Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7Nc/4/2015

Najvyšší súd 7

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľa IMMO PROJECT

MANAGMENT, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pod Bôrikom č. 8, zastúpeného advokátskou

kanceláriou STANĚK VETRÁK & PARTNERI, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Vlčkova č. 18

proti odporcom 1) I. Č., bytom B. a 2) J. Č., rod. D., obaja zastúpení JUDr. Jánom Šoltésom,

advokátom, so sídlom v Bratislave, Karadžičova č. 8, o zaplatenie 6.813.771- Eur

s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. ,

o vylúčení sudcov Krajského súdu v Bratislave z prejednávania a rozhodovania veci vedenej

na tomto súde pod sp. zn. , takto

rozhodol:

Sudcovia Krajského súdu v Bratislave JUDr. Roman Bolebruch, JUDr. Ing. Mario

Dubaň, JUDr. Zuzana Mališová n i e s ú v y l ú č e n í z prejednávania a rozhodovania

veci vedenej na tomto súde pod sp. zn. .

Konanie o námietke zaujatosti voči sudcovi JUDr. Martinovi Murgašovi

z a s t a v u j e .

O d ô vo d n e n i e

V konaní vedenom na Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn.

navrhovateľ v písomnom podaní z 9. februára 2015 namietal zaujatosť sudcov odvolacieho

súdu JUDr. Ropmana Bolebrucha, JUDr. Ing. Maria Dubaňa, JUDr. Zuzanu Mališovú, členov

senátu 3 Co a JUDr. Martina Murgaša. V námietke uviedol, že na základe informácii

z Krajského súdu v Bratislave poskytnutých telefonicky navrhovateľovi 6. februára 2015 bolo

oznámené, že vec bola pridelená na rozhodnutie senátu 3 Co, ktorý sa skladá z predsedu

senátu JUDr. Bolebrucha, JUDr. Dubáňa a JUDr. Mališovej. Následne 9. februára 2015

na základe opätovného telefonického zisťovania stavu danej veci bolo právnemu zástupcovi

2

navrhovateľa zamestnankyňou Krajského súdu v Bratislave oznámené, že v senáte

3 Co namiesto sudkyne JUDr. Mališovej je pridelený na rozhodovanie sudca JUDr. Murgaš.

Z verejne dostupného rozvrhu práce Krajského súdu v Bratislave však vyplýva, že sudca

JUDr. Murgaš nie je členom senátu 3 Co, ale je predsedom senátu 6 Co. Z protichodných

informácií vyplýva, že na somotnom súde existujú pochybnosti, kto bude v danej právnej veci

rozhodovať a kto je vôbec zákonným sudcom, t. j. či právna vec bola pridelená

na rozhodovanie zákonným sudcom zákonom aprobovaným spôsobom. Vzhľadom na

zmätočné informácie poskytované zo strany Krajského súdu v Bratislave, kedy vôbec nie je

zrejmé, ktorý zákonný sudca /zákonní sudcovia) budú v danej právnej veci rozhodovať,

navrhovateľ namieta zaujatosť celého senátu 3 Co Krajského súdu v Bratislave v zložení

z JUDr. Bolebrucha, JUDr. Dubáňa a JUDr. Mališovej s taktiež sudcu Krajského súdu

v Bratislave JUDr. Murgaša.

Namietaní sudcovia vo svojom vyjadrení k námietke zaujatosti uviedli, že vec bola

predložená Krajskému súdu v Bratislave 5. februára 2015 na rozhodnutie o odvolaní odporcov

proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava I z 28. novembra 2014 č. k. – 439.

Podľa potvrdenia z uvedeného dňa bola vec pomocou technických a programových

prostriedkov schválených Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky pridelená na

rozhodnutie náhodným výberom senátu 3 Co. Podľa rozvrhu práce Krajského súdu

v Bratislave na rok 2015 senát 3 Co pôsobí v zložení JUDr. Roman Bolebruch, predseda

senátu, JUDr. Ing. Mario Dubaň a JUDr. Zuzana Mališová, členovia senátu. Ku skutočnosti či

bola právnemu zástupcovi navrhovateľa poskytnutá nesprávna informácia o tom, že

na rozhodnutie vo veci bol na miesto JUDr. Mališovej pridelený v rámci senátu 3 Co

JUDr. Murgaš sa nevedeli vyjadriť. Predmetná vec bola pridelená na prejednanie

a rozhodnutie senátu 3 Co v zložení JUDr. Roman Bolebruch, JUDr. Ing. Maria Dubaň

a JUDr. Zuzana Mališová. Prípadné oznámenie nesprávneho zloženia senátu 3 Co

informačným centrom nemôže nič meniť na zložení senátu 3 Co. Zhodne uviedli, že vo veci

sa necítia byť zaujatí, nemajú žiaden vzťah k predmetu konania ani k účastníkom

a ich právnym zástupcom.

Sudca JUDr. Martin Murgaš vo svojom vyjadrení uviedol, že nie je zákonným sudcom

vo veci odvolania proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava I z 28. novembra 2014 č. k.

– 439, preto nevidí dôvod, aby sa k námietke zaujatosti vyjadroval.

3

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd nadriadený Krajskému súdu v Bratislave

( tretia veta ) posudzoval opodstatnenosť tvrdenej možnosti vzniku

pochybnosti o nezaujatosti sudcu krajského súdu z aspektu existencie dôvodov, pre ktoré

je sudca vylúčený z prejednávania a rozhodovania veci. Vychádzal pritom z ustanovenia § 14

ods. 1 , v zmysle ktorého sudcovia sú vylúčení z prejednávania a rozhodovania veci, ak

so zreteľom na ich pomer k veci, k účastníkom alebo k ich zástupcom možno

mať pochybnosti o ich nezaujatosti.

Účelom citovaného ustanovenia je prispieť k nestrannému prejednaniu veci,

k nezaujatému prístupu k účastníkom alebo k ich zástupcom a tiež predísť možnosti

neobjektívneho rozhodovania. Cieľu sledovanému uvedeným ustanovením zodpovedá

aj právna úprava skutočnosti, ktorá je z hľadiska vylúčenia sudcu považovaná za právne

relevantnú. Je ňou existencia určitého právne významného vzťahu sudcu a to :

1. k veci, v rámci ktorého vzťahu by mal sudca svoj konkrétny záujem na určitom

spôsobe skončenia konania a rozhodnutia o veci, alebo

2. k účastníkom konania, ktorý vzťah by bol založený na príbuzenskom alebo rýdzo

osobnom (pozitívnom alebo negatívnom) pomere k nim, alebo

3. k zástupcom účastníkov konania, ktorý vzťah by bol založený na pomere

vykazujúcom znaky vzťahu uvedeného pod bodom 2.

Citované zákonné ustanovenie predpokladá taký vzťah vlastného záujmu sudcu

na prejednávanej veci alebo taký jeho osobný vzťah k účastníkom konania, prípadne

k ich zástupcom, ktorý by pri všetkej možnej snahe o správnosť rozhodnutia ovplyvnil jeho

objektívny pohľad na vec a v konečnom dôsledku by mohol viesť k vydaniu nezákonného

rozhodnutia.

Sudcu možno vylúčiť z prejednávania a rozhodovania veci buď na návrh účastníka

súdneho konania ( ), alebo na základe návrhu (oznámenia) samotného sudcu (

). Obsahom práva na prejednanie veci pred nestranným súdom nie je povinnosť súdu

vyhovieť každému návrhu oprávnených osôb a vždy vylúčiť sudcu z ďalšieho prejednávania

a rozhodovania veci pre zaujatosť. Obsahom základného práva na prejednanie veci

nestranným súdom je len povinnosť (nadriadeného) súdu prejednať každý návrh oprávnenej

osoby na vylúčenie sudcu z ďalšieho prejednávania a rozhodnutia veci pre zaujatosť

a rozhodnúť o ňom (, , ). Vzhľadom na to, že rozhodnutie

4

o vylúčení sudcu podľa predstavuje výnimku z ústavnej zásady, podľa

ktorej nikto nesmie byť odňatý svojmu zákonnému sudcovi (čl. 38 ods. 1 Listiny základných

práv a slobôd, ), treba trvať na tom, že sudcu vylúčiť

z prejednávania a rozhodovania pridelenej veci možno skutočne iba výnimočne a z naozaj

závažných dôvodov, ktoré mu celkom zjavne bránia rozhodnúť v súlade so zákonom

nezaujato a spravodlivo. Pri posudzovaní týchto dôvodov (ich analýze) v konkrétnej situácii

je nutné prihliadať aj na rozsiahlu a inštruktívnu judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva

(ďalej len „ESĽP“) a Ústavného súdu Slovenskej republiky k danej problematike.

ESĽP pri riešení otázky nestrannosti sudcu vychádza z toho, že okrem nezávislosti

sudcu je potrebné brať zreteľ aj na ďalšie aspekty subjektívneho a objektívneho charakteru.

Tieto aspekty nestrannosti rozlíšil aj pri svojom rozhodovaní (pozri napríklad Piersack proti

Belgicku). Subjektívna stránka nestrannosti sudcu sa týka jeho osobných prejavov vo vzťahu

ku konkrétnemu prípadu a k účastníkom konania, prípadne k ich zástupcom. Významné

z tohto hľadiska je, čo si sudca myslel pro foro interno. Pri subjektívnej nestrannosti

sa vychádza z prezumpcie nestrannosti, až kým nie je preukázaný opak. Na preukázanie

nedostatku subjektívnej nestrannosti vyžaduje judikatúra ESĽP dôkaz o skutočnej zaujatosti

(pozri napríklad Hauschildt proti Dánsku). Rozhodujúce nie je však (subjektívne) stanovisko

sudcu, ale existencia objektívnych skutočností, so zreteľom na ktoré môžu vznikať

pochybnosti o nestrannosti sudcu. Objektívna nestrannosť sa neposudzuje podľa

subjektívneho stanoviska sudcu, ale podľa objektívnych symptómov. Práve tu sa uplatňuje

tzv. teória zdania nezaujatosti [porovnaj tézu, že spravodlivosť nielenže musí

byť poskytovaná, ale musí sa tiež javiť, že je poskytovaná („Justice must not only be done,

it must also be seen to be done“)]. Nestačí, že sudca je subjektívne nestranný, ale musí sa ako

taký aj objektívne javiť (Delcourt proti Belgicku). Objektívny aspekt nestrannosti je založený

na vonkajších inštitucionálnych, organizačných a procesných prejavoch sudcu a jeho vzťahu

k prejednávanej veci a k účastníkom konania, resp. aj k ich zástupcom. Posúdenie

nestrannosti sudcu nespočíva len v hodnotení subjektívneho pocitu sudcu, či sa cíti,

resp. necíti byť zaujatý, ale aj v objektívnej úvahe, či možno usudzovať, že by sudca zaujatý

mohol byť. Rozhodujúcim prvkom pri rozhodovaní o zaujatosti, resp. nezaujatosti zákonného

sudcu je to, či je objektívne oprávnená obava účastníka konania (to isté platí u oznámenia

zákonného sudcu o skutočnostiach, pre ktoré je vylúčený). Treba rozhodnúť v každom

jednotlivom prípade, či povaha a stupeň vzťahu sú také, že prezrádzajú nedostatok

nestrannosti (Pullar proti Spojenému kráľovstvu), teda či obavu z nedostatku nezaujatosti

5

treba mať za relevantnú. Relevantnou je len taká obava z nedostatku nestrannosti, ktorá

sa zakladá na objektívnych, konkrétnych a dostatočne závažných skutočnostiach. Objektívnu

nestrannosť nemožno chápať tak, že čokoľvek, čo môže vrhnúť čo aj len tieň pochybnosti na

nestrannosť sudcu, ho automaticky vylučuje ako sudcu nestranného. Je potrebné brať zreteľ

na skutočnosť, že spoločenské vzťahy v najširšom slova zmysle sú vzťahmi vzájomného

pôsobenia, kontaktu a interakcie medzi členmi spoločnosti; preto závažnosť, ktorá by založila

pochybnosť o nezaujatosti zákonného sudcu (znamenala dôvod pre jeho vylúčenie

z prerokúvania a rozhodovania veci), môže aj pri zohľadnení tzv. teórie zdania uplatňovanej

v judikatúre ESĽP nastať iba v prípade, keď je celkom zjavné, že jeho vzťah k danej veci,

účastníkom alebo ich zástupcom dosahuje taký charakter a intenzitu, že aj napriek zákonom

ustanovenej povinnosti nebude môcť rozhodovať „sine ira et studio", teda nezávisle

a nestranne (porovnaj napr. ).

Existencia oprávnených pochybností závisí vždy od posúdenia konkrétnych okolností

prípadu a podľa objektívneho kritéria sa musí rozhodnúť, či (úplne odhliadnuc od osobného

správania sa sudcu) existujú preukázateľne skutočnosti, ktoré môžu spôsobiť vznik

pochybností o nestrannosti sudcu (pozri tiež Fey proti Rakúsku). Pri rozhodovaní, či je daný

oprávnený dôvod na obavu, že konkrétny sudca je nestranný, je stanovisko osoby oprávnenej

namietať zaujatosť dôležité, ale nie rozhodujúce; určujúce je to, či sa môže táto obava

považovať objektívne za oprávnenú.

Z uvedenej judikatúry ESĽP a Ústavného súdu Slovenskej republiky možno vyvodiť,

že subjektívne hľadisko sudcovskej nestrannosti sa musí podriadiť prísnejšiemu kritériu

objektívnej nestrannosti. Za objektívne však nemožno považovať to, ako sa nestrannosť sudcu

len subjektívne niekomu javí, ale to, či reálne neexistujú okolnosti objektívnej povahy, ktoré

by mohli viesť k legitímnym pochybnostiam o tom, že sudca určitým, nie nezaujatým

vzťahom k veci disponuje.

V danom prípade navrhovateľ vyvodzuje zaujatosť sudcov na základe informácii

o zložení senátu v predmetnej veci, ktoré mu údajne (ide len o tvrdenie navrhovateľa)

telefonicky boli poskytnuté zamestnancami informačného centra Krajského súdu v Bratislave.

6

Podľa potvrdenia elektronickej podateľne predmetná vec bola prijatá Krajským súdom

v Bratislave 5. februára 2015 a bola jej pridelená spisová značka , meno sudcu :

3 Co.

Podľa Rozvrhu práce Krajského súdu v Bratislave pre rok 2015 senát 3 Co je v zložení

sudcov JUDr. Roman Bolebruch, predseda senátu, JUDr. Ing. Mario Dubaň, člen senátu,

JUDr. Zuzana Mališová, členka senátu. V súlade s uvedeným rozvrhom práce je sudca

JUDr. Martin Murgaš zaradený do senátu 6 Co ako predseda senátu.

Právo na zákonného sudcu je zaručené v ,

podľa ktorého nemožno nikoho odňať jeho zákonnému sudcovi. Príslušnosť súdu ustanoví

zákon. Uvedený ústavný príkaz predstavuje pre každého účastníka konania rovnakú záruku,

že na rozhodovanie o jeho veci sú povolávané súdy a sudcovia podľa vopred vybraných zásad

(procesných pravidiel).

Koho treba považovať za zákonného sudcu a akým spôsobom možno vykonať jeho

zmenu upravuje ustanovenie a o súdoch a o zmene

a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon o súdoch),

podľa ktorého zákonný sudca je sudca, ktorý vykonáva funkciu sudcu na príslušnom súde

a bol určený v súlade so zákonom a s rozvrhom práce na konanie a rozhodovanie

o prejednávanej veci. Ak súd rozhoduje v senáte, zákonnými sudcami sú všetci sudcovia

určení podľa rozvrhu práce na konanie a rozhodovanie v senáte. Zmenu v osobe zákonného

sudcu možno vykonať len v súlade so zákonom a s rozvrhom práce (znenie účinné

do 31.8.2014).

Ústavný súd opakovane judikuje, že za zákonného sudcu podľa

je zásadne potrebné považovať toho, kto bol určený na prejednanie a rozhodnutie veci

v súlade s rozvrhom práce súdu (napr. , , ,

, , ). Ústavný súd pojem zákonného sudcu vykladá

tak, že ním je sudca, ktorý bol pridelený na výkon funkcie na súd toho stupňa súdnej moci,

ktorý je vecne a miestne príslušný rozhodnúť za predpokladu, že podľa rozvrhu práce

ide o sudcu oprávneného konať a rozhodnúť určitý druh súdnej agendy. Je nutné dodať, že tu

nejde o rozvrh práce bez ďalšieho, ale rozvrh práce súladný so zákonom a nadzákonnými

normami.

7

Procesné pravidlá určovania príslušnosti súdov a ich obsadenia sú teda súčasťou

základného práva na zákonného sudcu.

Z uvedeného vyššie je nesporné, že v danej veci bol zachovaný princíp zákonného

sudcu a vec bola riadne pridelená do senátu 3 Co, ktorý senát (a sudcovia určený v tomto

senáte) je v danej veci zákonným senátom.

Vychádzajúc z vyjadrenia sudcov Krajského súdu v Bratislave JUDr. Romana

Bolebrucha, JUDr. Ing. Maria Dubaňa a JUDr. Zuzany Mališovej, že vec bola pridelená

senátu elektronickými prostriedkami, necítia sa byť vo veci zaujatí, nemajú žiaden vzťah

k predmetu konania ani k účastníkom konania a ich právnym zástupcom, keď ani ďalší obsah

spisu z objektívneho hľadiska nezakladá žiadne pochybnosti o nezaujatosti sudcov Krajského

súdu v Bratislave, Najvyšší súd Slovenskej republiky nezistil žiaden relevantný dôvod

v zmysle , ktorý by menované vylučoval z prejednávania a rozhodovania

tejto veci. Nadriadený súd zároveň pripomína, že sudca je pri výkone svojej funkcie nezávislý

a zákony a iné všeobecne záväzné právne predpisy je povinný vykladať podľa svojho

najlepšieho vedomia a svedomia; rozhoduje nestranne, spravodlivo, bez zbytočných prieťahov

a len na základe skutočností zistených v súlade so zákonom (porovnaj § 2 ods. 2

). Nezávislosť sudcu treba o. i. vidieť aj ako nezávislosť v rámci

samotnej súdnej moci (celého súdneho systému aj konkrétneho súdu, na ktorom sudca

pôsobí).

Pre vylúčenie sudcu z prejednávania a rozhodovania veci, ako Najvyšší súd

Slovenskej republiky už neraz zdôraznil, nie je postačujúca samotná domnienka účastníka

konania o možnej neobjektívnosti sudcov a to z dôvodu údajných informácií informačného

centra súdu o zložení senátu v danej veci (ktoré tvrdenia nie sú ani navrhovateľom

preukázané) nie sú okolnosťami pre vylúčenie sudcu.

Zjavná nespokojnosť (nesúhlas) navrhovateľa s údajnými informáciami zamestnancov

informačného centra odvolacieho súdu v tejto právnej veci nie je dôvodom na vylúčenie

podľa dôvodom na vylúčenie sudcu nie sú totiž okolnosti, ktoré spočívajú

v takýchto (neoverených) informáciách v konaní o prejednávanej veci.

8

Z týchto dôvodov Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol, že sudcovia Krajského

súdu v Bratislave JUDr. Roman Bolebruch, JUDr. Ing. Mario Dubaň a JUDr. Zuzana

Mališová nie sú vylúčení z prejednávania rozhodovania danej veci.

Pokiaľ ide o námietku zaujatosti vznesenú voči sudcovi JUDr. Murgašovi Najvyšší

súd Slovenskej republiky konanie v tejto veci zastavil. Sudca JUDr. Martin Murgaš nie

je zákonným sudcom senátu 3 Co, preto ani nemohol o námietke voči tomuto sudcovi vo

vzťahu k senátu 3 Co rozhodovať.

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov

3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 24. marca 2015

JUDr. Ľubor Š e b o, v. r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: Vanda Šimová