ( ). Dovolací súd nie je viazaný rozsahom

dovolacích návrhov v prípadoch uvedených v ustanovení až d/

Ak nejde o vady uvedené v , neprihliada na vady konania, ktoré neboli uplatnené

v dovolaní, iba že by tieto vady mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Pre účely

predmetného dovolacieho konania je vhodné zdôrazniť, že dovolanie nie je „ďalším

odvolaním“ a nemožno sa ním úspešne domáhať revízie skutkových zistení súdov nižších

stupňov, ani výsledkov nimi vykonaného dokazovania. Dovolací súd tu nie je treťou

inštanciou, v ktorej by bolo možné preskúmať rozhodnutie z akýchkoľvek hľadísk. Posúdiť

správnosť a úplnosť skutkových zistení, a to ani v súvislosti s právnym posúdením

veci nemôže dovolací súd už len z toho dôvodu, že nie je oprávnený prehodnocovať vykonané

dôkazy. Dovolacie konanie má (a to je potrebné osobitne zdôrazniť) prieskumnú povahu; aj

so zreteľom na ňu dovolací súd – na rozdiel od súdu prvého stupňa a odvolacieho súdu –

nemá možnosť vykonávať dokazovanie (viď veta druhá ).

V prejednávanej veci je dovolaním napadnutý rozsudok odvolacieho súdu. Podľa

je dovolanie prípustné proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol

zmenený rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej. V zmysle je

dovolanie prípustné tiež proti rozsudku, v ktorom sa odvolací súd odchýlil od právneho

názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci. Podľa je dovolanie

prípustné tiež vtedy, ak smeruje proti potvrdzujúcemu rozsudku odvolacieho súdu, vo výroku

ktorého odvolací súd vyslovil, že dovolanie je prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej

stránke zásadného významu, alebo ak ide o potvrdenie rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým

súd prvého stupňa vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa a

V danom prípade dovolaním žalobcu nie je napadnutý zmeňujúci rozsudok

odvolacieho súdu, ale taký potvrdzujúci rozsudok, vo výroku ktorého odvolací súd nevyslovil,

že dovolanie proti nemu je prípustné, a nejde ani o potvrdzujúci rozsudok súdu prvého stupňa,

ktorým by súd prvého stupňa vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa § 153 ods. 3 a 4

Dovolací súd v prejednávanej veci dosiaľ nerozhodoval, preto ani nevyslovil právny

názor, ktorým by boli súdy viazané. Z týchto dôvodov dospel Najvyšší súd Slovenskej

republiky k záveru, že dovolanie žalobcu nie je podľa až 3 procesne

prípustné.

Dovolanie žalobcu by mohlo byť procesne prípustné, len ak by konanie, v ktorom bol

vydaný napadnutý rozsudok, bolo postihnuté niektorou zo závažných procesných vád

uvedených v (účinného v čase podania dovolania). Povinnosť skúmať, či konanie

nie je zaťažené niektorou z nich, vyplýva pre dovolací súd z ustanovenia

Toto ustanovenie pripúšťa dovolanie proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vtedy, ak

a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako

účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú

spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo

v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa

zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred

súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto

samosudcu rozhodoval senát. Z hľadiska posúdenia existencie niektorej z procesných vád

v zmysle ako dôvodu, ktorý zakladá prípustnosť dovolania proti rozhodnutiu

odvolacieho súdu, nie je pritom významný subjektívny názor účastníka, že v konaní došlo

k takejto vade, ale len jednoznačné, všetky pochybnosti vylučujúce zistenie, že konanie je

skutočne postihnuté niektorou z taxatívne vymenovaných vád.

Dovolateľ existenciu procesných vád konania v zmysle až e/ a

netvrdil a procesné vady tejto povahy v dovolacom konaní ani nevyšli najavo. Prípustnosť

jeho dovolania preto ani z týchto ustanovení nevyplýva.

6

So zreteľom na dovolateľom tvrdený dôvod prípustnosti dovolania sa dovolací súd

osobitne zameral na otázku opodstatnenosti tvrdenia, že v prejednávanej veci mu odvolacím

súdom bola odňatá možnosť pred ním konať ( ). Pod odňatím možnosti

pred súdom konať treba rozumieť taký nesprávny procesný postup súdu, ktorým sa

účastníkovi znemožní realizácia jeho procesných práv, priznaných mu v občianskom súdnom

konaní za účelom ochrany jeho práv a právom chránených záujmov.

Dovolateľ za odňatie možnosti konať pred súdom považuje skutočnosť, že odvolací

súd bez toho, aby vykonal dôkaz, ktorý žalobca doložil v odvolacom konaní (Technické

posúdenie – Protipožiarna bezpečnosť stavby, vyhotovené M. S., špecialistom požiarnej

ochrany, s dátumom 10/12), vyslovil, že tento dôkaz nebol spôsobilý privodiť mu

priaznivejšie rozhodnutie vo veci. Takýto dôvod prípustnosti dovolania však nie je daný.

Treba uviesť, že nevykonanie určitého dôkazu, takýto postup môže mať za následok

len neúplnosť skutkových zistení (vedúci prípadne k vydaniu nesprávneho rozhodnutia),

nezakladá však procesnú vadu v zmysle (por. R 37/1993). Zo samej skutočnosti,

že súd v priebehu konania nevykonal všetky navrhované dôkazy alebo vykonal iné dôkazy

na zistenie skutkového stavu, nemožno vyvodiť, že dovolanie proti rozhodnutiu odvolacieho

súdu je podľa prípustné (por. R 125/1999). Nevykonanie dôkazov podľa

návrhu alebo predstáv žalobcu nie je postupom, ktorým by mu súd odňal možnosť konať pred

súdom, lebo rozhodovanie o tom, ktoré dôkazy budú vykonané, patrí výlučne súdu, a nie

účastníkovi konania ( ).

V zmysle dôkazy hodnotí súd podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz

jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko,

čo vyšlo za konania najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci. Nesprávne vyhodnotenie

dôkazov nie je vadou konania v zmysle Pokiaľ súd nesprávne vyhodnotí niektorý

z vykonaných dôkazov, môže byť jeho rozhodnutie z tohto dôvodu vecne nesprávne, táto

skutočnosť však sama osebe nezakladá prípustnosť dovolania podľa

Napokon dovolateľ videl odňatie možnosti konať pred súdom v tom, že odvolací súd

nepripustil dovolanie z dôvodu otázky po právnej stránke zásadného významu na jeho návrh.

K tejto námietke dovolací súd považuje za potrebné uviesť, že odvolací súd nie je viazaný

návrhom účastníka na vyslovenie prípustnosti dovolania proti jeho rozhodnutiu a zákon mu

neukladá ani povinnosť o takomto návrhu osobitne rozhodnúť. Je totiž len na úvahe

odvolacieho súdu, či prípustnosť dovolania v zmysle ustanovenia vysloví

alebo nie. Preto pokiaľ odvolací súd nepovažoval za potrebné návrhu vyhovieť, neporušil tým

žiadnu procesnú povinnosť vyplývajúcu mu zo zákona, ani procesné práva účastníka.

Na základe uvedeného dospel dovolací súd k záveru, že žalobca neopodstatnene

namieta, že v konaní mu postupom súdu bola odňatá možnosť pred súdom konať (§ 237

písm. f/ ).

Na námietku dovolateľa, spochybňujúcu správnosť zistenia skutkových záverov

nižších súdov, či nedostatočné zistenie skutkového stavu veci – možno uviesť len to, že

v zmysle ustanovenia dôvodom dovolania nemôže byť samo osebe

nesprávne skutkové zistenie. Dovolanie totiž nie je „ďalším“ odvolaním, ale je mimoriadnym

opravným prostriedkom určeným na nápravu len výslovne uvedených procesných (§ 241

ods. 2 písm. a/ a b/ ) a hmotnoprávnych ( ) vád. Preto sa

dovolaním nemožno úspešne domáhať ako revízie skutkových zistení urobených súdmi

prvého a druhého stupňa, tak ani prieskumom nimi vykonaného dokazovania. Ťažisko

dokazovania je totiž v konaní pred súdom prvého stupňa a jeho skutkové závery je oprávnený

dopĺňať, prípadne korigovať len odvolací súd, ktorý za tým účelom môže vykonávať

dokazovanie ( ). Dovolací súd nie je všeobecnou treťou inštanciou, v ktorej by

mohol preskúmať akékoľvek rozhodnutie súdu druhého stupňa. Preskúmavať správnosť

a úplnosť skutkových zistení, a to ani v súvislosti s právnym posúdením veci, nemôže

dovolací súd už len z toho dôvodu, že nie je oprávnený bez ďalšieho prehodnocovať

vykonané dôkazy, pretože – na rozdiel od súdu prvého stupňa a odvolacieho súdu – nemá

možnosť podľa zásad ústnosti a bezprostrednosti v konaní o dovolaní tieto dôkazy sám

vykonávať, ako je zrejmé z obmedzeného rozsahu dokazovania v dovolacom konaní podľa

ustanovenia , in fine (arg. „dokazovanie však nevykonáva“).

Obsah dovolacích námietok smeroval tiež k spochybneniu správnosti právneho

posúdenia veci konajúcimi súdmi ( ). Právnym posúdením je

činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu

právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávne právne posúdenie veci je omyl súdu pri

aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide

vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny

predpis, nesprávne ho ale interpretoval, alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil

nesprávne právne závery. Súd ale právnym posúdením veci neodníma účastníkovi konania

možnosť uplatnenia jeho procesných práv v zmysle (viď uznesenie

Najvyššieho súdu SR sp. zn. zverejnené v Zbierke stanovísk Najvyššieho

súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod č. 43/2003 a uznesenia Najvyššieho súdu

SR sp. zn. uverejnené v časopise Zo súdnej praxe pod č. 1/2003). Právne

posúdenie veci súdmi nižších stupňov je relevantným dovolacím dôvodom, ktorým možno

odôvodniť procesne prípustné dovolanie (viď ). Nesprávne právne

posúdenie veci súdmi nižších stupňov však nie je procesnou vadou konania v zmysle § 237

písm. f/ , lebo (ani prípadné) nesprávne právne posúdenie veci súdom účastníkovi

konania neznemožňuje realizáciu žiadneho jeho procesného oprávnenia (viď rozhodnutie

Najvyššieho súdu SR sp. zn. , , , ,

, a ).

Nakoľko prípustnosť dovolania žalobcu nemožno vyvodiť z ustanovení ,

v dovolacom konaní nevyšlo najavo, že by konanie na odvolacom súde bolo postihnuté

vadami uvedenými v , Najvyšší súd Slovenskej republiky jeho dovolanie

odmietol podľa v spojení s ako dovolanie

smerujúce proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je tento opravný prostriedok prípustný.

V dovolacom konaní úspešnému žalovanému vzniklo právo na náhradu trov

dovolacieho konania proti žalobcovi, ktorý úspech nemal ( v spojení

s a ). Dovolací súd priznal žalovanému náhradu trov

dovolacieho konania ( v spojení ) spočívajúcu

v odmene advokáta za 1 úkon právnej služby, a to vypracovanie vyjadrenia žalovaného

k dovolaniu žalobcu [ vyhlášky č. o odmenách a náhradách

advokátov za poskytovanie právnych služieb (ďalej len „vyhláška“)]. Základnú sadzbu

tarifnej odmeny za tento úkon právnej služby určil dovolací súd podľa § 11 ods. 1 písm. a/

vyhlášky vo výške 61,87 €, čo s náhradou výdavkov za miestne telekomunikačné výdavky

a miestne prepravné vo výške jednej stotiny výpočtového základu [§ 16 ods. 3 vyhlášky

(8,04 €)] a daňou z pridanej hodnoty [§ 18 ods. 3 vyhlášky (13,98 €)] predstavuje spolu

83,89 €.

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov

3 : 0.

9

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 25. februára 2015

JUDr. Viera Petríková, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia : Jarmila Uhlířová