Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Cdo/161/2014

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľa L. F., bývajúceho v T.,

prechodne v P., zastúpeného JUDr. I. G., advokátom so sídlom v P., proti odporkyni Z. F.,

bývajúcej v T., zastúpenej prom. práv. I. O., advokátkou so sídlom v T., o vydanie

bezdôvodného obohatenia, vedenej na Okresnom súde Trnava pod sp. zn. ,

o dovolaní navrhovateľa proti rozsudku Krajského súdu v Trnave z 20. novembra 2012 sp. zn.

, takto

rozhodol:

Dovolanie o d m i e t a.

Odporkyni nepriznáva náhradu trov dovolacieho konania.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Trnava rozsudkom z 8. júla 2011 č.k. -137 zamietol návrh

navrhovateľa, ktorým žiadal, aby súd uložil odporkyni uhradiť mu sumu 33 193,92 €,

predstavujúcu polovicu z hodnoty práva na odkúpenie 3-izbového obecného bytu. Súd

na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že navrhovateľ v konaní nepreukázal,

že na strane odporkyne došlo k vzniku bezdôvodného obohatenia plnením bez právneho

dôvodu. K tomu malo dôjsť tým, že navrhovateľ prišiel o majetkovú hodnotu predkupného

práva, pretože odporkyňa sa stala po rozvode manželstva účastníkov na základe

prechádzajúceho konania výlučnou nájomníčkou bytu bez toho, aby navrhovateľa z tohto

práva vyplatila. Tento byt odkúpila za zvýhodnených podmienok a čiastka, ktorú navrhovateľ

predmetnou žalobou požadoval od odporkyne ako bezdôvodné obohatenie, mala predstavovať

polovicu trhovej ceny predmetného bytu. Nakoľko navrhovateľ nepreukázal existenciu ani

žiadnej inej skutkovej podstaty bezdôvodného obohatenia, súd návrh zamietol. O trovách

konania rozhodol podľa

2

Krajský súd v Trnave na odvolanie navrhovateľa rozsudkom z 20. novembra 2012

sp. zn. napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny v zmysle

, potvrdil. Odporkyni nepriznal náhradu trov odvolacieho konania.

Odvolací súd skonštatoval, že súd prvého stupňa správne zistil skutkový stav, dokazovanie

vykonal v potrebnom rozsahu a na vec aplikoval príslušné zákonné ustanovenia. Zároveň

odkázal na presvedčivé odôvodnenie prvostupňového rozsudku. Na zdôraznenie správnosti

rozhodnutia súdu prvého stupňa uviedol, že od podania žiadosti účastníkmi ešte ako manželmi

o odkúpenie bytu do odpredaja bytu odporkyni uplynulo 14 rokov, počas ktorých sa ani jeden

z nich nedomáhal vo vzťahu k Mestu Trnava o uzavretie kúpnej zmluvy, resp. o nahradenie

prejavu jeho vôle súdom. Odvolací súd poukázal na to, že aj keby bolo v konaní preukázané,

že pôvodný vlastník predmetného bytu nepostupoval podľa zákona a s účastníkmi nezákonne

neuzavrel zmluvu v stanovenej lehote, nemožno z toho vyvodzovať, že odporkyni vzniklo

bezdôvodné obohatenie aj s prihliadnutím na okolnosť, že v čase odpredaja bytu manželstvo

účastníkov bolo právoplatne rozvedené a odporkyňa už bola výlučnou nájomníčkou bytu.

Napokon odvolací súd pripustil, že súd prvého stupňa pochybil pri stanovení termínu

odročeného pojednávania, a tiež pri písomnom vyhotovení zápisnice o pojednávaní, avšak

toto pochybenie nemalo za následok odňatie možnosti konať, keďže odporca sa vyhlásenia

rozsudku zúčastnil v správnom čase. Výrok o trovách odvolacieho konania odôvodnil § 224

ods. 1 v spojení s a

Uvedené rozhodnutie odvolacieho súdu napadol navrhovateľ dovolaním, ktorého

prípustnosť vyvodzoval z Uviedol, že mu bola odňatá možnosť konať

pred súdom tým, že okresný i krajský súd „nerozhodovali o tom, čoho sa v tomto konaní

domáhal“, ďalej tým, že súd vytýčil termín pojednávania za účelom vyhlásenia rozsudku

na deň 8. júla 2010, namiesto správneho roku 2011, v dôsledku čoho sa vyhlásenia rozsudku

nemohol zúčastniť jeho právny zástupca a prvostupňový súd nevyhotovil úradný záznam

k zápisnici o pojednávaní, ktorým by opravil tento nesprávny údaj. Vo zvyšnej časti dovolania

zopakoval skutkovú a právnu argumentáciu, ktorú uvádzal počas celého konania a ktorou

v súhrne namietal nesprávne právne posúdenie veci. Z uvedených dôvodov navrhol napadnutý

rozsudok odvolacieho súdu zrušiť a vec vrátiť súdu na ďalšie konanie alebo ho zmeniť

a žalobe v celom rozsahu vyhovieť.

Odporkyňa sa k dovolaniu navrhovateľa nevyjadrila.

3

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací [ (poznámka

dovolacieho súdu: v ďalšom texte sa uvádza v znení pred

1. januárom 2015)] po zistení, že dovolanie podal včas účastník konania ( ),

zastúpený advokátom ( ods. l ), bez nariadenia dovolacieho pojednávania (

ods. 1 ) skúmal najskôr, či dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť

týmto opravným prostriedkom ( a nasl. ).

Dovolanie je mimoriadny opravný prostriedok, ktorým nemožno napadnúť každé

rozhodnutie súdu. Výnimočnosti tohto opravného prostriedku zodpovedá právna úprava jeho

prípustnosti. Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu, len

v prípadoch, v ktorých ho pripúšťa zákon (viď ).

V prejednávanej veci je dovolaním napadnutý rozsudok odvolacieho súdu. Podľa

je dovolanie prípustné proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol

zmenený rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej. V zmysle

je dovolanie prípustné tiež proti rozsudku, v ktorom sa odvolací súd odchýlil od právneho

názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci. Podľa je dovolanie

prípustné tiež vtedy, ak smeruje proti potvrdzujúcemu rozsudku odvolacieho súdu, vo výroku

ktorého odvolací súd vyslovil, že dovolanie je prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej

stránke zásadného významu, alebo ak ide o potvrdenie rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým

súd prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa § 153 ods. 3 a 4.

Keďže podané dovolanie nesmeruje proti zmeňujúcemu rozsudku, ale takému

potvrdzujúcemu rozsudku odvolacieho súdu, vo výroku ktorého odvolací súd nevyslovil, že

dovolanie proti nemu je prípustné ani takému potvrdzujúcemu rozsudku súdu prvého stupňa,

v ktorom súdu prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa

a , nemožno prípustnosť podaného dovolania vyvodiť z , ani

z Pre úplnosť treba uviesť, že dovolací súd v prejednávanej veci dosiaľ

nerozhodoval, preto ani nevyslovil právny názor, ktorým by boli súdy viazané (§ 238 ods. 2

). Z týchto dôvodov dospel dovolací súd k záveru, že dovolanie navrhovateľa nie

je podľa až 3 procesne prípustné.

Dovolanie navrhovateľa by mohlo byť procesne prípustné, len ak by v konaní,

v ktorom bol vydaný napadnutý rozsudok, došlo k procesnej vade uvedenej v

Povinnosť skúmať, či konanie nie je zaťažené niektorou z nich, vyplýva pre dovolací súd

z Dovolací súd sa z tohto dôvodu neobmedzil len na skúmanie prípustnosti

dovolania podľa , ale sa zaoberal tiež otázkou, či v konaní nedošlo k procesnej

vade v zmysle Toto ustanovenie pripúšťa dovolanie proti každému rozhodnutiu

odvolacieho súdu vtedy, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten,

kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník

konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa už prv

právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh

na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu

odňala možnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne

obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát. Z hľadiska sú právne

významné len tie procesné nedostatky, ktoré vykazujú znaky vád taxatívne v ňom

vymenovaných; iné procesné vady konania alebo nesprávnosti rozhodovania, i keby k nim

v konaní došlo, nezakladajú prípustnosť dovolania podľa tohto ustanovenia.

Vady konania v zmysle až e/ a v dovolaní namietané neboli

a v dovolacom konaní ani nevyšli najavo. Prípustnosť dovolania navrhovateľa preto z týchto

ustanovení nemožno vyvodiť.

So zreteľom na dovolateľom vytýkané nesprávnosti sa dovolací súd osobitne zameral

na posúdenie, či postupom súdov (najmä prvostupňového) nebola tomuto účastníkovi odňatá

možnosť konať pred súdom ( ). Odňatím možnosti konať pred súdom

sa rozumie procesne nesprávny, zákonu sa priečiaci postup súdu majúci za následok

znemožnenie realizácie procesných oprávnení účastníka občianskeho súdneho konania

(napríklad práva zúčastniť sa na pojednávaní, vyjadrovať sa k veci, navrhovať dôkazy, podať

opravný prostriedok alebo vyjadrenie, v stanovenej lehote urobiť procesný úkon a pod.).

Dovolateľ vyvodzuje odňatie možnosti konať pred súdom z toho, že súd prvého stupňa

uviedol v zápisnici o pojednávaní nesprávny údaj o ďalšom termíne pojednávania, v dôsledku

čoho sa jeho právny zástupca nemohol zúčastniť vyhlásenia rozsudku.

Z obsahu spisu vyplýva, že súd prvého stupňa odročil dňa 17. júna 2011 pojednávanie

za účelom vyhlásenia rozsudku na termín 8. júla 2010, pričom uvedený nesprávny údaj bol

v zápisnici o pojednávaní neskôr ručne zmenený konajúcou sudkyňou na správny termín

8. júla 2011 (č.l. 120 spisu). Na pojednávaní v uvedený deň, na ktorom bol vyhlásený

rozsudok, sa navrhovateľ osobne zúčastnil; právny zástupca navrhovateľa prítomný nebol

(č.l. 136 spisu).

Dovolací súd dospel k záveru, že uvedením nesprávneho dátumu, na ktorý bolo

odročené pojednávanie za účelom vyhlásenia rozsudku v údaji o roku, kde namiesto

správneho roku 2011 bol uvedený nesprávne rok 2010, došlo len k zrejmej nesprávnosti,

keďže pojednávanie, ktoré bolo odročené sa uskutočnilo v roku 2011, a preto muselo byť

všetkým na pojednávaní prítomným účastníkom ako i zainteresovaným nepochybné, o ktorý

rok sa v danom prípade jedná, keďže z logiky veci vyplýva, že nie je možné odročiť

pojednávanie spätne (z roku 2011 na rok 2010). Tento záver potvrdzuje aj skutočnosť, že

navrhovateľ sa predmetného pojednávania (8. júla 2011) zúčastnil, pričom jeho tvrdenie, že

mal práve v čase vyhlásenia rozsudku cestu do Bratislavy, sa dovolaciemu súdu javí ako

účelové. Bez ohľadu na fakt, že sa pojednávania nezúčastnil jeho právny zástupca,

navrhovateľ mal možnosť ako účastník konania uplatňovať na pojednávaní svoje procesné

oprávnenia, pričom mu bol po pojednávaní aj doručený rozsudok v zmysle

Dovolací súd je toho názoru, že uvedené nedostatky s prihliadnutím na ostatné skutočnosti

nedosiahli intenzitu vady a navrhovateľovi nebola týmto postupom

odňatá možnosť konať pred súdom.

Pokiaľ navrhovateľ v dovolaní namieta, že súdy nižších stupňov „sa v konaní

nezaoberali podstatou veci a nerozhodovali o tom, čoho som sa v tomto konaní domáhal.

Ja som sa domáhal vydania bezdôvodného obohatenia, ktoré spočívalo v tom, že som mal

pohľadávku vyplávajúcu mi z opčného práva podľa zákona o vlastníctve bytov. Súd

sa neustále v konaní zaoberal otázkami nájomných vzťahov, čo s predmetom konania

nesúviselo.“, z jeho argumentácie možno vyvodiť ( ), že súdom oboch

stupňov vytýka to, že vec nesprávne právne posúdili ( ).

Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje

právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym

právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav.

O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis

alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo

ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Nesprávne právne

posúdenie veci je relevantný dovolací dôvod ( ), ktorý ale môže

byť úspešne uplatnený iba v procesne prípustnom dovolaní. Samo nesprávne právne

posúdenie veci prípustnosť dovolania nezakladá (viď tiež R 54/2012 a viaceré rozhodnutia

najvyššieho súdu, napríklad sp. zn. , , ,

, , , a ). Nejde

totiž o vadu konania uvedenú v , ani znak (atribút, stránku) rozhodnutia, ktorý

by bol uvedený v ustanovení ako zakladajúci prípustnosť dovolania.

Keďže v prejednávanej veci nemožno prípustnosť podaného dovolania vyvodiť

zo žiadneho ustanovenia , Najvyšší súd Slovenskej republiky

ho v zmysle v spojení s odmietol. Riadiac

sa právnou úpravou dovolacieho konania, otázkou vecnej správnosti napadnutého rozsudku

odvolacieho súdu sa nezaoberal.

V dovolacom konaní úspešnej odporkyni vzniklo právo na náhradu trov konania voči

navrhovateľovi, ktorý úspech nemal ( v spojení s

a ). Dovolací súd však odporkyni náhradu trov dovolacieho konania

nepriznal, lebo nepodala návrh na ich priznanie ( ).

Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3:0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 5. mája 2016

JUDr. Daniela S u č a n s k á, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Klaudia Vrauková