Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 66 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (74)c35/363153.6ef9b6.pdf
PDF · 105.09 KB
No categories available
7Cdo/45/2011
Najvyšší súd 7 Cdo 45/2011
Slovenskej republiky
U z n e s e n i e
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobkyne L. a.s., so sídlom V.,
IČO X.., zastúpenej Advokátskou kanceláriou Ch., s.r.o., so sídlom v Bratislave, za ktorú koná advokátka a konateľka Mgr. Ľ. P. Ch., proti ţalovanému Ľ. Z. bývajúcemu v Š., o zaplatenie 11,95 eur, vedenej na Okresnom súde Galanta pod sp. zn. 8 C 81/2007, o dovolaní ţalobkyne proti uzneseniu Krajského súdu v Trnave zo 14. septembra 2010 sp. zn. 10 Co 78/2010, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky z r u š u j e uznesenie Krajského súdu
v Trnave zo 14. septembra 2010, sp. zn. 10 Co 78/2010 a vec mu vracia na ďalšie konanie.
O d ô v o d n e n i e
Okresný súd Galanta rozsudkom zo dňa 3.februára 2009 č.k. 8C 81/2007-34 zamietol
návrh ţalobkyne a ţalovanému nepriznal náhradu trov konania. Vychádzal z názoru, ţe ţalobkyňa nepreukázala svoju aktívnu legitimáciu ţalobkyne ( postúpenie pohľadávky podľa § 524 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka ) K takémuto záveru ho viedlo aj nesplnenie podmienky ustanovenej v § 8 ods. 2 a 3 zákona č. 212/1995 Z.z.. Ţalobkyňa v konaní nepreukázala, ţe by bolo ţalovanému umoţnené uhradiť nedoplatok ( koncesionársky poplatok ) v dodatočnej lehote. Rovnako nepreukázala doručenie oznámenia ţalovanému o postúpení pohľadávky ( § 526 ods. 2 Občianskeho zákonníka ). O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p..
Na odvolanie Krajský súd v Trnave uznesením zo 14. septembra 2010 sp. zn.
10 Co 78/2010 odvolanie odmietol a ţiadnemu z účastníkov právo na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal. Vychádzal z tohto, ţe advokátka Mgr. Ľ. P. Ch. podala
odvolanie ako neoprávnená osoba ( § 218 ods. 1 písm. b/ O.s.p. ). Dôvodil, ţe advokátka Ľ. P. Ch. nie je účastníčkou konania a ani právnou zástupkyňou ţalobkyne, nakoľko ţalobkyňa udelila advokátke dňa 28.1.2009 všeobecné plnomocenstvo na zastupovanie vo všetkých veciach týkajúcich sa vymáhania pohľadávok patriacich ţalobkyni voči dlţníkom koncesionárskych poplatkov. Nedostatok plnomocenstva na zastupovanie v konkrétnom konaní ( § 28 ods. 1 a § 49 ods. 1 O.s.p. ) neodstránila napriek opakovaným výzvam súdu prvého stupňa.
Proti uvedenému rozhodnutiu odvolacieho súdu podala ţalobkyňa dovolanie, navrhla
zrušiť rozhodnutie odvolacieho súdu a vec mu vrátiť na ďalšie konanie z dôvodu, ţe jeho
postupom jej bola odňatá moţnosť konať pred súdom (§ 237 písm. f/ O.s.p.). Uviedla, ţe na
výzvu súdu prvého stupňa predloţila jej právna zástupkyňa, advokátka Mgr. Ľ. P. Ch. plnú
moc v originále a tá bola zaloţená na súde po Spr. 171/09. Toto plnomocenstvo bolo
advokátke udelené ţalobkyňou dňa 28.1.2009 ako tzv. všeobecné plnomocenstvo, nakoľko
advokátka ju zastupuje v obdobných konaniach s rovnakým predmetom. Preto je (podľa jej
názoru) daný jednoznačný prejav, aby ţalobkyňu zastupovala aj v predmetnom konaní.
Ţalovaný sa k dovolaniu nevyjadril.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, ţe
dovolanie podala včas účastníčka konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.), zastúpená advokátkou (§ 241
ods. 1 O.s.p.), bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 3 O.s.p.) skúmal najskôr,
či dovolanie smeruje proti takému rozhodnutiu, ktoré moţno napadnúť týmto opravným
prostriedkom (§ 236 a nasl. O.s.p.).
Dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to
zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O.s.p.).
V prejednávanej veci je dovolaním napadnuté uznesenie odvolacieho súdu. Podľa § 239
ods. 1 O.s.p. je dovolanie proti uzneseniu odvolacieho súdu prípustné, ak odvolací súd a/ zmenil
uznesenie súdu prvého stupňa, b/ rozhodoval vo veci postúpenia návrhu Súdnemu dvoru
Európskych spoločenstiev (§ 109 ods. 1 písm. c/) na zaujatie stanoviska. Podľa § 239 ods. 2
O.s.p. je dovolanie prípustné tieţ proti uzneseniu odvolacieho súdu, ktorým bolo potvrdené
uznesenie súdu prvého stupňa, ak a/ odvolací súd vyslovil vo svojom potvrdzujúcom uznesení, ţe
dovolanie je prípustné, pretoţe ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu, b/ ide o
uznesenie o návrhu na zastavenie výkonu rozhodnutia na podklade cudzozemského rozhodnutia,
c/ ide o uznesenie o uznaní (neuznaní) cudzieho rozhodnutia alebo o jeho vyhlásení za
vykonateľné (nevykonateľné) na území Slovenskej republiky.
Keďţe dovolaním napadnuté uznesenie odvolacieho súdu nevykazuje znaky ţiadneho
z vyššie uvedených uznesení, dovolanie podľa § 239 O.s.p. prípustné nie je.
So zreteľom na obsah dovolania a tieţ zákonnú povinnosť vyplývajúcu z § 242 ods.
1 druhá veta O.s.p. t.j. skúmať vţdy, či napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo
vydané v konaní postihnutom niektorou z procesných vád, ktoré zakladajú tzv. zmätočnosť
rozhodnutia, skúmal dovolací súd prípustnosť dovolania aj podľa § 237 O.s.p. Podľa tohto
ustanovenia je dovolanie prípustné proti kaţdému rozhodnutiu (rozsudku i uzneseniu)
odvolacieho súdu, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v
konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník
konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa uţ prv
právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa uţ prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na
začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu
odňala moţnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne
obsadený, ibaţe namiesto samosudcu rozhodoval senát.
Procesné vady konania v zmysle § 237 písm. a/ aţ e/ a g/ O.s.p. dovolateľka
nenamietala a v dovolacom konaní nevyšli najavo. Prípustnosť jej dovolania preto z týchto ustanovení nemoţno vyvodiť.
Dovolateľka tvrdí, ţe konanie pred odvolacím súdom je postihnuté vadou podľa § 237
písm. f/ O.s.p., ku ktorej došlo tým, ţe napriek dostatočnému plnomocenstvu bolo odvolanie podané advokátkou odmietnuté ako neoprávnenou osobou.
Dôvodom zakladajúcim prípustnosť dovolania podľa § 237 písm. f/ O.s.p. je taký (vadný)
postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemoţní realizácia jeho procesných práv, priznaných mu v
občianskom súdnom konaní za účelom ochrany jeho práv a právom chránených záujmov.
Pod odňatím moţnosti pred súdom konať treba rozumieť zákonu sa priečiaci procesný
postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemoţní realizácia jeho procesných práv, priznaných mu
v občianskom súdnom konaní za účelom ochrany jeho práv a právom chránených záujmov.
Pri riešení otázky, či v konaní došlo k tejto procesnej vade, vychádzal dovolací súd
predovšetkým z § 28 ods. 1 a 2 O.s.p., podľa ktorého zástupcovi, ktorého si účastník zvolí,
udelí písomne alebo ústne do zápisnice plnomocenstvo buď na celé konanie, alebo len pre
určité úkony. Plnomocenstvo udelené pre celé konanie nemoţno obmedziť. Zástupca,
ktorému bolo toto plnomocenstvo udelené, je oprávnený na všetky úkony, ktoré môţe
v konaní urobiť účastník.
Podľa obsahu spisu bolo zistené, odvolanie proti rozsudku súdu prvého stupňa
podala za ţalobkyňu advokátka, Mgr. Ľ. P. Ch., pričom v odvolaní uviedla, ţe plnomocenstvo
bolo doručené súdu dňa 6.2.2009 so ţiadosťou o zaloţenie do spisov súdnej správy ( č.l.43
spisu ). Na výzvu súdu, aby predloţila riadne a kvalifikované plnomocenstvo na zastupovanie
ţalobkyne oznámila, ţe ide o takzvané všeobecné plnomocenstvo, na základe ktorého je
oprávnená ţalobkyňu zastupovať vo všetkých konaniach týkajúcich sa vymáhania
pohľadávok voči dlţníkom koncesionárskych poplatkov a ako vyplýva zo súdnej praxe,
uvedenie konkrétneho konania s označením účastníkov nie je nevyhnutnou náleţitosťou
plnomocenstva.
Ustanovenie § 28 O.s.p. upravuje formu plnomocenstva, jeho rozsah a spôsob, akým
sa má udeliť. Odsek 2 citovaného ustanovenia zdôrazňuje, ţe zástupca, ktorému bolo toto
plnomocenstvo udelené, je oprávnený na všetky úkony ako účastník konania, plnomocenstvo
udelené na celé konanie nemoţno obmedziť. Plnomocenstvom udeleným na konanie pred
súdom môţe byť kaţdá listina účastníkom vlastnoručne podpísaná, ak je z nej vidieť vôľu
účastníka, aby bol určitou osobou zastupovaný. Ak nejde o plnomocenstvo vzťahujúce sa len
na určitý úkon, výslovne v plnomocenstve udelený, je nutné vychádzať z toho, ţe ide
o plnomocenstvo dané pre celé konanie ( Najvyšší súd ČSSR, sp. zn. 2 Cz 2/68, R 56/1969).
Pri plnej moci udelenej účastníkom konania zástupcovi, aby ho zastupoval vo všetkých
veciach bez obmedzenia , ide o všeobecnú plnú moc ( Najvyšší súd ČR, sp. zn.
25 Cdo 2144/98 ). Ako vyplýva z judikatúry súdov Slovenskej republiky ( napr. Najvyšší súd
Slovenskej republiky, sp. zn. 2 Cdo 112/01 ), všeobecné plnomocenstvo oprávňuje zástupcu
zastupovať zastúpeného v kaţdom súdnom konaní, je moţné plnomocenstvo zaloţiť do spisov
súdnej správy a v konkrétnej veci sa naň odvolať.
Uvedené skutočnosti a zistenia svedčia o tom, ţe konanie pred odvolacím súdom bolo
postihnuté vadou v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p., lebo odvolanie ţalobkyne podané jej
zástupkyňou so všeobecným plnomocenstvom na konanie bolo odmietnuté podľa § 218 ods.
1 písm. b/ O.s.p., hoci podmienky pre tento postup odvolacieho súdu neboli splnené. Tým
bola ţalobkyni znemoţnená realizácia jej procesného oprávnenia domôcť sa kvalifikovaným
odvolaním preskúmania správnosti napadnutého rozhodnutia v odvolacom konaní.
Označená procesná vada zakladá prípustnosť dovolania a je zároveň tieţ dôvodom, pre ktorý
musí dovolací súd napadnuté rozhodnutie vţdy zrušiť.
Najvyšší súd Slovenskej republiky preto napadnuté uznesenie odvolacieho súdu vo
výroku o odmietnutí odvolania ţalobkyne zrušil (§ 243b ods. 1 O.s.p.) a vec mu v rozsahu
zrušenia vrátil na ďalšie konanie (§ 243b ods. 2 O.s.p.).
V novom rozhodnutí rozhodne súd znova o trovách pôvodného a dovolacieho
konania (§ 243d ods. 1 O.s.p.).
P o u č e n i e: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave, 20. apríla 2011
JUDr. Daniela Š v e c o v á, v.r.
predsedníčka senátu
Za správnosť :
Hrčková Marta