Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 24/02

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-14

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 13. marca 2002

predbežne prerokoval sťažnosť Mgr. Š. P., bytom B., zastúpeného advokátom JUDr. I. G.,

P., vo veci porušenia jeho základných práv podľa a

Slovenskej republiky, čl. 36 ods. 1 a čl. 38 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd, ako aj

podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v odvolacom konaní vedenom pod sp. zn. 7 Obo

265/01 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť Mgr. Š. P. o d m i e t a pre svoju nepríslušnosť na prerokovanie veci.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bolo 20. februára

2002 doručené podanie Mgr. Š. P. (ďalej len „sťažovateľ“), bytom B., zastúpeného

advokátom JUDr. I. G., P., označené ako „Sťažnosť podľa Slovenskej

republiky“, ktorým namieta porušenie a Slovenskej

republiky (ďalej len „ústava“), čl. 36 ods. 1 a čl. 38 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd

a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Z jeho obsahu

vyplynulo, že sťažovateľ sa žalobou zo 16. marca 2001 na Krajskom súde v Žiline domáhal

zaplatenia pohľadávky z obchodnej činnosti voči spoločnosti Všeobecná ľudová poisťovňa

Žilina vo výške 12 007 700 Sk. Keďže vyrubený súdny poplatok vo výške 600 000 Sk ale

nebol schopný uhradiť, požiadal o oslobodenie od neho podľa § 138 Občianskeho

zákonníka. Uznesením sp. zn. Krajský súd v Žiline rozhodol, že

sťažovateľovi oslobodenie od súdnych poplatkov nepriznáva. Proti tomuto uzneseniu podal

sťažovateľ v zákonnej lehote odvolanie na Najvyšší súd Slovenskej republiky, avšak tento

svojím uznesením sp. zn. z 29. októbra 2001 rozhodnutie Krajského súdu

v Žiline potvrdil. V takomto postupe videl sťažovateľ „zásadné pochybenie Najvyššieho

súdu“ narušujúce jeho základné práva a slobody. V dôsledku toho požiadal, aby ústavný súd

v konaní o jeho sťažnosti podľa rozhodol:

„1. Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením sp. zn. zo dňa 29. 10.

2001 porušil ústavné právo Mgr. Š. P., B. podľa ,

, úst. , ktorým sa

uvádza Listina základných práv a slobôd, úst. , ktorým sa

uvádza Listina základných práv a slobôd, čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd, na právo na prístup k súdnej ochrane svojich práv rozhodnutím

o nepriznaní oslobodenia od súdnych poplatkov.

2. Ústavný súd Slovenskej republiky zrušuje rozhodnutie Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky – uznesenie sp. zn. zo dňa 29. 10. 2001.

3. Ústavný súd Slovenskej republiky priznáva sťažovateľovi náhradu trov konania

ako i primerané finančné zadosťučinenie vo výške 100 000 Sk.“

II.

Ústavný súd je podľa (a od 1. januára 2002) oprávnený konať

o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ktorými namietajú porušenie svojich

základných práv alebo slobôd (upravených v ústave), alebo ľudských práv a základných

slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ak o ochrane týchto práv alebo slobôd

nerozhoduje iný súd. Z konania o sťažnostiach nemožno vylúčiť ani postup všeobecných

súdov Slovenskej republiky, ak v jeho dôsledku došlo k porušeniu niektorého zo základných

práv alebo slobôd fyzickej osoby alebo právnickej osoby ako účastníka súdneho konania

( až 50 ) a ak tomuto základnému právu alebo slobode iný súdny orgán

Slovenskej republiky neposkytuje účinnú právnu ochranu na základe právneho prostriedku

nápravy priamo dostupného sťažovateľovi. Pri predbežnom prerokovaní sťažnosti

sťažovateľa preto ústavný súd skúmal jej zákonom predpísané náležitosti upravené v § 20

ods. 1 o organizácii Ústavného

súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „“), ako aj prípadné dôvody na jej odmietnutie

podľa § 25 ods. 2 citovaného zákona. Medzi tie podmienky konania, ktoré ústavný súd

pravidelne skúma pri predbežnom prerokovaní každej sťažnosti, patrí aj jeho príslušnosť na

jej prerokovanie a rozhodnutie, pretože na konanie a rozhodovanie o porušení základných

práv fyzickej osoby alebo právnickej osoby je oprávnený len vtedy, ak im ochranu

neposkytujú všeobecné súdy ( – „ak o ich ochrane nerozhoduje iný súd“).

Ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosti sťažovateľa preto zisťoval, či

účinnú ochranu tomu základnému právu, porušenie ktorého namietal (t. j. právu na súdnu

ochranu podľa v spojení s ďalšími označenými právami), neposkytujú

všeobecné súdy na základe dostupných opravných prostriedkov. Z obsahu sťažnosti ústavný

súd zistil, že hoci sťažovateľ na ochranu svojho práva využil odvolanie proti uzneseniu

prvostupňového súdu o zastavení konania podľa ,

nevyužil však dovolanie ako mimoriadny opravný prostriedok podľa § 236 a nasl.

.

Dovolanie z dôvodu uvedeného v

(odňatie možnosti konať pred súdom účastníkovi konania) bolo v prípade navrhovateľa

prípustné a v súlade s ho možno považovať za

účinný právny prostriedok nápravy namietaného porušenia základného práva podľa čl. 46

ods. 1 . Pri hodnotení účinnosti tohto opravného prostriedku ústavný súd zohľadnil aj

judikatúru všeobecných súdov (vrátane Najvyššieho súdu Slovenskej republiky), podľa

ktorej „Ak okresný a krajský súd zastavili konanie pre nezaplatenie súdneho poplatku, hoci

pre takýto záver neboli dané dôvody, zabránili tým žalobcovi, aby jeho žalobný návrh bol

posudzovaný meritórne, čím bol zároveň naplnený tvrdený dovolávací dôvod podľa ust.

“, takže „zastavenie konania pre nezaplatenie

súdneho poplatku podľa , hoci pre tento postup nebol

zákonný dôvod, je odňatím možnosti účastníkovi konať pred súdom podľa § 237

“, t. j. „...domáhať sa ochrany práva, ktoré bolo ohrozené

alebo porušené u prvostupňového súdu na súde vyššieho stupňa, a to na základe riadneho

opravného prostriedku“ (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky

sp. zn. uverejnený v Zbierke rozhodnutí a stanovísk súdov Slovenskej

republiky , č. 50).

Vychádzajúc z uvedeného pri predbežnom prerokovaní sťažnosti sťažovateľa bol

ústavný súd nútený konštatovať, že tento mal k dispozícii účinný právny prostriedok

nápravy označeného základného práva, ktorý mu bol prístupný v systéme všeobecného

súdnictva, a to dovolanie podľa . Jeho nevyčerpanie

nemožno nahradzovať sťažnosťou podanou ústavnému súdu podľa . Keďže

ústavný súd je o namietanom porušení základného práva alebo slobody navrhovateľa

v konaní o sťažnosti oprávnený konať len vtedy, ak ochranu tomuto právu neposkytuje iný

orgán, a keďže v tomto prípade mal sťažovateľ k dispozícii účinný právny prostriedok

nápravy ním namietaného porušenia základného práva na právnu ochranu podľa čl. 46

ods. 1 , podľa bolo treba jeho sťažnosť

odmietnuť pre nepríslušnosť ústavného súdu (podobne ústavný súd rozhodol v prípadoch

sp. zn. , , ).

Vzhľadom na túto skutočnosť bolo už bez právneho významu zaoberať sa aj

namietaným porušením ďalších základných práv a slobôd ( ,

Listiny základných práv a slobôd), tak ako to sťažovateľ požadoval vo svojej sťažnosti.

Pre úplnosť ústavný súd uvádza, že jeho stanovisko k vyčerpaniu dovolania v prípade

porušenia zastavením konania už bolo uverejnené v Zbierke nálezov

a uznesení Ústavného súdu Slovenskej republiky za rok 2000.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 13. marca 2002