Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_7C-326-2007.pdf
PDF · 114.24 KB
Case nature
Area
Subarea
7C/326/2007
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žilina v konaní pred samosudkyňou JUDr. Gabrielou Dúbravkovou právnej veci navrhovateľa: Z.. D. K., J.. XX.X.XXXX, G. K.. S. XX, S., proti odporcom: 1/ N. - S. N. N., Ž. J. Č.. XX, G., 2/ Krajský N. I. Ž., Q. X, Ž., Q. L. XX.XXX,XX eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Súd návrh navrhovateľky zamieta.
Odporcom v rade 1/ a 2/ súd náhradu trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
Navrhovateľka sa návrhom doručeným súdu dňa 30.5.2007 domáhala rozhodnutia súdu, ktorým by zaviazal odporcov 1, 2 spoločne a nerozdielne zaplatiť jej sumu 538.750,- Sk, čo v prepočte na Euro predstavuje sumu 17.883,20 eur, s ročným úrokom z omeškania vo výške dvojnásobku diskontnej sadzby stanovenej NBS od 11.6.2004 do zaplatenia. Návrh odôvodnila tým, že dňa 31.5.2004 jej zanikla funkcia sudcu, ktorú naposledy vykonávala na Krajskom súde v Žiline. Funkcie sudcu sa vzdala, v súvislosti s tým, že od 1.6.2004 jej vznikol nárok na predčasný starobný dôchodok. Pri skončení výkonu funkcie sudcu jej nebolo vyplatené odchodné. Navrhovateľka má za to, že jej tento nárok vznikol a to aj za situácie, že ustanovenie § 21 zák. č. 385/2000 Z.z. v znení účinnom do 31.12.2004 výslovne neupravovalo nárok sudcu na odchodné pri skončení výkonu funkcie sudcu po nadobudnutí nároku na predčasný starobný dôchodok. Navrhovateľka vychádzala z toho, že zák č. 461/2003 Z.z. ktorý nadobudol účinnosť dňom 1.1.2004 zaviedol inštitút predčasného starobného dôchodku a pri splnení zákonných podmienok aj právo sudcu tento inštitút využiť. Do ustanovení o nárokoch sudcu na prerušenie výkonu funkcie a o nároku na odchodné bol tento inštitút premietnutý až zák. č 586/2004 Z.z., ktorý mení a dopĺňa zák. č. 385/2000 Z.z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov a to s účinnosťou od 1.1.2005. Zákonodarca zrovnoprávnil predčasný starobný dôchodok s dovtedy existujúcimi dôchodkami ako dôvod pre vznik nároku na odchodné pri skončení výkonu funkcie sudcu. Nevyriešil však právnu situáciu sudcov, ktorým vznikol nárok na predčasný starobný dôchodok v období od 1.1.2004 do 31.12.2004. Zvýhodnil tým jednu skupinu sudcov (ktorým vznikne nárok od 1.1.2005), pričom na takúto nerovnosť nie je dôvod. Zák. č. 586/2004 Z.z. výslovne nevyriešil vzťah k inštitútom zavedeným od 1.1.2004 zákonom č. 461/2003 Z.z. Nárok na odchodné pri zániku funkcie sudcu po nadobudnutí nároku na predčasný starobný dôchodok u sudcu v období od 1.1.2004 do 31.12.2004 neupravil, ani výslovne nevylúčil. Nepriznaním odchodného sudcovi, ktorému zanikla funkcia sudcu v súvislosti s nárokom na predčasný starobný dôchodok v tomto období, je preto rozporné s ústavným princípom rovnosti vyjadreným v čl. 1 Ústavy SR, s čl. 1 Listiny základných práv a slobôd, ako aj s princípmi rovnosti sudcov vyplývajúcich zo samotného zák.č. 385/2000 Z.z.
Priznania a vyplatenia odchodného sa navrhovateľka domáhala vo výške 538.750,- Sk, ktorá suma predstavuje desaťnásobok jej naposledy určeného základného platu, ktorý podľa platového dekrétu
vydaného Krajským súdom v Žiline pod N. XXXX/XXXX - Oú zo dňa 2.4.2004 bol 53.875,- Sk ( základný plat v II. platovej stupnici a 7. Platovom stupni, t.j. 125%) s účinnosťou od 1.1.2004. Vyplatenie odchodného uplatňovala spolu s úrokom z omeškania od 11.6.2004 ( odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti posledného platu sudcu, ktorý bol dňa 10.6.2004 ), a to vo výške dvojnásobku diskontnej sadzby stanovenej NBS ku dňu 11.6.2004.
Navrhovateľka zároveň v prípade, ak súd dospeje k záveru, že pre rozhodnutie vo veci samej je potrebné ako prejudiciálnu otázku vyriešiť súlad citovaných ustanovení s ústavou SR a že existuje naznačený ústavný rozpor, navrhla podľa § 109 ods. 2, písm. b/ OSP, aby súd prerušil konanie vo veci samej a podal Ústavnému súdu SR návrh na začatie konania o súlade právnych predpisov, pričom navrhne rozhodnúť tak, že ustanovenie § 21 ods. 2 veta prvá zák.č. 586/2004 Z.z. v spojení s článkom V. toho istého zákona nie sú v súlade s čl. 1, ods. 1, čl. 12, ods. 1, 2 Ústavy SR, s čl. 1 Listiny základných práv a slobôd, ako aj s ustanovením §1 zákona č. 586/2004 Z.z.
Odporca v rade 2/ sa k podanému návrhu vyjadril písomne podaním doručeným súdu dňa 15.3.2010, v ktorom žiadal návrh navrhovateľky voči nemu ako nedôvodný zamietnuť. Poukázal na to, že zo žaloby samotnej, ako aj z dikcie ust. § 21 ods. 2 Zák.č. 385/2000 Z.z. k 1.6.2004 nepochybne vyplýva, že odchodné patrí sudcovi: a) pri skončení výkonu funkcie sudcu a b) po nadobudnutí nároku na starobný alebo invalidný dôchodok. Navrhovateľka obidve tieto kumulatívne podmienky nespĺňala, a preto jej ani nebolo odchodné vyplatené. Odporca v rade 2/ pri neexistencii zákonnej možnosti, nemohol odchodné navrhovateľke vyplatiť. Následná zmena zákonnej úpravy, na ktorú navrhovateľka poukazuje ( po 1.1.2005 ), taktiež neumožňovala odporcovi 2/ - ako orgánu štátnej správy - spätne prehodnotiť, resp. napraviť stav, ku ktorému došlo po následnej zmene právnej úpravy.
Odporca v rade 1/ sa k podanému návrhu vyjadril písomne podaním doručeným súdu dňa 19.4.2010, v ktorom okrem iného uviedol, že Zák.č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení zaviedol do systému sociálneho poistenia zmeny zásadného charakteru medzi inými, vo sfére dôchodkového poistenia aj možnosť požiadať o priznanie predčasného starobného dôchodku. Vzhľadom na skutočnosť, že Zák.č. 461/2003 Z.z. sa vzťahuje taktiež na sudcov, takúto možnosť mala aj navrhovateľka, ktorá v tom čase pôsobila na Krajskom súde v Žiline, čo uvádza aj využila. Predmetný Zák.č. 385/2003 Z.z. nespája výplatu odchodného len na skončenie výkonu funkcie sudcu, ale aj na nárok na dôchodkovú dávku. Navrhovateľka aj s poukazom na jej právnické vzdelanie, si musela byť pri podaní žiadosti o priznanie predčasného starobného dôchodku vedomá, že pri skončení výkonu funkcie sudcu v rozhodnom období nebude mať zákonný nárok na vyplatenie odchodného. Dôvody, ktoré viedli navrhovateľku požiadať o predčasný starobný dôchodok sú vo vzťahu k nároku na odchodné právne irelevantné. Krajský súd v Žiline ako osobný úrad navrhovateľky bol povinný riešiť jej nároky súvisiace so skončením výkonu funkcie sudcu v období, keď platná a účinná právna úprava neumožňovala vyplatiť odchodné pri nároku na predčasný starobný dôchodok. Osobný úrad navrhovateľky postupoval v súlade a v rozsahu stanovenom platným zákonom. Keďže navrhovateľka poukazuje na diskriminačný charakter právnej úpravy odchodného v rozhodnom čase odporca v rade 1/ poukázal na to, že legislatíva sociálneho poistenia prechádzala v danom období viacerými zásadnejšími zmenami, ktoré zvyšujú mieru rizika všeobecnej právnej previazanosti jednotlivých zákonných noriem. Mnohé legislatívne nedostatky, resp. medzery sa prejavia až pri každodennej aplikácii jednotlivých ustanovení v praxi. Krajský súd v Žiline nebol ani oprávnený ani povinný v danom prípade skúmať, či sa jedná o nedostatočné zosúladenie jednotlivých zákonných noriem alebo zámer zákonodarcu získať základné poznatky o dopade nových inštitútov v aplikačnej praxi. V danej súvislosti možno taktiež konštatovať, že navrhovateľka mala možnosť poukázať, počas pripomienkového konania, na potrebu zohľadnenia inštitútu predčasného starobného dôchodku vo vyššie uvedenom zákone o sudcoch a prísediacich. V spojitosti s uvedeným mal odporca v rade 1/ za to, že Krajský súd v Žiline ako osobný úrad navrhovateľky postupoval v súlade so zákonom, navrhovateľka sa svojim slobodným rozhodnutím požiadať o predčasný starobný dôchodok dobrovoľne pripravila o nárok na odchodné. Z uvedených dôvodov odporca v rade 1/ žiadal aby súd návrh navrhovateľky proti odporcovi 1/ rade zamietol ako nedôvodný a právne neopodstatnený. Trovy konania si odporca v rade 1/ neuplatňoval.
Uznesením č.k. XC/XXX/XXXX-XX zo dňa 23.3.2011 súd návrh navrhovateľky na prerušenie konania v súlade s ust. § 109 ods. 1 písm. b) vety druhej O.s.p. zamietol, nakoľko nedospel k záveru, že všeobecne záväzný právny predpis, ktorý sa týka veci je v rozpore s ústavou. Krajský súd v Trenčíne na odvolanie
navrhovateľky proti uvedenému uzneseniu súdu prvého stupňa uznesením č.k. XCo XXX/XXXX-XX zo dňa 18.7.2013 uznesenie okresného súdu potvrdil.
Na pojednávanie vytýčené na deň 30.10.2013 sa navrhovateľka a odporcovia v rade 1/ a 2/ nedostavili. Svoju neúčasť na pojednávaní písomne ospravedlnili, nežiadali o odročenie pojednávania a všetci zhodne súhlasili aby súd vec prejednal a rozhodol aj v ich neprítomnosti. Zároveň doručili súdu svoje doplňujúce vyjadrenia.
Navrhovateľka vo svojom vyjadrení zotrvala na podanom návrhu a žiadala aby mu súd vyhovel, pričom poukazovala na nesporné skutkové tvrdenia uvádzané v návrhu týkajúce sa výkonu funkcie sudcu, zániku výkonu sudcu, odchodu na predčasný starobný dôchodok, dĺžky výkonu funkcie sudcu, výšky základného platu, že pri skončení výkonu funkcie sudcu jej nebolo vo výplatnom termíne 10.6.2004 vyplatené odchodné, že sa nároku na odchodné u odporcu v rade 1/ domáhala mimosúdne. Návrh považuje za opodstatnený, prípustný a zákonnou úpravou v čase ukončenia výkonu funkcie sudcu explicitne nevylúčený. Vychádza pritom z doterajších vyjadrení účastníkov konania a z doteraz vydaných rozhodnutí v konaní, z ktorých vyplýva možnosť použitia rozdielneho výkladu pre vyvodenie právneho názoru. Pokiaľ poukazuje odporca v rade 1/ na to, že využila možnosť priznania predčasného starobného dôchodku, a teda nároku na vyplatenie odchodného sa podľa neho vzdala dobrovoľne, z tejto formulácie pre ňu vyplýva, že vzdať sa môže len niečoho čo existuje a na čo má nárok. Ona sa domáha svojho nároku stále, čoho dôkazom je jej žiadosť z roku 2005 zaslaná Ministerstvu spravodlivosti SR ako aj samotná žaloba podaná na súd. Aj v čase ukončenia výkonu funkcie existoval právny stav, ktorý nevylučoval priznanie odchodného pri vzniku nároku na predčasný starobný dôchodok. Odporca v rade 1/ pripúšťa diskriminačný dopad legislatívy sociálneho poistenia a jeho previazanosti na jednotlivé zákony ako aj na nedostatky a medzery v zákonoch. Potom poukázala na názor Krajského súdu v Trenčíne vyslovený v uznesení č.k. XCo XXX/XXXX-XX zo dňa 12.7.2013, z ktorého vyplýva, že zákonná úprava vykonaná Zák.č. 586/2004 Z.z. účinným od 1.1.2005 nevzala do úvahy nároky sudcov na odchodné, ktorým vznikol nárok na predčasný starobný dôchodok podľa Zák.č. 461/2003 Z.z. v období od jeho účinnosti, t.j. od 1.1.2004 do 31.12.2004. Táto otázka nároku na odchodné nebola riešená zákonom expressis verbis, avšak podľa názoru odvolacieho súdu bolo by v rozpore s duchom a účelom odchodného podľa vtedy platnej úpravy, aby v dôsledku zákonom aprobovaného nároku na obdobnú formu starobného dôchodku, akým je predčasný starobný dôchodok bol sudcovi takýto nárok v rozhodnom čase odopretý. Deklaratívny výklad platnej právnej úpravy v Zák. č. 385/2000 Z.z. vzhľadom na zavedenie podobného druhu starobného dôchodku v roku 2004, by bol zrejme neadekvátny. Ďalej Krajský súd v Trenčíne vyslovil, že ak by aj neobstál jeho názor, potom by v dôsledku neskoršieho splnenia zákonných podmienok na starobný dôchodok nárok na odchodné podľa Zák.č. 385/2000 Z.z. vznikol. Navrhovateľka sa plne stotožnila s uvedenými názormi krajského súdu. Podľa nej nie je ústavne konformné a zároveň je v rozpore s princípom právneho štátu vyplývajúceho z čl.1 Ústavy SR taká prax pri výklade, ktorá preferuje prísny formalizmus spočívajúci len vo výklade textu zákona bez ohľadu na účel a duch zákona, na charakter nároku, ktorého sa domáha. Odporcovia v rade 1/ a 2/ vychádzajúc pri svojich úvahách a vyvodení právneho názoru len z textu zákona nevyvrátili jej tvrdenia o opodstatnenosti ňou uplatneného nároku. Z uvedených dôvodov a s prihliadnutím na právny názor Krajského súdu v Trenčíne žiadala aby súd jej návrhu vyhovel. Odporcov 1/ a 2/ žiadala zaplatiť odchodné spoločne a nerozdielne, odporcu v rade 1/ ako štátny orgán rozhodujúci o rozdeľovaní finančných prostriedkov zo štátneho rozpočtu súdom, odporcu v rade 2/ ako osobný úrad navrhovateľky.
Odporca v rade 1/ vo svojom vyjadrení v celom rozsahu zotrval na svojom vyjadrení zo dňa 6.4.2010. Uviedol, že má za to, že výkladom právnej normy nie je možné nahrádzať jej účel a vôľu zákonodarcu, pokiaľ to zo znenia právnej normy nevyplýva. Súčasne poukázal na rozhodnutie NS SR sp.zn. XSž X/XXXX ( judikát publikovaný pod č. 53/2003 ) a na rozsudok NS SR sp.zn. XSžo XX/XXXX zo dňa 15.4.2008, ktorých právne závery sú analogicky aplikovateľné aj na prejednávaný prípad. Aj vzhľadom na nedostatok pasívnej vecnej legitimácie odporcu v rade 1/ ( ktorú bližšie neodôvodnil ) považoval žalobu voči nemu za nedôvodnú a žiadal aby súd návrh navrhovateľa voči nemu zamietol.
Odporca v rade 2/ vo svojom písomnom vyjadrení uviedol, že od priebehu ústneho pojednávania neočakáva ďalšie objasnenie daného ( nesporného ) skutkového stavu, rozhodnutie vo veci spočíva v právnom posúdení uplatnených nárokov z hľadiska právnej úpravy platnej a účinnej ku dňu odchodu navrhovateľky do predčasného starobného dôchodku. Poukázal tiež na predbežný názor vyslovený odvolacím Krajským súdom v Trenčíne v uznesení zo dňa 18.7.2013 sp.zn. XCo XXX/XXXX, avšak
zastával názor, že ak by úmyslom zákonodarcu bolo, aby nárok na odchodné vznikol i sudcom, ktorí nastúpili na predčasný starobný dôchodok, bol by to expressis verbis vyjadril v zákone č. 385/2000 v znení k 1.6.2004.
Súd podľa § 101 ods. 2 O.s.p. pojednával aj v neprítomnosti navrhovateľky a odporcov v rade 1/ a 2/.
Súd na základe vykonaného dokazovania oboznámením sa s listinnými dôkaznými prostriedkami predloženými navrhovateľkou a to najmä : oznámením o vzdaní sa funkcie sudcu zo dňa 24.05.2004, rozhodnutím Sociálnej poisťovne - ústredie č. XXXXXXXXXX zo dňa 06.12.2004, prehľadom praxe, platovým dekrétom N. XXXX/XXXX-Q. zo dňa 02.04.2004, žiadosťou navrhovateľky zo dňa 16.06.2005 o priznanie a vyplatenie odchodného, rodný list navrhovateľky zistil skutkový stav tak ako ho vo svojom návrhu preukazovala navrhovateľka.
Z prehľadu praxe mal súd za preukázané, že navrhovateľka od roku 1976 vykonávala funkciu sudkyne, naposledy na Krajskom súde v Žiline.
Platovým dekrétom Krajského súdu v Žiline vydaným dňa 2.4.2004 pod N. XXXX/XXXX Q. bolo navrhovateľke oznámené, že od 1.4.2004 jej patrí základný plat v II. platovej skupine v 7. platovom stupni, t.j. 125% vo výške 53.875,- Sk
Listom zo dňa 24.5.2004 adresovaným prezidentovi Slovenskej republiky navrhovateľka podľa ust. § 19 Zák.č. 385/2000 Z.z. oznámila, že sa vzdáva funkcie sudcu, a to z dôvodu, že od 1.6.2004 sa stane poberateľkou predčasného starobného dôchodku v zmysle ust. § 67 ods. 1 Zák.č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení.
Sociálna poisťovňa - ústredie rozhodnutím č. XXX XXX XXXX zo dňa 6.12.2004 priznala navrhovateľke podľa § 67 a § 293a ods. 3 Zák.č. 461/2003 Z.z. od 1.6.2004 predčasný starobný dôchodok v sume 11.149,- Sk mesačne a od 1.12.2004 zvýšila predčasný starobný dôchodok na sumu 11.529,- Sk mesačne, s odôvodnením, že ku dňu 1.6.2004 splnila podmienky nároku na predčasný starobný dôchodok.
Navrhovateľka listom zo dňa 16.6.2005 adresovanom ministrovi spravodlivosti SR žiadala o priznanie a vyplatenie odchodného vo výške 538.750,- Sk, ktoré si uplatnila aj s úrokom z omeškania odo dňa 11.6.2004, v ktorom poukazovala na totožné dôvody, pre ktoré jej nárok na odchodné vznikol, ktoré uvádzala aj v predmetnom návrhu.
Skutkový stav tak ako ho preukazovala navrhovateľka a tak ako ho aj zistil súd medzi účastníkmi nebol sporný.
Podľa § 17 písm. b) Zák.č. 385/2000 Z.z. funkcia sudcu zaniká vzdaním sa funkcie (§ 19).
Podľa § 19 Zák.č. 385/2000 Z.z. sudca sa môže funkcie sudcu vzdať písomným oznámením prezidentovi. Funkcia sudcu v takom prípade zaniká uplynutím kalendárneho mesiaca, v ktorom bolo písomné oznámenie o vzdaní sa funkcie doručené prezidentovi.
Podľa § 21 ods. 2 Zák.č. 385/2000 Z.z. účinného do 31.12.2004 pri skončení výkonu funkcie sudcu po nadobudnutí nároku na starobný dôchodok alebo invalidný dôchodok patrí sudcovi odchodné vo výške základného platu, ak funkciu sudcu vykonával najmenej päť rokov. Táto výmera sa zvyšuje za každý ďalší skončený rok výkonu funkcie sudcu do dosiahnutia 20 rokov výkonu funkcie sudcu o 20% základného platu sudcu a za každý ďalší skončený rok výkonu funkcie sudcu až do dosiahnutia 24 rokov výkonu funkcie sudcu o 50% základného platu sudcu. Za 25. rok a za každý ďalší skončený rok výkonu funkcie sudcu sa odchodné zvyšuje o jeden základný plat, najviac však do výšky desaťnásobku naposledy určeného základného platu sudcu.
Podľa § 21 ods.2 zák. č. 385/2000 Z.z. účinného od 1.1.2005 pri skončení výkonu funkcie sudcu po nadobudnutí nároku na starobný dôchodok, predčasný starobný dôchodok alebo invalidný dôchodok patrí sudcovi odchodné vo výške základného platu, ak funkciu sudcu vykonával najmenej päť rokov. Táto výmera sa zvyšuje za každý ďalší skončený rok výkonu funkcie sudcu do dosiahnutia 20 rokov výkonu
funkcie sudcu o 20% základného platu sudcu a za každý ďalší skončený rok výkonu funkcie sudcu až do dosiahnutia 24 rokov výkonu funkcie sudcu o 50% základného platu sudcu. Za 25. rok a za každý ďalší skončený rok výkonu funkcie sudcu sa odchodné zvyšuje o jeden základný plat, najviac však do výšky desaťnásobku naposledy určeného základného platu sudcu.
Podľa § 25 ods. 1 Zák.č. 385/2000 Z.z. vymenovaním za sudcu vzniká a zánikom funkcie sudcu zaniká osobitný vzťah sudcu k štátu, z ktorého vyplývajú práva a povinnosti sudcu a štátu upravené týmto zákonom. Za štát v týchto vzťahoch koná ústredný orgán štátnej správy súdov, ktorého pôsobnosť upravuje osobitný predpis.
Na základe vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že navrhovateľka sa vzdala funkcie sudcu písomným oznámením prezidentovi listom zo dňa 24.5.2004 a podľa § 19 Zák.č. 385/2000 Z.z. jej funkcia sudcu zanikla dňom 31.5.2004. Od 1.6.2004 jej vznikol nárok na predčasný starobný dôchodok podľa § 67 ods. 1 Zák.č. 461/2003 Z.z, ktorý jej bol priznaný rozhodnutím Sociálnej poisťovne.
Zákon č. 461/2003 Z.z. s účinnosťou od 1.1.2004 umožňuje osobám, ktoré patria do jeho pôsobnosti ( aj sudcovia ) odchod do predčasného starobného dôchodku, pričom upravuje jeho podmienky ako i určenie sumy predčasného starobného dôchodku. Navrhovateľka vzhľadom na splnenie zákonných podmienok pre odchod do predčasného starobného dôchodku túto možnosť zakotvenú predmetným zákonom využila.
Odchodné je však predmetom právnej úpravy rôznych právnych predpisov vzťahujúcich sa na určité skupiny osôb, napr. sudcov, osoby v štátnozamestnaneckom pomere, prípadne zamestnancov podľa Zákonníka práce. Právnym predpisom upravujúcim postavenie sudcov, ich práva a povinnosti, vznik a zánik funkcie sudcu, disciplinárnu zodpovednosť sudcov, platové pomery sudcov a ich nároky po skončení výkonu sudcovskej funkcie je Zák.č. 385/2000 Z.z. V ust. § 21 ods. 2 predmetného zákona účinného v čase skončenia výkonu funkcie sudcu navrhovateľkou ( vzdanie sa funkcie, t.j. zánik funkcie sudcu k 31.5.2004) sa uvádza, že pri skončení výkonu funkcie sudcu po nadobudnutí nároku na starobný dôchodok alebo invalidný dôchodok patrí sudcovi odchodné. Odchodné je teda viazané na splnenie dvoch podmienok, a to na 1.skončenie výkonu funkcie sudcu 2. po nadobudnutí nároku na starobný a invalidný dôchodok. V čase zániku funkcie sudcu ku dňu 31.5.2004 navrhovateľke nevznikol nárok na starobný alebo invalidný dôchodok, k tomuto dňu jej nevznikol ani nárok na predčasný starobný dôchodok, ktorý jej vznikol až dňa 1.6.2004. K 1.6.2004 už však navrhovateľka sudkyňou nebola, funkcia jej zanikla 31.5.2004. Odchodné je teda viazané na osobu sudcu, ktorému skončil výkon funkcie sudcu po nadobudnutí nároku na starobný alebo invalidný dôchodok, nie však na osoby, ktorým funkcia sudcu zanikla pred nadobudnutím nároku na starobný alebo invalidný dôchodok. V súvislosti so vznikom nároku na starobný alebo invalidný dôchodok funkcia sudcu automaticky nezaniká. Zákon č. 385/2000 Z,z. účinný do 31.12.2004 umožňoval sudcom, ktorým vznikol nárok na starobný alebo invalidný dôchodok, riešiť svoje postavenie, a tým aj výkon sudcovskej funkcie buď vzdaním sa funkcie sudcu alebo inštitútom prerušenia ( nie zániku ) sudcovskej funkcie v § 24 ods. 4 - minister preruší výkon funkcie sudcovi na základe jeho žiadosti s uvedením dátumu, od ktorého požiada o výplatu starobného dôchodku, a aj sudcovi, ktorý sa stal poberateľom invalidného dôchodku. Minister výkon funkcie sudcovi preruší, ak sa sudca nevzdal výkonu funkcie alebo ak mu z iného dôvodu funkcia nezanikla. Tak ako už súd uviedol vyššie navrhovateľka sa funkcie sudcu písomne vzdala a táto funkcia jej zanikla 31.5.2004, uvedeným dňom tak prestala byť sudkyňou, nárok na starobný dôchodok jej nevznikol a nárok na predčasný starobný dôchodok jej vznikol až dňa 1.6.2004, teda po zániku funkcie sudcu, a preto sa na ňu nevzťahuje ust. § 21 ods. 2 Zák.č. 385/2000 Z.z účinnom do 31.12.2004 a ani účinnom od 1.1.2005.
Pokiaľ navrhovateľka poukazovala na to, že zák. č. 586/2004 Z.z., ktorým bol novelizovaný Zák.č. 385/2000 Z.z. s účinnosťou od 1.1.2005 zrovnoprávnil predčasný starobný dôchodok s dovtedy existujúcimi dôchodkami ako dôvod pre vznik nároku na odchodné pri skončení výkonu funkcie sudcu, avšak nevyriešil právnu situáciu sudcov, ktorým vznikol nárok na predčasný starobný dôchodok v období od 1.1.2004 do 31.12.2004, čim zvýhodnil jednu skupinu sudcov ( ktorým vznikne nárok po 1.1.2005 ), pričom na takúto nerovnosť nie je daný žiadny dôvod súd uvádza, že táto argumentácia nemá pre právne posúdenie veci vzhľadom na vyššie uvedený právny názor žiaden vplyv. Súd však považoval za potrebné zaujať k nej stanovisko. Práva a povinnosti z právnych vzťahov sa zásadne posudzujú podľa predpisov platných v čase keď došlo ku skutočnostiam rozhodným pre ich vznik, zmenu alebo zánik. Nová právna úprava sa na skôr
existujúce právne vzťahy zásadne vzťahuje, iba ak tak príslušný právny predpis ustanoví vo svojich prechodných a záverečných ustanoveniach. Výklad právnej normy je potrebné vykonať s prihliadnutím na účel zákona, v ktorom zákonodarca mienil prejaviť svoju vôľu. Súd nespochybňuje, že účelom zákona č. 586/2004 Z.z., ktorým sa menil Zák.č. 385/2000 Z.z., a ktorý nadobudol účinnosť dňa 1.1.2005, bolo okrem iného zrovnoprávniť predčasný starobný dôchodok s dovtedy existujúcimi dôchodkami ( starobný, invalidný ) ako dôvod vzniku nároku na odchodné, čo vyjadril § 21 ods. 2 prvej vete tak, že sa za slová "starobný dôchodok" vkladá čiarka a slová "predčasný starobný dôchodok". Nie je však možné výkladom právnej normy nahrádzať jej účel a vôľu zákonodarcu, pokiaľ to zo znenia právnej normy nevyplýva. Zákon č. 586/2004 Z.z., ktorým bol novelizovaný aj Zákon č.385/2000 Z.z. obsahuje úpravu jeho časovej pôsobnosti v čl. V., ktorá rešpektuje ústavný princíp zákazu retroaktivity právnych noriem. Tak ako súd uviedol aj vo svojom uznesení č.k. X U. XXX/XXXX - XX zo dňa 23.3.2011, v ktorom skúmal podmienky na postup podľa ust. § 109 ods. 1 písm. b) O.s.p. predpokladom účinnosti právnej normy je jej platnosť, teda účinnosť právneho predpisu je potrebné odlíšiť od jeho platnosti. Z časového hľadiska právny predpis nemôže nadobudnúť účinnosť skôr, ako sa stane platným. Pokiaľ by takýto stav nastal ide o pravú retroaktivitu, ktorá je neprípustná ( zákaz retroaktivity je jeden zo základných princípov demokratickej spoločnosti zaručujúci právnu istotu ). Na základe publikačnej normy ( Zák.č. 1/1993 Zb.) všeobecne záväzné právne predpisy nadobúdajú účinnosť pätnástym dňom po ich vyhlásení v Zbierke zákonov, ak nie je v nich ustanovený neskorší deň nadobudnutia účinnosti. Ak je to odôvodnené naliehavým všeobecným záujmom, môže sa v právnom predpise ustanoviť skorší dátum jeho účinnosti, najskôr však dňom vyhlásenia v Zbierke zákonov. Požiadavka dodržania následnosti platnosti a účinnosti právnej normy, neuplatňovanie právnej normy skôr, ako nadobudne účinnosť patrí k vlastnostiam právnej úpravy, ktorá implicitne vyplýva z ústavou garantovaných princípov právneho štátu v čl.1 ods. 1 Ústavy SR, teda k základným princípom, vymedzujúcim kategóriu právneho štátu, patrí aj princíp ochrany dôvery občanov v právo a s tým súvisiaci princíp zákazu spätnej účinnosti právnych noriem. Právna teória a prax robia pritom rozdiel medzi pravou a nepravou retroaktivitou, pričom je všeobecne akceptované vymedzenie tejto odlišnosti právnou doktrínou. Pri pravej retroaktivite sa neuznávajú práva a povinnosti založené skutočnosťami, ktoré sa uznávali za právne skutočnosti za platnosti skoršieho zákona. Pri nepravej retroaktivite sa tieto skutočnosti uznávajú, nová právna úprava však zavádza nové práva a povinnosti. U rekroaktivity pravej platí zásada všeobecnej neprípustnosti, z ktorej existujú prísne obmedzené výnimky prípustnosti, u retroaktivity nepravej platí opak, teda zásada všeobecnej prípustnosti, z ktorej existujú výnimky jej neprípustnosti. Všeobecne v prípadoch časového stretnutia starej a novej právnej normy platí nepravá rekroaktivita, t.j. od účinnosti novej právnej normy sa aj právne vzťahy, vzniknuté podľa zrušenej právnej normy, riadia právnou normou novou. Vznik právnych vzťahov existujúcich pred nadobudnutím účinnosti novej právnej normy a právne nároky, ktoré z týchto vzťahov vznikli, ako aj vykonané právne úkony sa riadia zrušenou právnou normou. Zákonodarca závažnosť dopadov inštitútu rektroaktivity spravidla reflektuje tým, že v prechodných ustanoveniach jednoznačne upraví režim práv a nárokov, ktoré vznikli počas účinnosti predchádzajúcej právnej normy. Zákon č. 586/2004 Z.z., ktorým bol novelizovaný aj Zákon č.385/2000 Z.z. obsahuje úpravu jeho časovej pôsobnosti práve v čl. V., ktorá rešpektuje ústavný princíp zákazu retroaktivity právnych noriem. Predmetný zákon bol prijatý dňa 19.10.2004, v Zbierke zákonov bol vyhlásený dňa 6.11.2004 a čl. V stanovuje jeho účinnosť dňom 1.1.2005. K tvrdeniu navrhovateľky o tom, že zákonodarca nárok na odchodné pri zániku funkcie sudcu po nadobudnutí nároku na predčasný starobný dôchodok u sudcu v období od 1.1.2004 do 31.12.2004 neupravil ani výslovne nevylúčil súd uvádza, že v prípade, ak by zákonodarca priznal sudcovi, ktorý nastúpil do predčasného starobného dôchodku v období pred 1.1.2005, nárok na vyplatenie odchodného, išlo by o retroaktivitu, ktorej zákaz sa však plne rešpektuje. Nešlo by ani o tzv. nepravú retroaktivitu, ktorá je prípustná, keďže pri tejto nejde o spätnú účinnosť, nakoľko sa vzťahuje na právne vzťahy vzniknuté pred účinnosťou novej úpravy, ktoré však pretrvávajú aj po jej účinnosti, ich vznik, ako aj nároky z nich vyplývajúce sa posudzujú podľa doterajších predpisov a od okamihu účinnosti sa tieto vzťahy posudzujú podľa novej úpravy. Tak ako súd už uviedol vyššie odchodné je predmetom právnej úpravy právnych predpisov vzťahujúcich sa na určité skupiny osôb, napr. sudcov, osoby v štátnozamestnaneckom pomere, prípadne zamestnancov podľa Zákonníka práce. Tieto právne predpisy nárok na vyplatenie odchodného aj pri nastúpení predčasného starobného dôchodku priznávali rôzne. Kým zákon č. 385/2000 Z.z. o sudcoch a prísediacich priznal tento nárok od 1.1.2005, osobám v štátnozamestnaneckom pomere zákon č. 312/2001 Z.z. o štátnej službe priznal nárok na odchodné pri predčasnom starobnom dôchodku s účinnosťou až od 1.6.2006 (zákonom č.124/2006 Z.z.) a osobám v pracovnom pomere podľa Zákonníka práce s účinnosťou od 1.7.2006 (zákonom č. 124/2006 Z.z.). Uvedené právne úpravy sú výsledkom legislatívneho procesu, pričom predstavujú odraz určitých sociálnych, hospodárskych, politických, ale najmä ekonomických podmienok života spoločnosti. Tieto
právne predpisy však nemôžu z dôvodu už uvedeného zákazu tzv. pravej retroaktivy upravovať právne skutočnosti a právne vzťahy vzniknuté pred účinnosťou novej právnej úpravy. Podľa uvedeného tak navrhovateľke nárok na odchodné nevznikol ani podľa novelizovaného ust. § 21 ods. 2 účinného od 1.1.2005. Podstatné však bolo, že navrhovateľka sa funkcie sudcu písomne vzdala a táto funkcia jej zanikla 31.5.2004, uvedeným dňom tak prestala byť sudkyňou, nárok na starobný dôchodok jej nevznikol a nárok na predčasný starobný dôchodok jej vznikol až dňa 1.6.2004, teda po zániku funkcie sudcu, a preto sa na ňu nevzťahuje ust. § 21 ods. 2 Zák.č. 385/2000 Z.z účinnom do 31.12.2004 a ani účinnom od 1.1.2005. Z uvedeného dôvodu sa súd necítil byť ani viazaný predbežným názorom vysloveným Krajským súdom v Trenčíne, navyše keď pre viazanosť právnym názorom odvolacieho súdu neboli splnené podmienky stanovené v § 226 O.s.p. Ani to, že predčasný starobný dôchodok po dovŕšení dôchodkového veku je starobný dôchodok ( § 69a Zák.č. 461/2003 Z.z. ), čo u navrhovateľky nastalo dňa 29.9.2006, nemôže súd viesť k záveru, že splnila podmienky na odchodné , nakoľko , čo opakovane súd zdôrazňuje, odchodné je viazané na osobu sudcu, ktorému skončil výkon funkcie sudcu po nadobudnutí nároku na starobný alebo invalidný dôchodok. Navrhovateľke skončil výkon funkcie sudcu pred nadobudnutím tohto nároku dňa 31.5.2004. Na základe vyššie uvedených dôvodov súd návrh navrhovateľky ako nedôvodný zamietol. O trovách konania rozhodol súd podľa§ 142 ods. 1 v spojení s § 151 ods. 1 O.s.p. Odporcovia v rade 1/ a 2/ boli v konaní úspešní majú preto právo na náhradu trov konania, ktoré im v konaní vznikli. Odporcovia si trovy konania neuplatnili a na ich strane súd ani nezistil vznik žiadnych trov konania, preto o trovách konania rozhodol tak ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom podpísaného súdu na Krajský súd v Žiline, v 2 vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podľa § 42 ods. 3 OSP ( t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané - každý rovnopis vlastnou rukou, pri právnických osobách opatrený popisom osoby oprávnenej konať za subjekt, ako aj odtlačkom razítka a datované) tiež uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozhodnutím, môže sa osoba oprávnená z rozhodnutia domáhať uspokojenia svojho nároku návrhom na výkon rozhodnutia alebo na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z. z. v platnom znení).