Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
3f2/393117.7df588.pdf
PDF · 118.58 KB
No categories available
7Nc/4/2015
Najvyšší súd 7 Nc 4/2015
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľa IMMO PROJECT
MANAGMENT, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pod Bôrikom č. 8, zastúpeného advokátskou
kanceláriou STANĚK VETRÁK & PARTNERI, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Vlčkova č. 18
proti odporcom 1) I. Č., bytom B. a 2) J. Č., rod. D., obaja zastúpení JUDr. Jánom Šoltésom,
advokátom, so sídlom v Bratislave, Karadžičova č. 8, o zaplatenie 6.813.771- Eur
s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. 12 C 31/2006,
o vylúčení sudcov Krajského súdu v Bratislave z prejednávania a rozhodovania veci vedenej
na tomto súde pod sp. zn. 3 Co 33/2015, takto
rozhodol:
Sudcovia Krajského súdu v Bratislave JUDr. Roman Bolebruch, JUDr. Ing. Mario
Dubaň, JUDr. Zuzana Mališová n i e s ú v y l ú č e n í z prejednávania a rozhodovania
veci vedenej na tomto súde pod sp. zn. 3 Co 33/2015.
Konanie o námietke zaujatosti voči sudcovi JUDr. Martinovi Murgašovi
z a s t a v u j e .
O d ô vo d n e n i e
V konaní vedenom na Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn. 3 Co 33/2015
navrhovateľ v písomnom podaní z 9. februára 2015 namietal zaujatosť sudcov odvolacieho
súdu JUDr. Ropmana Bolebrucha, JUDr. Ing. Maria Dubaňa, JUDr. Zuzanu Mališovú, členov
senátu 3 Co a JUDr. Martina Murgaša. V námietke uviedol, že na základe informácii
z Krajského súdu v Bratislave poskytnutých telefonicky navrhovateľovi 6. februára 2015 bolo
oznámené, že vec bola pridelená na rozhodnutie senátu 3 Co, ktorý sa skladá z predsedu
senátu JUDr. Bolebrucha, JUDr. Dubáňa a JUDr. Mališovej. Následne 9. februára 2015
na základe opätovného telefonického zisťovania stavu danej veci bolo právnemu zástupcovi
navrhovateľa zamestnankyňou Krajského súdu v Bratislave oznámené, že v senáte
3 Co namiesto sudkyne JUDr. Mališovej je pridelený na rozhodovanie sudca JUDr. Murgaš.
Z verejne dostupného rozvrhu práce Krajského súdu v Bratislave však vyplýva, že sudca
JUDr. Murgaš nie je členom senátu 3 Co, ale je predsedom senátu 6 Co. Z protichodných
informácií vyplýva, že na somotnom súde existujú pochybnosti, kto bude v danej právnej veci
rozhodovať a kto je vôbec zákonným sudcom, t. j. či právna vec bola pridelená
na rozhodovanie zákonným sudcom zákonom aprobovaným spôsobom. Vzhľadom na
zmätočné informácie poskytované zo strany Krajského súdu v Bratislave, kedy vôbec nie je
zrejmé, ktorý zákonný sudca /zákonní sudcovia) budú v danej právnej veci rozhodovať,
navrhovateľ namieta zaujatosť celého senátu 3 Co Krajského súdu v Bratislave v zložení
z JUDr. Bolebrucha, JUDr. Dubáňa a JUDr. Mališovej s taktiež sudcu Krajského súdu
v Bratislave JUDr. Murgaša.
Namietaní sudcovia vo svojom vyjadrení k námietke zaujatosti uviedli, že vec bola
predložená Krajskému súdu v Bratislave 5. februára 2015 na rozhodnutie o odvolaní odporcov
proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava I z 28. novembra 2014 č. k. 12 C 31/2006 – 439.
Podľa potvrdenia z uvedeného dňa bola vec pomocou technických a programových
prostriedkov schválených Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky pridelená na
rozhodnutie náhodným výberom senátu 3 Co. Podľa rozvrhu práce Krajského súdu
v Bratislave na rok 2015 senát 3 Co pôsobí v zložení JUDr. Roman Bolebruch, predseda
senátu, JUDr. Ing. Mario Dubaň a JUDr. Zuzana Mališová, členovia senátu. Ku skutočnosti či
bola právnemu zástupcovi navrhovateľa poskytnutá nesprávna informácia o tom, že
na rozhodnutie vo veci bol na miesto JUDr. Mališovej pridelený v rámci senátu 3 Co
JUDr. Murgaš sa nevedeli vyjadriť. Predmetná vec bola pridelená na prejednanie
a rozhodnutie senátu 3 Co v zložení JUDr. Roman Bolebruch, JUDr. Ing. Maria Dubaň
a JUDr. Zuzana Mališová. Prípadné oznámenie nesprávneho zloženia senátu 3 Co
informačným centrom nemôže nič meniť na zložení senátu 3 Co. Zhodne uviedli, že vo veci
sa necítia byť zaujatí, nemajú žiaden vzťah k predmetu konania ani k účastníkom
a ich právnym zástupcom.
Sudca JUDr. Martin Murgaš vo svojom vyjadrení uviedol, že nie je zákonným sudcom
vo veci odvolania proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava I z 28. novembra 2014 č. k.
21 C 31/2006 – 439, preto nevidí dôvod, aby sa k námietke zaujatosti vyjadroval.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd nadriadený Krajskému súdu v Bratislave
(§ 16 ods. 1 tretia veta O.s.p.) posudzoval opodstatnenosť tvrdenej možnosti vzniku
pochybnosti o nezaujatosti sudcu krajského súdu z aspektu existencie dôvodov, pre ktoré
je sudca vylúčený z prejednávania a rozhodovania veci. Vychádzal pritom z ustanovenia § 14
ods. 1 O.s.p., v zmysle ktorého sudcovia sú vylúčení z prejednávania a rozhodovania veci, ak
so zreteľom na ich pomer k veci, k účastníkom alebo k ich zástupcom možno
mať pochybnosti o ich nezaujatosti.
Účelom citovaného ustanovenia je prispieť k nestrannému prejednaniu veci,
k nezaujatému prístupu k účastníkom alebo k ich zástupcom a tiež predísť možnosti
neobjektívneho rozhodovania. Cieľu sledovanému uvedeným ustanovením zodpovedá
aj právna úprava skutočnosti, ktorá je z hľadiska vylúčenia sudcu považovaná za právne
relevantnú. Je ňou existencia určitého právne významného vzťahu sudcu a to :
1. k veci, v rámci ktorého vzťahu by mal sudca svoj konkrétny záujem na určitom
spôsobe skončenia konania a rozhodnutia o veci, alebo
2. k účastníkom konania, ktorý vzťah by bol založený na príbuzenskom alebo rýdzo
osobnom (pozitívnom alebo negatívnom) pomere k nim, alebo
3. k zástupcom účastníkov konania, ktorý vzťah by bol založený na pomere
vykazujúcom znaky vzťahu uvedeného pod bodom 2.
Citované zákonné ustanovenie predpokladá taký vzťah vlastného záujmu sudcu
na prejednávanej veci alebo taký jeho osobný vzťah k účastníkom konania, prípadne
k ich zástupcom, ktorý by pri všetkej možnej snahe o správnosť rozhodnutia ovplyvnil jeho
objektívny pohľad na vec a v konečnom dôsledku by mohol viesť k vydaniu nezákonného
rozhodnutia.
Sudcu možno vylúčiť z prejednávania a rozhodovania veci buď na návrh účastníka
súdneho konania (§ 15a O.s.p.), alebo na základe návrhu (oznámenia) samotného sudcu (§ 15
O.s.p.). Obsahom práva na prejednanie veci pred nestranným súdom nie je povinnosť súdu
vyhovieť každému návrhu oprávnených osôb a vždy vylúčiť sudcu z ďalšieho prejednávania
a rozhodovania veci pre zaujatosť. Obsahom základného práva na prejednanie veci
nestranným súdom je len povinnosť (nadriadeného) súdu prejednať každý návrh oprávnenej
osoby na vylúčenie sudcu z ďalšieho prejednávania a rozhodnutia veci pre zaujatosť
a rozhodnúť o ňom (I. ÚS 73/97, I. ÚS 27/98, II. ÚS 121/03). Vzhľadom na to, že rozhodnutie
o vylúčení sudcu podľa § 14 ods. 1 O.s.p. predstavuje výnimku z ústavnej zásady, podľa
ktorej nikto nesmie byť odňatý svojmu zákonnému sudcovi (čl. 38 ods. 1 Listiny základných
práv a slobôd, čl. 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky), treba trvať na tom, že sudcu vylúčiť
z prejednávania a rozhodovania pridelenej veci možno skutočne iba výnimočne a z naozaj
závažných dôvodov, ktoré mu celkom zjavne bránia rozhodnúť v súlade so zákonom
nezaujato a spravodlivo. Pri posudzovaní týchto dôvodov (ich analýze) v konkrétnej situácii
je nutné prihliadať aj na rozsiahlu a inštruktívnu judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva
(ďalej len „ESĽP“) a Ústavného súdu Slovenskej republiky k danej problematike.
ESĽP pri riešení otázky nestrannosti sudcu vychádza z toho, že okrem nezávislosti
sudcu je potrebné brať zreteľ aj na ďalšie aspekty subjektívneho a objektívneho charakteru.
Tieto aspekty nestrannosti rozlíšil aj pri svojom rozhodovaní (pozri napríklad Piersack proti
Belgicku). Subjektívna stránka nestrannosti sudcu sa týka jeho osobných prejavov vo vzťahu
ku konkrétnemu prípadu a k účastníkom konania, prípadne k ich zástupcom. Významné
z tohto hľadiska je, čo si sudca myslel pro foro interno. Pri subjektívnej nestrannosti
sa vychádza z prezumpcie nestrannosti, až kým nie je preukázaný opak. Na preukázanie
nedostatku subjektívnej nestrannosti vyžaduje judikatúra ESĽP dôkaz o skutočnej zaujatosti
(pozri napríklad Hauschildt proti Dánsku). Rozhodujúce nie je však (subjektívne) stanovisko
sudcu, ale existencia objektívnych skutočností, so zreteľom na ktoré môžu vznikať
pochybnosti o nestrannosti sudcu. Objektívna nestrannosť sa neposudzuje podľa
subjektívneho stanoviska sudcu, ale podľa objektívnych symptómov. Práve tu sa uplatňuje
tzv. teória zdania nezaujatosti [porovnaj tézu, že spravodlivosť nielenže musí
byť poskytovaná, ale musí sa tiež javiť, že je poskytovaná („Justice must not only be done,
it must also be seen to be done“)]. Nestačí, že sudca je subjektívne nestranný, ale musí sa ako
taký aj objektívne javiť (Delcourt proti Belgicku). Objektívny aspekt nestrannosti je založený
na vonkajších inštitucionálnych, organizačných a procesných prejavoch sudcu a jeho vzťahu
k prejednávanej veci a k účastníkom konania, resp. aj k ich zástupcom. Posúdenie
nestrannosti sudcu nespočíva len v hodnotení subjektívneho pocitu sudcu, či sa cíti,
resp. necíti byť zaujatý, ale aj v objektívnej úvahe, či možno usudzovať, že by sudca zaujatý
mohol byť. Rozhodujúcim prvkom pri rozhodovaní o zaujatosti, resp. nezaujatosti zákonného
sudcu je to, či je objektívne oprávnená obava účastníka konania (to isté platí u oznámenia
zákonného sudcu o skutočnostiach, pre ktoré je vylúčený). Treba rozhodnúť v každom
jednotlivom prípade, či povaha a stupeň vzťahu sú také, že prezrádzajú nedostatok
nestrannosti (Pullar proti Spojenému kráľovstvu), teda či obavu z nedostatku nezaujatosti
treba mať za relevantnú. Relevantnou je len taká obava z nedostatku nestrannosti, ktorá
sa zakladá na objektívnych, konkrétnych a dostatočne závažných skutočnostiach. Objektívnu
nestrannosť nemožno chápať tak, že čokoľvek, čo môže vrhnúť čo aj len tieň pochybnosti na
nestrannosť sudcu, ho automaticky vylučuje ako sudcu nestranného. Je potrebné brať zreteľ
na skutočnosť, že spoločenské vzťahy v najširšom slova zmysle sú vzťahmi vzájomného
pôsobenia, kontaktu a interakcie medzi členmi spoločnosti; preto závažnosť, ktorá by založila
pochybnosť o nezaujatosti zákonného sudcu (znamenala dôvod pre jeho vylúčenie
z prerokúvania a rozhodovania veci), môže aj pri zohľadnení tzv. teórie zdania uplatňovanej
v judikatúre ESĽP nastať iba v prípade, keď je celkom zjavné, že jeho vzťah k danej veci,
účastníkom alebo ich zástupcom dosahuje taký charakter a intenzitu, že aj napriek zákonom
ustanovenej povinnosti nebude môcť rozhodovať „sine ira et studio", teda nezávisle
a nestranne (porovnaj napr. I. ÚS 332/08).
Existencia oprávnených pochybností závisí vždy od posúdenia konkrétnych okolností
prípadu a podľa objektívneho kritéria sa musí rozhodnúť, či (úplne odhliadnuc od osobného
správania sa sudcu) existujú preukázateľne skutočnosti, ktoré môžu spôsobiť vznik
pochybností o nestrannosti sudcu (pozri tiež Fey proti Rakúsku). Pri rozhodovaní, či je daný
oprávnený dôvod na obavu, že konkrétny sudca je nestranný, je stanovisko osoby oprávnenej
namietať zaujatosť dôležité, ale nie rozhodujúce; určujúce je to, či sa môže táto obava
považovať objektívne za oprávnenú.
Z uvedenej judikatúry ESĽP a Ústavného súdu Slovenskej republiky možno vyvodiť,
že subjektívne hľadisko sudcovskej nestrannosti sa musí podriadiť prísnejšiemu kritériu
objektívnej nestrannosti. Za objektívne však nemožno považovať to, ako sa nestrannosť sudcu
len subjektívne niekomu javí, ale to, či reálne neexistujú okolnosti objektívnej povahy, ktoré
by mohli viesť k legitímnym pochybnostiam o tom, že sudca určitým, nie nezaujatým
vzťahom k veci disponuje.
V danom prípade navrhovateľ vyvodzuje zaujatosť sudcov na základe informácii
o zložení senátu v predmetnej veci, ktoré mu údajne (ide len o tvrdenie navrhovateľa)
telefonicky boli poskytnuté zamestnancami informačného centra Krajského súdu v Bratislave.
Podľa potvrdenia elektronickej podateľne predmetná vec bola prijatá Krajským súdom
v Bratislave 5. februára 2015 a bola jej pridelená spisová značka 3 Co 33/2015, meno sudcu :
3 Co.
Podľa Rozvrhu práce Krajského súdu v Bratislave pre rok 2015 senát 3 Co je v zložení
sudcov JUDr. Roman Bolebruch, predseda senátu, JUDr. Ing. Mario Dubaň, člen senátu,
JUDr. Zuzana Mališová, členka senátu. V súlade s uvedeným rozvrhom práce je sudca
JUDr. Martin Murgaš zaradený do senátu 6 Co ako predseda senátu.
Právo na zákonného sudcu je zaručené v čl. 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky,
podľa ktorého nemožno nikoho odňať jeho zákonnému sudcovi. Príslušnosť súdu ustanoví
zákon. Uvedený ústavný príkaz predstavuje pre každého účastníka konania rovnakú záruku,
že na rozhodovanie o jeho veci sú povolávané súdy a sudcovia podľa vopred vybraných zásad
(procesných pravidiel).
Koho treba považovať za zákonného sudcu a akým spôsobom možno vykonať jeho
zmenu upravuje ustanovenie § 3 ods. 3 a ods. 4 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene
a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon o súdoch),
podľa ktorého zákonný sudca je sudca, ktorý vykonáva funkciu sudcu na príslušnom súde
a bol určený v súlade so zákonom a s rozvrhom práce na konanie a rozhodovanie
o prejednávanej veci. Ak súd rozhoduje v senáte, zákonnými sudcami sú všetci sudcovia
určení podľa rozvrhu práce na konanie a rozhodovanie v senáte. Zmenu v osobe zákonného
sudcu možno vykonať len v súlade so zákonom a s rozvrhom práce (znenie účinné
do 31.8.2014).
Ústavný súd opakovane judikuje, že za zákonného sudcu podľa čl. 48 ods. 1 ústavy
je zásadne potrebné považovať toho, kto bol určený na prejednanie a rozhodnutie veci
v súlade s rozvrhom práce súdu (napr. I. ÚS 52/97, II. ÚS 47/99, II. ÚS 118/02,
III. ÚS 46/04, III. ÚS 46/2012, IV. ÚS 161/08). Ústavný súd pojem zákonného sudcu vykladá
tak, že ním je sudca, ktorý bol pridelený na výkon funkcie na súd toho stupňa súdnej moci,
ktorý je vecne a miestne príslušný rozhodnúť za predpokladu, že podľa rozvrhu práce
ide o sudcu oprávneného konať a rozhodnúť určitý druh súdnej agendy. Je nutné dodať, že tu
nejde o rozvrh práce bez ďalšieho, ale rozvrh práce súladný so zákonom a nadzákonnými
normami.
Procesné pravidlá určovania príslušnosti súdov a ich obsadenia sú teda súčasťou
základného práva na zákonného sudcu.
Z uvedeného vyššie je nesporné, že v danej veci bol zachovaný princíp zákonného
sudcu a vec bola riadne pridelená do senátu 3 Co, ktorý senát (a sudcovia určený v tomto
senáte) je v danej veci zákonným senátom.
Vychádzajúc z vyjadrenia sudcov Krajského súdu v Bratislave JUDr. Romana
Bolebrucha, JUDr. Ing. Maria Dubaňa a JUDr. Zuzany Mališovej, že vec bola pridelená
senátu elektronickými prostriedkami, necítia sa byť vo veci zaujatí, nemajú žiaden vzťah
k predmetu konania ani k účastníkom konania a ich právnym zástupcom, keď ani ďalší obsah
spisu z objektívneho hľadiska nezakladá žiadne pochybnosti o nezaujatosti sudcov Krajského
súdu v Bratislave, Najvyšší súd Slovenskej republiky nezistil žiaden relevantný dôvod
v zmysle § 14 ods. 1 O.s.p., ktorý by menované vylučoval z prejednávania a rozhodovania
tejto veci. Nadriadený súd zároveň pripomína, že sudca je pri výkone svojej funkcie nezávislý
a zákony a iné všeobecne záväzné právne predpisy je povinný vykladať podľa svojho
najlepšieho vedomia a svedomia; rozhoduje nestranne, spravodlivo, bez zbytočných prieťahov
a len na základe skutočností zistených v súlade so zákonom (porovnaj § 2 ods. 2
zák. č. 385/2000 Z. z.). Nezávislosť sudcu treba o. i. vidieť aj ako nezávislosť v rámci
samotnej súdnej moci (celého súdneho systému aj konkrétneho súdu, na ktorom sudca
pôsobí).
Pre vylúčenie sudcu z prejednávania a rozhodovania veci, ako Najvyšší súd
Slovenskej republiky už neraz zdôraznil, nie je postačujúca samotná domnienka účastníka
konania o možnej neobjektívnosti sudcov a to z dôvodu údajných informácií informačného
centra súdu o zložení senátu v danej veci (ktoré tvrdenia nie sú ani navrhovateľom
preukázané) nie sú okolnosťami pre vylúčenie sudcu.
Zjavná nespokojnosť (nesúhlas) navrhovateľa s údajnými informáciami zamestnancov
informačného centra odvolacieho súdu v tejto právnej veci nie je dôvodom na vylúčenie
podľa § 14 ods. 3 O.s.p. dôvodom na vylúčenie sudcu nie sú totiž okolnosti, ktoré spočívajú
v takýchto (neoverených) informáciách v konaní o prejednávanej veci.
Z týchto dôvodov Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol, že sudcovia Krajského
súdu v Bratislave JUDr. Roman Bolebruch, JUDr. Ing. Mario Dubaň a JUDr. Zuzana
Mališová nie sú vylúčení z prejednávania rozhodovania danej veci.
Pokiaľ ide o námietku zaujatosti vznesenú voči sudcovi JUDr. Murgašovi Najvyšší
súd Slovenskej republiky konanie v tejto veci zastavil. Sudca JUDr. Martin Murgaš nie
je zákonným sudcom senátu 3 Co, preto ani nemohol o námietke voči tomuto sudcovi vo
vzťahu k senátu 3 Co rozhodovať.
Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov
3 : 0.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 24. marca 2015
JUDr. Ľubor Š e b o, v. r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia: Vanda Šimová