Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Cdo/215/2015

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol v právnej veci ţalobcov : 1/ Á. E.,

bývajúci B., 2/ M. E., bývajúca B., obaja zastúpení JUDr. Juraj Procházka, advokát,

Lakšárska Nová Ves 403, proti ţalovanému : I. S., bývajúci D., zastúpený JUDr. Ján Ščury,

advokát, Laurinská 12, Bratislava, o vypratanie nehnuteľnosti a uloženie zákazu

vstupovať na nehnuteľnosť, vedenej na Okresnom súde Dunajská Streda pod sp. zn.

, o dovolaní ţalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Trnave z 29. mája 2013

sp. zn.

t a k t o :

Dovolanie o d m i e t a .

Ţalovaný je povinný zaplatiť ţalobcom 1/ a 2/ náhradu trov dovolacieho konania,

ktoré tvoria trovy právneho zastúpenia v sume 77,95 € do troch dní do rúk alebo na účet

JUDr. Juraja Procházku, Lakšárska Nová Ves 403.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Dunajská Streda rozsudkom z 15. decembra 2011 č. k. -320

uloţil ţalovanému povinnosť vypratať nehnuteľnosti – pozemok parcela č. 12/21 registra „C“

2

– orná pôda o výmere 22 845 mkatastrálne územie M., zapísaný v katastri nehnuteľností

Katastrálneho úradu T. – Správa katastra D. na LV č. X., pozemok parcela č. X. registra „C“ –

2

orná pôda o výmere 10 876 mkatastrálne územie M., zapísaný v katastri nehnuteľností

Katastrálneho úradu T.– Správa katastra D. na LV č. X., pozemok parcela č. X registra „C“ –

2

orná pôda o výmere 2 071 m, katastrálne územie M., zapísaný v katastri nehnuteľností

Katastrálneho úradu T. – Správa katastra D.na LV č. X. do troch dní od právoplatnosti

rozsudku. Konanie v časti o uloţenie zákazu vstupovať na nehnuteľnosť po právoplatnosti

rozsudku zastavil. Vyslovil, ţe o náhrade trov konania rozhodne po právoplatnosti

rozsudku vo veci samej.

2

V odôvodnení svojho rozhodnutia prvostupňový súd uviedol, ţe jediným legitímnym

právnym titulom uţívania tzv. náhradných pozemkov je relevantné rozhodnutie miestne

príslušného pozemkového úradu. o pozemkových úpravách,

usporiadaní pozemkového vlastníctva, pozemkových úradoch, pozemkovom fonde

a o pozemkových spoločenstvách neupravuje ţiadny iný spôsob pridelenia pozemkov

do dočasného uţívania. Rozhodnutie Pozemkového úradu v D.zo dňa 17.2.1992 je

taktieţ pre právne posúdenie tejto veci bez právnej relevancie. Jedná sa o rozhodnutie

o vykonaní urýchleného usporiadania vlastníckych a uţívacích pomerov podľa § 15 zák. č.

V tomto rozhodnutí však nie sú presne špecifikované parcely, na

ktorých sa urýchlené usporiadanie podľa tohto zákona v katastrálnom území M. vykonalo.

Rovnako nie je jasné, aký zjednodušený rozdeľovací plán tvorí jeho prílohu. Rozdeľovací

plán riešiaci lokalitu Széked zaloţený v spise nie je ten, ktorý tvoril prílohu rozhodnutia

pozemkového úradu zo dňa 17.2.1992 a to z tohto dôvodu, ţe tento rozdeľovací plán bol

robený aţ po vydaní samotného rozhodnutia. Rozhodnutie pozemkového úradu je datované

dňom 17.2.1992 a rozdeľovací plán doloţený ţalovaným na lokalitu Széked pochádza

z marca 1994. Taktieţ ani geometrický plán č. 243-202-77/91 nebol pouţitý ako podklad pre

prideľovanie náhradných pozemkov, pretoţe tento nie je uvádzaný v rozhodnutí

pozemkového úradu. Náhradné pozemky boli vtedajším pozemkovým úradom dávané

do náhradného uţívania podľa najneskôr v roku 1991. Dohoda

o dočasnom uţívaní parciel od roku 1991 uzavretá medzi ţalovaným a PD V. dokazuje

dočasné uţívanie pozemku ţalovaným od 1.10.1990. Z uvedeného vyplýva, ţe v roku 1990

nemohol byť ţalovanému odovzdaný pozemok, ktorý je predmetom sporu do náhradného

uţívania, pretoţe o náhradnom uţívaní mohol rozhodnúť vtedajší pozemkový úrad, a to

najneskôr v roku 1991 po tom, ako vstúpil do účinnosti Navyše tak,

ako je vyššie vyhodnotené, táto dohoda o dočasnom uţívaní náhradného pozemku uzavretá

medzi PD V. a ţalovaným naposledy bola predĺţená na obdobie od 1.10.1992

do 30.9.1993.

Vzhľadom na vyššie uvedené vykonané dokazovanie vo veci je jednoznačné, ţe pozemky,

ktoré sú predmetom sporu nikdy platne neboli ţalovanému pridelené do uţívania ako

náhradné pozemky. Výsledkami vykonaného dokazovania mal súd jednoznačne preukázané,

ţe ţalovaný zasahuje do vlastníckeho práva ţalobcov tým, ţe uţíva pozemky, ktoré sú v ich

vlastníctve. Ţalovaného nemoţno povaţovať za oprávneného drţiteľa, pretoţe v konaní bolo

zistené, ţe predmetné pozemky nikdy platne nenadobudol ako pozemky náhradné. Vzhľadom

3

na uvedenú skutočnosť návrhu v celom rozsahu vyhovel a uloţil ţalovanému povinnosť

nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom sporu, vypratať.

Krajský súd v Trnave na odvolanie ţalovaného rozsudkom z 29. mája 2013

č. k. -375 potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa v jeho napadnutej

vyhovujúcej časti a v časti zastavenia konania zrušil rozsudok súdu prvého stupňa a vec mu

vrátil na ďalšie konanie.

Odvolací súd v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, ţe preberá súdom prvého stupňa

zistený skutkový stav pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie uplatňovaného

nároku a pretoţe v celom rozsahu zdieľa jeho právny záver vo veci, s poukazom na § 219

ods. 2 odkazuje na správne a presvedčivé odôvodnenie písomného vyhotovenia

rozsudku v jeho vyhovujúcej časti. Nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od týchto

právnych záverov prvostupňového súdu odchýliť a nemôţe preto dať za pravdu odvolateľovi.

Ţalovaný svoje právo na uţívanie časti pozemkových nehnuteľností patriacim

do (spolu)vlastníctva ţalobcov preukazoval nie rozhodnutím, ale dohodou o prenechaní iného

vhodného pozemku vlastníkovi pôdy na dočasné bezplatné uţívanie, uzavretej medzi

Poľnohospodárskym druţstvom V. a ţalovaným a jeho manţelkou zo dňa 30.3.1992. Okrem

všetkých nedostatkov tejto dohody zistených a dôvodne vytýkaných súdom prvého stupňa,

odvolací súd zdôraznil, ţe aj keby išlo o listinu oprávňujúcu ţalovaného na uţívanie v nej

uvedených pozemkov, predmetná dohoda bola uzavretá na dobu určitú – na jeden rok, to

znamená podľa jeho obsahu od 1.10.1991 do 30.9. beţného roka a bola predĺţená na obdobie

od 1.10.1991 do 30.9.1992 a následne od 1.10.1992 do 30.9.1993. Z uvedeného vyplýva, ţe

ţalovaný po 30.9.1993 nepreukázal ţiadny titul, ktorý by ho oprávňoval k uţívaniu

náhradných pozemkov. Námietka odvolateľa, ţe neuţíva celú výmeru pozemkov, ktoré majú

byť ním vypratané je irelevantná, pretoţe vypratať má povinnosť len tú časť týchto parciel,

ktoré zabral a ktoré v skutočnosti uţíva a tým bráni ich uţívaniu vlastníkovi pozemkov.

Obdobne odvolací súd nemohol prihliadnuť ani na odvolací dôvod, ţe návrh mal smerovať aj

proti ţalovaného bratovi, ktorý predmetné nehnuteľnosti uţíva a obhospodaruje

so ţalovaným. Poznamenal, ţe ţalobca je pánom sporu a konanie sa môţe viesť len proti

tomu, koho ako účastníka na strane ţalovaného označí ţalobca.

Podľa rozhodnutia Pozemkového úradu v D.č. j. -458 zo dňa 30.7.2012 bolo

podľa zákona o pozemkových úpravách (), schválené

vykonanie projektu pozemkových úprav v katastrálnom území V., schváleného

rozhodnutím Obvodného pozemkového úradu v D.pod č. -439 zo

dňa 10.8.2011. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 17.8.2012. Dňom 14.8.2012 zanikajú

nájomné vzťahy k pôvodným nehnuteľnostiam, z čoho treba vyvodiť záver, ţe ţalovaný

aj z tohto dôvodu uţ nemá nárok na uţívanie akýchkoľvek náhradných pozemkov.

Pokiaľ súd prvého stupňa rozhodol o uloţení zákazu vstupovať na nehnuteľnosť

po právoplatnosti rozsudku tak, ţe konanie v tejto časti zastavil, toto rozhodnutie ţiadnym

spôsobom ani právne ani vecne neodôvodnil. Z uvedených dôvodov rozsudok súdu prvého

stupňa v časti zastavenia konania s pouţitím zrušil a podľa

odseku 2 cit. ustanovenia vec v zrušenom rozsahu vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie

konanie.

Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu do jeho potvrdzujúcej časti podal dovolanie

ţalovaný a navrhol zrušiť rozsudok odvolacieho ako aj prvostupňového súdu a vec vrátiť súdu

prvého stupňa na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Namietal, ţe súdy nedostatočne zistili

skutkový stav veci, nevykonali ním navrhnuté dôkazy, v dôsledku čoho vec nesprávne právne

posúdili.

Ţalobcovia vo svojom vyjadrení navrhli dovolanie ţalovaného odmietnuť a priznať im

trovy dovolacieho konania.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, ţe

dovolanie podal včas účastník konania ( ) zastúpený advokátom (

ods. 1 ), bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( ), skúmal najskôr

to, či tento opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému ho zákon pripúšťa

( a nasl. ).

Dovolanie má v systéme opravných prostriedkov občianskeho súdneho konania

osobitné postavenie. Ide o mimoriadny opravný prostriedok, ktorým moţno napadnúť (len)

právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, avšak nie v kaţdom prípade, ale iba ak ho právna

úprava pripúšťa ( ). Najvyšší súd Slovenskej republiky je v dovolacom

konaní oprávnený rozhodnutia odvolacieho súdu preskúmavať len v rozsahu, v ktorom bol

jeho výrok napadnutý, pričom je viazaný uplatneným dovolacím dôvodom vrátane toho, ako

ho dovolateľ obsahovo vymedzil ( ). Dovolací súd nie je viazaný rozsahom

dovolacích návrhov v prípadoch uvedených v ustanovení aţ d/

Ak nejde o vady uvedené v , neprihliada na vady konania, ktoré neboli uplatnené

v dovolaní, iba ţe by tieto vady mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

Pre účely predmetného dovolacieho konania je vhodné zdôrazniť, ţe dovolanie nie je

„ďalším odvolaním“ a nemoţno sa ním úspešne domáhať revízie skutkových zistení súdov

niţších stupňov, ani výsledkov nimi vykonaného dokazovania. Dovolací súd tu nie je treťou

inštanciou, v ktorej by bolo moţné preskúmať rozhodnutie z akýchkoľvek hľadísk. Posúdiť

správnosť a úplnosť skutkových zistení, a to ani v súvislosti s právnym posúdením

veci nemôţe dovolací súd uţ len z toho dôvodu, ţe nie je oprávnený prehodnocovať vykonané

dôkazy. Dovolacie konanie má (a to je potrebné osobitne zdôrazniť) prieskumnú povahu; aj

so zreteľom na ňu dovolací súd – na rozdiel od súdu prvého stupňa a odvolacieho súdu –

nemá moţnosť vykonávať dokazovanie (viď veta druhá ).

Podľa dovolanie je prípustné proti rozsudku odvolacieho súdu,

ktorým bol zmenený rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej. V zmysle § 238 ods. 2

je dovolanie prípustné tieţ proti rozsudku, v ktorom sa odvolací súd odchýlil

od právneho názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci. Podľa je

dovolanie prípustné tieţ vtedy, ak smeruje proti potvrdzujúcemu rozsudku odvolacieho súdu,

vo výroku ktorého odvolací súd vyslovil, ţe dovolanie je prípustné, pretoţe ide o rozhodnutie

po právnej stránke zásadného významu, alebo ak ide o potvrdenie rozsudku súdu prvého

stupňa, ktorým súd prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa

§ 153 ods. 3 a 4.

V danom prípade dovolaním ţalovaného nie je napadnutý zmeňujúci rozsudok

odvolacieho súdu, ale taký potvrdzujúci rozsudok, vo výroku ktorého odvolací súd nevyslovil,

ţe dovolanie proti nemu je prípustné, a nejde ani o potvrdzujúci rozsudok súdu prvého stupňa,

ktorým by súd prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa

a Dovolací súd v prejednávanej veci dosiaľ nerozhodoval, preto ani

nevyslovil právny názor, ktorým by boli súdy viazané. Z týchto dôvodov dospel Najvyšší súd

Slovenskej republiky k záveru, ţe dovolanie ţalovaného nie je podľa aţ 3

(procesne) prípustné.

Dovolanie ţalovaného by mohlo byť procesne prípustné, len ak by v konaní, v ktorom

bol vydaný napadnutý rozsudok, bolo postihnuté niektorou zo závaţných procesných vád

uvedených v Povinnosť skúmať, či konanie nie je zaťaţené niektorou z nich

vyplýva pre dovolací súd z ustanovenia Dovolací súd sa preto neobmedzil

6

len na skúmanie prípustnosti dovolania podľa , ale zaoberal sa tieţ otázkou, či

konanie nie je postihnuté niektorou z vád vymenovaných v (tzv. vady

zmätočnosti). Toto ustanovenie pripúšťa dovolanie proti kaţdému rozhodnutiu (rozsudku aj

uzneseniu) odvolacieho súdu vtedy, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci

súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník nemal spôsobilosť byť účastníkom

konania, c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,

d/ v tej istej veci sa uţ prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa uţ prv začalo

konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala moţnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval

vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaţe namiesto samosudcu rozhodoval

senát.

Treba uviesť, ţe z hľadiska sú právne významné len tie procesné

nedostatky, ktoré vykazujú znaky procesných vád taxatívne vymenovaných v písmenách a/

aţ g/ tohto ustanovenia. Iné vady ( ) a prípadne nesprávne právne

posúdenie veci ( ), i keby k nim v konaní došlo a prípadne aj mali

za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, nezakladajú prípustnosť dovolania podľa tohto

ustanovenia. Z hľadiska posúdenia existencie niektorých procesných vád v zmysle § 237

ako dôvodu, ktorý zakladá prípustnosť dovolania proti rozhodnutiu odvolacieho súdu,

nie je pritom významný subjektívny názor účastníka, ţe v konaní došlo k takejto vade, ale len

jednoznačné, všetky pochybnosti vylučujúce zistenie, ţe konanie je skutočne postihnuté

niektorou z taxatívne vymenovaných vád.

Dovolateľ existenciu procesných vád konania v zmysle aţ e/ a

netvrdil a procesné vady tejto povahy v dovolacom konaní nevyšli najavo. Prípustnosť jeho

dovolania preto z týchto ustanovení nevyplýva.

S prihliadnutím na obsah dovolania a v ňom vytýkané nesprávnosti sa dovolací súd

osobitne zaoberal otázkou, či postupom súdov nebola dovolateľovi odňatá moţnosť konať

pred súdom.

Odňatím moţnosti konať pred súdom ( ) sa rozumie taký závadný

procesný postup súdu, ktorý má za následok znemoţnenie realizácie tých procesných práv

účastníka konania, ktoré mu poskytuje . O procesnú vadu v zmysle

ide najmä vtedy, ak súd v konaní postupoval v rozpore so zákonom,

prípadne ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi a týmto postupom odňal

účastníkovi konania jeho procesné práva.

K odňatiu moţnosti ţalovaného pred súdom konať malo podľa jeho názoru dôjsť tým,

ţe súdy nevyhoveli ním podaným návrhom na vykonanie dokazovania.

Súd nie je viazaný návrhmi účastníkov na vykonanie dokazovania a nie je povinný

vykonať všetky navrhované dôkazy. Posúdenie návrhu na vykonanie dokazovania

a rozhodnutie, ktoré z nich budú v rámci dokazovania vykonané, je vţdy vecou súdu (viď

) a nie účastníkov konania. Najvyšší súd Slovenskej republiky to vyjadril

uţ v rozhodnutí uverejnenom v Zbierke rozhodnutí a stanovísk súdov Slovenskej republiky

pod č. 37/1993, v ktorom zaujal názor, ţe prípadné nevykonanie určitého dôkazu môţe mať

za následok len neúplnosť skutkových zistení (vedúcu k vydaniu nesprávneho rozhodnutia),

nie však procesnú vadu v zmysle K rovnakému záveru dospel Najvyšší súd

Slovenskej republiky aj v rozhodnutí uverejnenom v Zbierke rozhodnutí a stanovísk súdov

Slovenskej republiky pod č. 125/1999, v ktorom uviedol, ţe nevykonanie všetkých

navrhovaných dôkazov nezakladá prípustnosť dovolania podľa , lebo

samo osebe neznamená odňatie moţnosti pred súdom konať.

Z týchto dôvodov dospel dovolací súd k záveru, ţe nevykonaním ţalovaným

navrhovaných dôkazov nebola ţalovanému odňatá moţnosť pred súdmi konať (§ 237 písm.f/

).

Obsah dovolacích námietok smeroval tieţ k spochybneniu správnosti právneho

posúdenia veci konajúcimi súdmi ( ). Právnym posúdením je

činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu

právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávne právne posúdenie veci je omyl súdu pri

aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide

vtedy, ak súd nepouţil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny

predpis, nesprávne ho ale interpretoval, alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil

nesprávne právne závery. Súd ale právnym posúdením veci neodníma účastníkovi konania

moţnosť uplatnenia jeho procesných práv v zmysle (viď uznesenie

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zverejnené v Zbierke

stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod č. 43/2003

a uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. uverejnené

v časopise Zo súdnej praxe pod č. 1/2003). Právne posúdenie veci súdmi niţších stupňov je

relevantným dovolacím dôvodom, ktorým moţno odôvodniť procesne prípustné dovolanie

(viď ). Nesprávne právne posúdenie veci súdmi niţších stupňov

však nie je procesnou vadou konania v zmysle lebo (ani prípadné)

nesprávne právne posúdenie veci súdom účastníkovi konania neznemoţní realizáciu ţiadneho

jeho procesného oprávnenia (viď napr. rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky

sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. ,

sp. zn. , sp. zn. a sp. zn. ).

Na základe uvedeného dospel dovolací súd k záveru, ţe ţalovaný neopodstatnene

namieta, ţe v konaní mu postupom súdu bola odňatá moţnosť pred súdom konať (§ 237

písm.f/ ).

Z dôvodov vyššie uvedených dospel dovolací súd k záveru, ţe prípustnosť dovolania

ţalovaného nevyplýva z aţ 3 ani z Dovolanie preto odmietol

podľa v spojení s bez toho, aby skúmal

opodstatnenosť dovolateľom uplatnených dovolacích dôvodov v zmysle § 241 ods. 2 písm.b/

a c/ So zreteľom na odmietnutie dovolania sa nezaoberal napadnutým rozhodnutím

odvolacieho súdu z hľadiska jeho vecnej správnosti.

Ţalovaný nebol v dovolacom konaní úspešný. Právo na náhradu trov konania vzniklo

ţalobcom a neboli zistené ţiadne dôvody osobitného zreteľa, ktoré by odôvodňovali

nepriznanie náhrady trov dovolacieho konania ( v spojení s

a a ). Ţalobcovia podali návrh na rozhodnutie o priznaní

náhrady trov dovolacieho konania ( v spojení s ) a tieto

aj vyčíslili. Dovolací súd im priznal náhradu spočívajúcu v odmene advokáta (ktorý ich

zastupoval aj pred súdmi niţších stupňov) za jeden úkon právnej sluţby poskytnutej

vypracovaním vyjadrenia k dovolaniu z 18. júla 2014 [§ 13a ods. 1 písm.c/ vyhlášky

č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych sluţieb (ďalej

len „vyhláška“)]. Základnú sadzbu tarifnej odmeny za tento úkon právnej sluţby určil podľa

§ 11 ods. 1 písm.a/, kde jeden úkon právnej sluţby činí 61,87 €. Keďţe však ide

o zastupovanie dvoch ţalobcov v zmysle § 13 ods. 2, základnú sadzbu tarifnej odmeny zníţil

o 50 %, kde jeden úkon právnej sluţby teda činí 30,935 €. Keďţe ide o zastupovanie dvoch

ţalobcov, spolu je to 61,87 €. K tomu náhrada za miestne telekomunikačné výdavky a miestne

prepravné (§ 16 ods. 3 vyhlášky) vo výške 8,04 €, keďţe ide o zastupovanie dvoch osôb,

jedná sa o 16,08 €, čo predstavuje spolu 77,95 €.

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov

3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 28. januára 2016

JUDr. Jozef Kolcun, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia : Jarmila Uhlířová