Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
d7f/394860.eddc61.pdf
PDF · 100.09 KB
No categories available
3Cdo/242/2015
Najvyšší súd
Slovenskej republiky 3 Cdo 242/2015
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobkyne C., a.s., so sídlom v B.,
IČO: X., zastúpenej advokátskou kanceláriou A., s.r.o., so sídlom v B., IČO: X., proti
žalovanému E. Š., bývajúcemu v N., za účasti vedľajšieho účastníka na strane žalovaného S.,
so sídlom v B., o zaplatenie 1 612,23 € s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde
Prievidza pod sp. zn. 11 C 59/2011, o dovolaní žalobkyne proti rozsudku Krajského súdu
v Trenčíne z 9. októbra 2014 sp. zn. 19 Co 400/2014, takto
rozhodol:
Dovolanie o d m i e t a .
Žalovanému a vedľajšiemu účastníkovi nepriznáva náhradu trov dovolacieho konania.
O d ô v o d n e n i e
Okresný súd Prievidza rozsudkom zo 16. júla 2013 č.k. 11 C 59/2011-114 zaviazal
žalovaného zaplatiť žalobkyni 201,99 € v mesačných splátkach po 30 € počnúc mesiacom
nasledujúcim po právoplatnosti rozsudku pod stratou výhody splátok; vo zvyšku žalobu
zamietol. Žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania a žalobkyňu
zaviazal zaplatiť na účet okresného súdu trovy štátu vo výške 31,87 €. V odôvodnení uviedol,
že zmluva uzatvorená 7. novembra 2007 medzi účastníkmi konania o revolvingovom úvere
vykazuje znaky spotrebiteľskej zmluvy, a preto je potrebné aplikovať na tento zmluvný vzťah
spotrebiteľsko-právnu ochranu podľa príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka
a zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Vykonaným dokazovaním zistil, že
na základe uvedenej zmluvy bol žalovanému poskytnutý úver vo výške 1 327,76 € a doposiaľ
žalovaný splátkami, aj keď nepravidelnými, uhradil sumu 1 125,70 €. Keďže žalovanému
zostalo na úvere uhradiť ešte 201,99 €, na zaplatenie tejto sumy žalovaného zaviazal
a vzhľadom na majetkové pomery žalovaného povolil mu ju splácať po 30 € mesačne (§ 160
ods. 1 O.s.p.). Vo zvyšku pokiaľ ide o úrok z úveru (235,64 €) žalobu zamietol z dôvodu, že
dohodnutý úrok (2,14 % mesačne, 25,68 % ročne) je neprimerane vysoký, presahuje obvyklú
úrokovú sadzbu, preto takéto dojednanie považoval za neplatné (§ 39 a § 53 ods. 5
Občianskeho zákonníka). Z toho istého dôvodu za neplatné považoval aj dojednanie poplatku
z omeškania vo výške 8 % z každej mesačnej splátky (118,86 €), nakoľko odporuje § 517
ods. 2 Občianskeho zákonníka. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. l O.s.p.
a povinnosti žalobkyne zaplatiť trovy štátu podľa § 148 ods. 1 O.s.p.
Krajský súd v Trenčíne na odvolanie žalobkyne rozsudkom z 9. októbra 2014 sp. zn.
19 Co 400/2014 rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej zamietajúcej časti a v časti
o trovách konania ako vecne správny v zmysle § 219 ods. 1, 2 O.s.p. potvrdil. Žalovanému
a vedľajšiemu účastníkovi nepriznal náhradu trov odvolacieho konania. Odvolací súd
skonštatoval, že súd prvého stupňa správne zistil skutkový stav a správne naň aplikoval
príslušné zákonné ustanovenia. V celom rozsahu sa stotožnil s odôvodnením napadnutého
rozsudku a odvolacie námietky žalobkyne vyhodnotil ako nedôvodné, pretože sa nimi už súd
prvého stupňa náležitým spôsobom vysporiadal. Výrok o trovách odvolacieho konania
odôvodnil § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p. a § 151 O.s.p.
Uvedené rozhodnutie odvolacieho súdu napadla žalobkyňa dovolaním, v ktorom
namietala nesprávne právne posúdenie veci odvolacím súdom, čím došlo k porušeniu jej
ústavou garantovaného práva na súdnu ochranu. Oba súdy založili svoje rozhodnutia
o zamietnutí žaloby v časti úroku za poskytnutie a poplatku z omeškania so splácaním úveru
na nesprávnom právnom závere. Dovolateľka poukázala na to, zmluva o úvere spĺňa všetky
náležitosti vyžadované príslušnou zákonnou úpravou účinnou v čase uzavretia zmluvy, že
žalovaný bol dostatočne upozornený na nevyhnutnosť preštudovania si tak zmluvy o úvere
ako aj jej neoddeliteľných súčastí, a preto bol oboznámený aj s povinnosťou platiť úroky
za poskytnutie úveru. Preto podľa žalobkyne je žalovaný povinný zaplatiť celkové náklady
spojené s poskytnutým úverom, a teda aj úroky a príslušné poplatky. Z uvedených dôvodov
žalobkyňa navrhla napadnutý rozsudok odvolacieho súdu spolu s rozsudkom súdu prvého
stupňa zrušiť a vec vrátiť prvostupňovému súdu ďalšie konanie.
Žalovaný ani vedľajší účastník sa k dovolaniu žalobkyne nevyjadrili.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací [§ 10a ods. 1 O.s.p. (poznámka
dovolacieho súdu: v ďalšom texte sa uvádza Občiansky súdny poriadok v znení pred
1. januárom 2015)] po zistení, že dovolanie podala včas účastníčka konania (§ 240 ods. 1
O.s.p.), zastúpená advokátom (§ 241 ods. l O.s.p.), bez nariadenia dovolacieho pojednávania
(§ 243a ods. 1 O.s.p.) skúmal najskôr, či dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, ktoré možno
napadnúť týmto opravným prostriedkom (§ 236 a nasl. O.s.p.).
Dovolanie je mimoriadny opravný prostriedok, ktorým nemožno napadnúť každé
rozhodnutie súdu. Výnimočnosti tohto opravného prostriedku zodpovedá právna úprava jeho
prípustnosti. Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu, len
v prípadoch, v ktorých ho pripúšťa zákon (viď § 236 ods. 1 O.s.p.).
V prejednávanej veci je dovolaním napadnutý rozsudok odvolacieho súdu. Podľa
§ 238 ods. 1 O.s.p. je dovolanie prípustné proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol
zmenený rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej. V zmysle § 238 ods. 2 O.s.p.
je dovolanie prípustné tiež proti rozsudku, v ktorom sa odvolací súd odchýlil od právneho
názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci. Podľa § 238 ods. 3 O.s.p. je dovolanie
prípustné tiež vtedy, ak smeruje proti potvrdzujúcemu rozsudku odvolacieho súdu, vo výroku
ktorého odvolací súd vyslovil, že dovolanie je prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej
stránke zásadného významu, alebo ak ide o potvrdenie rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým
súd prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa § 153 ods. 3 a 4.
Keďže podané dovolanie nesmeruje proti zmeňujúcemu rozsudku, ale takému
potvrdzujúcemu rozsudku odvolacieho súdu, vo výroku ktorého odvolací súd nevyslovil, že
dovolanie proti nemu je prípustné ani takému potvrdzujúcemu rozsudku súdu prvého stupňa,
v ktorom súdu prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa
§ 153 ods. 3 a 4, nemožno prípustnosť podaného dovolania vyvodiť z § 238 ods. 1 O.s.p., ani
z § 238 ods. 3 O.s.p. Pre úplnosť treba uviesť, že dovolací súd v prejednávanej veci dosiaľ
nerozhodoval, preto ani nevyslovil právny názor, ktorým by boli súdy viazané (§ 238 ods. 2
O.s.p.). Z týchto dôvodov dospel dovolací súd k záveru, že dovolanie žalobkyne nie je podľa
§ 238 ods. 1 až 3 O.s.p. procesne prípustné.
Dovolanie žalobkyne by mohlo byť procesne prípustné, len ak by v konaní, v ktorom
bol vydaný napadnutý rozsudok, došlo k procesnej vade uvedenej v § 237 O.s.p. Povinnosť
skúmať, či konanie nie je zaťažené niektorou z nich, vyplýva pre dovolací súd z § 242 ods. 1
O.s.p. Dovolací súd sa z tohto dôvodu neobmedzil len na skúmanie prípustnosti dovolania
podľa § 238 O.s.p., ale sa zaoberal tiež otázkou, či v konaní nedošlo k procesnej vade
v zmysle § 237 O.s.p. Toto ustanovenie pripúšťa dovolanie proti každému rozhodnutiu
odvolacieho súdu vtedy, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten,
kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník
konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa už prv
právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh
na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu
odňala možnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne
obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát. Z hľadiska § 237 O.s.p. sú právne
významné len tie procesné nedostatky, ktoré vykazujú znaky vád taxatívne v ňom
vymenovaných; iné procesné vady konania alebo nesprávnosti rozhodovania, i keby k nim
v konaní došlo, nezakladajú prípustnosť dovolania podľa tohto ustanovenia.
Vady konania v zmysle § 237 O.s.p. v dovolaní namietané neboli a v dovolacom
konaní ani nevyšli najavo. Prípustnosť dovolania preto z týchto ustanovení nemožno vyvodiť.
Podľa názoru dovolateľky odvolací súd vec nesprávne právne posúdil (§ 241 ods. 2
písm. c/ O.s.p.). Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení
vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav.
Nesprávne právne posúdenie je chybnou aplikáciou práva na zistený skutkový stav; dochádza
k nej vtedy, ak súd nepoužil správny (náležitý) právny predpis alebo ak síce aplikoval správny
právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov
vyvodil nesprávne právne závery. Právnym posúdením veci, v rámci ktorého súd na zistený
skutkový stav aplikuje hmotnoprávny alebo procesný predpis, sa nezakladá procesná vada
konania v zmysle § 237 O.s.p. Nesprávne právne posúdenie veci súdmi nižších stupňov
je relevantný dovolací dôvod, ktorým možno odôvodniť procesne prípustné dovolanie (viď
§ 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.), samo (prípadne) nesprávne právne posúdenie veci súdmi nižších
stupňov ale nezakladá prípustnosť dovolania (viď tiež R 54/2012 a viaceré rozhodnutia
najvyššieho súdu, napríklad sp. zn. 1 Cdo 62/2010, 2 Cdo 97/2010, 3 Cdo 53/2011,
4 Cdo 68/2011, 5 Cdo 44/2011, 6 Cdo 41/2011 a 7 Cdo 26/2010). Nejde totiž o vadu konania
uvedenú v § 237 O.s.p., ani znak (atribút, stránku) rozhodnutia, ktorý by bol uvedený v § 238
O.s.p. ako zakladajúci prípustnosť dovolania.
Keďže v prejednávanej veci nemožno prípustnosť podaného dovolania vyvodiť
zo žiadneho ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku, Najvyšší súd Slovenskej republiky
ho v zmysle § 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 218 ods. 1 písm. c/ O.s.p. odmietol. Riadiac
sa právnou úpravou dovolacieho konania, otázkou vecnej správnosti napadnutého rozsudku
odvolacieho súdu sa nezaoberal.
V dovolacom konaní úspešnému žalovanému a vedľajšiemu účastníkovi vzniklo právo
na náhradu trov konania voči žalobkyni, ktorá úspech nemala (§ 243b ods. 5 O.s.p. v spojení
s § 224 ods. 1 O.s.p. a § 142 ods. 1 O.s.p.). Dovolací súd však žalovanému a vedľajšiemu
účastníkovi náhradu trov dovolacieho konania nepriznal, lebo nepodali návrh na ich priznanie
Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3:0.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 1. júla 2015
JUDr. Daniela S u č a n s k á, v.r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia: Klaudia Vrauková