Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

14Co/82/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Podhorovej a členov senátu JUDr. Petra Priehodu a JUDr. Oľgy Maľovej v právnej veci navrhovateľa: D. N., nar. XX. XX. XXXX, bytom J. C. XXX/XX, XXX XX Q., štátne občianstvo SR, proti odporkyni: G.. G. W., nar. XX. XX. XXXX, bytom M. XXXX/X, E. G., XXX XX R., štátne občianstvo SR, zastúpená Advokátskou kanceláriou Pekár, s.r.o., so sídlom Kukučínova 24, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 47 233 940, o zaplatenie 1.150,- Eur s príslušenstvom z titulu nájomného a o zaplatenie 647,24 Eur z titulu zmluvnej pokuty, o odvolaní odporkyne proti rozsudku Okresného súdu Zvolen zo dňa 23. 10. 2012 č. k. -73, takto

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok okresného súdu

Odporkyňa j e p o v i n n á nahradiť navrhovateľovi trovy odvolacieho konania vo výške 85,20 Eur na účet právneho zástupcu v lehote do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia.

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom okresný súd vyhovel návrhu o zaplatenie dlžného nájomného vo výške 1.150,- Eur v celom rozsahu majúc za to, že žaloba je dôvodná. Poukázal na uzatvorenú Zmluvu o nájme domu zo dňa 30. 07. 2010 uzatvorenú medzi navrhovateľom ako prenajímateľom a odporkyňou ako nájomníčkou, pričom na strane prenajímateľa zmluvu uzatvoril aj ďalší spoluvlastník prenajatej nehnuteľnosti, a to brat navrhovateľa. Súd zistil, že zmluvu ukončila odporkyňa trojmesačnou výpovednou dobou, ktorá mala skončiť dňom 31. 12. 2011, čo nebolo medzi účastníkmi sporné. Týmto dňom teda nájom výpoveďou zanikol. Pretože odporkyňa neuhradila nájomné za čas mesiaca september v sume 175,- Eur a za mesiace október, november a december v sume po 325,- Eur, čo ani odporkyňa nepopierala, považoval súd v tejto časti návrh za dôvodný. Obranu odporkyne založenú na tom, že jej prenajímatelia znemožňovali platiť za nájom tým, že požadovali peniaze na ruku a nedali jej účet, na ktorý by ich mohla posielať, považoval súd za nedôvodnú obranu vzhľadom na čl. III. Zmluvy o nájme, kde bolo dojednané, že nájomné bude platené poštovými poukážkami na adresy prenajímateľov vždy do 25. dňa v mesiaci. Prvostupňový súd vysvetlil, prečo nezohľadnil obranu odporkyne založenú na tom, že jej nehnuteľnosť nebola odovzdaná v stave spôsobilom na prevádzakovanie materskej škôlky, že prenajímateľ vodil do priestorov bez jej vedomia iné osoby a tiež vysvetlil, prečo v tomto smere nevykonal dôkazy navrhnuté odporkyňou. Tiež prvostupňový súd poukázal na odporkyňou tvrdenú škodu na energiách a vysvetlil, prečo nebolo dôvodné sa týmto tvrdeným nárokom zaoberať a prečo nebolo potrebné vykonať vypočutím svedkov dôkazy na tieto skutkové okolnosti. Pokiaľ ide o odporkyňou navrhované dôkazy týkajúce sa nákladov na energie a vodu za obdobie troch mesiacov počas výpovednej doby, prvostupňový súd uviedol, že v súvislosti s energiami navrhovateľ neuplatnil žiadne nároky, a preto nebolo dôvodné na túto otázku vykonať dokazovanie. Pretože odporkyňa za posudzované obdobie nájomné nezaplatila, pričom v zmysle zmluvných dojednaní

mala takúto povinnosť, uložil jej súd z titulu dlžného nájomného zaplatiť navrhovateľovi sumu 1.150,- Eur. Navrhovateľ si uplatnil aj úrok z omeškania z dlžnej sumy vo výške 9 % ročne od 09. 03 .2012 do zaplatenia, ktorý nárok prvostupňový súd s poukazom na , priznal tak, ako bol uplatnený, odo dňa 09. 03. 2012 do zaplatenia vzhľadom na rozsah žaloby, ktorým je súd viazaný (nemohol priznať viac, než navrhovateľ požadoval).

V časti uplatnenej zmluvnej pokuty v dohodnutej výške 0,5 % denne z dlžnej sumy prvostupňový súd zaujal názor, že zmluvná pokuta je v zmluve dojednaná čo do spôsobu jej výpočtu zrozumiteľne a určito. Súd nemal pochybnosť o tom, čo zmluvné strany ohľadom zmluvnej pokuty v zmluve o nájme dojednali a nemal pochybnosť o tom, ako bol dojednaný spôsob určenia zmluvnej pokuty. V tomto obranu odporkyne považoval za nedôvodnú. Pokiaľ odporkyňa namietala výšku zmluvnej pokuty, ktorú považovala za odporujúcu dobrým mravom, prvostupňový súd dospel k záveru, že ani v tomto nebola obrana odporkyne dôvodná. Dojednanie o zmluvnej pokute súd nepovažoval za absolútne neplatné, pokiaľ ide o výšku zmluvnej pokuty využil súd moderačné právo podľa , keď dojednanie ročnej zmluvnej pokuty vo výške 182,5 % považoval za neprimerane vysokú zmluvnú pokutu s prihliadnutím na hodnotu a význam zabezpečovanej povinnosti zmluvou o nájme. Po zohľadnení všetkých relevantných skutočností dospel k záveru, že primeraná zmluvná pokuta vzhľadom na všetky posudzované skutočnosti je vo výške 0,2 % denne z dlžnej sumy nájomného, čo predstavuje v percentách 73 %-nú ročnú zmluvnú pokutu, teda nedosahujúcu ani 100 %. Priznal teda navrhovateľovi nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty v sume 258,92 Eur a vo zvyšnej časti žalobu o sumu 388,32 Eur zamietol. O trovách konania rozhodol súd podľa v spojení s , a to pomerom úspechu a neúspechu účastníkov konania vo veci.

Proti rozsudku okresného súdu podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie odporkyňa. Tvrdí, že prvostupňový súd sa nevysporiadal s tvrdeniami odporkyne ohľadom škody spôsobenej navrhovateľom a tvrdí tiež, že rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (, ). Podľa odporkyne súd prvého stupňa nesprávne posúdil namietanú absenciu aktívnej legitimácie na strane navrhovateľa, keď ju odvodzuje iba od navrhovateľovho spoluvlastníckeho práva k predmetu nájmu vychádzajúc z dikcie . Výklad tohto ustanovenia nepovažuje za správny, podľa jeho názoru navrhovateľ nemal právo samostatne rozhodovať o hospodárení so spoločnou vecou, a teda nebol oprávnený podať v tejto veci žalobu na zaplatenie nájomného a zmluvnej pokuty bez súhlasu druhého spoluvlastníka. Ďalej má za to, že súd neúplne zistil skutkový stav nevykonaním dôkazov navrhnutých odporkyňou, čo malo za následok, že odporkyňa nemala v konaní priestor uplatniť si škodu spôsobenú konaním navrhovateľa ako protinárok voči navrhovateľovi. Konkrétne ide o nepovolené vstupy do predmetu nájmu, keď konanie navrhovateľa bolo zásahom do práv odporkyne z nájomnej zmluvy a porušením nájomnej zmluvy v čl. VII. Počas svojich neautorizovaných vstupov navrhovateľ neoprávnene využíval inžinierske siete v predmete nájmu, čím spôsobil odporkyni škodu na energiách, ktorú odporkyňa hradila oddelene od nájmu. Vykonanie navrhovaných dôkazov vypočutím svedkov prvostupňový súd zamietol ako neopodstatnené. Uvedený nárok odporkyne na náhradu škodu vychádza z rovnakej zmluvy ako nárok navrhovateľa na nájomné a zmluvnú pokutu, a preto mal byť posudzovaný v tomto konaní. Vykonanie navrhovaných dôkazov bolo podstatné pre úplné zistenie skutkového stavu veci a pre správne právne posúdenie. Navrhuje zrušiť napadnutý rozsudok a vrátiť vec prvostupňovému súdu na ďalšie konanie.

K podanému odvolaniu zaslal navrhovateľ písomné vyjadrenie. Rozsudok považuje za vecne správny a navrhuje ho v celom rozsahu potvrdiť a priznať mu náhradu trov odvolacieho konania. Pokiaľ ide o námietky voči aktívnej legitimácii navrhovateľa, stotožňuje sa s odôvodnením prvostupňového súdu s touto námietkou, keď fakt, že druhý spoluvlastník (zrejme) nežaloval svoju časť, neznamená, že navrhovateľ nemohol samostatne žalovať svoj peňažný nárok. Iná by bola situácia v konaní napríklad o vlastnícky právny vzťah k nehnuteľnosti, kde by už bolo spoločenstvo účastníkov nerozlučné a účastníkmi by museli byť všetci spoluvlastníci, čo však nie je tento prípad. V prípade aktívnej solidarity ktorýkoľvek zo spoluvlastníkov bez ohľadu na veľkosť svojho spoluvlastníckeho podielu môže požadovať od tretích osôb plnenie týkajúce sa spoločnej veci. Pokiaľ ide o napr. spoločnú pohľadávku, môže túto súdne vymáhať ktorýkoľvek zo spoluvlastníkov. Pokiaľ ide o skutkové zistenia, má za to, že súd sa správne vysporiadal aj s rozsahom dokazovania vo veci, keď nadbytočné a s meritom veci nesúvisiace dôkazy nevykonal. Odporkyňa si riadnou procesnou formou neuplatnila teraz deklarované peňažné nároky voči navrhovateľovi z titulu náhrady škody, a preto nebol dôvod vykonávať dokazovanie na tieto skutočnosti. Pokiaľ by tak urobila ešte v prvostupňovom konaní, dokazovanie by presahovalo

rámec terajšieho dokazovania a bolo by namieste iba jeho vylúčenie na samostatné konanie. Údajné nepovolené vstupy a využívanie energií nesúvisia s meritom veci, platby za energie neboli predmetom konania a súčasťou žalobného nároku. Niektoré z dôkazov odporkyňa ani nevedela presne označiť. Prvostupňový súd správne vyhodnotil a považoval za irelevantné okolnosti odovzdania nehnuteľností či ich technického stavu v čase začatia nájmu v roku 2010. Pokiaľ by aj nájomkyňa uplatňovala z tohto titulu zľavu z nájmu a iné nároky, musela by tak spraviť bezodkladne, nie s odstupom dvoch rokov. Toto právo jej uplynutím doby zo zákona zaniklo, a preto sa ním súd správne nezaoberal. Uvádza, že odporkyňa porušila viacero povinností nájomcu, a preto bolo vymáhanie peňažných nárokov namieste. Aj s ďalším spoluvlastníkom odporkyňu opakovane vyzval na dobrovoľné splnenie si povinností, umožnil jej mimosúdne vysporiadanie veci, pričom v takom prípade by nebola nárokovaná zmluvná pokuta. Uplatňuje náhradu trov odvolacieho konania za jeden úkon právnej služby.

Krajský súd ako súd odvolací preskúmal vec v medziach daných ustanovením bez nariadenia pojednávania v súlade s ustanovením Napadnutý rozsudok ako vecne správny podľa , potvrdil.

Odvolací súd konštatuje správnosť napadnutého rozsudku a tiež správnosť odôvodnenia, s ktorým sa v celom rozsahu stotožňuje a na ktorý v podrobnostiach odkazuje. Prvostupňový súd vykonal vo veci podrobné a dôsledné dokazovanie, dôkazy náležite v súlade s ustanovením vyhodnotil. Podrobne vysvetlil, z akého dôvodu nevykonal dôkazy navrhované odporkyňou, pričom odvolací súd odkazuje na odôvodnenie prvostupňového súdu v tomto smere a nepovažuje za potrebné ho opakovať.

Pokiaľ odporkyňa prostredníctvom splnomocneného advokáta vytýka prvostupňovému súdu, že jej nedal priestor na to, aby uplatnila svoj nárok voči navrhovateľovi (protinárok voči žalobcovi z titulu škody spôsobenej konaním žalobcu), odvolací súd s takýmto posúdením postupu prvostupňového súdu nesúhlasí. Odvolací súd sa dôsledne oboznámil so spisom a so všetkými písomnými aj ústnymi podaniami odporkyne. V písomnom vyjadrení k návrhu navrhuje právny zástupca odporkyne vypočuť odporkyňu ohľadom škody, ktorú jej mal navrhovateľ spôsobiť porušovaním nájomnej zmluvy ohľadom konania navrhovateľa, ktoré bolo v rozpore s dobrými mravmi. Nič viac (okrem námietky nedostatku aktívnej vecnej legitimácie na strane navrhovateľa) k uvádzanej škode neuvádza. Na pojednávaní dňa 23. 10. 2012 odporkyňa navrhla vypočuť B.. L. na neoprávnené vstupy navrhovateľa do domu. Tvrdí, že navrhovateľ neoprávnene vstupoval do domu, ďalej tvrdí, že navrhovateľ nebol spokojný s vymaľovaním nehnuteľnosti po skončení nájomnej zmluvy, natiahol čas o dva týždne, čím jej vznikla škoda na energiách. Navrhla v tomto smere vypočuť plynára ako svedka, malo dôjsť k regulácii na plyne a následne k nehospodárnemu nakladaniu s plynom k jej škode. Na otázku súdu, aby vysvetlila odporkyňa, z akého dôvodu navrhuje dôkazy na dokladovanie škody, uviedla, že mala záujem sa s navrhovateľom dohodnúť, aby bol nájom ukončený spätne k septembru 2011, s čím on nesúhlasil. Navrhla vypočuť rodičov na to, že škôlka bola odovzdaná navrhovateľovi v riadnom stave, vymaľovaná a pekná. B.. L. mala odporkyňu informovať, že navrhovateľ ju mylne informoval, že nehnuteľnosť je voľná od januára 2012, nehnuteľnosť bola voľná už v septembri 2011. Vysvetlila aj svoj názor na to, prečo druhý spoluvlastník v predmetnej veci nepodal žalobu. Viac k veci neuviedla. Súd poučil účastníkov podľa , nato odporkyňa navrhla vypočuť B.. L., G.. R. D., A. G., G.. G. L., G.. M., a to na otázku prevzatia priestorov pri otvorení škôlky. Ďalej navrhla vypočuť ako svedkyňu spolukonateľku B.. L., Q. K. L. a manžela B.. L. B. L.. Navrhla svedkov vypočuť na otázku, že boli v priestoroch počas výpovednej doby a uviedla, že by dala podnet na daňovú kontrolu navrhovateľa. Súdu by doložila do siedmich dní náklady za energie, vodu za tri mesiace, kedy ona v nehnuteľnostiach nebola, teda za obdobie september 2011 až január 2012 a doplnila by návrhy na vypočutie svedkov.

Nato súd po postupe v zmysle uznesením vyhlásil dokazovanie za skončené a vyhlásil vo veci rozsudok. Z uvedeného je zrejmé, že odporkyňa síce pred prvostupňovým súdom tvrdila, že jej mal navrhovateľ spôsobiť škodu, túto však ani nešpecifikovala, ani neuplatnila ako obranu alebo ako vzájomný návrh napriek tomu, že súd jej dal túto možnosť, položil jej otázku, ako bolo uvedené vyššie, pričom na pojednávaní bol prítomný aj jej právny zástupca. Žiadny procesný návrh zo strany odporkyne ani jej právneho zástupcu nebol uplatnený. Z uvedeného dôvodu, pokiaľ prvostupňový súd nevykonal dôkazy navrhované odporkyňou, keďže nesúviseli s predmetom sporu, postupoval prvostupňový súd správne a svoj postup aj dostatočným spôsobom odôvodnil.

Pokiaľ ide o druhú námietku odporkyne v podanom odvolaní, a to nedostatok aktívnej legitimácie na strane navrhovateľa, tento právny názor odvolací súd považuje za nesprávny, v tomto smere odkazuje na odôvodnenie prvostupňového súdu, s ktorým sa v celom rozsahu stotožňuje.

Vzhľadom na uvedené odvolací súd považuje odvolanie odporkyne za nedôvodné, napadnutý rozsudok ako vecne správny podľa § 219 ods. 1, 2 ako vecne správny potvrdil.

V odvolacom konaní bol navrhovateľ úspešným účastníkom, a preto má nárok na náhradu trov odvolacieho konania (, ), trovy odvolacieho konania boli uplatnené ako náhrada za poskytnuté právne služby za jeden úkon právnej služby z hodnoty veci 1.150,- Eur + 259,- Eur (71,- Eur) + 20 % DPH, spolu 85,20 Eur, čo je v súlade s vyhláškou MS SR č. Náhradu trov konania je odporkyňa povinná zaplatiť na účet právneho zástupcu navrhovateľa. Rozhodnutie senátu krajského súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.