Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 6 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (11)a89/399438.49654d.pdf
PDF · 150 KB
No categories available
5Cdo/258/2013
Najvyšší súd 5 Cdo 258/2013
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcu V. L., bývajúceho v M.M.,
zastúpeného JUDr. Milanom Malatom, advokátom so sídlom v Bratislave, Prievozská 4/B,
Apollo BC II, proti ţalovaným 1/ M. L., bývajúcemu v B., 2/ PhDr. J. K., CSc., bývajúcej
v B., o určenie neplatnosti právneho úkonu, vedenej na Okresnom súde Bratislava II, pod
sp.zn. 16 C 239/2007, o dovolaní ţalobcu proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave z 26.
apríla 2013, sp.zn. 4 Co 84/2011 takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Bratislave
z 26. apríla 2013, sp.zn. 4 Co 84/2011 z r u š u j e a vec vracia tomuto súdu na ďalšie
konanie.
O d ô v o d n e n i e
Okresný súd Bratislava II (súd prvého stupňa) rozsudkom z 15. októbra 2008, č.k.
16 C 239/2007-86 zamietol ţalobu ţalobcu, ktorou sa domáhal určenia, ţe darovacia zmluva
so zriadením vecného bremena, uzatvorená medzi ţalovanými formou notárskej zápisnice
N 495/2004, N 73627/2004 zo 6. októbra 2004, predmetom ktorej bol bezodplatný prevod
2
1/4-iny nehnuteľností parc. č. 2148/1 zastavané plochy a nádvoria o výmere 115 m, parc. č.
2
2148/2 zastavané plochy a nádvoria o výmere 66 m, parc. č. 2148/3 zastavané plochy
22
a nádvoria o výmere 28 m, parc. č. 2148/4 zastavané plochy a nádvoria o výmere 281 m,
2
parc. č. 2149 záhrady o výmere 484 ma rodinného domu súp. č. 106, postaveného na parc. č.
2148/1 a parc. č. 2148/2, zapísaných na LV č. X., kat. úz. M., je neplatná. Ţalobcovi uloţil
povinnosť zaplatiť ţalovaným 1/ a 2/ náhradu trov konania v sume 7 878,- Sk na účet
advokáta JUDr. Tomáša Planka, vedený v ČSOB, a.s. pobočka Bratislava, č. účtu X. do troch
dní od právoplatnosti rozsudku.
Krajský súd v Bratislave uznesením z 30. októbra 2009, sp.zn. 4 Co 64/2009
odvolanie ţalobcu proti rozsudku súdu prvého stupňa odmietol s poukazom
na ustanovenie § 218 ods. 1 písm. a/ O.s.p. Mal za preukázané, ţe rozsudok súdu prvého
stupňa právny zástupca ţalobcu prevzal 25. novembra 2008 a posledný deň zákonnej
15-dňovej lehoty na podanie odvolania uplynul 10. decembra 2008. Z dôvodu, ţe odvolanie
bolo podané na súde prvého stupňa osobne aţ 11. decembra 2008 mal za to, ţe ide
o odvolanie podané oneskorene.
Najvyšší súd Slovenskej republiky na dovolanie ţalobcu uznesením zo dňa
9. novembra 2010 sp.zn. 5 Cdo 241/2010 toto uznesenie odvolacieho súdu zrušil a vec mu
vrátil na ďalšie konanie.
V preskúmavanej veci z obsahu spisu zistil, ţe rozhodnutie súdu prvého stupňa bolo
právnemu zástupcovi ţalobcu doručené 25. novembra 2008. Lehota na odvolanie mu preto
začala plynúť 26. novembra 2008 a uplynula v stredu 10. decembra 2008. V dovolaní ţalobca
tvrdil, ţe prostredníctvom svojho právneho zástupcu zaslal odvolanie faxom Okresnému súdu
Bratislava II dňa 10. decembra 2008 a toto podanie následne osobne doručil na súd
11. decembra 2008.
Dovolací súd uviedol, ţe v prípade, ak nemoţno v súdnom spise nájsť faxové podanie,
ktorého obsahom je odvolanie, nemôţe táto skutočnosť byť účastníkovi konania
podávajúcemu tento opravný prostriedok na ujmu a je potrebné vychádzať z prezumpcie
včasnosti takéhoto podania (s prihliadnutím k plynutiu lehoty a k predloţeniu originálu).
Základným predpokladom takéhoto postupu je však unesenie dôkazného bremena zo strany
tohto účastníka konania, spočívajúca v preukázaní odoslania a tieţ aj doručenia takéhoto
podania. Neexistuje právna povinnosť dokazovať zaslanie faxového podania len jediným
určitým spôsobom, napr. potvrdením, ktoré fax vytlačí po kaţdom odoslaní faxovej správy.
Z tvrdenia ţalobcu vyplývalo, ţe ţalobca takýmto dôkazom nedisponuje, avšak
na preukázanie tejto skutočnosti navrhol dôkazy (výsluch asistentky V. S., bývajúcej v Š.,
ktorá mala odosielať faxové podanie a JUDr. R. P., bývajúceho v S., prítomného pri zadaní
pokynu asistentke o zaslaní faxu). Odvolací súd tieto dôkazy nevykonal a nevykonal ani
ďalšie dôkazy, napr. vyţiadaním výpisu odoslaných a prijatých faxov za príslušné obdobie od
ţalobcu, resp. výpisom hovorovej korešpodencie účastníckej stanice ţalobcu. Dovolací súd
preto uloţil odvolaciemu súdu tieto dôkazy vykonať, posúdiť ich dôkaznú hodnotu (spolu
s uţ vykonanými dôkazmi – výpisom príjmov faxových podaní Okresného súdu Bratislava II,
svedeckými výpoveďami
JUDr. H. L. – riaditeľky Okresného súdu Bratislava II a M. M., pracovníčky sekretariátu
Okresného súdu Bratislava II) a následne rozhodnúť v zmysle príslušných ustanovení
Krajský súd v Bratislave uznesením z 26. apríla 2013 sp.zn. 4 Co 84/2011 opätovne
rozhodol tak, ţe odvolanie ţalobcu proti rozsudku súdu prvého stupňa odmietol. O trovách
odvolacieho konania rozhodol tak, ţe ţiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov
konania. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, ţe na výzvu prvostupňového súdu, aby predloţil
doklad o tom, ţe faxové podanie, ktorého obsahom malo byť odvolanie, bolo skutočne
odoslané a doručené súdu, právny zástupca navrhovateľa uviedol, ţe nemá vo zvyku vytláčať
si protokol o priebehu faxového podania a zakladať si ho do súdneho spisu. Oznámil len, ţe
odvolanie zaslal dňa 10. decembra 2008 faxom prostredníctvom jeho vtedajšej asistentky V.
S. z čísla 02/44372461 na číslo 02/43410446, a pri zadaní pokynu bol JUDr. R. P.. Právny
zástupca navrhovateľa nepredloţil súdu ţiadny dôkaz, preukazujúci zaslanie faxu a jeho
doručenie dňa 10. decembra 2008 súdu prvého stupňa, a ani nenavrhol za účelom preukázania
svojich tvrdení vykonanie nejakých dôkazov. Faxové podanie, ktorého obsahom by malo byť
odvolanie sa v súdnom spise nenachádzalo. Riaditeľka správy Okresného súdu Bratislava II
JUDr. H. L. ozrejmila, ţe na súd došlé faxy sú evidované vo výpise príjmov faxových podaní,
s uvedením dátumu a času prijatia faxu, faxového čísla, z ktorého bol fax odoslaný a počtu
jeho strán, pričom inú evidenciu súd nevedie. Z výsluchu M. M., pracovníčky sekretariátu,
zabezpečujúcej preberanie faxov (i dňa 10. decembra 2008), vyplývalo, ţe z faxového čísla
advokátskej kancelárie právneho zástupcu navrhovateľa č. 02/44372461 nebolo
prvostupňovému súdu y rozmedzí dní 8. decembra 2008 aţ 12. decembra 2008 doručené
ţiadne podanie. Dna 10. decembra 2008 nebolo súdu ani z iného čísla (neskôr právny
zástupca navrhovateľa uviedol, ţe fax zaslal z č. 02/32144148) doručené ţiadne podanie
s počtom strán 10, teda v rozsahu zodpovedajúcom odvolaniu. Tieto skutočnosti boli zrejmé
aj z výpisu príjmov faxových podaní Okresného súdu Bratislava II za deň 10. december 2008,
podľa ktorého nebolo na súd v uvedený deň z čísla 02/44372461 ani z čísla 02/32144148
doručené ţiadne podanie. Následne bol právnym zástupcom navrhovateľa odvolaciemu súdu
predloţený výpis faxových volaní z čísla 02/32144148, ktorý mu bol podľa jeho vyjadrenia
poskytnutý spoločnosťou GTS Slovakia, a.s.. Z tohto vypisuje zrejmé, ţe dňa 10. decembra
2008 v čase o 17:56 skutočne došlo k pokusu o odoslanie a doručenie faxu na číslo Okresného
súdu Bratislava II 02/43410446 v trvaní len 18 sekúnd, pričom tento pokus bol neúspešný, čo
potvrdzuje status NOK. Spoločnosť GTS Slovakia, a.s., na vysvetlenie odvolaciemu súdu
uviedla, ţe status OK znamená, ţe fax bol odoslaný a jeho príjem potvrdený faxom na druhej
strane, a status NOK znamená, ţe fax sa z akéhokoľvek dôvodu nepodarilo doručiť. Táto
skutočnosť musela byť známa i právnemu zástupcovi navrhovateľa, a to z potvrdenia, ktoré
fax vytlačil po neúspešnom odoslaní jeho faxového podania. Odvolací súd uviedol, ţe
posledným dňom na podanie odvolania pre navrhovateľa bol deň 10. december 2008.
Podľa § 57 ods. 3 O.s.p. je lehota zachovaná iba vtedy, ak sa posledný deň lehoty
urobí úkon na súde, alebo podanie odovzdá orgánu, ktorý má povinnosť ho doručiť. Pod
pojmom orgán, ktorý má povinnosť ho doručiť moţno podľa názoru odvolacieho súdu
rozumieť iba poštu. V tejto súvislosti poukázal tieţ na právny názor, uvedený v uznesení
Najvyššieho súdu Českej republiky z 18 decembra 2000, sp.zn. 26Cdo 2378/99, v ktorom je
obsiahnutý výklad ustanovenia § 57 ods. 3 O.s.p., platného v Českej republike, ktoré je
identické so znením ustanovenia § 57 ods. 3 O.s.p., platného v Slovenskej republike.
V zmysle tohto uznesenia orgánom, ktorý má povinnosť doručiť podanie, sa podľa ustálenej
judikatúry rozumie najmä pošta (prípadne správa väznice pre osoby vo výkone trestu alebo
vo väzbe a pod.). Prevádzkovateľ telefaxového spojenia (ak nejde súčasne o poštový úrad)
však nie je orgánom, ktorý má povinnosť podanie doručiť v zmysle § 57 ods. 3 O.s.p.. Ak
urobí účastník konania podanie súdu telefaxom, čo v súlade s ustanovením § 42 ods. 1 O.s.p.
nepochybné urobiť môţe, nesie procesnú zodpovednosť za to, ţe pri zvolenej forme
komunikácie také podanie ako celok dôjde súdu včas, teda pred uplynutím zákonnej lehoty.
Okamih, kedy bolo také podanie vloţené do telefaxového prístroja, prípadne okamih, kedy
bolo začaté jeho odosielanie na telefaxovú adresu súdu, nie je z hľadiska posúdenia včasnosti
odvolania (zachovanie zákonnej lehoty pre jeho podanie) právne relevantné, keďţe pri podaní
urobenom telefaxom je rozhodujúci moment doručenia faxového podania súdu. V danom
prípade nebolo faxové podanie súdu doručené, čo bolo nepochybné z vykonaných dôkazov.
Proti tomuto uzneseniu odvolacieho súdu podal dovolanie ţalobca, ktorý navrhol
uznesenie odvolacieho súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Prípustnosť dovolania
odôvodnil ustanovením § 237 písm. f/ O.s.p. Vada konania podľa ţalobcu spočíva v tom, ţe
odvolací súd nesprávne odmietol odvolanie, keď neprihliadol na faxové podanie jeho
odvolania z 10. decembra 2008, doplnené originálom z 11. decembra 2008, podaným osobne
na Okresný súd Bratislava II. Poukázal na nesprávnu interpretáciu listinného dôkazu, ktorý
bol podľa jeho názoru v uvedenej veci rozhodujúci, a to výpisu poskytnutého spoločnosťou
GTS Slovakia, a.s„ Z uvedeného listinného dokazuje je zrejmé, ţe na číslo Okresného súdu
Bratislava II 02/43410446 v trvaní 18 sekúnd došlo k pokusu o zaslanie faxového podania.
Spoločnosť GTS Slovakia, a.s. následne súdu uviedla, ţe NOK, ktorý vyplýva z výpisu
o odoslaní faxovej správy znamená, ţe fax sa z akéhokoľvek dôvodu nepodarilo doručiť.
V uvedenej súvislosti Krajský súd v Bratislave zároveň uviedol, ţe skutočnosť o nedoručení
faxu musela byť známa i právnemu zástupcovi navrhovateľa, a to z potvrdenia, ktoré fax
vytlačil po neúspešnom odoslaní jeho faxového podania. K uvedenému tvrdeniu súdu
poukázal na to, ţe právny zástupca navrhovateľa v uvedenej súvislosti uţ súdu jednoznačne
uviedol, ţe nemá vo zvyku vytláčať si protokol o priebehu faxového hovoru a zakladať si ho
do súdneho spisu, nehovoriac pri tom o tom, ţe právnemu zástupcovi navrhovateľa aj ako
súdu nemuselo byť v rozhodnom čase zrejmé, čo status NOK znamená. Nedoručenie
predmetného faxového podania boli zapríčinené zo strany Okresného súdu Bratislava II.
Navrhovateľ urobil podanie formou, akú predpokladá zákon a nemôţe byť zodpovedný za to,
ţe z dôvodov nezabezpečenia prijímania faxových správ Okresným súdom Bratislava II
následne zmarené jeho právo domáhať sa ochrany na nestrannom súde. Z uvedeného dôvodu
nepovaţoval za správny záver odvolacieho súdu, ţe navrhovateľ je povinný uniesť dôkazné
bremeno spočívajúce v preukázaní odoslania a tieţ doručenia faxového podania, nakoľko
Slovenská republika je povinná zabezpečiť účastníkom konania moţnosť realizácie podaní
telefaxom a taktieţ je povinná zabezpečiť moţnosť riadneho doručenia faxových podaní
všeobecným súdom. Ako uţ bolo uvedené, prihliadajúc najmä na dĺţku faxového spojenia, sa
navrhovateľ môţe dôvodne domnievať, ţe na strane súdu nebolo dostatočne zabezpečené
prijímanie faxových podaní, v dôsledku čoho nebolo podanie súdu riadne doručené.
Z uvedených dôvodov preto nedoručenie faxového podania nie je moţné mať na ťarchu
účastníka konania, nehovoriac pri tom o tom, ţe podanie zo strany konania bolo nesporne
urobené a v nasledujúci deň doplnené do podateľne súdu.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.), po zistení,
ţe dovolanie podala včas účastník konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.), zastúpený advokátom
(§ 241 ods. 1 O.s.p.), bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 3 O.s.p.), skúmal
najskôr, či tento opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, ktoré moţno napadnúť týmto
opravným prostriedkom
Podľa ustanovenia § 236 ods. 1 O.s.p. dovolaním moţno napadnúť právoplatné
rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa.
V prejednávanej veci odvolací súd rozhodol uznesením Dovolanie proti uzneseniu
odvolacieho súdu je prípustné, ak a/ odvolací súd zmenil uznesenie súdu prvého stupňa,
b/ odvolací súd rozhodoval vo veci postúpenia návrhu Súdnemu dvoru Európskych
spoločenstiev (viď § 109 ods. 1 písm. c/ O.s.p.) na zaujatie stanoviska. Dovolanie nie je
prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa odmietlo odvolanie proti
rozhodnutiu súdu prvého stupňa o zamietnutí návrhu na prerušenie konania podľa § 109
ods. 1 písm. c/ (§ 239 ods. 1/ O.s.p.).
Dovolanie je tieţ prípustné proti uzneseniu odvolacieho súdu, ktorým bolo potvrdené
uznesenie súdu prvého stupňa, ak a/ odvolací súd vyslovil vo svojom potvrdzujúcom
uznesení, ţe je dovolanie prípustné, pretoţe ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného
významu, b/ ide o uznesenie o návrhu na zastavenie výkonu rozhodnutia na podklade
cudzozemského rozhodnutia, c/ ide o uznesenie o uznaní (neuznaní) cudzieho rozhodnutia
alebo o jeho vyhlásení za vykonateľné (nevykonateľné) na území Slovenskej republiky (viď
Uznesenie odvolacieho súdu, ktoré napadol navrhovateľ dovolaním, nemá znaky
ţiadneho z vyššie uvedených uznesení. Odvolací súd napadnutým uznesením odmietol
odvolanie ako oneskorene podané. Dovolanie navrhovateľa preto podľa ustanovení § 239 ods.
1 a 2 O.s.p. prípustné nie je.
S prihliadnutím na ustanovenie § 242 ods. 1 veta druhá O.s.p. ukladajúce dovolaciemu
súdu povinnosť prihliadnuť vţdy na prípadnú procesnú vadu uvedenú v § 237 O.s.p. (či uţ to
účastník namieta alebo nie) neobmedzil sa Najvyšší súd Slovenskej republiky len
na skúmanie prípustnosti dovolania smerujúceho proti uzneseniu podľa § 239 O.s.p., ale sa
zaoberal aj otázkou, či dovolanie nie je prípustné podľa § 237 O.s.p.v znení do 31. decembra
2014. Uvedené zákonné ustanovenie pripúšťa dovolanie proti kaţdému rozhodnutiu
odvolacieho súdu (rozsudku alebo uzneseniu), ak konanie, v ktorom bolo vydané, je
postihnuté niektorou zo závaţných procesných vád vymenovaných v písmenách a/ aţ g/ tohto
ustanovenia (ide tu o nedostatku právomoci súdu, spôsobilosti účastníka, riadneho zastúpenia
procesne nespôsobilého účastníka, prekáţku veci právoplatne rozhodnutej alebo uţ prv
začatého konania, ak sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
prípad odňatia moţnosti účastníka pred súdom konať a prípad rozhodovania vylúčeným
sudcom alebo nesprávne obsadeným súdom).
Z hľadiska prípustnosti dovolania podľa uvedeného ustanovenia nie je predmet
konania významný; ak je konanie postihnuté niektorou z vád vymenovaných v § 237 O.s.p.,
moţno ním napadnúť aj rozhodnutia, proti ktorým je inak dovolanie procesne neprípustné
(viď napríklad R 117/1999, R 34/1995 a tieţ rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky uverejnené v časopise Zo súdnej praxe pod č. 38/1998 a č. 23/1998). Pre záver
o prípustnosti dovolania v zmysle § 237 O.s.p. nie je významný subjektívny názor účastníka
konania tvrdiaceho, ţe došlo k vade vymenovanej v tomto ustanovení; rozhodujúcim je
zistenie, ţe k tejto procesnej vade skutočne došlo.
Navrhovateľ v dovolaní namietal, ţe v prejednávanej veci mu súdom bola odňatá
moţnosť pred ním konať (§ 237 písm. f/ O.s.p.), pretoţe neboli splnené podmienky
pre odmietnutie odvolania ako oneskorene podaného. Z tohto dôvodu sa dovolací súd zameral
na skúmanie opodstatnenosti tohto tvrdenia.
Judikatúra najvyššieho súdu za prípad odňatia moţnosti konať pred súdom povaţuje
medziiným postup súdu, ktorý sa z určitého dôvodu odmietne zaoberať meritom veci
(odmietne podanie alebo konanie zastaví alebo odvolací súd odmietne odvolanie) hoci
procesné predpoklady pre taký postup nie sú dané (viď napríklad R 23/1994 a R 4/2003,
rozhodnutie najvyššieho súdu publikované v časopise Zo súdnej praxe pod č. 14/1996,
prípadne tieţ ďalšie rozhodnutia najvyššieho súdu, napríklad sp.zn. 1 Cdo 41/2000,
2 Cdo 119/2004, 3 Cdo 108/2004, 3 Cdo 231/2008, 4 Cdo 20/2001).
Podľa § 42 ods.1 O.s.p. podanie moţno urobiť písomne, ústne do zápisnice,
elektronickými prostriedkami alebo telefaxom. Podanie obsahujúce návrh vo veci samej alebo
návrh na nariadenie predbeţného opatrenia, ktoré bolo urobené elektronickými prostriedkami,
treba doplniť písomne alebo ústne do zápisnice najneskôr do troch dní; podanie, ktoré bolo
podpísané zaručeným elektronickým podpisom, doplniť netreba. Podanie urobené telefaxom
treba doplniť najneskôr do troch dní predloţením jeho originálu. Na podania, ktoré neboli
v tejto lehote doplnené, sa neprihliada. Účastníci s výnimkou úkonov urobených
bezprostredne priamo pri konaní na súde robia procesné úkony formou podaní. Občiansky
súdny poriadok v § 41 ods. 1 dáva v zásade účastníkom moţnosť voľby formy, akou úkon
urobia. Ustanovenie § 42 obsahuje výpočet moţností, akými môţe podania obsahujúce ich
úkony urobiť. Úkon môţe urobiť ústne do zápisnice, písomne, alebo elektronickými
prostriedkami a faxom. Keďţe všetky procesné úkony sú úkonmi adresovanými ich účinky
nastávajú tým, ţe sa dostanú do sféry adresáta, teda súdu. Procesný poriadok však
nestanovuje všeobecné pravidlo pre určenie kedy (ktorým okamihom) sa úkon voči súdu
povaţuje za urobený (kedy došiel adresátovi); spôsob dôjdenia na súd je daný a vyplýva
z charakteru formy (spôsobu) akým môţe byť úkon urobený. Pri úkonoch urobených
písomnou formou (tam kde je obsah úkonu zachytený písomnou formou na hmotnom
podklade), je to dodaním hmotného nositeľa písomného prejavu súdu (prevzatím
pracovníkom súdu povereným ich preberaním). Pri osobnom doručení je to odovzdanie
podania do podateľne, pri doručovaní poštou prevzatím podania nato povereným
pracovníkom na pošte alebo prevzatím od doručovateľa na súde. Pri doručovaní podania
faxom má síce podanie tieţ charakter písomného úkonu, nedochádza však k priamemu
doručeniu jeho hmotného podkladu, ale k prenosu jeho obrazu cestou telekomunikačnej siete
do prijímacej faxovej stanice, kde dôjde k jeho následnému opätovnému vytlačeniu
na materiálovom podklade. Takýto úkon je doručený dôjdením faxového dokumentu
do faxovej stanice súdu. Úkon urobený ústne do zápisnice je účinne urobený spísaním
zápisnice a jej podpísaním.
Podľa § 57 ods.3 O.s.p. lehota je zachovaná, ak sa posledný deň lehoty urobí úkon
na súde alebo podanie odovzdá orgánu, ktorý má povinnosť ho doručiť. Orgánom, ktorý má
povinnosť doručiť podanie, sa podľa ustálenej judikatúry rozumie najmä pošta (prípadne
správa väznice pre osoby vo výkone trestu alebo vo väzba a pod.). Prevádzkovateľ faxového
spojenia (ak nejde súčasne o poštový úrad) však nie je orgánom, ktorý má povinnosť podanie
doručiť v zmysle § 57 ods. 3 O.s.p. Ak urobí účastník konania podanie súdu faxom, čo
v súlade s § 42 ods. 1 O.s.p. nepochybne urobiť môţe, nesie procesnú zodpovednosť za to, ţe
pri zvolenej forme komunikácie také podanie ako celok dôjde súdu včas, teda pred uplynutím
zákonnej lehoty. Okamih kedy bolo také podanie vloţené do telefaxového prístroja, prípadne
okamih kedy bolo začaté jeho odosielanie na telefaxovú adresu súdu, nie je z hľadiska
posúdenia včasnosti opravného prostriedku (zachovanie lehoty pre jeho podanie) právne
relevantné. So zhodným prístupom pri posudzovaní otázky zachovania lehoty na podanie
opravného prostriedku podaného faxom sa moţno stretnúť aj v rozhodnutiach Ústavného súdu
Slovenskej republiky. Ústavný súd v náleze sp.zn. III. ÚS 305/2011 z 25. januára 2012
vyslovil, ţe...“ včasnosť podania opravného prostriedku ( odvolania ) urobeného faxom treba
posudzovať na základe okamihu jeho doručenia všeobecnému súdu. Pre zachovanie lehoty
na podanie opravného prostriedku preto nie je rozhodujúci, kedy sa s týmto podaním
príslušný zamestnanec všeobecného súdu oboznámil a aký dátum doručenia na ňom vyznačil,
postupujúc pritom podľa podzákonných právnych predpisov, resp. interných predpisov
všeobecného súdu.“ Faxové podanie je nutné súdu doručiť. Doručené je v okamţiku, kedy
dôjde na telefaxové zariadenie daného súdu, pretoţe aţ týmto momentom je podané na súde.
Nie je rozhodujúce pritom, či sa tak stane v pracovnej dobe daného súdu alebo mimo nej.
Podstatné je, aby sa tak stalo do konca posledného dňa odvolacej lehoty.
V posudzovanej veci však nebolo sporným , ţe došlo k odoslaniu podania zákonom
predpokladaným spôsobom a v zákonnej lehote, avšak nie je moţné z hľadiska posúdenia
včasnosti lehoty na podanie opravného prostriedku vychádzať z uvedených záverov
ústavného súdu a obdobne aj odvolacím súdom citované rozhodnutie Najvyššieho súdu
Českej republiky sa zaoberá dodrţaním lehoty, v situácii, keď bolo faxové podanie doručené
súdu, t.j. opäť z hľadiska dodrţania lehoty. V konaní nebolo moţné ani vzhľadom
na výsledky šetrenia ohľadom skutočnosti doručovania po zrušujúcou uznesení najvyššieho
súdu, dospieť nad rámec rozumných pochybnosti k záveru, ţe nedoručenie odoslaného
podania nebolo zapríčinené technickým nedostatkom na strane prijímacieho zariadenia súdu,
o čom navrhovateľ skutočne nemusel mať vedomosť. A preto nie je moţné prijať ani záver
o tom, ţe nebola lehota dodrţaná, pretoţe k ţiadnemu začiatku lehoty doručenia podania ani
nedošlo, a to nie jednoznačne vinou navrhovateľa.
Aj ústavný súd vo svojej judikatúre opakovane zdôraznil, ţe nezávislé rozhodovanie
všeobecných súdov sa má uskutočňovať v ústavou a zákonom ustanovenom
procesnoprávnom, ako aj hmotnoprávnom rámci. Procesnoprávny rámec súdneho
rozhodovania tvoria predovšetkým princípy riadneho a spravodlivého procesu, ktoré sú
vyvoditeľné z čl. 46 a nasl. ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru. Všeobecný súd by mal
v argumentácii obsiahnutej v odôvodnení svojho rozhodnutia dbať na jeho celkovú
presvedčivosť, teda na to, aby premisy zvolené v rozhodnutí, rovnako ako závery, ku ktorým
na základe týchto premís dospel, boli pre širšiu právnickú (ale aj laickú) verejnosť prijateľné,
racionálne, ale v neposlednom rade aj spravodlivé a presvedčivé. Všeobecný súd musí
súčasne vychádzať z toho, ţe práve on má poskytovať v občianskom súdnom konaní
materiálnu ochranu zákonnosti tak, aby bola zabezpečená spravodlivá ochrana práv
a oprávnených záujmov účastníkov [§ 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej aj „OSP“);
napr. IV. ÚS 1/02, II. ÚS 174/04, III. ÚS 117/07, III. ÚS 332/09].
Vo svojom náleze zo dňa 16. marca 2005 sp.zn. III. ÚS 331/04 ústavný súd
posudzujúc právo na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy z hľadiska lehoty na podanie
opravného prostriedku o. i. uviedol , ţe právo na súdnu ochranu nie je absolútne, ale
v záujme zaistenia najmä právnej istoty a riadneho výkonu spravodlivosti podlieha
obmedzeniam, resp. podmienkam, akými sú napr. zákonné lehoty a pod. Vzhľadom
na význam práva na súdnu ochranu v právnom štáte na záver o nesplnení podmienok konania
nepostačuje iba pochybnosť o ich splnení, ale nesplnenie podmienok konania musí byť
preukázané mimo rozumných pochybností.
V predmetom konaní nebolo mimo rozumných pochybností preukázané, ţe
k nedoručeniu podania nedošlo vinou technického zariadenia súdu, o ktorej skutočnosti
nemohol mať účastník vedomosť a závery odvolacieho súdu, ktoré zaujal vo odôvodnení
svojho uznesenia, nedávajú presvedčivú odpoveď na tieto pochybnosti.
Vzhľadom na hore uvedené, dovolací súd vychádzajúc z princípu zabezpečenia
spravodlivej ochrany práv účastníka konania, dospel k záveru, ţe dôvod odmietnutia
odvolania uvedený v napadnutom uznesení nebol ako procesný predpoklad tohto postupu
odvolacieho súdu daný, čo vedie v dovolacom konaní k záveru, ţe postupom odvolacieho
súdu bola účastníkovi odňatá moţnosť pred súdom konať (§ 237 písm. f/ O.s.p).
Dovolací súd na tomto základe dospel k záveru, ţe dovolanie navrhovateľa je nielen
procesne prípustné, ale aj opodstatnené. So zreteľom na to dovolaním napadnuté uznesenie
zrušil a vec vrátil odvolaciemu súdu na ďalšie konanie (§ 243b ods. 1 O.s.p.).
Ak dôjde k zrušeniu napadnutého rozhodnutia, súd, ktorého rozhodnutie bolo zrušené,
koná ďalej o veci. Pritom je právny názor súdu, ktorý rozhodoval o dovolaní, záväzný.
V novom rozhodnutí rozhodne súd znova aj o trovách pôvodného konania a dovolacieho
konania (§ 243d ods. 1 O.s.p.).
Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 27. januára 2016
JUDr. Soňa Mesiarkinová, v.r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia: Dagmar Falbová