Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Cdo/479/2014

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcov 1/ A., bývajúcej v B. a 2/

Ľ., bývajúceho v B., zastúpených JUDr. E., advokátkou so sídlom v B., proti žalovanej R.,

so sídlom v K., zastúpenej JUDr. G., advokátom so sídlom v K., o zrušenie rozhodcovského

rozsudku s prísl., vedenej na Okresnom súde Michalovce pod sp. zn. ,

o dovolaní žalovanej proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach z 12. júna 2014 sp. zn. 2 Co

400/2013, (o potvrdení rozsudku súdu prvého stupňa), takto

rozhodol:

Návrh na prerušenie dovolacieho konania z a m i e t a .

Z r u š u j e rozsudok Krajského súdu v Košiciach z 12. júna 2014 sp. zn.

vo výroku o potvrdení rozsudku Okresného súdu Michalovce

zo 17. apríla 2013 č.k. vec mu vracia na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Michalovce rozsudkom zo 17. apríla 2013 č.k. -91

pripustil zmenu návrhu žalobkyne v 1. rade voči žalovanej tak, že tento znie: Súd zrušuje

rozhodcovský rozsudok vydaný Arbitrážnym súdom K. sp. zn. z 19. januára

2012. Súd zamieta návrh žalovanej z 2. januára 2012, ktorým sa v rozhodcovskom konaní

domáhala zaplatenia sumy 51,45 EUR. Súd určuje, že zmluvná podmienka v Poistnej zmluve

č. X. z 20. decembra 2007 - rozhodcovská doložka je neplatná. Žalovaná je povinná zaplatiť

žalobkyni primerané finančné zadosťučinenie vo výške 1.000,- EUR, a to do 3 dní od

právoplatnosti rozsudku. Žalovaná je povinná nahradiť žalobkyni trovy rozhodcovského a

súdneho konania, ako aj trovy právneho zastúpenia, tak ako budú vyčíslené v písomnom

vyhotovení rozhodnutia, a to všetko do 3 dní od nadobudnutia jeho právoplatnosti. V druhom

výroku súd určil, že zmluvná podmienka v poistnej zmluve č. X., z 20. decembra 2007, a to

XV. časť Všeobecných poistných podmienok žalovanej, označená názvom „Rozhodcovské

konanie„, je neprijateľná a tým aj neplatná. V treťom výroku súd zrušil rozhodcovský

rozsudok Arbitrážneho súdu K., vydaný 19. januára 2012 pod sp. zn. , v

ktorom bola žalobkyni v 1. rade uložená povinnosť zaplatiť žalovanej sumu 51,45 EUR s

príslušenstvom. Vo štvrtom výroku súd pripustil zmenu návrhu žalobcu v 2. rade tak, že tento

znie: Súd zrušuje rozhodcovský rozsudok vydaný Arbitrážnym súdom K. sp. zn. 2 C

1845/2012 z 19. januára 2012. Súd zamieta návrh žalovanej z 2. januára 2012, ktorým

sa v rozhodcovskom konaní domáhala zaplatenia sumy 41,16 EUR. Súd určuje, že zmluvná

podmienka v Poistnej zmluve č. X. z 20. decembra 2007 - rozhodcovská doložka je neplatná.

Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi primerané finančné zadosťučinenie vo výške 1.000,-

EUR, a to do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Žalovaná je povinná nahradiť žalobcovi trovy

rozhodcovského a súdneho konania, ako aj trovy právneho zastúpenia, tak ako budú vyčíslené

v písomnom vyhotovení rozhodnutia, a to všetko do 3 dní od nadobudnutia jeho

právoplatnosti. V piatom výroku súd určil, že zmluvná podmienka v poistnej zmluve č. X., z

20. decembra 2007, a to XV. časť Všeobecných poistných podmienok žalovanej, označená

názvom „Rozhodcovské konanie„, je neprijateľná a tým aj neplatná. V šiestom výroku súd

zrušil rozhodcovský rozsudok vydaný Arbitrážnym súdom K.. sp. zn. .

januára 2012, v ktorom bola žalobcovi v 2. rade uložená povinnosť zaplatiť žalovanej sumu

41,16 EUR s príslušenstvom. V poslednom výroku zvyšujúce nároky žalobcov v 1. a 2. rade

súd vylúčil na samostatné konanie, v ktorom bude rozhodnuté aj o náhrade trov konania.

Okresný súd Michalovce uznesením 15. júla 2013 č.k. -129 uložil

žalovanej povinnosť zaplatiť v lehote 15 dní od právoplatnosti uznesenia súdny poplatok

za doplatok za odvolanie vo výške 464 EUR.

Krajský súd v Košiciach rozsudkom z 12. júna 2014 sp. zn. ,

potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny (§ 219

ods. 1, 2 ) a zároveň potvrdil uznesenie z 15. júla 2013 č.k. -129.

Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožnil s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, na ktoré

poukázal. Dodal, že námietky žalovanej proti procesnému postupu súdu prvého stupňa

sú nedôvodné. S námietkou zmeškania prekluzívnej lehoty sa odvolací súd nestotožnil a mal

za to, že návrh na vyslovenie neplatnosti rozhodcovského rozsudku bol podaný v zákonom

stanovenej lehote, keďže bol podaný v posledný deň lehoty prostredníctvom elektronickej

pošty, keď súčasne v ten istý deň bolo podanie podané aj na poštovú prepravu. Uviedol,

že samotná skutočnosť, že na žalobe, ktorá bola elektronicky doručená súdu, je pečiatka

27.12.2012, neznamená, že toto podanie bolo súdu doručené až 27.12.2012. Aj podľa názoru

odvolacieho súdu bola v preskúmavanej veci uzatvorená spotrebiteľská zmluva obsahujúca

neprijateľnú (neplatnú) podmienku z dôvodov uvádzaných súdom prvého stupňa. K odvolaniu

žalovanej, podanému proti uzneseniu súdu prvého stupňa o vyrubení súdneho poplatku

za doplatok za odvolanie, odvolací súd konštatoval, že súd prvého stupňa správne napravil

svoj omyl, keď vypočítal súdny poplatok podľa položky 3 písm. c/ Sadzobníka súdnych

poplatkov, a to za každého z účastníkov, keďže v danom prípade išlo o spojenie dvoch

samostatných vecí do jedného konania, ktoré bolo v konečnom dôsledku rozhodnuté jedným

rozsudkom, pričom však obidve konania mohli bežať popri sebe a mohli byť vydané osobitne

aj dva rozsudky, a preto pokiaľ je vo veci podané odvolanie, je potrebné vychádzať z toho,

že odvolanie bolo podané voči dvom samostatným sporovým vzťahom medzi žalobcami

a žalovanou. Z uvedeného potom vyplýva, že správne súd prvého stupňa vyrubil súdny

poplatok za každý samostatný odvolací dôvod, a to ako vo vzťahu k žalobkyni v 1. rade, tak

vo vzťahu k žalobcovi v 2. rade, a preto správna výška poplatku je za každého žalobcov voči

výroku rozsudku, ktorého sa žalovaná odvoláva, povinnosť zaplatiť 331,50 €, súdny poplatok

za odvolanie.

Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podala žalovaná dovolanie. Uviedla,

že jej v konaní bola odňatá možnosť konať ( ) a rozhodnutie odvolacieho

súdu spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci ( ). Odvolací

súd neodôvodnil dostatočne presvedčivo dôsledky toho, že súd prvého stupňa nevykonal

dôkaz ňou navrhnutý. Nevykonanie ňou navrhovaného dôkazu viedlo k nesprávnemu

rozhodnutiu vo veci. Súdy nesprávne interpretovali všeobecné poistné podmienky, osobitné

zmluvné dojednania, rozhodcovskú doložku a záznam sprostredkovateľa poistenia

o požiadavkách a potrebách klientov. Podľa jeho názoru bola rozhodcovská doložka

formulovaná tak, že poistencovi priznávala aj možnosť neprijať navrhované zmluvné

dojednanie. Navyše, v danom prípade nejde o spotrebiteľský spor. Podaná bola žaloba

o zrušenie rozhodcovského rozsudku, preto mal byť preskúmaný postup rozhodcovského

súdu, ktorý bol zavŕšený vydaním označeného rozhodcovského rozsudku. Súdy aplikovali

vnútroštátne normy chrániace spotrebiteľa, mali však aj náležité aplikovať a interpretovať

smernicu 93/13/EHS (ktorej slovenský preklad je nesprávny). Podľa jej presvedčenia nemôže

súd v dôsledku individuálneho dojednania rozhodcovskej doložky skúmať prípadnú

nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán. Z týchto dôvodov navrhla zrušiť

rozsudok odvolacieho aj prvostupňového súdu, rovnako tiež zrušiť uznesenie súdu prvého

stupňa o vyrubení súdneho poplatku za doplatok za odvolanie, ktorého odôvodnenie

považovala za nenáležité a nesprávne odôvodnené. Zároveň žiadala, aby dovolací súd ešte

pred rozhodnutím prerušil dovolacie konanie do rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej

republiky vo veci vedenej pod sp. zn. , lebo v tomto konaní sa po prijatí

ústavnej sťažnosti žalovanej rozhoduje o porušení jej ústavných práv v konaniach, v ktorých

sa rieši dôležitá právna otázka, majúca význam aj pre prejednávanú vec a navrhla tiež odložiť

vykonateľnosť napadnutého rozhodnutia.

Žalobcovia sa k dovolaniu žalovanej písomne nevyjadrili.

Najvyšší súd Slovenskej republiky nezistil splnenie predpokladov pre odloženie

vykonateľnosti napadnutého rozsudku v zmysle a v súlade s ustálenou praxou

tohto súdu o tom nevydal samostatné rozhodnutie.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací [ (poznámka

dovolacieho súdu: v ďalšom texte sa uvádza v znení pred

1. januárom 2015)] po zistení, že dovolanie podal včas účastník konania ( )

zastúpený v súlade so zákonom ( ), skúmal bez nariadenia dovolacieho

pojednávania ( ) najskôr, či dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, proti

ktorému ho zákon pripúšťa.

Návrh dovolateľky na prerušenie dovolacieho konania do rozhodnutia Ústavného súdu

Slovenskej republiky vedenej pod sp. zn. dovolací súd zamietol ako

nedôvodný po zistení, že Ústavný súd Slovenskej republiky nálezom z 30. septembra 2014

sp. zn. rozhodol, že základné práva žalovanej podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 48

ods. 2 a Listiny základných práv a slobôd,

ako aj právo podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

postupom a rozhodnutiami Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn.

z 23. júna 2011 a sp. zn. z 8. augusta 2011 a postupom a rozhodnutiami

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. z 21. marca 2012 a sp. zn.

z 22. novembra 2012 porušené neboli, resp. sťažnostiam žalovanej

vo zvyšnej časti nevyhovel.

V zmysle môže byť dovolanie podané iba z dôvodov,

že a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v , b/ konanie je postihnuté inou vadou,

ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ rozhodnutie spočíva na nesprávnom

právnom posúdení veci. Dovolací súd je viazaný nielen rozsahom dovolania, ale i v dovolaní

uplatnenými dôvodmi. Obligatórne ( ) sa zaoberá procesnými vadami

uvedenými v a tiež tzv. inými vadami konania, pokiaľ mali za následok

nesprávne rozhodnutie vo veci. Dovolacie dôvody pritom neposudzuje len podľa toho, ako

ich dovolateľ označil, ale podľa obsahu tohto opravného prostriedku.

Vzhľadom na zákonnú povinnosť ( druhá veta ) skúmať vždy,

či napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní postihnutom niektorou

z procesných vád uvedených v , zaoberal sa dovolací súd predovšetkým otázkou,

či konanie v tejto veci nie je postihnuté niektorou z vád vymenovaných v § 237 písm. a/ až g/

(t. j., či v danej veci nejde o prípad nedostatku právomoci súdu, nedostatku spôsobilosti

účastníka byť účastníkom konania, nedostatku riadneho zastúpenia procesne nespôsobilého

účastníka, o prekážku veci právoplatne rozhodnutej alebo už prv začatého konania, prípad

nedostatku návrhu na začatie konania tam, kde konanie sa mohlo začať len na takýto návrh,

prípad odňatia možnosti účastníka pred súdom konať, alebo prípad rozhodovania vylúčeným

sudcom či súdom nesprávne obsadeným).

V dovolacom konaní vyšla najavo existencia vady uvedená v ustanovení § 237

písm. f/ (prípad odňatia možnosti účastníka pred súdom konať).

Pod odňatím možnosti konať pre súdom treba rozumieť taký postup súdu, ktorým

sa účastníkovi konania odnímajú tie jeho procesné práva, ktoré mu zákon priznáva. O vadu

konania, ktorá je z hľadiska významná ide najmä vtedy, ak súd v konaní

postupoval v rozpore so zákonom, prípadne s ďalšími všeobecne záväznými právnymi

predpismi a týmto postupom odňal účastníkovi konania jeho procesné práva, ktoré mu právny

poriadok priznáva. Takáto vada konania znamená porušenie základného práva účastníka

súdneho konania na spravodlivý súdny proces, ktoré právo zaručujú v podmienkach právneho

poriadku Slovenskej republiky okrem zákonov aj a nasl.

(ďalej len „ústava“) a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

(ďalej len „dohovor“) .

Z hľadiska posúdenia existencie procesnej vady podľa ako

dôvodu zakladajúceho prípustnosť dovolania proti rozhodnutiu odvolacieho súdu (v danej

veci proti potvrdzujúcemu rozsudku) nie je pritom významný subjektívny názor dovolateľa,

že v konaní k takejto vade došlo, ale len jednoznačné, všetky pochybnosti vylučujúce zistenie,

že konanie je skutočne takouto vadou zaťažené t. j., že nastali skutočnosti, v dôsledku ktorých

vada vznikla (prejavila sa) resp. nebola odstránená v postupe – rozhodnutí odvolacieho súdu.

Z obsahu spisu vyplýva, že proti rozsudku súdu prvého stupňa podala odvolanie

žalovaná (č.l. 101-108 spisu), ktoré bolo doručené právnej zástupkyni žalobcov 23. júla 2013

(úprava súdu č.l. 128 spisu). K odvolaniu sa žalobcovia písomne vyjadrili podaním

z 23. júla 2013 (č.l. 131 – 133 spisu). Uvedené vyjadrenie obsahovalo skutkovú a právnu

argumentáciu. Spis bol následne predložený krajskému súdu (predkladacia správa č.l. 144

spisu), ktorý po oznámení v súlade s , (č.l. spisu 149) vo veci

12. júla 2014 (č.l. 152 spisu) rozhodol. Teda vyjadrenie žalobcov k odvolaniu nebolo

doručené žalovanej.

Právo účastníkov konania na doručenie procesných vyjadrení ostatných účastníkov

treba považovať za súčasť práva na spravodlivý proces. Nedoručenie vyjadrenia účastníka

konania druhému účastníkovi konania vytvára stav nerovnosti účastníkov v konaní pred

súdom, čo je v rozpore s princípom kontradiktórnosti konania a rovnosti zbraní ako súčasti

práva na spravodlivý proces. Keďže v danej veci vyjadrenie žalovaného nebolo doručené

žalobkyni, treba konštatovať, že v tejto súvislosti nebolo možné odvolacie konanie považovať

za spravodlivé. Preto dovolací súd dospel k záveru, že došlo k porušeniu základného práva

dovolateľky na súdnu ochranu podľa a práva podľa

čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd (viď nález Ústavného súdu

Slovenskej republiky sp. zn. ), v dôsledku čoho bola dovolateľke odňatá možnosť

konať pred súdom ( ). Dovolací súd v tejto súvislosti poukazuje

aj na Rozsudok ESĽP no. 16639/11, zo 7. októbra 2014 v prípade Ďurďovič a Rozsudok

ESĽP z 13. júna 2015 vo veci Trančíková proti Slovenskej republike, v ktorom sa zaoberal

aj opodstatnenosťou námietky o nemožnosti vyjadriť sa k vyjadreniu protistrany v rámci

odvolacieho konania. V tomto rozsudku dospel ESĽP k názoru, že aj keď vyjadrenie

k odvolaniu neobsahuje žiadne nové skutočnosti alebo argumenty, ku ktorým by sa procesná

strana už nebola vyjadrila v predchádzajúcom priebehu konania, a prípadne ide o vyjadrenie

nemajúce vplyv na rozhodnutie odvolacieho súdu, musí byť druhému účastníkovi daná

možnosť oboznámiť sa s ním, ak bolo formulované ako právna a skutková argumentácia.

So zreteľom na to dospel dovolací súd k záveru, že dovolateľke bola v danom prípade

odňatá možnosť pred súdom konať. Dovolanie dovolateľky je preto nielen prípustné (§ 237

písm. f/ ), ale aj opodstatnené ( ).

Z vyššie uvedených dôvodov preto najvyšší súd dovolaním napadnutý rozsudok

odvolacieho súdu v časti zrušil ( a vec mu vrátil na ďalšie konanie).

V novom rozhodnutí rozhodne súd znova aj o trovách pôvodného konania

a dovolacieho konania ( ).

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov

3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 29. októbra 2015

JUDr. Viera P e t r í k o v á, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Lenka Pošová