Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8Co/105/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Táne Rapčanovej a sudcov JUDr. Oľgy Belkovej a Mgr. Miroslava Šeptáka, v právnej veci navrhovateľa: Ing. Z. E., nar. XX. XX. XXXX, bytom R. H. N., ul. U. č. XXX/XX, zastúpený splnomocneným zástupcom Mgr. Miroslavom Hanecom, advokátom so sídlom T., D. č. XXX, proti odporcovi: N. M., nar. XX. XX. XXXX, bytom R. H. N., ul. U. č. XXX/XX, zastúpený splnomocnenou zástupkyňou Mgr. Soňou Grošaftovou, advokátkou, so sídlom T., ul. Z. č. X, o odstránenie stavby, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Žilina č. k. -129 zo dňa 5. decembra 2012, takto

rozhodol:

rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

Navrhovateľ j e p o v i n n ý nahradiť odporcovi trovy odvolacieho konania v sume 81,46 eur, pozostávajúce z trov právneho zastúpenia, k rukám Mgr. Sone Grošaftovej, advokátky, so sídlom T., ul. Z. č. X, a to do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia.

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom č. k. -129 zo dňa 05. 12. 2012 Okresný súd Žilina žalobu v hore uvedenej veci zamietol. Navrhovateľa zaviazal k povinnosti zaplatiť odporcovi trovy konania vo výške 234,17 eur priamo k rukám právnej zástupkyne odporcu, a to do troch dní po právoplatnosti tohto rozsudku.

Rozhodnutie odôvodnil tým, že vo všeobecnosti žaloba na poskytnutie ochrany pred hroziacou vážnou škodou, ktorou sa v prejednávanej veci domáhal navrhovateľ odstránenia stavby realizovanej odporcom na pozemku parc. č. 574/4 v kat. úz R. H. N. podľa ust. smeruje k tomu, aby bolo odporcovi uložené vykonanie určitých opatrení, najmä takých, ktorými sa má zabrániť hroziacej vážnej škode. Na úspech žaloby sa vyžaduje aby navrhovateľovi hrozila vážna škoda v čase rozhodovania súdu. Nestačí len obťažovanie (v takom prípade sa možno domáhať zdržania rušenia podľa , príp. ) alebo hrozba menej vážnej škody. Žalobou podľa ust. sa možno domáhať iba zákazu zásahov, ktoré ešte len hrozia, nie však proti samotným zásahom, príp. proti ich následkom. Vhodnosť a primeranosť opatrení závisí vždy od okolností konkrétneho prípadu. Takéto opatrenie môže spočívať buď v uložení zdržať sa činnosti, ktorá by mohla spôsobiť vznik škody pasívna povinnosť), alebo v uložení povinnosti vykonať činnosť, ktorá môže zabrániť vzniku škody (aktívna povinnosť). Obe opatrenia však prichádzajú do úvahy iba vtedy, ak závažná škoda ešte len hrozí. Nie sú opodstatnené v prípade, ak neoprávnený zásah už bol vykonaný, lebo v takomto prípade môže súd uložiť povinnosť len podľa iných ustanovení ( ).

V danom prípade navrhovateľ na jednej strane tvrdil, že vážne ohrozenie spočíva v samotnej stavbe, teda v stavbe, ktorá existuje a ktorá predstavuje trvalé požiarne riziko a na druhej strane, že vznik tohto rizika je zároveň spôsobený činnosťou odporcu, ktorú odporca v tejto stavbe vykonáva. Napriek tomu, že navrhovateľom oslovený špecialista požiarnej ochrany vo svojom odbornom vyjadrení z 10/2010 uviedol, že konštrukčný celok predmetnej stavby je z hľadiska ochrany pred požiarmi posúdený ako horľavý a v prípade požiaru hrozí prenos požiaru, pri svojom posudzovaní vychádzal z tej skutočnosti, že v predmetnej stavbe sa vykonáva povrchová úprava drevených materiálov (rezanie a hobľovanie dosiek ), čím bolo vytvorené otvorené technologické zariadenie, ktoré zanecháva odpad- drevené piliny do výšky 50 cm, ktoré predstavujú otvorenú skládku s vysokou plošnou hustotou tepelného toku a teda stavba nespĺňa požiadavky protipožiarnej bezpečnosti a ohrozuje jestvujúce stavby prenosom prípadného požiaru. Takáto činnosť odporcu však v čase rozhodovania súdu nebola preukázaná. V tejto činnosti odporca po vykonaní štátneho stavebného dohľadu, na základe uložených opatrení nepokračuje a technologické zariadenie, ktoré mal v predmetnej stavbe umiestnené odstránil. Tvrdenie navrhovateľa, že v tejto činnosti odporca aj naďalej pokračuje v konaní v čase rozhodovania súdu nebolo preukázané a na preukázanie týchto tvrdení navrhovateľ, okrem predložených fotografií, nenavrhol vykonať žiadne dokazovanie. Navrhovateľom predložené fotografie nezachytávajú umiestnenie žiadneho technologického zariadenia na opracovanie dreva a rozvod elektrickej energie, čím závery navrhovateľom osloveného špecialistu požiarnej ochrany z 10/2010 o vytvorení otvoreného technologického zariadenia nemožno hodnotiť ako určujúce. Vzhľadom na tieto skutočnosti okresný súd nemal za preukázané, že činnosťou odporcu v predmetnej stavbe vzniká vážne ohrozenie navrhovateľa na jeho živote, zdraví a majetku. Samotná skutočnosť, že vlastník pozemku zriadi stavbu pri hranici pozemku, nie je ešte neoprávneným zásahom do práv vlastníka susedného pozemku, tým môžu byť len účinky stavby (tienenie, bránenie výhľadu, obťažovanie pohľadom, hlukom...). Pokiaľ aj samotná stavba, resp. jej konštrukcia je z horľavého materiálu okresný súd nepovažoval za vhodné a primerané opatrenie na odvrátenie hroziacej škody z prípadného požiaru, ktorého reálna hrozba len samotnou existenciou stavby nebola preukázaná, odstránenie stavby. Avšak aj v opačnom prípade do úvahy prichádzajú iné vhodné opatrenia - protipožiarne opatrenia (protipožiarne nátery, protipožiarna stena, nenapojenie na inžinierske siete...), ktoré môžu zabrániť prípadnému vzniku požiaru samotnej stavby.

O trovách konania rozhodol súd podľa ust. (ďalej len „“) v spojení s Odporca bol v konaní úspešný, mal preto právo na trovy konania, ktoré mu v konaní vznikli a náhradu ktorých súd zaviazal v spore neúspešného navrhovateľa v súlade s .

Proti vyššie uvedenému rozsudku podal navrhovateľ, prostredníctvom svojho splnomocneného zástupcu odvolanie, na základe ktorého odvolací súd žiadal, aby napadnutý rozsudok okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Prvostupňovému súdu vytýkal nesprávne právne posúdenie veci, čo malo za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

Uviedol, že okresný súd sa v rámci konania zaoberal preskúmavaním úkonov stavebného úradu v konaní o dodatočnom povolení stavby a hodnotil ich vo vzťahu k podanému návrhu. Takýto postup však nie je náležitý, pretože stavebný úrad postupuje podľa predpisov verejného práva a v súdnom konaní mal súd konať len vo vzťahu k uplatnenému nároku podľa súkromného práva. Konanie na stavebnom úrade nevylučuje, aby súčasne prebiehalo súdne konanie podľa , v ktorom sa navrhovateľ domáha ochrany ohrozeného práva na život, svoj a rodiny, a ochrany majetku. Vážne ohrozenia predstavuje absentujúca protipožiarna bezpečnosť jestvujúcej nepovolenej stavby hospodárskeho prístrešku. Odporca svojím úmyselným konaním v rozpore s platnou právnou úpravou postavil nepovolenú stavbu, ktorá je otvoreným technologickým zariadením, ktorá nespĺňa požiadavky protipožiarnej bezpečnosti stavieb podľa Vyhlášky č. , ktorou sa ustanovujú technické požiadavky na protipožiarnu bezpečnosť pri výstavbe a pri užívaní stavieb.

Otvorené technologické zariadenie je definované v Vyhlášky č. ako zariadenie určené na výrobu, dopravu alebo skladovanie, ktoré nie je zastrešené alebo má v obvodovej stene a v strešnej konštrukcii viac ako 60% trvalé otvorených otvorov, ako je destilačná kolóna, nádrž, zásobník a podobne,

Tvrdenie odporcu, že v čase rozhodovania súdu sa na jeho pozemku nenachádzalo technologické zariadenie na opracovanie dreva a rozvod elektrickej energie, nie je s ohľadom na uvedenú definíciu rozhodujúce, pretože nebezpečenstvom je samotná stavba bez ohľadu na to, či je tam technológia alebo nie je. Okresný súd nijako neodôvodnil, na základe čoho dospel k záveru, že reálna hrozba len samotnou existenciou stavby nebola preukázaná, keď opak je jednoznačný z Požiarno-technickej správy Ing. S. C. z obdobia 10/2010 a z Vyjadrenia krieseniu protipožiarnej bezpečnosti jednoduchej stavby zo dňa 13. 06. 2011 od Okresného riaditeľstva Hasičského a záchranného zboru v Žiline. Požiarno-technická správa Ing. C. z 10/2010 z v závere na str. 6 jednoznačne vyslovuje, že stavebné konštrukcie sú z horľavého materiálu a preto nie je dodržaná požadovaná vzdialenosť 5,5 m od horľavých konštrukcií jestvujúcej stavby. Špecialista požiarnej ochrany Ing. C. spracoval požiarno-bezpečnostné riešenie nepovolenej stavby v čase, keď nepovolená stavba stála. Nejde o riešenie do budúcnosti. Odporca ako stavebník stavbu svojvoľne umiestnil tak ako je. A z vyhodnotenia jestvujúceho stavu vyslovil Ing. C. záver, že stavba nespĺňa požiadavky protipožiarnej bezpečnosti stavieb a ohrozuje jestvujúce susedné stavby (navrhovateľov rodinný dom a hospodársku budovu) prenosom prípadného požiaru. V prípade, že by požiar vznikol, bude bezvýznamné riešiť, či a ako sa mu dalo predísť. OR HaZZ na mieste samom dňa 08. 06. 2011 zistilo, že nepovolená stavba z hľadiska umiestnenia reálne nespĺňa požiadavky na odstupové vzdialenosti. Odborné vyjadrenie OR HaZZ z 13. 06. 2011 síce nie je záväzným stanoviskom v zmysle verejného práva pre konanie podľa stavebného zákona ako verejnoprávneho predpisu ale je dostatočným dôkazom o navrhovateľovom ohrození, ktoré sa v súdnom konaní rieši podľa predpisov súkromného práva. Toto vyjadrenie bolo vydané na žiadosť stavebného úradu a je potrebné ho vyhodnotiť ako relevantný dôkaz o tom, že nepovolená stavba je skutočne vážnym ohrozením.

Ust. poskytuje ohrozenému preventívnu ochranu. Možnosť vzniku požiaru s ohľadom na konštrukčné prvky nepovolenej stavby a možnosť prenosu požiaru na navrhovateľov dom a hospodársku budovu z dôvodu, že nepovolená stavba je umiestnená bližšie, ako to stanovujú predpisy, predstavujú vážne ohrozenie. Okresný súd vážnosť situácie účelovo zľahčuje. Zo zákona nie je potrebné, aby vznik škody hrozil bezprostredne. Preventívna ochrana má zmysel, ak bude poskytnutá skôr, ako škoda v budúcnosti vznikne. Hodnota ľudského života je nevyčísliteľná. Okresný súd sa ani nezaoberal hodnotením, či prípadným prenesením požiaru na navrhovateľov rodinný dom a hospodársku budovu hrozí menej vážna škoda alebo vážna škoda. Konštatovanie o nepreukázaní reálnej hrozby len samotnou existenciou stavby, nie je riadnym a presvedčivým odôvodnením rozhodnutia. Rozhodnutie je tak nepreskúmateľné.

Ak odporca v minulosti opakovane nerešpektoval zákaz súdu ani zákaz stavebného úradu pokračovať v nepovolenej stavbe, stojacej od roku 2008, je nepochybný jeho úmysel túto stavbu dokončiť a užívať. Odporca sa pritom k nakladaniu so stavbou vyjadril na pojednávaní dňa 05 .11. 2012 (str. 8 zápisnice) „Ja to potrebujem pre seba, tak, ako to je na dedine. Chcem si tam uskladňovať rôzne veci, toto je bežné na dedine, nie je tam žiadna elektrika, len keď niečo potrebujem, tak si dotiahnem predlžovací kábel." K výkonu svojej živnosti „výroba drobných výrobkov z dreva" sa odporca na pojednávaní dňa 05. 11. 2012 vyjadril (Str. 9 zápisnice): „Ja som si prerušil, resp. zrušil som živnosť a v súčasnej dobe to robím len ako hobby pre seba, pre svojich známych."

Ako nový dôkaz v odvolacom konaní navrhovateľ predložil fotografiu zo dňa 20. 11. 2012, vyhotovenú po vyhlásení rozsudku. V nepovolenej stavbe má odporca zásuvku na 380 V, ktorá je na pripojenie strojov. Je tým opätovne preukázaný aj jeho úmysel stavbu aj užívať spôsobom, ktorý požiarne riziko ešte zvyšuje. Premiestnenie technológie na opracovanie dreva údajne mimo nepovolenej stavby je účelové, pretože odporca drevo stále opracováva a nič mu nebráni v tom, aby technológiu kedykoľvek v budúcnosti aj opakovane premiestňoval do nepovolenej a požiarne nebezpečnej stavby. Veď za tým účelom si nepovolenú stavbu postavil. Okrem nebezpečenstva prenosu požiaru z horľavej konštrukcie nepovolenej stavby by sa preventívne do budúcnosti odstránilo aj riziko požiaru z tejto činnosti.

Okresný súd rozhodol tiež na základe nedostatočne zisteného stavu. Tvrdenie špecialistu požiarnej ochrany Ing. C. ako aj vyjadrenie OR HaZZ z 13. 06. 2011 sú stanoviskami k odbornej problematike protipožiarnej bezpečnosti. V prípade, že súdu neboli po odbornej stránke zrozumiteľné, mohol ich vyhotoviteľov vypočuť alebo mohol k tejto odbornej otázke ustanoviť príslušného znalca. Potom by mohlo byť rozhodnutie súdu presvedčivé a zrozumiteľné.

Za ďalšie ak súd pre prípad, že by existencia samotnej stavby bola reálnou hrozbou, pripustil teoreticky možnosť vykonať iné vhodné opatrenia okrem odstránenie stavby, toto nie je možné, pretože

jestvujúca stavba je pre navrhovateľa aktuálne požiarne nebezpečná z hľadiska blízkosti jej umiestnenia. Možnosťou hľadania a určenia „iných vhodných opatrení" sa zaoberá stavebný úrad v prípadoch, keď posudzuje projekt novej stavby, ktorá ešte len bude postavená, aby táto stavbu už počas výstavby spĺňala okrem iného aj požiadavky požiarnej bezpečnosti. Predmetná stavba je v podstate konštrukcia, ktorá sa dá v priebehu jedného dňa zdemontovať a premiestniť do bezpečnej vzdialenosti. Tento úkon je na rozdiel so súdom príkladmo uvedenými inými vhodnými opatreniami (protipožiarne nátery, protipožiarna stena, nenapojenie na inžinierske siete ...) aj finančne menej náročný.

V závere podaného odvolania navrhovateľ predložil nový dôkaz, ktorý získal až po rozhodnutí súdu a to Technické Posúdenie - Protipožiarna Bezpečnosť Stavby, vyhotovený Z. K., špecialistom požiarnej ochrany, s dátumom 10/12. Získal ho nahliadnutím do spisu na stavebnom úrade. Technické posúdenie vychádza z navrhovaného stavu, pravdepodobne ani jeho vyhotoviteľ nevedel, že stavba už stojí, rieši len navrhovaný stav ako keby stavba ešte nestála, na podklade projektu, nie miestnej obhliadky (Požiarno - technická správa Ing. C. bola vyhotovená na základe obhliadky takisto aj vyjadrenie ORHAAZ z 13. 06. 2011). Hneď v úvode špecialista požiarnej ochrany konštatuje, že stavba predstavuje požiarne riziko pre susedné stavby. S ohľadom na odstup od navrhovateľovho humna (šopy) hovorí o požiarne nebezpečnom priestore (str. 4). Až keď budú splnené všetky požiadavky uvedené v predmetnom technickom posúdení, bude vyhovovať platnej právnej úprave v oblasti protipožiarnej bezpečnosti (str. 3 na konci) Špecialista požiarnej ochrany určuje podmienky na to, aby stavba vyhovovala (resp. za akých podmienok by bola vyhovovala) teda požiarna odolnosť stien a strechy, ktorú navrhuje dosiahnuť napr. obkladom z nehorľavých cetrisových dosiek, izolácie NOBASIL (predpokladá sa požiarna odolnosť 30min.) a iné, pričom takéto vyhotovenie a technickú úroveň spracovania stavby vôbec nepredpokladá projekt, ktorý žalovaný predložil v konaní o dodatočnom povolení stavby. Samotné opatrenia, resp. technické podmienky, ktoré je potrebné vykonať na to, aby stavba vyhovovala, budú predstavovať násobnú investičnú záťaž. Ekonomickejšie je určite stavbu preložiť. V technickom posúdení je počítaná požiarna záťaž stavby. Táto sa stanovuje s ohľadom na použité materiály stavby a samozrejme požiarna záťaž, ktorá je vo vnútri stavby podľa komodít (drevo, oleje, plasty - s ohľadom na účel a využitie stavby) V posúdení sa však pri výpočte požiarnej záťaže ráta iba s požiarnym zaťažením stavby ako takej, nie ako celku aj so skladovanými komoditami, ktoré tam už odporca reálne skladuje. Všetky podmienky ktoré znalec stanovil, vychádzajú z toho, že v stavbe už nebude nič, čo bude predstavovať požiarnu záťaž. Pričom aj na pojednávaní dňa 05. 11. 2012 odporca uviedol, že v predmetnej stavbe má sečkovicu, drevo na kúrenie v zime.

Technické posúdenie je spracované v 10/12. teda v čase rozhodovania súdu požiarne riziko ako vážne ohrozenie trvalo a žalovaný nevykonal žiadne opatrenia, ktorým by trvajúce požiarne riziko odstránil a ani súd mu neuložil vykonať žiadne opatrenia na odstránenie hroziacej škody.

Odporca v podanom vyjadrení zo dňa 22. 02. 2013 podaného prostredníctvom svojho splnomocneného zástupcu odvolací súd žiadal rozsudok okresného súdu ako vecne správny potvrdil.

Námietky zo strany navrhovateľa označil za nedôvodné, a v plnom rozsahu sa stotožnil s odôvodnením napadnutého rozsudku, poukazujúc pritom aj na ustanovenie . V ďalších podrobnostiach uviedol, že v prejednávanej veci nebolo nijakým spôsobom preukázané vážne ohrozenie a aj v prípade, že by na hospodárskom prístrešku, ktorý hoci je z horľavého materiálu, skutočne došlo k požiaru, nie je preukázané vážne ohrozenie navrhovateľa vo všeobecnosti, a ani v zmysle bezprostrednej blízkosti k jeho rodinnému domu a k výkonu činnosti súvisiacou s opracovaním dreva. Dôvody, ktorým navrhovateľ odôvodnil svoj návrh, síce, že stavba ako taká - teda hospodársky prístrešok, bezprostredne susedí s jeho rodinným domom, a teda predstavuje trvalé požiarne riziko a zároveň, že činnosť, ktorá sa tam vykonáva spôsobuje taktiež trvalé riziko vzniku požiaru, sú bez právneho významu, nakoľko v konaní bolo preukázané, že stavba bezprostredne nesusedí s rodinným domom navrhovateľa, a ani žiadnym spôsobom (po odstránení nedostatkov, ktoré odporcovi uložil stavebný dozor), neskladuje pod hospodárskym prístreškom technologické zariadenie na opracovanie dreva. Fotografiu zo dňa 20. 11. 2012, ktorú navrhovateľ predložil ako nový dôkaz, nemožno považovať za relevantný dôkaz, nakoľko samotný fakt, že sa tam nachádza zásuvka na 380 V ešte neznamená, že odporca vykonáva pod hospodárskym prístreškom nejakú činnosť, na základe ktorej by mohlo dôjsť k vzniku požiaru. Daná fotografia iba potvrdzuje ten fakt, že odporca akceptuje povinnosti, ktorý mu uložil stavebný dozor a vyvíja činnosť na získanie dodatočného stavebného povolenia na stavbu.

Okresný súd správne vyhodnotil, že nepovažuje za vhodné a primerané opatrenie na odvrátenie hroziacej škody z prípadného požiaru, ktorej reálna hrozba len samotnou existenciou stavby nebola preukázaná, odstránenie stavby.

K novému dôkazu, ktorý navrhovateľ predložil, a to Technické posúdenie - protipožiarna bezpečnosť stavby, odporca uviedol, že v samotnom texte tohto dôkazu sa pri celkovom zhodnotení na str. 5 uvádza, že v zmysle uvedených navrhovaných podmienok z hľadiska požiarnej ochrany uvažovaný návrh a umiestnenie posudzovaného objektu vyhovuje v plnom rozsahu. Faktom je, že príslušným orgánom pre dodatočné stavebné povolenie, prípadne na odstránenie stavby je v zmysle stavebný úrad, pričom v danom prípade ide o Obec R. nad N.. V prípade, že stavebný úrad bude mať preukázané splnené zákonné podmienky na odstránenie stavby, resp. pre vydanie dodatočného stavebného povolania, vydá o tom príslušné rozhodnutie v zmysle verejného práva. V rámci súkromného práva sa navrhovateľ na prvostupňovom súde domáhal ochrany podľa ust. , avšak v danom prípade, okresný súd správne vyhodnotil, že odstránenie stavby by bolo neprimeraným opatrením na odvrátenie prípadnej hroziacej škody. Samotný navrhovateľ neuniesol dôkazné bremeno spočívajúce v preukázaní existencie vážnej hroziacej škody.

Krajský súd, ako súd odvolací ( ), po zistení, že odvolanie podal včas účastník konania (, ), proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom ( ), pričom podanie opravného prostriedku nie je vylúčené podľa , bez nariadenia odvolacieho pojednávania (, ), preskúmal rozhodnutie v napadnutom rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní ( ) a rozsudok okresného súdu ako vecne správny podľa , potvrdil, a to z nasledovných dôvodov:

Preskúmaním obsahu spisu odvolací súd zistil, že navrhovateľ sa v prejednávanej veci domáhal rozhodnutia, ktorým by súd uložil odporcovi povinnosť na vlastné náklady odstrániť stavbu - hospodársky prístrešok realizovanú na pozemku parc. č. 574/4 o výmere 199 m2 zastavané plochy a nádvoria, parcela registra C, okres Žilina, obec R. H. N., kat. úz. R. H. N.. Návrh skutkovo odôvodnil tým, že spolu s manželkou nadobudli do BSM nehnuteľnosti v kat. úz. R. H. N., zapísané na LV č. XXX, a to dom súp. č. XXX, pozemky parc. č. 91/1 o výmere 697 m2 - záhrady, parc. č. 91/2 o výmere 158 m2 - zastavané plochy a nádvoria, parc. č. 92/1 o výmere 372 m2 - zastavané plochy a nádvoria, parc. č. 92/2 o výmere 62 m2 - zastavané plochy a nádvoria. Na susediacom pozemku k nehnuteľnosti navrhovateľa a jeho manželky parc. č. 574/4 o výmere 199 m2 - zastavané plochy a nádvoria, ktorý je vo vlastníctve tretích osôb, odporca zrealizoval stavbu - hospodársky prístrešok, čím porušil viaceré ustanovenia všeobecne záväzných právnych predpisov. Odporca tým, že realizuje uvedenú stavbu na pozemku, ktorého nie je výlučným vlastníkom, porušuje ustanovenia § 58 ods. 2, 3, § 59 ods. 1 Stavebného zákona. Ďalej navrhovateľ uviedol, že stavba je realizovaná priamo na hranici s nehnuteľnosťou navrhovateľa a jeho manželky. Taktiež odporca nad mieru primeranú pomerom obťažuje navrhovateľa a jeho manželku pri výkone ich vlastníckych práv k rodinnému domu, neurobil dostatočné opatrenie na upevnenie stavby alebo pozemku a bez zachovania odstupových hraníc. Napokon navrhovateľ poukázal na to, že deklarovaný účel stavby ako „hospodársky prístrešok“ je v rozpore so skutkovým stavom, keďže odporca umiestnil v stavbe technológiu na opracovávanie dreva, čím jednoznačne preukázal, že stavba neplní len doplnkovú funkciu. Odporca realizáciou stavby porušil aj ustanovenie . Na základe uvedeného sa navrhovateľ domáhal odstránenia stavby zrealizovanej odporcom.

Po vykonanom dokazovaní a to vypočutím účastníkov konania a oboznámení sa s celým radom v písomnom odôvodnení napadnutého rozhodnutia bližšie špecifikovaných listín okresný súd návrh zo zhora uvádzaných dôvodov zamietol. Pokiaľ sa týka skúmania podmienok konania vzhľadom na predchádzajúce zrušujúce rozhodnutie krajského súdu č. k. -69 zo dňa 30. 09. 2011 a závery v ňom vyslovené mal za to, že rozhodnutie o nároku navrhovateľa tak, ako bol formulovaný žalobným petitom je v právomoci súdu. Navrhovateľ totiž napriek tomu, že návrh skutkovo odôvodňoval porušením príslušných zákonných ustanovení Stavebného zákona, zároveň ho opieral aj o ustanovenie , s odôvodnením, že stavba ako taká, teda jej konštrukcia bezprostredne susedí s jeho rodinným domom a predstavuje trvalé požiarne riziko a taktiež činnosť, ktorá sa tam vykonáva spôsobuje trvalé riziko vzniku požiaru a skutočnosť, že v danej veci prebieha dodatočné

stavebné konanie, a to už od roku 2008, neznamená že by život, zdravie a majetok navrhovateľa neboli ohrozené.

Podľa , odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

Podľa , ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Odvolací súd preskúmaním napadnutého rozsudku, prislúchajúceho spisového materiálu a vyhodnotením toho čo uviedol v rámci odvolacieho konania tak odvolateľ - navrhovateľ, ako aj v písomnom vyjadrení odporca konštatuje, že prvostupňový súd vo veci samej v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti potrebné pre posúdenie veci, vykonal dokazovanie, ktoré vyhodnotil v súlade s ust. a dospel k skutkovým a právnym záverom, s ktorými sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožnil, a preto s poukazom na citované ust. , keďže sa v celom rozsahu stotožnil s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, obmedzuje sa len na skonštatovanie správnosti jeho dôvodov. Rozhodnutie prvostupňového súdu zodpovedá zákonným požiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutia. Okresný súd v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania, stanoviská procesných strán k prejednávanej veci, výsledky vykonaného dokazovania a citoval právne predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný prípad a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Prijaté právne závery primerane vysvetlil. Zhodne s prvostupňovým súdom bol aj odvolací súd toho názoru, že len samotnou existenciou stavby postavenou odporcom, hoc bez stavebného povolenia, navrhovateľ v konaní nepreukázal vážne ohrozenie na jeho živote, zdraví a majetku ako nevyhnutnej podmienky úspešnosti návrhu podaného v zmysle ustanovenia . Správne okresný súd vyhodnotil, že vznik rizika je spojený zároveň s činnosťou odporcu vykonávanou donedávna v predmetnej stavbe, ktorá však k času rozhodovania súdu preukázaná nebola, a to v dôsledku stavebným úradom uložených opatrení. Z uvedeného je zrejmé, že ani odvolací súd nepovažoval za dôvodnú námietku odvolateľa, že nebezpečenstvom je už samotná stavba ako taká. Za ďalšie, možno taktiež súhlasiť s vyjadrením odporcu, že len samotné umiestnenie zásuvky na 380V v stavbe postavenej odporcom ešte neznamená, že odporca vykonáva pod hospodárskym prístreškom nejakú činnosť, na základe ktorej by mohlo dôjsť k vzniku požiaru. Z hľadiska správnosti vyššie uvedených záverov okresného súdu odvolací súd nemal žiaden dôvod prihliadať na navrhovateľom predložený nový dôkaz a to Technické Posúdenie - Protipožiarna Bezpečnosť Stavby, vyhotovený Z. K., špecialistom požiarnej ochrany, s dátumom 10/12, keďže pre navrhovateľa nebol spôsobilý privodiť priaznivejšie rozhodnutie vo veci. Z odôvodnenia rozsudku okresného súd nevyplýva jednostrannosť, ani taká aplikácia príslušných ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorá by bola popretím ich účelu, podstaty a zmyslom. Odvolací súd dospel k záveru, že skutkové a právne závery okresného súdu nie sú v danom prípade zjavne neodôvodnené a nezlučiteľné s článkom 46 ods. 1 a že odôvodnenie odvolaním napadnutého rozsudku ako celok spĺňa parametre zákonného odôvodnenia ( ) Za porušenie základného práva zaručeného v článku 46 ods. 1 v žiadnom prípade nemožno považovať to, že odvolací súd neodôvodnil svoje rozhodnutie podľa predstáv odvolateľa. Na záver považuje odvolací súd za potrebné uviesť, že aj keď bol navrhovateľ v konaní neúspešný neznamená to ešte, že príslušný stavebný úrad nemôže odporcovi v stavebnom konaní uložiť odstránenie stavby, pretože bude rozhodovať podľa iných zákonných kritérií a limitov (noriem verejného práva), než súd v prejednávanej veci.

O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa v spojení s v prospech odporcu, ktorý mal v odvolacom konaní plný úspech. Odvolací súd mu preto priznal náhradu všetkých účelne vynaložených trov spojených s uplatňovaním práva spočívajúcich v trovách právneho zastúpenia vyčíslených podľa , vyhlášky č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb spolu v sume 81,46 eur. Konkrétne trovy právneho zastúpenia pozostávajú z jedného úkonu právnej služby - vyjadrenie k odvolaniu zo dňa 22. 02. 2013 - úkon á 81,46 eur, a to vrátane režijného paušálu a 20% DPH.

Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .