Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

24Co/237/2011

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Ľubica Spálová a členov senátu: JUDr. Magdaléna Krajčovičová a JUDr. Iveta Jankovičová, v právnej veci navrhovateľa: M. W., nar. XX.X.XXXX, bytom K. L. XX, F., prechodne bytom Š. L. X/XX, D., zastúpeného advokátom: JUDr. Igor Gažík, Bojnická cesta 7, Prievidza, proti odporkyni: Q. W., nar. X.X.XXXX, bytom A. L. XX, F., zastúpenej advokátom: prom. práv. Iveta Orlíková, Kapitulská 6, Trnava, o vydanie bezdôvodného obohatenia, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Trnava, zo dňa 8.júla 2011, č.k. -137, takto

rozhodol:

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

Odporkyni sa náhrada trov odvolacieho konanie nepriznáva.

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol návrh navrhovateľa, ktorým žiadal, aby súd uložil odporkyni uhradiť mu sumu 33.193,92 eur, predstavujúcu polovicu z hodnoty práva na odkúpenie 3- izbového obecného bytu č. XX, nachádzajúceho sa na X. poschodí obytného domu v F., na ulici A. L. XX, a ktorým si uplatnil aj náhradu trov konania. Súd prvého stupňa rozhodnutie odôvodnil s použitím , , a ) ods. 1, veta prvá, o vlastníctve bytov a nebytových priestorov vecne tým, že na základe vyhodnotených výsledkov dokazovania dospel k záveru, že navrhovateľ v konaní neuniesol dôkazné bremeno na preukázanie svojich tvrdení, že na strane odporkyne došlo k vzniku bezdôvodného obohatenia plnením bez právneho dôvodu tým, že navrhovateľ prišiel o majetkovú hodnotu predkupného práva pretože odporkyňa sa stala po rozvode manželstva účastníkov na základe rozsudku Okresného súdu Trnava, č.k. -392, v spojení s rozsudkom Krajského súdu Trnava, č.k. -604, výlučnou nájomníčkou predmetného bytu, čím podľa navrhovateľa získala právo určitej hodnoty bez toho, aby odporcu z tohto práva vyplatila. Odporkyňa ako výlučná nájomníčka predmetného bytu, tento odkúpila za zvýhodnených podmienok a čiastka, ktorú navrhovateľ predmetnou žalobou požadoval od odporkyni ako bezdôvodné obohatenie, mala predstavovať polovicu trhovej ceny predmetného bytu. Je pravdou, že odporkyňa po rozvode manželstva sa stala výlučnou vlastníčkou 3-izbového bytu a to na základe rozhodnutia súdu, tento byt si následne odkúpila do svojho výlučného vlastníctva, na základe kúpnej zmluvy, ktorej platnosť doteraz nebola spochybnená. Odporkyňa teda na základe tejto skutočnosti nadobudla predmetný byt do svojho výlučného vlastníctva a preto na strane odporkyne nemohlo dôjsť z tohto titulu k bezdôvodnému obohateniu plnením bez právneho dôvodu. V závere súd prvého stupňa poznamenal, že navrhovateľ nepodal návrh o náhradu prejavu vôle po tom, ako požiadal o odkúpenie predmetného bytu v čase, keď boli s odporkyňou spoločnými nájomníkmi predmetného bytu až do času, kým sa odporkyňa stala výlučnou nájomníčkou bytu, a keď Mesto F. v zákonnej lehote dvoch rokov od podania žiadosti o odkúpenie bytu, neuzavrelo s nimi zmluvu o prevode vlastníctva k bytu v

zmysle zákona. Keďže v danom prípade neboli naplnené zákonné dôvody neplatnosti právneho úkonu, v zmysle , nemohlo dôjsť ani ku vzniku bezdôvodného obohatenia na základe neplatného právneho úkonu. Navrhovateľ v konaní netvrdil, ani neuviedol žiadne dôvody, ktoré by odôvodňovali na strane odporkyne vznik bezdôvodného obohatenia získaného plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ku ktorému zo zákona dochádza splnením rozväzovacej podmienky v zmysle , veta druhá , odstúpením od zmluvy v zmysle alebo zrušením zmluvy v zmysle . Takisto netvrdil, a ani neuviedol žiadne dôvody, ktoré by odôvodňovali na strane odporkyne vznik bezdôvodného obohatenia získaného z nepoctivých zdrojov, teda ktoré by malo byť získané trestnou činnosťou a v rozpore s dobrými mravmi. O trovách konania súd rozhodol v zmysle a vo veci úspešnej odporkyni priznal náhradu trov konania 2.524, Eur, za poskytnutie právnych služieb, pričom výšku náhrady čo do jednotlivých úkonov a výšky odmeny riadne špecifikoval.

Proti tomuto rozsudku podal prostredníctvom svojho právneho zástupcu odvolanie navrhovateľ, ktoré odôvodnil tým, že v konaní došlo k vadám a účastníkovi konania bola postupom súdu odňatá možnosť konať pred súdom, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností a že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci podľa , a

Zdôraznil, že navrhovateľ sa domáhal vydania bezdôvodného obohatenia na tom skutkovom základe, že počas manželstva s odporkyňou nadobudli spoločné nájomné právo k bytu na ulici A. L. č. XX v F. (ďalej len byt). O získanie tohto bytu sa pričinil predovšetkým navrhovateľ, keďže sa zaviazal, že odpracuje u svojho zamestnávateľa určitú dobu v pracovnom pomere. Ich manželstvo bolo dňa 3.3.2000 rozvedené, rozsudok nadobudol právoplatnosť 12.5.2000. Odporkyňa následne 15.5.2000 podala návrh na zrušenie spoločného nájmu k bytu na súd. Aj napriek jeho snahe k žiadnej mimosúdnej dohode medzi nimi ohľadne bytu nedošlo. Žiadosť o odkúpenie bytu bola pôvodne nimi podaná počas ich manželstva dňa 23.1.1996. Po rozvode manželstva nemalo význam podávať žalobu na nahradenie prejavu vôle rozhodnutím súdu. Žalobu proti Mestu F. by musela podať aj jeho bývalá manželka (odporkyňa), ktorá s ním nekomunikovala a jednak mala predstavu, že byt získa výlučne pre seba, čo sa jej v konečnom dôsledku aj podarilo. Pred zánikom manželstva o žalobe ako takej neuvažovali, i keď mestu uplynula zákonná dvojročná lehota, nakoľko začalo robiť kroky k predaju bytu. Okolnosť, že v predmetnom byte nebýval, bola jednou z podstatných skutočností, na základe ktorých súd priznal výlučné nájomné právo odporkyni. Na základe vzniku výlučného nájomného práva, si odporkyňa podala novú žiadosť na Mesto F., ktoré jej byt predalo za zvýhodnenú cenu v zmysle zákona. V konaní sa preto domáha vydania bezdôvodného obohatenia, ktoré spočíva v tom, že ich spoločný majetok, ktorý predstavoval právo kúpy uvedeného bytu za zvýhodnených podmienok prešlo na odporkyňu bez akejkoľvek náhrady. Spoločné právo bývania, ktoré je majetkovým právom a opcia na kúpu bytu, nebola žiadnym spôsobom riešená. Uvedené sa nedalo riešiť ani v rámci vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov, nakoľko v čase možnosti vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva existovalo spoločné nájomné právo k bytu a to znamená i spoločné právo na odkúpenie uvedeného bytu. Odporkyňa však následne byt kúpila aj s príslušenstvom za zvýhodnenú cenu, kúpila si ho v celosti, to znamená, že si uplatnila i právo, ktoré mal pôvodne on. Vzhľadom k právoplatnosti rozhodnutia výlučného nájomcu bytu, sú tu dôvody, pre ktoré má byť touto výlučnou nájomníčkou odporkyňa, nie sú však žiadne zákonné dôvody, prečo by práve on mal byť pozbavený svojho opčného práva, ktoré prešlo na odporkyňu, ale aj finančnej náhrady. Pre prípad, že by súdu prekážalo, že neexistuje osobitné usporiadanie na vyporiadanie opčného práva, resp. na vydanie bezdôvodného obohatenia v zmysle náhrady za bezplatný prechod na odporkyňu, bez akéhokoľvek spoločenského alebo iného dôvodu, navrhol súdu, aby podal návrh na Ústavný súd o tom, či zákon o vlastníctve bytov nie je v rozpore s . Ďalej poukázal na to, že postup, ktorý bol voči nemu použitý bol nespravodlivý, nakoľko sa stal z neho bezdomovec. V byte, kde má právo bývania, nemôže bývať vzhľadom k postoju odporkyne, čo bolo konštatované i v súdnych spisoch, býva dočasne u svojho syna, ktorému dlhuje na nájomnom a tento len zo súcitu ho necháva v byte naďalej bývať. V prípade, že by ho vypratal, vyriešil by si bytovú situáciu, nakoľko potrebuje byt vymeniť a odsťahovať sa bližšie k svojmu pracovisku.

Odvolateľ tiež poukázal na procesné pochybenia súdu spočívajúce v tom, že nevykonal navrhnuté dôkazy, na základe akej žiadosti a prečo Mesto F. predalo uvedený byt len odporkyni, keďže ich pôvodná žiadosť z roku 1996 nestratila na svojej platnosti, že do spisu ešte pred rozhodnutím súdu

nezaložil všetky listiny, ktoré podal do podateľne pred pojednávaním, pričom súd upozornil, že listiny sa nachádzajú v podateľni. Súd dokonca aj prerušil pojednávanie, ale listiny si riadne nezabezpečil. Ďalšie porušenie jeho práv vidí v tom, že súd vydal uznesenie, podľa ktorého mal byť vyhlásený rozsudok dňa 8.7., bez uvedenia roku, pričom uvedenú skutočnosť nadiktoval i do zápisnice. V písomnom vyhotovení, ktoré mu bolo doručené hneď po skončení konania, bol už dátum upresnený na 8.7.2010. Jeho právny zástupca sa preto nemohol zúčastniť pojednávania v roku 2010, nakoľko sa už písal rok 2011. Mal však cestu do Bratislavy, zhodou okolností bol deň 8.7.2011, a len z ekonomických dôvodov išiel na súd nahliadnuť do spisu a zistil, že má byť vyhlásený rozsudok. Vyhlásenia rozsudku sa zúčastnil a zároveň si zabezpečil kópiu listín, z ktorých zistil, že na zápisnici je dátum 6.7.2011 i keď vyhlásenie sa uskutočnilo 8.7.2011. V spise je uvedená iná zápisnica o pojednávaní ako bola doručená jeho právnemu zástupcovi hneď po pojednávaní, kde už je opravený dátum na rok 2011 s poznámkou, že bola vykonaná oprava pred vyhlásením. V takomto chaotickom postupe súdu vidí odňatie možnosti konať pred súdom a zároveň i hrubé porušenie .

Čo sa týka priznaných trov právneho zastúpenia odporkyni, súd vôbec neprihliadol na jeho sociálnu situáciu, že má len nízky dôchodok a nemá žiaden majetok. Tieto skutočnosti už boli preukazované v súdnom konaní, keď súd mu priznal čiastočné oslobodenie od súdneho poplatku. Pri rozhodnutí však túto okolnosť vôbec nevyhodnotil ako mal a nepoužil na rozhodnutie ustanovenie Na druhej strane, odporkyňa bola oslobodená od súdneho poplatku, a to z dôvodu, že nemá žiadny majetok. Vo svojom priznaní neuviedla, že vlastní byt v hodnote 3.000.000,- Sk. Ich situácia je taká, že obaja majú nízke dôchodky s tým, že on navyše nemá vôbec žiaden majetok a odporkyňa vlastní 3-miliónový byt, o ktorý sa nijako nepričinila, a získala ho za zvýhodnenú cenu, pričom on bol poškodený. Žiadal prehodnotiť rozhodnutie i v časti priznaných trov konania, resp. oslobodenie od súdneho poplatku.

Následne navrhovateľ doručil do spisu písomné podanie, v ktorom namieta nesprávnu žurnalizáciu spisu a v súvislosti s tým i to, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy.

Odporkyňa odvolanie nepodala a k doručenému odvolaniu sa písomne nevyjadrila.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací ( ), po zistení, že odvolanie bolo podané včas ( ), oprávnenou osobou - účastníkom konania ( ), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné ( a ), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti ( ) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (, , a ), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania ( ), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( ) a dospel k záveru, že odvolaniu navrhovateľa nie je možné priznať úspech, keďže napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa je vecne správne.

Pretože odvolací súd preberá súdom prvého stupňa zistený skutkový stav pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie uplatňovaného nároku, ktorý vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na rozhodnutie veci, a pretože v celom rozsahu zdieľa jeho právny záver vo veci, keď na vec aplikoval správne právne ustanovenia, ktoré i správne vyložil, s poukazom na odkazuje na správne a presvedčivé odôvodnenie písomného vyhotovenia rozsudku. Odvolací súd nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od záverov prvostupňového súdu odchýliť a nemôže preto dať za pravdu odvolateľovi. Pre zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia sa potom z hľadiska odvolacích dôvodov žiada dodať iba nasledovné:

V konaní bolo nesporným, že manželstvo účastníkov bolo rozvedené právoplatným rozsudkom Okresného súdu Trnava zo dňa 3.3.2000, č.k. a nadobudlo právoplatnosť 12.5.2000. Okresný súd Trnava rozsudkom zo dňa 20.12.2004, č.k. -392 zrušil právo spoločného nájmu bývalých manželov k trojizbovému obecnému bytu č. XX, nachádzajúcemu sa v F., na ul. A. L. č. XX na X. poschodí a určil, že výlučným nájomcom bytu sa stáva navrhovateľka. Odporcovi uložil povinnosť predmetný byt vypratať po zabezpečení náhradného bytu. V dôsledku odvolania podaného odporcom Krajský súd v Trnave rozhodnutie rozsudkom zo dňa 5.11.2008, č.k. -604 potvrdil. Rozsudky nadobudli právoplatnosť 30.12.2008.

Odporkyňa dňa 5.1.2010 uzavrela ako kupujúca s Mestom F. ako predávajúcim zmluvu č. 7419 2009, na základe ktorej sa stala výlučnou vlastníčkou bytu č. XX na X. nadzemnom podlaží bytového domu súp. č. XXXX, na ul. A. L. XX v F. o celkovej ploche 65,52 m2 v celosti a spoluvlastníckeho podielu 331/10000 na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu ako i spoluvlastníckeho podielu 331/10000 na pozemku parc. č. 2540/23 zastavanej plochy o výmere 348 m2, na ktorej je dom postavený.

Práve v nadobudnutí tohto vlastníctva vidí navrhovateľ bezdôvodné obohatenie na strane odporkyne majúc za to, že predmetný byt im malo mesto odpredať do podielového spoluvlastníctva, keďže o odkúpenie bytu žiadali ešte za trvania ich manželstva žiadosťou zo dňa 23.1.1996. Pred súdom prvého stupňa navrhovateľ žiadal v rámci dokazovania zistiť od predávajúceho, prečo nepostupoval na základe tejto ich spoločnej žiadosti.

V spise sa nachádza vyjadrenie Mesta F. zo dňa 25.5.2011, v zmysle ktorého dňa 30.6.1999 sa v bytovom dome A. L. XX, XX v F., konala schôdza za účelom zistenia záujmu nájomníkov o odkúpenie nimi užívaných bytov v zmysle Nakoľko nadpolovičná väčšina nájomníkov prejavila záujem o kúpu bytu, mestské zastupiteľstvo uznesením č. 131/99 zo dňa 7.9.1999 schválilo predaj 27 bytov z celkového počtu 32. Zmluvy s nájomníkmi, pri ktorých bol predaj schválený, boli uzatvárané od 12.7.2000. Predaj bytu č. XX nebol za trvania manželstva účastníkov dňa 12.5.2000 schválený na mestskom zastupiteľstva, z čoho vyplýva, že Mesto F. v uvedenom období byt nechcelo účastníkom konania ako nájomníkom odpredať.

Z uvedeného vyplýva, že od podania žiadosti účastníkmi ešte ako manželmi o odkúpenie bytu ( od 23.1.1996) do odpredaja bytu odporkyni (5.1.2010) uplynulo 14 rokov, počas ktorých sa ani jeden z nich nedomáhal vo vzťahu k Mestu F. o uzavretie kúpnej zmluvy, resp. o nahradenie prejavu jeho vôle súdom. Odporkyňa až dňa 5.8.2009 podala žiadosť o odkúpenie predmetného bytu už ako rozvedená, kedy jej už svedčalo právo výlučnej nájomníčky bytu, na základe tejto žiadosti jej bol následne byt odpredaný.

Prvostupňový súd vec i právne posúdil správne, a uzavrel, že na strane odporkyne voči navrhovateľovi nevzniklo zo žiadnych z dôvodov podľa bezdôvodné obohatenie. Aj keby bolo v konaní zistené a preukázané, že vlastník predmetného bytu nepostupoval podľa zákona a s účastníkmi nezákonne nezavrel zmluvu v stanovej lehote, nemožno z toho vyvodzovať, že odporkyni vzniklo bezdôvodné obohatenie, ktoré je povinná vydať navrhovateľovi, už aj s prihliadnutím na okolnosť, že v čase odpredaja bytu manželstvo účastníkov už bolo právoplatne rozvedené a navrhovateľka už bola výlučnou nájomníčkou bytu. Aj odvolací súd poukazuje na to, že pokiaľ mesto v zákonom stanovenej lehote neuzavrelo s účastníkmi na základe ich žiadosti o odkúpenie bytu zmluvu o odpredaji, mohli sa účastníci na súde domáhať svojho práva na odkúpenie bytu žalobou o nahradenie prejavu vôle mesta, čo však nevyužili. Tvrdenie navrhovateľa, že v čase vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov túto otázku nebolo možné riešiť, pretože ešte existovalo právo spoločného nájmu bytu a tým právo spoločného odkúpenia bytu je neopodstatnená, i preto, že právo osobného užívania (teraz nájmu) bytu ani nemohlo tvoriť predmet bezpodielového spoluvlastníctva manželov (por. rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. , R 4/2001).

Súd prvého stupňa nevykonanie ďalšieho navrhnutého dôkazu, ktorým malo byť zistenie hodnoty bytu odporkyne znaleckým ocenením riadne odôvodnil, ako neúčelné a nadbytočné, s čím sa odvolací súd stotožňuje. Súd prvého stupňa riadne poučil účastníkov v zmysle , pričom účastníci ďalšie návrhy na dokazovanie už nemali.

Čo sa týka procesných pochybení súdu prvého stupňa pri ostatnom odročení pojednávania, argumentácia odvolateľa v jeho odvolaní je dôvodná, keďže súd nesprávne odročil pojednávanie dňa 17.6.2011 na 8.7.2010, toto pochybenie bolo napravené opravou dátumu sudkyňou na správny dátum 8.7.2011. Zápisnica o pojednávaní na č.l. 136 je datovaná dňom 6.7.2011, hoci rozsudok je vyhotovený s dátumom 8.7.2011, tak ako skutočne bol i vyhlásený, čo potvrdzuje i odvolateľ, ktorý bol prítomný na vyhlásení rozsudku dňa 8.7.2011. Z uvedeného potom treba mať za to, že nesprávny dátum na zápisnici o pojednávaní je zrejmou nesprávnosťou, ktorú súd prvého stupňa môže odstrániť analogicky postupom podľa (vyhotovením úradného záznamu k zápisnici o pojednávaní).

Pretože uvedené pochybenia súdu prvého stupňa nemali za následok odňatie možnosti účastníkom konať pred súdom (odporca sa vyhlásenia rozsudku zúčastnil v správnom čase) a nemali za následok

ani nesprávne rozhodnutie vo veci samej, nebolo dôvodným aby odvolací súd na ne s poukazom na ust. prihliadal.

Predmetom odvolacieho prieskumu s poukazom na v časti náhrady trov konania bolo použitie ust. , pričom odvolateľ nespochybňoval samotnú výšku priznaných trov podľa vyčíslenia súdom prvého stupňa. Námietka odvolateľa týkajúca sa priznania náhrady trov konania navrhovateľke s poukazom na priznanie oslobodenie od súdnych poplatkov obom účastníkom, neobstojí. Oslobodenie od súdnych poplatkov sa týka len platenia súdnych poplatkov a v tej súvislosti i prípadnej náhrady trov konania štátu podľa Súd prvého stupňa vec pri rozhodovaní o náhrade trov konania posúdil správne podľa , keď odporkyňa mala vo veci plný úspech a preto jej priznal náhradu trov konania. Poukaz odporcu na to, že odporkyňa predmetný byt nerušene obýva a on i napriek tomu, že v predmetnom byte má právo bývania, vzhľadom na postoj odporkyne v byte bývať nemôže, nie je dôvodom, pre ktorý by mal súd na vec aplikovať ust. , keď predmetom daného konania nie je dosiahnutie realizácie práva v byte bývať, ale finančné plnenie.

S poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu, po vyčerpaní odvolacích dôvodov, odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa, včítane závislého a správneho výroku o náhrade trov konania, ako vecne správny s použitím ust. , potvrdil.

V odvolacom konaní plne úspešnej odporkyni vzniklo podľa v spojení s ust. právo na náhradu trov konania voči v odvolaní neúspešnému navrhovateľovi. Keďže ale odporkyňa si právo na náhradu trov odvolacieho konania návrhom v zmysle neuplatnila, nebola jej odvolacím súdom priznaná.

Senát krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je možné podať odvolanie.