Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Cdo/467/2014

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu P., bývajúceho vo Z.Z.,

zastúpeného JUDr. J., advokátom vo Z.Z., proti žalovanej Mgr. M., bývajúcej v B.,

zastúpenej advokátskou kanceláriou P., so sídlom v B., o zaplatenie 1 150 eur

s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Zvolen pod sp. zn. , o dovolaní

žalovanej proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici z 18. marca 2014 sp. zn. 14 Co

82/2013, takto

rozhodol:

Dovolanie o d m i e t a .

Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi náhradu trov dovolacieho konania v sume

95,29 eur do rúk jeho právneho zástupcu JUDr. J., do troch dní.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Zvolen rozsudkom z 23. októbra 2012 č.k. -73 zaviazal

žalovanú zaplatiť žalobcovi 1 150,- eur z titulu dlžného nájomného s úrokom z omeškania

vo výške 9 % ročne zo sumy 1 150,- eur od 9. 3. 2012 do zaplatenia, sumu 258,92 eur z titulu

zmluvnej pokuty a nahradiť mu trovy konania v sume 119,76 eur, všetko do 3 dní

od právoplatnosti rozsudku a v časti týkajúcej sa zmluvnej pokuty vo výške 388,32 Eur

žalobu zamietol. Na základe vykonaného dokazovania mal za preukázané, že dňa 30.7.2010

uzavreli žalobca spolu s Ing. R. ako prenajímatelia so žalovanou ako nájomníčkou v zmysle §

729 o nájme a podnájme nebytových

priestorov Zmluvu o nájme domu, podľa ktorej žalobca spolu s Ing. R. prenechal žalovanej do

užívania nehnuteľnosť – rodinný dom, súp. č. X., postavený na pozemku parc. č. CKN X.,

orientačné č. X., na ulici M., zapísaný u Správy katastra Z. na LV č. X., obec Z., okres Z.,

katastrálne územie Z.. Zmluva bola uzavretá na dobu neurčitú s účinnosťou od 1.8.2010

s obojstrannou výpovednou lehotou tri mesiace. Listom z 30.9.2011 žalovaná dala žalobcovi

2

i Ing. R. výpoveď nájomnej zmluvy, pričom výpovedná lehota začala plynúť 1.10.2011

a uplynula 31.12.2011. Vyvodil, že v zmysle žalobca

ako jeden zo spoluvlastníkov predmetnej nehnuteľnosti mohol nároky zo zmluvy o nájme

uplatniť v súdnom konaní i sám, bez ohľadu na to, či druhý spoluvlastník dal alebo nedal

súhlas k uplatneniu nárokov vyplývajúcich zo zmluvy o nájme a teda je aktívne legitimovaný

na podanie žaloby o zaplatenie nájomného a zmluvnej pokuty. Medzi účastníkmi konania bol

tak založený občianskoprávny záväzkový vzťah týkajúci sa užívania predmetnej

nehnuteľnosti, pričom za obdobie od 1.10.2011 do 31.12.2011 žalovanej vznikol nedoplatok

na nájomnom vo výške 1 150,- eur, ktorý neuhradila. Nakoľko sa žalovaná s plnením

peňažného dlhu dostala do omeškania ( ), súd priznal

žalobcovi aj úroky z omeškania, ktorých výšku ustálil podľa žaloby. Mal za to, že prejav vôle

strán zmluvy smeroval k dojednaniu zmluvnej pokuty (§ 544 ods. 1, 2 Občianskeho

zákonníka) určenej vyjadreným percentom za každý deň omeškania platby za nájom

z dlžného nájomného a pri určení výšky zmluvnej pokuty využil moderačné právo (§ 545a

) a zmluvnú pokutu vo výške 182,5 % ročne znížil na 73 % ročne.

O náhrade trov konania rozhodol podľa v spojení s

Krajský súd v Banskej Bystrici na odvolanie žalovanej rozsudkom z 18. marca 2014

sp. zn. rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil. Žalovanej uložil povinnosť

nahradiť žalobcovi trovy odvolacieho konania vo výške 85,20 eur na účet právneho zástupcu

do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Konštatoval správnosť napadnutého rozsudku

a správnosť odôvodnenia, s ktorým sa v celom rozsahu stotožnil a na ktorý odkázal, keď súd

prvého stupňa vykonal vo veci podrobné a dôsledné dokazovanie, dôkazy náležite v súlade

s vyhodnotil a vysvetlil, z akého dôvodu nevykonal dôkazy navrhované

žalovanou. K námietkam žalovanej o neúplnom zistení skutkového stavu a nevykonaní

všetkých navrhnutých dôkazov potrebných na zistenie rozhodujúcich skutočností odvolací súd

uviedol, že žalovaná síce pred súdom prvého stupňa tvrdila, že jej mal žalobca spôsobiť

škodu, túto však ani nešpecifikovala, ani neuplatnila ako obranu alebo ako vzájomný návrh

napriek tomu, že súd prvého stupňa jej túto možnosť dal a na pojednávaní bol prítomný

aj jej právny zástupca. Zdôraznil, že žiadny procesný návrh zo strany žalovanej ani

jej právneho zástupcu uplatnený nebol a preto pokiaľ súd prvého stupňa nevykonal dôkazy

navrhované žalovanou, ktoré nesúviseli s predmetom sporu, postupoval súd prvého stupňa

správne a svoj postup aj dostatočným spôsobom odôvodnil. K námietke žalovanej

o nedostatku aktívnej legitimácie na strane žalobcu odkázal na odôvodnenie rozhodnutia súdu

3

prvého stupňa, s ktorým sa v celom rozsahu stotožnil. Výrok o trovách konania oprel

o ustanovenie v spojení s

Proti uvedenému rozsudku odvolacieho súdu podala dovolanie žalovaná, navrhla

ho spolu s rozsudkom súdu prvého stupňa zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie

konanie, eventuálne zrušiť rozsudok odvolacieho súdu a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.

V dôvodoch dovolania na podklade podrobného opisu skutkových okolností dovolateľka

uviedla, že v podanom odvolaní poukázala na to, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový

stav veci a nevysporiadal sa s jej tvrdeniami ohľadom škody, ktorá jej bola spôsobená

a rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. V nadväznosti

na to odvolaciemu súdu vytkla, že nesprávne vec právne posúdil a nedostatočne zistil

skutkový stav, keď konštatoval, že súd prvého stupňa dôkazy náležite vyhodnotil a vysvetlil,

z akého dôvodu nevykonal dôkazy navrhované žalovanou a nesprávne posúdil absenciu

aktívnej legitimácie žalobcu. Bola názoru, že v konaní vedenom na súde prvého stupňa došlo

k porušeniu jej práva na spravodlivý proces, nakoľko jej postupom súdu nebolo umožnené

uplatniť si svoj nárok voči žalobcovi, pričom v konaní pred súdom prvého stupňa

aj odvolacím súdom dala jednoznačne najavo, že si chce voči žalobcovi uplatniť svoj nárok

vzájomným návrhom v zmysle a

Žalobca vo vyjadrení k dovolaniu navrhol dovolanie ako neprípustné odmietnuť.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení,

že dovolanie podala včas účastníčka konania ( ), bez nariadenia dovolacieho

pojednávania ( ), skúmal najskôr, či tento opravný prostriedok smeruje

proti rozhodnutiu, proti ktorému ho zákon pripúšťa.

Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ

to zákon pripúšťa ( ).

V prejednávanej veci odvolací súd rozhodol rozsudkom. V zmysle ustanovenia § 238

platí, že ak dovolanie smeruje proti rozhodnutiu vydanému v tejto procesnej forme,

je prípustné, ak je ním napadnutý zmeňujúci rozsudok ( ), alebo rozsudok,

v ktorom sa odvolací súd odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto

veci ( ), alebo rozsudok potvrdzujúci rozsudok súdu prvého stupňa,

4

ak odvolací súd v jeho výroku vyslovil, že je dovolanie prípustné, pretože po právnej stránke

ide o rozhodnutie zásadného významu, alebo ide o potvrdenie rozsudku súdu prvého stupňa,

ktorým súd prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa § 153

ods. 3 a 4 ( ).

Nakoľko v prejednávanej veci je dovolaním napadnutý rozsudok, ktorým odvolací súd

potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa (pričom v jeho výroku prípustnosť dovolania

nevyslovil, ani nejde o potvrdzujúci rozsudok rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým súd

prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky) je nepochybné,

že prípustnosť dovolania žalovanej z až 3 nemožno vyvodiť.

Vzhľadom na zákonnú povinnosť ( veta druhá ) skúmať vždy,

či napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní postihnutom niektorou

z procesných vád uvedených v , neobmedzil sa dovolací súd len na skúmanie

prípustnosti dovolania podľa , ale zaoberal sa i otázkou, či konanie

nie je postihnuté niektorou z vád vymenovaných v až g/ Ak je konanie

postihnuté niektorou z vád vymenovaných v , možno dovolaním napadnúť

aj rozhodnutia vo veciach, v ktorých je inak dovolanie z hľadiska vylúčené. Pri

skúmaní, či je dovolanie prípustné, sa dovolací súd zameral predovšetkým na okolnosti, ktoré

dovolateľka v dovolaní namietala.

Podľa je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu

odvolacieho súdu, ak sa účastníkovi konania postupom súdu odňala možnosť konať pred

súdom.

So zreteľom na dovolacie námietky sa najvyšší súd osobitne zaoberal otázkou,

či dovolateľke bola v konaní odňatá možnosť pred súdom konať.

Odňatím možnosti konať pred súdom ( ) sa rozumie taký závadný

postup súdu, ktorý má za následok znemožnenie realizácie tých procesných oprávnení

účastníka konania, ktoré mu poskytuje . O procesnú vadu v zmysle

ide najmä vtedy, ak súd v konaní postupoval v rozpore so zákonom,

prípadne ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi a týmto postupom odňal

účastníkovi konania jeho procesné práva [v zmysle majú účastníci v občianskom

5

súdnom konaní rovnaké postavenie a súd je povinný zabezpečiť im rovnaké možnosti

na uplatnenie ich práv – viď napríklad právo vykonávať procesné úkony vo formách

stanovených zákonom ( ), nazerať do spisu a robiť si z neho výpisy ( ),

vyjadriť sa k návrhom na dôkazy a k všetkým vykonaným dôkazom, ( ), byť

predvolaný na súdne pojednávanie ( ), na to, aby im bol rozsudok doručený

do vlastných rúk ( )].

Dovolateľka v danej veci namietala, že v konaní došlo k procesnej vade v zmysle

postupom súdov predovšetkým pri posudzovaní relevantnosti návrhov

na vykonanie dokazovanie, ďalej pri vykonávaní dokazovania, hodnotení výsledkov

vykonaného dokazovania a neumožnení jej uplatnenia si svojho nároku voči žalobcovi.

Dokazovanie je časť občianskeho súdneho konania, v rámci ktorej si súd vytvára

poznatky, potrebné na rozhodnutie vo veci. Právomoc konať o veci, ktorej sa návrh týka,

v sebe obsahuje právomoc posúdiť aj to, či a aké dôkazy na zistenie skutkového stavu

sú potrebné a akým spôsobom sa zabezpečí dôkaz na jeho vykonanie (). Súd

v občianskom súdnom konaní nie je viazaný návrhmi účastníkov na vykonanie dokazovania

a nie je povinný vykonať všetky navrhované dôkazy. Posúdenie návrhu na vykonanie

dokazovania a rozhodnutie, ktoré z nich budú v rámci dokazovania vykonané, je vždy vecou

súdu ( ), a nie účastníkov konania (viď tiež uznesenia najvyššieho súdu

sp. zn. , , , , ,

a ).

Nevykonanie určitého dôkazu (nevyhovenie návrhu účastníka, aby súd vykonal ten –

ktorý dôkaz) môže mať za následok neúplnosť skutkových zistení vedúcu prípadne k vydaniu

nesprávneho rozhodnutia, nie však procesnú vadu v zmysle (viď R 37/1993).

Nevykonanie všetkých navrhnutých dôkazov nie je vadou spôsobujúcou účastníkovi odňatie

možnosti konať pred súdom (porovnaj R 37/1993), pretože v zmysle ustanovenia § 120

ods. 1 veta druhá je vecou súdu, aby rozhodol, ktoré z navrhovaných dôkazov vykoná.

Zo samej skutočnosti, že súd v priebehu konania nevykonal všetky navrhované dôkazy alebo

vykonal iné dôkazy na zistenie skutkového stavu, nemožno vyvodiť, že dovolanie proti

rozhodnutiu odvolacieho súdu je podľa prípustné (viď R 125/1999,

R 6/2000).

6

Ďalšia časť dovolacích námietok žalovanej spočíva v tvrdení, že odvolací súd v danom

prípade nesprávne vec právne posúdil a nedostatočne zistil skutkový stav, keď konštatoval,

že žalobca má v konaní vecnú aktívnu legitimáciu, ktorú odvodil od žalobcovho

spoluvlastníckeho práva k predmetu nájmu, pričom vychádzal z dikcie ustanovenia § 139

ods. 1 . Takýto právny názor odvolacieho súdu je však podľa

dovolateľky nesprávny, pretože toto ustanovenie sa má posudzovať

v súvislosti s ustanovením a teda žalobca ako

spoluvlastník predmetu nájmu nemá právo samostatne rozhodovať o hospodárení

so spoločnou vecou a nebol preto oprávnený na podanie žaloby.

Uvedená časť výhrad dovolateľky voči napadnutému rozhodnutiu sa týka činnosti

súdu, v rámci ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a na zistený skutkový

stav aplikuje konkrétnu právnu normu. Táto činnosť súdu je obsahom právneho posudzovania

veci. O nesprávne právne posúdenie veci ide vtedy, ak súd nepoužil náležitý právny predpis

alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo

ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

Dovolací súd so zreteľom na vyššie uvedené zdôrazňuje, že ustanovenie § 237

písm. f/ dáva odňatie možnosti konať pred súdom výslovne do súvislosti iba s faktickou

procesnou činnosťou súdu a nie s jeho právnym hodnotením veci. Právne posúdenie veci

súdmi nižších stupňov je síce relevantný dovolací dôvod, ktorým možno úspešne odôvodniť

procesne prípustné dovolanie (viď ); nesprávne právne posúdenie

ale prípustnosť dovolania nezakladá. Dovolanie je v ustanoveniach Občianskeho súdneho

poriadku upravené ako mimoriadny opravný prostriedok, ktorý nemožno podať proti každému

rozhodnutiu odvolacieho súdu; pokiaľ nie sú splnené procesné podmienky prípustnosti

dovolania, nemožno napadnuté rozhodnutie podrobiť vecnému preskúmavaniu a preto ani

zohľadniť prípadné vecné nesprávnosti rozhodnutia.

Vzhľadom na uvedené možno preto zhrnúť, že nakoľko prípustnosť dovolania

v danom prípade nemožno vyvodiť z , nebola preukázaná existencia dovolateľkou

namietanej vady konania v zmysle a neboli zistené (ani tvrdené) iné vady

uvedené v , Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie žalovanej podľa

ods. 5 v spojení s ako dovolanie smerujúce proti

rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok neprípustný, odmietol. Pritom,

7

riadiac sa právnou úpravou dovolacieho konania, nezaoberal sa napadnutým rozhodnutím

odvolacieho súdu z hľadiska jeho vecnej správnosti.

V dovolacom konaní procesne úspešnému žalobcovi vzniklo právo na náhradu trov

dovolacieho konania proti žalovanej, ktorá úspech nemala (§ 243b ods. 5 v spojení s § 224

ods. 1, a ). Žalobca si náhradu trov dovolacieho

konania uplatnil a ich výšku vyčíslil. Dovolací súd žalobcovi priznal náhradu trov

dovolacieho konania za jeden úkon právnej služby advokáta, ktorú poskytol vypracovaním

vyjadrenia k dovolaniu podľa vyhlášky č. o odmenách

a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v celkovej výške 95,29 eur (§ 10

ods. 1 písm. a/ vyhlášky vo výške 71,37 eur + 15,88 eur daň z pridanej hodnoty + 8,04 eur

režijný paušál). O povinnosti zaplatiť priznané trovy k rukám advokáta rozhodol dovolací súd

v súlade s

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom

hlasov 3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 27. júla 2015

JUDr. Edita B a k o š o v á, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Lenka Pošová