Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
351/435182.297063.pdf
PDF · 143.51 KB
No categories available
4Sži/24/2014
Najvyšší súd 4Sži/24/2014
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: Centrum ekologických
informácií, so sídlom 811 03 Bratislava, Suché Mýto č.19, zastúpený: Bardač, s.r.o.,
so sídlom 811 04 Bratislava, Búdková č. 4, proti žalovanému: Obec Bátka, so sídlom
980 21 Bátka, o preskúmanie zákonnosti fiktívneho rozhodnutia žalovaného, konajúc
o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Krajského súdu v Banskej Bystrici z 28. januára 2014,
č.k. 23 S/142/2013-33, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky odvolanie žalobcu proti uzneseniu Krajského súdu
v Banskej Bystrici č.k. 23S/142/2013-33 zo dňa 28. januára 2014 o d m i e t a.
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.
O d ô v o d n e n i e
I.
Napadnutým uznesením Krajský súd v Banskej Bystrici podľa § 104 ods. 1
Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“) konanie o preskúmanie zákonnosti
fiktívneho rozhodnutia zastavil z dôvodu, že konaniu a rozhodnutiu vo veci bránila
neodstrániteľná prekážka. Žalobca sa domáhal preskúmania zákonnosti fiktívneho
prvostupňového rozhodnutia žalovaného, ktoré malo byť žalobcovi doručené dňa 09.03.2013,
ako aj druhostupňového fiktívneho rozhodnutia, ktoré malo byť žalobcovi doručené dňa
07.04.2013. Žalobca požiadal žalovaného ako povinnú osobu podľa § 2 ods. 1 zákona
č. 211/2000 Z.z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých
zákonov (zákon o slobode informácií) v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon
č. 211/2000 Z.z.“) e-mailom zaslaným dňa 22.02.2013 o sprístupnenie viacerých informácií,
ktoré má žalovaný k dispozícii.
Krajský súd v odôvodnení rozhodnutia uviedol, že žiadosť žalobcu obsahovala
zaručený elektronický podpis, pričom žalovaný nemá zriadenú elektronickú podateľňu,
a preto nemal možnosť technicky komunikovať so žalobcom. Žalovaný nemal možnosť
prílohu doručovanú mu do počítača otvoriť a poznať jej obsah. Národný bezpečnostný úrad
vedie zoznam elektronických adries umiestnenia elektronických podateľní orgánov verejnej
moci, ktorý zverejňuje na svojom webovom sídle (§ 10 ods. 2 písm. p/ zákona
č. 215/2002 Z.z. o elektronickom podpise a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení
neskorších predpisov, ďalej len zákon č. 215/2002 Z.z.) a žalovaný, podľa tohto zoznamu,
nemá zriadenú elektronickú podateľňu. Doručovanie elektronických podaní na neexistujúcu
elektronickú adresu, ktorá je odlišná od bežne používanej v internetovom styku, nemá právne
účinky doručenia a takéto doručenie nemohlo vyvolať začatie konania podľa zákona
č. 211/2000 Z.z. Žalobca síce podanie zaslal elektronicky, ale technicky nevykonateľným
spôsobom. Doručenie len tela e-mailu nemožno považovať za doručenie žiadosti. V súlade
s § 14 ods. 4 zákona č. 211/2000 Z.z. žiadosť o poskytnutie informácií je podaná až dňom,
keď bola oznámená povinnej osobe príslušnej vo veci konať. Ak žalovaný nemal možnosť
poznať obsah žiadosti, nedošlo k podaniu žiadosti zákonným spôsobom, t.j. nemohlo dôjsť
ani k začatiu konania o poskytnutie informácií. Ak nedošlo k začatiu konania o poskytnutie
informácií, nezačala plynúť ani lehota na vybavenie žiadosti, a preto nemôže platiť ani právna
domnienka, že existujú fiktívne rozhodnutia podľa § 18 ods. 3 zákona č. 211/2000 Z.z.,
t.j. neplatí fikcia, že povinná osoba v správnom konaní vydala rozhodnutie, ktorým odmietla
poskytnúť informáciu. Tým, že nenastala fikcia vydania rozhodnutia, neexistuje rozhodnutie
napadnuté žalobou, a preto nie je ani daný predmet súdneho prieskumu.
II.
Proti uzneseniu krajského súdu podal právny zástupca žalobcu odvolanie a navrhol,
aby Najvyšší súd Slovenskej republiky zrušil napadnuté uznesenie Krajského súdu v Banskej
Bystrici č.k. 23S/142/2013-33 zo dňa 28. januára 2014 a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
Uviedol, že žalobca pripojil k svojej žiadosti viaceré prílohy, z ktorých vyplýva, že svoju
žiadosť žalovanému podal. Žalobca, resp. jeho právny zástupca má k dispozícii e-mailovú
schránku s konkrétnymi podaniami podpísanými zaručeným elektronickým podpisom, ktoré
odosielal žalovanému na vybavenie. Tieto súbory boli žalovanému doručené. Ak by žalobca
dostal priestor na pojednávaní, mohol to preukázať konajúcemu súdu priamo nahliadnutím
do danej e-mailovej schránky. Konajúci súd by sa priamo mohol oboznámiť aj so znením
podaní zaslaných daných e-mailom žalovanému, ak mal pochybnosť o pravosti ich tlačenej
verzie. Prípadne v rámci plnej jurisdikcie (§ 250i ods. 1 O.s.p.) by bolo možné vyhotoviť
v rámci znaleckého dokazovania napr. hašovacou funkciou príslušným programovým
vybavením tzv. digitálny odtlačok podania (súborov) odosielaného žalobcom, ako aj digitálny
odtlačok príloh, pripojených k e-mailu so žiadosťou žalobcu. Po vypočítaní oboch týchto
odtlačkov by bolo zrejmé, že oba súbory (t.j. tak súbor odoslaný e-mailom žalobcom,
ako aj súbory prijaté žalovaným v e-mailovej schránke) majú totožný digitálny odtlačok
vyhotovený hašovacou funkciou, čo by bolo vylúčené, ak by išlo o rôzne súbory. Tiež by bolo
zrejmé, že tieto súbory sú aj obsahovo zhodné s prílohami pripojenými k žalobe. Záver
krajského súdu o neexistencii podanej žiadosti preto považuje žalobca za predčasný.
Žalobca je toho názoru, že svoju žiadosť doručil a podal žalovanému zákonom
stanoveným spôsobom. Ustanovenie § 14 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z.z. spočíva v znížení
formálnosti podaní podávaných povinným osobám podľa zákona č. 211/2000 Z.z. Toto
ustanovenie predstavuje zjednodušenie podávania žiadostí povinným osobám a odstránenie
všetkých formálnych obmedzení pri podávaní žiadostí. Z toho dôvodu zákon č. 211/2000 Z.z.
umožňuje podanie žiadosti povinnej osobe aj akýmkoľvek technicky vykonateľným
spôsobom, čo § 14 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z.z. aj explicitne uvádza. Prijímanie podaní
podpísaných zaručeným elektronickým podpisom je pre žalovaného technicky vykonateľný
spôsob prijatia podania. Žalovaný je totiž obcou a z tohto dôvodu napr. vykonáva na úseku
stavebného konania prenesený výkon štátnej správy. Žalovaný je teda správnym orgánom
a to aj na iných úsekoch štátnej správy a samosprávy. Ako správny orgán je preto v zmysle
§ 19 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších
predpisov (ďalej len správny poriadok) žalovaný povinný prijímať podania zaručeným
elektronickým podpisom. Pre žalovaného predstavuje doručenie podania elektronickou poštou
podpísanou zaručeným elektronickým podpisom technicky vykonateľný spôsob, pretože
z jeho vlastnej činnosti správneho orgánu mu takáto povinnosť vyplýva z § 19 ods. 1
správneho poriadku. Podaná žiadosť preto vyvolávala tie právne účinky, aké vyvoláva riadne
podaná žiadosť so všetkými zákonom stanovenými náležitosťami. Z judikatúry Ústavného
súdu Slovenskej republiky (ďalej len ústavný súd) vyplýva, že ak je súčasťou zákonného
ustanovenia úprava prípustných druhov podaní účastníka konania, vyplýva z toho danému
orgánu verejnej moci povinnosť vytvoriť si podmienky pre prijímanie daného druhu podania.
Ak teda zákon umožňuje podať účastníkovi konania elektronické podanie podpísané
zaručeným elektronickým podpisom, vzniká orgánu verejnej moci povinnosť vytvoriť
si podmienky na prijímanie takých podaní. Aj bez zriadenia elektronickej podateľne je možné
oboznámiť sa s podaním podpísaným zaručeným elektronickým podpisom. Poukázal
na rozhodnutia ústavného súdu sp.zn. II. ÚS 150/08-102 zo dňa 24.06.2008, I. ÚS 290/08,
II. ÚS 93/08, II. ÚS 66/08, III. ÚS 204/2010, I. ÚS 291/08, IV. ÚS 33/08, II. ÚS 151/08,
II. ÚS 145/08, II. ÚS 67/08. Nemôže byť na ťarchu žalobcu, že žalovaný si nevytvoril
príslušné podmienky na prijímanie podaní, ktoré by mal vedieť prijímať. Na prijatie podaní
podpísaných zaručeným elektronickým podpisom žalovanému úplne postačuje pošta
a prostriedok na overenie elektronického podpisu. Medzi tieto prostriedky patria
napr. softvérové programy na overovanie platnosti zaručeného elektronického podpisu
a čítanie dokumentov takýmto podpisom podpísaných. Zoznam týchto prostriedkov
na overenie elektronického podpisu je zverejnený na webovom sídle Národného
bezpečnostného úradu, pričom v súčasnosti ide o 18 softvérových produktov, spomedzi
ktorých sú niektoré bezplatne prístupné na internete. Žalovaný teda nemusel mať
automatizovanú elektronickú podateľňu, pretože mu postačoval niektorý z dostupných
18 softvérových produktov, schválených Národným bezpečnostným úradom.
Na záver žalobca uviedol, že žalovaný má povinnosť prijímať podania podpísané
zaručeným elektronickým podpisom, a preto pre žalovaného doručenie žiadosti žalobcu
podpísanej zaručeným elektronickým podpisom predstavuje technicky vykonateľný spôsob
podania žiadosti. Doručenie žiadosti technicky vykonateľným spôsobom je postačujúce
pre vyvolanie tých účinkov, ktoré vyvoláva riadne doručená žiadosť o sprístupnenie
informácií podľa zákona č. 211/2000 Z.z. Takúto žiadosť mal žalovaný vybaviť zákonom
predpokladaným spôsobom. K tomu však nedošlo, čo malo za následok vydanie fiktívnych
rozhodnutí podľa § 18 ods. 3 a § 19 ods. 3 zákona č. 211/2000 Z.z.
III.
Žalovaný k podanému odvolaniu uviedol, že trvá na pôvodnom vyjadrení. Úmyslom
žalobcu je podľa jeho názoru jednoznačne finančné poškodzovanie obce.
IV.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p. v spojení
s § 246c ods. 1 vety prvej O.s.p.) prejednal vec bez nariadenia pojednávania podľa § 250ja
ods. 2 veta prvá O.s.p. a dospel k záveru, že nie sú naplnené podmienky pre konanie
o odvolaní proti uzneseniu Krajského súdu v Banskej Bystrici a je namieste odvolanie
odmietnuť.
Najvyšší súd skúmajúc podmienky konania o odvolaní, zistil, že v pripojenom súdnom
spise krajského súdu sa nenachádza originál alebo úradne osvedčené plnomocenstvo udelené
žalobcom advokátskej kancelárii Bardač s.r.o., pre viaceré správne konania,
ako ani prezidiálna plná moc pre konania vo veciach preskúmania zákonnosti rozhodnutí
správnych orgánov v územnej pôsobnosti krajského súdu. Zo žaloby žalobcu vyplýva, že plná
moc na zastupovanie v súdnom konaní je založená v spisoch súdnej správy krajského súdu
pod zn. Spr. č. 287/2013. Najvyšší súd však plnomocenstvom preukazujúcim zastúpenie
žalobcu advokátskou kanceláriou Bardač s.r.o., nedisponuje, a to v žiadnej forme.
Zistiac túto skutočnosť, najvyšší súd v zmysle § 211 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 246c
ods. 1 veta prvá O.s.p., vyzval advokátsku kanceláriu Bardač s.r.o., na predloženie originálu
plnomocenstva pre zastupovanie žalobcu v tunajšom konaní v lehote sedem dní od doručenia
(výzva zo dňa 10. marca 2015, doručená 27.marca 2015). Vo výzve bola advokátska
kancelária poučená, že v prípade nedoručenia plnomocenstva bude podané odvolanie
odmietnuté ako podané neoprávnenou osobou. Žalobca doručil najvyššiemu súdu riadnu plnú
moc dňa 16.04.2015.
Podľa § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p. pre riešenie otázok, ktoré nie sú priamo upravené
v tejto časti, sa použijú primerane ustanovenia prvej, tretej a štvrtej časti tohto zákona.
V prípade, ak odvolanie podáva advokát v mene účastníka konania ako jeho zástupca
bez toho, aby bolo preukázané jeho oprávnenie na zastupovanie spôsobom uvedeným v § 28
ods. 1 O.s.p., ide o nedostatok procesnej podmienky konania, ktorý možno odstrániť. Súd
je povinný skúmať splnenie tejto procesnej podmienky v každom štádiu konania,
t.j. aj v odvolacom konaní a ak nie je splnená, musí vyzvať účastníka na jej odstránenie.
Uvedená zásada platí aj v prípade, ak odvolací súd plnomocenstvo, založené v spise
pred podaním odvolania, nepovažuje za postačujúce na preukázanie zastupovania účastníka
v konaní.
Občiansky súdny poriadok (§ 28) okrem plnej moci pre celé konanie (tzv. procesné
plnomocenstvo) pozná aj plnomocenstvo všeobecné (oprávňujúce zastupovať účastníka
v každom súdnom konaní, nech ide o ktorúkoľvek vec). Pritom tzv. všeobecné
plnomocenstvo bolo možné založiť do spisov súdnej správy príslušného súdu a v konkrétnej
veci sa naň odvolať, na jeho existenciu musel účastník alebo ním zvolený zástupca súd
upozorniť (R 43/2003).
Z uvedeného je zrejmé, že je nutné rozlišovať medzi udelením plnomocenstva
a preukazovaním jeho udelenia. Toto sa deje jednak predložením originálu plnomocenstva,
alebo jeho udelením ústne do zápisnice súdu (§ 28 ods. 1 O.s.p.).
Na založenie, resp. uschovanie všeobecného plnomocenstva do spisov súdnej správy
sa vzťahovala Inštrukcia ministerstva spravodlivosti č. 18/1964 o účasti organizácií a štátu
v súdnom konaní a o ich zastupovaní, ktorá umožňovala aj advokátom zastupujúcim
„organizáciu alebo štát“ uschovať udelené všeobecné plnomocenstvo v správnych spisoch
súdu, ktorý vo veci koná.
Citovaná inštrukcia bola však s účinnosťou od 19. marca 2012 Inštrukciou
ministerstva spravodlivosti č. 10/2012 zrušená (čl. 15a ods. 2; príloha č. 1a) bez náhrady.
Z tohto dôvodu súdy nie sú už ani oprávnené ani povinné akceptovať preukazovanie udelenia
plnomocenstva na zastupovanie v občianskom súdnom konaní vrátane konania v správnom
súdnictve poukazom na originál všeobecného plnomocenstva uschovaného v spisoch správy
súdu, ktorý vec prejednáva. Tým súčasne strácajú opodstatnenie rozhodnutia najvyššieho
súdu vo veciach sp. zn. 2Cdo/112/2011, 7Cdo/45/2011, 4Cdo/70/2011, 5Cdo/54/2011,
2Cdo/56/2011, ako aj 3Cdo/76/2012, ktorých právne posúdenie sa vzťahovalo na obdobie
účinnosti inštrukcie č. 18/1964.
Aj v čase jej účinnosti inštrukcia č. 18/1964 vyžadovala uschovanie originálu
plnomocenstva v spise súdnej správy súdu, ktorý vo veci koná, t.j. na každom jednom súde,
ktorý dotknutú vec prejednáva a rozhoduje o nej samostatne (bod III in fine). Táto požiadavka
na preukázanie udeleného plnomocenstva žiadnym spôsobom nespochybňuje rozsah
udeleného plnomocenstva podľa § 25 ods. 1 O.s.p.
Pokiaľ aj krajský súd disponoval originálom plnomocenstva udeleného žalobcom
advokátskej kancelárii Bardač s.r.o., a mohol si teda jeho udelenie riadne overiť, najvyšší súd
túto možnosť nemá. Existencia plnomocenstva pritom nie je skutočnosťou, ktorej
preukazovanie môže účastník ponechať na vyhľadávacej povinnosti súdu (§ 120
ods. 1, 2 O.s.p.). Je pritom vecou dohovoru účastníka konania a ním zvoleného zástupcu,
koľko vyhotovení písomného plnomocenstva za účelom preukázania existencie tohto
ich vzťahu bude existovať.
Najvyššiemu súdu bolo vo veci žalobcu predložené odvolanie zo dňa
24. februára 2014 signované (zaručeným elektronickým podpisom) advokátskou kanceláriou
Bardač s.r.o., doručené krajskému súdu elektronicky dňa 26.februára 2014 o 16:27:48 hod.
Odvolaním napadnuté uznesenie bolo žalobcovi doručené prostredníctvom jeho právneho
zástupcu dňa 7. februára 2014. Lehota na podanie odvolania v tomto prípade uplynula dňa
24. februára 2014 (pondelok). Odvolanie bolo doručené súdu až dňa 26. februára 2014.
Podľa § 218 ods. 1 O.s.p. odvolací súd odmietne odvolanie, ktoré
a) bolo podané oneskorene;
b) bolo podané niekým, kto na odvolanie nie je oprávnený;
c) smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné;
d) nemá náležitosti podľa § 205 ods. 1 a 2; ak boli dodržané podmienky podľa § 209
ods. 1 a § 211 ods. 1,
e) rozhodnutie napadnuté odvolaním zaniklo inak.
Preto najvyšší súd po zistení, že odvolanie bolo podané oneskorene, postupoval podľa
§ 218 ods. 1 písm. a/ O.s.p., § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p., a odvolanie ako oneskorene
podané odmietol.
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania, pretože
odvolanie bolo odmietnuté (§ 224 ods. 1, § 146 ods. 1 písm. c/ O.s.p. per analogiam,
v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p.).
Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v pomere
hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 veta tretia zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení účinnom od 01.05.2011).
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.
V Bratislave dňa 5. mája 2015
JUDr. Jana Z E M K O V Á PhD., v.r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia:
Alena Augustiňáková