Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Cdo/556/2014

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľov 1/ Z., so sídlom v N.,

zastúpeného JUDr. K., advokátkou so sídlom v P., 2/ Z., so sídlom v P., zastúpeného JUDr. I.,

advokátom so sídlom vo S., 3/ P., so sídlom v K., zastúpeného JUDr. D., advokátkou so

sídlom v K., proti odporcovi B., so sídlom v P., o nariadenie predbežného opatrenia,

vedenej na Okresnom súde Prešov pod sp. zn. , o dovolaní navrhovateľov 2/

a 3/ proti uzneseniu Krajského súdu v Prešove z 26. novembra 2013 sp. zn. ,

takto

rozhodol:

Dovolanie navrhovateľov 2/ a 3/ o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Prešov uznesením z 15. augusta 2013, č.k. -16 nariadil

predbežné opatrenie, ktorým uložil odporcovi povinnosť zdržať sa do právoplatného

skončenia konania vo veci samej používania zmluvnej podmienky obsiahnutej v čl. 3 bod 4

Zmluvy o výkone správy: „V prípade omeškania s platbami podľa ods. 3 je vlastník povinný

zaplatiť správcovi úrok z omeškania a zmluvnú pokutu vo výške 0,25 % z dlžnej sumy

za každý deň omeškania. Súd prisvedčil tvrdeniam navrhovateľov, že odporca v zmluvách

o výkone správy uzatváraných so spotrebiteľmi – príjemcami bytových služieb dojednáva

v čl. 3 ods. 4 zmluvnú pokutu pre prípad porušenia povinnosti zo strany spotrebiteľa vo výške

0,25 % denne, ktorá je zjavne neprimeraná a objektívne ju možno považovať za neprijateľnú

zmluvnú podmienku. Vzhľadom na závažnosť dôsledkov spojených s možnosťou

uplatňovania tak extrémnej sankcie a neexistenciu žiadneho obmedzenia odporcu

pri jej uplatňovaní nariadil predbežné opatrenie do skončenia konania vo veci samej.

O trovách konania rozhodne súd podľa až v rozhodnutí vo veci samej.

2

Krajský súd v Prešove na odvolanie odporcu uznesením z 26. novembra 2013 sp. zn.

uznesenie súdu prvého stupňa zmenil tak, že návrh na nariadenie

predbežného opatrenia zamietol. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že navrhovatelia

v návrhu na nariadenie predbežného opatrenia neosvedčili naliehavosť dočasnej úpravy

pomerov účastníkov konania. Bol názoru, že i keď ustanovenie

Z. z. o ochrane spotrebiteľa v znení neskorších predpisov poskytuje možnosť nielen

spotrebiteľovi, ale aj združeniu domáhať sa na súde proti porušiteľovi, aby sa zdržal

protiprávneho konania a aby odstránil protiprávny stav, ani toto ustanovenie v konaní

o predbežnom opatrení naliehavú potrebu takejto dočasnej úpravy zo strany až troch združení

ako navrhovateľov nevyžaduje. Odvolací súd mal za to, že v súdnom konaní sa môžu vlastníci

bytov a nebytových priestorov domáhať ochrany námietkou neprijateľnej zmluvnej

podmienky ohľadom úroku z omeškania a zmluvnej pokuty a to i bez naliehavosti predbežnej

dočasnej úpravy predbežným opatrením. Z dôvodu absencie osvedčenia potreby naliehavosti

dočasnej úpravy pomerov účastníkov odvolací súd zmenil uznesenie súdu prvého stupňa

podľa a návrh na nariadenie predbežného opatrenia zamietol.

Uvedené rozhodnutie odvolacieho súdu napadol dovolaním navrhovateľ 2/ a žiadal

napadnuté uznesenie odvolacieho súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Prípustnosť

dovolania navrhovateľ 2/ odôvodnil ustanovením (účastníkovi

konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom). Dovolateľ namietal,

že odvolací súd rozhodol arbitrárne a nepresvedčivo. Bol názoru, že odvolací súd vydal

prekvapivé rozhodnutie a zneistil právne prostredie voči množstvu spotrebiteľov na neurčitý

čas. V dôvodoch dovolania podrobne rozoberal skutkový a právny stav veci.

Uvedené rozhodnutie odvolacieho súdu napadol dovolaním navrhovateľ 3/ a žiadal

napadnuté uznesenie odvolacieho súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Prípustnosť

dovolania navrhovateľ 3/ odôvodnil ustanovením (účastníkovi

konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom). Dovolateľ namietal,

že odvolací súd vydal prekvapivé a arbitrárne rozhodnutie. Uviedol, že ak je zmluvná

podmienka neprijateľná a ochrana pred jej používaním má byť garantovaná v režime pravidiel

verejného poriadku, potom by sa odporca mal zdržať jej používania akýmkoľvek spôsobom.

Bol názoru, že rozhodnutie odvolacieho súdu prekvapivo spôsobilo stav, že odporcovi nič

nebráni do rozhodnutia vo veci samej používať túto neprimeranú sankciu. Vyslovil obavu,

3

že proces môže trvať dlhší čas a okolnosti si vyžadujú promptné a okamžité ochranné

opatrenie. V dôvodoch dovolania podrobne rozoberal skutkový a právny stav veci.

Odporca v písomnom vyjadrení navrhol dovolanie navrhovateľov 2/ a 3/ zamietnuť.

Vo vyjadrení podrobne rozoberal skutkový a právny stav veci.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací [ (pozn.

dovolacieho súdu: v ďalšom texte sa uvádza v znení pred

1. januárom 2015)], po zistení, že dovolanie podal včas účastník konania ( ),

riadne zastúpený ( ), skúmal najskôr, či tento opravný prostriedok smeruje

proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť dovolaním ( a nasl. ), a bez nariadenia

dovolacieho pojednávania ( ) dospel k záveru, že dovolanie smeruje proti

rozhodnutiu, voči ktorému takýto opravný prostriedok nie je prípustný.

Podľa ustanovenia dovolaním možno napadnúť právoplatné

rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa.

V prejednávanej veci smeruje dovolanie proti uzneseniu. Dovolanie proti uzneseniu

je prípustné, ak je ním napadnuté zmeňujúce uznesenie odvolacieho súdu (§ 239

ods. 1 písm. a/ ) alebo ak odvolací súd rozhodoval vo veci postúpenia návrhu Súdnemu

dvoru Európskych spoločenstiev na zaujatie stanoviska (§ 239 ods. 1 písm. b/ veta prvá

). Podľa je dovolanie prípustné tiež proti uzneseniu odvolacieho

súdu, ktorým bolo potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa, ak a/ odvolací súd vyslovil

vo svojom potvrdzujúcom uznesení, že je dovolanie prípustné, pretože ide o rozhodnutie

po právnej stránke zásadného významu, b/ ide o uznesenie o návrhu na zastavenie výkonu

rozhodnutia na podklade cudzozemského rozhodnutia, c/ ide o uznesenie o uznaní (neuznaní)

cudzieho rozhodnutia alebo o jeho vyhlásení za vykonateľné (nevykonateľné) na území

Slovenskej republiky.

Ako je však výslovne uvedené v , ustanovenia odsekov 1 a

neplatia, ak ide o uznesenie o príslušnosti, predbežnom opatrení, poriadkovej pokute,

o znalcovskom, tlmočnom, o odmietnutí návrhu na zabezpečenie predmetu dôkazu vo veciach

týkajúcich sa práva duševného vlastníctva a o trovách konania, ako aj o tých uzneseniach

vo veciach upravených Zákonom o rodine, v ktorých sa vo veci samej rozhoduje uznesením.

V prejednávanej veci je dovolaním napadnuté uznesenie odvolacieho súdu

o predbežnom opatrení, teda uznesenie proti ktorému dovolanie nie je prípustné a to bez

ohľadu na spôsob rozhodnutia odvolacieho súdu. Prípustnosť dovolania navrhovateľov 2/ a 3/

je preto v zmysle ustanovenia vylúčená.

Ak je súdne konanie postihnuté niektorou z vád vymenovaných v ustanovení § 237

, možno dovolaním napadnúť aj rozhodnutia vo veciach, pri ktorých je inak dovolanie

z hľadiska vylúčené. Vzhľadom na zákonnú povinnosť ( veta druhá

) skúmať vždy, či napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní

postihnutom niektorou z procesných vád uvedených v až g/ , dovolací

súd sa ďalej zaoberal otázkou, či nie je daná prípustnosť dovolania v zmysle tohto zákonného

ustanovenia, teda či v danej veci nejde o prípad nedostatku právomoci súdu, spôsobilosti byť

účastníkom konania, riadneho zastúpenia procesne nespôsobilého účastníka, o prekážku veci

právoplatne rozhodnutej alebo už prv začatého konania, prípad absencie návrhu na začatie

konania, hoci bol podľa zákona potrebný, prípad odňatia možnosti účastníkovi pred súdom

konať a rozhodovania vylúčeným sudcom, či konania súdom nesprávne obsadeným.

Dovolací súd však nezistil, že by konanie pred odvolacím súdom trpelo niektorou

z nich.

Pokiaľ navrhovatelia v dovolaní namietajú, že odvolací súd im odňal možnosť pred

súdom konať, lebo vo veci vydal prekvapivé a arbitrárne rozhodnutie treba uviesť,

že ustanovenie doplnené do novelou

vykonanou s účinnosťou od 15. októbra 2008 vyžaduje

v odvolacom konaní dať možnosť účastníkom konania vyjadriť sa vždy, ak odvolací súd

uvažuje, že svoje rozhodnutie založí na iných právnych dôvodoch, ako to urobil súd prvého

stupňa. Predpokladom pre postup podľa uvedeného zákonného ustanovenia odvolacím súdom

je, že na vec sa podľa odvolacieho súdu vzťahuje ustanovenie právneho predpisu, ktoré pri

doterajšom rozhodovaní nebolo použité a že toto ustanovenie je pre rozhodnutie vo veci

určujúce. Účelom prijatia tejto novely bolo, aby sa v praxi zabránilo vydávaniu tzv.

prekvapivých rozhodnutí tým, že účastník bude mať možnosť vyjadriť sa k možnej aplikácii

doposiaľ nepoužitého ustanovenia na zistený skutkový stav.

Podľa dovolacieho súdu v posudzovanej veci o takýto prípad nejde.

Odvolací súd v rámci preskúmania správnosti rozhodnutia súdu prvého stupňa

na základe podaného odvolania odporcom nedospel k záveru, že na vec sa vzťahuje

ustanovenie právneho predpisu, ktoré dovtedy pri rozhodovaní súdom prvého stupňa nebolo

použité. Odvolací súd na vec použil tie isté ustanovenia ako

súd prvého stupňa, čo nepochybne vyplýva z odôvodnenia jeho rozhodnutia. Posudzujúc vec

rovnako ako súd prvého stupňa v zmysle dospel len k opačnému právnemu

názoru v otázke (ne)splnenia predpokladov pre nariadenie navrhovateľmi navrhovaného

predbežného opatrenia. Svoje rozhodnutie nezaložil na iných právnych dôvodoch než súd

prvého stupňa, vychádzajúcich z ustanovení právneho predpisu, ktoré neboli doposiaľ

použité. Nešlo teda o vydanie tzv. prekvapivého rozhodnutia tým, že navrhovatelia sa nemali

možnosť vyjadriť k možnej aplikácii dovtedy nepoužitého ustanovenia právneho predpisu

na zistený skutkový stav veci. Odvolací súd preto svojim postupom nevylúčil navrhovateľov

z realizácie ich procesných práv, ktoré im priznáva a teda neodňal

im možnosť konať pred súdom v zmysle

Pre úplnosť treba dodať, že nejde ani o prípad, kedy by odvolací súd pri právnom

posúdení veci vychádzal zo skutočností, ktoré neboli navrhovateľmi ani odporcom tvrdené

a ktorými sa ani prvostupňový súd nezaoberal. V odvolaní proti uzneseniu súdu prvého stupňa

odporca uviedol totiž veľmi podrobne dôvody, pre ktoré považoval toto rozhodnutie

za nesprávne. Vyjadril sa aj ku skutočnostiam, ktoré súd prvého stupňa vzal za základ svojho

rozhodnutia a uviedol aj dôvody, pre ktoré ich nepovažoval za tak závažné, aby bolo

nevyhnutné dočasne upraviť pomery účastníkov konania vydaním navrhovateľmi

navrhovaného predbežného opatrenia. Toto odvolanie bolo doručené navrhovateľom a preto

navrhovatelia mali možnosť reagovať na skutočnosti uvádzané odporcom, ktorú možnosť

však nevyužili. Odvolací súd v rámci prieskumu správnosti rozhodnutia súdu prvého stupňa

hodnotil a za základ svojho odlišného rozhodnutia vzal len tieto účastníkmi tvrdené

skutočnosti. Nešlo teda o prípad vydania prekvapivého a nepredvídateľného rozhodnutia tak,

ako to mylne uvádzajú dovolatelia. Námietka navrhovateľov, že im bola v odvolacom konaní

odňatá možnosť konať pred súdom, preto aj z tohto dôvodu neobstojí.

Dovolatelia v dovolaní ďalej namietali, že konanie je postihnuté vadou založenou

na nedostatočnom odôvodnení (resp. nepreskúmateľnosti) rozhodnutia odvolacieho súdu

( ) v tom, že rozhodnutie odvolacieho súdu je nepreskúmateľné pre

6

nedostatok dôvodov a nepresvedčivosť a preto odvolací súd v konečnom dôsledku vec

nesprávne právne posúdil.

Pokiaľ navrhovatelia namietajú nedostatky týkajúce sa odôvodnenia dovolaním

napadnutého rozhodnutia odvolacieho súdu, treba uviesť, že právo na určitú kvalitu súdneho

konania, ktorej súčasťou je aj právo účastníka na dostatočné odôvodnenie súdneho

rozhodnutia, je jedným z aspektov práva na spravodlivý proces. Z judikatúry Európskeho

súdu pre ľudské práva ako aj z rozhodnutí Ústavného súdu Slovenskej republiky totiž

vyplýva, že tak základné právo podľa , ako aj právo podľa

ods. 1 Dohovoru, v sebe zahŕňajú aj právo na rovnosť zbraní, kontradiktórnosť konania

a odôvodnenie rozhodnutia (); právo na riadne odôvodnenie súdneho

rozhodnutia patrí medzi základné zásady spravodlivého súdneho procesu.

Právo na spravodlivý proces je naplnené tým, že všeobecné súdy zistia skutkový stav

a po výklade a použití relevantných právnych noriem rozhodnú tak, že ich skutkové a právne

závery nie sú svojvoľné, neudržateľné a nie sú prijaté v zrejmom omyle konajúcich súdov;

ktoré by popreli zmysel a podstatu práva na spravodlivý proces. Ústavný súd Slovenskej

republiky vo svojej judikatúre opakovane zdôraznil, že nezávislosť rozhodovania

všeobecných súdov sa má uskutočňovať v ústavnom a zákonnom procesnoprávnom

a hmotnoprávnom rámci. Procesnoprávny rámec predstavuje predovšetkým princíp riadneho

a spravodlivého procesu ako vyplýva aj z a nasl. a Dohovoru.

Jedným z týchto princípov predstavujúcich súčasť práva na spravodlivý proces (čl. 46

ods. 1 , Dohovoru) a vylučujúcich ľubovôľu pri rozhodovaní

je aj povinnosť súdu presvedčivo a správne vyhodnotiť dôkazy a svoje rozhodnutia náležite

odôvodniť ( a m. m ), pritom starostlivo prihliadať

na všetko, čo vyšlo počas konania najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci. Z odôvodnenia

súdneho rozhodnutia ( ) musí vyplývať vzťah medzi skutkovými zisteniami

a úvahami pri hodnotení dôkazov na jednej strane a právnymi závermi na strane druhej.

Všeobecný súd by mal vo svojej argumentácii obsiahnutej v odôvodnení svojho rozhodnutia

dbať tiež na jeho celkovú presvedčivosť, teda inými slovami na to, aby premisy zvolené

v rozhodnutí rovnako ako závery, ku ktorým na základe týchto premís dospel boli pre širšiu

právnickú (ale aj laickú) verejnosť prijateľné, racionálne, ale v neposlednom rade

aj spravodlivé a presvedčivé. Všeobecný súd pritom musí súčasne vychádzať z materiálnej

ochrany zákonnosti tak, aby bola zabezpečená spravodlivá ochrana práv a oprávnených

7

záujmov účastníkov ( ; obdobne napr. , , ,

, ). Z práva na spravodlivé súdne konanie v tejto súvislosti vyplýva

aj povinnosť všeobecného súdu zaoberať sa účinne námietkami, argumentmi a návrhmi strán

(avšak) s výhradou, že majú význam pre rozhodnutie (, , obdobne

Krasko c/a Švajčiarsko z 29. apríla 1993, séria A, č. 254-B str. 49, § 30). Štruktúra práva

na odôvodnenie je rámcovo upravená v Táto norma sa uplatňuje

aj v odvolacom konaní ( ). Vo svojej ustálenej judikatúre ústavný súd

zdôraznil, že odôvodnenia rozhodnutí prvostupňového súdu a odvolacieho súdu nemožno

posudzovať izolovane (m. m. , , , ),

pretože prvostupňové a odvolacie konanie z hľadiska predmetu konania tvoria jeden celok

(). Tento právny názor zahŕňa aj požiadavku komplexného posudzovania

všetkých rozhodnutí všeobecných súdov (tak prvostupňového súdu, ako aj odvolacieho súdu

a prípadne aj dovolacieho súdu), ktoré boli vydané v priebehu príslušného súdneho konania

().

Za arbitrárne, resp. nedostatočne zdôvodnené je treba považovať rozhodnutie

všeobecného súdu aj v situácii, keď všeobecný súd svoj právny záver nezdôvodní zo všetkých

zákonných hľadísk, ktoré v danej veci prichádzajú do úvahy (nález Ústavného súdu

Slovenskej republiky sp. zn. z 28. februára 2006).

Dovolací súd dospel k záveru, že uznesenie odvolacieho súdu spĺňa vyššie uvedené

kritériá pre odôvodňovanie rozhodnutí v zmysle preto ho nemožno

považovať za nepreskúmateľné, neodôvodnené, či zjavne arbitrárne (svojvoľné).

Odôvodnenie uvedeného uznesenia zodpovedá základnej (formálnej) štruktúre odôvodnenia

rozhodnutia. Odvolací súd v zmeňujúcom uznesení jasne a dostatočne vysvetlil právne

dôvody, pre ktoré zmenil unesenie okresného súdu a návrh na nariadenie predbežného

opatrenia zamietol, keď mal za to, že podmienky pre nariadenie predbežného opatrenia

v zmysle návrhu navrhovateľov neboli splnené.

Na základe uvedeného dospel dovolací súd k záveru, že navrhovatelia neopodstatnene

namietajú, že v konaní im postupom súdu bola odňatá možnosť pred súdom konať (§ 237

písm. f/ ).

So zreteľom na vyššie uvedené možno uzavrieť, že prípustnosť dovolania v danom

prípade nemožno vyvodiť z ustanovenia až 3 Keďže v dovolacom konaní

neboli zistené ani dôvody prípustnosti uvedené v ustanovení , Najvyšší súd

Slovenskej republiky dovolanie navrhovateľov 2/ a 3/ podľa v spojení

s ako dovolanie smerujúce proti rozhodnutiu, proti ktorému

je tento opravný prostriedok neprípustný, odmietol. Pritom, riadiac sa právnou úpravu

dovolacieho konania, nezaoberal sa napadnutým uznesením odvolacieho súdu z hľadiska

jeho vecnej správnosti.

Najvyšší súd Slovenskej republiky o trovách dovolacieho konania nerozhodoval

z dôvodu, že dovolaním napadnuté uznesenie nie je rozhodnutím, ktorým by sa konanie medzi

účastníkmi končilo, berúc zreteľ na to, že ide o konanie o predbežnom opatrení ( ).

Vo veci bude ďalej konať súd prvého stupňa, ktorý rozhodne aj o trovách doterajšieho

konania, t. j. vrátanie trov dovolacieho konania v súlade s úpravou zakotvenou v

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov

3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 26. augusta 2015

JUDr. Eva S a k á l o v á, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhovenia: Lenka Pošová