Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Cdo/416/2014

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcu P., bývajúceho v S.,

zastúpeného Mgr. M., advokátom v Ţ., proti ţalovanej O., so sídlom v S., IČO: X.,

o 11.107,55 Eur s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Čadca pod sp. zn. 4 C

10/2010, o dovolaní ţalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Ţiline z 22. októbra 2013 sp.

zn. , takto

rozhodol:

Dovolanie o d m i e t a.

Ţalovanej náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e

Ţalobou doručenou Okresnému súdu Čadca 2. septembra 2009 domáha sa ţalobca

uloţenia povinnosti ţalovanej zaplatiť mu sumu 11.107,55 Eur s príslušenstvom z titulu

bezdôvodného obohatenia podľa § 451 s poukazom na ustanovenie § 492 a § 489

na tom skutkovom základe, ţe ţalobca je výlučným vlastníkom

nehnuteľností konkrétne v ţalobe uvedených, na ktorých ţalovaná prevádzkuje lyţiarske

stredisko a to bez toho, ţe by medzi účastníkmi došlo k uzatvoreniu nájomnej zmluvy alebo

k inej dohode o uţívaní predmetných pozemkov. Za uţívanie pozemkov bez právneho dôvodu

za obdobie od 1. januára 2007 do 31. júla 2009 poţaduje vydanie bezdôvodného obohatenia

v uplatnenej výške vychádzajúc zo znaleckého posudku, ktorý si nechal na tento účel

vypracovať.

Okresný súd Čadca rozsudkom z 19. júla 2012 č.k. -351 ţalobu ţalobcu

na vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 11.107,55 Eur s 9% úrokom z omeškania

od 21. januára 2010 do zaplatenia zamietol a ţalobcovi uloţil povinnosť zaplatiť ţalovanej

náhradu trov konania vo výške 3.538,69 Eur na účet advokáta do troch dní. Na základe

2

vykonaného dokazovania mal preukázané, ţe predmetom sporu je vydanie bezdôvodného

obohatenia za obdobie od 1. januára 2007 do 31. júla 2009, pričom toto časové obdobie

zahŕňa v sebe obdobie platnosti nájomnej zmluvy z 2. januára 2007, ktorá platila

do 30. apríla 2007. Tento právny úkon súd vyhodnotil ako platný právny úkon, ktorý nebol

uzavretý pod nátlakom, bol určitý a zrozumiteľný. Za čas od 1. januára 2007

do 30. apríla 2007 ţalobcovi patrilo zmluvne dohodnuté nájomné vo výške 6 % z trţby

v pomere 3:2:1, t.j. pre ţalobcu vo výške 4.564,- Sk, ktorá suma mu bola 15. mája 2007

vyplatená. V uvedenom časovom období existoval platný právny titul (nájomná zmluva –

pozn. dovolacieho súdu), preto na strane ţalovanej nedošlo k bezdôvodnému obohateniu

a nárok za uvedené časové obdobie zanikol zaplatením nájomného. S prihliadnutím na obranu

ţalovanej, ţe na ďalšie obdobie došlo k obnove nájomnej zmluvy z 2. januára 2007,

s poukazom na ustanovenie , rozhodnutie Najvyššieho

súdu Slovenskej republiky sp. zn. a skutočnosť, ţe ţalovaná uţívala lyţiarske

stredisko naďalej a ţalobca nepoţiadal o vypratanie nehnuteľností, dospel súd prvého stupňa

k záveru, ţe došlo k obnoveniu nájomnej zmluvy pre rok 2008 a 2009 priamo zo zákona

na dobu určitú od 1. januára do 30. apríla toho ktorého roku za dohodnutých zmluvných

podmienok, na základe nevyvrátiteľnej domnienky – konkludentného obnovenia nájomného

vzťahu, pretoţe ţalobca neţiadal o vypratanie nehnuteľností do 30 dní, teda

do 30. januára 2008, ani do 30. januára 2009. Z uvedeného dôvodu za zimnú sezónu roku

2008 patrí ţalobcovi zmluvne dohodnuté nájomné vo výške 6 % z trţby podľa pomeru 3:2:1,

teda vo výške 2.934.- Sk a za rok 2009 vo výške 6.537,34 Sk (217,- Eur). Nájomné za roky

2008 a 2009 nebolo ţalobcovi vyplatené, pretoţe však uplatnil nárok na vydanie

bezdôvodného obohatenia a neuplatnil si nárok na zaplatenie zmluvného plnenia, ani v tomto

smere nevykonal zmenu návrhu a súd je viazaný v zmysle a

ods. 2 návrhom, ţalobu zamietol v celom rozsahu. Rozhodnutie o trovách konania

odôvodnil ustanovením a vznikom trov na právnom zastúpení.

Na odvolanie ţalobcu Krajský súd v Ţiline rozsudkom z 22. októbra 2013 sp. zn.

potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa v zamietajúcom výroku vo veci samej

a vo výroku o trovách konania zmenil tak, ţe ţalovanej náhradu trov nepriznal. Samostatným

výrokom ţalovanému nepriznal náhradu trov odvolacieho konania. S poukazom

na ustanovenie , uviedol, ţe preskúmaním napadnutého rozsudku,

prislúchajúceho spisového materiálu a vyhodnotením toho, čo uviedli účastníci v rámci

odvolacieho konania konštatuje, ţe súd prvého stupňa dospel k právnemu záveru, s ktorým

3

sa v plnom rozsahu stotoţnil, pričom v odôvodnení napadnutého rozsudku okresný súd jasne

a zrozumiteľne vysvetlil, ktoré skutočnosti povaţuje za preukázané, na základe akých

skutočností vychádzal a akými úvahami sa pri vyhodnotení skutkového stavu riadil, a teda

odôvodnenie spĺňa podmienky ustanovenia a na dôvody v ňom uvedené

v podrobnostiach odkazuje. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia dodal,

ţe dôvody uvádzané ţalobcom v odvolaní nepovaţoval za dôvodné, pretoţe aj odvolací súd

povaţuje právny úkon nájomnej zmluvy z 2. januára 2007 za platný právny úkon. Uvedená

nájomná zmluva má všetky náleţitosti nájomnej zmluvy. Ţalovaná teda neuţívala sporné

nehnuteľností bez právneho dôvodu, keďţe platná nájomná zmluva z 2. januára 2007

s poukazom na ustanovenie sa obnovovala, preto

odvolací súd nemohol prisvedčiť argumentom odvolateľa, na ktorých zaloţil svoje odvolanie.

Prenajaté nehnuteľnosti boli označené parcelným číslom EN pred THM, ktorá skutočnosť

znamená, ţe nehnuteľnosti v nájomnej zmluve boli vyjadrené určitým a zrozumiteľným

spôsobom. Keďţe odvolací súd v napadnutom rozsudku pochybenie nezistil, rozsudok vo veci

samej potvrdil ako vecne správny. Napriek tomu, ţe ţalovaná bola v odvolacom konaní

úspešná, a preto by jej za obvyklých podmienok patrilo právo na náhradu trov konania,

odvolací súd zváţil charakter prejednávanej veci a dospel k záveru, ţe je dôvodné pouţiť pri

rozhodovaní o trovách konania ustanovenie o dôvodoch hodných osobitného

zreteľa. Výnimočnosť vzhliadol predovšetkým v okolnostiach a charaktere prejednávanej

veci, keď ţalobca mal snahu brániť svoje vlastníctvo k pozemkom, ktoré uţíva ţalovaná.

S poukazom na skutočnosť, ţe ide o rozsiahlu výmeru pozemkov, ktoré ţalovaná uţíva pri

prevádzkovaní vlekov na základe vyššie uvedenej nájomnej zmluvy, odvolaciemu súdu

sa javilo spravodlivé a zákonné, aby v prejednávanej veci kaţdý z účastníkov si hradil

vzniknuté trovy konania sám, tak prvostupňového ako aj odvolacieho.

Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podal dovolanie ţalobca, ktorý navrhol,

aby Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa zrušil rozsudok

odvolacieho aj prvostupňového súdu a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Dovolanie odôvodnil tým, ţe v konaní došlo k vade uvedenej v ,

t.j., ţe postupom súdu mu bola odňatá moţnosť konať pred súdom, konanie je postihnuté inou

vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci ( )

a rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci ( ).

Namietol, ţe ten istý senát odvolacieho súdu v obdobnej veci rozhodol opačne, pričom zmenu

právneho názoru v odôvodnení napadnutého rozhodnutia neuviedol. Odňatie moţnosti konať

4

pred súdom spočívalo podľa dovolateľa v tom, ţe odôvodnenie odvolacieho rozsudku

nie je presvedčivé a nemá náleţitosti ustanovenia , pretoţe odvolací súd

sa nezaoberal namietanými skutkovými ani právnymi nezrovnalosťami, ktoré v odvolaní

presne špecifikoval, t.j., ţe zmluva o prenájme je absolútne neplatná, ţe nájom sa nemohol

obnovovať podľa zmluvy z 2. januára 2007, ţe rozhodnutie prvostupňového súdu

je nepredvídateľné, súd nevyhodnotil všetky dôkazy a nepripustil výpoveď svedkyne

v navrhovanom rozsahu, ţe znalec z odboru oceňovania nehnuteľností nie je oprávnený pre

účely zistenia rozsahu uţívania relevantne vyznačovať umiestnenie uţívania. Iná vada

konania ( ) majúca za následok nesprávne rozhodnutie vo veci

spočívala v tom, ţe súd v rozpore s nezisťoval rozhodné skutočnosti najskôr

ohľadom rozporov v tvrdeniach účastníkov o tom, čo, ako a kedy ţalovaná nehnuteľnosti

uţívala, keď medzi účastníkmi nebolo sporné, ţe ţalovaná uţívala pozemky bez právneho

titulu, nevenoval pozornosť neurčitosti predmetu zmluvy a vyhodnotil ju ako platný právny

úkon, neprihliadol na zneuţívanie práva ţalovanou a jej konanie v rozpore s dobrými mravmi,

ani obchádzaniu zákona z jej strany a nevyhodnotil vyjadrenie ţalovanej na pojednávaní

za uznanie dlhu vo výške zistenej znaleckým posudkom. Nesprávne právne posúdenie veci

ako dovolací dôvod podľa § 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p sa týka záverov súdu o platnosti zmluvy

o nájme z 2. januára 2007 a záveru o nekonečnom obnovovaní tejto zmluvy z dôvodu,

ţe nepoţiadal o vypratanie nehnuteľností a nepodal návrh na vydanie veci, čo je nesprávnym

právnym posúdením.

Ţalovaná vyjadrenie k dovolaniu nepodala.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací [ (poznámka

dovolacieho súdu: v ďalšom texte sa uvádza v znení pred

1. januárom 2015)] po zistení, ţe dovolanie podal včas účastník konania ( )

zastúpený advokátom ( ), bez nariadenia dovolacieho pojednávania (

ods. 1 ) skúmal najskôr, či dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, ktoré moţno napadnúť

týmto opravným prostriedkom.

Právo na súdnu ochranu nie je absolútne. V záujme zaistenia právnej istoty a riadneho

výkonu spravodlivosti podlieha obmedzeniam, resp. podmienkam (čl. 46 ods. 4 v spojení

s ). Právo na súdnu ochranu sa v občianskoprávnom

konaní účinne zaručuje len vtedy, ak sú splnené všetky procesné podmienky, za splnenia

5

ktorých občianskoprávny súd môţe konať a rozhodnúť o veci samej. Platí to pre všetky štádiá

konania pred občianskoprávnym súdom, vrátane dovolacieho konania. V dovolacom konaní

procesné podmienky upravujú ustanovenia a nasl. ().

upravuje dovolanie ako mimoriadny opravný prostriedok,

ktorý moţno podať len proti právoplatným rozhodnutiam odvolacieho súdu výslovne

uvedeným v zákone (por. , pokiaľ ide o rozsudok a , pokiaľ ide

o uznesenie), alebo len v prípade výskytu zákonom osobitne vymenovaných závaţných

procesných vád (por. ).

Dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ

to zákon pripúšťa ( ).

V prejednávanej veci je dovolaním napadnutý rozsudok odvolacieho súdu. V zmysle

ustanovenia platí, ţe ak dovolanie smeruje proti rozhodnutiu vydanému

v tejto procesnej forme, je prípustné, ak je ním napadnutý rozsudok odvolacieho súdu, ktorým

bol zmenený rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej. Dovolanie je tieţ prípustné proti

rozhodnutiu odvolacieho súdu, v ktorom sa odvolací súd odchýlil od právneho názoru

dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci ( ). Podľa ,

je dovolanie prípustné aj proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol potvrdený rozsudok

súdu prvého stupňa, ak odvolací súd vyslovil vo výroku svojho potvrdzujúceho rozsudku,

ţe je dovolanie prípustné, pretoţe ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu,

alebo ak ide o potvrdenie rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým súd prvého stupňa vo výroku

vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa a

Nakoľko je v prejednávanej veci dovolaním napadnutý rozsudok, ktorým odvolací súd

potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa (pričom vo svojom výroku prípustnosť dovolania

nevyslovil), a nejde o potvrdenie rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým súd prvého stupňa

vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa a , a v tejto

veci nebolo dovolacím súdom vydané predchádzajúce rozhodnutie, je nepochybné,

ţe prípustnosť dovolaní ţalobcu z ustanovenia aţ 3 vyvodiť nemoţno.

So zreteľom na ustanovenie druhá veta , ktoré ukladá dovolaciemu

súdu povinnosť skúmať vţdy, či napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané

v konaní postihnutom niektorou z procesných vád uvedených v , dovolací súd

sa neobmedzil len na skúmanie prípustnosti dovolania podľa , ale sa komplexne

zaoberal otázkou, či konanie nie je postihnuté niektorou z vád vymenovaných v § 237 a/ aţ g/

, teda či v danej veci nejde o prípad nedostatku právomoci súdu, spôsobilosti byť

účastníkom konania, riadneho zastúpenia procesne nespôsobilého účastníka, o prekáţku veci

právoplatne rozhodnutej alebo uţ prv začatého konania, prípad absencie návrhu na začatie

konania, hoci bol podľa zákona potrebný, prípad odňatia moţnosti účastníka pred súdom

konať a rozhodovania vylúčeným sudcom či konania súdom nesprávne obsadeným. Dovolateľ

procesné vady konania v zmysle aţ e/ a netvrdil a ich existenciu

nezistil ani dovolací súd. Dovolanie teda v zmysle týchto ustanovení nie je prípustné.

So zreteľom na ţalobcom tvrdený dôvod prípustnosti dovolania sa Najvyšší súd

Slovenskej republiky osobitne zameral na otázku opodstatnenosti tvrdenia, ţe v prejednávanej

veci mu bola odňatá moţnosť pred súdom konať ( ).

O vadu, ktorá je z hľadiska významná, ide najmä vtedy, ak súd

v konaní postupoval v rozpore so zákonom, prípadne s ďalšími všeobecne záväznými

právnymi predpismi a týmto postupom odňal účastníkovi konania jeho procesné práva, ktoré

mu právny poriadok priznáva. O taký prípad v prejednávanej veci nejde z dôvodu, ţe odvolací

súd pri prejednávaní a rozhodovaní veci postupoval v súlade s právnymi predpismi

a ţalobcovi neznemoţnil uplatniť procesné práva priznané mu právnym poriadkom

na zabezpečenie jeho práv a oprávnených záujmov.

Najvyšší súd Slovenskej republiky po preskúmaní veci dospel k záveru,

ţe nie je dôvodná námietka dovolateľa týkajúca sa nepreskúmateľnosti, resp. nedostatočnej

odôvodnenosti písomného vyhotovenia rozhodnutia odvolacieho súdu.

Postup súdu, ktorým sa účastníkovi konania odňala moţnosť konať pred súdom

zakladá porušenie práva na súdnu ochranu podľa

(ďalej len „ústava“) a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) (por. napr. sp. zn.

, sp. zn. , sp. zn. ).

Podľa , kaţdý sa môţe domáhať zákonom ustanoveným postupom

svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom

orgáne Slovenskej republiky.

Podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru, kaţdý má právo na to, aby jeho záleţitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch.

Citovaný (podobne aj Dohovoru) je primárnou ústavnou

bázou pre zákonom upravené konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky

príslušných na poskytovanie právnej ochrany, a tým aj „bránou“ do ústavnej úpravy

jednotlivých aspektov práva na súdnu a inú právnu ochranu, zakotvených v siedmom oddiele

druhej hlavy ( aţ 50 ) normujúcich rámec, v ktorom je moţné domáhať

sa jeho rešpektovania (m. m. ).

To, ţe právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia patrí medzi základné zásady

spravodlivého súdneho procesu, vyplýva z ustálenej judikatúry ESĽP. Judikatúra tohto súdu

nevyţaduje, aby na kaţdý argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný,

bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je pre

rozhodnutie rozhodujúci, vyţaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument (Ruiz

Torija c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-A, s. 12, § 29, Hiro Balani

c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-B, Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997,

Higgins c. Francúzsko z 19. februára 1998).

Rovnako sa Ústavný súd Slovenskej republiky vyjadril k povinnosti súdov riadne

odôvodniť svoje rozhodnutie v náleze -30. Ústavný súd uţ vyslovil,

ţe súčasťou obsahu základného práva na spravodlivý proces je aj právo účastníka konania

na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede

na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany,

t.j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu ().

Podľa ustanovenia v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho

sa navrhovateľ (ţalobca) domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca

(ţalovaný), prípadne iný účastník konania, stručne, jasne a výstiţne vysvetlí, ktoré skutočnosti

povaţuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri

hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil.

Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

Odôvodnenie rozsudku odvolacieho súdu musí mať náleţitosti uvedené v § 157

ods. 2 ( ). Odvolací súd sa v odôvodnení svojho rozhodnutia musí

vyporiadať so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami a jeho myšlienkový postup musí byť

v odôvodnení dostatočne vysvetlený nielen s poukazom na výsledky vykonaného

dokazovania a zistené rozhodujúce skutočnosti, ale tieţ s poukazom na ním prijaté právne

závery. Účelom odôvodnenia rozsudku je vysvetliť postup súdu a dôvody jeho rozhodnutia.

Odôvodnenie rozhodnutia odvolacieho súdu musí byť zároveň aj dostatočným podkladom pre

uskutočnenie prieskumu v dovolacom konaní. Ak rozsudok odvolacieho súdu neobsahuje

náleţitosti uvedené v , je nepreskúmateľný. Odôvodnenie súdneho

rozhodnutia v opravnom konaní však nemá odpovedať na kaţdú námietku alebo argument

v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie

o odvolaní, zostali sporné alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov prvostupňového

rozhodnutia, ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní.

Podľa , ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotoţňuje

s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môţe sa v odôvodnení obmedziť

len na konštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť

na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Ustanovením je odvolaciemu súdu daná moţnosť vypracovania tzv.

skráteného odôvodnenia rozhodnutia. Moţnosť vypracovania takéhoto odôvodnenia

je podmienená tým, ţe odvolací súd sa v plnom rozsahu stotoţní s dôvodmi rozhodnutia súdu

prvého stupňa, a to po skutkovej ako aj právnej stránke; ak sa odvolací súd čo i len čiastočne

nestotoţní s týmito závermi, neprichádza do úvahy vypracovanie skráteného odôvodnenia.

Môţe síce doplniť dôvody uvedené v rozhodnutí súdu prvého stupňa, toto doplnenie však

nemôţe byť v rozpore so závermi súdu prvého stupňa, môţe ho iba dopĺňať v tom zmysle,

ţe ďalšie závery odvolacieho súdu iba podporia odôvodnenie súdu prvého stupňa. Odvolací

súd prirodzene musí odpovedať na podstatné a právne významné dôvody odvolania a nemôţe

sa obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne

na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia doplniť ďalšie dôvody. Inak sa dostane

9

mimo limitov práva na spravodlivý proces, ktoré je chránené nielen ,

ale aj čl. 6 ods. 1 Dohovoru.

Preskúmaním veci dovolací súd dospel k záveru, ţe rozhodnutia súdov niţších stupňov

zodpovedajú vyššie uvedeným poţiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutí. Súd

prvého stupňa v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový stav,

primeraným spôsobom opísal priebeh konania, stanoviská procesných strán k prejednávanej

veci, výsledky vykonaného dokazovania a citoval právne predpisy, ktoré aplikoval

na prejednávaný prípad, z ktorých vyvodil svoje právne závery týkajúce sa existencie

zmluvného vzťahu medzi účastníkmi a nedostatku vzniku bezdôvodného obohatenia na strane

ţalovanej. Prijaté právne závery primerane vysvetlil. Z odôvodnenia jeho rozsudku nevyplýva

jednostrannosť, ani taká aplikácia príslušných ustanovení všeobecne záväzných právnych

predpisov, ktorá by bola popretím ich účelu, podstaty a zmyslu.

Odvolací súd v odôvodnení rozhodnutia skonštatoval správnosť skutkových a právnych

záverov súdu prvého stupňa, pre ktoré toto rozhodnutie potvrdil. Taktieţ vysvetlil, prečo

sa nestotoţnil s námietkami ţalobcu uvedenými v odvolaní (ohľadne ním tvrdenej neplatnosti

zmluvy z 2. januára 2007 v dôsledku čoho potom ţalovaná neuţívala nehnuteľnosti bez

právneho dôvodu, tieţ argumentácii týkajúcej sa označenia pozemkov a ich zrozumiteľnosti).

Odôvodnenie dovolaním napadnutého rozsudku dalo odpoveď na relevantné otázky súvisiace

s predmetom súdnej ochrany ţalobcu, keď v spojení s podrobnými dôvodmi rozhodnutia súdu

prvého stupňa dostatočne a presvedčivo objasnil, z akých úvah vychádzal pri rozhodovaní

o predmete sporu. Jeho rozhodnutie nemoţno povaţovať za svojvoľné, zjavne neodôvodnené,

resp. ústavne nekonformné, pretoţe odvolací súd sa pri výklade a aplikácii zákonných

predpisov neodchýlil od znenia príslušných ustanovení a nepoprel ich účel a význam.

Najvyšší súd Slovenskej republiky dospel k záveru, ţe skutkové a právne závery súdu

prvého stupňa nie sú v danom prípade zjavne neodôvodnené a nezlučiteľné s čl. 46

ods. 1 a ţe odôvodnenie dovolaním napadnutého rozsudku

odvolacieho súdu ako celok spĺňa parametre zákonného odôvodnenia ( ).

Za porušenie základného práva zaručeného v

v ţiadnom prípade nemoţno povaţovať to, ţe odvolací súd neodôvodnil svoje rozhodnutie

podľa predstáv ţalovaného.

10

Dovolateľ v danej veci namietal nedostatky týkajúce sa vykonávania a hodnotenia

dôkazov, ktoré navrhoval v konaní vykonať, v dôsledku čoho súd nedostatočne zistil

skutkový stav a tento postup tieţ neodôvodnil.

ukladá účastníkom konania povinnosť označiť dôkazy

na preukázanie svojich tvrdení. Posúdenie návrhu na vykonanie dokazovania a rozhodnutie,

ktoré z dôkazov budú v rámci dokazovania vykonané, je však uţ vecou súdu (por. § 120

ods. 1 ), a nie účastníkov konania. Ak by aj súd v priebehu konania nevykonal všetky

navrhované dôkazy alebo vykonal iné dôkazy ako navrhli účastníci, následkom môţe byť

len neúplnosť skutkových zistení (vedúca k vydaniu nesprávneho rozhodnutia), nie procesná

vada podľa (por. napr. rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky uverejnené v Zbierke rozhodnutí a stanovísk súdov Slovenskej republiky pod

č. 37/1993 a 125/1999). V danom prípade z obsahu spisu ani nevyplýva, ţe by súd prvého

stupňa nevyhovel konkrétnym návrhom ţalobcu, pretoţe svedkyňu Tabačárovú v konaní

vypočul a taktieţ vykonal ţalobcom navrhované dokazovanie znaleckým posudkom

aj výsluchom znalca. Pokiaľ sa odvolací súd stotoţnil so zisteným skutkovým stavom tak ako

ho súd prvého stupňa zistil na základe tvrdení ţalobcu a ţalovanej a nimi predloţených

a navrhnutých dôkazov, ide o právny názor odvolacieho súdu, ktorý je súčasťou právneho

posúdenia veci. Ani ţalobcom namietané nesprávne hodnotenie dôkazov nie je vadou konania

v zmysle Ak aj súd nesprávne vyhodnotí niektorý z vykonaných

dôkazov, môţe byť jeho rozhodnutie z tohto dôvodu vecne nesprávne; táto samotná

skutočnosť však prípustnosť dovolania nezakladá a nie je samostatným dovolacím dôvodom

ani vtedy, ak je dovolanie procesne prípustné ( aţ c/ ).

Obsahom práva na spravodlivý súdny proces ( , ods. Dohovoru)

je umoţniť kaţdému bez akejkoľvek diskriminácie reálny prístup k súdu, pričom tomuto

právu zodpovedá povinnosť súdu vo veci konať a rozhodnúť. Právo na spravodlivý súdny

proces je naplnené tým, ţe všeobecné súdy zistia skutkový stav, a po výklade a pouţití

relevantných právnych noriem rozhodnú tak, ţe ich skutkové a právne závery

nie sú svojvoľné, neudrţateľné alebo prijaté v zrejmom omyle konajúcich súdov, ktorý

by poprel zmysel a podstatu práva na spravodlivý proces. Do práva na spravodlivý proces

ale nepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotoţnil s jeho právnymi názormi,

navrhovaním a hodnotením dôkazov (; pozri vyššie), ani právo na to, aby bol

11

účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, teda aby sa rozhodlo v súlade

s jeho poţiadavkami ().

Uvedeným postupom preto súdy niţších stupňov neodňali ţalobcovi moţnosť konať

pred súdom.

Pokiaľ ţalobca namietal vadu konania podľa , ktorú

odôvodnil tým, ţe súdy nesprávne vyhodnotili výsledky vykonaného dokazovania, dovolací

súd poukazuje na to, ţe nesprávne hodnotenie vykonaných dôkazov nie je uvedené medzi

prípustnými dôvodmi dovolania, ktoré sú vymedzené v ustanovení § 241 ods. 1 písm. a/ aţ c/

Pre tento záver svedčí i ustanovenie , veda druhá , ktoré upravuje,

ţe dovolací súd nevykonáva dokazovanie. Dokazovanie je časťou občianskeho súdneho

konania, v ktorej si súd vytvára poznatky potrebné na rozhodnutie vo veci. Z

vyplýva, ţe dôkazy hodnotí súd podľa svojej úvahy, a to kaţdý dôkaz jednotlivo a všetky

dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania

najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci. Pri uplatnení zásady voľného hodnotenia dôkazov

súd v zásade nie je obmedzovaný právnymi predpismi, ako má z hľadiska pravdivosti ten-

ktorý dôkaz hodnotiť. Iba výnimočne zákon súdu ukladá určité obmedzenie pri hodnotení

dôkazov (napr. , , ). Ťaţisko dokazovania je v konaní na súde prvého

stupňa; skutkové závery tohto súdu je oprávnený dopĺňať, prípadne korigovať len odvolací

súd, ktorý za tým účelom môţe vykonávať dokazovanie ( aţ 5 ). Súd

rozhodujúci o dovolaní nepreskúmava správnosť a úplnosť skutkových zistení,

a to uţ len z toho dôvodu, ţe v konaní o tomto opravnom prostriedku nie je oprávnený

prehodnocovať vykonané dôkazy; na rozdiel od súdu prvého stupňa a odvolacieho súdu totiţ

nemá moţnosť dôkazy sám vykonávať ( veta druhá ). Keď najvyšší súd

nemôţe vykonávať dokazovanie, tak nemôţe iba na základe súdnych spisov preskúmať

správnosť hodnotenia dôkazov súdom, lebo si nemôţe pre svoje rozhodnutie zabezpečiť

rovnaké podklady a predpoklady doplnením alebo zopakovaním dokazovania, aké mal súd,

ktorý dôkazy hodnotil.

Z obsahu dovolania ďalej vyplýva, ţe ţalobca namietal aj skutočnosť, ţe napadnutý

rozsudok odvolacieho súdu a súdu prvého stupňa spočíva na nesprávnom právnom posúdení

veci ( ).

12

Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne

závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym

posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu

aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepouţil správny právny predpis alebo ak síce

aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych

skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Nesprávne právne posúdenie veci

je síce relevantným dovolacím dôvodom, samo osebe ale prípustnosť dovolania nezakladá

(nemá základ vo vade konania v zmysle a nespôsobuje zmätočnosť rozhodnutia).

I keby teda tvrdenia ţalobcu boli opodstatnené (dovolací súd ich z uvedeného aspektu

neposudzoval), ţalobcom vytýkaná skutočnosť by mala za následok vecnú nesprávnosť

napadnutého rozsudku, nezakladala by ale prípustnosť dovolania v zmysle

V dôsledku toho by posúdenie, či odvolací súd (ne)pouţil správny právny predpis

a či ho (ne)správne interpretoval alebo či zo správnych skutkových záverov vyvodil

(ne)správne právne závery, prichádzalo do úvahy aţ vtedy, keby dovolanie bolo procesne

prípustné (o taký prípad ale v prejednávanej veci nešlo).

Vzhľadom na to, ţe prípustnosť dovolania ţalobcu nemoţno vyvodiť zo ţiadneho

ustanovenia , Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie

odmietol podľa v spojení s ako smerujúce

proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je dovolanie prípustné. So zreteľom na odmietnutie

dovolania sa nezaoberal napadnutým rozhodnutím odvolacieho súdu z hľadiska jeho vecnej

správnosti.

V dovolacom konaní úspešnej ţalovanej vzniklo právo na náhradu trov dovolacieho

konania proti ţalobcovi, ktorý úspech nemal ( v spojení s

ods. 1 ). Dovolací súd jej nepriznal náhradu trov dovolacieho konania, lebo

v dovolacom konaní jej ţiadne trovy nevznikli.

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov

3 : 0.

13

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 26. augusta 2015

JUDr. Edita B a k o š o v á, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Lenka Pošová