Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Cdo/258/2013

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcu V. L., bývajúceho v M.M.,

zastúpeného JUDr. Milanom Malatom, advokátom so sídlom v Bratislave, Prievozská 4/B,

Apollo BC II, proti ţalovaným 1/ M. L., bývajúcemu v B., 2/ PhDr. J. K., CSc., bývajúcej

v B., o určenie neplatnosti právneho úkonu, vedenej na Okresnom súde Bratislava II, pod

sp.zn. , o dovolaní ţalobcu proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave z 26.

apríla 2013, sp.zn. takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Bratislave

z 26. apríla 2013, sp.zn. z r u š u j e a vec vracia tomuto súdu na ďalšie

konanie.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Bratislava II (súd prvého stupňa) rozsudkom z 15. októbra 2008, č.k.

-86 zamietol ţalobu ţalobcu, ktorou sa domáhal určenia, ţe darovacia zmluva

so zriadením vecného bremena, uzatvorená medzi ţalovanými formou notárskej zápisnice

N 495/2004, N 73627/2004 zo 6. októbra 2004, predmetom ktorej bol bezodplatný prevod

2

1/4-iny nehnuteľností parc. č. 2148/1 zastavané plochy a nádvoria o výmere 115 m, parc. č.

2

2148/2 zastavané plochy a nádvoria o výmere 66 m, parc. č. 2148/3 zastavané plochy

22

a nádvoria o výmere 28 m, parc. č. 2148/4 zastavané plochy a nádvoria o výmere 281 m,

2

parc. č. 2149 záhrady o výmere 484 ma rodinného domu súp. č. 106, postaveného na parc. č.

2148/1 a parc. č. 2148/2, zapísaných na LV č. X., kat. úz. M., je neplatná. Ţalobcovi uloţil

povinnosť zaplatiť ţalovaným 1/ a 2/ náhradu trov konania v sume 7 878,- Sk na účet

advokáta JUDr. Tomáša Planka, vedený v ČSOB, a.s. pobočka Bratislava, č. účtu X. do troch

dní od právoplatnosti rozsudku.

Krajský súd v Bratislave uznesením z 30. októbra 2009, sp.zn.

odvolanie ţalobcu proti rozsudku súdu prvého stupňa odmietol s poukazom

2

na ustanovenie Mal za preukázané, ţe rozsudok súdu prvého

stupňa právny zástupca ţalobcu prevzal 25. novembra 2008 a posledný deň zákonnej

15-dňovej lehoty na podanie odvolania uplynul 10. decembra 2008. Z dôvodu, ţe odvolanie

bolo podané na súde prvého stupňa osobne aţ 11. decembra 2008 mal za to, ţe ide

o odvolanie podané oneskorene.

Najvyšší súd Slovenskej republiky na dovolanie ţalobcu uznesením zo dňa

9. novembra 2010 sp.zn. toto uznesenie odvolacieho súdu zrušil a vec mu

vrátil na ďalšie konanie.

V preskúmavanej veci z obsahu spisu zistil, ţe rozhodnutie súdu prvého stupňa bolo

právnemu zástupcovi ţalobcu doručené 25. novembra 2008. Lehota na odvolanie mu preto

začala plynúť 26. novembra 2008 a uplynula v stredu 10. decembra 2008. V dovolaní ţalobca

tvrdil, ţe prostredníctvom svojho právneho zástupcu zaslal odvolanie faxom Okresnému súdu

Bratislava II dňa 10. decembra 2008 a toto podanie následne osobne doručil na súd

11. decembra 2008.

Dovolací súd uviedol, ţe v prípade, ak nemoţno v súdnom spise nájsť faxové podanie,

ktorého obsahom je odvolanie, nemôţe táto skutočnosť byť účastníkovi konania

podávajúcemu tento opravný prostriedok na ujmu a je potrebné vychádzať z prezumpcie

včasnosti takéhoto podania (s prihliadnutím k plynutiu lehoty a k predloţeniu originálu).

Základným predpokladom takéhoto postupu je však unesenie dôkazného bremena zo strany

tohto účastníka konania, spočívajúca v preukázaní odoslania a tieţ aj doručenia takéhoto

podania. Neexistuje právna povinnosť dokazovať zaslanie faxového podania len jediným

určitým spôsobom, napr. potvrdením, ktoré fax vytlačí po kaţdom odoslaní faxovej správy.

Z tvrdenia ţalobcu vyplývalo, ţe ţalobca takýmto dôkazom nedisponuje, avšak

na preukázanie tejto skutočnosti navrhol dôkazy (výsluch asistentky V. S., bývajúcej v Š.,

ktorá mala odosielať faxové podanie a JUDr. R. P., bývajúceho v S., prítomného pri zadaní

pokynu asistentke o zaslaní faxu). Odvolací súd tieto dôkazy nevykonal a nevykonal ani

ďalšie dôkazy, napr. vyţiadaním výpisu odoslaných a prijatých faxov za príslušné obdobie od

ţalobcu, resp. výpisom hovorovej korešpodencie účastníckej stanice ţalobcu. Dovolací súd

preto uloţil odvolaciemu súdu tieto dôkazy vykonať, posúdiť ich dôkaznú hodnotu (spolu

s uţ vykonanými dôkazmi – výpisom príjmov faxových podaní Okresného súdu Bratislava II,

3

svedeckými výpoveďami

JUDr. H. L. – riaditeľky Okresného súdu Bratislava II a M. M., pracovníčky sekretariátu

Okresného súdu Bratislava II) a následne rozhodnúť v zmysle príslušných ustanovení

.

Krajský súd v Bratislave uznesením z 26. apríla 2013 sp.zn. opätovne

rozhodol tak, ţe odvolanie ţalobcu proti rozsudku súdu prvého stupňa odmietol. O trovách

odvolacieho konania rozhodol tak, ţe ţiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov

konania. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, ţe na výzvu prvostupňového súdu, aby predloţil

doklad o tom, ţe faxové podanie, ktorého obsahom malo byť odvolanie, bolo skutočne

odoslané a doručené súdu, právny zástupca navrhovateľa uviedol, ţe nemá vo zvyku vytláčať

si protokol o priebehu faxového podania a zakladať si ho do súdneho spisu. Oznámil len, ţe

odvolanie zaslal dňa 10. decembra 2008 faxom prostredníctvom jeho vtedajšej asistentky V.

S. z čísla 02/44372461 na číslo 02/43410446, a pri zadaní pokynu bol JUDr. R. P.. Právny

zástupca navrhovateľa nepredloţil súdu ţiadny dôkaz, preukazujúci zaslanie faxu a jeho

doručenie dňa 10. decembra 2008 súdu prvého stupňa, a ani nenavrhol za účelom preukázania

svojich tvrdení vykonanie nejakých dôkazov. Faxové podanie, ktorého obsahom by malo byť

odvolanie sa v súdnom spise nenachádzalo. Riaditeľka správy Okresného súdu Bratislava II

JUDr. H. L. ozrejmila, ţe na súd došlé faxy sú evidované vo výpise príjmov faxových podaní,

s uvedením dátumu a času prijatia faxu, faxového čísla, z ktorého bol fax odoslaný a počtu

jeho strán, pričom inú evidenciu súd nevedie. Z výsluchu M. M., pracovníčky sekretariátu,

zabezpečujúcej preberanie faxov (i dňa 10. decembra 2008), vyplývalo, ţe z faxového čísla

advokátskej kancelárie právneho zástupcu navrhovateľa č. 02/44372461 nebolo

prvostupňovému súdu y rozmedzí dní 8. decembra 2008 aţ 12. decembra 2008 doručené

ţiadne podanie. Dna 10. decembra 2008 nebolo súdu ani z iného čísla (neskôr právny

zástupca navrhovateľa uviedol, ţe fax zaslal z č. 02/32144148) doručené ţiadne podanie

s počtom strán 10, teda v rozsahu zodpovedajúcom odvolaniu. Tieto skutočnosti boli zrejmé

aj z výpisu príjmov faxových podaní Okresného súdu Bratislava II za deň 10. december 2008,

podľa ktorého nebolo na súd v uvedený deň z čísla 02/44372461 ani z čísla 02/32144148

doručené ţiadne podanie. Následne bol právnym zástupcom navrhovateľa odvolaciemu súdu

predloţený výpis faxových volaní z čísla 02/32144148, ktorý mu bol podľa jeho vyjadrenia

poskytnutý spoločnosťou GTS Slovakia, a.s.. Z tohto vypisuje zrejmé, ţe dňa 10. decembra

2008 v čase o 17:56 skutočne došlo k pokusu o odoslanie a doručenie faxu na číslo Okresného

súdu Bratislava II 02/43410446 v trvaní len 18 sekúnd, pričom tento pokus bol neúspešný, čo

potvrdzuje status NOK. Spoločnosť GTS Slovakia, a.s., na vysvetlenie odvolaciemu súdu

uviedla, ţe status OK znamená, ţe fax bol odoslaný a jeho príjem potvrdený faxom na druhej

strane, a status NOK znamená, ţe fax sa z akéhokoľvek dôvodu nepodarilo doručiť. Táto

skutočnosť musela byť známa i právnemu zástupcovi navrhovateľa, a to z potvrdenia, ktoré

fax vytlačil po neúspešnom odoslaní jeho faxového podania. Odvolací súd uviedol, ţe

posledným dňom na podanie odvolania pre navrhovateľa bol deň 10. december 2008.

Podľa je lehota zachovaná iba vtedy, ak sa posledný deň lehoty

urobí úkon na súde, alebo podanie odovzdá orgánu, ktorý má povinnosť ho doručiť. Pod

pojmom orgán, ktorý má povinnosť ho doručiť moţno podľa názoru odvolacieho súdu

rozumieť iba poštu. V tejto súvislosti poukázal tieţ na právny názor, uvedený v uznesení

Najvyššieho súdu Českej republiky z 18 decembra 2000, sp.zn. , v ktorom je

obsiahnutý výklad ustanovenia , platného v Českej republike, ktoré je

identické so znením ustanovenia , platného v Slovenskej republike.

V zmysle tohto uznesenia orgánom, ktorý má povinnosť doručiť podanie, sa podľa ustálenej

judikatúry rozumie najmä pošta (prípadne správa väznice pre osoby vo výkone trestu alebo

vo väzbe a pod.). Prevádzkovateľ telefaxového spojenia (ak nejde súčasne o poštový úrad)

však nie je orgánom, ktorý má povinnosť podanie doručiť v zmysle . Ak

urobí účastník konania podanie súdu telefaxom, čo v súlade s ustanovením

nepochybné urobiť môţe, nesie procesnú zodpovednosť za to, ţe pri zvolenej forme

komunikácie také podanie ako celok dôjde súdu včas, teda pred uplynutím zákonnej lehoty.

Okamih, kedy bolo také podanie vloţené do telefaxového prístroja, prípadne okamih, kedy

bolo začaté jeho odosielanie na telefaxovú adresu súdu, nie je z hľadiska posúdenia včasnosti

odvolania (zachovanie zákonnej lehoty pre jeho podanie) právne relevantné, keďţe pri podaní

urobenom telefaxom je rozhodujúci moment doručenia faxového podania súdu. V danom

prípade nebolo faxové podanie súdu doručené, čo bolo nepochybné z vykonaných dôkazov.

Proti tomuto uzneseniu odvolacieho súdu podal dovolanie ţalobca, ktorý navrhol

uznesenie odvolacieho súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Prípustnosť dovolania

odôvodnil ustanovením Vada konania podľa ţalobcu spočíva v tom, ţe

odvolací súd nesprávne odmietol odvolanie, keď neprihliadol na faxové podanie jeho

odvolania z 10. decembra 2008, doplnené originálom z 11. decembra 2008, podaným osobne

na Okresný súd Bratislava II. Poukázal na nesprávnu interpretáciu listinného dôkazu, ktorý

bol podľa jeho názoru v uvedenej veci rozhodujúci, a to výpisu poskytnutého spoločnosťou

GTS Slovakia, a.s„ Z uvedeného listinného dokazuje je zrejmé, ţe na číslo Okresného súdu

Bratislava II 02/43410446 v trvaní 18 sekúnd došlo k pokusu o zaslanie faxového podania.

Spoločnosť GTS Slovakia, a.s. následne súdu uviedla, ţe NOK, ktorý vyplýva z výpisu

o odoslaní faxovej správy znamená, ţe fax sa z akéhokoľvek dôvodu nepodarilo doručiť.

V uvedenej súvislosti Krajský súd v Bratislave zároveň uviedol, ţe skutočnosť o nedoručení

faxu musela byť známa i právnemu zástupcovi navrhovateľa, a to z potvrdenia, ktoré fax

vytlačil po neúspešnom odoslaní jeho faxového podania. K uvedenému tvrdeniu súdu

poukázal na to, ţe právny zástupca navrhovateľa v uvedenej súvislosti uţ súdu jednoznačne

uviedol, ţe nemá vo zvyku vytláčať si protokol o priebehu faxového hovoru a zakladať si ho

do súdneho spisu, nehovoriac pri tom o tom, ţe právnemu zástupcovi navrhovateľa aj ako

súdu nemuselo byť v rozhodnom čase zrejmé, čo status NOK znamená. Nedoručenie

predmetného faxového podania boli zapríčinené zo strany Okresného súdu Bratislava II.

Navrhovateľ urobil podanie formou, akú predpokladá zákon a nemôţe byť zodpovedný za to,

ţe z dôvodov nezabezpečenia prijímania faxových správ Okresným súdom Bratislava II

následne zmarené jeho právo domáhať sa ochrany na nestrannom súde. Z uvedeného dôvodu

nepovaţoval za správny záver odvolacieho súdu, ţe navrhovateľ je povinný uniesť dôkazné

bremeno spočívajúce v preukázaní odoslania a tieţ doručenia faxového podania, nakoľko

Slovenská republika je povinná zabezpečiť účastníkom konania moţnosť realizácie podaní

telefaxom a taktieţ je povinná zabezpečiť moţnosť riadneho doručenia faxových podaní

všeobecným súdom. Ako uţ bolo uvedené, prihliadajúc najmä na dĺţku faxového spojenia, sa

navrhovateľ môţe dôvodne domnievať, ţe na strane súdu nebolo dostatočne zabezpečené

prijímanie faxových podaní, v dôsledku čoho nebolo podanie súdu riadne doručené.

Z uvedených dôvodov preto nedoručenie faxového podania nie je moţné mať na ťarchu

účastníka konania, nehovoriac pri tom o tom, ţe podanie zo strany konania bolo nesporne

urobené a v nasledujúci deň doplnené do podateľne súdu.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ), po zistení,

ţe dovolanie podala včas účastník konania ( ), zastúpený advokátom

( ), bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( ), skúmal

najskôr, či tento opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, ktoré moţno napadnúť týmto

opravným prostriedkom

Podľa ustanovenia dovolaním moţno napadnúť právoplatné

rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa.

V prejednávanej veci odvolací súd rozhodol uznesením Dovolanie proti uzneseniu

odvolacieho súdu je prípustné, ak a/ odvolací súd zmenil uznesenie súdu prvého stupňa,

b/ odvolací súd rozhodoval vo veci postúpenia návrhu Súdnemu dvoru Európskych

spoločenstiev (viď ) na zaujatie stanoviska. Dovolanie nie je

prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa odmietlo odvolanie proti

rozhodnutiu súdu prvého stupňa o zamietnutí návrhu na prerušenie konania podľa § 109

ods. 1 písm. c/ (/ ).

Dovolanie je tieţ prípustné proti uzneseniu odvolacieho súdu, ktorým bolo potvrdené

uznesenie súdu prvého stupňa, ak a/ odvolací súd vyslovil vo svojom potvrdzujúcom

uznesení, ţe je dovolanie prípustné, pretoţe ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného

významu, b/ ide o uznesenie o návrhu na zastavenie výkonu rozhodnutia na podklade

cudzozemského rozhodnutia, c/ ide o uznesenie o uznaní (neuznaní) cudzieho rozhodnutia

alebo o jeho vyhlásení za vykonateľné (nevykonateľné) na území Slovenskej republiky (viď

).

Uznesenie odvolacieho súdu, ktoré napadol navrhovateľ dovolaním, nemá znaky

ţiadneho z vyššie uvedených uznesení. Odvolací súd napadnutým uznesením odmietol

odvolanie ako oneskorene podané. Dovolanie navrhovateľa preto podľa ustanovení § 239 ods.

1 a 2 prípustné nie je.

S prihliadnutím na ustanovenie veta druhá ukladajúce dovolaciemu

súdu povinnosť prihliadnuť vţdy na prípadnú procesnú vadu uvedenú v (či uţ to

účastník namieta alebo nie) neobmedzil sa Najvyšší súd Slovenskej republiky len

na skúmanie prípustnosti dovolania smerujúceho proti uzneseniu podľa , ale sa

zaoberal aj otázkou, či dovolanie nie je prípustné podľa v znení do 31. decembra

2014. Uvedené zákonné ustanovenie pripúšťa dovolanie proti kaţdému rozhodnutiu

odvolacieho súdu (rozsudku alebo uzneseniu), ak konanie, v ktorom bolo vydané, je

postihnuté niektorou zo závaţných procesných vád vymenovaných v písmenách a/ aţ g/ tohto

ustanovenia (ide tu o nedostatku právomoci súdu, spôsobilosti účastníka, riadneho zastúpenia

procesne nespôsobilého účastníka, prekáţku veci právoplatne rozhodnutej alebo uţ prv

začatého konania, ak sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

prípad odňatia moţnosti účastníka pred súdom konať a prípad rozhodovania vylúčeným

sudcom alebo nesprávne obsadeným súdom).

Z hľadiska prípustnosti dovolania podľa uvedeného ustanovenia nie je predmet

konania významný; ak je konanie postihnuté niektorou z vád vymenovaných v ,

moţno ním napadnúť aj rozhodnutia, proti ktorým je inak dovolanie procesne neprípustné

(viď napríklad R 117/1999, R 34/1995 a tieţ rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky uverejnené v časopise Zo súdnej praxe pod č. 38/1998 a č. 23/1998). Pre záver

o prípustnosti dovolania v zmysle nie je významný subjektívny názor účastníka

konania tvrdiaceho, ţe došlo k vade vymenovanej v tomto ustanovení; rozhodujúcim je

zistenie, ţe k tejto procesnej vade skutočne došlo.

Navrhovateľ v dovolaní namietal, ţe v prejednávanej veci mu súdom bola odňatá

moţnosť pred ním konať ( ), pretoţe neboli splnené podmienky

pre odmietnutie odvolania ako oneskorene podaného. Z tohto dôvodu sa dovolací súd zameral

na skúmanie opodstatnenosti tohto tvrdenia.

Judikatúra najvyššieho súdu za prípad odňatia moţnosti konať pred súdom povaţuje

medziiným postup súdu, ktorý sa z určitého dôvodu odmietne zaoberať meritom veci

(odmietne podanie alebo konanie zastaví alebo odvolací súd odmietne odvolanie) hoci

procesné predpoklady pre taký postup nie sú dané (viď napríklad R 23/1994 a R 4/2003,

rozhodnutie najvyššieho súdu publikované v časopise Zo súdnej praxe pod č. 14/1996,

prípadne tieţ ďalšie rozhodnutia najvyššieho súdu, napríklad sp.zn. ,

, , , ).

Podľa podanie moţno urobiť písomne, ústne do zápisnice,

elektronickými prostriedkami alebo telefaxom. Podanie obsahujúce návrh vo veci samej alebo

návrh na nariadenie predbeţného opatrenia, ktoré bolo urobené elektronickými prostriedkami,

treba doplniť písomne alebo ústne do zápisnice najneskôr do troch dní; podanie, ktoré bolo

podpísané zaručeným elektronickým podpisom, doplniť netreba. Podanie urobené telefaxom

treba doplniť najneskôr do troch dní predloţením jeho originálu. Na podania, ktoré neboli

v tejto lehote doplnené, sa neprihliada. Účastníci s výnimkou úkonov urobených

bezprostredne priamo pri konaní na súde robia procesné úkony formou podaní. Občiansky

súdny poriadok v § 41 ods. 1 dáva v zásade účastníkom moţnosť voľby formy, akou úkon

urobia. Ustanovenie § 42 obsahuje výpočet moţností, akými môţe podania obsahujúce ich

úkony urobiť. Úkon môţe urobiť ústne do zápisnice, písomne, alebo elektronickými

prostriedkami a faxom. Keďţe všetky procesné úkony sú úkonmi adresovanými ich účinky

nastávajú tým, ţe sa dostanú do sféry adresáta, teda súdu. Procesný poriadok však

nestanovuje všeobecné pravidlo pre určenie kedy (ktorým okamihom) sa úkon voči súdu

povaţuje za urobený (kedy došiel adresátovi); spôsob dôjdenia na súd je daný a vyplýva

z charakteru formy (spôsobu) akým môţe byť úkon urobený. Pri úkonoch urobených

písomnou formou (tam kde je obsah úkonu zachytený písomnou formou na hmotnom

podklade), je to dodaním hmotného nositeľa písomného prejavu súdu (prevzatím

pracovníkom súdu povereným ich preberaním). Pri osobnom doručení je to odovzdanie

podania do podateľne, pri doručovaní poštou prevzatím podania nato povereným

pracovníkom na pošte alebo prevzatím od doručovateľa na súde. Pri doručovaní podania

faxom má síce podanie tieţ charakter písomného úkonu, nedochádza však k priamemu

doručeniu jeho hmotného podkladu, ale k prenosu jeho obrazu cestou telekomunikačnej siete

do prijímacej faxovej stanice, kde dôjde k jeho následnému opätovnému vytlačeniu

na materiálovom podklade. Takýto úkon je doručený dôjdením faxového dokumentu

do faxovej stanice súdu. Úkon urobený ústne do zápisnice je účinne urobený spísaním

zápisnice a jej podpísaním.

Podľa lehota je zachovaná, ak sa posledný deň lehoty urobí úkon

na súde alebo podanie odovzdá orgánu, ktorý má povinnosť ho doručiť. Orgánom, ktorý má

povinnosť doručiť podanie, sa podľa ustálenej judikatúry rozumie najmä pošta (prípadne

správa väznice pre osoby vo výkone trestu alebo vo väzba a pod.). Prevádzkovateľ faxového

spojenia (ak nejde súčasne o poštový úrad) však nie je orgánom, ktorý má povinnosť podanie

doručiť v zmysle Ak urobí účastník konania podanie súdu faxom, čo

v súlade s nepochybne urobiť môţe, nesie procesnú zodpovednosť za to, ţe

pri zvolenej forme komunikácie také podanie ako celok dôjde súdu včas, teda pred uplynutím

zákonnej lehoty. Okamih kedy bolo také podanie vloţené do telefaxového prístroja, prípadne

okamih kedy bolo začaté jeho odosielanie na telefaxovú adresu súdu, nie je z hľadiska

posúdenia včasnosti opravného prostriedku (zachovanie lehoty pre jeho podanie) právne

relevantné. So zhodným prístupom pri posudzovaní otázky zachovania lehoty na podanie

opravného prostriedku podaného faxom sa moţno stretnúť aj v rozhodnutiach Ústavného súdu

Slovenskej republiky. Ústavný súd v náleze sp.zn. z 25. januára 2012

vyslovil, ţe...“ včasnosť podania opravného prostriedku ( odvolania ) urobeného faxom treba

posudzovať na základe okamihu jeho doručenia všeobecnému súdu. Pre zachovanie lehoty

na podanie opravného prostriedku preto nie je rozhodujúci, kedy sa s týmto podaním

príslušný zamestnanec všeobecného súdu oboznámil a aký dátum doručenia na ňom vyznačil,

postupujúc pritom podľa podzákonných právnych predpisov, resp. interných predpisov

všeobecného súdu.“ Faxové podanie je nutné súdu doručiť. Doručené je v okamţiku, kedy

dôjde na telefaxové zariadenie daného súdu, pretoţe aţ týmto momentom je podané na súde.

Nie je rozhodujúce pritom, či sa tak stane v pracovnej dobe daného súdu alebo mimo nej.

Podstatné je, aby sa tak stalo do konca posledného dňa odvolacej lehoty.

V posudzovanej veci však nebolo sporným , ţe došlo k odoslaniu podania zákonom

predpokladaným spôsobom a v zákonnej lehote, avšak nie je moţné z hľadiska posúdenia

včasnosti lehoty na podanie opravného prostriedku vychádzať z uvedených záverov

ústavného súdu a obdobne aj odvolacím súdom citované rozhodnutie Najvyššieho súdu

Českej republiky sa zaoberá dodrţaním lehoty, v situácii, keď bolo faxové podanie doručené

súdu, t.j. opäť z hľadiska dodrţania lehoty. V konaní nebolo moţné ani vzhľadom

na výsledky šetrenia ohľadom skutočnosti doručovania po zrušujúcou uznesení najvyššieho

súdu, dospieť nad rámec rozumných pochybnosti k záveru, ţe nedoručenie odoslaného

podania nebolo zapríčinené technickým nedostatkom na strane prijímacieho zariadenia súdu,

o čom navrhovateľ skutočne nemusel mať vedomosť. A preto nie je moţné prijať ani záver

o tom, ţe nebola lehota dodrţaná, pretoţe k ţiadnemu začiatku lehoty doručenia podania ani

nedošlo, a to nie jednoznačne vinou navrhovateľa.

Aj ústavný súd vo svojej judikatúre opakovane zdôraznil, ţe nezávislé rozhodovanie

všeobecných súdov sa má uskutočňovať v a zákonom ustanovenom

procesnoprávnom, ako aj hmotnoprávnom rámci. Procesnoprávny rámec súdneho

rozhodovania tvoria predovšetkým princípy riadneho a spravodlivého procesu, ktoré sú

vyvoditeľné z a nasl. a dohovoru. Všeobecný súd by mal

v argumentácii obsiahnutej v odôvodnení svojho rozhodnutia dbať na jeho celkovú

presvedčivosť, teda na to, aby premisy zvolené v rozhodnutí, rovnako ako závery, ku ktorým

na základe týchto premís dospel, boli pre širšiu právnickú (ale aj laickú) verejnosť prijateľné,

racionálne, ale v neposlednom rade aj spravodlivé a presvedčivé. Všeobecný súd musí

súčasne vychádzať z toho, ţe práve on má poskytovať v občianskom súdnom konaní

materiálnu ochranu zákonnosti tak, aby bola zabezpečená spravodlivá ochrana práv

a oprávnených záujmov účastníkov [ (ďalej aj „OSP“);

napr. , , , ].

Vo svojom náleze zo dňa 16. marca 2005 sp.zn. ústavný súd

posudzujúc právo na súdnu ochranu podľa z hľadiska lehoty na podanie

opravného prostriedku o. i. uviedol , ţe právo na súdnu ochranu nie je absolútne, ale

v záujme zaistenia najmä právnej istoty a riadneho výkonu spravodlivosti podlieha

obmedzeniam, resp. podmienkam, akými sú napr. zákonné lehoty a pod. Vzhľadom

na význam práva na súdnu ochranu v právnom štáte na záver o nesplnení podmienok konania

nepostačuje iba pochybnosť o ich splnení, ale nesplnenie podmienok konania musí byť

preukázané mimo rozumných pochybností.

V predmetom konaní nebolo mimo rozumných pochybností preukázané, ţe

k nedoručeniu podania nedošlo vinou technického zariadenia súdu, o ktorej skutočnosti

nemohol mať účastník vedomosť a závery odvolacieho súdu, ktoré zaujal vo odôvodnení

svojho uznesenia, nedávajú presvedčivú odpoveď na tieto pochybnosti.

Vzhľadom na hore uvedené, dovolací súd vychádzajúc z princípu zabezpečenia

spravodlivej ochrany práv účastníka konania, dospel k záveru, ţe dôvod odmietnutia

odvolania uvedený v napadnutom uznesení nebol ako procesný predpoklad tohto postupu

odvolacieho súdu daný, čo vedie v dovolacom konaní k záveru, ţe postupom odvolacieho

súdu bola účastníkovi odňatá moţnosť pred súdom konať (§ 237 písm. f/ O.s.p).

Dovolací súd na tomto základe dospel k záveru, ţe dovolanie navrhovateľa je nielen

procesne prípustné, ale aj opodstatnené. So zreteľom na to dovolaním napadnuté uznesenie

zrušil a vec vrátil odvolaciemu súdu na ďalšie konanie ( ).

Ak dôjde k zrušeniu napadnutého rozhodnutia, súd, ktorého rozhodnutie bolo zrušené,

koná ďalej o veci. Pritom je právny názor súdu, ktorý rozhodoval o dovolaní, záväzný.

V novom rozhodnutí rozhodne súd znova aj o trovách pôvodného konania a dovolacieho

konania ( ).

Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 27. januára 2016

11

JUDr. Soňa Mesiarkinová, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Dagmar Falbová