Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Sži/24/2014

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: Centrum ekologických

informácií, so sídlom 811 03 Bratislava, Suché Mýto č.19, zastúpený: Bardač, s.r.o.,

so sídlom 811 04 Bratislava, Búdková č. 4, proti žalovanému: Obec Bátka, so sídlom

980 21 Bátka, o preskúmanie zákonnosti fiktívneho rozhodnutia žalovaného, konajúc

o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Krajského súdu v Banskej Bystrici z 28. januára 2014,

č.k. -33, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky odvolanie žalobcu proti uzneseniu Krajského súdu

v Banskej Bystrici č.k. -33 zo dňa 28. januára 2014 o d m i e t a.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.

O d ô v o d n e n i e

I.

Napadnutým uznesením Krajský súd v Banskej Bystrici podľa § 104 ods. 1

(ďalej len „“) konanie o preskúmanie zákonnosti

fiktívneho rozhodnutia zastavil z dôvodu, že konaniu a rozhodnutiu vo veci bránila

neodstrániteľná prekážka. Žalobca sa domáhal preskúmania zákonnosti fiktívneho

prvostupňového rozhodnutia žalovaného, ktoré malo byť žalobcovi doručené dňa 09.03.2013,

ako aj druhostupňového fiktívneho rozhodnutia, ktoré malo byť žalobcovi doručené dňa

07.04.2013. Žalobca požiadal žalovaného ako povinnú osobu podľa § 2 ods. 1 zákona

č. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých

zákonov (zákon o slobode informácií) v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

č. “) e-mailom zaslaným dňa 22.02.2013 o sprístupnenie viacerých informácií,

ktoré má žalovaný k dispozícii.

Krajský súd v odôvodnení rozhodnutia uviedol, že žiadosť žalobcu obsahovala

zaručený elektronický podpis, pričom žalovaný nemá zriadenú elektronickú podateľňu,

a preto nemal možnosť technicky komunikovať so žalobcom. Žalovaný nemal možnosť

prílohu doručovanú mu do počítača otvoriť a poznať jej obsah. Národný bezpečnostný úrad

vedie zoznam elektronických adries umiestnenia elektronických podateľní orgánov verejnej

moci, ktorý zverejňuje na svojom webovom sídle (§ 10 ods. 2 písm. p/ zákona

č. o elektronickom podpise a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení

neskorších predpisov, ďalej len ) a žalovaný, podľa tohto zoznamu,

nemá zriadenú elektronickú podateľňu. Doručovanie elektronických podaní na neexistujúcu

elektronickú adresu, ktorá je odlišná od bežne používanej v internetovom styku, nemá právne

účinky doručenia a takéto doručenie nemohlo vyvolať začatie konania podľa zákona

č. Žalobca síce podanie zaslal elektronicky, ale technicky nevykonateľným

spôsobom. Doručenie len tela e-mailu nemožno považovať za doručenie žiadosti. V súlade

s žiadosť o poskytnutie informácií je podaná až dňom,

keď bola oznámená povinnej osobe príslušnej vo veci konať. Ak žalovaný nemal možnosť

poznať obsah žiadosti, nedošlo k podaniu žiadosti zákonným spôsobom, t.j. nemohlo dôjsť

ani k začatiu konania o poskytnutie informácií. Ak nedošlo k začatiu konania o poskytnutie

informácií, nezačala plynúť ani lehota na vybavenie žiadosti, a preto nemôže platiť ani právna

domnienka, že existujú fiktívne rozhodnutia podľa ,

t.j. neplatí fikcia, že povinná osoba v správnom konaní vydala rozhodnutie, ktorým odmietla

poskytnúť informáciu. Tým, že nenastala fikcia vydania rozhodnutia, neexistuje rozhodnutie

napadnuté žalobou, a preto nie je ani daný predmet súdneho prieskumu.

II.

Proti uzneseniu krajského súdu podal právny zástupca žalobcu odvolanie a navrhol,

aby Najvyšší súd Slovenskej republiky zrušil napadnuté uznesenie Krajského súdu v Banskej

Bystrici č.k. -33 zo dňa 28. januára 2014 a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Uviedol, že žalobca pripojil k svojej žiadosti viaceré prílohy, z ktorých vyplýva, že svoju

žiadosť žalovanému podal. Žalobca, resp. jeho právny zástupca má k dispozícii e-mailovú

schránku s konkrétnymi podaniami podpísanými zaručeným elektronickým podpisom, ktoré

odosielal žalovanému na vybavenie. Tieto súbory boli žalovanému doručené. Ak by žalobca

dostal priestor na pojednávaní, mohol to preukázať konajúcemu súdu priamo nahliadnutím

do danej e-mailovej schránky. Konajúci súd by sa priamo mohol oboznámiť aj so znením

podaní zaslaných daných e-mailom žalovanému, ak mal pochybnosť o pravosti ich tlačenej

verzie. Prípadne v rámci plnej jurisdikcie ( ) by bolo možné vyhotoviť

v rámci znaleckého dokazovania napr. hašovacou funkciou príslušným programovým

vybavením tzv. digitálny odtlačok podania (súborov) odosielaného žalobcom, ako aj digitálny

odtlačok príloh, pripojených k e-mailu so žiadosťou žalobcu. Po vypočítaní oboch týchto

odtlačkov by bolo zrejmé, že oba súbory (t.j. tak súbor odoslaný e-mailom žalobcom,

ako aj súbory prijaté žalovaným v e-mailovej schránke) majú totožný digitálny odtlačok

vyhotovený hašovacou funkciou, čo by bolo vylúčené, ak by išlo o rôzne súbory. Tiež by bolo

zrejmé, že tieto súbory sú aj obsahovo zhodné s prílohami pripojenými k žalobe. Záver

krajského súdu o neexistencii podanej žiadosti preto považuje žalobca za predčasný.

Žalobca je toho názoru, že svoju žiadosť doručil a podal žalovanému zákonom

stanoveným spôsobom. Ustanovenie spočíva v znížení

formálnosti podaní podávaných povinným osobám podľa Toto

ustanovenie predstavuje zjednodušenie podávania žiadostí povinným osobám a odstránenie

všetkých formálnych obmedzení pri podávaní žiadostí. Z toho dôvodu

umožňuje podanie žiadosti povinnej osobe aj akýmkoľvek technicky vykonateľným

spôsobom, čo aj explicitne uvádza. Prijímanie podaní

podpísaných zaručeným elektronickým podpisom je pre žalovaného technicky vykonateľný

spôsob prijatia podania. Žalovaný je totiž obcou a z tohto dôvodu napr. vykonáva na úseku

stavebného konania prenesený výkon štátnej správy. Žalovaný je teda správnym orgánom

a to aj na iných úsekoch štátnej správy a samosprávy. Ako správny orgán je preto v zmysle

o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších

predpisov (ďalej len správny poriadok) žalovaný povinný prijímať podania zaručeným

elektronickým podpisom. Pre žalovaného predstavuje doručenie podania elektronickou poštou

podpísanou zaručeným elektronickým podpisom technicky vykonateľný spôsob, pretože

z jeho vlastnej činnosti správneho orgánu mu takáto povinnosť vyplýva z § 19 ods. 1

správneho poriadku. Podaná žiadosť preto vyvolávala tie právne účinky, aké vyvoláva riadne

podaná žiadosť so všetkými zákonom stanovenými náležitosťami. Z judikatúry Ústavného

súdu Slovenskej republiky (ďalej len ústavný súd) vyplýva, že ak je súčasťou zákonného

ustanovenia úprava prípustných druhov podaní účastníka konania, vyplýva z toho danému

orgánu verejnej moci povinnosť vytvoriť si podmienky pre prijímanie daného druhu podania.

Ak teda zákon umožňuje podať účastníkovi konania elektronické podanie podpísané

zaručeným elektronickým podpisom, vzniká orgánu verejnej moci povinnosť vytvoriť

si podmienky na prijímanie takých podaní. Aj bez zriadenia elektronickej podateľne je možné

oboznámiť sa s podaním podpísaným zaručeným elektronickým podpisom. Poukázal

na rozhodnutia ústavného súdu sp.zn. -102 zo dňa 24.06.2008, ,

, , , , , ,

, . Nemôže byť na ťarchu žalobcu, že žalovaný si nevytvoril

príslušné podmienky na prijímanie podaní, ktoré by mal vedieť prijímať. Na prijatie podaní

podpísaných zaručeným elektronickým podpisom žalovanému úplne postačuje pošta

a prostriedok na overenie elektronického podpisu. Medzi tieto prostriedky patria

napr. softvérové programy na overovanie platnosti zaručeného elektronického podpisu

a čítanie dokumentov takýmto podpisom podpísaných. Zoznam týchto prostriedkov

na overenie elektronického podpisu je zverejnený na webovom sídle Národného

bezpečnostného úradu, pričom v súčasnosti ide o 18 softvérových produktov, spomedzi

ktorých sú niektoré bezplatne prístupné na internete. Žalovaný teda nemusel mať

automatizovanú elektronickú podateľňu, pretože mu postačoval niektorý z dostupných

18 softvérových produktov, schválených Národným bezpečnostným úradom.

Na záver žalobca uviedol, že žalovaný má povinnosť prijímať podania podpísané

zaručeným elektronickým podpisom, a preto pre žalovaného doručenie žiadosti žalobcu

podpísanej zaručeným elektronickým podpisom predstavuje technicky vykonateľný spôsob

podania žiadosti. Doručenie žiadosti technicky vykonateľným spôsobom je postačujúce

pre vyvolanie tých účinkov, ktoré vyvoláva riadne doručená žiadosť o sprístupnenie

informácií podľa Takúto žiadosť mal žalovaný vybaviť zákonom

predpokladaným spôsobom. K tomu však nedošlo, čo malo za následok vydanie fiktívnych

rozhodnutí podľa a

III.

Žalovaný k podanému odvolaniu uviedol, že trvá na pôvodnom vyjadrení. Úmyslom

žalobcu je podľa jeho názoru jednoznačne finančné poškodzovanie obce.

IV.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací ( v spojení

s vety prvej ) prejednal vec bez nariadenia pojednávania podľa

ods. 2 veta prvá a dospel k záveru, že nie sú naplnené podmienky pre konanie

o odvolaní proti uzneseniu Krajského súdu v Banskej Bystrici a je namieste odvolanie

odmietnuť.

Najvyšší súd skúmajúc podmienky konania o odvolaní, zistil, že v pripojenom súdnom

spise krajského súdu sa nenachádza originál alebo úradne osvedčené plnomocenstvo udelené

žalobcom advokátskej kancelárii Bardač s.r.o., pre viaceré správne konania,

ako ani prezidiálna plná moc pre konania vo veciach preskúmania zákonnosti rozhodnutí

správnych orgánov v územnej pôsobnosti krajského súdu. Zo žaloby žalobcu vyplýva, že plná

moc na zastupovanie v súdnom konaní je založená v spisoch súdnej správy krajského súdu

pod zn. Spr. č. 287/2013. Najvyšší súd však plnomocenstvom preukazujúcim zastúpenie

žalobcu advokátskou kanceláriou Bardač s.r.o., nedisponuje, a to v žiadnej forme.

Zistiac túto skutočnosť, najvyšší súd v zmysle v spojení s

ods. 1 veta prvá , vyzval advokátsku kanceláriu Bardač s.r.o., na predloženie originálu

plnomocenstva pre zastupovanie žalobcu v tunajšom konaní v lehote sedem dní od doručenia

(výzva zo dňa 10. marca 2015, doručená 27.marca 2015). Vo výzve bola advokátska

kancelária poučená, že v prípade nedoručenia plnomocenstva bude podané odvolanie

odmietnuté ako podané neoprávnenou osobou. Žalobca doručil najvyššiemu súdu riadnu plnú

moc dňa 16.04.2015.

Podľa veta prvá pre riešenie otázok, ktoré nie sú priamo upravené

v tejto časti, sa použijú primerane ustanovenia prvej, tretej a štvrtej časti tohto zákona.

V prípade, ak odvolanie podáva advokát v mene účastníka konania ako jeho zástupca

bez toho, aby bolo preukázané jeho oprávnenie na zastupovanie spôsobom uvedeným v § 28

ods. 1 , ide o nedostatok procesnej podmienky konania, ktorý možno odstrániť. Súd

je povinný skúmať splnenie tejto procesnej podmienky v každom štádiu konania,

t.j. aj v odvolacom konaní a ak nie je splnená, musí vyzvať účastníka na jej odstránenie.

Uvedená zásada platí aj v prípade, ak odvolací súd plnomocenstvo, založené v spise

pred podaním odvolania, nepovažuje za postačujúce na preukázanie zastupovania účastníka

v konaní.

() okrem plnej moci pre celé konanie (tzv. procesné

plnomocenstvo) pozná aj plnomocenstvo všeobecné (oprávňujúce zastupovať účastníka

v každom súdnom konaní, nech ide o ktorúkoľvek vec). Pritom tzv. všeobecné

plnomocenstvo bolo možné založiť do spisov súdnej správy príslušného súdu a v konkrétnej

veci sa naň odvolať, na jeho existenciu musel účastník alebo ním zvolený zástupca súd

upozorniť (R 43/2003).

Z uvedeného je zrejmé, že je nutné rozlišovať medzi udelením plnomocenstva

a preukazovaním jeho udelenia. Toto sa deje jednak predložením originálu plnomocenstva,

alebo jeho udelením ústne do zápisnice súdu ( ).

Na založenie, resp. uschovanie všeobecného plnomocenstva do spisov súdnej správy

sa vzťahovala Inštrukcia ministerstva spravodlivosti č. 18/1964 o účasti organizácií a štátu

v súdnom konaní a o ich zastupovaní, ktorá umožňovala aj advokátom zastupujúcim

„organizáciu alebo štát“ uschovať udelené všeobecné plnomocenstvo v správnych spisoch

súdu, ktorý vo veci koná.

Citovaná inštrukcia bola však s účinnosťou od 19. marca 2012 Inštrukciou

ministerstva spravodlivosti č. 10/2012 zrušená (čl. 15a ods. 2; príloha č. 1a) bez náhrady.

Z tohto dôvodu súdy nie sú už ani oprávnené ani povinné akceptovať preukazovanie udelenia

plnomocenstva na zastupovanie v občianskom súdnom konaní vrátane konania v správnom

súdnictve poukazom na originál všeobecného plnomocenstva uschovaného v spisoch správy

súdu, ktorý vec prejednáva. Tým súčasne strácajú opodstatnenie rozhodnutia najvyššieho

súdu vo veciach sp. zn. , , , ,

, ako aj , ktorých právne posúdenie sa vzťahovalo na obdobie

účinnosti inštrukcie č. 18/1964.

Aj v čase jej účinnosti inštrukcia č. 18/1964 vyžadovala uschovanie originálu

plnomocenstva v spise súdnej správy súdu, ktorý vo veci koná, t.j. na každom jednom súde,

ktorý dotknutú vec prejednáva a rozhoduje o nej samostatne (bod III in fine). Táto požiadavka

na preukázanie udeleného plnomocenstva žiadnym spôsobom nespochybňuje rozsah

udeleného plnomocenstva podľa

Pokiaľ aj krajský súd disponoval originálom plnomocenstva udeleného žalobcom

advokátskej kancelárii Bardač s.r.o., a mohol si teda jeho udelenie riadne overiť, najvyšší súd

túto možnosť nemá. Existencia plnomocenstva pritom nie je skutočnosťou, ktorej

preukazovanie môže účastník ponechať na vyhľadávacej povinnosti súdu (§ 120

ods. 1, 2 ). Je pritom vecou dohovoru účastníka konania a ním zvoleného zástupcu,

koľko vyhotovení písomného plnomocenstva za účelom preukázania existencie tohto

ich vzťahu bude existovať.

Najvyššiemu súdu bolo vo veci žalobcu predložené odvolanie zo dňa

24. februára 2014 signované (zaručeným elektronickým podpisom) advokátskou kanceláriou

Bardač s.r.o., doručené krajskému súdu elektronicky dňa 26.februára 2014 o 16:27:48 hod.

Odvolaním napadnuté uznesenie bolo žalobcovi doručené prostredníctvom jeho právneho

zástupcu dňa 7. februára 2014. Lehota na podanie odvolania v tomto prípade uplynula dňa

24. februára 2014 (pondelok). Odvolanie bolo doručené súdu až dňa 26. februára 2014.

Podľa odvolací súd odmietne odvolanie, ktoré

a) bolo podané oneskorene;

b) bolo podané niekým, kto na odvolanie nie je oprávnený;

c) smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné;

d) nemá náležitosti podľa § 205 ods. 1 a 2; ak boli dodržané podmienky podľa § 209

ods. 1 a § 211 ods. 1,

e) rozhodnutie napadnuté odvolaním zaniklo inak.

Preto najvyšší súd po zistení, že odvolanie bolo podané oneskorene, postupoval podľa

, veta prvá , a odvolanie ako oneskorene

podané odmietol.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania, pretože

odvolanie bolo odmietnuté (, per analogiam,

v spojení s veta prvá ).

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v pomere

hlasov 3:0 ( veta tretia o súdoch a o zmene a doplnení

niektorých zákonov v znení účinnom od 01.05.2011).

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.

V Bratislave dňa 5. mája 2015

JUDr. Jana Z E M K O V Á PhD., v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia:

Alena Augustiňáková