Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Cdo/199/2014

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu Ing. arch. M., bývajúceho

v N.N., zastúpeného JUDr. M., advokátom so sídlom v N.N., proti žalovaným 1/ MUDr. E.,

bývajúcej v N.N., 2/ JUDr. M., bývajúcemu v N.N., zastúpeného opatrovníkom M., so

sídlom v N.N., o vydanie veci, vedenej na Okresnom súde Nitra pod sp. zn. ,

o dovolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Nitre zo 16. mája 2013 sp. zn.

, takto

rozhodol:

Dovolanie o d m i e t a .

Žalovaným 1/ a 2/ náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Nitra rozsudkom zo 4. decembra 2012 č.k. -113 zamietol

žalobu, ktorou sa žalobca domáhal, aby bola žalovaným 1/ a 2/ uložená povinnosť vydať

mu z nehnuteľnosti parcelné číslo X., o výmere 40561 m2, katastrálne územie K., zapísanej

na LV č. X., (ktorej vlastníkmi sú žalovaní každý v podiele ½), nimi zadržiavaný vlastnícky

podiel vo výške 1/3 a vydania bezdôvodného obohatenia titulom nájomného za roky 2009,

2010, 2011 sumu 199,17 eur spoločne a nerozdielne. Súd prvého stupňa mal za preukázané,

že Okresný súd N. rozsudkom č.k. -254 zo 14. augusta 2006 určil, že MUDr. E.

a JUDr. M. sú spoluvlastníkmi nehnuteľnosti, zapísanej v Katastrálnom úrade v N., Správa

katastra N., na LV č. X., parcela číslo X. – orná pôda, o výmere 40561 m2, katastrálne územie

K., obec N., každý z nich v ½ - vici k celku. Krajský súd v N. rozsudkom z 13. februára 2007,

č.k. -307, rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil. Súd prvého

stupňa vyvodil záver, že žalobca nepreukázal, že je v súčasnej dobe vlastníkom, resp.

spoluvlastníkom podielu 1/3 k predmetnej nehnuteľnosti, nakoľko v LV č. X. pre katastrálne

2

územie K. sú ako podieloví spoluvlastníci zapísaní žalovaní, každý v podiele ½, ktorí svoj

spoluvlastnícky podiel k nehnuteľnosti nadobudli na základe právoplatného a vykonateľného

rozsudku Okresného súdu Nitra, zo 14. augusta 2006, č.k. -254 a napriek

skutočnosti, že žalobca s predmetným rozsudkom nesúhlasí, je tento rozsudok právoplatný

a vykonateľný, teda nemôže byť spochybnený a je listinou, na základe ktorej sa zapisuje

vlastnícke právo v katastri nehnuteľnosti. Uviedol, že podľa ustanovenia § 126 ods. 1

jedným zo základných predpokladov úspešnosti vindikačnej žaloby je

preukázanie vlastníckeho práva žalobcu, ktorý sa vydania nehnuteľnosti, resp.

spoluvlastníckeho podielu domáha a druhým základným predpokladom úspešnosti žaloby je,

že žalovaný musí vec – nehnuteľnosť bezdôvodne užívať a odmieta ju vydať vlastníkovi. Mal

za to, že nebola splnená ani táto podmienka vydania veci, nakoľko žalobca svoje vlastnícke,

resp. spoluvlastnícke právo k spornej nehnuteľnosti nepreukázal a teda žalovaní nemôžu vec

užívať bezdôvodne, nakoľko táto im vlastnícky patrí. Žalobou v časti vydania bezdôvodného

obohatenia sa nezaoberal z dôvodu, že žalovaní sú vlastníkmi nehnuteľnosti, za užívanie

ktorej sa žalobca domáha vydania bezdôvodného obohatenia. O náhrade trov konania

rozhodol podľa

Krajský súd v Nitre na odvolanie žalobcu rozsudkom zo 16. mája 2013 sp. zn.

rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny podľa ,

potvrdil. Žalovaným náhradu trov odvolacieho konania nepriznal. Dospel k záveru, že súd

prvého stupňa v potrebnej miere zistil rozhodujúci skutkový stav, dospel k správnym

a úplným skutkovým zisteniam a na ich základe vec správne právne posúdil. Záver okresného

súdu, že žalobca nie je vlastníkom nehnuteľnosti, vydania ktorej sa žalobou domáha

a nie je ani držiteľom, ktorého oprávnenie by vyplývalo z obligačného alebo vecného práva

a teda nie je aktívne legitimovaný na podanie tejto žaloby, mal za plne akceptovateľný.

O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa a

Proti uvedenému rozsudku odvolacieho súdu podal dovolanie žalobca, navrhol

ho spolu s rozsudkom súdu prvého stupňa zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie

konanie, eventuálne zrušiť rozsudok odvolacieho súdu a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.

V dôvodoch dovolania na podklade podrobného opisu skutkových okolností dovolateľ

uviedol, že v podanom odvolaní poukázal na to, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový

stav veci a rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

V nadväznosti na to odvolaciemu súdu vytkol, že nesprávne vec právne posúdil

3

a nedostatočne zistil skutkový stav, keď konštatoval správnosť rozhodnutia súdu prvého

stupňa. Bol názoru, že v konaní došlo k porušeniu jeho práva na spravodlivý proces, keď súdy

oboch stupňov ignorovali listinné dôkazy preukazujúce jeho vlastnícke právo k predmetnej

nehnuteľnosti a nezaoberali sa určením vlastníckeho práva ako predbežnou otázkou,

ale vychádzali z rozsudkov, ktoré boli vydané v konaní o určenie vlastníckeho práva,

so závermi ktorých nesúhlasí. V dôvodoch dovolania podrobne rozoberal skutkový a právny

stav veci.

Žalovaní 1/ a 2/ sa k dovolaniu žalobcu nevyjadrili.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací [ (poznámka

dovolacieho súdu: v ďalšom texte sa uvádza v znení pred

1. januárom 2015)], po zistení, že dovolanie podal včas účastník konania ( ),

zastúpený v súlade s , bez nariadenia dovolacieho pojednávania (

ods. 1 ) skúmal najskôr, či tento opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, proti

ktorému ho zákon pripúšťa.

Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ

to zákon pripúšťa ( ).

V prejednávanej veci odvolací súd rozhodol rozsudkom. V zmysle ustanovenia § 238

platí, že ak dovolanie proti rozhodnutiu vydanému v tejto procesnej forme, je prípustné,

ak je ním napadnutý zmeňujúci rozsudok ( ), alebo rozsudok, v ktorom

sa odvolací súd odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci

( ), alebo rozsudok potvrdzujúci rozsudok súdu prvého stupňa, ak odvolací

súd v jeho výroku vyslovil, že je dovolanie prípustné, pretože po právnej stránke ide

o rozhodnutie zásadného významu, alebo ide o potvrdenie rozsudku súdu prvého stupňa,

ktorým súd prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa § 153

ods. 3 a 4 ( ).

Nakoľko v prejednávanej veci je dovolaním napadnutý rozsudok, ktorým odvolací súd

potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa (pričom v jeho výroku prípustnosť dovolania

nevyslovil, ani nejde o potvrdzujúci rozsudok rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým súd

4

prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky) je nepochybné,

že prípustnosť dovolania žalobcu z až 3 nemožno vyvodiť.

Prípustnosť dovolania žalobcu by v preskúmavanej veci prichádzala do úvahy

len ak by v konaní došlo k niektorej z procesných vád taxatívne vymenovaných v

Podľa tohto ustanovenia je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu (aj uzneseniu),

ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval

ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú

spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo

v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa

zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred

súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto

samosudcu rozhodoval senát. Z hľadiska prípustnosti dovolania podľa uvedeného ustanovenia

nie je predmet konania významný; ak je konanie postihnuté niektorou z vád vymenovaných

v , možno ním napadnúť aj rozhodnutia, proti ktorým je inak dovolanie procesne

neprípustné (viď napríklad R 117/1999, R 34/1995 a tiež rozhodnutia najvyššieho súdu

uverejnené v časopise Zo súdnej praxe pod č. 38/1998 a č. 23/1998). Pre záver o prípustnosti

dovolania v zmysle nie je významný subjektívny názor účastníka konania

tvrdiaceho, že došlo k vade vymenovanej v tomto ustanovení; rozhodujúcim je zistenie,

že k tejto procesnej vade skutočne došlo.

Procesné vady konania v zmysle až e/ a dovolateľ nenamietal

a ich existencia nevyšla v dovolacom konaní najavo. Prípustnosť jeho dovolania preto

z týchto ustanovení nemožno vyvodiť.

S prihliadnutím na obsah dovolania a v ňom vytýkané nesprávnosti postupu súdov

nižších stupňov sa dovolací súd osobitne zaoberal otázkou, či dovolateľovi bola v konaní

odňatá možnosť pred súdom konať. Odňatím možnosti konať pred súdom (§ 237

písm. f/ ) sa rozumie taký závadný postup súdu, ktorý má za následok znemožnenie

realizácie tých procesných oprávnení účastníka konania, ktoré mu poskytuje Občiansky súdny

poriadok. O procesnú vadu v zmysle ide najmä vtedy, ak súd v konaní

postupoval v rozpore so zákonom, prípadne ďalšími všeobecne záväznými právnymi

predpismi a týmto postupom odňal účastníkovi konania jeho procesné práva [v zmysle § 18

5

majú účastníci v občianskom súdnom konaní rovnaké postavenie a súd je povinný

zabezpečiť im rovnaké možnosti na uplatnenie ich práv – viď napríklad právo vykonávať

procesné úkony vo formách stanovených zákonom ( ), nazerať do spisu a robiť

si z neho výpisy ( ), vyjadriť sa k návrhom na dôkazy a k všetkým vykonaným

dôkazom, ( ), byť predvolaní na súdne pojednávanie ( ),

na to, aby im bol rozsudok doručený do vlastných rúk ( )].

Na posúdenie prípustnosti dovolania – aj z aspektov – je zásadne

príslušný dovolací súd (viď ).

Podľa obsahu dovolania dovolateľ zastáva názor, v zmysle ktorého mu súdy odňali

možnosť pred súdmi konať tým, že vec nesprávne právne posúdili. Pokiaľ ide o námietku

nesprávneho právneho posúdenia veci, treba preto uviesť, že ustanovenie

odňatie možnosti konať pred súdom výslovne dáva do súvislosti s faktickou činnosťou súdu

(s jeho procesným postupom v konaní, so samou procedúrou prejednania veci súdom)

a nie s jeho právnym hodnotením veci zaujatým v napadnutom rozhodnutí. Právnym

posúdením veci súdom, ktoré spočíva v aplikácii hmotnoprávneho alebo procesného predpisu

na zistený skutkový stav a ktoré je vyjadrené vo finálnom produkte občianskeho súdneho

konania – v rozhodnutí, sa vo všeobecnosti účastníkovi tohto konania neodníma možnosť

uplatnenia jeho procesných práv v zmysle (viď aj uznesenie Najvyššieho

súdu Slovenskej republiky sp. zn. uverejnené v Zbierke stanovísk

najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod č. 43/2003 a uznesenie

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. uverejnené v časopise

Zo súdnej praxe pod č. 1/2003). Právne posúdenie veci súdmi nižších stupňov

je v rozhodovacej praxi senátov Najvyššieho súdu Slovenskej republiky všeobecne

považované za relevantný dovolací dôvod, ktorým možno úspešne odôvodniť iba procesne

prípustné dovolanie (viď ), zároveň je ale zhodne zastávaný názor,

že nesprávne právne posúdenie veci súdmi nižších stupňov samo osebe nezakladá zmätočnosť

rozhodnutia a procesnú vadu konania v zmysle (viď R 54/2012 a tiež

napríklad rozhodnutia Najvyššieho súdu sp. zn. , ,

, , , ). Nesprávnym právnym

posúdením veci súd totiž neznemožňuje účastníkovi konania realizáciu žiadneho

jeho procesného oprávnenia a neodníma mu možnosť pred súdom konať.

6

Pokiaľ dovolateľ uplatňuje aj dovolacie dôvody podľa ,

tieto sú síce prípustnými dovolacími dôvodmi (ktoré možno uplatniť vtedy, ak je dovolanie

prípustné) samotné tieto dôvody ale prípustnosť dovolania nezakladajú (por. vyššie uvedené).

Dovolanie je v ustanoveniach upravené ako mimoriadny

opravný prostriedok, ktorý nemožno podať proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu;

pokiaľ nie sú splnené procesné podmienky prípustnosti dovolania, nemožno napadnuté

rozhodnutie podrobiť vecnému preskúmavaniu a ani zohľadniť prípadné vecné nesprávnosti

rozhodnutia alebo vady konania, ktoré mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

Keďže prípustnosť dovolania nemožno vyvodiť z ustanovenia ,

a dovolacím súdom neboli zistené ani vady konania v zmysle , Najvyšší súd

Slovenskej republiky dovolanie žalobcu v súlade s v spojení

s , ako dovolanie smerujúce proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento

opravný prostriedok neprípustný, odmietol. Pritom, riadiac sa právnou úpravou dovolacieho

konania, nezaoberal sa napadnutým rozsudkom odvolacieho súdu z hľadiska jeho vecnej

správnosti.

V dovolacom konaní úspešným žalovaným 1/ a 2/ vzniklo právo na náhradu trov

konania proti žalobcovi, ktorý úspech nemal ( v spojení s

ods. 1 a ). Najvyšší súd Slovenskej republiky im však žiadne trovy

dovolacieho konania nepriznal z dôvodu, že im žiadne nevznikli.

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov

3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 29. septembra 2015

JUDr. Edita B a k o š o v á, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Lenka Pošová