Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
5e4/399417.27858c.pdf
PDF · 148.76 KB
No categories available
3Cdo/511/2015
Najvyšší súd
Slovenskej republiky 3 Cdo 511/2015
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcu S., a.s., so sídlom v B.,
IČO: X., zastúpeného JUDr. P. Š., advokátom so sídlom v D., proti ţalovanej N. Š., bývajúcej
v P., zastúpenej opatrovníčkou O. M., tajomníčkou informačného centra Okresného súdu
Zvolen, o zaplatenie 807,44 € s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Ţiar nad
Hronom pod sp. zn. 10 C 7/2012, o dovolaní ţalobcu proti uzneseniu Krajského súdu
v Banskej Bystrici z 15. októbra 2014 sp. zn. 15 Co 392/2013, takto
rozhodol:
Dovolanie o d m i e t a .
Ţalovaná má nárok na náhradu trov dovolacieho konania.
O d ô v o d n e n i e
1. Krajský súd v Banskej Bystrici na odvolanie subjektu v postavení vedľajšieho
účastníka na strane ţalovanej (Z.Z., so sídlom v P., IČO: X., zastúpeného JUDr. A. C.,
advokátom so sídlom v L., ďalej len „Z.“), uznesením z 15. októbra 2014 sp. zn. 15 Co
392/2013 zrušil rozsudok Okresného súdu Ţiar nad Hronom z 8. augusta 2012 č.k. 10 C
7/2012-87, ktorým ţalovanej uloţil povinnosť zaplatiť ţalobcovi 807,44 € s úrokom
z omeškania vo výške 9 % ročnej z dlţnej sumy od 6. júna 2009 do zaplatenia a náhradu trov
konania 48 € a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Rozhodnutie odôvodnil tým, ţe pokiaľ ide
o zmluvnú pokutu uplatnenú ţalobcom (vo výške 580,89 €), okresný súd nesprávne
konštatoval, ţe nárok ţalobcu nebol opodstatnený. Poukázal na to, ţe okresný súd sa otázkou
zmluvnej pokuty ako osobitného nároku vôbec nezaoberal, hoci mal prihliadať na skutočnosť,
ţe v prípade predmetnej zmluvy o pripojení ide o spotrebiteľskú zmluvu, ktorú a z nej
vyplývajúce nároky treba posudzovať aj z hľadiska ustanovení Občianskeho zákonníka.
2. Proti tomuto uzneseniu krajského súdu podal ţalobca dovolanie s odôvodnením, ţe
v konaní došlo k vade uvedenej v § 237 písm. c/ O.s.p., pretoţe Z. nemalo procesnú
spôsobilosť a nebolo riadne zastúpené, konanie je postihnuté vadou, ktorá mala za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 241 ods. 2 písm. b/ O.s.p.), pretoţe súdy nerozhodli právne
relevantným spôsobom o prípustnosti vstupu Z. do konania, ktoré sa preto nestalo vedľajším
účastníkom, Z. nebolo spôsobilým účastníkom na podanie odvolania a súdy naviac povaţovali
Z. za zastúpené advokátom na základe neplatného plnomocenstva, a rozhodnutie spočíva na
nesprávnom právnom posúdení veci (§ 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.), pretoţe krajský súd
neskúmal, či je dôvodné povaţovať ţalovanú za spotrebiteľku a k rozhodovaniu o zmluvnej
pokute ako neprijateľnej podmienke pristúpil formalisticky. Ţiadal napadnuté uznesenie
zrušiť a vec vrátiť krajskému súdu na ďalšie konanie.
3. Ţalovaná sa k dovolaniu nevyjadrila.
4. Z. vo vyjadrení k dovolaniu uviedlo, ţe rozhodnutie odvolacieho súdu je správne,
dovolanie nie je opodstatnené a ţiadalo priznať náhradu trov dovolacieho konania. Uviedlo,
ţe je právnickou osobou zameranou na ochranu spotrebiteľa, ktoré legitímne vstúpilo v súlade
s § 93 ods. 2, 3 O.s.p. ( v znení do 31. decembra 2014) z vlastného podnetu do
spotrebiteľského sporu v procesnej pozícii vedľajšieho účastníka na strane ţalovanej. Z.
nepotrebovalo na vstup ţiaden súhlas zo strany hlavných účastníkov konania, jeho vstup
nastal ex lege oznámením o jeho vstupe a tieţ úkony, ktoré boli za klienta vykonané
splnomocneným advokátom JUDr. A. C. v konaní treba povaţovať za platné, keďţe bol na
výkon všetkých právnych úkonov Z. splnomocnený všeobecnou plnou mocou.
5. Ţalobca k vyjadreniu Z. uviedol, ţe jeho vyjadrenie je právne neúčinné, lebo ho
podal subjekt, ktorý nemal a nemá v tomto konaní procesnú spôsobilosť. Z. nikdy nebolo
a nie je účastníkom konania, lebo nikdy nedisponovalo súhlasom hlavného účastníka. Nie je
pravdivé jeho tvrdenie, ţe Občiansky súdny poriadok v § 93 ods. 3 druhá veta v znení do 31.
decembra 2014 prezumoval súhlas hlavného účastníka so vstupom vedľajšieho účastníka do
konania.
6. Dovolanie bolo podané 4. decembra 2014. Podľa prechodného ustanovenia § 470
ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), ktorý nadobudol účinnosť
1. júla 2016, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom
nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa § 470 ods. 2 veta prvá CSP (ale) právne účinky úkonov,
ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.
7. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako súd dovolací (§ 35
CSP) po zistení, ţe dovolanie podala v stanovenej lehote (§ 427 ods. 1 CSP) strana zastúpená
v súlade so zákonom (§ 429 ods. 1 CSP), v ktorej neprospech bolo napadnuté rozhodnutie
vydané (§ 424 CSP), bez nariadenia pojednávania (§ 443 CSP) dospel k záveru, ţe dovolanie
treba odmietnuť. Na stručné odôvodnenie (§ 451 ods. 3 veta prvá CSP) dovolací súd uvádza
nasledovné:
8. Dovolanie je procesný úkon strany adresovaný súdu. Dovolateľ ním prejavuje vôľu
vyvolať účinok spočívajúci v uskutočnení dovolacieho prieskumu.
8.1. Dovolania podané do 30. júna 2016, v prípade ktorých podľa vtedy účinnej
právnej úpravy nebol daný dôvod ani pre zastavenie konania [napríklad vzhľadom
na nesplnenie osobitnej podmienky dovolacieho konania (§ 241 ods. 1 veta druhá O.s.p.)] ani
pre odmietnutie dovolania [z niektorého dôvodu vyplývajúceho z ustanovenia § 243c O.s.p.
v spojení s § 218 ods. 1 písm. a/ aţ d/ O.s.p. (napríklad preto, lebo dovolanie bolo podané
proti rozhodnutiu, proti ktorému nebol tento opravný prostriedok prípustný)], vyvolali
procesný účinok umoţňujúci a zároveň prikazujúci dovolaciemu súdu uskutočniť meritórny
dovolací prieskum.
8.2. Tie dovolania podané do 30. júna 2016, v prípade ktorých bol podľa vtedy účinnej
právnej úpravy daný dôvod na zastavenie dovolacieho konania alebo odmietnutie dovolania,
tento procesný účinok nemali (porovnaj tieţ I. ÚS 4/2011 a II. ÚS 172/03).
9. Zohľadňujúc vzájomnú koreláciu ustanovení § 470 ods. 1 CSP a § 470 ods. 2 CSP
dovolací súd konštatuje, ţe nová právna úprava vychádza síce z princípu okamţitej
aplikability procesnoprávnych noriem (viď § 470 ods. 1 CSP), rešpektuje ale procesný účinok
tých dovolaní uvedených v bode 8.1., ktorý zostal zachovaný aj po 30. júni 2016 (viď § 470
ods. 2 CSP). V dôsledku toho platí, ţe ustanovenia novej, od 1. júla 2016 účinnej, právnej
úpravy o dovolaní a dovolacom konaní sa v prípade týchto dovolaní nemôţu uplatniť v plnom
rozsahu hneď od uvedeného dňa, v celej šírke a so všetkými dôsledkami. Úplná aplikabilita
týchto ustanovení novej právnej úpravy sa uplatní aţ pri dovolaniach podaných od uvedeného
dňa. Opačný záver by bol porušením právnej istoty a legitímnych očakávaní strán, lebo ten,
kto konal na základe dôvery v platný a účinný zákon, nemôţe byť vo svojej dôvere k nemu
sklamaný [viď tieţ závery vyjadrené v rozhodnutí Ústavného súdu Slovenskej republiky
(ďalej len „ústavný súd“) sp. zn. PL. ÚS 36/1995].
10. Podľa právneho stavu účinného v čase podania dovolania bolo dovolaním moţné
napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu iba vtedy, pokiaľ to zákon pripúšťal
(viď § 236 ods. 1 O.s.p.). Dôvody prípustnosti dovolania proti rozsudku vymedzovalo
ustanovenie § 238 O.s.p. a proti uzneseniu § 239 O.s.p. Dovolanie bolo prípustné proti
kaţdému rozhodnutiu tieţ vtedy, ak v konaní došlo k závaţnejším procesným vadám
11. V danom prípade je dovolaním napadnuté uznesenie, dovolanie ale nesmeruje
proti uzneseniu so znakmi niektorého z uznesení uvedených § 239 ods. 1 a 2 O.s.p.
12. Rozhodovacia prax najvyššieho súdu sa do 30. júna 2016 ustálila na názore, podľa
ktorého zrušujúce uznesenie odvolacieho súdu bolo moţné napadnúť iba z dôvodov
relevantných v zmysle § 237 O.s.p. (viď judikát R 34/1995). Vady konania v zmysle § 237
písm. a/, b/, d/ aţ g/ O.s.p. (v znení do 31. decembra 2014) v dovolaní namietané neboli
a v dovolacom konaní ani nevyšli najavo. Prípustnosť dovolania preto z týchto ustanovení
nemoţno vyvodiť.
13. S prihliadnutím na obsah dovolania a v ňom vytýkané nesprávnosti, ktorých sa mal
dopustiť odvolací súd, sa dovolací súd osobitne zaoberal otázkou, či konanie na odvolacom
súde je postihnuté ţalobcom tvrdenou vadou v zmysle § 237 písm. c/ O.s.p. na strane subjektu
v postavení vedľajšieho účastníka na strane ţalovanej.
14.1. Podľa § 237 písm. c/ O.s.p. dovolanie je prípustné proti kaţdému rozhodnutiu
odvolacieho súdu, ak účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený.
14.2. Procesnou spôsobilosťou sa rozumie spôsobilosť samostatne pred súdom konať
ako účastník konania. Procesná spôsobilosť patrí kaţdému účastníkovi v rozsahu, v akom
má spôsobilosť vlastnými úkonmi nadobúdať práva a brať na seba povinnosti. Na rozdiel
od fyzických osôb právnické osoby majú procesnú spôsobilosť v neobmedzenom rozsahu,
a preto vo vzťahu k týmto subjektom nemôţe vzniknúť jej nedostatok a dovolací dôvod
v zmysle § 237 písm. c/ O.s.p. a následne je bezpredmetná aj námietka neplatného zastúpenia
Z..
15. Pokiaľ ţalobca namieta, ţe súdy nerozhodli právne relevantným spôsobom
o prípustnosti vstupu Z. do konania, ktoré sa tak nestalo vedľajším účastníkom, súdy
akceptovali odvolanie Z. procesne nespôsobilého na podanie odvolania a naviac povaţovali Z.
za zastúpené advokátom na základe absolútne neplatného plnomocenstva, ktoré pochybenia
by mali viesť k tzv. inej procesnej vade konania majúcej za následok nesprávne rozhodnutie
vo veci (§ 241 ods. 2 písm. b/ O.s.p.), k tomu dovolací súd uvádza, ţe vady takej povahy ale
moţno úspešne uplatniť iba v procesne prípustnom dovolaní (o tento prípad ale v danej veci
nejde). Sama tzv. iná vada prípustnosť dovolania nezakladá.
16. Obdobne do 30. júna 2016 prípustnosť dovolania nezakladalo (a účinky
umoţňujúce meritórny dovolací prieskum nevyvolávalo) ani to, ţe napadnuté rozhodnutie
odvolacieho súdu (prípadne) spočívalo na nesprávnych právnych záveroch (viď najmä judikát
R 54/2012, ale aj viaceré rozhodnutia najvyššieho súdu, napríklad sp. zn. 1 Cdo 62/2010,
2 Cdo 97/2010, 3 Cdo 53/2011, 4 Cdo 68/2011, 5 Cdo 44/2011, 6 Cdo 41/2011,
7 Cdo 26/2010 a 8 ECdo 170/2014).
17. Z týchto dôvodov dospel najvyšší súd k záveru, ţe dovolanie ţalobcu, ktoré bolo
podľa právnej úpravy účinnej do 30. júna 2016 procesne neprípustné, nevyvolalo účinok
sledovaný dovolaním (moţnosť uskutočniť meritórny dovolací prieskum), ktorý by zostal
zachovaný aj po tomto dni (§ 470 ods. 2 CSP). Najvyšší súd preto jeho dovolanie odmietol
podľa ustanovenia § 447 písm. c/ CSP.
18. Dovolací súd rozhodnutie o nároku na náhradu trov dovolacieho konania
neodôvodňuje (§ 451 ods. 3 veta druhá).
19. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 24. novembra 2016
JUDr. Daniela Sučanská, v.r.
predsedníčka senátu
JUDr. Emil Franciscy, v.r. JUDr. Elena Siebenstichová, v.r.
člen senátu členka senátu
(sudca spravodajca)
Za správnosť vyhotovenia: Klaudia Vrauková