Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Cdo/154/2015

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobkyne C. s.r.o., so sídlom v P.,

IČO: X., zastúpenej advokátskou kanceláriou F., s.r.o. so sídlom v B., IČO: X., proti

žalovanej K. R., bývajúcej v R., za účasti S. (S.) so sídlom v K., IČO: X. ako vedľajšieho

účastníka na strane žalovanej, o zaplatenie 1 398 € s príslušenstvom, vedenej na Okresnom

súde Rožňava pod sp. zn. , o dovolaní žalobkyne proti uzneseniu Krajského

súdu v Košiciach z 28. októbra 2014 sp. zn. , takto

rozhodol:

Dovolanie o d m i e t a.

Žalovanej nepriznáva náhradu trov dovolacieho konania.

O d ô v o d n e n i e

V konaní, ktoré je na Okresnom súde Rožňava vedené pod sp. zn. ,

sa žalobkyňa domáha plnenia zo zmenky. Žalobu podala podľa článku 4 ods. 1 Nariadenia

Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007 (ďalej len „nariadenie“).

Spolok právnej ochrany spotrebiteľa so sídlom v K., IČO: X. (ďalej len „S.“) oznámil

súdu prvého stupňa písomne, že vstupuje do konania ako vedľajší účastník na strane

žalovanej. Okresný súd Rožňava doručil oznámenie o vstupe do konania účastníkom konania

s tým, aby sa k vstupu vyjadrili, prípadne vzniesli námietky.

Žalovaná sa k tomuto procesnému úkonu S. nevyjadrila.

Žalobkyňa vo vyjadrení k predmetnému úkonu S. uviedla, že v danom prípade ide

o európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu, na ktoré sa vzťahuje nariadenie.

2

Procesný postup súdu a strán konaní je upravený odlišne od vnútroštátnej úpravy obsiahnutej

v . Podľa názoru žalobkyne je v takejto veci vedľajšie

účastníctvo neprípustné. Uvedené nariadenie inštitút vedľajšieho účastníctva nepozná

a aplikáciu procesných pravidiel vnútroštátnych procesných noriem pripúšťa len celkom

výnimočne – iba vtedy, ak explicitne ustanovuje, že sa postupuje v súlade s príslušným

procesným právom uplatniteľným v členskom štáte.

Okresný súd Rožňava uznesením z 9. januára 2014 č.k. -46 pripustil

vstup S. do konania ako vedľajšieho účastníka na strane žalovanej. V odôvodnení uviedol, že

európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu je upravené nariadením, pričom

to, čo nie je upravené v nariadení, je upravené v procesnom práve členského štátu, v ktorom

sa konanie vedie. Text nariadenia nevylučuje účasť vedľajšieho účastníka a nariadenie ani

nemá ustanovenie upravujúce účasť vedľajšieho účastníka v takomto konaní. Preto pri

rozhodovaní o prípustnosti vstupu vedľajšieho účastníka treba aplikovať § 93 ods. 1 až 4

Na tomto podklade dospel súd prvého stupňa k záveru, že v danom prípade boli splnené

všetky podmienky na to, aby S. mohol v konaní vystupovať ako vedľajší účastník

na strane žalovanej. Poznamenal, že vedľajší účastník sa stáva účastníkom konania

v okamihu, keď dôjde súdu oznámenie, že vstupuje do konania a na stranu ktorého účastníka.

Ako vedľajší účastník môže vystupovať aj právnická osoba, ktorej predmetom činnosti

je ochrana práv, okrem iných aj spotrebiteľa. S. má postavenie takej právnickej osoby.

Prípustnosťou vedľajšieho účastníctva sa súd zaoberá iba vtedy, keď niektorý účastník

namieta neprípustnosť takéhoto vstupu. Námietky žalobkyne o neprípustnosti vstupu S. ako

vedľajšieho účastníka považoval súd prvého stupňa za neopodstatnené a nemajúce podklad

v ustanoveniach nariadenia. Navyše, nemožno prehliadnuť, že žalobkyňa sa v konaní domáha

plnenia zo zmenky, ktorá bola vystavená ako zabezpečovacia zmenka k spotrebiteľskej

zmluve o úvere, a predmetom činnosti S. je práve ochrana spotrebiteľa.

Na odvolanie žalobkyne Krajský súd v Košiciach uznesením z 28. októbra 2014

sp. zn. napadnuté uznesenie potvrdil ako vecne správne ( ).

Stotožnil sa s názorom súdu prvého stupňa, že otázku prípustnosti vstupu vedľajšieho

účastníka do európskeho konania vo veciach s nízkou hodnotou sporu je potrebné riešiť podľa

ustanovení vnútroštátnej právnej úpravy (t.j. ), lebo nariadenie

nemá v tomto smere osobitnú úpravu. S prihliadnutím na skutočnosť, že žalobkyňa sa domáha

plnenia zo zmenky, ktorá bola vystavená ako zabezpečovacia zmenka k spotrebiteľskej

3

zmluve o úvere a procesný úkon vyjadrujúci vôľu vstúpiť do tohto konania prejavilo

občianske združenie zamerané na ochranu spotrebiteľa, došlo k vstupu S. do konania v súlade

s a Súd prvého stupňa preto rozhodol správne. K odvolacím námietkam

odvolací súd uviedol, že európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu predstavuje

osobitný druh sporového konania, ktoré sa vyznačuje predovšetkým tým, že prebieha písomne

a za použitia vzorových tlačív. V zmysle čl. 5 ods. 1 nariadenia môže súd nariadiť aj ústne

pojednávanie, ak to považuje za potrebné, alebo ak o to požiada niektorá z procesných strán.

Nejde teda o typické skrátené konanie, v ktorom by bola vylúčená účasť vedľajšieho

účastníka.

Proti tomuto uzneseniu odvolacieho súdu podala žalobkyňa dovolanie tvrdiac, že jej

v konaní bola odňatá možnosť pred súdom konať ( ), a to procesným

postupom súdov, ktoré nepostupovali podľa nariadenia, ale podľa ustanovení Občianskeho

súdneho poriadku a pripustili vstup S. do konania ako vedľajšieho účastníka, i keď

sa to prieči nariadeniu. Povolením vstupu tohto subjektu do prebiehajúceho európskeho

konania vo veciach s nízkou hodnotou sporu sa zabráni tomu, aby sa mohli naplniť ciele

sledované nariadením – zjednodušenie, zrýchlenie a zlacnenie takéhoto konania. Vzhľadom

na to, že vedľajší účastník má z procesného hľadiska rovnaké práva ako účastník konania,

jeho účasť v tomto osobitnom druhu konania neúmerne predĺži konanie, zvýši jeho časovú

náročnosť a spôsobí tiež nárast trov konania a nákladov účastníkov vynaložených na ochranu

ich práv. Súdy svoje rozhodnutia založili na nesprávnom výklade dôsledkov toho, že

nariadenie neupravuje vedľajšie účastníctvo. Skutočnosť, že nariadenie neobsahuje úpravu

vedľajšieho účastníctva znamená, že nariadenie vylučuje uplatnenie tohto inštitútu

v európskom konaní vo veciach s nízkou hodnotou sporu nepočíta. Nesprávny je preto názor

súdov, že práve táto skutočnosť otvára možnosť, aby vedľajší účastník vstúpil do takéhoto

konania za podmienok upravených vnútroštátnymi predpismi. Z uvedených dôvodov

dovolateľ žiadal napadnuté uznesenie a tiež ním potvrdené uznesenie zrušiť a vec vrátiť súdu

prvého stupňa na ďalšie konanie.

Žalovaná a S. sa k dovolaniu písomne nevyjadrili.

Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako súd dovolací [§ 10a

ods. 1 (poznámka dovolacieho súdu: v ďalšom texte sa uvádza Občiansky súdny

poriadok v znení pred 1. januárom 2015)] po zistení, že dovolanie podala včas účastníčka

konania ( ), bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( )

skúmal, či dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným

prostriedkom.

1. Právo na súdnu ochranu nie je absolútne. V záujme zaistenia právnej istoty

a riadneho výkonu spravodlivosti podlieha obmedzeniam. Toto právo sa v občianskoprávnom

konaní účinne zaručuje len vtedy, ak sú splnené všetky procesné podmienky, za splnenia

ktorých občianskoprávny súd môže konať a rozhodnúť o veci samej. Platí to pre všetky štádiá

konania pred občianskoprávnym súdom, vrátane dovolacieho konania ().

upravuje dovolanie ako mimoriadny opravný prostriedok,

ktorý možno podať len proti rozhodnutiam výslovne uvedeným v zákone [viď

(pokiaľ ide o rozsudok odvolacieho súdu) a (pokiaľ ide o uznesenie odvolacieho

súdu)], alebo len v prípade výskytu zákonom osobitne vymenovaných procesných vád

(viď ).

Dovolaním možno úspešne napadnúť (len) právoplatné rozhodnutie odvolacieho

súdu, iba ak to pripúšťa zákon (viď ). Dovolací súd nie je treťou inštanciou,

v ktorej by bolo možné preskúmať akékoľvek rozhodnutie (viď napríklad rozhodnutia

najvyššieho súdu sp. zn. , , , ,

, a ). Zo samej podstaty dovolania ako

mimoriadneho opravného prostriedku smerujúceho proti už právoplatnému rozhodnutiu súdu

vyplýva, že pri posudzovaní jeho prípustnosti nemá extenzívny výklad ustanovení § 236

až žiadne opodstatnenie (k tomu viď aj ).

2. V prejednávanej veci dovolanie smeruje proti uzneseniu. Podľa

je dovolanie prípustné proti uzneseniu odvolacieho súdu, ak a/ odvolací súd zmenil uznesenie

súdu prvého stupňa, b/ odvolací súd rozhodoval vo veci postúpenia návrhu Súdnemu dvoru

Európskych spoločenstiev (§ 109 ods. 1 písm. c/) na zaujatie stanoviska. Dovolanie nie

je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa odmietlo odvolanie proti

rozhodnutiu súdu prvého stupňa o zamietnutí návrhu na prerušenie konania podľa § 109

ods. 1 písm. c/. Podľa je dovolanie prípustné tiež proti uzneseniu

odvolacieho súdu, ktorým bolo potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa, ak a/ odvolací súd

vyslovil vo svojom potvrdzujúcom uznesení, že je dovolanie prípustné, pretože ide

o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu, b/ ide o uznesenie o návrhu

na zastavenie výkonu rozhodnutia na podklade cudzozemského rozhodnutia, c/ ide

o uznesenie o uznaní (neuznaní) cudzieho rozhodnutia alebo o jeho vyhlásení za vykonateľné

(nevykonateľné) na území Slovenskej republiky.

Uznesenie odvolacieho súdu, ktoré napadla žalobkyňa dovolaním, nemá znaky

rozhodnutia, proti ktorému je dovolanie prípustné. Jeho prípustnosť preto z ustanovení § 239

ods. 1 a 2 nevyplýva.

3. Dovolanie žalobkyne by v okolnostiach daného prípadu mohlo byť procesne

prípustné, len ak v konaní došlo k niektorej z procesných vád, ktoré sú taxatívne vymenované

v ustanovení O vadu v zmysle tohto ustanovenia ide vtedy, ak a/ sa rozhodlo

vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník,

nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť

a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej

veci sa už prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol

potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,

g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu

rozhodoval senát. Z hľadiska prípustnosti dovolania podľa uvedeného ustanovenia nie

je predmet konania významný; ak v konaní došlo k niektorej z vád vymenovaných

v , možno ním napadnúť aj rozhodnutia, proti ktorým je inak dovolanie

neprípustné (viď napríklad R 117/1999, R 34/1995 a tiež rozhodnutia najvyššieho súdu

uverejnené v časopise Zo súdnej praxe pod č. 38/1998 a č. 23/1998). Osobitne ale treba

zdôrazniť, že pre záver o prípustnosti dovolania v zmysle nie je významný

subjektívny názor účastníka konania tvrdiaceho, že došlo k vade vymenovanej v tomto

ustanovení; rozhodujúcim je výlučne zistenie (záver) dovolacieho súdu, že k tejto procesnej

vade skutočne došlo.

Vady konania v zmysle až e/ a v dovolaní namietané neboli

a v dovolacom konaní ani nevyšli najavo. Prípustnosť dovolania žalobkyne preto z týchto

ustanovení nemožno vyvodiť.

4. S prihliadnutím na obsah dovolania a v ňom vytýkané nesprávnosti postupu

prvostupňového a odvolacieho súdu sa dovolací súd osobitne zaoberal otázkou, či žalobkyni

bola odňatá možnosť pred súdom konať.

Odňatím možnosti konať pred súdom ( ) sa rozumie taký závadný

postup súdu, ktorý má za následok znemožnenie realizácie tých procesných oprávnení

účastníka konania, ktoré mu poskytuje . O procesnú vadu v zmysle

ide najmä vtedy, ak súd v konaní postupoval v rozpore so zákonom,

prípadne ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi a týmto postupom odňal

účastníkovi konania jeho procesné práva [v zmysle majú účastníci v občianskom

súdnom konaní rovnaké postavenie a súd je povinný zabezpečiť im rovnaké možnosti

na uplatnenie ich práv – viď napríklad právo účastníka vykonávať procesné úkony

vo formách stanovených zákonom ( ), nazerať do spisu a robiť si z neho výpisy

( ), vyjadriť sa k návrhom na dôkazy a k všetkým vykonaným dôkazom (

), byť predvolaný na súdne pojednávanie ( ), na to, aby mu bol rozsudok

doručený do vlastných rúk ( )].

neumožňuje stotožniť závažnú procesnú vadu konania

uvedenú v so súdnym rozhodnutím, ani s jeho odôvodnením. Najvyšší

súd už v rozhodnutí publikovanom pod R 125/1999 uviedol, že prípustnosť dovolania podľa

nemožno extenzívne vykladať v súvislosti s postupom súdu vtedy, ak ide

o faktickú meritórnu rozhodovaciu činnosť súdu. Pod postupom súdu možno totiž rozumieť

len jeho faktickú (ne)činnosť, teda procedúru prejednania veci (porovnaj rozhodnutie

najvyššieho súdu sp. zn. , 91/2012), ktorá predchádza vydaniu konečného

rozhodnutia a ktorá má za následok znemožnenie realizácie procesných oprávnení účastníka

konania a zmarenie možnosti jeho aktívnej účasti na konaní. „Za odňatie možnosti konať

pred súdom nemožno považovať rozhodnutie, ako výsledok vecnej rozhodovacej činnosti

súdu ...“ (porovnaj uznesenie najvyššieho súdu sp. zn. ). Postupom súdu

sa môže rozumieť iba samotný priebeh konania, spôsob vedenia konania či procesu,

jednotlivé procesné úkony súdu, jeho faktická činnosť alebo nečinnosť, nie však výsledný

rozhodovací akt súdu vo veci samej (meritórny produkt konania), úlohou ktorého

je vyhodnotiť konanie a podať záväzný názor súdu na prejednávanú vec.

5. Žalobkyňa odňatie možnosti pred súdom konať vyvodzuje z toho, že súdy

nepostupovali podľa nariadenia, ale podľa ustanovení

a pripustili vstup S. do konania ako vedľajšieho účastníka, i keď sa to prieči nariadeniu (k

tomu viď 5.1.) a že povolením vstupu S. do prebiehajúceho európskeho konania vo veciach

s nízkou hodnotou sporu nepovedie k očakávanému zjednodušeniu, zrýchleniu a zlacneniu

takéhoto konania (k tomu viď 5.2).

5.1. Dovolacia námietka žalobkyne, že súdy vstup S. do konania ako vedľajšieho

účastníka na strane žalovanej neposudzovali správne, lebo pri skúmaní podmienok vstupu S.

nesprávne aplikovali ustanovenie a v situácii, v ktorej tieto podmienky

mali skúmať podľa ustanovení nariadenia (ktoré navyše nesprávne interpretovali), sa

z rozhodujúceho – obsahového – hľadiska týka správnosti právneho posúdenia, na ktorom sú

založené rozhodnutia prvostupňového a odvolacieho súdu pripúšťajúce vstup S. do konania.

Nesprávne právne posúdenie veci, ktoré tu žalobkyňa súdom vytýka, ale nezakladá

procesnú prípustnosť dovolania (viď tiež R 54/2012). Nejde totiž o vadu konania uvedenú

v ustanovení , ani znak (atribút, stránku) rozhodnutia, ktorý by bol v

uvedený ako zakladajúci prípustnosť dovolania.

5.2. Žalobkyňa tiež namieta, že povolením vstupu S. do prebiehajúceho európskeho

konania vo veciach s nízkou hodnotou sporu sa toto konanie skomplikuje a spomalí a zároveň

narastú s ním spojené trovy.

K tejto námietke dovolací súd uvádza, že každý vedľajší účastník, ktorý vstúpil

do konania (t.j. aj vedľajší účastník uvedený v ) má z procesného hľadiska

rovnaké práva a povinnosti ako účastník konania; koná však iba sám za seba. Vedľajší

účastník vstupuje do konania, aby podporil jedného zo sporiacich sa subjektov. Účelom jeho

vstupu je teda napomôcť procesnej strane, ktorú v konaní podporuje, aby v spore dosiahla

úspech. To, logicky znamená, že účelom jeho vstupu do sporového konania zároveň je, aby

opačná procesná strana nedosiahla úspech.

I keď účasť vedľajšie účastníka v sporovom konaní môže z procesného hľadiska

komplikovať a sťažovať uplatňovanie alebo bránenie práv v konaní toho účastníka, na strane

ktorého vedľajší účastník nevystupuje (minimálne v tom, že vedľajším účastníkom

8

nepodporovaný účastník musí po vstupe vedľajšieho účastníka konať proti dvom procesným

subjektom sledujúcim v podstate zhodné procesné ciele), neznamená to, že by vedľajším

účastníkom nepodporovaný účastník strácal niektoré zo svojich procesných oprávnení alebo

že by mu vstupom vedľajšieho účastníka bola znemožnená realizácia jeho procesných práv.

Ani táto dovolacia námietka žalobkyne preto neobstojí.

5.3. Z dôvodov uvedených pod 5.1. a 5.2. dospel najvyšší súd k záveru, že postupom

súdov v preskúmavanej veci nebola žalobkyni odňatá možnosť konať ( ).

6. Vzhľadom na to, že dovolanie žalobkyne nie je podľa a

procesne prípustné, nepotvrdila sa existencia vady uvedenej v

a v dovolacom konaní nevyšli najavo ani iné procesné vady vedúce k zmätočnosti, dovolací

súd odmietol dovolanie žalobkyne podľa v spojení s

písm. c/ bez toho, aby skúmal vecnú správnosť napadnutého uznesenia odvolacieho

súdu.

7. V dovolacom konaní nemala žalobkyňa úspech a vznikla jej povinnosť nahradiť

trovy dovolacieho konania ( v spojení s a

ods. 1 ). Dovolací súd nepriznal procesne úspešnej strane náhradu trov dovolacieho

konania, lebo nepodala návrh na rozhodnutie o priznaní náhrady trov dovolacieho konania

( v spojení s ).

Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

P o u č e n i e: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 12. marca 2015

JUDr. Emil F r a n c i s c y, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: Klaudia Vrauková