Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
652/395993.adf4ef.pdf
PDF · 165.17 KB
No categories available
4Cdo/199/2014
Najvyšší súd
Slovenskej republiky 4 Cdo 199/2014
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu Ing. arch. M., bývajúceho
v N.N., zastúpeného JUDr. M., advokátom so sídlom v N.N., proti žalovaným 1/ MUDr. E.,
bývajúcej v N.N., 2/ JUDr. M., bývajúcemu v N.N., zastúpeného opatrovníkom M., so
sídlom v N.N., o vydanie veci, vedenej na Okresnom súde Nitra pod sp. zn. 14 C 38/2012,
o dovolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Nitre zo 16. mája 2013 sp. zn.
9 Co 109/2013, takto
rozhodol:
Dovolanie o d m i e t a .
Žalovaným 1/ a 2/ náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.
O d ô v o d n e n i e
Okresný súd Nitra rozsudkom zo 4. decembra 2012 č.k. 14 C 38/2012-113 zamietol
žalobu, ktorou sa žalobca domáhal, aby bola žalovaným 1/ a 2/ uložená povinnosť vydať
mu z nehnuteľnosti parcelné číslo X., o výmere 40561 m2, katastrálne územie K., zapísanej
na LV č. X., (ktorej vlastníkmi sú žalovaní každý v podiele ½), nimi zadržiavaný vlastnícky
podiel vo výške 1/3 a vydania bezdôvodného obohatenia titulom nájomného za roky 2009,
2010, 2011 sumu 199,17 eur spoločne a nerozdielne. Súd prvého stupňa mal za preukázané,
že Okresný súd N. rozsudkom č.k. 10 C 67/2004-254 zo 14. augusta 2006 určil, že MUDr. E.
a JUDr. M. sú spoluvlastníkmi nehnuteľnosti, zapísanej v Katastrálnom úrade v N., Správa
katastra N., na LV č. X., parcela číslo X. – orná pôda, o výmere 40561 m2, katastrálne územie
K., obec N., každý z nich v ½ - vici k celku. Krajský súd v N. rozsudkom z 13. februára 2007,
č.k. 6 Co 289/2006-307, 6 Co 290/2006 rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil. Súd prvého
stupňa vyvodil záver, že žalobca nepreukázal, že je v súčasnej dobe vlastníkom, resp.
spoluvlastníkom podielu 1/3 k predmetnej nehnuteľnosti, nakoľko v LV č. X. pre katastrálne
územie K. sú ako podieloví spoluvlastníci zapísaní žalovaní, každý v podiele ½, ktorí svoj
spoluvlastnícky podiel k nehnuteľnosti nadobudli na základe právoplatného a vykonateľného
rozsudku Okresného súdu Nitra, zo 14. augusta 2006, č.k. 10 C 67/2004-254 a napriek
skutočnosti, že žalobca s predmetným rozsudkom nesúhlasí, je tento rozsudok právoplatný
a vykonateľný, teda nemôže byť spochybnený a je listinou, na základe ktorej sa zapisuje
vlastnícke právo v katastri nehnuteľnosti. Uviedol, že podľa ustanovenia § 126 ods. 1
Občianskeho zákonníka jedným zo základných predpokladov úspešnosti vindikačnej žaloby je
preukázanie vlastníckeho práva žalobcu, ktorý sa vydania nehnuteľnosti, resp.
spoluvlastníckeho podielu domáha a druhým základným predpokladom úspešnosti žaloby je,
že žalovaný musí vec – nehnuteľnosť bezdôvodne užívať a odmieta ju vydať vlastníkovi. Mal
za to, že nebola splnená ani táto podmienka vydania veci, nakoľko žalobca svoje vlastnícke,
resp. spoluvlastnícke právo k spornej nehnuteľnosti nepreukázal a teda žalovaní nemôžu vec
užívať bezdôvodne, nakoľko táto im vlastnícky patrí. Žalobou v časti vydania bezdôvodného
obohatenia sa nezaoberal z dôvodu, že žalovaní sú vlastníkmi nehnuteľnosti, za užívanie
ktorej sa žalobca domáha vydania bezdôvodného obohatenia. O náhrade trov konania
rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p.
Krajský súd v Nitre na odvolanie žalobcu rozsudkom zo 16. mája 2013 sp. zn.
9 Co 109/2013 rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p.
potvrdil. Žalovaným náhradu trov odvolacieho konania nepriznal. Dospel k záveru, že súd
prvého stupňa v potrebnej miere zistil rozhodujúci skutkový stav, dospel k správnym
a úplným skutkovým zisteniam a na ich základe vec správne právne posúdil. Záver okresného
súdu, že žalobca nie je vlastníkom nehnuteľnosti, vydania ktorej sa žalobou domáha
a nie je ani držiteľom, ktorého oprávnenie by vyplývalo z obligačného alebo vecného práva
a teda nie je aktívne legitimovaný na podanie tejto žaloby, mal za plne akceptovateľný.
O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa § 224 ods. 1 a § 142 ods. 1 O.s.p.
Proti uvedenému rozsudku odvolacieho súdu podal dovolanie žalobca, navrhol
ho spolu s rozsudkom súdu prvého stupňa zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie
konanie, eventuálne zrušiť rozsudok odvolacieho súdu a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.
V dôvodoch dovolania na podklade podrobného opisu skutkových okolností dovolateľ
uviedol, že v podanom odvolaní poukázal na to, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový
stav veci a rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
V nadväznosti na to odvolaciemu súdu vytkol, že nesprávne vec právne posúdil
a nedostatočne zistil skutkový stav, keď konštatoval správnosť rozhodnutia súdu prvého
stupňa. Bol názoru, že v konaní došlo k porušeniu jeho práva na spravodlivý proces, keď súdy
oboch stupňov ignorovali listinné dôkazy preukazujúce jeho vlastnícke právo k predmetnej
nehnuteľnosti a nezaoberali sa určením vlastníckeho práva ako predbežnou otázkou,
ale vychádzali z rozsudkov, ktoré boli vydané v konaní o určenie vlastníckeho práva,
so závermi ktorých nesúhlasí. V dôvodoch dovolania podrobne rozoberal skutkový a právny
stav veci.
Žalovaní 1/ a 2/ sa k dovolaniu žalobcu nevyjadrili.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací [§ 10a ods. 1 O.s.p. (poznámka
dovolacieho súdu: v ďalšom texte sa uvádza Občiansky súdny poriadok v znení pred
1. januárom 2015)], po zistení, že dovolanie podal včas účastník konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.),
zastúpený v súlade s § 241 ods. 1 O.s.p., bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a
ods. 1 O.s.p.) skúmal najskôr, či tento opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, proti
ktorému ho zákon pripúšťa.
Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ
to zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O.s.p.).
V prejednávanej veci odvolací súd rozhodol rozsudkom. V zmysle ustanovenia § 238
O.s.p. platí, že ak dovolanie proti rozhodnutiu vydanému v tejto procesnej forme, je prípustné,
ak je ním napadnutý zmeňujúci rozsudok (§ 238 ods. 1 O.s.p.), alebo rozsudok, v ktorom
sa odvolací súd odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci
(§ 238 ods. 2 O.s.p.), alebo rozsudok potvrdzujúci rozsudok súdu prvého stupňa, ak odvolací
súd v jeho výroku vyslovil, že je dovolanie prípustné, pretože po právnej stránke ide
o rozhodnutie zásadného významu, alebo ide o potvrdenie rozsudku súdu prvého stupňa,
ktorým súd prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa § 153
ods. 3 a 4 (§ 238 ods. 3 O.s.p.).
Nakoľko v prejednávanej veci je dovolaním napadnutý rozsudok, ktorým odvolací súd
potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa (pričom v jeho výroku prípustnosť dovolania
nevyslovil, ani nejde o potvrdzujúci rozsudok rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým súd
prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky) je nepochybné,
že prípustnosť dovolania žalobcu z § 238 ods. 1 až 3 O.s.p. nemožno vyvodiť.
Prípustnosť dovolania žalobcu by v preskúmavanej veci prichádzala do úvahy
len ak by v konaní došlo k niektorej z procesných vád taxatívne vymenovaných v § 237 O.s.p.
Podľa tohto ustanovenia je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu (aj uzneseniu),
ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval
ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú
spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo
v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa
zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred
súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto
samosudcu rozhodoval senát. Z hľadiska prípustnosti dovolania podľa uvedeného ustanovenia
nie je predmet konania významný; ak je konanie postihnuté niektorou z vád vymenovaných
v § 237 O.s.p., možno ním napadnúť aj rozhodnutia, proti ktorým je inak dovolanie procesne
neprípustné (viď napríklad R 117/1999, R 34/1995 a tiež rozhodnutia najvyššieho súdu
uverejnené v časopise Zo súdnej praxe pod č. 38/1998 a č. 23/1998). Pre záver o prípustnosti
dovolania v zmysle § 237 O.s.p. nie je významný subjektívny názor účastníka konania
tvrdiaceho, že došlo k vade vymenovanej v tomto ustanovení; rozhodujúcim je zistenie,
že k tejto procesnej vade skutočne došlo.
Procesné vady konania v zmysle § 237 písm. a/ až e/ a g/ O.s.p. dovolateľ nenamietal
a ich existencia nevyšla v dovolacom konaní najavo. Prípustnosť jeho dovolania preto
z týchto ustanovení nemožno vyvodiť.
S prihliadnutím na obsah dovolania a v ňom vytýkané nesprávnosti postupu súdov
nižších stupňov sa dovolací súd osobitne zaoberal otázkou, či dovolateľovi bola v konaní
odňatá možnosť pred súdom konať. Odňatím možnosti konať pred súdom (§ 237
písm. f/ O.s.p.) sa rozumie taký závadný postup súdu, ktorý má za následok znemožnenie
realizácie tých procesných oprávnení účastníka konania, ktoré mu poskytuje Občiansky súdny
poriadok. O procesnú vadu v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p. ide najmä vtedy, ak súd v konaní
postupoval v rozpore so zákonom, prípadne ďalšími všeobecne záväznými právnymi
predpismi a týmto postupom odňal účastníkovi konania jeho procesné práva [v zmysle § 18
O.s.p. majú účastníci v občianskom súdnom konaní rovnaké postavenie a súd je povinný
zabezpečiť im rovnaké možnosti na uplatnenie ich práv – viď napríklad právo vykonávať
procesné úkony vo formách stanovených zákonom (§ 41 O.s.p.), nazerať do spisu a robiť
si z neho výpisy (§ 44 O.s.p.), vyjadriť sa k návrhom na dôkazy a k všetkým vykonaným
dôkazom, (§ 123 O.s.p.), byť predvolaní na súdne pojednávanie (§ 115 O.s.p.),
na to, aby im bol rozsudok doručený do vlastných rúk (§ 158 ods. 2 O.s.p.)].
Na posúdenie prípustnosti dovolania – aj z aspektov § 237 písm. f/ O.s.p. – je zásadne
príslušný dovolací súd (viď IV. ÚS 238/07).
Podľa obsahu dovolania dovolateľ zastáva názor, v zmysle ktorého mu súdy odňali
možnosť pred súdmi konať tým, že vec nesprávne právne posúdili. Pokiaľ ide o námietku
nesprávneho právneho posúdenia veci, treba preto uviesť, že ustanovenie § 237 písm. f/ O.s.p.
odňatie možnosti konať pred súdom výslovne dáva do súvislosti s faktickou činnosťou súdu
(s jeho procesným postupom v konaní, so samou procedúrou prejednania veci súdom)
a nie s jeho právnym hodnotením veci zaujatým v napadnutom rozhodnutí. Právnym
posúdením veci súdom, ktoré spočíva v aplikácii hmotnoprávneho alebo procesného predpisu
na zistený skutkový stav a ktoré je vyjadrené vo finálnom produkte občianskeho súdneho
konania – v rozhodnutí, sa vo všeobecnosti účastníkovi tohto konania neodníma možnosť
uplatnenia jeho procesných práv v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p. (viď aj uznesenie Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2 Cdo 112/2001 uverejnené v Zbierke stanovísk
najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod č. 43/2003 a uznesenie
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2 Cdo 50/2002 uverejnené v časopise
Zo súdnej praxe pod č. 1/2003). Právne posúdenie veci súdmi nižších stupňov
je v rozhodovacej praxi senátov Najvyššieho súdu Slovenskej republiky všeobecne
považované za relevantný dovolací dôvod, ktorým možno úspešne odôvodniť iba procesne
prípustné dovolanie (viď § 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.), zároveň je ale zhodne zastávaný názor,
že nesprávne právne posúdenie veci súdmi nižších stupňov samo osebe nezakladá zmätočnosť
rozhodnutia a procesnú vadu konania v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p. (viď R 54/2012 a tiež
napríklad rozhodnutia Najvyššieho súdu sp. zn. 1 Cdo 62/2010, 2 Cdo 97/2010,
3 Cdo 53/2011, 4 Cdo 68/2011, 5 Cdo 44/2011, 6 Cdo 41/2011). Nesprávnym právnym
posúdením veci súd totiž neznemožňuje účastníkovi konania realizáciu žiadneho
jeho procesného oprávnenia a neodníma mu možnosť pred súdom konať.
Pokiaľ dovolateľ uplatňuje aj dovolacie dôvody podľa § 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.,
tieto sú síce prípustnými dovolacími dôvodmi (ktoré možno uplatniť vtedy, ak je dovolanie
prípustné) samotné tieto dôvody ale prípustnosť dovolania nezakladajú (por. vyššie uvedené).
Dovolanie je v ustanoveniach občianskeho súdneho poriadku upravené ako mimoriadny
opravný prostriedok, ktorý nemožno podať proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu;
pokiaľ nie sú splnené procesné podmienky prípustnosti dovolania, nemožno napadnuté
rozhodnutie podrobiť vecnému preskúmavaniu a ani zohľadniť prípadné vecné nesprávnosti
rozhodnutia alebo vady konania, ktoré mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.
Keďže prípustnosť dovolania nemožno vyvodiť z ustanovenia § 238 O.s.p.,
a dovolacím súdom neboli zistené ani vady konania v zmysle § 237 O.s.p., Najvyšší súd
Slovenskej republiky dovolanie žalobcu v súlade s § 218 ods. 1 písm. c/ O.s.p. v spojení
s § 243b ods. 5 O.s.p., ako dovolanie smerujúce proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento
opravný prostriedok neprípustný, odmietol. Pritom, riadiac sa právnou úpravou dovolacieho
konania, nezaoberal sa napadnutým rozsudkom odvolacieho súdu z hľadiska jeho vecnej
správnosti.
V dovolacom konaní úspešným žalovaným 1/ a 2/ vzniklo právo na náhradu trov
konania proti žalobcovi, ktorý úspech nemal (§ 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 224
ods. 1 O.s.p. a § 142 ods. 1 O.s.p.). Najvyšší súd Slovenskej republiky im však žiadne trovy
dovolacieho konania nepriznal z dôvodu, že im žiadne nevznikli.
Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov
3 : 0.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 29. septembra 2015
JUDr. Edita B a k o š o v á, v.r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia: Lenka Pošová