Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
fbb/395260.34cb62.pdf
PDF · 99.8 KB
No categories available
2Cdo/116/2015
Najvyšší súd 2 Cdo 116/2015
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobkyne T. K., bývajúcej v B.,
zastúpenej advokátskou kanceláriou F., so sídlom v B., proti žalovanej Slovenskej
republike, za ktorú koná Národná banka Slovenska, so sídlom v Bratislave, Imricha Karvaša
č. 1, o náhradu škody, vedenej na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. 25 C 195/2011,
o dovolaní žalobkyne proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave zo 7. apríla 2014 sp. zn.
6 Co 72/2014, 6 Co 73/2014, takto
rozhodol:
Dovolanie o d m i e t a .
Žalovanej náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.
O d ô v o d n e n i e
Okresný súd Bratislava I rozsudkom zo 6. novembra 2013 č. k. 25 C 195/2011-175
návrh žalobkyne na prerušenie konania do právoplatného skončenia konania vedeného
na Okresnom súde Bratislava I sp. zn. 19 C 56/2011 zamietol. Vyslovil, že nepožiada Súdny
dvor Európskej únie o rozhodnutie o predbežnej otázke podľa čl. 267 Zmluvy o fungovaní
Európskej únie a návrh žalobkyne na prerušenie konania zamietol. Žalobu žalobkyne v celom
rozsahu zamietol. Žalovanej náhradu trov konania nepriznal.
Okresný súd Bratislava I uznesením z 9. januára 2014 č. k. 25 C 195/2011-197 uložil
žalobkyni podľa položky 7a Sadzobníka súdnych poplatkov (ďalej len „položka), prílohy
zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov (ďalej len
„zákon č. 71/1992 Zb.“) povinnosť zaplatiť súdny poplatok 20 € za odvolanie.
Na odvolania žalobkyne Krajský súd v Bratislave rozsudkom zo 7. apríla 2014 sp. zn.
6 Co 72/2014, 6 Co 73/2014 v prvom výroku rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutých
častiach potvrdil. V druhom výroku napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa potvrdil.
Žalovanej nepriznal náhradu trov odvolacieho konania.
Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podala žalobkyňa dovolanie, ktoré
odôvodnila podľa § 237 písm. f/ O.s.p. v spojení s § 241 ods. 2 písm. a/, b/, c/ O.s.p.
V dovolaní spochybnila skutkové a právne zistenia súdov, ako i vyhodnotenie žalobkyňou
navrhnutých dôkazov, najmä správy o stave konkurzu a výpoveď správcu konkurznej
podstaty. K uloženej poplatkovej povinnosti žalobkyni za podané odvolanie uviedla, že
predmetné konanie bolo vecne oslobodené od súdnych poplatkov. Z týchto dôvodov žiadala,
aby dovolací súd dovolaním napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu, ako aj rozhodnutie
súdu prvého stupňa, zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
Okresný súd Bratislava I uznesením zo 4. decembra 2014 č. k. 25 C 195/2011-230
konanie o dovolaní žalobkyne proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave zo 7. apríla 2014
sp. zn. 6 Co 72/2014, 6 Co 73/2014, v časti, v ktorej Krajský súd v Bratislave potvrdil
rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutých častiach, zastavil. Žalovanej náhradu trov
dovolacieho konania nepriznal.
Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako súd dovolací [§ 10a
ods. 1 O.s.p. (poznámka dovolacieho súdu: v ďalšom texte sa uvádza Občiansky súdny
poriadok v znení pred 1. januárom 2015)] po zistení, že dovolanie podala včas žalobkyňa
zastúpená v súlade s § 241 ods. 1 veta druhá O.s.p., bez nariadenia dovolacieho pojednávania
(§ 243a ods. 3 O.s.p.) skúmal, či tento opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, proti
ktorému ho zákon pripúšťa.
Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ
to zákon pripúšťa.
V danom prípade je dovolaním napadnutý rozsudok odvolacieho súdu v celom
rozsahu. K časti dovolania, ktorou je napadnutý výrok rozhodnutia odvolacieho súdu
o potvrdení rozsudku súdu prvého stupňa, dovolací súd poznamenáva, že túto časť dovolania
nepreskúmaval, nakoľko bolo dovolacie konanie v tejto časti uznesením Okresného súdu
Bratislava I zo 4. decembra 2014 č. k. 25 C 195/2011-230 pre nezaplatenie súdneho poplatku
za dovolanie zastavené. K časti dovolania, ktorou je napadnutý výrok rozhodnutia
odvolacieho súdu o uložení povinnosti zaplatiť súdny poplatok za odvolanie, je potrebné
uviesť, že táto časť dovolania smeruje proti rozhodnutiu, ktoré je síce súčasťou rozsudku
odvolacieho súdu, má ale charakter uznesenia a tento charakter nestráca, i keď rozhodnutie
o uložení poplatkovej povinnosti s meritórnym rozhodnutím vo veci súvisí (§ 167 ods. 1
O.s.p.).
Dovolanie proti uzneseniu odvolacieho súdu je prípustné, ak a/ odvolací súd zmenil
uznesenie súdu prvého stupňa, b/ odvolací súd rozhodoval vo veci postúpenia návrhu
Súdnemu dvoru Európskych spoločenstiev (viď § 109 ods. 1 písm. c/ O.s.p.) na zaujatie
stanoviska; dovolanie nie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa
odmietlo odvolanie proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa o zamietnutí návrhu na prerušenie
konania podľa § 109 ods. 1 písm. c/ O.s.p. (§ 239 ods. 1 O.s.p.). Dovolanie je tiež prípustné
proti uzneseniu odvolacieho súdu, ktorým bolo potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa, ak
a/ odvolací súd vyslovil vo svojom potvrdzujúcom uznesení, že je dovolanie prípustné,
pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu, b/ ide o uznesenie o návrhu
na zastavenie výkonu rozhodnutia na podklade cudzozemského rozhodnutia, c/ ide
o uznesenie o uznaní (neuznaní) cudzieho rozhodnutia alebo o jeho vyhlásení za vykonateľné
(nevykonateľné) na území Slovenskej republiky (viď § 239 ods. 2 O.s.p.).
Uznesenie odvolacieho súdu, ktoré napadla žalobkyňa dovolaním, nemá znaky
rozhodnutia, proti ktorému je dovolanie prípustné. Jeho prípustnosť preto z ustanovení § 239
ods. 1 a 2 O.s.p. nevyplýva.
Vzhľadom na vyššie uvedené by prípustnosť dovolania žalobkyne zakladalo,
ak v konaní došlo k procesným vadám uvedeným v § 237 O.s.p. Toto ustanovenie pripúšťa
dovolanie proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vtedy, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá
nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť
byť účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne
zastúpený, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv
začalo konanie, e/ nepodal sa návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval
vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval
senát.
Žalobkyňa procesné vady konania v zmysle § 237 písm. a/ až e/ a g/ O.s.p. netvrdila
a vady tejto povahy ani nevyšli v dovolacom konaní najavo. Prípustnosť jej dovolania preto
z týchto ustanovení nevyplýva.
Žalobkyňa tvrdí, že v konaní jej bola odňatá možnosť pred súdom konať (§ 237
písm. f/ O.s.p.). O odňatie možnosti pred súdom konať ide v prípade procesne nesprávneho
postupu súdu, ktorým sa účastníkovi znemožní realizácia jeho procesných oprávnení.
Judikatúra najvyššieho súdu dospela k záveru, že o odňatie možnosti pred súdom
konať ide tiež vtedy, ak súd zastaví konanie z dôvodu nezaplatenia súdneho poplatku, i keď
pre taký postup neboli dané procesné predpoklady (viď R 50/1997). O tento prípad ale
v preskúmavanej veci nejde – v danom prípade nebolo konanie zastavené. Napadnutým
uznesením bolo potvrdené uznesenie o vyrubení súdneho poplatku. Samotným vyrubením
súdneho poplatku sa však účastníkovi neodníma žiadne procesné oprávnenie a nedochádza
k odňatiu jeho možnosti pred súdom konať (§ 237 písm. f/ O.s.p.).
Pokiaľ žalobkyňa tvrdí, že so zreteľom na ňou opisované okolnosti jej bol vyrubený
súdny poplatok v situácii, v ktorej jej nemal byť vyrubený, a konkretizuje, že súdy
postupovali podľa Položky č. 7a, podľa ktorej postupovať nemohli a pri tom nezohľadnili, že
predmetné konanie je aj po 1. októbri 2012 vecne oslobodené od súdnych poplatkov,
z rozhodujúceho – obsahového – hľadiska namieta, že napadnuté rozhodnutia súdov nižších
stupňov spočívajú na nesprávnom právnom posúdení veci. Právnym posúdením je činnosť
súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a na zistený skutkový stav
aplikuje konkrétnu právnu normu. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy,
ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis,
nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne
právne závery. Nesprávne právne posúdenie veci je síce relevantný dovolací dôvod v tom
zmysle, že ho možno uplatniť v procesne prípustnom dovolaní (viď § 241 ods. 2
písm. c/ O.s.p.), samo nesprávne právne posúdenie veci ale prípustnosť dovolania nezakladá
(viď tiež R 54/2012 a viaceré rozhodnutia najvyššieho súdu, napríklad sp. zn. 1 Cdo 62/2010,
2 Cdo 97/2010, 3 Cdo 53/2011, 4 Cdo 68/2011, 5 Cdo 44/2011, 6 Cdo 41/2011
a 7 Cdo 26/2010). Nejde totiž o vadu konania uvedenú v § 237 O.s.p., ani znak (atribút,
stránku) rozhodnutia, ktorý by bol uvedený v § 239 O.s.p. ako zakladajúci prípustnosť
dovolania.
Vzhľadom na to, že v konaní o dovolaní žalobkyne proti uzneseniu o súdnom poplatku
za odvolanie sa nepotvrdila existencia procesnej vady konania tvrdenej žalobkyňou, nevyšli
najavo ani iné vady uvedené v § 237 O.s.p. a prípustnosť podaného dovolania nevyplýva
z ustanovenia § 239 O.s.p., najvyšší súd odmietol jej procesne neprípustné dovolanie podľa
§ 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 218 ods. 1 písm. c/ O.s.p.
O trovách dovolacieho konania rozhodol najvyšší súd podľa § 243b ods. 5 O.s.p.
v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p., § 151 O.s.p. a § 142 ods. 1 O.s.p.
Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 29. júna 2015
JUDr. Jozef Kolcun, v.r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia : Jarmila Uhlířová