Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Cdo/196/2013

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobkyne EOS KSI Slovensko,

s.r.o., so sídlom v Bratislave, Údernícka 5, IČO: 35 724 803, zastúpenej advokátskou

kanceláriou TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Údernícka 5, IČO: 36 613 843,

v mene ktorej koná konateľ a advokát Mgr. Tomáš Kušnír, proti ţalovanému R. B., naposledy

bývajúcemu v Bratislave, t.č. na neznámom mieste, zastúpenému opatrovníkom D. P.,

zamestnankyňou Okresného súdu Bratislava V, za účasti vedľajšieho účastníka Združenia na

ochranu občana spotrebiteľa HOOS, so sídlom v Prešove, Vaţecká 16, IČO: 42 176 778,

zastúpeného JUDr. Ambrózom Motykom, advokátom v Stropkove, Nám. SNP 7,

o zaplatenie 94,03 € s príslušenstvom, vedenej

na Okresnom súde Bratislava V pod sp.zn. , o dovolaní vedľajšieho účastníka

proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave z 30. októbra 2012 sp.zn. , takto

rozhodol:

Dovolanie o d m i e t a .

Ţalobcovi a ţalovanému voči vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov dovolacieho

konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Bratislava V uznesením z 30. júla 2012 č.k. -68 zastavil

konanie, keďţe ţalobca vzal ţalobu späť ( a ), ţalovanému ani vedľajšiemu

účastníkovi na strane ţalovaného náhradu trov konania nepriznal a rozhodol o vrátení

súdneho poplatku ţalobcovi ( a o súdnych poplatkoch

a o poplatku za výpis z registra trestov). V odôvodnení uviedol, ţe zastavenie konania zavinil

ţalobca späťvzatím ţalobného návrhu z dôvodu námietky premlčania vznesenej vedľajším

účastníkom na strane ţalovaného, preto bol povinný nahradiť účastníkom konania ich trovy

v zmysle veta prvá Avšak vzhľadom k tomu, ţe ţalovanému ţiadne trovy

2

konania nevznikli a trovy vynaloţené vedľajším účastníkom (za právne zastúpenie)

nepovaţoval súd za účelne vynaloţené, rozhodol tak, ţe im náhradu trov konania nepriznal.

Na odvolanie vedľajšieho účastníka na strane ţalovaného (ďalej len „vedľajší

účastník“) Krajský súd v Bratislave uznesením z 30. októbra 2012 sp.zn.

potvrdil uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti (týkajúcej sa nepriznania náhrady

trov konania vedľajšiemu účastníkovi) a ţalobcovi nepriznal náhradu trov odvolacieho

konania. Odvolací súd uviedol, ţe i keď vedľajšiemu účastníkovi v konaní vzniklo právo

na náhradu trov konania podľa veta prvá , bol zhodne so súdom prvého

stupňa toho názoru, ţe sú tu D. dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré odôvodňujú pouţitie

a nepriznanie náhrady trov konania vedľajšiemu účastníkovi. Paušálny

vstup vedľajšieho účastníka do všetkých konaní, bez ohľadu na stav konania, vôľu

spotrebiteľa a účelnosť úkonov vedľajšieho účastníka, nepovaţoval odvolací súd za dôkaz

o vôli tohto zdruţenia naplniť cieľ, pre ktorý bolo zaloţené. Takéto konanie vedľajšieho

účastníka vyvoláva dôvodné podozrenie, ţe skutočným cieľom tohto zdruţenia je získanie

finančných prostriedkov v podobe náhrady trov právneho zastúpenia. Dodal, ţe vedľajší

účastník musí byť z podstaty svojej existencie schopný poskytnúť sám právnu pomoc

v súdnych konaniach v spotrebiteľských veciach bez toho, aby nato musel splnomocniť

advokáta. Z týchto dôvodov odvolací súd potvrdil rozhodnutie súdu prvého stupňa

v napadnutom výroku o trovách konania ako vecne správne podľa

V závere konštatoval, ţe v prejednávanej veci rozhodnutie súdu nezáviselo od posúdenia

ţiadnej prejudiciálnej otázky Súdnym dvorom EÚ, preto nebol dôvod na prerušenie konania

a predloţenie veci tomuto súdnemu orgánu. O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa

v spojení s a ţalobcovi nepriznal náhradu trov konania,

pretoţe túto povinnosť by bolo moţné uloţiť vedľajšiemu účastníkovi iba spolu

so ţalovaným, ktorý však o podanom odvolaní nemal vedomosť.

Proti tomuto uzneseniu krajského súdu v jeho potvrdzujúcom výroku (voči výroku

o nepriznaní náhrady trov konania vedľajšiemu účastníkovi) podal včas dovolanie vedľajší

účastník (ďalej aj ,,dovolateľ,,). Navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodnutie

odvolacieho súdu v napadnutom rozsahu zrušil a vec v rozsahu zrušenia vrátil tomuto súdu

na ďalšie konanie. Prípustnosť dovolania odôvodnil tým, ţe odvolací súd mu svojím

postupom odňal moţnosť konať pred súdom v zmysle porušením zásady

dvojinštančnosti konania a práva na náleţité odôvodnenie súdneho rozhodnutia. Odvolaciemu

3

súdu vytýkal nerešpektovanie ustanovenia Účastníci sa nemali moţnosť

vyjadriť k aplikácii ustanovenia , ktoré nebolo dovtedy pri rozhodovaní

o trovách konania pouţité, lebo súd prvého stupňa o náhrade trov konania rozhodol len podľa

, Navyše aplikácia ustanovenia nebola odvolacím

súdom riadne odôvodnená a neboli ani splnené podmienky pre jej pouţitie. Pokiaľ ide

o odôvodnenie rozhodnutia odvolacieho súdu dovolateľ ho označil ako arbitrárne

a nepreskúmateľné, absentovala v ňom reakcia na jeho odvolaciu argumentáciu

a nekorešpondovalo s náleţitým zistením skutkového stavu. Dovolateľ bol toho názoru, ţe

zo strany odvolacieho súdu došlo aj k porušeniu princípu právnej istoty, nakoľko sa odvolací

súd nevysporiadal s odlišnou právnou argumentáciou obsiahnutou v rozhodnutiach iných

krajských súdov, ktoré v obdobných veciach priznali náhrady trov konania vedľajšiemu

účastníkovi za sluţby právnej pomoci. Dovolateľ vytýkal odvolaciemu súdu aj nesprávne

právne posúdenie veci ( ). V súvislosti s touto námietkou podrobne

rozobral pôsobenie vedľajšieho účastníka pri ochrane spotrebiteľa ako aj účelnosť jeho

postupu v konaní.

Ţalobca sa k dovolaniu vedľajšieho účastníka vyjadril a uviedol, ţe dovolanie

povaţuje za nedôvodné a procesne neprípustné. Ţiadal, aby ho dovolací súd zamietol

a uplatnil si právo na náhradu trov konania. Rozhodnutie odvolacieho súdu povaţoval

za správne a dostatočne odôvodnené. Bol toho názoru, ţe dovolateľ musí s ohľadom na svoj

cieľ disponovať zodpovedajúcou materiálnou, ako aj personálnou základňou na zabezpečenie

jeho realizácie. Poukázal tieţ na spôsob financovania zdruţenia a mnoţstvo konaní,

do ktorých vstúpilo a nebola mu priznaná náhrada trov konania z dôvodu neúčelnosti.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení,

ţe dovolanie podala včas oprávnená osoba ( ), zastúpená v súlade s

ods. 1 veta druhá , bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( ),

skúmal, či tento opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, ktoré moţno napadnúť

dovolaním ( a nasl. ). Najvyšší súd Slovenskej republiky dospel k záveru, ţe

podané dovolanie smeruje proti takému rozhodnutiu, proti ktorému nie je prípustné a preto ho

treba odmietnuť.

Dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ

to zákon pripúšťa ( ). Podmienky prípustnosti dovolania proti uzneseniu

odvolacieho súdu sú upravené v ustanoveniach a

V prejednávanej veci odvolací súd rozhodol uznesením. Uznesenia odvolacieho súdu,

proti ktorým je dovolanie prípustné, sú uvedené v a V zmysle

ods. 3 ale ustanovenia a neplatia (o. i.) vtedy, ak ide o uznesenie

o trovách konania. Dovolateľ napadol dovolaním uznesenie, ktorým odvolací súd rozhodol

o trovách konania. Takéto uznesenie je v zaradené medzi uznesenia,

v prípade ktorých je prípustnosť dovolania výslovne vylúčená. Prípustnosť dovolania

v predmetnej veci podľa neprichádza do úvahy.

So zreteľom na obsah dovolania a tieţ druhá veta dovolací súd

skúmal, či v konaní nedošlo k procesnej vade v zmysle Podľa tohto ustanovenia

dovolanie je prípustné proti kaţdému rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak a/ sa rozhodlo

vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník,

nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť

a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa uţ prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej

veci sa uţ prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol

potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala moţnosť konať pred súdom,

g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaţe namiesto samosudcu

rozhodoval senát. Pre záver o prípustnosti dovolania v zmysle ale nie je

významný subjektívny názor účastníka konania tvrdiaceho, ţe došlo k vade vymenovanej

v tomto ustanovení; rozhodujúcim je, ţe k tejto procesnej vade skutočne došlo

Dovolateľ vo svojom dovolaní nenamietal vady konania podľa § 237 písm. a/ aţ e/

a g/ a ich existenciu nezistil ani dovolací súd.

Dovolateľ v dovolaní výslovne namietal, ţe v konaní došlo k vade v zmysle § 237

písm. f/ So zreteľom na tieto tvrdenia sa Najvyšší súd Slovenskej republiky osobitne

zameral na otázku opodstatnenosti tohto tvrdenia, ţe v prejednávanej veci bola vedľajšiemu

účastníkovi súdom odňatá moţnosť pred ním konať ( ).

Predmetnému dôvodu dovolania sú vlastné tri pojmové znaky : 1/ odňatie moţnosti

konať pred súdom, 2/ to, ţe k odňatiu moţnosti konať došlo v dôsledku postupu súdu,

3/ moţnosť konať pred súdom sa odňala účastníkovi konania. Vzhľadom k tej skutočnosti, ţe

zákon bliţšie v ţiadnom zo svojich ustanovení pojem odňatie moţnosti konať pred súdom

nešpecifikuje, pod odňatím moţnosti konať pred súdom je potrebné vo všeobecnosti rozumieť

taký postup súdu, ktorý znemoţňuje účastníkovi konania realizáciu procesných práv a právom

chránených záujmov, priznaných mu na zabezpečenie

svojich práv a oprávnených záujmov.

Vedľajší účastník videl odňatie moţnosti konať pred súdom v tom, ţe odvolací súd

postupoval procesne nesprávne keď ho v zmysle osobitne nevyzval

na vyjadrenie sa k moţnej aplikácii , ktoré pri doterajšom rozhodovaní veci

nebolo pouţité a je pre rozhodnutie veci rozhodujúce. Inými slovami dovolateľ namietal

tzv. prekvapivé súdne rozhodnutie.

Súdna prax sa ustálila v názore, ţe procesné rozhodnutie odvolacieho súdu o trovách

konania nemôţe mať atribúty, tzv. prekvapivého rozhodnutia. V tejto súvislosti dovolací súd

dáva do pozornosti rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 25. júla 2013 sp.zn.

, ktoré bolo prijaté občianskoprávnym kolégiom Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky 10. decembra 2013 na uverejnenie v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu

a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky, ktorého právna veta znie takto: „Postup

odvolacieho súdu podľa neprichádza do úvahy

pri rozhodovaní o trovách konania a ani pri iných nemeritórnych rozhodnutiach.“ Účelom

ustanovenia je totiţ primárne zabrániť prekvapivému rozhodnutiu

odvolacieho súdu z hľadiska právnej kvalifikácie merita veci podľa (odlišného ustanovenia)

hmotného práva. Rozhodnutie o trovách konania je vnútorne jednotnou procesnoprávnou

otázkou, pri ktorej nemoţno samostatne hovoriť na jednej strane o ustanoveniach

upravujúcich náhradu trov konania podľa zásady úspechu, resp. výsledku konania a na druhej

strane o odlišných ustanoveniach tieto princípy modifikujúcich (viď uznesenie ÚS SR

z 8. decembra 2011 sp.zn. ). Takýto názor je aj v súlade s názormi

prezentovanými v odbornej právnickej literatúre (napr. Števček/Ficová a kol. Občiansky

súdny poriadok – Komentár, Nakladatelství C. H. Beck, 2009, str. 635). Nemeritórne

(procesné) rozhodnutie odvolacieho súdu o trovách konania nemá atribúty, tzv. prekvapivého

rozhodnutia, pri jeho vydávaní sa neuplatní procesný postup v zmysle

a v tejto súvislosti nedochádza k odňatiu moţnosti konať pred súdom v zmysle ustanovenia

Z týchto dôvodov bola námietka vedľajšieho účastníka nedôvodná.

Dovolací súd ďalej pristúpil k preskúmaniu tvrdenia dovolateľa, ţe vada v zmysle

bola D. v dôsledku nedostatočného odôvodnenia rozhodnutia

odvolacieho súdu, ktoré je podľa jeho názoru arbitrárne a nepreskúmateľné.

Z ustálenej judikatúry ESĽP vyplýva, ţe právo na riadne odôvodnenie súdneho

rozhodnutia patrí medzi základné zásady spravodlivého súdneho procesu. Judikatúra tohto

súdu však nevyţaduje, aby na kaţdý argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie

bezvýznamný, bola D. odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je

pre rozhodnutie rozhodujúci, vyţaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument (Ruiz

Torija c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303- A, s.12, § 29, Hiro Balani

c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-B, Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997,

Higgins c. Francúzsko z 19. februára 1998).

Rovnako sa Ústavný súd Slovenskej republiky vyjadril k povinnosti súdov riadne

odôvodniť svoje rozhodnutie v náleze -30. Ústavný súd tieţ vyslovil, ţe

súčasťou obsahu základného práva na spravodlivý proces je aj právo účastníka konania

na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede

na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t.j.

s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu ().

Do práva na spravodlivý súdny proces však nepatrí súčasne aj právo účastníka

konania, aby sa všeobecný súd stotoţnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním

a hodnotením dôkazov () a rovnako neznamená ani to, aby účastník konania

bol pred všeobecným súdom úspešný, teda aby bolo rozhodnuté v súlade s jeho poţiadavkami

a právnymi názormi ().

Podľa v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ

(ţalobca) domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (ţalovaný), prípadne

iný účastník konania, stručne, jasne a výstiţne vysvetlí, ktoré skutočnosti povaţuje

za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení

dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá

na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

Ak nie je ďalej ustanovení inak, pouţijú sa na uznesenie primerane ustanovenia

o rozsudku. ( )

Štruktúra práva na odôvodnenie je rámcovo upravená vo vyššie citovanom ustanovení.

Táto norma sa uplatňuje aj v odvolacom konaní ( ). Odôvodnenie súdneho

rozhodnutia v opravnom konaní však nemá odpovedať na kaţdú námietku alebo argument

v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie

o odvolaní a zostali sporné alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov prvostupňového

rozhodnutia, ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní ().

Preskúmaním veci dovolací súd dospel k záveru, ţe rozhodnutie odvolacieho súdu

zodpovedá poţiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutí v zmysle vyššie citovaných

zákonných ustanovení a preto ho nemoţno povaţovať za nepreskúmateľné.

Predovšetkým rozhodnutie odvolacieho súdu zodpovedá základnej (formálnej)

štruktúre odôvodnenia rozhodnutia. Odvolací súd sa v odôvodnení svojho rozhodnutia

vysporiadal s otázkou náhrady trov konania vedľajšieho účastníka, osobitne tým, prečo mu

ich náhrada nebola priznaná, čím zároveň dal aj relevantnú odpoveď na odvolaciu

argumentáciu vedľajšieho účastníka. Odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní

totiţ nemá odpovedať na kaţdú námietku alebo argument v opravnom prostriedku

(), súčasne odvolací súd nie je povinný zdôvodniť svoje rozhodnutie z kaţdého

uhla pohľadu odvolateľa. Rozhodnutie odvolacieho súdu nemoţno povaţovať

za neodôvodnené, resp. ústavne nekonformné len preto, ţe nebolo odôvodnené podľa

predstáv vedľajšieho účastníka. Odvolací súd potvrdil napadnuté prvostupňové rozhodnutie

vo výroku o trovách konania podľa , čím fakticky potvrdil správnosť jeho

skutkových aj právnych záverov to znamená aj aplikáciu ustanovenia § 146 ods. 2 veta prvá

na náhradu trov konania ako aj právny záver súdu o neúčelnosti uplatnených trov

konania vedľajším účastníkom. Pokiaľ vo svojom rozhodnutí vyuţil ustanovenie § 150 ods. 1

a prihliadol aj na osobitné okolnosti odôvodňujúce nepriznanie náhrady trov konania

v prejednávanej veci, nerozhodol na základe iných dôvodov ako súd prvého stupňa alebo

v jeho rozpore (aplikácia ustanovenia prichádza do úvahy len v prípade

vzniku práva na náhradu trov konania), len doplnil ďalšie dôvody, pre ktoré nebolo moţné

odvolaniu vedľajšieho účastníka vyhovieť. Odvolací súd rešpektoval hranice sudcovskej

úvahy D. účelom tohto ustanovenia a svoj postup pre aplikáciu ustanovenia

náleţite zdôvodnil. V konečnom dôsledku tento postup odvolacieho súdu nemal dopad

na zmenu výsledku pre vedľajšieho účastníka t.j. pre nepriznanie náhrady trov konania ani

na jeho procesné oprávnenia. Podľa názoru dovolacieho súdu uznesenie odvolacieho súdu

spĺňa zákonné poţiadavky odôvodnenia v zmysle v spojení s

Dovolací súd zdôrazňuje, ţe pri posudzovaní splnenia poţiadaviek na riadne

odôvodnenie rozhodnutia, správnosť právnych záverov nie je právne relevantná, lebo

prípadne nesprávne právne posúdenie veci prípustnosť dovolania nezakladá. Skutočnosť, ţe

vedľajší účastník má odlišný názor, neţ konajúce súdy, bez ďalšieho nezakladá a nedokazuje

ním tvrdenú vadu v zmysle

V súvislosti s námietkou nedostatočného odôvodnenia súdneho rozhodnutia dovolateľ

vytýkal odvolaciemu súdu, ţe sa nevysporiadal s časovo predchádzajúcimi rozhodnutiami

iných krajských súdov v analogických veciach, v ktorých mu ako vedľajšiemu účastníkovi

bola priznaná náhrada trov konania. Keďţe odvolací súd v odôvodnení svojho rozhodnutia

neuviedol dostatočné a presvedčivé dôvody pre odklon od doterajšej rozhodovacej praxe

iných krajských súdov, porušil princíp právnej istoty.

Obsahom princípu právneho štátu je vytvorenie právnej istoty, ţe na určitú právne

relevantnú otázku sa pri opakovaní v rovnakých podmienkach dáva rovnaká odpoveď (napr.

, a , ). Ústavný súd vo svojej judikatúre

konštatuje, ţe rešpektovanie princípu právnej istoty musí byť prítomné v kaţdom rozhodnutí

orgánov verejnej moci, a to tak v oblasti normotvornej, ako aj v oblasti aplikácie práva, keďţe

práve na ňom sa hlavne a predovšetkým zakladá dôvera občanov, ako aj iných fyzických osôb

a právnických osôb k orgánom verejnej moci (). Diametrálne odlišná

rozhodovacia činnosť všeobecného súdu o tej istej právnej otázke za rovnakej alebo

analogickej skutkovej situácie, pokiaľ ju nemoţno objektívne a rozumne odôvodniť, je

ústavne neudrţateľná (, m. m. , , ).

Vzhľadom na okolnosti prípadu je potrebné poukázať na tú skutočnosť, ţe v otázke

rozhodovania súdov o náhrade trov konania vedľajšieho účastníka v analogických veciach

neexistovala kontinuálna a stabilizovaná súdna prax. Práve naopak, v tejto otázke v čase

rozhodovania odvolacieho súdu panovala názorová nejednotnosť krajských súdov, pričom

dovolací súd o tejto otázke ešte nerozhodoval. Z tohto dôvodu, nie je moţné označiť

napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu v prejednávanej veci ako odklon od doterajšej

judikatúry v analogických veciach, keď v čase jeho rozhodovania boli inými krajskými súdmi

9

vydané rozhodnutia zastávajúce ten právny názor, ţe vedľajší účastník nemá právo

na náhradu trov konania pre ich neúčelnosť, teda protichodné rozhodnutia. Uvedená

nejednotnosť rozhodovania krajských súdov v konečnom dôsledku vyústila aţ do podania

mimoriadnych dovolaní generálnym prokurátorom, o ktorých rozhodol Najvyšší súd

Slovenskej republiky uznesením z 19. marca 2014 sp.zn. a tieţ uznesením

z 20. júna 2014 sp.zn. tak, ţe ich zamietol. Dovolací súd v týchto

rozhodnutiach zaujal právny názor : ,,zastúpenie vedľajšieho účastníka advokátom

vo veciach, ktoré spolu napĺňajú charakteristiku tzv. hromadných vecí, javí ako odporujúce

rozumnosti, a teda ako zneuţitie práva na právnu ochranu. To má za následok povinnosť

súdov konštatovať neúčelnosť nákladov vynaloţených na právne zastúpenie, a teda ich

nepriznanie účastníkovi, ktorý by inak na ich náhradu mal právo.,, Ústavná sťaţnosť

vedľajšieho účastníka proti uvedeným rozhodnutiam Najvyššieho súdu Slovenskej republiky

bola Ústavným súdom Slovenskej republiky odmietnutá ako zjavne neopodstatnená.

Za tejto procesnej situácie dovolateľ nemohol mať legitímne očakávania, ţe bude

rozhodnuté v jeho prospech, keď v iných analogických konaniach mu súbeţne nebola

priznaná náhrada trov právneho zastúpenia. Odvolací súd preto nebol povinný zdôvodňovať

svoje rozhodnutie z pohľadu iných rozhodnutí odvolacích súdov, keďţe vo veci nešlo

o ustálenú a konštantnú judikatúru súdov a iným rozhodnutím súdu by bol viazaný len

v prípadoch vyplývajúcich z ustanovenia a , ,

pričom o takýto prípad v prejednávanej veci nešlo.

Napokon dovolateľ spochybňoval aj správnosť právnej argumentácie odvolacieho

súdu v tomto konaní, t.j. ide o námietku vzťahujúcu sa k otázke (ne)správneho právneho

posúdenia veci v zmysle Na uvedenom mieste sa ţiada zdôrazniť,

ţe dovolaciemu súdu neprislúcha polemizovať s dovolateľom o tom, či rozhodnutie

odvolacieho súdu vychádza zo správneho právneho posúdenia veci (§ 241 ods. 2 písm. c/

), t.j. či bola správne vyloţená právna norma, či zo skutkových zistení bol vyvodený

správny právny záver. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení

vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav.

Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový

stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepouţil správny právny

10

predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo

ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Súd totiţ právnym

posúdením veci neodníma účastníkovi konania moţnosť uplatnenia jeho procesných práv

v zmysle (viď uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn.

uverejnené v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov

Slovenskej republiky pod č. 43/2003 a uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky

sp.zn. uverejnené v časopise Zo súdnej praxe pod č. 1/2003). Právne

posúdenie veci súdmi niţších stupňov je Najvyšším súdom Slovenskej republiky povaţované

za relevantný dovolací dôvod, ktorým moţno odôvodniť procesne prípustné dovolanie (viď

), zároveň je ale zhodne zastávaný názor, ţe (ani prípadné)

nesprávne právne posúdenie veci súdmi niţších stupňov nie je procesnou vadou konania

v zmysle , lebo (ani prípadným) nesprávnym právnym posúdením veci

súd účastníkovi konania neznemoţňuje realizáciu ţiadneho jeho procesného oprávnenia (viď

napríklad rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. , sp.zn.

, sp.zn. , sp.zn. , sp.zn. a iné).

I keby teda tvrdenia dovolateľa o zaloţení rozhodnutia na nesprávnom právnom posúdení

otázky o (ne)účelnosti vynaloţených trov konania boli prípadne aj opodstatnené (dovolací súd

ich z uvedeného hľadiska neposudzoval), dovolateľom vytýkané okolnosti by mali

za následok vecnú nesprávnosť napadnutého rozsudku, nezakladali by ale prípustnosť

dovolania v zmysle ustanovenia

Vzhľadom na to, ţe prípustnosť dovolania vedľajšieho účastníka nemoţno vyvodiť

z ustanovení a , Najvyšší súd Slovenskej republiky jeho dovolanie podľa

v spojení s ako dovolanie smerujúce proti

rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok neprípustný, odmietol.

Vedľajší účastník nebol v dovolacom konaní úspešný. Právo na náhradu trov

dovolacieho konania vzniklo len úspešnému ţalobcovi, stojacemu na opačnej strane v spore

( v spojení s a ); dovolací súd

mu ale nepriznal náhradu trov dovolacieho konania, a to z dôvodov hodných osobitného

zreteľa ( ), ktoré videl v doterajšej nejednotnosti rozhodovania niţších

súdov o otázke účelnosti trov právneho zastúpenia, ako aj v tom, ţe ţalobca bol vo veci samej

neúspešný, podal tzv. formulárovú ţalobu. Priznaním náhrady trov dovolacieho konania by

11

ţalobca získal majetkový prospech voči tretej osobe nesúvisiaci s podstatou uplatnenej

pohľadávky, čím by sa stratil samotný účel trov konania, ktoré sú nerozlučiteľne späté

s hľadaním materiálnej pravdy v konaní, priznaná náhrada trov konania by tak znamenala len

umelé získavanie trov právneho zastúpenia mimo reálneho predmetu sporu. Ţalovanému

v zmysle nevzniklo právo na náhradu trov dovolacieho konania, lebo

v spore vystupoval na strane neúspešného vedľajšieho účastníka, ich náhradu mu preto

dovolací súd nepriznal.

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov

3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 27. apríla 2015

JUDr. Soňa Mesiarkinová, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Dagmar Falbová