Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Sžo/66/2015

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

R O Z S U D O K

V M E N E S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedníčky senátu

JUDr. Jany Zemkovej PhD. a zo sudkýň JUDr. Nory Halmovej a JUDr. Petry Príbelskej PhD.

v právnej veci navrhovateľa: V. Š., bytom Š., proti odporcovi: Centrum právnej pomoci, so

sídlom Nám. Slobody 12, Bratislava, Kancelária Nitra, Štefánikova trieda 88, Nitra, o

preskúmanie zákonnosti rozhodnutia odporcu č. 972/2014-KaNR zo dňa 25. februára 2014,

o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici, č. k.

-35 zo dňa 13. januára 2015, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici,

č. k. -35 zo dňa 13. januára 2015 p o t v r d z u j e .

Navrhovateľovi právo na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

O d ô v o d n e n i e

I.

Krajský súd v Banskej Bystrici v konaní č. -35 zo dňa 13.01.2015

rozhodnutie odporcu č. 972/2014-KaNR zo dňa 25.02.2014 potvrdil podľa § 250q ods. 2

(ďalej len „“) a navrhovateľovi náhradu trov konania,

2

ani oslobodenie od súdneho poplatku nepriznal. Odporca rozhodnutím č. 972/2014-KaNR,

r.z. 11521/2014 zo dňa 25.02.2014 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie") o ţiadosti

navrhovateľa ako ţiadateľa o poskytnutie právnej pomoci doručenej odporcovi dňa

10.01.2014 rozhodol tak, ţe navrhovateľovi nepriznal nárok na poskytnutie právnej pomoci

s poukazom na o poskytovaní právnej pomoci osobám

v materiálnej núdzi a o zmene a doplnení o advokácii a o zmene

a doplnení o ţivnostenskom podnikaní (Ţivnostenský zákon) v znení

neskorších predpisov v znení (ďalej len „“).

Krajský súd v odôvodnení rozhodnutia poukázal na ustanovenia § 3 ods. 1, § 6

ods. 1 a 2, , , a , ; ,

ods. 1 a 2, - 3 , ,

(ďalej len „Ústava SR“), , , - 3

o organizácii Ústavného súdu SR (ďalej len „“), o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov a uviedol, ţe preskúmaním veci

v medziach a z dôvodov uvedených v odvolaní dospel k záveru, ţe odporca vec správne

právne posúdil a vo veci rozhodol v súlade s vyššie citovanou právnou úpravou, pričom

odvolacie dôvody súd nepovaţoval za také, ktoré by mohli mať za následok zrušenie

napadnutého rozhodnutia. Odporca dostatočne zistil skutkový stav veci a na jeho základe

vyvodil aj správny právny záver, s ktorým sa krajský súd stotoţnil.

Uviedol, ţe pojem zrejmej bezúspešnosti v spore bol v slovenskom právnom poriadku

pôvodne obsiahnutý len v v súvislosti s posudzovaním ţiadosti účastníka

konania o oslobodenie od platenia súdnych poplatkov, pričom pre priznanie

oslobodenia od platenia súdnych poplatkov vylučuje zrejme bezúspešne uplatňovanie

alebo bránenie práva. V však nie je konkrétne upravené, čo je potrebné pod týmto

pojmom rozumieť. príkladom uvádza, na ktoré skutočnosti

je potrebné prihliadať pri posudzovaní zrejmej bezúspešnosti sporu, pretoţe jednou

z podmienok pre priznanie nároku na poskytnutie právnej pomoci je skutočnosť, ţe nejde

o zrejmú bezúspešnosť sporu. Pri aplikácii všeobecné súdy judikovali,

ţe o zrejmú bezúspešnosť sa jedná najmä vtedy, ak uţ zo skutkových tvrdení ţiadateľa

je nepochybné, ţe mu vo veci nemôţe byť vyhovené. Posudzovanie splnenia zákonných

podmienok na poskytnutie právnej pomoci bez finančnej účasti podľa § 6 zákona

č. je výsledkom správnej úvahy správneho orgánu, k čomu sa nevyţaduje

3

vykonávanie dôkazov podľa a nasl. ohľadne samotného nároku (práva), o ktorom

sa rozhoduje v základnom konaní, v ktorom ţiadateľ ţiada o poskytnutie právnej pomoci. Súd

v preskúmavacom konaní skúma iba to, či rozhodnutie správneho orgánu vydaného

na základe správneho uváţenia nevybočilo z medzí a hľadísk stanovených zákonom.

V prejednávanom prípade sú tieto upravené v ust. § 6 ods. 1 v spojení s § 8 zákona

č. , v ktorých ustanoveniach sú určené zákonné podmienky pre moţnosť

poskytnutia právnej pomoci, vrátane podmienky, ţe nejde o zrejmú bezúspešnosť sporu.

Správny orgán je v zmysle o správnom konaní (ďalej

len „Správny poriadok") v odôvodnení svojho rozhodnutia povinný uviesť, ako pouţil

správnu úvahu pri pouţití právnych predpisov, akými úvahami bol vedený pri hodnotení

dôkazov smerujúcich k preukázaniu splnenia podmienok pre priznanie nároku na právnu

pomoc, k objasneniu skutočného stavu veci a k zisťovaniu podkladov pre rozhodnutie.

Správny orgán pritom vykonáva dokazovanie podľa § 32 a nasl. Správneho poriadku,

na ktorého pouţitie odkazuje ust.

Odporca sa v danom prípade zaoberal posudzovaním otázky zrejmej bezúspešnosti

sporu, keďţe stanovil ako jednu z podmienok pre moţnosť priznania

nároku na poskytnutie právnej pomoci bez finančnej účasti, ţe nejde o zrejmú bezúspešnosť

sporu. Účelom prijatia bolo okrem iného zabezpečiť prístup súdu

tým ţiadateľom v hmotnej núdzi, ktorým evidentne hrozí ujma na ich právach z dôvodu,

ţe nemajú finančné prostriedky na zaplatenie právneho zastúpenia v ich veci. Skúmanie

otázky moţného reálneho poškodenia ich práv, resp. právom chránených záujmov súvisí

s tým, či by mohli byť úspešní (s prihliadnutím na hmotnoprávne a procesnoprávne predpisy)

vo veciach, v ktorých ţiadajú priznanie, resp. poskytnutie právnej pomoci. Posúdenie

tejto otázky patrí do právomoci odporcu, ktorý musí kaţdú vec posudzovať individuálne

a to s prihliadnutím na osobitosti jednotlivých prípadov.

Odporca vyvodil existenciu zrejmej bezúspešnosti z toho, ţe ústavnú sťaţnosť síce

ţiadateľ podal v zákonom stanovenej lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia

odvolacieho súdu, avšak ţiadateľ nevyuţil opravných prostriedok, ktorý mu na ochranu

jeho práv účinne poskytoval a na ktorého pouţitie bol oprávnený. Skutočnosť, ţe ţiadateľ

nepodal vo veci dovolanie, ktoré bolo v tomto prípade podľa odporcu prípustné s poukazom

na a zároveň odporcovi nepreukázal dostatočne existenciu dôvodov

hodných osobitného zreteľa v zmysle , v konečnom

4

dôsledku podľa odporcu zakladá neprípustnosť takejto ústavnej sťaţnosti. Odporca preto

s poukazom na poukázal na to, ţe neprípustné návrhy

môţe ústavný súd na predbeţnom prerokovaní odmietnuť. Poukázal pritom na konštantnú

rozhodovaciu prax ústavného súdu v takýchto prípadoch a to s odkazom na konkrétne

rozhodnutia ústavného súdu. V preskúmavanom prípade sa navrhovateľ domáhal poskytnutia

právnej pomoci v konaní pred ústavným súdom vo veci podanej sťaţnosti podľa § 127

ods. 1 SR. Z obsahu predmetnej sťaţnosti vyplýva, ţe navrhovateľ (v postavení

sťaţovateľa) namietal porušenie svojich práv konaním a rozhodnutiami Okresného súdu

v Topoľčanoch č. zo dňa 03.05.2013 a Krajského súdu Nitra

č. k. zo dňa 03.07.2013. Tvrdil, ţe dôsledkom porušenia jeho

garantovaných práv môţe byť obmedzenie moţnosti konať pred súdom. Táto skutočnosť

nebola medzi účastníkmi konania sporná. Odporca v rámci posudzovania podmienok

na priznanie právnej pomoci skúmal splnenie podmienok stanovených v § 6 ods. 1 písm. b/

v spojení s , pričom pri posudzovaní bezúspešnosti sporu odporca

vychádzal z podmienok stanovených v o organizácii Ústavného

súdu SR, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov. Podľa § 18 ods. 1 písm. g/ citovaného

zákona ústavný súd začne konanie, ak návrh podá kaţdý, o ktorého práve sa má konať

v prípadoch ustanovených o. i. v SR, podľa ktorého ústavný súd rozhoduje

o sťaţnostiach fyzických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,

ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa § 49 cit. zákona, sťaţnosť môţe podať fyzická osoba, ktorá tvrdí,

ţe právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom sa porušili jej základné práva

alebo slobody, ak o ochrane týchto základných práv a slobôd nerozhoduje iný súd. Podľa § 25

ods. 2 cit. zákona ústavný súd môţe na predbeţnom prerokovaní odmietnuť uznesením

bez ústneho pojednávania návrhy, ktoré sú špecifikované v cit. ustanovení, o. i. aj neprípustné

návrhy. Odporca v konaní skúmal splnenie podmienok na priznanie právnej pomoci

ţiadateľovi z hľadiska, či návrh (sťaţnosť) navrhovateľa podaný ústavnému súdu s poukazom

na SR bol podaný včas a či je prípustný a to z hľadiska ust. , a

5

Z listinných dôkazov predloţených ţiadateľom (navrhovateľom) je zrejmé, ţe návrh

(sťaţnosť) podal ţiadateľ v zákonnej 2-mesačnej lehote od právoplatnosti rozhodnutia.

Z listinných dôkazov predloţených navrhovateľom (ţiadateľom) však zistil, a táto skutočnosť

nebola medzi účastníkmi konania sporná, ţe navrhovateľ nepodal proti rozhodnutiu

odvolacieho súdu (t. j. rozsudku Krajského súdu v Nitre) dovolanie, z čoho vyvodil záver,

ţe ţiadateľ nevyčerpal opravné prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu jeho základných práv

alebo slobôd účinne poskytuje a na ktorých pouţitie je sťaţovateľ oprávnený podľa

osobitných predpisov. Podľa je v takomto prípade

sťaţnosť neprípustná.

Navrhovateľ v odvolaní proti napadnutému rozhodnutiu odporcu v podstate namietal,

ţe odporca nesprávne právne posúdil otázku splnenia podmienok na priznanie bezplatnej

právnej pomoci v zmysle , keď zo skutočnosti, ţe ţiadateľ nepodal

proti rozsudku Krajského súdu v Nitre dovolanie, t. j. nevyčerpal opravné prostriedky,

vyvodil záver, ţe ústavná sťaţnosť je s poukazom na

neprípustná. Vychádzal pritom z názoru, ţe odvolací súd rozhodnutie prvostupňového súdu

potvrdil, a preto neboli splnené podmienky na podanie dovolania podľa ,

ani vo výroku nepripustil dovolanie, t. j. nebola splnená podmienka pre dovolanie podľa

Z uvedeného vyvodil, ţe navrhovateľ riadne opravné prostriedky vyuţil,

a preto neboli splnené podmienky podľa , ţe ústavná

sťaţnosť je neprípustná. Túto námietku odvolateľa súd posúdil ako nedôvodnú. Podmienky

prípustnosti dovolania sú upravené v a nasl. , pričom podľa

dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon

pripúšťa. Dovolanie je v zásade prípustné proti kaţdému rozhodnutiu odvolacieho súdu,

a to v prípadoch stanovených v aţ g/ Konkrétne podľa

písm. f/ dovolanie je o. i. prípustné proti všetkým rozhodnutiam odvolacieho súdu,

ak účastníkovi konania sa postupom súdu odňala moţnosť konať pred súdom.

V preskúmavanom prípade navrhovateľ tvrdil, ţe postupom a rozhodnutiami Okresného súdu

Topoľčany a Krajského súdu Nitra bola navrhovateľovi odňatá moţnosť konať pred súdom

(uvedená skutočnosť vyplýva tak z obsahu ústavnej sťaţnosti, ako aj z odvolania

navrhovateľa). Keďţe dôvody, ktoré uvádza ţiadateľ v ústavnej sťaţnosti podanej ústavnému

súdu je moţné podriadiť pod uvedený dovolací dôvod, záver odporcu, ţe ţiadateľ sa proti

postupu uvedených súdov mal moţnosť brániť podaním dovolania (proti rozsudku Krajského

súdu Nitra), prípustnosť ktorého by sa opierala o ust. písm. 17 a pokiaľ

6

tak neurobil, a teda nevyčerpal opravné prostriedky, ktoré mu zákon (v tomto prípade )

na ochranu jeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na ktorých pouţitie

je sťaţovateľ oprávnený podľa osobitných predpisov, je súladný so zákonom. Na tomto

závere nemení nič ani skutočnosť, ţe ţiadateľ v tomto prípade nebol oprávnený podať

dovolanie podľa resp. ods. 3 Rovnako záver odporcu o tom, ţe sťaţnosť

nie je prípustná v zmysle , resp. ţe táto skutočnosť

(nevyuţitie opravných prostriedkov – dovolania) zakladá neprípustnosť sťaţnosti, v dôsledku

čoho existuje dôvodný predpoklad na postup ústavného súdu v zmysle § 25 ods. 2 citovaného

zákona (odmietnutie sťaţnosti) a to aj s poukazom na jeho rozhodovaciu prax (pozri

napr. , . , ) je zákonný.

Navrhovateľ ďalej v odvolaní namietal s poukazom na ,

ţe ústavný súd neodmietne sťaţnosť, ak „sťaţnosť svojím významom podstatne presahuje

osobné záujmy občanov SR“. Argumentoval, ţe ochrana ústavnosti a základných ľudských

práv občanov presahuje osobné záujmy občana SR. Súd však v tejto súvislosti poukázal

na znenie ustanovenia . podľa ktorého ústavný súd

neodmietne prijatie sťaţnosti, aj keď sa nesplnila podmienka podľa ods. 1 „ak sťaţovateľ

preukáţe, ţe túto podmienku nesplnil z dôvodov hodných osobitného zreteľa“. Námietka

navrhovateľa teda nevychádza zo znenia cit. ust. ,

a preto ju krajský súd vyhodnotil ako právne irelevantnú. Pre úplnosť krajský súd poukázal

na to, ţe odporca v konaní skúmal, či podmienka nevyčerpania opravných prostriedkov

alebo iných právnych prostriedkov u ţiadateľa nebola splnená z dôvodov hodných osobitného

zreteľa (v prípade preukázania takýchto dôvodov by ústavný súd s poukazom na § 53 ods. 2

prijatie takejto sťaţnosti neodmietol), pričom dospel k záveru,

ţe ţiadateľ takéto dôvody hodné osobitného zreteľa nepreukázal. Takýto záver vyplýva

z dokazovania vykonaného listinnými dôkazmi predloţenými ţiadateľom (odvolateľom)

do administratívneho spisu v správnom konaní. Záver odporcu, ţe v preskúmavanom prípade

nie sú splnené podmienky pre priznanie nároku na poskytnutie právnej pomoci v zmysle

v spojení s sú preto výsledkom správneho

právneho posúdenia veci. Z uvedeného dôvodu ani všeobecné konštatovanie navrhovateľa,

ţe „nepriznanie práv pomoci bez relevantných dôvodov znamená zamedziť chudobným

občanom prístup k spravodlivosti“ nie je vo vzťahu k posúdeniu zákonnosti napadnutého

rozhodnutia odporcu relevantné. Rovnako námietka navrhovateľa, ţe postup odporcu sa „javí

nezákonný a bez náleţitého zdôvodnenia“, nemá oporu v odôvodnení napadnutého

7

rozhodnutia, ktoré má všetky zákonné náleţitosti rozhodnutia v zmysle § 47 Správneho

poriadku a krajský súd ho povaţoval za riadne odôvodnené.

Krajský súd zároveň rozhodoval o ţiadosti navrhovateľa, ktorý v odvolaní poţiadal

o oslobodenie od súdneho poplatku z dôvodu chudoby, pričom na výzvu krajského súdu

predloţil vyplnené Tlačivo pre dokladovanie pomerov účastníka konania. Prvou podmienkou

na priznanie oslobodenia od platenia súdneho poplatku je, aby účastník konania o oslobodenie

poţiadal. Druhou podmienkou je, ţe pomery účastníka odôvodňujú oslobodenie od súdnych

poplatkov, pričom rozhodujúce budú osobné, rodinné a majetkové pomery. Treťou

podmienkou je, ţe nejde o svojvoľné alebo zrejme bezúspešne uplatňovanie alebo bránenie

práva. Nesplnenie čo i len jednej z týchto zákonných podmienok má za následok nepriznanie

oslobodenia od súdnych poplatkov. Keďţe navrhovateľ nespĺňal podmienku, ţe v konaní,

ktoré je predmetom preskúmania (a v ktorom navrhovateľ poţiadal o oslobodenie od súdneho

poplatku) nejde o svojvoľné alebo zrejme bezúspešne uplatňovanie práva, navrhovateľ

nesplnil podmienky pre priznanie oslobodenia od súdnych poplatkov v zmysle § 138

ods. 1 , pre ktoré je potrebné splnenie stanovených podmienok.

II.

Včas podaným odvolaním navrhovateľ sa domáhal, aby odvolací súd napadnutý

rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. -35 zo dňa 13.01.2015

zrušil v celom rozsahu a vec vrátil odporcovi na ďalšie konanie, priznal navrhovateľovi

náhradu trov konania a oslobodenie od platenia súdneho poplatku. V podanom odvolaní

uviedol, ţe všeobecné súdy o porušení základných práv nerozhodovali, navrhovateľ podal

sťaţnosť na Ústavný súd SR, aby nezmeškal lehoty s tým, ţe o bezplatné zastupovanie

z dôvodu chudoby poţiadal odporcu. Názory odporcu týkajúce sa dovolania si osvojil

aj krajský súd. Je toho názoru, ţe odporca nemá právomoc rozhodovať o neprípustnosti,

resp. opodstatnenosti podanej sťaţnosti, ktorú navrhovateľ doručil ústavnému súdu.

Na podporu svojich tvrdení poukázal na rozhodnutie Ústavného súdu SR -65

zo dňa 31.1.2001.

8

III.

Odporca vo svojom vyjadrení doručenom krajskému súdu dňa 18.03.2015 uviedol,

ţe zmyslom je okrem iného moţnosť podať opravný prostriedok

proti kaţdému rozhodnutiu odvolacieho súdu a teda zabezpečiť súdnu ochranu a právo

na spravodlivý súdny proces aj tam, kde by uţ inak nebolo moţné podať opravný prostriedok.

Prípustnosť dovolania je zaloţená na princípe univerzality, teda ţe dovolaním moţno

napadnúť kaţdé rozhodnutie odvolacieho súdu bez ohľadu na povahu predmetu konania.

Táto moţnosť je však prípustná, ak konanie trpí vadou vymenovanou v písm. a/ aţ g/

ustanovenia Zákon nemá ţiadne obmedzenia v okruhu rozhodnutí

napadnuteľných dovolaním (môţe ísť o uznesenie, rozsudok, ktorými bolo rozhodnutie

potvrdené, zrušené, zastavené konanie a pod.) Práve pod § 237 ods. 1 písm. f/ je moţné

subsumovať všetky námietky navrhovateľa podávané v prvostupňovom konaní (Okresný súd

Topoľčany), ako aj v druhostupňovom konaní, keďţe namietal porušenie rovnosti postavenia

pred súdom a porušenie rovnosti občanov v právach, ktoré ako sám udáva vo svojom odvolaní

voči rozhodnutiu centra o nepriznaní právnej pomoci zo dňa 18.03.2014 môţu mať

za následok obmedzenie moţnosti konať pred súdom. Neprípustnosť podania dovolania

ako odvolací dôvod teda neobstojí.

Odporca poukázal na znenie o poskytovaní právnej

pomoci osobám v materiálnej núdzi, kde sú demonštratívne uvedené oblasti, na ktoré

sa má centrum pri posudzovaní bezúspešnosti sporu zamerať. A teda či právo nezaniklo

uplynutím času, či sa právo nepremlčalo a či je ţiadateľ schopný označiť dôkazy

na preukázanie svojich tvrdení, ktoré sú dôleţité na posúdenie skutkového stavu veci.

Ako centrum uţ uviedlo v predchádzajúcich vyjadreniach, skúmalo sa či nebola zmeškaná

lehota na podanie ústavnej sťaţnosti a či vie ţiadateľ označiť dôkazy na splnenie svojich

tvrdení a teda či sú splnené aj procesné podmienky na podanie ústavnej sťaţnosti. Centrum

zotrváva na svojom rozhodnutí, nakoľko ţiadateľ nevyuţil všetky opravné prostriedky

pred podaním ústavnej sťaţnosti, čo je procesnou prekáţkou a z tohto dôvodu nebolo moţné

vylúčiť bezúspešnosť sporu.

Navrhovateľ dal v odvolaní do pozornosti nález Ústavného súdu -65

zo dňa 31.01.2001 ktorým sa rozhodlo, ţe boli práva V. Š. rozhodnutiami Okresného súdu v

Nitre a Krajského súdu v Nitre porušené. K uvedenému odporca uviedol, ţe v tomto

9

prípade nešlo o ústavnú sťaţnosť, ale o podnet v zmysle SR,

ktorý sa uţ v súčasnej právnej úprave nenachádza.

Centrum sa stotoţňuje s výrokom súdu i s jeho odôvodnením a má za to, ţe neexistuje

ţiaden odvolací dôvod podľa S ohľadom na vyššie uvedené povaţuje

odporca podané odvolanie za nedôvodné a preto navrhol, aby príslušný súd odvolanie

zamietol a rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. -35 zo dňa

13.01.2015 v celom rozsahu potvrdil.

IV.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako odvolací súd ( ) preskúmal

napadnutý rozsudok v zmysle v spojení s v rozsahu

odvolacích dôvodov postupom podľa Po zistení, ţe odvolanie

bolo podané oprávnenou osobou v zákonnej lehote ( ) a ţe ide o rozsudok,

proti ktorému je podľa ustanovenia v spojení s podanie odvolania

prípustné dospel k záveru, ţe podanie odvolania nie je dôvodné, pretoţe napadnutý rozsudok

krajského súdu je vydaný v súlade so zákonom, a preto ho podľa § 219 ods. 1 v spojení

s ako vecne správny potvrdil.

Predmetom preskúmavania krajským súdom podľa tretej hlavy piatej časti bolo

preskúmanie zákonnosti, postupu a rozhodnutia odporcu, ktorým navrhovateľovi nepriznal

nárok na poskytnutie právnej pomoci vo veci ním podanej sťaţnosti na ústavnom súde zo dňa

08.01.2014 podanej podľa SR, v ktorej namieta porušenie svojich práv

konaním a rozhodnutiami Okresného súdu v Topoľčanoch č. -90 zo dňa

03.05.2013 a Krajského súdu v Nitre č. k. -121 zo dňa 03.07.2013.

Podľa o poskytovaní právnej pomoci osobám

v materiálnej núdzi, tento zákon sa vzťahuje na poskytovanie právnej pomoci

a) v občianskoprávnych veciach, obchodnoprávnych veciach, pracovnoprávnych veciach,

rodinnoprávnych veciach, v konaní pred súdom v správnom súdnictve a v týchto

veciach aj v konaní pred Ústavným súdom Slovenskej republiky (ďalej

len „vnútroštátne spory“),

10

b) v cezhraničných sporoch v občianskoprávnych veciach, obchodnoprávnych veciach,

pracovnoprávnych veciach a v rodinnoprávnych veciach,

c) v azylových veciach, v konaní o administratívnom vyhostení a v týchto veciach

aj v konaní pred súdom v správnom súdnictve a v konaní pred Ústavným súdom

Slovenskej republiky,

d) oznamovateľovi protispoločenskej činnosti v konaniach súvisiacich s podaním

oznámenia okrem trestného konania a konania o správnom delikte a

e) osobe, voči ktorej bola pozastavená účinnosť pracovnoprávneho úkonu podľa

osobitného predpisu a v konaniach súvisiacich s podaním návrhu na nariadenie

predbeţného opatrenia.

Podľa , o poskytovaní právnej pomoci osobám

v materiálnej núdzi, fyzická osoba má právo na poskytnutie právnej pomoci bez finančnej

účasti, ak

a) jej príjem nepresahuje 1,4-násobok sumy ţivotného minima ustanoveného osobitným

predpisom a nemôţe si vyuţívanie právnych sluţieb zabezpečiť svojím majetkom,

b) nejde o zrejmú bezúspešnosť sporu a

c) hodnota sporu prevyšuje hodnotu minimálnej mzdy okrem sporov, v ktorých

nie je moţné hodnotu sporu vyčísliť v peniazoch.

(2) Podmienky na poskytnutie právnej pomoci podľa odseku 1 písm. a/ a b/ musí

fyzická osoba spĺňať počas celého trvania poskytovania právnej pomoci bez finančnej účasti.

Podľa o poskytovaní právnej pomoci osobám

v materiálnej núdzi, pri posudzovaní zrejmej bezúspešnosti sporu centrum prihliadne najmä

na to, či právo nezaniklo uplynutím času, či sa právo nepremlčalo a či je ţiadateľ schopný

označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, ktoré sú dôleţité na zistenie skutkového stavu.

Podľa , , o poskytovaní právnej pomoci

osobám v materiálnej núdzi, konanie o nároku na poskytnutie právnej pomoci (ďalej

len „konanie“) sa začína podaním písomnej ţiadosti doloţenej dokladmi preukazujúcimi

skutočnosti uvedené v ţiadosti, ktorú podáva ţiadateľ na tlačive. Doklady preukazujúce,

ţe sa ţiadateľ nachádza v stave materiálnej núdze, nesmú byť staršie ako tri mesiace. Ţiadosť

musí obsahovať meno a priezvisko ţiadateľa, jeho trvalý alebo prechodný pobyt a rodné číslo.

Na výzvu centra ţiadateľ doplní v primeranej lehote určenej centrom ďalšie údaje a doklady

11

týkajúce sa skutočností rozhodujúcich na posúdenie nároku na poskytnutie právnej pomoci,

ktorá nesmie byť kratšia ako desať dní; centrum podľa moţnosti zabezpečí doklady

a iné potrebné údaje, ktorými disponujú štátne orgány, obce, notári a iné právnické osoby

a fyzické osoby povinné poskytovať súčinnosť podľa tohto zákona.

(5) Centrum rozhodne o ţiadosti do 30 dní od doručenia ţiadosti, ktorá spĺňa

náleţitosti podľa odseku 1; túto lehotu nemoţno predĺţiť. Proti rozhodnutiu, ktorým

sa priznáva nárok na poskytnutie právnej pomoci, nie je moţné podať opravný prostriedok.

Ak centrum rozhodne, ţe nárok na poskytnutie právnej pomoci nepriznáva, moţno

v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia podať prostredníctvom centra odvolanie

na príslušný krajský súd, o čom centrum ţiadateľa náleţité poučí v odôvodnení rozhodnutia.

(6) Rozhodnutie, ktorým sa nepriznáva nárok na poskytnutie právnej pomoci,

okrem náleţitostí podľa osobitného predpisu musí obsahovať aj poučenie, ţe ak odpadnú

dôvody nepriznania nároku na poskytnutie právnej pomoci, môţe ţiadateľ v tej istej veci

podať ţiadosť opätovne.

Podľa o poskytovaní právnej pomoci osobám

v materiálnej núdzi, na konanie o nároku na poskytnutie právnej pomoci a o súvisiacich

nárokoch podľa tohto zákona sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní.

Podľa dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutia

odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa.

Podľa a dovolanie je prípustné proti kaţdému rozhodnutiu

odvolacieho súdu, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,

c) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,

d) v tej istej veci sa uţ prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa uţ prv začalo

konanie,

e) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

f) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala moţnosť konať pred súdom,

g) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaţe namiesto

samosudcu rozhodoval senát.

12

(2) Dovolanie podľa odseku 1 nie je prípustné proti rozhodnutiu v exekučnom konaní

podľa osobitného predpisu.

Podľa , , , dovolanie je tieţ prípustné proti rozsudku odvolacieho

súdu, ktorým bol zmenený rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej.

(2) Dovolanie je prípustné aj proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, v ktorom

sa odvolací súd odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci.

(3) Dovolanie je prípustné tieţ proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol

potvrdený rozsudok súdu prvého stupňa, ak odvolací súd vyslovil vo výroku svojho

potvrdzujúceho rozsudku, ţe je dovolanie prípustné, pretoţe ide o rozhodnutie po právnej

stránke zásadného významu, alebo ak ide o potvrdenie rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým

súd prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa § 153 ods. 3 a 4.

Podľa (ďalej len SR“), štátne orgány

môţu konať iba na základe , v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví

zákon.

Podľa SR, ústavný súd rozhoduje o sťaţnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,

ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa o organizácii Ústavného súdu SR, o konaní

pred ním a o postavení jeho sudcov, návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá

Ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náleţitosti predpísané zákonom, neprípustné

návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene,

môţe Ústavný súd na predbeţnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho

pojednávania. Ústavný súd môţe odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Ak Ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil, uznesenie sa nemusí odôvodniť.

Podľa organizácii Ústavného súdu SR, o konaní

pred ním a o postavení jeho sudcov, sťaţnosť môţe podať fyzická osoba alebo právnická

osoba (ďalej len „sťaţovateľ“), ktorá tvrdí, ţe právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo

13

iným zásahom sa porušili jej základné práva alebo slobody, ak o ochrane týchto základných

práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa , , organizácii Ústavného súdu SR,

o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov, sťaţnosť nie je prípustná, ak sťaţovateľ

nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu jeho

základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na ktorých pouţitie je sťaţovateľ oprávnený

podľa osobitných predpisov.

(2) Ústavný súd neodmietne prijatie sťaţnosti, aj keď sa nesplnila podmienka podľa

odseku 1, ak sťaţovateľ preukáţe, ţe túto podmienku nesplnil z dôvodov hodných osobitného

zreteľa.

(3) Sťaţnosť moţno podať v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia,

oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom zásahu. Táto lehota sa pri opatrení

alebo inom zásahu počíta odo dňa, keď sa sťaţovateľ mohol o opatrení alebo inom zásahu

dozvedieť.

Z administratívneho spisu súd zistil, ţe navrhovateľ poţiadal odporcu o bezplatné

právne zastupovanie pred Ústavným súdom SR vo veci podanej sťaţnosti ţiadosťou

doručenou dňa 10.01.2014, pričom k ţiadosti pripojil potvrdenie Úradu práce, sociálnych vecí

a rodiny Topoľčany o poberaní dávky v hmotnej núdzi za rok 2013, rozhodnutie Sociálnej

poisťovne zo dňa 05.12.2013 o zvýšení starobného dôchodku od 01.01.2014 na sumu 210,- €

mesačne, ako aj samotnú sťaţnosť adresovanú Ústavnému súdu SR podľa SR.

Ţiadateľ (navrhovateľ) namietal porušenie svojich práv v konaní a rozhodnutiami Okresného

súdu v Topoľčanoch č. zo dňa 03.05.2013 a Krajského súdu v Nitre

č. zo dňa 03.07.2013. K sťaţnosti boli pripojené fotokópie predmetných

rozsudkov, ako aj podaní zo dňa 03.03.2013 doručených Okresnému súdu Topoľčany.

Z administratívneho spisu vyplýva, ţe predmetný rozsudok Okresného súdu

Topoľčany spojený s rozsudkom Krajského súdu Nitra nadobudli právoplatnosť 14.11.2013

a vykonateľnosť 17.11.2013. Odporca správne konanie rozhodnutím zo dňa 16.01.2014

prerušil a vyzval ţiadateľa o predloţenie dokladov osvedčujúcich príjem ţiadateľa. Uvedené

doklady ţiadateľ doručil odporcovi 24.01.2014. Odporca vyhodnotil príjmovú a majetkovú

situáciu ţiadateľa 27.01.2014 so záverom, ţe ţiadateľ spĺňa zákonom stanovenú podmienku

materiálnej núdze. Následne rozhodnutím zo dňa 05.02.2014 opätovne prerušil konanie

14

a vyzval ţiadateľa o predloţenie vyjadrenia, či bolo proti rozhodnutiu Krajského súdu

v Nitre podané dovolanie, resp. v prípade, ak dovolanie podané nebolo, o preukázanie

skutočností, ţe podmienka nevyčerpania opravných prostriedkov alebo iných právnych

prostriedkov, ktoré zákon na ochranu jeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje

a na ktorých pouţitie je sťaţovateľ oprávnený podľa osobitných predpisov, nie je splnená

z dôvodov hodných osobitného zreteľa. Ţiadateľ listom doručeným odporcovi 18.02.2014

oznámil, ţe dovolanie proti rozhodnutiu odvolacieho súdu nebolo podané. Poukázal na to,

ţe odvolací súd prvostupňové rozhodnutie nezmenil v zmysle ,

toto potvrdil, ale nevyslovil v potvrdzujúcom výroku, ţe dovolanie je prípustné podľa

Odvolací súd ţiadateľa v cit. rozsudku nepoučil o prípustnosti

alebo neprípustnosti „odvolania“. Poukázal ďalej na to, ţe v súdnych konaniach si nemohol

dovoliť právneho zástupcu z dôvodu chudoby a ťaţkého zdravotného postihnutia. Následne

odporca o ţiadosti ţiadateľa rozhodol napadnutým rozhodnutím č. 9725/2014-KaNR,

r.z. 11521/2014 zo dňa 25.02.2014 tak, ţe nárok na poskytovanie právnej pomoci ţiadateľovi

nepriznal.

Odvolací súd v danej veci posudzoval rozsudok krajského súdu, č. k. -35

zo dňa 13.01.2015, ktorým rozhodnutie odporcu č. 976/2014-KaNR zo dňa 25.02.2014

potvrdil podľa , navrhovateľovi náhradu trov konania ako ani oslobodenie

od súdneho poplatku nepriznal. Odporca rozhodnutím č. 972/2014-KaNR, r.z. 11521/2014

zo dňa 25.02.2014 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“) o ţiadosti navrhovateľa ako ţiadateľa

o poskytnutie právnej pomoci doručenej odporcovi dňa 10.01.2014 rozhodol tak,

ţe navrhovateľovi nepriznal nárok na poskytnutie právnej pomoci s poukazom na § 10 ods. 5

Po vyhodnotení závaţnosti odvolacích dôvodov vo vzťahu k napadnutému rozsudku

krajského súdu a vo vzťahu k obsahu súdneho a pripojeného administratívneho spisu najvyšší

súd s prihliadnutím na ustanovenie konštatuje, ţe nezistil dôvod na to,

aby sa odchýlil od logických argumentov a relevantných právnych záverov spolu so správnou

citáciou dotknutých právnych noriem obsiahnutých v odôvodnení napadnutého rozsudku

krajského súdu, ktoré vytvárajú dostatočné právne východiská pre vyslovenie výroku

napadnutého rozsudku. Preto sa s ním stotoţňuje v celom rozsahu.

15

Zdôrazňuje, ţe navrhovateľ v podanom odvolaní namietal, ţe všeobecné súdy

o porušení jeho základných práv nerozhodovali, z toho titulu podal sťaţnosť na Ústavný

súd SR. Je toho názoru, ţe odporca nemá právomoc rozhodovať o neprípustnosti,

resp. opodstatnenosti podanej sťaţnosti, ktorú navrhovateľ doručil ústavnému súdu. Zároveň

sa domáhal oslobodenia od platenia súdnych poplatkov, nakoľko je osobou v hmotnej núdzi.

Odvolací súd v danej veci poukazuje na rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky sp. zn. a najmä s poukazom na § 53 ods. 1 – 3 zákona

č. , z ktorých vyplýva, ţe dovolanie má prednosť pred sťaţnosťou podanou

na ústavný súd a je teda povinnosťou navrhovateľa vyčerpať pred podaním ústavnej sťaţnosti

aj tento mimoriadny opravný prostriedok. Tak ustanovuje aj judikatúra Ústavného súdu SR

sp. zn. zo dňa 13.03.2002, kde je judikované, ţe dovolanie moţno povaţovať

za účinný právny prostriedok nápravy porušenia základného práva podľa čl. 46 ods. 1

SR a jeho nevyčerpanie nemoţno nahrádzať sťaţnosťou podľa

SR. Odporca v danej veci postupoval správne, keď nepriznal navrhovateľovi právnu

pomoc, nakoľko podanie ústavnej sťaţnosti zo strany navrhovateľa na ústavný súd

za poskytnutia právnej pomoci od odporcu by bolo neúspešné, táto by bola zamietnutá

ústavným súdom z titulu nevyčerpania všetkých dostupných moţných opravných

prostriedkov.

Najvyšší súd sa stotoţňuje s argumentáciou krajského súdu, ţe podmienky prípustnosti

dovolania sú upravené v a nasl. , pričom podľa dovolaním

moţno napadnúť právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa.

Dovolanie je v zásade prípustné proti kaţdému rozhodnutiu odvolacieho súdu,

a to v prípadoch stanovených v aţ g/ Konkrétne podľa

písm. f/ dovolanie je o. i. prípustné proti všetkým rozhodnutiam odvolacieho súdu,

ak sa účastníkovi konania postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom.

V preskúmavanom prípade navrhovateľ tvrdil, ţe postupom a rozhodnutiami Okresného súdu

Topoľčany a Krajského súdu Nitra bola navrhovateľovi odňatá možnosť konať pred súdom

(uvedená skutočnosť vyplýva tak z obsahu ústavnej sťaţnosti, ako aj z odvolania

navrhovateľa). Keďţe dôvody, ktoré uvádza ţiadateľ v ústavnej sťaţnosti podanej ústavnému

súdu, je moţné podriadiť pod uvedený dovolací dôvod, záver odporcu, ţe ţiadateľ sa proti

postupu uvedených súdov mal moţnosť brániť podaním dovolania (proti rozsudku Krajského

súdu Nitra), prípustnosť ktorého by sa opierala o ust. a pokiaľ

16

tak neurobil, a teda nevyčerpal opravné prostriedky, ktoré mu zákon (v tomto prípade )

na ochranu jeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na ktorých pouţitie

je sťaţovateľ oprávnený podľa osobitných predpisov, je súladný so zákonom. Na tomto

závere nemení nič ani skutočnosť, ţe ţiadateľ v tomto prípade nebol oprávnený podať

dovolanie podľa resp. ods. 3

K námietke navrhovateľa, ţe odporca nemá právomoc rozhodovať o neprípustnosti,

resp. opodstatnenosti podanej sťaţnosti, ktorú navrhovateľ doručil ústavnému súdu, odvolací

súd uvádza, ţe otázka právomoci súdu je taktieţ otázka, s ktorou sa odporca pri posudzovaní

zrejmej bezúspešnosti musí zaoberať. Ak nie je daná právomoc súdu na to, aby vo veci konal

a rozhodol, nemoţno hovoriť o ţiadnom potencionálnom úspechu osoby v konaní

pred ústavným súdom. Vzhľadom na ustanovenie je právomoc

ústavného súdu podmienená vyuţitím opravných prostriedkov, ktoré zákon sťaţovateľovi

na ochranu jeho základných práv alebo slobôd poskytuje.

K oslobodeniu od platenia súdneho poplatku sa odvolací súd stotoţnil s názorom

krajského súdu, ţe navrhovateľ nesplnil podmienku, a to ţe v konaní, ktoré je predmetom

preskúmania nejde o svojvoľné alebo zrejme bezúspešne uplatňovanie práva,

a teda navrhovateľ nesplnil podmienky pre priznanie oslobodenia od súdnych poplatkov

v zmysle , pre ktoré je potrebné splnenie troch podmienok.

Prvou podmienkou na priznanie oslobodenia od platenia súdneho poplatku je, aby účastník

konania o oslobodenie poţiadal. Druhou podmienkou je, ţe pomery účastníka odôvodňujú

oslobodenie od súdnych poplatkov, pričom rozhodujúce budú osobné, rodinné a majetkové

pomery. Treťou podmienkou je, ţe nejde o svojvoľné alebo zrejme bezúspešne uplatňovanie

alebo bránenie práva. Nesplnenie čo i len jednej z týchto zákonných podmienok

má za následok nepriznanie oslobodenia od súdnych poplatkov. Nakoľko z vyššie uvedeného

je zrejmé, ţe navrhovateľ by bol v konaní pred ústavným súdom neúspešný, nemal krajský

súd inú moţnosť ako mu nepriznať oslobodenie od platenia súdnych poplatkov.

Na základe zisteného skutkového stavu, uvedených právnych skutočností,

po vyhodnotení námietok navrhovateľa Najvyšší súd Slovenskej republiky s osvojením

si argumentácie krajského súdu postupom podľa rozhodol tak,

ako je uvedené vo výroku rozsudku a teda rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici,

č. k. -35 zo dňa 13.01.2015, potvrdil ako vecne a právne správny.

17

O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky

podľa v spojení s a v spojení

s tak, ţe navrhovateľovi nepriznal trovy na náhradu, pretoţe bol v súdnom

odvolacom konaní neúspešný.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok n i e j e prípustný.

V Bratislave dňa 5. apríla 2016

JUDr. Jana Z E M K O V Á PhD., v. r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia:

Alena Augustiňáková