Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8Cdo/98/2016

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobkyne JUDr. E., bývajúcej

v M., P., proti žalovaným 1/ Slovenskej republike, zastúpenej Ministerstvom

spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom v Bratislave, Župné nám. 13

a 2/ Krajskému súdu v Žiline, Orolská 3, o zaplatenie 17 883,20 eur s príslušenstvom,

vedenej na Okresnom súde Žilina pod sp. zn. , o dovolaní žalobkyne

proti rozsudku Krajského súdu v Trenčíne z 19. novembra 2015 sp. zn. , takto

rozhodol:

Dovolanie o d m i e t a .

Žalovaným 1/ a 2/ nepriznáva náhradu trov dovolacieho konania.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Žilina rozsudkom z 30. októbra 2013 č. k. -138 zamietol

žalobu žalobkyne, ktorou sa domáhala, aby súd zaviazal žalovaných 1/ a 2/ spoločne

a nerozdielne zaplatiť jej sumu 17 883,20 eur s príslušenstvom titulom odchodného

pri skončení výkonu funkcie sudcu podľa Žalovaným 1/ a 2/

náhradu trov konania nepriznal. Okresný súd vychádzal zo zistenia, že žalobkyňa vykonávala

funkciu sudkyne od r. 1976, naposledy na Krajskom súde v Žiline. Listom z 24. mája 2004

adresovaným prezidentovi Slovenskej republiky, žalobkyňa podľa ust. § 19 zákona

č. oznámila, že sa vzdáva funkcie sudcu, pretože od 1. júna 2004 sa stane

poberateľkou predčasného starobného dôchodku v zmysle

Z. z. o sociálnom poistení. Listom zo 16. júna 2005 adresovaným Ministrovi spravodlivosti

Slovenskej republiky žiadala žalobkyňa o priznanie a vyplatenie odchodného vo výške

538.750 Sk, ktoré si uplatnila aj s úrokom z omeškania od 11. júna 2004. V zmysle ust. § 19

zanikla žalobkyni funkcia sudcu dňom 31. mája 2004. V ust.

ods. 2 predmetného zákona účinného v čase skončenia výkonu funkcie sudcu žalobkyňou

sa uvádza, že pri skončení výkonu funkcie sudcu po nadobudnutí nároku na starobný

dôchodok alebo invalidný dôchodok, patrí sudcovi odchodné. Odchodné sa viaže na splnenie

dvoch podmienok, a to 1.) skončenie výkonu funkcie sudcu, 2.) po nadobudnutí nároku

na starobný alebo invalidný dôchodok. V čase zániku funkcie sudcu (31. mája 2004)

žalobkyni nevznikol nárok na starobný alebo invalidný dôchodok, ani nárok na predčasný

starobný dôchodok, ktorý jej vznikol až dňa 1. júna 2004. K 1. júnu 2004 už však žalobkyňa

sudkyňou nebola, funkcia jej zanikla 31. mája 2004. Odchodné je teda viazané na osobu

sudcu, ktorému skončil výkon funkcie sudcu po nadobudnutí nároku na starobný alebo

invalidný dôchodok, nie však na osoby, ktorým funkcia sudcu zanikla pred nadobudnutím

nároku na starobný alebo invalidný dôchodok. Žalobkyňa sa písomne vzdala funkcie sudcu

a táto funkcia jej zanikla 31. mája 2004, uvedeným dňom prestala byť sudkyňou, nárok

na starobný dôchodok jej nevznikol a nárok na predčasný starobný dôchodok jej vznikol

až dňa 1. júna 2004, teda po zániku funkcie sudcu, a preto sa na ňu nevzťahuje ust. § 21 ods. 2

účinný do 31. decembra 2004 ani účinný od 1. januára 2005. Pokiaľ

žalobkyňa poukazovala na to, že , ktorým bol novelizovaný zákon

č. , s účinnosťou od 1. januára 2005, zrovnoprávnil predčasný starobný

dôchodok s dovtedy existujúcimi dôchodkami ako dôvod pre vznik nároku na odchodné

pri skončení výkonu funkcie sudcu, avšak nevyriešil právnu situáciu sudcov, ktorým vznikol

nárok na predčasný starobný dôchodok v období od 1. januára 2004 do 31. decembra 2004.

Ani to, že predčasný starobný dôchodok po dovŕšení dôchodkového veku je starobný

dôchodok ( ), čo u žalobkyne nastalo 29. septembra 2006,

nemôže súd viesť k záveru, že splnila podmienky na odchodné, nakoľko odchodné je viazané

na osobu sudcu, ktorému skončil výkon funkcie sudcu po nadobudnutí nároku na starobný

alebo invalidný dôchodok. Žalobkyni skončil výkon funkcie sudcu pred vznikom tohto

nároku dňa 31. mája 2004, preto bolo potrebné návrh žalobkyne ako nedôvodný zamietnuť.

O trovách konania rozhodol podľa v spojení s

Na odvolanie žalobkyne Krajský súd v Trenčíne rozsudkom z 19. novembra 2015

sp. zn. rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdil (§ 219

ods. 1 a 2 ) a žalovaným 1/ a 2/ náhradu trov odvolacieho konania nepriznal. Odvolací

súd sa v celom rozsahu stotožnil so skutkovými a právnymi závermi súdu prvého stupňa

3

s tým, že odvolacie námietky, ktoré sú totožné s tvrdeniami žalobkyne uplatnenými

pred súdom prvého stupňa, nemohli vo veci privodiť zmenu napadnutého rozsudku. Dospel

k záveru, že nárok na predčasný starobný dôchodok vznikol žalobkyni na základe jej žiadosti

v zmysle ust. dňom 1. júna 2004. Odchodné v zmysle

, účinného do 31. decembra 2004, bolo viazané na osobu

sudcu, ktorému skončil výkon funkcie po nadobudnutí nároku na dôchodok starobný alebo

invalidný, čo však nie je prípad žalobkyne, ktorá jednak v čase, keď jej vznikol nárok

na predčasný starobný dôchodok, nebola sudcom a jednak zákon neumožňoval vyplatenie

odchodného pre prípad vzniku nároku na predčasný starobný dôchodok. O trovách konania

rozhodol podľa ust. , ,

Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podala žalobkyňa dovolanie a navrhla, aby

dovolací súd napadnuté rozhodnutie zmenil, vyhovel jej návrhu v celom rozsahu a priznal jej

náhradu trov konania. Prípustnosť dovolania vyvodzovala z ust. ,

t. j., že postupom súdu jej bola odňatá možnosť konať pred súdom. Dovolanie odôvodnila ust.

t. j., že napadnuté rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom

posúdení. Poukázala na to, že súd prvého stupňa ani odvolací súd sa dostatočne

nevysporiadali s rozhodujúcimi okolnosťami, teda splnenie podmienok na vznik nároku

na predčasný starobný dôchodok, splnenie podmienok na vznik nároku na odchodné, jednak

pokiaľ ide o viazanosť odchodného na osobu sudcu, resp. moment zániku funkcie sudcu,

a jednak pokiaľ ide o moment vzniku nároku na dôchodkovú dávku, a to v dôsledku

reštriktívneho interpretovania , aplikovaním nesprávneho znenia

o sociálnom poistení. Rozhodnutia oboch súdov sú nedostatočne

odôvodnené, a teda nepreskúmateľné. Odvolací súd odmietol možnosť extenzívneho výkladu

ust. s tým, že v čase jeho prijatia neexistoval ako

samostatná dôchodková dávka predčasný starobný dôchodok, preto nemohla byť daná vôľa

zákonodarcu priznať odchodné i v prípade vzniku na takúto dávku a nie je možné subsumovať

pod starobný dôchodok aj predčasný starobný dôchodok.

Žalovaná 1/ sa k dovolaniu žalobkyne nevyjadrila.

Žalovaný 2/ vo vyjadrení k dovolaniu žalobkyne navrhol dovolanie zamietnuť.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení,

že dovolanie podala včas účastníčka konania ( ) s vysokoškolským

právnickým vzdelaním v súlade s ustanovením , skúmal bez nariadenia

pojednávania ( ), či tento opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu,

ktoré možno napadnúť dovolaním ( a nasl. ).

Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu len

v prípadoch, pokiaľ to zákon pripúšťa ( ).

V prejednávanej veci je dovolaním napadnutý rozsudok odvolacieho súdu. Podľa

je dovolanie prípustné proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol

zmenený rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej. V zmysle

je dovolanie prípustné tiež proti rozsudku, v ktorom sa odvolací súd odchýlil od právneho

názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci. Podľa je dovolanie

prípustné tiež vtedy, ak smeruje proti potvrdzujúcemu rozsudku odvolacieho súdu, vo výroku

ktorého odvolací súd vyslovil, že dovolanie je prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej

stránke zásadného významu alebo ak ide o potvrdenie rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým

súd prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa § 153 ods. 3 a 4.

Žalobkyňou napadnutý rozsudok odvolacieho súdu nevykazuje znaky rozsudku,

proti ktorému je dovolanie prípustné podľa týchto ustanovení.

So zreteľom na ustanovenie veta druhá a tiež dovolaciu

argumentáciu žalobkyne sa najvyšší súd neobmedzil len na skúmanie podmienok prípustnosti

dovolania smerujúceho proti rozsudku ( ), ale zaoberal sa aj otázkou, či podané

dovolanie nie je prípustné podľa Podľa tohto ustanovenia je dovolanie

prípustné proti každému rozhodnutiu (aj uzneseniu), ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí

do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť

byť účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne

zastúpený, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv

začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval

vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval

senát.

Treba uviesť, že z hľadiska sú právne významné len tie procesné

nedostatky, ktoré vykazujú znaky procesných vád taxatívne vymenovaných v písmenách

a/ až g/ tohto ustanovenia. Iné vady, i keby k nim v konaní došlo a prípadne aj mali

za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, nezakladajú prípustnosť dovolania podľa tohto

ustanovenia. Z hľadiska posúdenia existencie niektorej z procesných vád v zmysle § 237

ods. 1 ako dôvodu, ktorý zakladá prípustnosť dovolania proti rozhodnutiu odvolacieho

súdu, nie je pritom významný subjektívny názor účastníka, že v konaní došlo k takejto vade,

ale len jednoznačné, všetky pochybnosti vylučujúce zistenie, že konanie je skutočne

postihnuté niektorou z taxatívne vymenovaných vád.

Vady konania v zmysle až e/ a neboli v dovolaní

namietané a v dovolacom konaní ich existencia ani nevyšla najavo. Prípustnosť dovolania

žalobkyne preto z týchto ustanovení nemožno vyvodiť.

Žalobkyňa v dovolaní namieta, že v konaní došlo k procesnej vade v zmysle § 237

ods. 1 písm. f/

Odňatím možnosti konať pred súdom ( ) sa rozumie taký

procesne nesprávny postup súdu, ktorý má za následok znemožnenie realizácie procesných

oprávnení účastníka konania, ktoré mu poskytuje . O procesnú

vadu v zmysle ide najmä vtedy, ak súd v konaní postupoval

v rozpore so zákonom, prípadne ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi a týmto

postupom odňal účastníkovi konania jeho procesné práva [v zmysle majú

účastníci v občianskom súdnom konaní rovnaké postavenie a súd je povinný zabezpečiť im

rovnaké možnosti na uplatnenie ich práv – pozri napríklad právo účastníka vykonávať

procesné úkony vo formách stanovených zákonom ( ), nazerať do spisu a robiť si

z neho výpisy ( ), vyjadriť sa k návrhom na dôkazy a k všetkým vykonaným

dôkazom ( ), byť predvolaný na súdne pojednávanie ( ), na to, aby

mu bol rozsudok doručený do vlastných rúk ( )].

K tej časti dovolania, v ktorej žalobkyňa namieta, že rozhodnutie odvolacieho súdu

(i rozhodnutie súdu prvého stupňa) je v napadnutej časti nepreskúmateľné,

že táto nesprávnosť zakladá vadu konania uvedenú v

dovolací súd uvádza nasledovné:

Na rokovaní občianskoprávneho kolégia najvyššieho súdu, ktoré sa uskutočnilo

3. decembra 2015, bolo prijaté zjednocujúce stanovisko, právna veta ktorého znie:

„Nepreskúmateľnosť rozhodnutia zakladá inú vadu konania v zmysle § 241 ods. 2 písm. b/

. Výnimočne, keď písomné vyhotovenie rozhodnutia

neobsahuje zásadné vysvetlenie dôvodov podstatných pre rozhodnutie súdu, môže ísť

o skutočnosť, ktorá zakladá prípustnosť dovolania podľa § 237 písm. f/ Občianskeho súdneho

poriadku.“ Toto stanovisko bolo uverejnené v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu

a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod č. 2/2016.

Najvyšší súd, stotožňujúc sa v preskúmavanej veci so závermi, na ktorých spočíva

predmetné stanovisko, skúmal, či v danej veci ide o taký výnimočný prípad, kedy

by nepreskúmateľnosť rozhodnutia zakladala vadu konania v zmysle § 237 ods. 1 písm. f/

Dovolací súd však nezistil, že by o takýto prípad v prejednávanej veci išlo;

odôvodnenie napadnutého rozhodnutia odvolacieho súdu obsahuje vysvetlenie dôvodov,

na ktorých odvolací súd založil svoje rozhodnutie.

Dovolateľka tiež namieta, že súdy prejednávanú vec nesprávne právne posúdili.

Právnym posúdením je činnosť súdu pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne

závery a na zistený skutkový stav aplikuje konkrétnu právnu normu. O nesprávnu aplikáciu

právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis, alebo ak síce

aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych

skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

Nesprávne právne posúdenie veci je síce relevantný dovolací dôvod v tom zmysle,

že ho možno uplatniť v procesne prípustnom dovolaní (pozri ),

samo nesprávne právne posúdenie veci ale prípustnosť dovolania nezakladá (pozri tiež

R 54/2012 a viaceré rozhodnutia najvyššieho súdu, napr. sp. zn. ,

, , , ,

a ). Nejde totiž o vadu konania uvedenú v , ani znak

(atribút, stránku) rozhodnutia, ktorý by bol uvedený v ako zakladajúci

prípustnosť dovolania.

Keďže dovolanie žalobkyne nie je podľa prípustné, nepotvrdila

sa existencia ňou namietanej procesnej vady konania v zmysle

a v dovolacom konaní nevyšli najavo ani iné vady vymenované v ,

najvyšší súd odmietol jej dovolanie podľa v spojení s

písm. c/ ako smerujúce proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je dovolanie prípustné.

So zreteľom na odmietnutie dovolania (z procesných dôvodov) sa najvyšší súd nezaoberal

vecnou správnosťou napadnutého rozhodnutia odvolacieho súdu.

V dovolacom konaní úspešným žalovaným 1/ a 2/ vzniklo právo na náhradu trov

konania proti žalobkyni, ktorá úspech nemá ( v spojení s

a ), avšak títo nepodali návrh na rozhodnutie o ich priznaní

( v spojení s ) a vychádzajúc z obsahu spisu im

žiadne preukázateľné trovy spojené s dovolacím konaním nevznikli. Preto dovolací súd

náhradu trov dovolacieho konania žalovaným 1/ a 2/ nepriznal.

Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 23. júna 2016

JUDr. Oľga T r n k o v á, v. r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Mgr. M.