Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
3eb/398329.b5a510.pdf
PDF · 116.34 KB
No categories available
2Cdo/793/2015
Najvyšší súd
Slovenskej republiky 2 Cdo 793/2015
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcov 1/ A., bývajúcej v B. a 2/
Ľ., bývajúceho v B., zastúpených JUDr. E., advokátkou so sídlom v B., proti ţalovanej R.,
so sídlom v K., zastúpenej JUDr. G., advokátom so sídlom v K., o zrušenie rozhodcovského
rozsudku s prísl., vedenej na Okresnom súde Michalovce pod sp. zn. 16 C 290/2012,
o dovolaní ţalovanej proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach z 12. júna 2014 sp. zn. 2 Co
400/2013, 2 Co 401/2013 (o potvrdení uznesenia súdu prvého stupňa), takto
rozhodol:
Dovolanie proti výroku o potvrdení uznesenia Okresného súdu Michalovce
z 15. júla 2013 č.k. 16 C 290/2012-129 o d m i e t a.
Ţalobcom náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.
O d ô v o d n e n i e
Okresný súd Michalovce rozsudkom zo 17. apríla 2013 č.k. 16 C 290/2012-91
pripustil zmenu návrhu ţalobkyne v 1. rade voči ţalovanej tak, ţe tento znie: Súd zrušuje
rozhodcovský rozsudok vydaný Arbitráţnym súdom K. sp. zn. 2 C 1846/2012 z 19. januára
2012. Súd zamieta návrh ţalovanej z 2. januára 2012, ktorým sa v rozhodcovskom konaní
domáhala zaplatenia sumy 51,45 EUR. Súd určuje, ţe zmluvná podmienka v Poistnej zmluve
č. X. z 20. decembra 2007 - rozhodcovská doloţka je neplatná. Ţalovaná je povinná zaplatiť
ţalobkyni primerané finančné zadosťučinenie vo výške 1.000,- EUR, a to do 3 dní od
právoplatnosti rozsudku. Ţalovaná je povinná nahradiť ţalobkyni trovy rozhodcovského a
súdneho konania, ako aj trovy právneho zastúpenia, tak ako budú vyčíslené v písomnom
vyhotovení rozhodnutia, a to všetko do 3 dní od nadobudnutia jeho právoplatnosti. V druhom
výroku súd určil, ţe zmluvná podmienka v poistnej zmluve č. X., z 20. decembra 2007, a to
XV. časť Všeobecných poistných podmienok ţalovanej, označená názvom „Rozhodcovské
konanie„, je neprijateľná a tým aj neplatná. V treťom výroku súd zrušil rozhodcovský
rozsudok Arbitráţneho súdu K., vydaný 19. januára 2012 pod sp. zn. 2 C 1846/2012, v
ktorom bola ţalobkyni v 1. rade uloţená povinnosť zaplatiť ţalovanej sumu 51,45 EUR s
príslušenstvom. Vo štvrtom výroku súd pripustil zmenu návrhu ţalobcu v 2. rade tak, ţe tento
znie: Súd zrušuje rozhodcovský rozsudok vydaný Arbitráţnym súdom K. sp. zn. 2 C
1845/2012 z 19. januára 2012. Súd zamieta návrh ţalovanej z 2. januára 2012, ktorým
sa v rozhodcovskom konaní domáhala zaplatenia sumy 41,16 EUR. Súd určuje, ţe zmluvná
podmienka v Poistnej zmluve č. X. z 20. decembra 2007 - rozhodcovská doloţka je neplatná.
Ţalovaná je povinná zaplatiť ţalobcovi primerané finančné zadosťučinenie vo výške 1.000,-
EUR, a to do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Ţalovaná je povinná nahradiť ţalobcovi trovy
rozhodcovského a súdneho konania, ako aj trovy právneho zastúpenia, tak ako budú vyčíslené
v písomnom vyhotovení rozhodnutia, a to všetko do 3 dní od nadobudnutia jeho
právoplatnosti. V piatom výroku súd určil, ţe zmluvná podmienka v poistnej zmluve č. X., z
20. decembra 2007, a to XV. časť Všeobecných poistných podmienok ţalovanej, označená
názvom „Rozhodcovské konanie„, je neprijateľná a tým aj neplatná. V šiestom výroku súd
zrušil rozhodcovský rozsudok vydaný Arbitráţnym súdom K.. sp. zn. 2 C 1845/2012 19.
januára 2012, v ktorom bola ţalobcovi v 2. rade uloţená povinnosť zaplatiť ţalovanej sumu
41,16 EUR s príslušenstvom. V poslednom výroku zvyšujúce nároky ţalobcov v 1. a 2. rade
súd vylúčil na samostatné konanie, v ktorom bude rozhodnuté aj o náhrade trov konania.
Okresný súd Michalovce uznesením 15. júla 2013 č.k. 16 C 290/2012-129 uloţil
ţalovanej povinnosť zaplatiť v lehote 15 dní od právoplatnosti uznesenia súdny poplatok
za doplatok za odvolanie vo výške 464 EUR.
Krajský súd v Košiciach rozsudkom z 12. júna 2014 sp. zn. 2 Co 400/2013,
2 Co 401/2013 potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny (§ 219
ods. 1, 2 O.s.p.) a zároveň potvrdil uznesenie z 15. júla 2013 č.k. 16 C 290/2012-129.
Odvolací súd sa v celom rozsahu sa stotoţnil s odôvodnením napadnutého rozhodnutia,
na ktoré poukázal. Dodal, ţe námietky ţalovanej proti procesnému postupu súdu prvého
stupňa sú nedôvodné. S námietkou zmeškania prekluzívnej lehoty sa odvolací súd
nestotoţnil a mal za to, ţe návrh na vyslovenie neplatnosti rozhodcovského rozsudku bol
podaný v zákonom stanovenej lehote, keďţe bol podaný v posledný deň lehoty
prostredníctvom elektronickej pošty, keď súčasne v ten istý deň bolo podanie podané
aj na poštovú prepravu. Uviedol, ţe samotná skutočnosť, ţe na ţalobe, ktorá bola elektronicky
doručená súdu je pečiatka 27.12.2012, neznamená, ţe toto podanie bolo súdu doručené
aţ 27.12.2012. Aj podľa názoru odvolacieho súdu bola v preskúmavanej veci uzatvorená
spotrebiteľská zmluva obsahujúca neprijateľnú (neplatnú) podmienku z dôvodov uvádzaných
súdom prvého stupňa. K odvolaniu ţalovanej, podanému proti uzneseniu súdu prvého stupňa
o vyrubení súdneho poplatku za doplatok za odvolanie, odvolací súd konštatoval, ţe súd
prvého stupňa správne napravil svoj omyl, keď vypočítal súdny poplatok podľa poloţky
3 písm. c/ Sadzobníka súdnych poplatkov, a to za kaţdého z účastníkov, keďţe v danom
prípade išlo o spojenie dvoch samostatných vecí do jedného konania, ktoré bolo v konečnom
dôsledku rozhodnuté jedným rozsudkom, pričom však obidve konania mohli beţať popri sebe
a mohli byť vydané osobitne aj dva rozsudky, a preto pokiaľ je vo veci podané odvolanie,
je potrebné vychádzať z toho, ţe odvolanie bolo podané voči dvom samostatným sporovým
vzťahom medzi ţalobcami a ţalovanou. Z uvedeného potom vyplýva, ţe správne súd prvého
stupňa vyrubil súdny poplatok za kaţdý samostatný odvolací dôvod, a to ako vo vzťahu
k ţalobkyni v 1. rade, tak vo vzťahu k ţalobcovi v 2. rade, a preto správna výška poplatku
je za kaţdého ţalobcov voči výroku rozsudku, ktorého sa ţalovaná odvoláva, povinnosť
zaplatiť 331,50 €, súdny poplatok za odvolanie.
Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podala ţalovaná dovolanie. Uviedla,
ţe jej v konaní bola odňatá moţnosť konať (§ 237 písm. f/ O.s.p.) a rozhodnutie odvolacieho
súdu spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.). K uloţenej
poplatkovej povinnosti ţalovanej zaplatiť dvojnásobný súdny poplatok za podané odvolanie
uviedla, ţe toto rozhodnutie povaţuje za nesprávne, nedôvodné a odôvodnenie za nenáleţité
a nesprávne odôvodnené. Navrhla zrušiť rozsudok odvolacieho aj prvostupňového súdu,
rovnako tieţ zrušiť uznesenie súdu prvého stupňa o vyrubení súdneho poplatku za doplatok
za odvolanie.
Ţalobcovia sa k dovolaniu ţalovanej písomne nevyjadrili.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací [§ 10a ods. 1 O.s.p. (poznámka
dovolacieho súdu: v ďalšom texte sa uvádza Občiansky súdny poriadok v znení pred
1. januárom 2015)] po zistení, ţe dovolanie podal včas účastník konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.)
zastúpený v súlade so zákonom (§ 241 ods. 1 O.s.p.), skúmal bez nariadenia dovolacieho
pojednávania (§ 243a ods. 3 O.s.p.) najskôr, či dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, proti
ktorému ho zákon pripúšťa.
Dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ
to zákon pripúšťa.
V danom prípade je dovolaním napadnutý rozsudok odvolacieho súdu v celom
rozsahu. K časti dovolania, ktorou je napadnutý výrok rozhodnutia odvolacieho súdu
o potvrdení rozsudku súdu prvého stupňa, dovolací súd poznamenáva, ţe túto časť dovolania
preskúmaval v konaní vedenom na dovolacom súde pod sp. zn. 2 Cdo 479/2014. K časti
dovolania, ktorou je napadnutý výrok rozhodnutia odvolacieho súdu o uloţení povinnosti
zaplatiť súdny poplatok za doplatok za odvolanie, je potrebné uviesť, ţe táto časť dovolania
smeruje proti rozhodnutiu, ktoré je síce súčasťou rozsudku odvolacieho súdu,
má ale charakter uznesenia a tento charakter nestráca, i keď rozhodnutie o uloţení poplatkovej
povinnosti s meritórnym rozhodnutím vo veci súvisí (§ 167 ods. 1 O.s.p.).
Dovolanie proti uzneseniu odvolacieho súdu je prípustné, ak a/ odvolací súd zmenil
uznesenie súdu prvého stupňa, b/ odvolací súd rozhodoval vo veci postúpenia návrhu
Súdnemu dvoru Európskych spoločenstiev (viď § 109 ods. 1 písm. c/ O.s.p.) na zaujatie
stanoviska; dovolanie nie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým
sa odmietlo odvolanie proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa o zamietnutí návrhu
na prerušenie konania podľa § 109 ods. 1 písm. c/ O.s.p. (§ 239 ods. 1 O.s.p.). Dovolanie
je tieţ prípustné proti uzneseniu odvolacieho súdu, ktorým bolo potvrdené uznesenie súdu
prvého stupňa, ak a/ odvolací súd vyslovil vo svojom potvrdzujúcom uznesení,
ţe je dovolanie prípustné, pretoţe ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu,
b/ ide o uznesenie o návrhu na zastavenie výkonu rozhodnutia na podklade cudzozemského
rozhodnutia, c/ ide o uznesenie o uznaní (neuznaní) cudzieho rozhodnutia alebo
o jeho vyhlásení za vykonateľné (nevykonateľné) na území Slovenskej republiky (viď § 239
ods. 2 O.s.p.).
Uznesenie odvolacieho súdu, ktoré napadla ţalovaná dovolaním, nemá znaky
rozhodnutia, proti ktorému je dovolanie prípustné. Jeho prípustnosť preto z ustanovení § 239
ods. 1 a 2 O.s.p. nevyplýva.
Vzhľadom na vyššie uvedené by prípustnosť dovolania ţalovanej zakladalo,
ak v konaní došlo k procesným vadám uvedeným v § 237 O.s.p. Toto ustanovenie pripúšťa
dovolanie proti kaţdému rozhodnutiu odvolacieho súdu vtedy, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá
nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť
byť účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne
zastúpený, d/ v tej istej veci sa uţ prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa uţ prv
začalo konanie, e/ nepodal sa návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala moţnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval
vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaţe namiesto samosudcu rozhodoval
senát.
Ţalovaná procesné vady konania v zmysle § 237 písm. a/ aţ e/ a g/ O.s.p. netvrdila
a vady tejto povahy ani nevyšli v dovolacom konaní najavo. Prípustnosť jej dovolania preto
z týchto ustanovení nevyplýva.
Ţalovaná tvrdí, ţe v konaní jej bola odňatá moţnosť pred súdom konať (§ 237
písm. f/ O.s.p.). O odňatie moţnosti pred súdom konať ide v prípade procesne nesprávneho
postupu súdu, ktorým sa účastníkovi znemoţní realizácia jeho procesných oprávnení.
Judikatúra najvyššieho súdu dospela k záveru, ţe o odňatie moţnosti pred súdom
konať ide tieţ vtedy, ak súd zastaví konanie z dôvodu nezaplatenia súdneho poplatku, i keď
pre taký postup neboli dané procesné predpoklady (viď R 50/1997). O tento prípad
ale v preskúmavanej veci nejde – v danom prípade nebolo konanie zastavené. Napadnutým
uznesením bolo potvrdené uznesenie o dorubení súdneho poplatku. Samotným vyrubením
súdneho poplatku sa však účastníkovi neodníma ţiadne procesné oprávnenie a nedochádza
k odňatiu jeho moţnosti pred súdom konať (§ 237 písm. f/ O.s.p.).
Neopodstatnené je aj tvrdenie dovolateľky, ţe niţšie súdy svoje rozhodnutia
dostatočne neodôvodnili. To, ţe právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia patrí
medzi základné zásady spravodlivého súdneho procesu, jednoznačne vyplýva aj z ustálenej
judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva, podľa ktorej sa však nevyţaduje, aby na kaţdý
argument strany, a to taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný, bola daná odpoveď
v odôvodnení rozhodnutia. Iba ak ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci,
vyţaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument (Ruiz Torija v. Španielsko
z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-A, s. 12, § 29; Hiro Balani v. Španielsko
z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-B; Georgiadis v. Grécko z 29. mája 1997; Higgins
v. Francúzsko z 19. februára 1998). Rovnako treba poukázať aj na zhodnú judikatúru
Ústavného súdu Slovenskej republiky (napr. nález zo 16. septembra 2003 sp. zn.
III. ÚS 119/03, uznesenie z 3. júla 2003 sp. zn. IV. ÚS 115/03).
Po preskúmaní veci Najvyšší súd Slovenskej republiky dospel k záveru, ţe skutkové
a právne závery niţších súdov nie sú v danom prípade zjavne neodôvodnené a nezlučiteľné
s čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd a čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej
republiky a odôvodnenie dovolaním napadnutého uznesenia odvolacieho súdu ako celok spĺňa
parametre zákona na odôvodnenie rozhodnutia (§ 157 ods. 2 v spojení s § 167 ods. 2 a § 211
ods. 2 O.s.p.). Za porušenie základného práva zaručeného v čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej
republiky v ţiadnom prípade nemoţno povaţovať to, ţe odvolací súd neodôvodnil svoje
rozhodnutie podľa predstáv ţalovanej. Ako vyplýva aj z judikatúry ústavného súdu, iba
skutočnosť, ţe dovolateľ sa s právnym názorom všeobecného súdu nestotoţňuje, nemôţe
viesť k záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti rozhodnutia odvolacieho súdu
(napr. I. ÚS 188/06).
Odvolací súd v odôvodnení svojho rozhodnutia skonštatoval správnosť postupu súdu
prvého stupňa vo veci vyrubenia súdneho poplatku za doplatok odvolanie a uviedol dôvody,
pre ktoré rozhodnutie súdu prvého stupňa potvrdil. Taktieţ vysvetlil, prečo sa nestotoţnil
s námietkami ţalovanej uvedenými v odvolaní. Odôvodnenie dovolaním napadnutého
uznesenia dalo tak odpoveď na relevantné otázky rozhodujúce pre posúdenie správnosti
vyrubenia súdneho poplatku za kaţdý samostatný odvolací dôvod, a to ako vo vzťahu
k ţalobkyni v 1. rade, tak aj k ţalobcovi v 2. rade. Odvolací súd sa pri výklade a aplikácii
zákonných predpisov neodchýlil od znenia príslušných ustanovení a nepoprel ich účel
ani význam, preto jeho rozhodnutie nemoţno povaţovať za neodôvodnené.
Pokiaľ ţalovaná tvrdí, ţe so zreteľom na ňou opisované okolnosti jej bol vyrubený
dvojnásobný súdny poplatok za jedno spoločné konanie o identických návrhoch ţalobcov
v situácii, v ktorej jej nemal byť vyrubený, a namieta, ţe napadnuté rozhodnutia súdov niţších
stupňov spočívajú na nesprávnom právnom posúdení veci. Právnym posúdením je činnosť
súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a na zistený skutkový stav
aplikuje konkrétnu právnu normu. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy,
ak súd nepouţil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis,
nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne
právne závery. Nesprávne právne posúdenie veci je síce relevantný dovolací dôvod v tom
zmysle, ţe ho moţno uplatniť v procesne prípustnom dovolaní (viď § 241
ods. 2 písm. c/ O.s.p.), samo nesprávne právne posúdenie veci ale prípustnosť dovolania
nezakladá (viď tieţ R 54/2012 a viaceré rozhodnutia najvyššieho súdu, napríklad sp. zn.
1 Cdo 62/2010, 2 Cdo 97/2010, 3 Cdo 53/2011, 4 Cdo 68/2011, 5 Cdo 44/2011,
6 Cdo 41/2011 a 7 Cdo 26/2010). Nejde totiţ o vadu konania uvedenú v § 237 O.s.p., ani znak
(atribút, stránku) rozhodnutia, ktorý by bol uvedený v § 239 O.s.p. ako zakladajúci
prípustnosť dovolania.
Vzhľadom na to, ţe v konaní o dovolaní ţalobkyne proti uzneseniu o súdnom poplatku
za odvolanie sa nepotvrdila existencia procesnej vady konania tvrdenej ţalobkyňou, nevyšli
najavo ani iné vady uvedené v § 237 O.s.p. a prípustnosť podaného dovolania nevyplýva
z ustanovenia § 239 O.s.p., najvyšší súd odmietol jej procesne neprípustné dovolanie podľa
§ 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 218 ods. 1 písm. c/ O.s.p.
O trovách dovolacieho konania rozhodol najvyšší súd podľa § 243b ods. 5 O.s.p.
v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p., § 151 O.s.p. a § 142 ods. 1 O.s.p.
Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov
3 : 0.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 29. októbra 2015
JUDr. Viera P e t r í k o v á, v.r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia: Lenka Pošová